{"guid": "685775b0-319d-4df3-9ea7-d32df1287890:a1ab1f96-bbd5-43de-b9a5-3a960f1a9f1c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7011200564.1", "spisova_znacka": "3Sžf/97/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/97/2012 z 6. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 6. novembra 2013, sp. zn. 3Sžf/97/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:7011200564.1", "identifikacne_cislo": "7011200564", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2013-11-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a1ab1f96-bbd5-43de-b9a5-3a960f1a9f1c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7011200564.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7011200564.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7011200564.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/97/2012\n7011200564\n06. 11. 2013\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2013:7011200564.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu\nJUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej v\nprávnej veci žalobcu: WS Production, s.r.o., Dopravná 2, Košice, zast. advokátom JUDr. Miroslavom\nKatunským, Floriánska ul. č. 16, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej\nrepubliky, Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia bývalého Daňového riaditeľstva SR č.\nI/223/9506-48209/2011/999608-r zo dňa 21.04.2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu\nv Košiciach č. k. 7S/60/2011-75 zo dňa 12.09.2012, jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/60/2011-75 zo dňa\n12.09.2012 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.\nŽalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. zrušil rozhodnutie\nDaňového riaditeľstva SR č. I/223/9506-48209/2011/999608-r zo dňa 21.04.2011, ako aj dodatočný\nplatobný výmer Daňového úradu Košice IV. č. 698/230/79381/10/Pav z 13.09.2010, ktorým správca dane\nvyrubil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie II. štvrťrok 2009 v sume 480.225,91 € s odôvodnením, že správca dane v rámci daňovej kontroly\nzistil porušenie ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v znení neskorších predpisov a\nneoprávnené odpočítanie dane v sume 480.225,91 € v daňovom priznaní za obdobie II. štvrťrok 2009 z\nfaktúr od dodávateľa MOBIL TOP, s.r.o. za dodanie reklamných služieb v celkovom objeme 3.007.569,32\n€ (DPH 480.200,14 €) a z dodávateľskej faktúry\nč. 09/06/218 zo dňa 30.06.2010, vystavenej daňovým subjektom KPK GROUP, s.r.o. Košice\n(DPH 25,77 €).\nKrajský súd napadnuté rozhodnutia zrušil pre nedostatočne zistený skutkový stav podľa § 250j ods. 2\npísm. c) O.s.p. Zistil, že využitím inštitútu dožiadania správca dane mienil realizovať výsluch konateľa\nspoločnosti MOBIL TOP, s.r.o. Jozefa Mareka. Dožiadaný Daňový úrad Košice IV. výsluch tohto svedka\nnerealizoval z dôvodu, že predvolanie bolo správcovi dane vrátené s poznámkou, že adresát je na\nadrese Berlínska 2455/1, Košice neznámy, pričom v registri obyvateľov SR nebolo zistené iné miesto\njeho pobytu. Na výzvu správcu dane zabezpečoval účasť svedka C. G. na ústnom pojednávaní konateľ\nžalobcu, pričom sa v dohodnutý deň konateľ žalobcu k správcovi dane nedostavil na výsluch. Podľa\nnázoru súdu správca dane nevyužil všetky dostupné možnosti za účelom predvolania a výsluchu\n\ntohto svedka ku skutočnostiam týkajúcim sa realizácie sporných zdaniteľných plnení. Miesto pobytu\ntohto svedka mohol správca dane zisťovať aj z informačného systému Sociálnej poisťovne, resp.\nprostredníctvom orgánov policajného zboru (v prípade splnenia zákonných predpokladov v zmysle § 27\nzákona č. 511/1992 Zb. využiť aj inštitút predvedenia).\nSprávca dane v dodatočnom platobnom výmere konštatoval, že spoločnosť MOBIL TOP, s.r.o. má v\nObchodnom registri SR od 15.12.2009 zapísanú zmenu spoločníka a konateľa zároveň, ktorým sa stal\nod tohto dátumu Július Palinčár, Čínska 6, Košice. Napriek tomu, že sa stal súčasne spoločníkom a\nkonateľom spoločnosti MOBIL TOP, s.r.o. až po zdaňovacom období II. štvrťrok 2009 bolo vhodné ho\nvypočuť ako svedka k otázkam týkajúcim sa realizácie zdaniteľných plnení fakturovaných spoločnosťou\nMOBIL TOP, s.r.o. Nedostatky v zisťovaní skutkového stavu správcom dane právny predchodca\nžalovaného neodstránil, a preto za tejto situácie bolo potrebné považovať dodatočný platobný výmer\nako aj žalobou napadnuté rozhodnutie za predčasne vydané, uzavrel krajský súd.