{"guid": "b62fd131-638e-4319-992a-998152e5ae9c:2b3858e2-8f7e-406b-ab66-86d7d4f0029e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7011201005.1", "spisova_znacka": "8Sžf/70/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/70/2012 z 21. 11. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. novembra 2013, sp. zn. 8Sžf/70/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:7011201005.1", "identifikacne_cislo": "7011201005", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "sudca_id": 440, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/csc-judr-eva-babiakova-440", "datum_vydania": "2013-11-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-6.pismeno-b", "nazov": "§ 44 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-6.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-44"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-3", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-44"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2b3858e2-8f7e-406b-ab66-86d7d4f0029e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7011201005.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7011201005.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7011201005.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/70/2012\n7011201005\n21. 11. 2013\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2013:7011201005.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: TOKAJ MUŠKÁT SK s.r.o., Veľká Bara\n45, 076 32 Veľká Bara, IČO: 36 603 074, zast. JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou so\nsídlom Moldavská cesta 21/A, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,\nLazovná ulica 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č.\nI/221/14995-78257/2011/990325-r zo dňa 25. augusta 2011 a č. I/221/14995-78254/2011/990325-r\nzo dňa 25. augusta 2011, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.\n7S/136/2011 - 61 zo dňa 19. septembra 2012, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/136/2011 - 61 zo dňa\n19. septembra 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zrušil rozhodnutia žalovaného č.\nI/221/14995-78257/2011/990325-r zo dňa 25. augusta 2011 ako aj prvostupňové rozhodnutie Daňového\núradu Kráľovský Chlmec č. 738/230/8305/10/Ric zo dňa 23. apríla 2010, a rozhodnutie žalovaného č.\nI/221/14995-78254/2011/990325-r zo dňa 25. augusta 2011 ako aj prvostupňové rozhodnutie Daňového\núradu Kráľovský Chlmec č. 738/230/8303/10/Ric zo dňa 23. apríla 2010 z dôvodu podľa § 250j ods. 2\npísm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v\ntexte rozhodnutia len „O. s. p.\").\nKrajský súd dospel k záveru, že ak pri daňovej kontrole nie je rešpektovaný § 3 zákona č. 511/1992 Zb.\no správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších\npredpisov (ďalej v texte rozhodnutia len „zák. o správe daní\") dochádza tým k porušeniu práva daňového\nsubjektu na inú právnu ochranu na inom orgáne v zmysle čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy SR. V dôsledku\ntoho kontrolné zistenia, ku ktorým dospel správca dane uvedeným protiprávnym postupom nemôžu byť\npodkladom pre vydanie dodatočného platobného výmeru v zmysle § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák. o\nspráve daní.\nLegálnosť daňovej kontroly začatej 15. apríla 2009 a ukončenej dňa 15. apríla 2010 nemôže vyplývať\nz legislatívnej zmeny realizovanej zák. č. 494/2010 Z. z. s účinnosťou od 30. decembra 2010, v zmysle\nktorej daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j/ prvého alebo druhého\nbodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Zák. č. 494/2010 Z. z. bol podaný\nako vládny návrh zákona a jeho súčasťou bolo aj prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 31.\ndecembra 2010, podľa ktorého § 15 ods. 1 prvej vety sa uplatní aj na daňovú kontrolu neukončenú\ndo 30. decembra 2010. V legislatívnom procese bol skupinou poslancov podaný pozmeňujúci návrh, v\nzmysle ktorého sa prechodné ustanovenie k § 15 ods. 1 vypúšťa z návrhu zákona, z dôvodu, že nie\nje potrebné, pretože ide o spresnenie existujúcej úpravy výkonu daňovej kontroly. Návrh zákona bol\nschválený bez prechodného ustanovenia k § 15 ods. 1 zák. o správe daní. Z uvedeného vyplýva, že\númyslom zákonodarcu bolo, aby sa § 15 ods. 1 veta prvá v novom znení aplikoval aj na prebiehajúce\na neukončené daňové kontroly. U žalobcu bola daňová kontrola ukončená dňa 15.04.2010, teda pred\n\nnadobudnutím účinnosti zák. č. 494/2010 Z. z., a preto nemohlo dôjsť k „zlegalizovaniu\" daňovej kontroly\nvykonávanej u žalobcu zamestnancami, ktorí neboli začlenení u miestne príslušného správcu dane.