{"guid": "1ea7e6a5-60fc-4099-bd35-ea2ed4b886f4:58eea815-1faa-4033-9e0a-21c8a2e02371", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7011200554.1", "spisova_znacka": "7Sžso/39/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/39/2012 z 29. 10. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. októbra 2013, sp. zn. 7Sžso/39/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:7011200554.1", "identifikacne_cislo": "7011200554", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Závadská", "sudca_id": 392, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-zavadska-392", "datum_vydania": "2013-10-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-104.odsek-1", "nazov": "§ 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-104.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-104"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-104"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/58eea815-1faa-4033-9e0a-21c8a2e02371", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7011200554.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7011200554.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7011200554.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžso/39/2012\n7011200554\n29. 10. 2013\nJUDr. Elena Závadská\nECLI:SK:NSSR:2013:7011200554.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a\nčleniek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci žalobcu: W. W., bytom\nN., X..XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o dávku v\nnezamestnanosti, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 6. júna 2012,\nč. k. 7S/59/2011-34, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 6. júna 2012\n7S/59/2011-34 p o t v r d z u j e .\n\nč. k.\n\nÚčastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom zo 6. júna 2012, č. k. 7S/59/2011-34, podľa § 250j ods. 2 písm. a)\nOSP zrušil rozhodnutie z 1. apríla 2011 číslo 27367-2/2011-BA, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne\n- pobočka Košice z 13. januára 2011 č.: 13064-2/2011-Kem-540, ktorým správne orgány rozhodli, že\nžalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o\nsociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení\") a podľa článku\n61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho\nzabezpečenia (základné nariadenie) a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.\nKrajský súd poukázal na § 104 ods. 1 a 7 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, čl. 61\nods. 1 a 2, čl. 65 ods. 5 písm. a/ Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z\n29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“), čl.\n11 ods. 1 a 2 Nariadenia (EHS) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 (ďalej len „vykonávacie\nnariadenie“) a zistil, že žalobca v období od 9. augusta 2006 do 8. augusta 2010 pracoval a bol\npoistený v nezamestnanosti vo Veľkej Británii od 18. januára 2007 do 30. júla 2010, t. j. 1290 dní. Úrad\npráce, sociálnych vecí a rodiny v Košice II rozhodnutím z 11. augusta 2010, č. k. : K2/10/22255/IPS,\nžalobcu zaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie s účinnosťou od 9. augusta 2010. Žalobca\npodľa názoru krajského súdu splnil podmienky pre zápočet doby poistenia v nezamestnanosti počas\nvýkonu jeho zamestnania vo Veľkej Británii v zmysle čl. 61 ods. 1 základného nariadenia, pretože získal\npotrebnú dobu poistenia v nezamestnanosti v inom štáte v takom rozsahu, aký je potrebný aj v zmysle\nplatnej právnej úpravy, pričom splnil aj podmienky uvedené v ods. 2 článku citovaného nariadenia,\npretože žalobca v súlade s právnymi predpismi bezprostredne ukončil dobu poistenia. Uvedené\nskutočnosti zistil aj z príslušných formulárov, nachádzajúcich sa v administratívnom spise. Podľa názoru\nkrajského súdu žalovaná a aj správny orgán prvého stupňa nesprávne posúdili okolnosti, osvedčujúce\nurčenie bydliska žalobcu počas výkonu zamestnania vo Veľkej Británii, pričom v tejto súvislosti krajský\n\nsúd dal do pozornosti skutkové okolnosti tak, ako vyplývajú z listinných dôkazov obsiahnutých v\nadministratívnom spise, ako aj údajov obsiahnutých v podanom odvolaní. Poukázal na okolnosť, že\nz bodu 3 formulára (dotazníka) na účely preukázania bydliska na území Slovenskej republiky počas\nposledného zamestnania v inom členskom štáte vyplýva, že súčasťou hodnotiacich kritérií pre posúdenie\nzachovania väzieb k Slovenskej republiky je okrem iných aj ponechanie stavebného sporenia, ktoré v\ndanom prípade žalobca preukázal, ako aj skutočnosť, že sám z vlastnej iniciatívy ukončil pracovnoprávny pomer vo Veľkej Británii a pri prihliadnutí na všetky tieto okolnosti, ani jeho bydlisko nebolo vo\nVeľkej Británii.\nKrajský súd úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že ich náhradu\nneuplatnil, resp. nevyčíslil.