{"guid": "a13af06f-2118-4894-a8a6-57af99185e81:7ba36570-45a7-4854-9cfe-63cad9802fd0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7011200700.1", "spisova_znacka": "6Sžf/56/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/56/2012 z 25. 9. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2013, sp. zn. 6Sžf/56/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:7011200700.1", "identifikacne_cislo": "7011200700", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2013-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7ba36570-45a7-4854-9cfe-63cad9802fd0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7011200700.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7011200700.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7011200700.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/56/2012\n7011200700\n25. 09. 2013\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2013:7011200700.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek\nsenátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci žalobcu: RELAX s.r.o.,\nso sídlom Grunt č. 30, Medzev, IČO: 36 571 423, adresa na doručovanie Jánošikova 9, Košice, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ul. 63, Banská Bystrica, v\nkonaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/223/10261-53803/2011/990057-r zo dňa\n16. mája 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 7S/71/2011-173 z\n20. júna 2012, jednohlasne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/71/2011-173 z 20. júna\n2012 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 20. júna 2012, č. k. 7S/71/2011-173, podľa § 250j ods.\n2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.\") zamietol žalobu, ktorou sa\nžalobca domáhal preskúmania zákonnosti horeoznačeného rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil\nrozhodnutie Daňového úradu Moldava nad Bodvou č. 711/230/1791/11/Kov zo dňa 1. februára 2011,\nktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o povolenie obnovy konania ukončeného právoplatným\nrozhodnutím Daňového úradu Moldava nad Bodvou č. 711/230/20543/10/Kov zo dňa 7. októbra 2010,\nktorým bol žalobcovi ako platiteľovi dane vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie II. štvrťrok 2008 v sume 9.603,13 €. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 250k\nods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu neúspešnému žalobcovi nepriznal.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku skonštatoval, že nakoľko žalobca v návrhu na obnovu konania\na ani v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, skutkovo dôvod obnovy konania\npodľa § 51 ods. 1 písm. b/ zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave\núzemných finančných orgánov v znení v tom čase platnom (ďalej len „zák. č. 511/1992 Zb.\") nevymedzil,\nnekonkretizoval dôkazy o ktoré sa opieralo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktoré sa\nukázali ako nepravdivé, sa otázkou či bol alebo nebol daný dôvod na obnovu konania podľa ust. §\n51 ods. 1 písm. b/ zák. č. 511/1992 Zb., nemohol zaoberať. Dôkazy, ktoré žalobca pripojil k svojmu\nodvolaniu smerujúcemu proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Moldava nad Bodvou\nč. 711/230/20531/10/Kov zo dňa 7. októbra 2010, boli vydané až po rozhodnutí daňového úradu, a preto\nsa nimi daňový úrad zaoberať ani nemohol, čím nebola splnená základná podmienka v zmysle ust. §\n51 ods. 1 písm. d/ (zrejme mal na mysli písm. b/ zák. č. 511/1992 Zb.) t. j., aby rozhodnutie Daňového\núradu Moldava nad Bodvou zo dňa 7. októbra 2010 bolo vydané na základe týchto dôkazov.\n\nPodľa názoru krajského súdu nebola splnená ani jedna podmienka pre naplnenie dôvodu obnovy\nkonania podľa ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 511/1992 Zb., ktorých kumulatívne splnenie je potrebné,\na to :\n- existencia nových skutočností alebo dôkazov, ktoré vyšli najavo dodatočne po právoplatne ukončenom\ndaňovom konaní,\n- musí ísť o také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie,\n- tieto skutočnosti a dôkazy sa navyše nemohli uplatniť v daňovom konaní bez zavinenia účastníka\nkonania.