{"guid": "cf9457e8-b6d6-44eb-96ef-d76825855582:84511eef-19c0-4388-ae28-7694881644d0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7011200919.1", "spisova_znacka": "5Sžp/25/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/25/2012 z 18. 7. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. júla 2013, sp. zn. 5Sžp/25/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:7011200919.1", "identifikacne_cislo": "7011200919", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "sudca_id": 384, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-baricova-384", "datum_vydania": "2013-07-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "nazov": "§ 221 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/84511eef-19c0-4388-ae28-7694881644d0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7011200919.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7011200919.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7011200919.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžp/25/2012\n7011200919\n18. 07. 2013\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2013:7011200919.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ M. bytom D., 2/ O., bytom D., 3/ L., bytom G.,\n4/ M., bytom D., 5/ M., bytom S. a 6/ S., bytom G., zastúpených JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou\nso sídlom v Košiciach, Poštová 14, proti žalovanému Obvodnému úradu Košice, so sídlom Komenského\n52, Košice, za účasti obchodnej spoločnosti Východoslovenská distribučná, a. s., so sídlom Mlynská 31,\nKošice, IČO: 36 599 361, ako účastníka konania, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 2011/00789\nz 28. septembra 2011, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 24. mája\n2012, č. k. 6S/132/2011-45, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 24. mája 2012, č.\nk. 6S/132/2011-45 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) zamietol podľa § 250j ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali preskúmaním\nrozhodnutia žalovaného - býv. Krajského stavebného úradu v Košiciach č. 2011/00789 z 28. septembra\n2011, ktorým tento ako druhostupňový správny orgán zamietol ich odvolanie a potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie Obce Nižná Myšľa 6:476/2011 - NM zo dňa 21. júla 2011, ktorým uvedený správny orgán ako\nstavebný úrad podľa § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení\nneskorších predpisov (ďalej len ,stavebný zákon“), ustanovenia § 10 vyhlášky Ministerstva životného\nprostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného\nzákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z. z.“) a v súlade s vyhláškou Ministerstva životného prostredia\nSlovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických\npožiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s\nobmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“) povolená stavba\n„Nižná Myšľa - zriadenie TS a NN sieť“ na pozemkoch vedených v katastri nehnuteľností ako parcela\nG. č. XXXX a G. č. XXX/X., XXXX/X a XXXX, kat. úz. D.. Išlo o stavebné povolenie Obce Nižná Myšľa\nna stavebný objekt SO 01 - Silnoprúdové elektrické rozvody, SO 02 - vyvolaná investícia a prevádzkový\nsúbor PS 01 - trafostanica pre stavebníka Východoslovenská distribučná, a. s., Mlynská 31, Košice v\nzastúpení Východoslovenská energetika, a. s., Mlynská 31, Košice.\nKrajský súd svoje rozhodnutie okrem ustanovení § 244 ods. 1 a § 247 ods. 1 OSP právne odôvodnil\nustanovením § 61 ods. 1 stavebného zákona poukazujúc na koncentračnú zásadu, ktorá platí v\nstavebnom konaní a ktorá znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky\na námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa\npovažujú za kladné, keď účelom zásady koncentrácie konania v stavebnom konaním je stanovenie\nurčitých limitov stavebného konania a je cieľom je zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok,\nktoré by v dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti.\nVychádzajúc z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že medzi účastníkmi je nespornou\nskutočnosť, že vydaniu stavebného povolenia a preskúmavanému druhostupňovému rozhodnutiu\nžalovaného z 28. septembra 2011, t. j. stavebnému konaniu predchádzalo samostatné územné konanie\n\nukončené právoplatným rozhodnutím žalovaného - býv. Krajského stavebného úradu v Košiciach č.