\nProti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Uplatnenie práva na odpočítanie\ndane u žalobcu v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani\nz pridanej hodnoty je podmienené jednak dodaním zdaniteľného plnenia od dodávateľa MOBIL TOP,\nkedy vzniká dodávateľovi daňová povinnosť a použitie tohto plnenia na uskutočnenie svojich plnení.\nOdpočítanie dane si uplatnil žalobca ako platiteľ dane, a preto bolo jeho povinnosťou predložiť správcovi\ndane relevantné doklady preukazujúce splnenie podmienok v zmysle vyššie citovaného ustanovenia\nzákona. Žalobca si dôkaznú povinnosť vyplývajúcu pre neho z ustanovení § 29 ods. l a § 15 ods.\n6 zákona č. 511/1992 Zb. nesplnil. Základnou úlohou správcu dane v dokazovaní podľa § 29 ods. 2\nzákona č. 511/1992 Zb. je zistiť čo najúplnejšie skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej\npovinnosti a vyhodnotiť dôkazy zabezpečené v rámci kontroly, ako aj dôkazné prostriedky zaobstarané\ndaňovým subjektom pri plnení si svojej povinnosti. Z ustanovení § 29 zákona č. 511/1992 Zb. nevyplýva,\nže žalobca si môže svoju dôkaznú povinnosť vysvetľovať ako právo požadovať od správcu dane, aby\nprevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní skutočností, že k deklarovaným plneniam došlo. Miestnym\nzisťovaním bolo zistené, že požadované skutočnosti nebolo možné preveriť pre nedostatok súčinnosti\ndaňového subjektu so správcom dane. Ide o spoločnosť, ktorá na adrese uvedenej v registri platiteľov\ndane, ako aj výpise z obchodného registra nesídli, zásielky nepreberá. Správca dane následne zaslal\nbývalému konateľovi spoločnosti Jozefovi Marekovi na adresu trvalého bydliska Berlínska 2455, Košice\npredvolanie, ktoré sa vrátilo s poznámkou „adresát neznámy“. Preverovaním v registri obyvateľov nebolo\nzistené iné miesto pobytu menovaného.\nSprávca dane z dôvodu, že sa nebolo možné skontaktovať s bývalým konateľom Jozefom Markom, ako\naj so spoločnosťou MOBIL TOP, s.r.o. vyzval žalobcu, aby zabezpečil účasť svedka C. G. na ústnom\npojednávaní. Tento spôsob zabezpečenia dôkazného prostriedku použil správca dane, aby si splnil svoju\npovinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. a skutočnosti rozhodujúce\npre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Bolo aj v záujme žalobcu, aby bol\nzistený skutkový stav veci, t.j. či bolo uskutočnené dodanie reklamačných a organizačných služieb v\nzmysle uzatvorenej zmluvy zo dňa 16.03.2009. Nakoniec sa potvrdil osobný kontakt medzi obchodnými\npartnermi a žalobca dohodol, že sa aj s C. G. dostavia na Daňový úrad Košice IV. vo veci svedeckej\nvýpovede. V dohodnutom termíne sa C. G. na ústne pojednávanie nedostavil a žiadne hodnoverné\ndôkazy preukazujúce dodanie reklamných služieb pre žalobcu nepredložil.\nObsahom hodnotiacich správ bolo len zosumarizovanie údajov nachádzajúcich sa na reklamných\ntlačovinách. Z ich obsahu nevyplýva, že aj dodávateľom reklamných služieb bola spoločnosť MOBIL\nTOP, s.r.o., a akým spôsobom boli tieto reklamné služby realizované. Z uvedeného dôvodu správca dane\nspochybnil ich dôkaznú hodnotu pokiaľ ide o preukázanie existencie sporných zdaniteľných obchodov.\nPredložené hodnotiace správy boli po ukončení kontroly vrátené daňovému subjektu a ich elektronické\nspracovanie bolo tiež zaslané formou diskety polícii.\nŽalobca vo vyjadrení zo dňa 07.11.2012 k odvolaniu žalovaného namietal, že žalovaný aj v zmysle\nsvojho rozhodnutia, ako i v zmysle odvolania ním podaného od žalobcu vyžadoval a vyžaduje „dôkazy“,\n\nktoré vlastnými právnymi prostriedkami nemôže obstarať, keďže ide o dôkazy tvoriace súčasť účtovnej\na inej evidencie tretieho subjektu - obchodnej spoločnosti MOBIL TOP, s.r.o. K zaisteniu takýchto\ndokladov a zisteniu skutočností smerovalo dožiadanie miestne príslušného správcu dane obchodnej\nspoločnosti MOBIL TOP, s.r.o. - Daňovému úradu Košice II. Žalobca nemôže zabezpečiť vynútenie\núčasti osoby C. G. na výsluchu. Žalobca namietal, že nepredloženie týchto „dôkazov“ tretím subjektom,\nku ktorého evidencii žalobca nemá prístup, nevie ovplyvniť vedenie účtovníctva týmto subjektom a ani\nposkytovanie súčinnosti správcovi dane. Nemožnosť zabezpečenia účasti svedka na výsluchu žalovaný\nsankcionuje neuznaním odpočtu DPH. V tejto súvislosti žalobca dáva do pozornosti súdu tiež rozsudok\nSúdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, ktorý bol prvostupňovému\nsúdu predložený právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní konanom vo veci, a teda je súčasťou\nsúdneho spisu a z ktorého vyplýva, že daňový subjekt nielenže nemôže niesť žiadnu zodpovednosť,\nale ani následky, t.j. sankcionovanie zo strany správcu dane za zlé, či neúplné vedenie účtovníctva,\nprípadne za neposkytnutie súčinnosti správcovi dane v ním vedenom daňovom konaní.