\nProti rozsudku krajského súdu podala žalovaná odvolanie.Uviedla, že v prejednávanej veci súd\nnesprávne spochybnil jej právny názor, týkajúci sa nezachovania väzieb a centra záujmov žalobcu\nna území Slovenskej republiky počas posledného pracovného pomeru žalobcu vo Veľkej Británii.\nNamietala, že kritéria, uvedené v článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia poukazujú na vytváranie\nväzieb žalobcu so štátom zamestnania, t.j. s Veľkou Britániou. Poukázala na dĺžku a trvalosť pobytu\nžalobcu v tomto štáte, na frekvenciu návratov na územie Slovenskej republiky čo svedčí o tom,\nže žalobca nemal centrum svojich záujmov na Slovensku. Uviedla, že nie je možné jednoznačne\nkonštatovať, že v prípade prispievania na stavebné sporenie ide o zjavnú väzbu k Slovenskej republike,\npretože finančné prostriedky z neho sú využiteľné v zásade kdekoľvek. Žalobca počas pracovného\npomeru vo Veľkej Británii sa vracal raz za dva až tri mesiace na Slovensko, kde mal svojich rodičov,\npreto nie je možné za bydlisko žalobcu pokladať Slovensko, teda nemal zachované bydlisko na území\nSlovenska a v tejto súvislosti poukázala na právny názor uvedený v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo 17.\nfebruára 1977, C 76-76 - Silvana Di Paolo proti Office national de l´emploi, podľa ktorého pojem členský\nštát, v ktorom pracovník býva, musí byť obmedzený na štát, v ktorom pracovník aj napriek tomu, že\nje zamestnaný v inom členskom štáte, naďalej má svoje zvyčajné bydlisko a svoje stredisko životných\nzáujmov. Pri posúdení bydliska je vhodné podľa žalovanej vziať do úvahy dĺžku a kontinuitu bydliska\npredtým, ako sa pracovník presťahoval, dĺžku trvania a cieľ jeho absencie, charakter zamestnania, ako aj\nzámer zúčastnenej osoby, ktorý vyplýva zo všetkých okolností. Uvedené kritériá podľa názoru žalovanej\nv súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia poukazujú na vytvorenie väzieb žalobcu so štátom\nzamestnania, t. j. Veľkou Britániou. Žiadala preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a\nvrátil mu vec na ďalšie konanie, prípadne ho zmenil a žalobu zamietol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k názoru, že odvolanie\nžalovanej nie je dôvodné.\nPodľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom do 31. augusta 2010) poistenec\nmá nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie\nnezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej tri roky,\nak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa čl. 61 ods. 1 základného nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy\npodmieňujú nadobudnutie nároku na dávku dosiahnutím dôb poistenia v potrebnom rozsahu, zohľadní\ndoby poistenia dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli\ndosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje.\nPodľa čl. 61 ods. 2 základného nariadenia uplatňovanie odseku 1 s výnimkou prípadov uvedených v\nčl. 65 ods. 5 písm. a) sa podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi\npredpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok dávky:\n- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,\n\n- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo\n- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej\nčinnosti.\nVýnimku z tohto pravidla, ako to uvádza aj žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí, predstavujú prípady\nuvedené v článku 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, t.j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas\nsvojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba na území iného\nčlenského štátu zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky (v zmysle čl. 1 písm. j) základného\nnariadenia a čl. 11 vykonávacieho nariadenia).\nUvedené ustanovenia umožňujú zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území Veľkej Británie do\ncelkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia v prípade\npreukázania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného\nzamestnania mimo územia Slovenska.\nV prejednávanej veci súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a odvolací súd naň\nv celom rozsahu aj poukazuje (§ 219 ods. 2 OSP). K veci uvádza ešte nasledovné:\nŽalobca 20. septembra 2010 požiadal o dávku v nezamestnanosti potom, ako bol zaradený do evidencie\nuchádzačov o zamestnanie rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, detašované\npracovisko Košice II z 11. augusta 2010 číslo: K2/10/22255/IPS od 9. augusta 2010.