\n2011/00572 z 08. júna 2011, ktorým bolo v druhostupňovom konaní rozhodnuté o odvolaní žalobkyne\nJolany Bujdošovej proti prvostupňovému rozhodnutiu obce Nižná Myšľa č. 173/2011-NM z 28. marca\n2011 - rozhodnutiu o umiestnení stavby „Nižná Myšľa - zriadenie TS a NN sieť“ na pozemkoch G. parc.\nč. XXXX, G. parc. č. XXX/X,XXXX/X a XXXX, kat. úz. D.. Z obsahu administratívneho spisu mal zároveň\nza nespornú aj totožnosť stavby povolenej v preskúmavanej právnej veci rozhodnutiami správnych\norgánov z 21. júla 2011 a 28. septembra 2011, o umiestnení ktorej bolo rozhodnuté v územnom konaní\nrozhodnutiami správnych orgánov z 28. marca 2011 a 08. júna 2011. Dal do pozornosti, že proti\nrozhodnutiu žalovaného z 08. júna 2011 č. 2011/00572 vydanému v označenom územnom konaní žiaden\nzo žalobcov, ani iný účastník správneho konania nepodal žalobu v správnom súdnictve podľa druhej\nhlavy, piatej časti OSP.\nKrajský súd konštatoval, že tak, ako to vyplýva z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného z\n28. septembra 2011, účastníkom konania bola stanovená lehota 5 pracovných dní odo dňa doručenia\noznámenia na uplatnenie námietok a pripomienok k predmetu konania, pričom v stanovenej lehote neboli\núčastníkmi konania, t. j. ani žalobcami uplatnené žiadne námietky a pripomienky. Až následne vydal\nstavebný úrad - Obec Nižná Myšľa stavebné povolenie č. NM z 21. júla 2011 o povolení hore označenej\nstavby verejného charakteru.\nZhrnúc uvedené konštatovania krajský súd dospel k záveru, že v územnom konaní, v ktorom bolo\nprávoplatne rozhodnuté o umiestnení uvedenej stavby a nie v konaní stavebnom, t. j. v preskúmavanej\nadministratívno-právnej veci, mohli žalobcovia vznášať námietky týkajúce sa umiestnenia stavby,\nvychádzajúc pritom aj z dikcie citovaného ustanovenia § 61 ods. 1 stavebného zákona. Žalobcovia\nvšak námietky proti umiestneniu stavby vzniesli až v opravnom prostriedku proti prvostupňovému\nrozhodnutiu z 21. júla 2011 vydanému v stavebnom konaní, čo odporuje zákonnej procesnoprávnej\nzásade koncentrácie konania, ktorou sa riadi tak právny vzťah medzi územným konaním a stavebným\nkonaním navzájom, ako aj právne postupy správnych orgánov dané stavebným zákonom týkajúce\nsa jednotlivých fáz priebehu daných administratívnych konaní. Vzhľadom na označenú koncentračnú\nzásadu boli totiž žalobcovia povinní vyčerpať všetky prostriedky k ochrane svojich práv, ktoré mali\nprocesné k dispozícii už v prvostupňovom stavebnom konaní, vrátane všetkých právnych podmienok\nvyplývajúcich z vyhlášky č. 532/2002 Z. z., a to v lehote stanovenej stavebným úradom, k čomu však,\nako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu, nedošlo. V tejto súvislosti poukázal krajský súd i na\nzásahu „práva patria len bdelým“.\nVzhľadom na obsah žalobných námietok, ktoré následne právna zástupkyňa žalobcov konkretizovala\nna pojednávaní pred Krajským súdom v Košiciach dňa 24. mája 2012 krajský súd považoval za kľúčové\nsvoje konštatovanie, že z obsahového právneho hľadiska ide o námietky vzťahujúce sa na územné\nkonanie a nie na konanie stavebné, a že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov vydané v\núzemnom konaní neboli na základe žaloby podrobené súdnemu preskúmavaciemu konaniu v správnom\nsúdnictve. Správne sú preto podľa názoru krajského súdu skutkové a právne závery žalovaného v\npreskúmavanom rozhodnutí z 28. septembra 2011 poukazujúce na ustanovenie § 61 ods. 1 stavebného\nzákona, t. j. na právnu nemožnosť uplatniť dane námietky proti umiestneniu stavby v stavebnom konaní.\nPokiaľ ide o tvrdenia žalobcov o tom, že realizáciou stavby dôjde k ukráteniu na ich subjektívnych\nprávach, krajský súd sa plne stotožnil s obsahom písomného vyjadrenia pribratého účastníka konania\ncitovaného v článku IV. odôvodnenia tohto rozsudku. Je podľa názoru krajského súdu totiž nesporným,\nže ide o stavbu, ktorá sa má uskutočniť vo verejnom záujme a podlieha osobitnému právnemu\nrežimu danému zákonom č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 656/2004 Z. z.