\nDôkazy, ktoré žalobca uviedol v návrhu na obnovu konania, ktoré mali byť novými dôkazmi, podľa\nnázoru krajského súdu nevyšli najavo po právoplatnom ukončení daňového konania vedeného Daňovým\núradom Moldava nad Bodvou, nakoľko zistil, že skutočnosti vyplývajúce z obsahu potvrdení súdnych\nexekútorov JUDr. Ladislava Ágha a JUDr. Václava Kunu, boli známe daňovému subjektu už v čase\nvýkonu daňovej kontroly, pretože žalobca v daňovom konaní tvrdil, že predmetné služby boli súdnym\nexekútorom poskytnuté dodávateľom TRIO SERVICE P.B. Košice (X.. V. O., V..) Uviedol, že nie je\nrozhodujúce, kedy bolo potvrdenie o skutočnostiach známych žalobcovi vyhotovené. V tejto súvislosti\npoukázal krajský súd na to, že nové dôkazy musia mať takú kvalitu, že v prípade ich uplatnenia\nv pôvodnom konaní objektívne mohli zmeniť názor správneho orgánu na rozhodnutie vo veci. V\nprípade, ak by aj tieto potvrdenia súdnych exekútorov boli vydané pred vydaním rozhodnutia zo\ndňa 7. októbra 2010, nemohli mať vplyv na jeho rozhodnutie, pretože tieto skutočnosti boli správcovi\ndane známe z tvrdení žalobcu. V súvislosti s nezavinenou nemožnosťou uplatnenia dôkazov v\ndaňovom konaní účastníkom konania ako poslednou podmienkou, krajský súd uviedol, že nič nebránilo\nžalobcovi zabezpečiť a predložiť potvrdenia súdnych exekútorov o skutočnostiach uvedených v týchto\npotvrdeniach ešte pred vydaním rozhodnutia zo dňa 7. októbra 2010. Napokon krajský súd mal za\nto, že ani zápisnice o miestnych zisťovaniach vykonaných daňovými úradmi u menovaných súdnych\nexekútorov, nebolo možné hodnotiť ako skutočnosti a dôkazy v zmysle ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zák.\nč. 511/1992 Zb., pretože tie sa týkali výkonu daňových kontrol u súdnych exekútorov za rok 2009 a nie\nza predmetné zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2008.\nZáverom krajský súd skonštatoval, že žalobca svoje žalobné námietky vo vzťahu k predmetu konania\npodľa § 51 ods. 1 písm. a/, b/ zák. č. 511/1992 Zb. nekonkretizoval, ale iba všeobecne tvrdil, že\nnepovolením obnovy konania bol ukrátený na svojich právach. Zdôraznil, že všetky žalobné námietky\nsa netýkajú uvedeného predmetu konania, ale týkajú sa daňového konania ukončeného vydaním\nrozhodnutia Daňového úradu Moldava nad Bodvou zo dňa 7. októbra 2010, ktorými sa súd nemohol\nv rámci predmetného konania zaoberať. Uviedol, že uplatnené žalobné dôvody musia byť vymedzené\npredmetom konania, t. j. žalobné dôvody sa musia týkať žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom ak\ntáto podmienka nie je splnená, súd sa žalobnými dôvodmi nezaoberá, pretože zákonnosť rozhodnutia\nmožno skúmať len na základe žalobných námietok, ktorých obsahom je tvrdenie o nezákonnosti\nnapadnutého správneho rozhodnutia. Preto sa súd žalobnými námietkami, ktorých obsahom sú tvrdenia\nžalobcu o nezákonnosti postupu Daňového úradu Moldava nad Bodvou v konaní ukončenom vydaním\nrozhodnutia zo 7. októbra 2010, nemohol zaoberať.\nProti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré doplnil\npísomným podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 24. augusta 2012 (doplnok k odvolaniu),\npodaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 22. novembra 2012 (doplnok k odvolaniu č. 2) a podaním\ndoručeným odvolaciemu súdu dňa 14. marca 2013 (doplnok k odvolaniu č. 3). Vo svojom odvolaní\nžalobca namietal, že súd mu nedoručil písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 11. júna 2011, čo\npovažoval za porušenie svojich práv a právom chránených záujmov v súdnom procese, ktoré môže\nmať vplyv na konečný výsledok rozhodnutia