{"guid": "0f7a3acc-e2ed-4e48-a358-926e8dc8fca5:0ec8840e-14cb-4c92-9210-48f3806b058c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7009201035.1", "spisova_znacka": "3Sžo/18/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/18/2013 z 10. 10. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. októbra 2013, sp. zn. 3Sžo/18/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:7009201035.1", "identifikacne_cislo": "7009201035", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2013-10-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/200", "nazov": "zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/200", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/200-1998"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0ec8840e-14cb-4c92-9210-48f3806b058c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7009201035.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7009201035.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7009201035.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/18/2013\n7009201035\n10. 10. 2013\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2013:7009201035.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. P.M., bytom G., K., právne zastúpený\nJUDr. Františkom Kočkom, advokátom so sídlom Stropkovská 48, Košice, proti žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 10127/2009-1409 zo dňa 05. mája 2009, o odvolaní žalovaného proti\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/77/2009-90 zo dňa 29. novembra 2012, jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach\nč. k. 6S/77/2009-90 zo dňa 29. novembra 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len ,,O.s.p.“) zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej\nrepubliky č. 10127/2009-1409 zo dňa 05.05.2009, ako aj rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce\nč. R-18/2009-5334 zo dňa 20.01.2009 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Rozsudok odôvodnil\ntým, že v danej právnej veci ide podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.\nÚS 5/2011-77 zo dňa 15.12.2011 o preskúmanie právnej možnosti použitia dôkazných prostriedkov\nz trestného konania (zvukový a obrazový záznam) v administratívnom konaní. Ide v podstate o\nposúdenie zákonnosti a legálnosti dôkazu použitého v administratívnom konaní, ktorý bol zadovážený\nv konaní trestnom, a ktorého použitie v trestnom konaní požíva špeciálnu právnu ochranu tak, ako\nto vyplýva z ustanovenia § 114 ods. 7 Trestného poriadku. Vychádzajúc z predmetného nálezu\nÚstavného súdu Slovenskej republiky kľúčový právny význam pre posúdenie veci má posúdenie\nmožnosti aplikácie ustanovenia § 227 ods. 1 zákona o služobnom pomere colníkov vo vzťahu k danému\ndruhu dôkazu zadováženého v trestnom konaní. Podľa názoru krajského súdu ide o posúdenie dôležitej\nprocesnoprávnej otázky a vec je potrebné opätovne posúdiť v správnom konaní aj po stránke dôkaznej.\nVyrovnanie sa s právnymi otázkami nastolenými nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II.\nÚS 5/2011-77 je potrebné vykonať v samotnom administratívnom konaní, a to v celej procesnej šírke\ndvojinštančného konania pred orgánmi verejnej správy, uzavrel krajský súd.\nProti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok\nzrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že vychádzajúc z odôvodnenia\nuznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/10/2012 zo dňa 05.06.2012 jednoznačne\nvyplýva, že bolo úlohou krajského súdu v predmetnom konania sa v súčinnosti s účastníkmi konania\nvysporiadať s otázkou zákonnosti použitia obrazovo-zvukového záznamu získaného v trestnom konaní v\nkonaní o prepustení colníka zo služobného pomeru. Krajský súd sa v konaní mal zaoberať zákonnosťou\npoužitia obrazovo-zvukového záznamu získaného v trestnom konaní v konaní o prepustení colníka\nzo služobného pomeru a mal sa vysporiadať s právnou argumentáciou vo vzťahu k príslušným\nustanoveniam zákona č. 200/1998 Z.z., Trestného poriadku, ako i zákona č. 166/2003 Z.z., upravujúcich\nprávny rámec samotného použitia informačno-technických prostriedkov, čo však neurobil a zrušil\nrozhodnutie žalovaného.