“ alebo „zákon o energetike“), s čím je\nspojené aj právo držiteľa povolenia, t. j. pribratého účastníka konania vo verejnom záujme zriaďovať na\ncudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenia\ndistribučnej sústavy a zariadení určených na ich ochranu alebo zabránenie porúch alebo havárií, alebo\nna zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb (§ 10 ods. 1\npísm. e/ zákona o energetike).\nO trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcom, ktorí v konaní neboli úspešní\nnepriznal právo na náhradu trov konania, pričom toto právo nepriznal ani pribratému účastníkovi konania\n(ktorý si trovy konania ani neuplatnil). Žalovaný správny orgán zo zákona nemá právo na náhradu trov\nkonania.\nProti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia z dôvodu, že rozhodnutie súdu\nprvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci že súd prvého stupňa nesprávne\n\nvec právne posúdil, pretože nevyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a sa\nnevysporiadal so všetkými uplatnenými námietkami.\nPoukazujúc na obsah žaloby uviedli, že namietali, že predovšetkým tú skutočnosť, že stavebník od nich\nako od vlastníkov doposiaľ nemá súhlas a ani žiadne iné povolenie na predmetnú Stavbu, že predmetná\nstavba sa ma realizovať na pozemkoch, ktoré nie sú vo vlastníctve stavebníka, a že oni žiaden súhlas na\ndanú stavbu na pozemkoch, ktorých sú vlastníci nedali. Ďalej namietali, že touto stavbou sa znehodnotia\nich pozemky a nebudú vhodné na výstavbu rodinných domov, prípadne na iná účel. Tiež namietali, že\ncelú stavbu je možné zrealizovať popri verejných komunikáciách, čo síce predĺži elektrické rozvody a\nniekoľko metrov ale nezasiahne do súkromných pozemkov a neznehodnotí ich. Taktiež namietali, že\nlehota 5 dní, ktorú stanovil stavebný úrad pre uplatnenie námietok alebo pripomienok v oznámení o\nzačatí stavebného konania z 27. júna 2011 je neprimerané krátka.\nS poukazom na námietky vznesené žalobkyňou na ústnom pojednávaní pred krajským súdom tvrdili, že\ns týmito uplatnenými námietkami žalobcov sa krajský súd vo svojom rozhodnutí zaoberal len okrajovo\na z tohto dôvodu považujú napadnuté rozhodnutie za nezákonné tiež za nepreskúmateľné z dôvodu\nnedostatočného odôvodnenia, pričom poukazovali na judikatúru európskeho súdu pre ľudské práva.\nPodľa názoru žalobcov sa krajský súd dostatočne nevysporiadal s vyššie uvedenou argumentáciou\nžalobcov a dostatočne nezodpovedal všetky relevantné otázky odôvodňujúce napadnuté rozhodnutie,\npredovšetkým otázku - princípov ochrany vlastníckych práv vlastníkov pozemkov - žalobcov a tiež\nkľúčovú otázku, či ide (nejde) o stavbu vo verejnom zaujme.\nNamietali tiež, že Krajský súd Košice písomné vyjadrenia žalovaného a pribratého účastníka konania\nnedoručil žalobcom, čím v dôsledku nezákonného postupu krajského súdu tak podľa žalobcov im bola\nodňatá možnosť konať pred súdom bez toho, aby sa mohli kvalifikovaným spôsobom vyjadriť, resp.\npodať stanovisko k ich vyjadreniu, ktoré súd pri svojom rozhodnutí vzal do úvahy, a to preto všetkým\nkľúčovej otázky daného súdneho sporu - či ide nejde) o stavbu, ktorá sa má uskutočniť vo verejnom\nzáujme.\nPokiaľ ide o verejný záujem poukazovali na ustanovenie § 10 ods. 1 písm. e/ zákona č. 656/2004 Z. z..\nOpätovne zdôrazňovali, že predmetná stavba sa dá realizovať aj mimo pozemkov žalobcov a preto tu\nnie je splnená podmienka verejnému záujmu v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.\n33/95, keďže stavba sa dá realizovať aj mimo týchto pozemkoch, t. j. zamýšľaný účel - vybudovanie\nje množné dosiahnuť prostriedkami, ktoré nezasiahnu do ústavou chráneného žalobcov. K otázke\nverejného záujmu citujúc z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 33/95 mali za to, že v danom\nprípade podmienka verejného záujmu nebola splnená, pretože trasa elektrického vedenia môže byť\nvedená mimo pozemkov vo vlastníctve žalobcov.\nTvrdili, že odôvodnenie, že ide o verejný záujem musí byť reálne, nesmie byť hypotetické alebo iluzórnej\npretože v takomto prípade ťažko hovoriť o tom, že verejný záujme prevážil nad záujmom vlastníka. V\nprípade, že predmetná stavba bola umiestnená vo verejnom záujme bez súhlasu žalobcov - vlastníkov\npozemkov, na ktorom má byť umiestnená stavba, v stavebnom konaní nasleduje vyvlastnenie (§ 108\na nasl. stavebného zákona).