{"guid": "0ef34d5c-3623-4104-9757-5b678db28d09:a1d938d6-aba1-4f05-a01b-102b8772789d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7010234330.1", "spisova_znacka": "6Sžo/30/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/30/2012 z 24. 7. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júla 2013, sp. zn. 6Sžo/30/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:7010234330.1", "identifikacne_cislo": "7010234330", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2013-07-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-249.odsek-2", "nazov": "§ 249 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-249.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-249"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "nazov": "§ 250d ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250d"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-249", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250d"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a1d938d6-aba1-4f05-a01b-102b8772789d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7010234330.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7010234330.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7010234330.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/30/2012\n7010234330\n24. 07. 2013\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2013:7010234330.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : O.. O. Q., bytom G. X, D., proti žalovanému :\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. : SVS-OZP-2010/017610-2 zo dňa 12. júla 2010, o odvolaní\nžalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3S/337/2010-22 zo dňa 17. apríla 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.\n3S/337/2010-22 zo dňa 17. apríla 2012 p o t v r d z u j e.\nŽiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\nNapadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej len ako „krajský súd\" alebo „súd prvého stupňa\")\nodvolávajúc sa na ustanovenie § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP\")\nzastavil konanie, majúc za to, že žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a\ntieto bránia jej vecnému vybaveniu. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ v spojitosti s\nustanovením § 246c OSP a právo na ich náhradu žiadnemu z účastníkov konania nepriznal, keď konanie\nbolo zastavené.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, odvolávajúc sa na ustanovenia § 249 ods. 1 a 2\nOSP a § 250d ods. 3 OSP poukázal na to, že nakoľko žaloba nespĺňala zákonom predpísané náležitosti,\nuložil žalobcovi, aby v lehote 15 dní doplnil žalobu o správne znenie žalobného petitu, t.j. ako navrhuje,\naby súd vo veci v rámci konania v správnom súdnictve rozhodol, pričom zároveň žalobcu poučil o\nmožnosti zastavenia konania pre prípad neodstránenia vytknutej vady žaloby, ktorá bráni vecnému\nvybaveniu žaloby postupom podľa § 250d ods. 3 OSP. Poukázal ďalej na to, že predmetná výzva bola\nžalobcovi doručená uložením zásielky na pošte dňa 20. decembra 2010 (osobne prevzatá 22. decembra\n2010) a dňa 5. januára 2011 bolo súdu doručené doplnenie žaloby v tom smere, že žalobca žiadal\nurčiť, že postupom odporcu (správne malo byť uvedené žalovaným) bol vo vzťahu k navrhovateľovi\n(správne malo byť uvedené žalobcovi) porušený zákon č. 365/2004 Z. z. a preto je odporca povinný\ndo troch dní od právoplatnosti rozsudku umožniť navrhovateľovi v súlade so zákonom č. 455/1991 Zb.\nvykonávať slobodne podnikateľskú činnosť v odbore „poskytovanie právneho poradenstva\" a zároveň\nžiadal zaviazať odporcu k zaplateniu finančného odškodnenia vo výške 10.000 € titulom náhrady škody,\npričom dôvody a z čoho táto náhrada má pozostávať žalobca v doplnení neuviedol.