\n\nŽalovaný poukazoval na to, že obrazovo-zvukový záznam mu sprístupnili orgány činné v trestnom\nkonaní. Nesúhlasil s názorom krajského súdu, že vysporiadať sa s právnymi otázkami nastolenými\nÚstavným súdom Slovesnej republiky je potrebné vykonať v samostatnom administratívnom konaní, a\nto v celej procesnej šírke dvojinštančného konania. Zo spisového materiálu žalovaného predloženého\nsúdu jednoznačne vyplýva a je dôkazne preukázateľné, akým spôsobom colné orgány predmetný dôkaz\n„obrazovo-zvukový záznam“ získali. Tento záznam im bol sprístupnený orgánmi činnými v trestnom\nkonaní a žalovanému nie sú známe žiadne ustanovenia právnych predpisov, na základe ktorých by\nbolo použitie predmetných obrazovo-zvukových záznamov získaných v trestnom konaní v konaní vo\nveci služobného pomeru colníka v rozpore so zákonom. Bolo úlohou krajského súdu skúmať zákonnosť\npoužitia obrazovo-zvukového záznamu z trestného konania v konaní o prepustení zo služobného\npomeru colníka a vysporiadať sa s právnou argumentáciou v predmetnej právnej veci, a to nielen vo\nvzťahu k ich použitiu v konaní o prepustení zo služobného pomeru, ale aj vo vzťahu k ich sprístupneniu a\nzískaniu pre účely tohto konania. Žalovanému neprináleží kontrolovať a hodnotiť postup orgánov činných\nv trestnom konaní pokiaľ ide o sprístupnenie predmetných záznamov. Ak by ich použitie v konaní o\nprepustení zo služobného pomeru žalobcu bolo v rozpore so zákonom, muselo by byť takisto nezákonné\naj ich sprístupnenie orgánmi činnými v trestnom konaní, o čom však môže rozhodnúť iba súd.\nĎalej žalovaný namietal, že s ním predloženého spisového materiálu je možné jednoznačne zistiť, kto a\npre aké účely obrazovo-zvukový záznam vyhotovil, ako i spôsob jeho získania a použitia pre konanie o\nprepustení žalobcu zo služobného pomeru colníka. Pokiaľ ide o zákonnosť použitia obrazovo-zvukového\nzáznamu v konaní o prepustení zo služobného pomeru colníka je toho názoru, že v danom prípade bolo\nv konaní jednoznačne zistené a dôkazne preukázané, že obrazovo-zvukové záznamy boli vyhotovené\norgánmi činnými v trestnom konaní na účely trestného konania a orgány činné v trestnom konaní ich\nv súlade so zákonom č. 166/2003 Z.z. poskytli, resp. sprístupnili colným orgánom na účely konania vo\nveci služobného pomeru.\nPodľa žalovaného bol v konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru obrazovo-zvukový záznam\nposkytnutý mu policajnými orgánmi použitý v súlade so zákonom, žalobca bol s týmto dôkazom riadne\noboznámený a mal možnosť sa k nemu vyjadriť. S otázkou zákonnosti a právnej argumentácie legálnosti\npoužitia obrazovo-zvukového záznamu získaného v trestnom konaní a použitého v konaní vo veci\nslužobného pomeru colníka sa mal vysporiadať krajský súd tak, ako to uložil vo svojom uznesení\nNajvyšší súd Slovenskej republiky.\nŽalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že je nesporné, že Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky výrokom svojho nálezu zo dňa 15.12.2011 vyslovil, že bol porušený čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s tým, že orgány verejnej správy a krajský\nsúd použili ako dôkaz obrazovo-zvukový záznam získaný v trestnom konaní. Na str. 6 a 7 predmetného\nnálezu Ústavný súd Slovenskej republiky sa uvádza, že použitie informačno-technických prostriedkov\nbez predchádzajúceho súhlasu toho, komu sa zasahuje do súkromia v inom ako trestnom konaní je\nmožné, iba ak je to nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnosti štátu, obranu štátu, predchádzanie a\nobjasňovanie trestnej činnosti alebo na ochranu práv a slobôd iných. Aj keď je colná správa oprávnená\npoužívať záznamy vyhotovené informačno-technickými prostriedkami, rozsah takéhoto oprávnenia je\nobmedzený už uvedeným účelom uvedeným v zákone. Správne konanie o skončenie služobného\npomeru colníka, ale ani občianske súdne konanie o preskúmanie rozhodnutia vydaného v takomto\nsprávnom konaní nie sú konaniami, v ktorých by bolo možné použiť záznam vyhotovený pomocou\ninformačno-technických prostriedkov, keďže to odporuje účelu, na ktorý môžu byť takéto záznamy\npoužité. Ak aj bol obrazovo-zvukový záznam vyhotovený v rámci trestného konania v súlade s Trestným\nporiadkom, sprístupnenie a použitie takéhoto záznamu v správnom konaní, predmetom ktorého bolo\nprepustenie sťažovateľa zo služobného pomeru colníka a v občianskom súdnom konaní, predmetom\nktorého bolo preskúmanie rozhodnutí vydaných v správnom konaní, bolo nielen v rozpore s Trestným\nporiadkom, zákonom o ochrane pred odpočúvaním, zákonom o štátnej službe a Občianskym súdnym\nporiadkom, ale išlo aj o porušenie označených práv podľa ústavy, listiny a dohovoru. Vychádzajúc z\nuvedeného je možné prijať záver, podľa ktorého použiť záznam vyhotovený v trestnom konaní ako dôkaz\nv konaní o prepustení zo služobného pomeru a následnom občianskom súdnom konaní, predmetom\nktorého je preskúmanie rozhodnutí vydaných v konaní o prepustení zo služobného pomeru v rámci\nsprávneho súdnictva je neprípustné, keď takýto postup odporuje dohovoru, Ústave Slovenskej republiky\na zákonu.