\nPoukazovali na to, že vyvlastnenie je trvalým zásahom do práva vlastniť majetok. Viazané je na\nverejný záujem, ten však v žiadnom zákone nie je ani nemôže byť - exaktne -raz a navždy definovaný.\nOkrem verejného záujmu uvádza čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ako podstatnú podmienku\nvyvlastnenia jeho použitie v nevyhnutnej miere, za primeranú náhradu a na základe zákona. V danom\nprípade nedošlo k naplneniu ani jednej z týchto podmienok. Podľa žalobcov možno konštatovať, že\nkrajský súd neskúmal postup majúc za to, že verejný záujem nebol v danom prípade preukázaný.\nMali za to, že krajský súd vo veci rozhodol nesprávne. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne,\nprávne závery a na základe uvedeného rozhodol nesprávne a v rozpore so zákonom.\nNa základe uvedeného skutkového a právneho stavu a v súlade s odvolacími dôvodmi navrhli, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako odvolací súd po preskúmaní veci napadnutý rozsudok Krajského\nsúdu Košice sp. zn. 6S/132/2011-45 z 24. mája 2012 podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 220 a § 250j ods.\n2 písm. a/ OSP zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu č. 2011/00789 z 28. septembra\n2011 zruší a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení na odvolanie navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť.\nPovažoval za potrebné zdôrazniť, že žalobca nevyužil možnosť podať žalobu voči rozhodnutiu krajského\nstavebného úradu, ktoré bolo vydané v odvolacom konaní, kde odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo\nrozhodnutie o umiestnení stavby, ktorá bola predmetom stavebného konania, ukončeného rozhodnutím\nprvostupňového stavebného úradu č. 476/2011-NM z 21. júla 2011, ktoré bolo v odvolacom konaní\npotvrdené rozhodnutím krajského stavebného úradu č. 2011/00789 zo dňa 28. septembra 2011,\n\nnapadnutým predmetnou žalobou. V dôsledku uvedeného sa žalobca sám pripravil o možnosť konania\npred súdom vo veci umiestnenia predmetnej stavby. Prvostupňový stavebný úrad a ani krajský\nstavebný úrad sa v stavebnom a následne odvolacom konaní, nemohli zaoberať námietkami „vhodného\numiestnenia stavby“ ktoré stavebný zákon umožňuje uplatniť len v územnom konaní (§ 61 ods. 1\nstavebného zákona).\nSpochybňovanie predmetnej stavby žalobcom, ako stavby vo „verejnom záujme“ a poukazovanie\nna vyvlastňovacie konanie je podľa žalovaného zavádzajúce. V tomto prípade sa pozemky žalobcu\nnachádzajú mimo zastavaného územia obce, takže stavebník v stavebnom konaní preukazoval iné\nprávo k týmto pozemkom podľa ustanovenia § 139 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, t. j. ako právo\nvyplývajúce z iných právnych predpisov - takýmto predpisom v tomto prípade je zákon č. 656/2004\nZ. z., konkrétne jeho ustanovenie § 10 ods. 1 písm. e/. Stavebník s najväčšou zodpovednosťou, pri\nsúčasnom dodržiavaní zákona stavbu navrhol ako stavbu podzemnú, kde je aj iné ochranné pásmo\nmiernejšie, ako v prípade vzdušného vedenia. V žiadnom prípade nemôžu byť subjektívne práva\nžalobcu dotknuté nad mieru, ktorú pripúšťa zákon, naopak, žalovaný má za to, že predmetná stavba\nzvyšuje hodnotu pozemkov v danom území. Uvedené vyplýva aj z projektovej dokumentácie stavby,\nktorá je neoddeliteľnou súčasťou stavebného povolenia.\nPoukázal na to, že účelom predmetnej stavby je náprava stavu v obci, spočívajúceho v nevyhovujúcich\nparametroch dodávanej elektriny v danej lokalite, stavebník, ako správca siete, má zo zákona o\nenergetike povinnosť úpravy existujúcich rozvodov elektriny. Potreba stavby bola aj v dôsledku zosuvov\npôdy, ktoré nastali v Obci Nižná Myšľa následkom prívalových dažďov v roku 2010. Bez výstavby\ntrafostanice a s tým súvisiacim posilnením existujúcej elektrickej siete v území by sa nemohla obec\nďalej rozvíjať. Trafostanica je pritom umiestnená na obecnom pozemku. Považovať činnosť VSD, a. s.\nza podnikateľskú činnosť, ako takú, tak, ako to uviedol žalobca v obsahu žaloby, považuje žalovaný\nza zavádzajúce. VSD, a. s. je predsa oprávnenou osobou podľa zákona o energetike a má tam\nuvedené svoje práva ale aj povinnosti a základnou povinnosťou je zabezpečovať distribúciu elektrickej\nkonečnému spotrebiteľovi.