\nSkutočnosť, že predkladateľ návrhu zákona - Ministerstvo financií SR a žalovaný považovali zmenu §\n15 ods. 1 veta prvá zák. o správe daní iba za spresnenie už existujúcej úpravy daňovej kontroly, nie\nje z pohľadu právnych záverov Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 118/08 zo dňa 10. decembra 2009 a\nrozhodovacej praxe významná. Podľa týchto záverov § 15 ods. 1 zák. o správe daní v znení účinnom\ndo 29. decembra 2010 neumožňoval, aby daňovú kontrolu bez zmeny miestnej príslušnosti vykonávali\nzamestnanci iného ako miestne príslušného správcu dane.\nKrajský súd uzavrel, že kontrolné zistenia na základe predmetnej daňovej kontroly u žalobcu neboli\nzískané v súlade so zákonom, nebolo možné na ich základe predpísať žalobcovi rozdiel z DPH za\nzdaňovacie obdobia február a apríl 2008. Vzhľadom na tento záver sa krajský súd nezaoberal ďalšími\nžalobnými námietkami.\nO trovách konania rozhodol krajský súd tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu vo výške\n982,68 €.\nProti predmetnému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote dňa 8. novembra 2012 (podané na pošte\ndňa 6.11.2012) odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobu zamietne.\nUviedol, že z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca námietku zaujatosti proti\nvšetkým zamestnancom daňového úradu nepodal, a preto nebol ani dôvod na zmenu miestnej\npríslušnosti tak, ako to predpokladá právny názor Ústavného súdu SR v náleze sp. zn. II ÚS 118/08 zo\ndňa 10. decembra 2009.\nV zmysle zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v\ntexte rozhodnutia len „zák. o št. službe\") sa štátna služba vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere\nv služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby. Služobným úradom všetkých zamestnancov\ndaňových úradov bolo Daňové riaditeľstvo SR, pričom každý zamestnanec vykonávajúci daňovú kontrolu\nna niektorom daňovom úrade, má určené pravidelné miesto výkonu štátnej služby, ktorým bol konkrétny\ndaňový úrad, prípadne pracovisko daňového úradu. V súlade so zákonom o daňových orgánoch a\nzák. o št. službe bolo možné vyslať zamestnanca na pracovnú cestu za účelom vykonania daňovej\nkontroly na akékoľvek miesto v rámci daňovej správy SR. Z pohľadu zák. o správe daní však musela byť\ndaňová kontrola vykonaná vždy v mene daňového úradu, ktorý je správcom dane miestne príslušným\npre výkon tejto činnosti. V zmysle v tom čase platného Organizačného poriadku daňových orgánov,\ndaňový úrad riadil a za jeho činnosť zodpovedal riaditeľ daňového úradu. Daňovú kontrolu vyslanými\nzamestnancami do obvodu iného správcu dane bolo možné vykonať, ak takýto postup povolil po\nzvážení predložených dôvodov riaditeľ príslušného pracoviska Daňového riaditeľstva SR resp. Daňové\nriaditeľstvo SR. Predmetná daňová kontrola bola vykonaná na príkaz riaditeľa Daňového riaditeľstva\nSR, pracovisko Košice IV. Tento postup nebol vyhodnotený Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako\nnezákonný, čo vyplýva z rozsudku sp. zn. 5Sžo/101/2010 zo dňa 26. októbra 2010, ktorý bol vydaný v\nodvolacom konaní po tom, čo Ústavný súd SR nálezom sp. zn. II. ÚS 118/08 zo dňa 10. decembra 2009\nzrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sž-o-KS/43/2006.\nŽalovaný poukázal, že písomné poverenie na výkon daňovej kontroly vystavoval pre vyslaných\nzamestnancov miestne príslušný správca dane. Nadriadený orgán, Daňové riaditeľstvo SR, pracovisko\nKošice vydalo príkaz riaditeľa Daňového riaditeľstva SR, pracoviska Košice č. 14/2009/320 na\nvykonanie predmetnej daňovej kontroly u žalobcu Daňovému úradu Košice IV. Následne riaditeľ\nmiestne príslušného správcu dane na základe poverenia č. 740/320/3066/2009/Vaš, Bal zo dňa 10.\nmarca 2009 poveril výkonom predmetnej daňovej kontroly zamestnancov Daňového úradu Košice IV,\nktorí predmetnú daňovú kontrolu začali aj ukončili. Poverení zamestnanci vyhotovovali dokumentáciu\nsúvisiacu s daňovou kontrolou v mene Daňového úradu Kráľovský Chlmec, ktorý je miestne príslušným\nsprávcom dane pre žalobcu. Žalovaný v ďalšom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5Sžf/68/2011 zo dňa 23. februára 2012 ako aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn. 6S/122/2011 zo dňa 14. júna 2012.