\nDôvodil, že vzhľadom na skutočnosť, že žaloba zo dňa 29. septembra 2010 postúpená krajskému súdu\ndňa 24. novembra 2010, nezodpovedá požiadavkám náležitosti žaloby tak, ako sú tieto predpokladané\nustanovením § 249 ods. 2 OSP, a to ani po jej nedostatočnom odstránení na výzvu súdu podaním\nzo dňa 5. januára 2011, teda ani v spojitosti s týmto podaním. Argumentoval ďalej tým, že v danom\nprípade sa jedná o neodstránenú vadu žaloby spočívajúcu v nesprávnosti žalobného petitu vo vzťahu k\n\nrozhodnutiam správnych orgánov prvého a druhého stupňa a petitu v časti náhrady škody, vo vzťahu ku\nktorému v podaniach žalobcu absentuje ako bremeno tvrdenia, tak aj dôkazné bremeno, keď žalobca\nničím neosvedčil odôvodnenosť požadovanej náhrady škody a čo túto má predstavovať, a navyše\nv tejto časti žalobného petitu ani v odôvodnení žaloby žalobca svoj nárok ani pod žiadnu právnu\nnormu nesubsumoval vyhodnotiac, že sa jedná o takú vadu žaloby, ktorá bráni jej riadnemu vecnému\nprejednaniu a preto mal za to, že bolo potrebné konanie vo veci podľa § 250d ods. 3 OSP zastaviť.\nProti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa jeho zrušenia\na vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z obsahu pomerne rozsiahleho odvolania\npre Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako len „najvyšší súd\" alebo „odvolací súd\") vyplýva,\nže žalobca sa domáha, odvolávajúc sa na ustanovenie § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 365/2004 Z. z. o\nrovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, ochrany proti diskriminácii\nsvojej osoby v pracovnej oblasti, majúc za to, že rozhodnutím žalovaného správneho orgánu mu\nje upreté právo slobodne vykonávať povolanie /prácu/ napriek tomu, že na výkon takejto práce\n(vykonávanie podnikateľskej činnosti na základe živnostenského oprávnenia s predmetom podnikania\n„právne poradenstvo\") spĺňa všetky odborné a profesijné požiadavky vrátane náležitej praxe. Majúc\nza to, že Slovenská republika ho svojím konaním v rámci slobodného výkonu jeho zvolenej práce\ndiskriminuje a to v rozpore ustanoveniami článku 1 § 15 Európskej charty práv a slobôd uviedol, že právo\nzvoliť si zamestnanie /prácu/ a vykonávať ho na celom území SR ako aj v zahraničí zaručuje zákon č.\n5/5004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov.\nPoukázal ďalej na to, že ako navrhovateľ má k podanému návrhu podľa teórie práva tzv. dispozičné\nprávo, čo znamená, že môže žalobu a samotný žalobný petit v priebehu konania meniť a dopĺňať v\nsúlade s vývojom konania a v záujme hájenia svojich záujmov.\nV súvislosti s uplatneným finančným odškodnením uviedol, že sa domnieva, že ako občan, ktorému\nžalovaný upiera právo získavať si zdroje na obživu čestným a kvalitným výkonom práce, má nárok\nna primerané finančné odškodnenie za takéto zavinené konanie žalovaného a požadovaná suma\nodškodnenia je iba zlomkom spôsobenej škody. Zároveň v odvolaní poukázal na dĺžku súdneho konania.\nZ týchto dôvodov mal za to, že postupom žalovaného bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania,\nčím žalovaný zasiahol do jeho práva na prácu a slobodný výkon jeho podnikateľskej činnosti a preto sa\nvo vzťahu k žalovanému domáhal upustenia od tohto konania a napravenia protiprávneho stavu tak, že\nzabezpečí, aby mu bolo umožnené slobodne vykonávať podnikateľskú činnosť v odbore „poskytovanie\nprávneho poradenstva\" do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň mu uhradí titulom nemajetkovej\nujmy primerané finančné odškodnenie vo výške 10.000 €.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že predmetom úpravy zákona č.\n455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen ako „živnostenský zákon\") sú verejnoprávne pravidlá výkonu živnostenského podnikania, ktorými\nsú zákonom ustanovené podmienky vzniku, prevádzkovania a zániku oprávnenia na výkon živnosti z\nhľadiska verejných záujmov, ako aj kontrola ich dodržiavania v priebehu vykonávania podnikateľskej\nčinnosti, pričom prípady verejného záujmu možno charakterizovať potrebou zvýšenej ochrany života,\nmajetku a bezpečnosti občanov v súvislosti s výkonom niektorých živností. Uviedol, že v zmysle § 3\nods. 1 písm. d/ živnostenského zákona živnosťou nie je činnosť pri výkone povolaní o. i. aj advokátov\npoukazujúc zároveň na ustanovenie § 3 ods. 2 písm. zg/ živnostenského zákona, v zmysle ktorého\nživnosťou ďalej nie je poskytovanie právnych služieb za odmenu. Poukázal na to, že z uvedeného\nvyplýva záver, že na základe živnostenského oprávnenia nemôže poskytovať poradenskú a konzultačnú\nčinnosť právneho charakteru vo veciach obchodných, pracovných, správnych a občiansko-právnych,\nprípravu, vypracovanie a posudzovanie právnych zmlúv, zastupovať pred súdmi, inými orgánmi a\ninými právnymi subjektmi vo veciach právnej agendy, pripravovať a vypracovávať písomnosti právneho\ncharakteru žiadna fyzická a právnická osoba, nakoľko tieto činnosti prináležia v zmysle zákona č.