súdu. Ďalej je z obsahu odvolania žalobcu zrejmé, že\nsa nestotožnil so závermi krajského súdu prezentovanými v odôvodnení jeho rozhodnutia. Nesúhlasil\ns názorom krajského súdu, že sa nemohol zaoberať otázkou, či bol alebo nebol daný dôvod na\nobnovu konania podľa ust. § 51 ods. 1 písm. b/ zák. č. 511/1992 Zb., keďže žalobca dôvod na\nobnovu v návrhu na obnovu konania nevymedzil a nekonkretizoval dôkazy. Podľa jeho názoru dôkazy\n\nkonkretizoval (všetky podania i oneskorené revokovali konkrétne dôkazy, ktoré však daňové orgány\ndodnes neakceptovali) a vyslovil presvedčenie, že všetky dôkazy, ktoré sú predkladané účastníkom\nkonania, majú byť preskúmavané podľa zákona v jednotlivých procesných etapách a z ničoho nevyplýva,\nže oneskorený dôkaz nie je dôkazom pre ďalšie konanie. Taktiež nesúhlasil so stanoviskom krajského\nsúdu, že zápisnice z miestnych zisťovaní u súdnych exekútorov vykonaných daňovými úradmi, nebolo\nmožné hodnotiť ako dôkazy, pretože sa týkali roku 2009 a nie II. štvrťroku 2008. Poukázal na to,\nže pasivitou žalovaného, keď Daňový úrad Moldava nad Bodvou v roku 2008 neurobil nič a až v\nroku 2009 dožiadal DÚ BA I, BA III a DÚ Senica, čím bol ukrátený na svojich právach a chránených\nzáujmoch, pretože tým, že mal možnosť nahliadať do spisov, mal aj právo vyjadrovať sa k skutočnostiam\nv dožiadaniach zistených, pričom tieto jeho práva boli nečinnosťou žalovaného a neexistenciou dôkazov\n(dožiadaní) ukrátené a mali podstatný vplyv na vydanie rozhodnutia žalovaného v daňovom konaní za\nII. štvrťrok 2008. Žalobca sa nestotožnil ani so záverom súdu ohľadne nesplnenia podmienok žalobných\ndôvodov na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, pretože sa domnieval,\nže žaloba bola podaná ako komplex od prvopočiatku sporu dňom začatia daňovej kontroly až do\nsúčasnosti, a preto mal byť aj materiál skúmaný ako celok vo všetkých vzájomných súvislostiach a nie len\nako fragmenty. Záverom žalobca opätovne uviedol dôvody v ktorých vidí porušenie svojich práv, ktoré sú\ntotožné s tými vznesenými v samotnej žalobe a zdôraznil, že krajský súd sa s nimi nevysporiadal. Žalobca\npoukázal tiež na dodržiavanie Ústavy Slovenskej republiky, ústavných princípov a na rozhodnutia\nÚstavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 72/2010, III. ÚS 127/2010, III. ÚS 36/2010 II. ÚS 400/09 a\nna presne neoznačený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nVzhľadom na to, že krajský súd pochybil, v konaní spôsobil vady, ktoré mali za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, žalobca navrhol, aby odvolací súd\njeho odvolaniu vyhovel, napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nK podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný správny orgán, ktorý navrhol, aby odvolací súd\nnapadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Skonštatoval, že odvolacie námietky\nsú obsahovo zhodné s tými, ktoré žalobca uviedol v žalobe a ktoré sa dotýkajú otázky posúdenia\ndôkazných prostriedkov, úplnosti dokazovania správcom dane a dôsledkov nepovolenia obnovy konania,\nukončeného právoplatným rozhodnutím správcu dane č. 711/230/20543/10/Kov zo dňa 7. októbra 2010,\nku ktorým sa žalovaný už vyjadril, a preto sa v tomto smere pridržiaval svojho vyjadrenia. V súvislosti s\nposudzovaním splnenia podmienok podľa písm. a/ ust. § 51 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. žalovaný uviedol,\nže zo spisového materiálu vyplýva, že skutočnosti, ktoré boli obsahom potvrdení súdnych exekútorov\nboli žalobcovi známe už v čase vydania dodatočného platobného výmeru správcu dane o vyrubení\nrozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2008 a žalobca mal možnosť tieto\ndôkazy uplatniť v priebehu daňového konania. Pokiaľ sa jedná o dôvod obnovy konania uvedený v písm.