\n\nK podanému odvolaniu sa podaním zo dňa 12. novembra 2012 vyjadril žalobca tak, že navrhol napadnutý\nrozsudok krajského súdu potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania.\nUviedol, že žalovaný v odvolaní poukazoval na odlišné skutočnosti ako v napadnutých správnych\nrozhodnutiach, najmä ohľadne vykonávania štátnej služby a vyslania na služobnú cestu. Na tieto\nskutočnosti by sa podľa názoru žalovaného nemalo prihliadať, nakoľko neboli uvedené vo vyjadrení k\nžalobe ani na nariadenom pojednávaní.\nĎalej žalobca uviedol, že vzťahy podľa zák. o št. službe predstavujú vnútorný služobný vzťah\nmedzi zamestnancami daňových orgánov a žiadnym spôsobom sa netýkajú pôsobenia navonok voči\ndaňovým subjektom. Pojem správcu dane je potrebné vykladať v užšom zmysle, teda pôjde vždy o\nkonkrétneho správcu dane. Hoci je zamestnávateľom všetkých zamestnancov pôsobiacich na daňových\núradoch a daňovom riaditeľstve daňové riaditeľstvo, jednotliví zamestnanci sú organizačne začlenení\nza účelom plnenia úloh pri výkone správe daní na jednotlivé daňové úrady. Daňová kontrola môže\nbyť vykonávaná zákonným spôsobom len prostredníctvom zamestnancov organizačne začlenených\nu miestne príslušného správcu dane počas celého trvania daňovej kontroly. Tvrdenia žalovaného o\nvykonávaní daňovej kontroly „v mene miestne príslušného daňového úradu\" či „pod hlavičkou miestne\npríslušného daňového úradu\" považoval žalobca za úvahy bez akéhokoľvek právneho základu. V\nopačnom prípade by dochádzalo k fluktuácii zamestnancov organizačne pričlenených k určitému\ndaňovému úradu na iné daňové úrady pri výkone daňovej kontroly bez právneho dôvodu a samotné\norganizačné začlenenie zamestnancov na jednotlivé daňové úrady by strácalo svoje opodstatnenie.\nŽalobca ďalej poukazoval na obsah viacerých rozhodnutí - uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II.\n159/2011 zo dňa 13. apríla 2011, rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/68/2011\nzo dňa 23. februára 2012, 5Sžf/21/2011 zo dňa 26. januára 2011.\nV ďalšom obsahu žalobca uviedol, že ak chcel žalovaný resp. správny orgán prvého stupňa\nvykonávať daňovú kontrolu prostredníctvom zamestnancov miestne nepríslušného správcu dane, mohol\npostupovať zákonným spôsobom a zvoliť niektorý z postupov v zmysle ustanovení zák. o správe daní (§\n4 ods. 1, § 30 ods. 5). Žalovaným resp. správcom dane zvoleným postupom došlo k obchádzaniu zákona\ntým, že konal spôsobom, ktorý mu platné právne predpisy neumožňovali, čím došlo aj k narušeniu\nprávnej istoty žalobcu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods.\n2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta\nprvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.\nRozhodol uznesením (§ 223 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p.) bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 250ja ods. 2 a § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p.).\nZ obsahu predložených spisov správneho orgánu vyplynulo, že riaditeľ Daňového riaditeľstva SR,\nPracoviska Košice, vydal Príkaz č. 14/2009/320 na vykonanie daňovej kontroly Daňovému úradu Košice\nIV u žalobcu s tým, že vyslanie pracovníkov daňového úradu bude realizované v súlade s Metodickým\npokynom č. 5/3/2003 k jednotnému postupu pri vyslaní zamestnanca na služobnú cestu za účelom\nvykonania miestneho zisťovania alebo daňovej kontroly. Následne riaditeľ miestne príslušného správcu\ndane žalobcu - Daňového úradu Kráľovský Chlmec, na základe Poverenia na výkon daňovej kontroly\nč. 738/320/2997/2009/Vaš,Bal zo dňa 10. marca 2009 poveril výkonom predmetnej daňovej kontroly u\nžalobcu zamestnancov daňového úradu Košice IV, ktorí predmetnú daňovú kontrolu začali aj ukončili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preskúmajúc napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako i obsah\nsúdneho a administratívneho spisu v rozsahu odvolania, ktorým žalovaný namieta nesprávne právne\na skutkové posúdenie veci krajským súdom, konštatuje, že sa nemožno stotožniť s právnym názorom\nkrajského súdu premietnutým do enunciátu a odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku. Súčasne\nje