\n586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov k výkonu slobodných právnických povolaní a môže\n\nich vykonávať len advokát, ktorý je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska\nkomora.\nUviedol, že v oblasti živnostenského podnikania, v kontexte ustanovenia § 5a živnostenského zákona\ns ustanovením § 6 ods. 2 antidiskriminačného zákona sa zásada rovnakého zaobchádzania uplatňuje\nv spojení s právami fyzických osôb ustanovených živnostenských zákonom predovšetkým v oblasti\nsamotného prístupu k živnostenskému oprávneniu, výkonu živnostenského podnikania, ale aj v\nsúvislosti so živnostenskou kontrolou podľa § 61 a § 62 živnostenského zákona, pričom sa všetkým\nosobám v rovnakom rozsahu zaručujú práva ustanovené živnostenským zákonom. V súvislosti s\nnamietanou diskrimináciou žalobcu mal za to, že žalobca nebol v súvislosti s vydaným rozhodnutím\nObvodného úradu Košice, odboru živnostenského podnikania č. OŽP-C/2010/05777-2 zo dňa 13.\nmája 2010 o nevzniknutí živnostenského oprávnenia na ohlásenie živnosti „právne poradenstvo\" v\nspojení s právoplatným rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, odboru živnostenského podnikania č. SVSOZP-2010/017610-2 zo dňa 12. júla 2010 znevýhodnený v porovnaní s inou osobou, u ktorej by sa v\nporovnateľnej príčinnej súvislosti postupovalo rovnakým spôsobom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania\npodľa § 250ja ods. 2 OSP, a po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že uznesenie\nje potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP.\nPodľa § 249 ods. 2 OSP žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie\nrozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie\na postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho\norgánu, a aký konečný návrh robí.\nPodľa § 250b ods. 1 OSP žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho\norgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno\nodpustiť.\nPodľa § 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala\nneoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom,\nak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu\nžaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods.\n2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.\nPodľa § 250h ods. 1 OSP až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho\nrozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b.\nZákon kladie na obsah žaloby tak podmienky všeobecné (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1), ako aj podmienky\nosobitné pre správne súdnictvo, ktoré sú obsiahnuté v § 249 ods. 2. Žaloba musí preto obsahovať\noznačenie napadnutého rozhodnutia, označenie všetkých účastníkov konania aj účastníkov konania\npred správnym orgánom (vrátane osôb zúčastnených na konaní), presné označenie výrokov, ktoré\nžalobca napáda a žalobné dôvody. Zo žaloby musí byť pre súd jasné a zrozumiteľné, aké žalobné\ndôvody uvádza žalobca na podporu svojho tvrdenia podľa § 247 ods. 1, že dotknutým rozhodnutím bol na\nsvojich právach ukrátený. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy za žalobcu nahradiť žalobné dôvody ani sám\nnevyhľadáva ďalšie možné vady napadnutého rozhodnutia. Keďže predmetom súdneho preskúmania je\nzákonnosť rozhodnutia (nie jeho vecná správnosť), má včasné, správne a úplné formulovanie žalobných\ndôvodov zásadný význam. Táto požiadavka na žalobcu je v správnom súdnictve o to významnejšia,\nže podľa § 250h je súd viazaný rozsahom žaloby od jej podania a žalobca uplynutím dvojmesačnej\nlehoty od doručenia napadnutého rozhodnutia správneho orgánu nemá možnosť požadovať odpustenie\nzmeškania tejto lehoty.