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo\nv rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), pričom\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a napadnutý rozsudok súdu prvého\nstupňa podľa\n§ 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. v spojení s § 220 O.s.p. zmenil tak, že podľa § 250j ods. 1 O.s.p.\nžalobu zamietol.\nNajvyšší súd pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia nezistil existenciu zásadnej právnej\notázky, ktorú by bolo nevyhnutné judikovať. Spor sa týka skutkového stavu a preukázania existencie\nzdaniteľného plnenia. V konaní neboli naplnené skutočnosti pre presun dôkazného bremena na správcu\ndane v zmysle výkladových princípov z rozsudku najvyššieho súdu vo veci Iron Club sp. zn. 3 Sžf /1/2011\nASPI JUD 65295 SK.\n„Daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má\ntomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb\na tovarov od určitého dodávateľa“.\n„Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho\nsubdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane“.\nPodľa § 29 ods. 8 zák. SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov daňový subjekt preukazuje\nskutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,\nhlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového\nkonania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených\ndaňovým subjektom.\nUskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu.\nVzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov,\nktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci\ndaňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 15 ods. 1 zák. SNR č. 511/1992\nZb.). Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ § 49 ods.\n2 zák. č. 222/2004 Z.z.), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos\ndôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou\nvnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.\n\nPreukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na\nuskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní\nje významný aj charakter zdaniteľného plnenia a jeho určitosť. V danom prípade určitosť prijatých\nreklamných služieb.\nLen príkladom možno poukázať na niektoré sporné zdaniteľné plnenia od dodávateľa služieb MOBIL\nTOP, s.r.o., napr. fa. č. 042009 splatná 14.05.2009 „zabezpečenie reklamných služieb na podujatie\nALEXANDROVOVCI“ základ dane 401.589,42 €, DPH 76.301,99 €, fa. č. 052009 splatná 24.05.2009\n„zabezpečenie reklamných služieb na podujatie „CLEOPATRA“ základ dane 130.660 €, DPH 24.825,40\n€, fa. č. 032009 splatná 01.05.2009 „zabezpečenie reklamných služieb na podujatie „FONTÁNA PRE\nZUZANU“ 97.000 € , DPH 18.430 €. Forma úhrady faktúr - hotovosťou.\nNeurčitosť takto vymedzeného predmetu sa v prvom rade prejavuje u samotného platiteľa, pretože nie je\nspôsobilý preukázať za čo konkrétne v hotovosti zaplatil a ako to ďalej využil pri uskutočňovaní vlastných\nzdaniteľných plnení. Súčasne, s poukazom na zásadu skutočného obsahu skutočnosti rozhodujúcej pre\nurčenie dane (§ 2 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb.) sa tieto transakcie javia ako umelé, bez ekonomického\nobsahu. I z tohto dôvodu presun dôkazného bremena z platiteľa dane na správcu dane nie je možný.\nPokiaľ ide o navrhovaný dôkaz výsluchom svedka C. G. bolo nevyhnutnosť jeho vykonania posudzovať\nv kontexte vyhlásenia C. G. do notárskej zápisnice zo dňa 09.04.2010 N 20/2010 pred JUDr. Evou\nŠtrbovou, notárkou v Košiciach. C. G. iba všeobecne vyhlásil, že spoločnosť MOBIL TOP, s.r.o. reklamné\nslužby žalobcovi dodala tak, ako sú uvedené vo faktúrach.\nO trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods.\n1, 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi nevznikol\nnárok na náhradu trov konania.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/60/2011", "guid": "be8623a7-ee01-496d-ac5e-c58e46b2350f:f4c115fd-9f85-4913-ac15-92317746d942", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}