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nsúdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného (§ 212 ods. 1 O.s.p., §\n246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) a podľa § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. v spojení § 221 ods. 1 písm. h/\nO.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa\nna ďalšie konanie.\nV priebehu odvolacieho konania žalobca predložil uznesenie Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII Gv 34/09 - 17 zo dňa 25.09.2013, ktorým prokurátor podľa\n§ 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. zastavil trestné stíhanie proti obvineným colníkom, medzi inými aj proti\nobvinenému 2) žalobcovi Ing. P.M., služobne zaradenému ako vedúci zmeny PCÚ Čierna nad Tisou, ktorí\ncolníci boli uznesením vyšetrovateľa MVSR, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, Odboru inšpekčnej\nslužby, 4. inšpekčného oddelenia Košice, zo dňa 08.12.2008 pod číslom CVS:SKIS-130/IS-4-V-2008\ntrestne stíhaní za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.\nv súbehu so zločinom podielnictva podľa § 20 k § 231 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák.,\npretože skutky nie sú trestným činom. Skutky žalobcu i ostaných obvinených priamo súvisia s výkonom\nslužobných povinnosti a obsahovo sa prekrývajú s dôvodmi skončenia služobného pomeru.\nZ uvedeného vyplýva, že trestné stíhanie nebolo zastavené z dôvodov podľa\n§ 215 ods. 1 písm. a), c) Tr. por., t.j. že by bolo nepochybné, že sa skutok nestal, alebo, že by bolo\nnepochybné, že skutok nespáchal obvinený. Uznesenie o zastavení trestného stíhania je preto bez\nmeritórneho vplyvu na skutky, pre ktoré bol s colníkmi skončený služobný pomer.\nNajvyšší súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 17.09.2013 a dňa 10.10.2013. Žalobca sa opakovane\nnedostavil a znemožnil tak vykonanie svojho výsluchu na preskúmanie zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia. Najvyšší súd dospel k záveru, že v tak závažnej veci je nevyhnutné vykonať jeho výsluch na\nsúde prvého stupňa. Výsluch žalobcu je potrebný na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia.\nV rámci výsluchu by mal zodpovedať aj otázky žalovaného.\nÚlohou krajského súdu po tom, ako bol zrušený jeho rozsudok č. k. 6S/77/2009-40 zo dňa 11.03.2010\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/10/2012 zo dňa 05.06.2012 bolo\npreskúmať ,,či je právne prípustné pre účely zistenia porušenia služobnej disciplíny colníka alebo\npolicajta, ktoré sa skutkovo prekrýva s dôvodným podozrením zo spáchania trestného činu, použiť v\nkonaní o skončenie služobného pomeru obrazovo-zvukový záznam (ITP) získaný v jeho trestnej veci, v\ntrestnom konaní z vyšetrovacieho spisu“. Táto otázka mala byť preskúmaná v dvojstupňovom súdnom\nkonaní za súčinnosti účastníkov konania. Zásadný význam tejto právnej otázky spočíva v tom, že v\nsporoch o prepustenie zo služobného pomeru policajtov a colníkov pre závažné porušenie služobnej\nprísahy sa pravidelne vyskytujú situácie, v ktorých skutok, pre ktorý je začaté trestné stíhanie je totožný\ns dôvodom prepustenia zo služobného pomeru, pričom v administratívnom konaní sú použité dôkazy\nz trestného konania, vrátane obrazovo- zvykových záznamov, vyhotovených zo služobných priestorov\npolície a colných úradov, a to počas výkonu služby. Nemožnosť použiť tieto dôkazné prostriedky vedie\nk situácii, že osoby, u ktorých je spochybnená ich spoľahlivosť nemôžu byť prepustené zo služobného\npomeru. Najvyšší súd v súčasnosti nemá možnosť obrátiť sa s prejudiciálnou otázkou na Európsky súd\npre ľudské práva so žiadosťou o stanovisko k aplikácii Dohovoru, hoci v súčasnosti sa pripravuje protokol\nk Dohovoru, ktorý by mal takýto postup umožniť.\nÚlohou krajského súdu bude postupovať v intenciách uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 3Sžo/10/2012 zo dňa 05.06.2012, preskúmať zákonnosť použitia obrazovo-zvukového záznamu\nv konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru, a v novom konaní sa vysporiadať aj s predloženým\nlistinným dôkazom a v ňom identifikovanými skutkami (vo vzťahu k žalobcovi), ako aj so skutkami\nvymedzenými v rozhodnutiach správnych orgánov.