{"guid": "8016b8b8-73dd-4310-92df-68ecd323a955:c796740b-7c38-4345-808e-59b41dd11acd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7011200348.1", "spisova_znacka": "5Sžf/14/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/14/2012 z 28. 2. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2013, sp. zn. 5Sžf/14/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:7011200348.1", "identifikacne_cislo": "7011200348", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "datum_vydania": "2013-02-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-3.odsek-9", "nazov": "§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-3.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-1", "nazov": "§ 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247.odsek-3", "nazov": "§ 247 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-247"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-244.odsek-2", "nazov": "§ 244 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-244.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-244"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-244.odsek-1", "nazov": "§ 244 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-244.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-244"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-2", "nazov": "§ 250ja ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "nazov": "§ 246c ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-246c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-21", "nazov": "§ 21 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-21", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-18.odsek-2", "nazov": "§ 18 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-18.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-12", "nazov": "§ 12 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-12", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250k.odsek-1", "nazov": "§ 250k ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250k.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250k"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-35.odsek-19", "nazov": "§ 35 ods. 19 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-35.odsek-19", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-35.odsek-16", "nazov": "§ 35 ods. 16 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-35.odsek-16", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-35.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 35 ods. 1 písm. f) zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-35.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-35"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-244", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-246c", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-247", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250k", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-46", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-35", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-12", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-18", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-2", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-21", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c796740b-7c38-4345-808e-59b41dd11acd", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7011200348.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7011200348.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7011200348.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/14/2012\n7011200348\n28. 02. 2013\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2013:7011200348.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti MERCURIUS, s. r. o.,\nso sídlom Jazerná 3, Košice, zastúpeného JUDr. Dušanom Antolom advokátom, so sídlom Zbrojničná\n12, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63,\nBanská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/223/4605-23530/2011/993403r z 25. februára 2011, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.\n7S/38/2011-91 z 18. januára 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/38/2011-91 z 18.\njanuára 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) podľa ustanovenia § 250j ods.\n1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“ ) zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala\npreskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. I/223/4605-23530/2011/993403-r z 25.\nfebruára 2011, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice IV č. 698/230/101441/10/\nPoto z 17. decembra 2010 a ktorým Daňový úrad Košice IV (ďalej len „správca dane“) uložil žalobkyni\npodľa § 35 ods. 1 písm. f/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách v sústave územných\nfinančných orgánov v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2011 (ďalej len „zákon o\nspráve daní“) pokutu vo výške 24.219,50 eura za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2007.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku skonštatoval, že v tomto konaní sa\nnezaoberal skutkovými zisteniami, ktoré boli predmetom pri preskúmaní rozhodnutia č.\nI/223/9262-56554/2009/992517-r zo dňa 03. júna 2009, pretože v tomto konaní skúmal, či dôvody pre\nuloženie pokuty boli v súlade so zákonnou úpravou, ktorá je v tomto prípade ustanovená v § 35 ods. 1\npísm. f/ zákona o správe daní. Krajský súd zistil, že konanie vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného\nč. I/223/9262-56554/2009/992517-r zo dňa 03. júna 2009 bolo zastavené, a to v konaní 6S/107/2009 zo\ndňa 19. augusta 2010, pričom uznesenie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť 14. septembra\n2010.