\nb/ citovaného zákona, žalobca podľa názoru žalovaného nepreukázal skutočnosti, ktoré by spochybnili\npravdivosť dôkazov, ktoré boli podkladom pre vydanie dodatočného platobného výmeru správcu dane.\nMal za to, že vyššie uvedené preukazuje, že neboli splnené podmienky pre obnovu konania.\nV písomnom podaní doručenom prvostupňovému súdu dňa 24. augusta 2012, označeným ako doplnok\nodvolania, žalobca poukázal na odpoveď Daňového úradu Košice II na dožiadanie - doplnenie č.\n696/320/24301/10/Blá zo 14. mája 2010, ktoré žalovaný pred ním tajil, pričom trval na tom, nech súd\nposúdi uvedené ako novú skutočnosť pri povolení obnovy konania, ktorú získal 9. augusta 2012 a o\nktorej do toho času oficiálne nevedel.\nV písomnom podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 22. novembra 2012 označenom ako doplnok k\nodvolaniu č. 2, žalobca poukázaním na rozhodnutia žalovaného :\n- č. 1100303/1/565509-1213853/2012/5309 zo dňa 16. októbra 2012, ktorým zrušil dodatočný platobný\nvýmer Daňového úradu Moldava nad Bodvou č. 711/230/29185/11/Kov zo dňa 29. decembra 2011,\nktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel z DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2009 a vec vrátil na\nďalšie konanie a rozhodnutie,\n- č. 1100303/1/535812-1213849/2012/5309 zo dňa 16. októbra 2012, ktorým zrušil dodatočný platobný\nvýmer Daňového úradu Moldava nad Bodvou č. 711/230/29171/11/Kov zo dňa 29. decembra 2011,\n\nktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel z DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2009 a vec vrátil na\nďalšie konanie a rozhodnutie,\n- č. 1020503/1/533291-1000522/2012/4897 zo dňa 24. mája 2012, ktorým prerušil konanie o odvolaní\nproti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Moldava nad Bodvou č. 711/230/29168/11/Kov\nzo dňa 29. decembra 2011, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel z DPH za zdaňovacie obdobie za\nII. štvrťrok 2009,\n- č. 1020503/1/533291-1000518/2012/4897 zo dňa 24. mája 2012, ktorým prerušil konanie o odvolaní\nproti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Moldava nad Bodvou č. 711/230/29160/11/Kov\nzo dňa 29. decembra 2011 ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel z DPH za zdaňovacie obdobie za I.\nštvrťrok 2009,\numocnil svoje tvrdenie v odvolaní, ktoré je predmetom konania na odvolacom súde v merite veci, že\nboli porušené jeho základné práva a zákonnosť z dôvodu v predmetných zrušujúcich rozhodnutiach\nuvedených.\nV písomnom podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 14. marca 2013 označenom ako doplnok k\nodvolaniu č. 3, žalobca oznámil, že mu bolo Daňovým úradom Košice doručené predvolanie na 18.\nfebruára 2013 za účelom exekúcie údajného kumulatívneho daňového nedoplatku v sume 83.590,80 € v\nktorom je zahrnutý i dovýrub DPH za II. štvrťrok 2008. Uviedol, že uvedený postup žalovaného považuje\nza mimosúdny nátlak na protistranu v práve prebiehajúcom súdnom procese.\nZ vyjadrenie žalovaného k dodatkom žalobcu vyplýva, že žalobca poukázal na štyri rozhodnutia\nžalovaného, ktoré sa však predmetnej právnej veci netýkajú, nejde dokonca ani o zhodný skutkový stav,\nlebo ide o obchodný vzťah medzi rozdielnymi daňovými subjektmi; uvedené daňové konania nie sú ani\nprávoplatne skončené.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.\ns použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2\nO.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.\nv spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu\nžalobcu nemožno priznať úspech.\nPodľa ust. § 244 ods. O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa ust. § 2 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb., platnom v čase rozhodovania správneho orgánu v daňovom\nkonaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu\na obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a\nostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.