potrebné uviesť, že rovnaká právna otázka už bola predmetom posudzovania pred najvyšším súdom\nv konaní vedenom pod sp. zn. 8Sžf/51/2012, a preto s poukazom na § 250ja ods. 7 O. s. p. najvyšší súd\nna toto rozhodnutie poukazuje a z jeho odôvodnenia uvádza:\n\n„Z obsahu žaloby a vyjadrenia žalobcu k podanému odvolaniu v tejto veci pre odvolací súd ako\nsporná medzi účastníkmi vyvstáva otázka posúdenia absolútnej povinnosti žalovaného zohľadniť v rámci\nodvolacieho konania žalovaného právny názor vyslovený v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. II. ÚS 118/2008 z 10. decembra 2009, a to konkrétne pri posudzovaní zákonnosti daňovej\nkontroly.\nŽalobca odvolávajúc sa na obsah vyššie uvedeného nálezu ústavného súdu vidí porušenie zákona v\nnezákonnom obídení ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov pri kreovaní kontrolnej\nskupiny zameranej na preverenie alebo zistenie daňovej povinnosti žalobcu na DPH.\nNaopak, žalovaný nevidí povinnosť bezvýhradného aplikovania právneho záveru obsiahnutého v náleze\nÚstavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 118/08-61 z 10. decembra 2009 z dôvodu neexistencie\nskutkových predpokladov, z ktorých uvedený právny záver vychádza, t. j. z dôvodu absencie námietky\nzaujatosti žalobcu voči všetkým zamestnancom miestne príslušného správcu dane pred začatím daňovej\nkontroly, prípadne v jej priebehu.\nNa margo žalobcom namietaného nezákonného zloženia kontrolnej skupiny, najvyšší súd odkazuje na\nsvoje rozhodnutia v obdobnej veci sp. zn. 5Sžo/101/2010 z 26. októbra 2010, 5Sžf/68/2011 z 23. februára\n2012 a v nadväznosti na to dáva do pozornosti neskoršie uznesenie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II. ÚS 159/2011-19 z 13. apríla 2011, ktorým odmietol ústavnú sťažnosť žalobcu proti\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/101/2010 z 26. októbra 2010 ako zjavne\nneopodstatnenú, a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 266/2012-28 z 19. júna 2012,\nktorým odmietol ústavnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5Sžf/68/2011 z 23. februára 2012 ako zjavne neopodstatnenú.\nNajvyšší súd odkazuje na svoj právny názor vyslovený v rozsudku sp. zn. 5Sžo/101/2010 : „Aj v\nprípade, že sťažovateľ nepodal námietku zaujatosti proti všetkým zamestnancom Daňového úradu\nKošice V, nepochybne správca dane mohol podať návrh na delegáciu podľa § 4 zákona o správe\ndaní a poplatkov. Nebola to však jeho povinnosť. Namiesto delegácie mohol využiť aj postup, ktorý\nnakoniec bol realizovaný, a ktorý spočíval v menej formálnych úkonoch, ktorých opodstatnenie, a tým\naj ich právny základ plynie práve zo vzájomných vzťahov daňových orgánov. Ak totiž podľa zákona č.\n150/2001 Z. z. o daňových orgánoch v znení neskorších predpisov Daňové riaditeľstvo SR je právnickou\nosobou, teda subjektom s plnou právnou subjektivitou, a zároveň daňové úrady takouto plnou právnou\nsubjektivitou nedisponujú, potom je logické, že v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov i vzťahov\npracovnoprávnych je oprávnené konať len Daňové riaditeľstvo SR. Platí to napriek tomu, že jednotliví\nštátni zamestnanci vykonávajú svoju prácu na daňových úradoch. Ak potom Daňové riaditeľstvo SR\nreagovalo na podnet riaditeľa Daňového úradu K. využitím oprávnení, ktoré mu plynú zo zákona o štátnej\nslužbe a z Organizačného poriadku daňových orgánov, nemožno postupu riaditeľa Daňového úradu K.\nnič vyčítať, a to predovšetkým v situácii, keď miestna príslušnosť nebola delegovaná na iného vecne\npríslušného správcu dane.\"\nVyššie citovaný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ohľadne zákonnosti postupu\npríslušných štátnych orgánov správy daní pri určení kontrolnej skupiny, Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky vo svojom rozhodnutí č. k. II. ÚS 159/2011-19 z 13. apríla 2011 nespochybnil, ba naopak\nvyjadril, že predmetný názor najvyššieho súdu nevykazuje nedostatky v zásade popierajúce účel a\nvýznam vykladaného a aplikovaného relevantného zákonného predpisu.