\nKrajský súd dôvodil tým, že žalobná námietka týkajúca sa nesprávneho postupu správcu dane pri\nuplatnení ustanovenia § 35 ods. 16 zákona o správe daní správcom dane je irelevantná z dôvodu, že\nv tomto prípade sa pokuta neukladala podľa ustanovenia § 35 ods. 4, 5, 7 až 12 a 15, ale bola uložená\npodľa ustanovenia § 35 ods. 1 písm. f/ zákona o správe daní, a že v prípade zmeny skutkových okolností,\nktoré viedli správcu dane k určeniu vlastnej daňovej povinnosti, nie je vylúčený postup podľa ustanovenia\n§ 35 ods. 19 zákona o správe daní. Keďže krajský súd v preskúmavacom konaní nezistil nezákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia, preto žalobu zamietol.\nO trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich\nnáhradu nepriznal.\n\nProti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa domáhajúc sa, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie\nžalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane a vec vráti na ďalšie konanie z dôvodu, že rozsudok\nkrajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, na základe ktorého dospel k\nnesprávnemu skutkovému zisteniu.\nŽalobkyňa poukazovala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 283/2010 z 27. októbra\n2010, z ktorého vyplýva záver, že tento považoval postupy a rozhodnutia daňových orgánov za\nneopodstatnené, ktoré treba v ďalšom konaní zrušiť a tento nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nje takou novou skutočnosťou, ktorá má generálny vplyv na celé daňové konanie, teda na postupy a\nrozhodnutia daňových orgánov. Podľa žalobkyne rozhodnutia správcu dane ako aj žalovaného boli\nvydané v rozpore s ustanoveniami § 2 ods. 1, § 12, § 18 ods. 2 a § 21 zákona č. 222/2004 Z. z. o\ndani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) ako aj článku 4 ods. 7, článku 37, článku 48, článku\n79, článku 84, článku 98, článku 114 a článku 201 ods. 1 písm. a/ Nariadenia rady EHS 2913/92-Colný\nkódex. Podľa žalobkyne, ak daňové orgány neboli kompetentné rozhodovať o prípadnej platbe DPH,\ntak nemohli rozhodovať ani o udelení pokuty v prípade tovaru nachádzajúceho sa v colnom sklade vo\nviazanom režime.\nNa základe vyššie uvedeného, žalobkyňa navrhla Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby\nnapadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach zmenil a zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj správcu\ndane a odložil vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí. Náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil.\nŽalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne\nsprávne potvrdiť. Uviedol, že podkladom pre uloženie pokuty bolo právoplatné rozhodnutie správcu dane\nč. 698/230/6886/09/Poto z 09. februára 2009. Argumentáciu žalobcu považoval za bezpredmetnú.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo z dôvodov a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá OSP) odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2\nveta prvá OSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu\nvrátiť na ďalšie konanie.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo\nv správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť\nrozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu\na vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude\núčastníkom konania s rovnakými právami ako ten o koho práva v konaní ide.\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postup, sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).\nPredpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti OSP (rozhodovanie o žalobách proti\nrozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v\nsprávnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň\npripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 OSP).\n\nPodľa § 247 ods. 3 OSP predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1\na 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.\nZ obsahu odvolania žalobkyne je zrejmé, že okrem iného namietala skutočnosť, že podkladom\npre uloženie sankcie bolo rozhodnutie, ktoré vydal orgán, ktorý na to nebol oprávnený, teda\nnamiesto colného úradu príslušný správca dane. Nesúhlasil so spôsobom, akým sa krajský súd\nvysporiadal s jej žalobnými námietkami. Ako vyplýva z obsahu podaného odvolania žalobkyňa namietala\nnepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť a protiústavnosť rozhodnutia žalovaného poukazujúc pritom na\nnález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS 283/2010 z 27. októbra 2010, v\nktorom Ústavný súd Slovenskej republiky považoval postupy a rozhodnutia správnych orgánov za\nneopodstatnené, ktoré treba v ďalšom konaní zrušiť.\nPodľa § 157 ods. 2 OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) v odôvodnení rozsudku súd uvedie,\nčoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný\núčastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré\nnie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal\nďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo\npresvedčivé.\nCitované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí\nobsahovať dôvody, na základe ktorých je založené.\nSúčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je teda aj\nprávo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s\nuplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých\ndetailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (k tomu\npozri bližšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či\nsp. zn. III. ÚS 60/04 - www.concourt.sk). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky\nsúd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa\naj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na\nkaždý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť\nrozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z\n29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva ale zároveň tiež pripomína, že právo na\nspravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v\nsúdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho\nrozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro\nBalani/Španielsko, oba z 09. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Aj podľa judikatúry\nústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a\nprávny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo na\nspravodlivé súdne konanie (k tomu pozri bližšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo\nveciach sp. zn. III. ÚS 209/04, sp. zn. IV. ÚS 112/05, sp. zn. I. ÚS 380/08, sp. zn. III. ÚS 172/2010, či\nsp. zn. II. ÚS 537/2010 - www.concourt.sk).\nVychádzajúc z uvedeného aj v správnom súdnictve nesporne obsahom práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo žalobcu, ako účastníka preskúmavacieho konania\nna také odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré bude zodpovedať na jeho primárne námietky oponujúce\nrozhodnutiu správneho orgánu, a ktoré bude mať aj oporu v administratívnom spise.\n\nSkonštatovanie krajského súdu, že „rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom“, však\nzhora definovanému právu na riadne odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá. Takéto odôvodnenie\nrozhodnutia nie je prejavom aplikačnej a interpretačnej dostatočnosti konajúceho všeobecného súdu,\nnedáva zrozumiteľným spôsobom odpoveď na námietky žalobkyne uvedené v žalobe a nie je ani\nreakciou na obsah administratívneho spisu.\nV tejto veci najvyšší súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 283/2010\nz 27. októbra 2010, ktorým bol zrušený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5Sžf/91/2008 z 20. októbra 2009 a v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“)\nokrem iného vyslovil aj to, že „najvyšší súd sa však nevenoval aplikácii ustanovenia § 12 zákona o DPH,\npodľa ktorého majú colné predpisy pri dovoze prednosť pre zákonom o DPH.“. Ústavný súd v tomto\nnáleze považoval za rozhodujúcu pre posúdenie veci skutočnosť, ktorú žalobkyňa namietala v žalobe\nako aj v odvolaní a z ktorej je zrejmé, že najvyšší súd svojim rozsudkom vo veci sp. zn. 5Sžf/91/2008\nz 20. októbra 2009 sa dostatočne nevysporiadal s námietkou žalobkyne, či bol alebo nebol vo veci\noprávnený rozhodovať správca dane a žalovaný alebo podľa § 12 zákona o DPH colné orgány.\nV tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že po zrušení rozsudku 5Sžf/91/2008\nz 20. októbra 2009 nálezom ústavného súdu č. III. ÚS 283/2010 z 27. októbra 2010 položil uznesením\nsp. zn. 1Sžf/1/2010 z 22. marca 2011 Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku vzťahujúcu\nsa na obdobný prípad.\nVychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zásad, súd v správnom súdnictve je\noprávnený a povinný skúmať, či rozhodnutie vydal orgán na to oprávnený. Takto musí postupovať aj\nv prípade, ak už iné rozhodnutie správneho orgánu, čo aj formálne právoplatné, a ktoré je podkladom\npre vydanie ďalšieho rozhodnutia (napadnuté rozhodnutie o uložení pokuty) bolo vydané orgánom na to\noprávneným. Ak by sa uvedená skutočnosť preukázala, tak v prípade rozhodnutia, ktoré bolo podkladom\npre vydanie rozhodnutia, napadnutého žalobou, by išlo o nulitné rozhodnutie (paakt).\nAkt, vydaný absolútne vecne (funkčne) nepríslušným správnym orgánom, je nulitným aktom. Nulitné\nrozhodnutie so sebou nenesie žiadne právne účinky, hľadí sa naň, ako keby nebolo vydané, teda je\nneplatné od začiatku - od jeho vydania. Nulitu rozhodnutia (t. j. jeho absolútnu neplatnosť) posudzuje\ndruhostupňový správny orgán ako aj súd i z vlastného podnetu. Nulita aktu je sama osebe dôvodom pre\njeho zrušenie súdom bez ohľadu na to, či žaloba túto skutočnosť namietala alebo žiadala o zrušenie\nrozhodnutia z iných dôvodov.\nZ uvedeného je tiež zrejmé, že na nulitné podkladové rozhodnutie sa z úradnej povinnosti neprihliada.\nVzhľadom na uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky musel konštatovať, že odôvodnenie rozsudku\nkrajského súdu je príliš všeobecné a príliš široko koncipované a neodráža konkrétnu situáciu žalobkyne.\nAk teda v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal komplexne námietky žalobkyne a nevysporiadal\nsa s nimi v odôvodnení svojho rozsudku postupoval nedôsledne, je jeho rozhodnutie predčasné a preto\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá\na § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP), v ktorom krajský\nsúd po náležitom vyporiadaní sa s žalobnými dôvodmi vo veci znova rozhodne a svoje rozhodnutie\nnáležite (teda dostatočne konkrétne) odôvodní tak, aby ústavnému právu na spravodlivé súdne konanie\nbolo urobené zadosť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky k zhora vyslovenému právnemu názoru považuje ešte za potrebné\ndodať, že napriek apelačnému opravnému systému, ktorý sa v správnom súdnictve v Slovenskej\nrepublike nateraz uplatňuje, primárne preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho\norgánu krajský súd ako súd prvého stupňa. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu\nodvolacieho je preskúmavať vecnú správnosť prvostupňových rozhodnutí a nie nahrádzať prieskumnú\nčinnosť súdu prvého stupňa včítane odôvodňovania rozhodnutia.\n\nV novom rozhodnutí rozhodne krajský súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 v\nspojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP).\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok\n\nn i e j e prípustný.", "vazby": {}}