\nPodľa ust. § 51 ods. 1 písm. a/ - c/ zák. č. 511/1992 Zb., konanie ukončené právoplatným rozhodnutím\nokrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo mimo odvolacieho konania (§ 53 ods. 3) a\nrozhodnutia o námietke (§ 50 ods. 3), sa obnoví na žiadosť účastníka konania alebo z úradnej moci, ak\na) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a\nnemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,\n\nb) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa\ndosiahlo trestným činom,\nc) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak.\nPredmetom odvolacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nI/223/10261-53803/2011/990057-r zo dňa 16. mája 2011, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny\norgán podľa ust. § 48 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Moldava nad\nBodvou č. 711/230/1791/11/Kov zo dňa 1. februára 2011, ktorým v zmysle ust. § 52 ods. 1 a 5 zák. č.\n511/1992 Zb. bola zamietnutá žiadosť žalobcu o povolenie obnovy konania ukončeného právoplatným\nrozhodnutím Daňového úradu Moldava nad Bodvou č. 711/230/20543/10/Kov zo dňa 7. októbra 2010 o\nvyrubení dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2008.\nZ obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Daňový úrad Moldava nad Bodvou vydal dňa 7. októbra\n2010 dodatočný platobný výmer č. 711/230/20543/10/Kov, ktorým vyrubil žalobcovi daň z pridanej\nhodnoty za II. štvrťrok 2008 v sume 9.603,13 €. Žalobca podal proti nemu odvolanie po uplynutí zákonnej\nlehoty na podanie odvolania. Správca dane preto v zmysle ust. § 47 ods.6 zák. č. 511/1992 Zb. daňovému\nsubjektu oznámil, že jeho odvolanie zamieta (oznámenie č. 711/230/22835/10/Kov z 18. novembra\n2010).\nŽalobca v písomnom podaní, ktorým doplnil svoje odvolanie žiadal, aby daňový úrad chápal odvolanie\nako podnet na mimoriadny opravný prostriedok v zmysle ust. § 51 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb., nakoľko\nsa domnieval, že vyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy, ktoré majú podstatný vplyv na výrok vyššie\ncitovaného rozhodnutia. Uvedené podanie, nakoľko nemalo náležitosti podľa ust. § 51 ods. 4 zák. č.\n511/1992 Zb., bolo na základe výzvy daňového úradu doplnené. Žalobca v doplnenom podaní uviedol,\nže vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia\npodľa ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 511/1992 Zb. a nemohli sa uplatniť v konaní bez zavinenia\núčastníka konania. Dôkazy, na ktoré poukazoval žalobca, a to potvrdenie JUDr. Ladislava Ágha,\nsúdneho exekútora ako i JUDr. Ladislava Kúnu, súdneho exekútora, boli vydané po vydaní dodatočného\nplatobného výmeru zo dňa 7. októbra 2010, a teda preukazujú nové skutočnosti, ktoré vyšli najavo a\nmajú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia. Z uvedených potvrdení malo vyplynúť, že došlo k reálnemu\nposkytnutiu služieb X.. V. O., V.. v rámci služieb poskytovaných spoločnosťou RELAX s.r.o. Za ďalšie\ndôležité dôkazy preukazujúce odôvodnenosť návrhu na obnovu konania označil žalobca zápisnice o\nmiestnom zisťovaní Daňového úradu Bratislava I, Bratislava III, obe zo dňa 6. decembra 2010 a\nDÚ Senica zo dňa 8. decembra 2010, z ktorých taktiež vyplýva osobné poskytnutie služieb X.. V. O..\nŽalobca upozornil aj na dôkazy preukazujúce odôvodnenosť žiadosti o obnovu v podanom odvolaní\nvoči dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Moldava nad Bodvou, ktorými sa daňový úrad\nvôbec nezaoberal. Žalobca zastával názor, že tieto dôkazy je potrebné pri obnove konania zohľadniť,\npretože podľa ust. § 51 ods. 1 písm. b/ zák. č. 511/1992 Zb. bol dodatočný platobný výmer Daňového\núradu Moldava nad Bodvou vydaný na základe dôkazov, ktoré sa ukázali bez bližšej špecifikácie ako\nnepravdivé.