{"guid": "f7532c49-ac9b-485a-acc8-49070ab16e55:b5882e37-7309-4654-aca4-b5d386d8f819", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7011200251.1", "spisova_znacka": "1Sžr/120/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/120/2012 z 28. 3. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2013, sp. zn. 1Sžr/120/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:7011200251.1", "identifikacne_cislo": "7011200251", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "datum_vydania": "2013-03-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené", "Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-n", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. n) zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-n", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/503#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b5882e37-7309-4654-aca4-b5d386d8f819", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7011200251.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7011200251.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7011200251.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžr/120/2012\n7011200251\n28. 03. 2013\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2013:7011200251.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: U., bytom R., M., proti odporcovi:\nObvodný pozemkový úrad v Rožňava, Šafárikova č. 71, Rožňava, za účasti: 1/ Slovenský pozemkový\nfond, regionálny odbor, Šafárikova č. 36, Rožňava, 2/ N., bytom G., 3/ V., bytom V., o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia odporcu č. 2011/00025-1 zo dňa 25. januára 2011, o odvolaní navrhovateľky\nproti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sp/6/2011-26 zo dňa 14. februára 2012 v spojení s\nopravným uznesením č. k. 2Sp/6/2011-56 zo dňa 24. júla 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sp/6/2011-26 zo dňa 14.\nfebruára 2012 v spojení s opravným uznesením č. k. 2Sp/6/2011-56 zo dňa 24. júla 2012 z r u š u j e\na vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom v spojení s opravným uznesením uvedenými vo výroku tohto\nrozhodnutia potvrdil opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie č. 2011/00025-1 zo dňa 25. januára\n2011, ktorým odporca podľa ustanovení zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o\nzmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach\nna usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) rozhodol\no reštitučnom nároku navrhovateľky tak, že vyslovil, že navrhovateľka ako oprávnená osoba spĺňa\npodmienky uvedené v § 3 ods. 1 písm. n/ zákona a zároveň jej priznal právo na náhradu podľa § 6 ods. 2\nzákona z dôvodu existencie prekážky vydania pozemkov v zmysle § 6 ods. 1 písm. a/ zákona. O trovách\nkonania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom konania ich náhradu nepriznal.\nKrajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu bolo dostatočne\nzrozumiteľné a odôvodnené a odporca sa riadne vysporiadal so všetkými dôkazmi a skutočnosťami.\nZ obsahu spisu odporcu a z vykonaného dokazovania jednoznačne podľa názoru krajského súdu\nvyplynulo, že predmetné pozemky boli ku dňu 1. januára 2004 vo vlastníctve iných fyzických osôb a teda\nich vydaniu navrhovateľke bránila existencia prekážky v zmysle § 6 ods. 1 písm. a/ zákona.\nProti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie žiadajúc zrušenie rozsudku krajského súdu a\nnavrátenie odňatých pozemkov. Tvrdila, že štát si v roku 1954 prisvojil jej pozemky a boli pričlenené k tzv.\nRybničnému hospodárstvu štátneho podniku. Išlo o protizákonný akt. V roku 1963 štát dotknuté pozemky\nznárodnil z dôvodu, že boli od roku 1954 súčasťou vodného hospodárstva. Nemožno preto konštatovať,\ntak ako to urobil odporca, že ide o lúky alebo TPP a zároveň tvrdiť, že od roku 1963 nedošlo k žiadnej\nzmene. Ďalej zdôvodňovala, prečo podľa jej názoru nebola daná prekážka vydania nehnuteľností podľa\n§ 6 ods. 1 zákona.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 v spojení s § 10 ods. 2 OSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie\nprejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením je\npotrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 221 ods. 1, písm. f/ OSP.\nZ obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis odporcu, vyplýva, že\nnavrhovateľka si dňa 27. decembra 2004 uplatnila na Obvodnom pozemkovom úrade v Rožňave\nnárok na navrátenie vlastníctva k vyvlastneným nehnuteľnostiam podľa zákona a to k pozemkom\nnachádzajúcim sa v k. ú. R., ktorých vlastníkmi boli jej staré mamy. Odporca v preskúmavanom\nrozhodnutí vyslovil, že navrhovateľka ako oprávnená osoba spĺňa podmienky v zmysle § 3 ods. 1 písm.\nn/ zákona, no vlastníctvo k špecifikovaným nehnuteľnostiam nemožno navrátiť pre existenciu prekážky\npodľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona, lebo pozemky sú vo vlastníctve iných fyzických osôb a zároveň\nnavrhovateľke priznal právo na náhradu za pozemky podľa § 6 ods. 2 zákona, ktoré jej budú poskytnuté\nSPF.\nV reštitučnom konaní odporca konal aj s vlastníkmi sporných pozemkov, ktorými boli účastníci N. a V. Po\nvydaní rozhodnutia odporcu zo dňa 25.1.2011 účastník reštitučného konania V.. N. dňa XX. júna XXXX\nzomrel. Podľa oznámenia notárskeho úradu v Michalovciach (č. l. 50), dedičmi po zomrelom účastníkovi\nsú manželka J. a dcéry N., rod. N. a W.. Krajský súd však okruh dedičov zisťoval až po rozhodnutí vo veci\na dedičom po zomrelom účastníkovi konania len dodatočne doručil rozsudok zo dňa 14. februára 2012.\nPodľa § 250m ods. 3 OSP účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a\nsprávny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.\nS poukazom na § 250l ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo\nupravené v piatej časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 107 OSP ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie\nprávoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže\nv ňom pokračovať (ods. 1).\nKonanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní\npokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo\nalebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci\nnepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr (ods. 3).\nPodľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa v danej veci nepostupoval v intenciách citovaných\nzákonných ustanovení. Krajský súd napriek úmrtiu jedného z účastníkov po vydaní správneho\nrozhodnutia, no pred rozhodnutím krajského súdu vo veci, pokračoval v konaní bez toho, aby zisťoval\nokruh dedičov. Tento zistil až dodatočne, po rozhodnutí vo veci a dedičom len doručil svoj rozsudok.\nTýmto postupom však dedičia zomrelého účastníka konania nemali možnosť vyjadriť sa k opravnému\nprostriedku navrhovateľky, podávať vo veci návrhy, či zúčastniť sa pojednávania.\nPokiaľ teda krajský súd nekonal riadne so všetkými účastníkmi konania (t. z. so všetkými právnymi\nnástupcami pôvodného účastníka správneho konania), svojím postupom im odňal právo na súdny\nproces a teda im odňal možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP).\nPod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým\nsa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom\nochrany jeho práv a právom chránených záujmov.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok krajského súdu\npostupom podľa § 250ja ods. 3 posledná veta v spojení s § 221 OSP z dôvodu podľa § 221 ods. 1, písm.\nf/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 246c ods. 1 v spojení s § 221 ods. 2 OSP.\nOdvolací súd sa vzhľadom na procesné pochybenie súdu prvého stupňa vecou samou nezaoberal.\nPovinnosťou súdu prvého stupňa bude riadne zistiť okruh dedičov po zomrelom účastníkovi Ing.\nJanošovovi, konať s nimi a po rozhodnutí vo veci samej im všetkým doručiť konečné rozhodnutie vo veci.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože s poukazom na § 224 ods.\n3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 bude povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o náhrade trov\nodvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}