\n\nPodľa ustanovenia § 247 ods. 1 treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie\nžalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\npričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie,\nže zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie\nzákona.\nObligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie alebo\njeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu, a toto tvrdenie právne\nodôvodniť. Ak žalobca poukazuje na skutočnosť, že postupom správnych orgánov mu bola odňatá\nmožnosť ochrany jeho práv, musí uviesť, pri ktorom procesnom úkone sa tak malo stať, aké vyjadrenia\nchcel v priebehu správneho konania uplatniť a čo je dôsledkom znemožnenia ich uplatnení, teda\naké subjektívne právo žalobcu malo byť v tejto súvislosti porušené. Pokiaľ tak neurobí, nie je možné\nvšeobecne formulované žalobné námietky meritórne prejednať.\nSúd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy predovšetkým v\nrozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (t. j. v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v\nžalobe je súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď\nžalobca môže žalobné dôvody síce meniť, avšak rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie\nžaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady\nproti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného ani na pojednávaní.\nTo znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd\nnemôže prihliadať.\nPosúdiac obsah podania v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku\nnajvyšší súd súhlasi s názorom krajského súdu, že podanie žalobcu a to ani po jeho doplnení na\nzáklade uznesenia krajského súdu č. k. 3S/337/2010-14 zo dňa 6. decembra 2010, nespĺňa náležitosti\nzákonom stanovené v § 249 ods. 2 OSP. Z podania jednoznačne vyplýva, že žalobca sa domáha určenia,\nže postupom žalovaného (pravdepodobne vydaním v záhlaví uvedeného rozhodnutia) bol porušený\nantidiskriminačný zákon, dožaduje sa vykonania potrebných krokov k tomu, aby mohol slobodne v\nsúlade so živnostenským zákonom vykonávať podnikateľskú činnosť a taktiež žiada, aby mu konajúci\nsúd priznal primerané odškodnenie.\nNajvyšší súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť žalobcu na skutočnosť, že úlohou správneho\nsúdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej\nhlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie\nsi zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,\nči konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Ako bolo už\nvyššie uvedené v rámci súdneho prieskumu je súd viazaný rozsahom žaloby, pričom sa v tomto konaní\nuplatňuje koncentračná zásada, to znamená, že žalobca môže rozsah žaloby rozšíriť len v lehote\nstanovenej v § 250b ods. 1 OSP, pričom až do rozhodnutia súdu môže byť rozsah napadnutia správneho\nrozhodnutia obmedzený (§ 250h ods. 1 OSP). Z uvedeného preto vyplýva, že námietka, ktorou žalobca\npoukazoval na jeho tzv. dispozičné právo je irelevantná. V rámci správneho súdnictva, za predpokladu\nsplnenia všetkých procesných podmienok konania, prichádza v prospech žalobcu do úvahy len zrušenie\nnapadnutého správneho rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie,\npričom vzhľadom na povahu správneho súdnictva neprichádza do úvahy určovací výrok a ani výrok o\nnáhrade škody resp. priznanie primeraného zadosťučinenia.\n\nZ vyššie uvedených dôvodov mal najvyšší súd za to, že krajský súd nepochybil, ak konanie v súlade\ns ustanovením § 250d ods. 3 OSP zastavil a preto napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 3S/337/2010-22 zo dňa 17. apríla 2012 ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil,\nstotožniac sa v celom rozsahu s jeho odôvodnením.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1\nOSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 146 ods. 1 písm. c/ OSP, v zmysle ktorého žiaden z\núčastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3S/337/2010", "guid": "ad812147-ef45-4b8f-b7eb-89f3848a652d:ff17eda7-e3a2-40c8-bb4b-5b2b4bbce986", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}