\nDaňový úrad Moldava nad Bodvou rozhodnutím č. 711/230/1791/11/Kov zo dňa 1. februára 2011\nzamietol žiadosť žalobcu o povolenie obnovy konania ukončeného právoplatným rozhodnutím\nDaňového úradu Moldava nad Bodvou č. 711/230/20543/10/Kov zo dňa 7. októbra 2010 o vyrubení dane\nz pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2008. Uvedené rozhodnutie daňového úradu bolo\nna základe odvolania žalobcu rozhodnutím žalovaného č. I/223/10261-53803/2011/990057-r zo dňa 16.\nmája 2011 potvrdené. Predmetné rozhodnutie bolo predmetom preskúmavacieho konania podľa druhej\nhlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel po preskúmaní spisového materiálu,\nktorého obsah tvorí aj administratívny spis žalovaného správneho orgánu, k záveru o vecnej správnosti\nodvolaním napadnutého rozsudku krajského súdu.\n\nOdvolací súd v prvom rade považoval za potrebné vysporiadať sa s námietkou žalobcu vznesenou v\nodvolaní, ohľadne nedoručenia písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 11. júna 2011, čím malo podľa\nžalobcu dôjsť k porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov v súdnom procese, čo mohlo mať\nvplyv na konečný výsledok rozhodnutia súdu. V zmysle ust. § 250e O.s.p., pokiaľ nedôjde k vybaveniu\nžaloby spôsobom uvedeným v § 250d ods. 2 a 3 (súd vec postúpi príslušnému súdu, alebo konanie\nzastaví), doručí súd žalovanému rovnopis žaloby. Predseda senátu môže nariadiť žalovanému, aby sa k\nobsahu žaloby vyjadril v lehote, ktorú zároveň určí. V tomto kontexte je nutné zdôrazniť, že na prípravu\npojednávania ako i na vedenie pojednávania sa primerane vzťahujú ust. § 114 až 119 O.s.p. v spojení\ns ust. § 246c ods. 1 O.s.p. Za povšimnutie stojí druhá veta vyššie citovaného ustanovenia, podľa ktorej\npredseda senátu môže nariadiť žalovanému, aby sa k obsahu žaloby vyjadril, z ktorej je zrejmé, že\nvyjadrenie žalovaného k obsahu žaloby je najmä právom žalovaného, nie jeho povinnosťou. Ide totiž o\ndispozičný úkon účastníka konania v rámci prípravy pojednávania v danej veci. Pokiaľ sa však žalovaný\nk obsahu žaloby písomne vyjadril, je povinnosťou krajského súdu okrem doručenia vyjadrenia odporcu\n(ust. § 114 ods. 2 posledná veta O.s.p. sa aplikuje primerane) pred otvorením pojednávania oboznámiť\núčastníkov konania okrem iného, aj s obsahom písomného vyjadrenia žalovaného. Vyjadrenie k\nžalobe je súčasťou prípravy pojednávania, ktorej výsledky je predseda senátu povinný oboznámiť na\njeho začiatku. Zo zápisnice z pojednávania konaného na Krajskom súde v Košiciach dňa 20. júna\n2012 (č. l. 159 spisu), jednoznačne vyplýva splnenie si tejto zákonnej povinnosti predsedom senátu,\nktorý oboznámil prítomných účastníkov konania s obsahom žaloby, ako aj s vyjadrením žalovaného.\nŽalobca teda s vyjadrením žalovaného oboznámený bol, a preto nemožno súhlasiť s názorom, že\nnedoručenie písomného vyjadrenia žalovaného je také porušenie jeho práv, ktoré by malo vplyv na\nvýsledok rozhodnutia krajského súdu, tak ako sa domnieva žalobca. Odvolací súd na tomto mieste\npovažuje za potrebné poukázať na charakter správneho súdnictva (na rozdiel od všeobecného), kde\nsa v rámci preskúmavania rozhodnutí správnych orgánov súdom v zásade dokazovanie nevykonáva\na pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia. Na\nzdôraznenie charakteru vyjadrenia žalovaného k obsahu žaloby v rámci správneho súdnictva, odvolací\nsúd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 78/1999, z ktorého\nvyplýva, že „vyjadrenie žalovaného k obsahu žaloby podanej v správnom súdnictve v zmysle ust.\n§ 250e Občianskeho súdneho poriadku je treba považovať za dispozičný úkon účastníka konania v\nrámci prípravy pojednávania v danej veci. Nariadenie žalovanému, aby sa vyjadril k obsahu žaloby\npodanej v správnom súdnictve, však nemožno považovať za vykonanie dôkazu súdom, ku ktorému by\nsa mal navrhovateľ právo vyjadriť podľa ust. § 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\" Okrem iného\nz rozhodnutia vyplýva záver o tom, že písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe podanej v správnom\nsúdnictve nesmeruje k preukázaniu tých skutočností, ktoré sú podľa názoru súdu sporné (a ktoré by\npreto mali byť objasnené vykonaním alebo zopakovaním dôkazov), ale len k tvrdeniu žalobcu, prečo\n(podľa jeho názoru) došlo k porušeniu zákonnosti rozhodnutím žalovaného správneho orgánu. Z vyššie\nuvedeného dôvodu vyhodnotil odvolací súd námietku žalobcu ako právne bezvýznamnú.