\nÚčastník konania odvolací návrh nepodal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného\nodvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a odvolanie prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov\nje síce opodstatnené iba v jednom bode, ktorý však predstavuje také závažné pochybenie zo strany\nkrajského súdu, pre ktoré je nutné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.\nVzhľadom na závažnosť tejto námietky sa Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“)\nv prvom rade zaoberal odvolacou námietkou, ktorá sa týkala postupu krajského súdu, ktorým malo\npodľa názoru žalobcov prísť k odňatiu ich možnosti konať pred súdom tým, že im nedoručil vyjadrenie\nžalovaného a účastníka konania k žalobe, obzvlášť, ak o toto vyjadrenie účastníka konania oprel aj svoje\nrozhodnutie (§ 212 ods. 3 OSP a § 221 ods. 1 písm. f/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).\nPostup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom zakladá porušenie\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“), a práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej aj „Dohovor“) [porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS\n156/06, sp. zn. III. ÚS 331/04, sp. zn. II. ÚS 174/04].\nPodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\nPodľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“), ak súd koná vo veci\nuplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným\n\nzákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (k tomu pozri rozhodnutie ústavného\nsúdu sp. zn. I. ÚS 4/94).\nObsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť\nv uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené\nrelevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou\nzaručeného práva na súdnu ochranu (k tomu pozri rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 26/94). K\nodňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy, preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto\n(„každý“) domáha svojho práv na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže\nbyť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj rozhodnutie ústavného\nsúdu sp. zn. III. ÚS 7/08).\nKoncept spravodlivého súdneho konania vnímaný v rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské\npráva ako aj v judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky (pozri k tomu napr. rozhodnutia\nústavného súdu sp. zn. II. ÚS 116/09, sp. zn. III. ÚS 199/08, sp. zn. IV. ÚS 186/09) vyžaduje, aby\nkaždej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré\nju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície - proti jej protistrane (pozri napr. Nideröst-Huber\nproti Švajčiarsku, 18. februára 1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I). Okrem tejto\npožiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie,\npodľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť, nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to,\naby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené\n(účastníkmi), alebo zabezpečené (súdom) s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (pozri\nNideröst-Huber, citované vyššie, M. a ďalší proti Českej republike, č. 61811/00, ECHR 5Cdo/92/2011\n2005-V, M. proti Českej republike, č. 1414/03, 26. október 2006, K. a ďalší proti Českej republike,\nč. 35376/97, 03. marec 2000, V. proti Českej republike, rozsudok z 03. júla 2008). Za súčasť práva\nna spravodlivý proces je treba preto považovať právo účastníkov konania na doručenie procesných\nvyjadrení ostatných účastníkov.\nEurópsky súd pre ľudské práva v rozsudku z 27. apríla 2010 vo veci H. a ďalší proti Slovenskej republike\nuviedol, že „...význam požiadavky, aby bolo vyjadrenie zaslané všetkým účastníkom konania spočíva v\npotrebe zabezpečenia, aby procesné strany mali vieru vo výkon spravodlivosti a aby im nebola odopretá\nmožnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré by mohli ovplyvniť rozsudok súdu.“ Nedoručenie vyjadrenia\núčastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred\nsúdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na\nspravodlivý proces.\nZ obsahu spisu krajského vyplýva, že žaloba bola doručená žalovanému 07. decembra 2011. Písomné\nvyjadrenie žalovaného z 19. decembra 2011 (č. l. 11 - 12) bolo krajskému súdu doručené 21. decembra\n2012.