\nDostatočne bolo preukázané, že žalobca pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie\nna Slovensku nebol poistený v nezamestnanosti najmenej tri roky, pretože v posudzovanom období\npracoval na území iného členského štátu EÚ vo Veľkej Británii. Správnemu orgánu predložil formulár\nU002 záznam o poistení zo 17. decembra 2010, v zmysle ktorého bol od 18. januára 2007 do 30. júla\n2010 poistený v nezamestnanosti na území tohto členského štátu EÚ. Preukázaná bola aj skutočnosť,\nže žalobca vo Veľkej Británii ukončil pobyt a za dobu jeho trvania bol podľa právnych predpisov tohto\nštátu poistený.\nŽalovaná pre nárok na dávku v nezamestnanosti posudzovala otázku zachovania väzieb žalobcu na\núzemí Slovenskej republiky na základe údajov, ktoré žalobca vypísal 18. augusta 2010 v dotazníku\nžalovanej označenom ako \"Dotazník na účely preukázania bydliska na území Slovenskej republiky\npočas posledného zamestnania (samostatnej zárobkovej činnosti) v inom členskom štáte EÚ v zmysle\nčlánku 65 ods. 2, 3 a 5 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 6883/2004 o koordinácii\nsystémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení\". Zo skutočností, že žalobca vykonával návštevy\nblízkych príbuzných v Slovenskej republike jeden krát za dva až tri mesiace za obdobie 3,5 roka\nzamestnania vo Veľkej Británii, zatiaľ býva u rodičov, žalovaná dospela k záveru, že nepreukazuje pevné\nväzby so Slovenskom a ani s bydliskom na území Slovenskej republiky.\nOdvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že konanie žalobcu počas pobytu vo Veľkej\nBritánii jednoznačne nasvedčovalo zachovaniu pevných väzieb s úmyslom naďalej mať bydlisko na\núzemí Slovenskej republiky. Svedčí o tom najmä to, že na Slovensku má rodičov v dôchodkovom\nveku, ktorí absolvovali operačné zákroky, už v čase odchodu do Veľkej Británie mal priateľku s\nktorou v čase podania odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Košice z 13. januára\n2011 číslo 130-64-2/2011-KEM-540, žil v spoločnej domácnosti v byte č. X. na W. č. 5/A v N.,\na ich spoločná domácnosť trvala aj v auguste 2012. Na kúpu uvedeného bytu a jeho čiastočnú\nrekonštrukciu, ako aj na kúpu auta, použil finančné prostriedky zarobené vo Veľkej Británii. O tom, že\nsa plánoval vrátiť na Slovensko, svedčí aj zápis do externého štúdia M. v septembri 2009, z ktorého\nbol síce vylúčený, ale o rok sa znova zapísal na uvedené štúdium a podľa doloženého vysvedčenia\no maturitnej skúške, školu skončil a 24. mája 2012 aj zmaturoval. Napokon o splnení podmienok pre\nvznik nároku na dávku v nezamestnanosti svedčí aj skutočnosť, že natrvalo usídlil na Slovensku a\n\nteda Slovenskú republiku žalobca pokladal za „svoje zvyčajné bydlisko a svoje stredisko životných\nzáujmov\". Zistené okolnosti preukazujú, že žalobca mal nielen trvalý pobyt, ale aj centrum záujmu na\núzemí Slovenskej republiky, t.j. miesto, v ktorom býva s úmyslom zdržiavať sa tam trvalo. Konanie\nžalobcu počas pobytu vo Veľkej Británii (aj návštevy rodičov podľa jeho majetkových možností a aj\nfyzických predpokladov s prihliadnutím na vzdialenosť miesta výkonu práce od bydliska jeho príbuzných\nna Slovensku) nasvedčuje tomu, že bydlisko\nvo Veľkej Británii bolo len prechodné,\nnatrvalo sa chcel zdržiavať v Slovenskej republike. Vyhodnotenie týchto skutočností svedčí o zachovaní\nväzieb počas výkonu jeho zamestnania vo Veľkej Británii k Slovenskej republike. Za nesprávny pokladal\nprávny názor žalovanej, že na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti nemožno dobu poistenia\nv nezamestnanosti, ktorú žalobca získal na území Veľkej Británie zohľadniť v súlade s článkom 61\nzákladného nariadenia. Napokon žalovaná ani netvrdila, že žalobca vo Veľkej Británii počas svojho\nzamestnania konal s úmyslom zostať v tomto štáte. Odvolací súd sa preto stotožnil s právnym názorom\nkrajského súdu v otázke, že žalobca svojim konaním počas výkonu zamestnania (a platenia poistenia) v\ninom členskom štáte EÚ zachoval centrum svojho záujmu ako aj bydliska na území Slovenskej republiky.\nOdvolací súd poznamenáva, že v dôvodoch rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Silvana Di Paulo je\nuvedené, že bydlisko v jednom členskom štáte nemusí bezpodmienečne vylučovať iné zvyčajné bydlisko\nv inom štáte.\nZ uvedeného dôvodu je potrebné u žalobcu zohľadniť doby poistenia dosiahnuté podľa právnych\npredpisov Veľkej Británie tak, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov Slovenskej republiky\nv zmysle čl. 61 ods. 1 základného nariadenia.\nOdvolací súd dospel k záveru, že krajský súd správne zistil, že nezodpovedajú zákonu rozhodnutia\nžalovanej o dávke v nezamestnanosti v zmysle § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorá doby\npoistenia dosiahnuté vo Veľkej Británii žalobcovi nezohľadnila. Preskúmavaný rozsudok súdu prvého\nstupňa preto podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správny.\nÚspešný žalobca náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto mu odvolací súd náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}