\nNajvyšší súd dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je vecne správny, dostatočne jasný a\nzrozumiteľne zdôvodnený, na ktorého odôvodnenie v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. plne poukazuje\nstotožniac sa pritom s jeho závermi.\nVo všeobecnosti možno konštatovať, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý\npredstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v daňovom konaní. Procesná\núprava obsiahnutá v ust. § 51 a § 52 zák. č. 511/1992 Zb., rozčleňuje konanie o návrhu na obnovu\nkonania na dve časti. Pri obnove konania sa rozoznávajú dve štádiá konania:\n1) konanie o povolení alebo nariadení obnovy, v ktorom sa rozhoduje iba o prípustnosti obnovy; príslušný\norgán nepreskúmava meritórne výrok rozhodnutia, ale iba zisťuje, či sú splnené podmienky obnovy\nkonania,\n2) nové konanie, v ktorom sa znova prejedná a znova rozhodne vec, o ktorej sa už v pôvodnom konaní\nrozhodlo.\nV predmetnej právnej veci sa jedná o prvé štádium obnovy konania, teda rozhodovanie o existencii\nalebo neexistencii dôvodov obnovy konania a nie o priame vyhodnotenie reálneho vplyvu predložených\n\ndôkazov na meritum veci, pretože by mohlo ísť o prejudikovanie rozhodnutia v obnovenom konaní,\nku ktorému ako takému ešte neprišlo. Správny orgán v prvom štádiu konania o obnove nevykonáva\ndokazovanie smerujúce k zisťovaniu, či napríklad novopredložený dôkaz reálne má alebo nemá vplyv\nna meritum veci. Konanie o návrhu na obnovu konania žalobcu bolo v jeho prvej časti ukončené\nrozhodnutím o zamietnutí návrhu na obnovu konania bez toho, aby sa správny orgán zaoberal meritom\nveci ako takej. Z uvedeného následne vyplýva záver o tom, že krajský súd tým, že sa vôbec nezaoberal\nžalobnými námietkami týkajúcimi sa daňového konania, pričom však svoj postup aj náležite odôvodnil,\npostupoval v súlade so zákonom, nakoľko predmetom prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým\npotvrdil rozhodnutie daňového úradu o zamietnutí návrhu na obnovu konania. Nemožno sa preto ani\nstotožniť s názorom žalobcu, že žaloba bola podaná ako komplex od prvopočiatku sporu t. j. dňom\nzačatia daňovej kontroly až po súčasnosť a teda materiál mal byť skúmaný ako celok vo vzájomných\nsúvislostiach.\nZ ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a/ a b/ zák. č. 511/1992 Zb. vyplýva, že konanie ukončené právoplatným\nrozhodnutím okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo mimo odvolacieho konania (§ 53 ods. 3)\na rozhodnutia o námietke (§ 50 ods. 3), sa obnoví na žiadosť účastníka konania alebo z úradnej moci, ak\na) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a\nnemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,\nb) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa\ndosiahlo trestným činom.\nKrajský súd sa z pohľadu vyššie citovaného ustanovenia, v rozsahu žalobných dôvodov zaoberal\notázkou, či zamietnutie návrhu na obnovu konania žalovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne vo svojom\nrozhodnutí odôvodnil, či malo jeho rozhodnutie oporu v zákone a či mali žalobcom predložené a v návrhu\nna obnovu konania uvedené dôkazy nejaký vplyv na zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, ktoré\nje predmetom prieskumu, tak ako sa domnieva žalobca a dospel k nasledovným zisteniam, s ktorými\nsa stotožňuje aj odvolací súd.