\nVyššie uvedený právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vo vzťahu k zákonnosti postupu\nriaditeľa miestne príslušného daňového úradu pri poverení daňových kontrolórov na výkon spornej\ndaňovej kontroly ako zamestnancov daňovej správy zaradených pre výkon štátnej služby na úseku\nsprávy daní u iného správcu dane, a to po predchádzajúcom súhlase Daňového riaditeľstva Slovenskej\nrepubliky ako spoločne nadriadeného orgánu a zamestnávateľa zamestnancov daňových úradov v jeho\npôsobnosti, bol Ústavným súdom Slovenskej republiky v jeho uzneseniach č. k. I. ÚS 192/08-27 zo 4.\njúna 2008, č. k. III. ÚS 386/08-24 z 25. novembra 2008, č. k. II. ÚS 137/2010-28 z 24. marca 2010 a č. k.\n\nII. ÚS 159/2011-19 z 13. apríla 2011 považovaný za ústavne akceptovateľný, nemajúci znaky výkladovej\nsvojvoľnosti a ústavnej nekonformnosti.\nV tomto ohľade a s prihliadnutím na osobité okolnosti konkrétneho prípadu možno považovať judikovanie\nprávneho názoru vyplývajúceho z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 118/08-61\nz 10. decembra 2009 za ojedinelé vybočenie z prevažujúcej ustálenej judikatúry Ústavného súdu\nSlovenskej republiky (z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/68/2011 z 23.\nfebruára 2012).\"\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené nepovažoval za správny záver\nkrajského súdu o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí žalovaného z dôvodu, že daňová kontrola\nu žalobcu za zdaňovacie obdobia február 2008 a apríl 2008 bola realizovaná v rozpore so zákonom,\npretože ju uskutočnili zamestnanci daňovej správy, ktorí neboli organizačne začlenení ako zamestnanci\nmiestne príslušného správcu dane - Daňového úradu Kráľovský Chlmec. Nakoľko krajský súd vec v\nrozsahu vyššie špecifikovaného žalobného bodu posúdil nesprávne a dôvodnosťou ďalších žalobných\nnámietok týkajúcich sa procesného postupu správcu dane pri výkone daňovej kontroly ako aj právneho\nhodnotenia kontrolných zistení vyplývajúcich z daňovej kontroly sa nezaoberal, bolo potrebné napadnutý\nrozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. v spojení s § 250ja ods. 3 vety druhej O. s. p. zrušiť a vec\nmu vrátiť podľa § 221 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 250ja ods. 3 vety druhej O. s. p. na ďalšie konanie,\nv ktorom krajský súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p. v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá O. s. p.) prejedná vec znova v medziach podanej žaloby, dôsledne sa vysporiada s\nnámietkami žalobcu a svoje rozhodnutie riadne odôvodní.\nV novom rozhodnutí rozhodne krajský súd i o náhrade trov tohto konania (§ 224 ods. 3 O. s. p. v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/136/2011", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b71e83c1-97fe-406b-8762-69548f4719e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 266/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 266/2012 z 19. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-19", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b71e83c1-97fe-406b-8762-69548f4719e1"}, {"guid": "ussr:509108d9-f8b5-4030-8d38-5b434c4d6fe6", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 159/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 159/2011 z 13. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-13", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:509108d9-f8b5-4030-8d38-5b434c4d6fe6"}, {"guid": "ussr:ea0a9cfe-d73b-47ec-bb0d-030e5ed63733", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 137/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 137/2010 z 24. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-24", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ea0a9cfe-d73b-47ec-bb0d-030e5ed63733"}, {"guid": "ussr:b5579c47-4830-4d7f-bbb5-264dcf29608c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 118/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 118/08 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b5579c47-4830-4d7f-bbb5-264dcf29608c"}, {"guid": "ussr:f0989a0a-480b-48ef-8e89-679f8ba6b913", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 386/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 386/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f0989a0a-480b-48ef-8e89-679f8ba6b913"}, {"guid": "ussr:e7460e30-c3e6-4009-998a-1b36bafd3b83", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 192/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 192/08 z 4. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-04", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7460e30-c3e6-4009-998a-1b36bafd3b83"}], "citovane_v": []}