\nDňa 16. januára 2012 došiel krajskému súdu doklad o zaplatení súdneho poplatku za žalobu.\nPodaním došlým krajskému súdu dňa 17. januára 2012 požiadali žalobcovia o odklad vykonateľnosti\nrozhodnutia žalovaného (č. l. 16).\nNa deň 23. februára 2012 nariadil krajský súd vo veci ústne pojednávanie, na ktoré sa žalobcovia\nospravedlnili, a ktoré preto krajský súd zrušil a nariadil pojednávanie na deň 08. marca 2012. toto\npojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom predloženia plnomocenstiev na zastupovanie\nžalobcov v 2., 4., 5. a 6. rade a bolo rozhodnuté, že do konania bude pribratý účastník Východoslovenská\ndistribučná, a. s. so sídlom Mlynská 31, Košice, IČO: 36 599 361 (uznesenie č. k. 6S/132/2011-25 z\n29. marca 2012).\nDňa 18. apríla 2012 boli krajskému súdu doručené požadované plné moci, avšak iba vo fotokópii (č.\nl. 30 až 34).\nDňa 25. apríla 2012 došlo krajskému súdu vyjadrenie účastníka konania (č. l. 35).\nKrajský súd nariadil vo veci ďalšie pojednávanie na deň 24. mája 2012, na ktorom bol vyhlásený\nrozsudok, ktorý bol následne písomne vyhotovený (č. l. 45) a doručený (č. l. 55).\nV spise krajského súd sp. zn. 6S/132/2011 sa nikde nenachádza úprava predsedu senátu na doručenie\nvyjadrení žalovaného a účastníka konania právnej zástupkyni žalobcov a nevplýva to ani zo žiadnej\ndoručenky ani zo žiadnej zápisnice z ústneho pojednávania.\n\nPritom treba uviesť, že krajský súd sa vyjadrením žalovaného i účastníka konania vo svojom rozhodnutí\nzaoberal a o vyjadrenie pribratého účastníka oprel i časť odôvodnenia svojho rozhodnutia. Keďže však\nv danej veci vyjadrenie žalovaného ani účastníka konania, ako je uvedené vyššie, nebolo žalobcom\ndoručené, treba konštatovať, že v tejto súvislosti nie je možné prvostupňové konanie považovať za\nspravodlivé.\nNajvyšší súd takto potom nemohol dospieť i inému záveru, ako k tomu, že v konaní krajského súdu\ndošlo k porušeniu základného práva žalobcov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (pozri nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 335/06), v dôsledku čoho bola žalobcom odňatá možnosť konať\npred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).\nTakéto procesné pochybenie je podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ OSP v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá OSP dôvodom, pre ktorý musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie\nvydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok krajského súdu, inak vo výroku vecne\nsprávny i náležite odôvodnený, musel podľa § 250ja ods. 3 veta druhá a § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2\nOSP zrušiť a a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.\nNapriek zrušeniu rozsudku krajského súdu z dôvodov procesných, najvyšší súd považuje za potrebné\nk námietkam žalobcov uvedeným v odvolaní dodať, že tieto nemožno považovať za opodstatnené, a to\nani pokiaľ ide o lehotu na podanie námietok v územnom konaní ani pokiaľ ide o nedostatok verejného\nzáujmu na stavbe „Nižná Myšľa - zriadenie TS a NN sieť“.\nLehota 5 pracovných dní na uplatnenie námietok v zmysle stavebného zákona je lehotou celkom\nobvyklou, a to v danom prípade i vzhľadom na charakter stavby a veľkosť obce, pričom žalobcovia okrem\nnamietania neprimeranej krátkosti lehoty, nijako relevantne nezdôvodnili, prečo sa vôbec nepokúsili túto\nlehotu využiť, hoci ich stavebný úrad zainteresované subjekty na túto skutočnosť riadne upozornil a\nlehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok jednoznačne určil.\nV tomto smere krajský súd správne poukázal na zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, a to\nzásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným,\nstarostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné\noprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Najvyšší súd k tomu\ndodáva, že v slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili\na starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné,\nsatisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení.\nV stavebnom konaní obdobne ako v územnom konaní platí koncentračná zásada, ktorá znamená, že po\ntermíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a\nstanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. K námietkam predneseným\nna ústnom pojednávaní pred krajským súdom treba dať do pozornosti ustanovenie § 61 ods. 1 veta\ndruhá stavebného zákona, z ktorého explicitne vyplýva, že na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo\nmohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa v stavebnom\nkonaní neprihliada. Z obsahu pripojeného spisového materiálu nevyplýva, že by správne orgány alebo\nkrajský súd absolutizovali zásadu koncentrácie konania na úkor ostatných zásad správneho konania.\nPokiaľ ide o verejný záujem, treba vychádzať zo zákona č. 656/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.\naugusta 2012 (§ 10 ods. 1 písm. e/) a hoci tento zákon (ale ani iný právny predpis) verejný záujem\npriamo nedefinuje, v danom prípade niet pochýb o tom, že zariadenie (stavba) na rozvod elektriny je\nzariadením verejnoprospešným a že teda nesporne ide o stavbu vo verejnom záujme.\nNie je namieste ani poukazovanie na potrebu vyvlastnenia, nakoľko podľa § 10 ods. 5 zákona č.\n656/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. augusta 2012 „povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa\nodseku 1 sú vecnými bremenami spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti. Návrh na vykonanie záznamu\ndo katastra nehnuteľností je oprávnený podať držiteľ povolenia. Vlastník nehnuteľnosti má za zriadenie\nvecného bremena nárok na primeranú jednorazovú náhradu. Náhrada sa poskytne za výmeru, v ktorej\nje vlastník obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti v dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena\ndržiteľom povolenia. Ak sa držiteľ povolenia a vlastník nehnuteľnosti nedohodnú inak, náhrada sa určí\nznaleckým posudkom. Náklady na vyhotovenie znaleckého posudku hradí držiteľ povolenia. Lehoty na\nuplatnenie nároku na poskytnutie primeranej jednorazovej náhrady sú rovnaké ako lehoty podľa odseku\n\n3. Práva zodpovedajúce vecným bremenám patria držiteľovi povolenia. Ak dôjde k zmene osoby držiteľa\npovolenia, práva zodpovedajúce vecným bremenám prechádzajú na nového držiteľa povolenia“.\nObdobné je právo zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie\na elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, plynovody a plynárenské\nzariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníka a zariadení určených na ich ochranu,\nzabránenie ich porúch alebo havárií, alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu\nživota, zdravia a majetku osôb; pri povoľovaní takej stavby stavebný úrad rozhodne o podmienkach,\nza akých možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia stavebníka na\nuskutočnenie stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takého rozhodnutia ako aj úprava vecných\nbremien zakotvené aj v zákone č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov\núčinného od 01. septembra 2012 (§ 11).\nV ďalšom konaní krajský súd súc viazaný právnym názorom najvyššieho súdu (§ 250ja ods. 4 OSP) po\nodstránení vytknutej vady vec a zadovážení originálu plných mocí opätovne vo veci rozhodne, pričom v\ndôvodoch nového rozsudku zodpovie i námietky žalobcov uvedené v odvolaní.\nV novom rozhodnutí krajský súd rozhodne aj o náhrade trov konania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s §\n246c ods. 1 veta prvá OSP).\nVzhľadom k tomu, že zákonom č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (v znení do 30. septembra 2013), boli zrušené krajské stavebné\núrady a právomoc Krajského stavebného úradu v Košiciach prešla na Obvodný úrad Košice, Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky podľa § 107 ods. 4 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250 ods.\n4 OSP na strane žalovaného konal s právnym nástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného v dôsledku\nčoho i v záhlaví rozhodnutia došlo k úprave označenia žalovaného.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení účinnom od 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/132/2011", "guid": "a4b6bfbb-70cb-4e16-a3f3-17463182c15d:ab23b93f-1c70-4e2d-9e40-3a71770b4567", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}