\nZ ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 511/1992 Zb. vyplýva, že pre povolenie obnovy konania musia\nbyť kumulatívne splnené tri podmienky:\n- novosť skutočností alebo dôkazov, ktoré vyšli najavo,\n- možnosť ich podstatného vplyvu na výrok rozhodnutia\n- nemožnosť ich uplatnenia v konaní bez zavinenia účastníka konania.\nKrajský súd vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že neboli splnené žiadne z vyššie uvedených\npodmienok. Odvolací súd hodnotiac záver krajského súdu o charaktere zápisníc z miestnych zisťovaní\nvykonaných daňovými úradmi a ich nemožnosti hodnotiť ich ako skutočnosti alebo dôkazy, pretože\nsa týkali výkonu daňových kontrol u súdnych exekútorov za rok 2009 a nie za predmetné zdaňovacie\nobdobie v spojení s odvolacou námietkou žalobcu, ktorý poukazoval na pasivitu daňového úradu, keď\nv roku 2008 neurobil nič a v roku 2009 dožiadal Daňové úrady BA I, BA III. a Senica, čím sa cíti byť\nukrátený na svojich právach a neexistencia dôkazov mala podľa jeho názoru podstatný vplyv na vydanie\nrozhodnutia žalovaného - vyhodnotil žalobcovu odvolaciu námietku ako právne bezvýznamnú. Vo vzťahu\nk samotnej daňovej kontrole nemajú totiž uvedené dôkazy relevanciu vzhľadom na to, že sa jednalo o\niné zdaňovacie obdobie iného roku. Okrem iného považuje odvolací súd za potrebné dať žalobcovi do\npozornosti, že počas celého daňového konania mal možnosť využívať svoje procesné práva a v konaní\nvystupovať aktívne.\nOdvolací súd sa taktiež stotožnil so záverom krajského súdu, že sa nemohol zaoberať s predloženými\ndôkazmi z pohľadu, či bol alebo nebol daný dôvod na obnovu konania podľa ust. § 51 ods. 1 písm. b/\nzák. č. 511/1992 Zb., keďže žalobca s ohľadom na citované ustanovenie dôkazy, ktoré by preukazovali\n\nuvedené nevymedzil ani bližšie nekonkretizoval. V takom prípade nie je skutočne možné posúdiť,\nkonkrétne aké dôkazy - ktoré sú nepravdivé resp. boli dosiahnuté trestným činom - boli základom pre\nprávne závery správneho orgánu a podkladom pre vydanie rozhodnutia.\nV súvislosti s odvolacími námietkami, ktoré žalobca doplnil v podaniach označených ako doplnok\nodvolania doručený prvostupňovému súdu dňa 24. augusta 2012, doplnok k odvolaniu č. 2 doručený\nodvolaciemu súdu dňa 22. novembra 2012 a doplnok č. 3 k odvolaniu doručený odvolaciemu súdu\ndňa 14. marca 2013, odvolací súd konštatuje, že na uvedené podania nemôže prihliadať, nakoľko\npri uplatnení koncentračnej zásady, na základe ktorej je krajský súd ako súd prvého stupňa viazaný\nrozsahom žalobných námietok, je i súd odvolací viazaný rozsahom odvolacích námietok, ktoré majú svoj\nzáklad a vyvstávajú z rozsahu tých žalobných. Vzhľadom na koncentračnú zásadu vyjadrenú v § 205\nods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže\nodvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie a uvedené doplnky odvolania boli realizované až\npo uplynutí lehoty na podanie odvolania.\nSkutočnosť, že žalobca až v doplnkoch odvolania proti prvostupňovému rozsudku v rámci odvolacieho\nkonania označil dôkazy, o ktorých sa domnieval, že odôvodňujú obnovu daňového konania, odvolací\nsúd nemohol vyhodnotiť v jeho prospech. V prípade produkovania nových dôkazov, ktoré neuplatnil v\nrámci preskúmavaného konania pred správnymi orgánmi, bolo vecou žalobcu využiť zákonný postup v\nzmysle zákona č. 511/1992 Zb.\nNa základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu ako\nvecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).\nO trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení\ns ust. § 246c veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že\nžalobcovi ich náhradu nepriznal, pretože nebol v tomto konaní úspešný.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ ods. 9 veta tretia\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/71/2011", "guid": "0ee0df5f-7364-4f03-8b89-fc67eb9ffbcb:38f970ea-38c9-447e-8466-c5252fd98da4", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}