\nŽalobca bol rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Michalovce č. R-18/2009-5334 zo dňa 20.01.2009\nprepustený zo služobného pomeru pre dva skutky. Obrazový a zvukový záznam má priamy vzťah\nk prvému skutku. V danom prípade však žalobca bol aj v riadiacej funkcii a bol prepustený zo\nslužobného pomeru aj z dôvodu, že „ďalej si menovaný colník nesplnil povinnosti nadriadeného,\nktoré sú uložené v § 45 písm. a), c), d) a f) zákona č. 200/1998 Z.z., a to organizovať, riadiť,\nkontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených colníkov, vyvodzovať dôsledky z porušovania\n\nslužobných povinností, viesť colníkov k služobnej disciplíne a zabezpečovať dodržiavanie príslušných\nprávnych predpisov spojených z výkonom štátnej služby colníka, nakoľko dňa 31.10.2008 po vykonaní\ncolnej kontroly cestujúcej mal vedomosť, že jemu podriadená colníčka po zistení colného priestupku\nu cestujúcej nepostupovala podľa § 72 a nasledujúcich ustanovení zákona č. 199/2004 Z.z. colný\nzákon a neprijal žiadne opatrenie, aby konanie napravil“. Tento skutok je taktiež nevyhnutné vyhodnotiť\nna základe obsahu administratívneho spisu. Zákonnosť postupu u každého z dvoch skutkov musí\nbyť preskúmaná samostatne a samostatne vyhodnotená na základe obsahu spisu. Na preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného je nevyhnutné pripojiť i vyšetrovací trestný spis.\nPodľa odôvodnenia nálezu Ústavného súdu SR II. ÚS 5/2011-77 „najvyšší súd na odvolaciu námietku\nsťažovateľa o neprípustnosti použitia obrazovo-zvukového záznamu z trestného konania v odôvodnení\nsvojho rozsudku nijako nereagoval a s námietkou sa nevysporiadal, hoci táto mala pre posúdenie veci\nzásadný význam. Nezaujal teda žiadne stanovisko v otázke vzájomného vzťahu medzi ustanovením §\n227 ods. 1 zákona o štátnej službe na jednej strane a ustanoveniami § 114 Trestného poriadku a § 3\nzákona o ochrane pred odpočúvaním na strane druhej. Z tohto aspektu je rozsudok najvyššieho súdu\nzjavne neodôvodnený a v konečnom dôsledku nepreskúmateľný, keďže nedáva dostatočnú odpoveď\nna sťažovateľom nastolenú rozhodujúcu právnu otázku. V podstate a primárne to znamená porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 ústavy.\nZ uvedeného je zrejmé, že rozsudok najvyššieho súdu bol zrušený pre nedostatočné odôvodnenie\npostupu najvyššieho súdu z hľadiska Dohovoru. Najvyšší súd preto dopĺňa nasledovnú právnu\nargumentáciu.\nK použitiu dôkazov z trestného konania v konaní o skončenie služobného pomeru colníka najvyšší súd\ndospel k nasledovným zisteniam.\nUstanovenie § 114 ods. 7 Trestného poriadku obsahuje zákaz použitia vyhotovených obrazovozvukových záznamov v inej trestnej veci, ale neobsahuje (a ani iné ustanovenia Trestného poriadku\nneobsahujú) ustanovenie zakazujúce použiť dôkazy získané v trestnom konaní v iných konaniach, teda\naj v správnom konaní o skončenie služobného pomeru.\nZ odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, ako aj z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že\nprotiprávne konanie, ktoré bolo dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru colníka, a\nktoré žalovaný kvalifikoval ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti, bolo\npreukázané úradným záznamom riaditeľa colného úradu, ktorý sa oboznámil so zvukovým a obrazovým\nzáznamom, ktorý mu sprístupnil vyšetrovateľ Ministerstva vnútra SR, sekcie kontroly a inšpekčnej služby,\nodboru inšpekčnej služby, IV. inšpekčné oddelenie, a ďalším dôkazom bol úradný záznam zo dňa\n13.03.2009 č. 7840/2009-5300-INT spísaný námestníkom riaditeľa colného úradu, z ktorého vyplýva, že\nsa oboznámil s dôkaznými materiálmi vyšetrovacieho spisu ČVS: SKIS-130/IS4-V-2008 a z neho zistil\nskutočnosti, ktoré boli dôvodom na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru colníka.\nPrávna neprípustnosť použiť dôkaz v konaní o skončenie služobného pomeru colníka získaný v trestnom\nkonaní vedenom pre rovnaký skutok ako je dôvod skončenia služobného pomeru sa javí ako rozpor so\nzásadou ultima ratio. Konanie, ktoré nedosahuje intenzitu trestného činu (skutok nie je trestným činom),\nale je nezlučiteľné s výkonom štátnej služby colníka by týmto spôsobom nemohlo by vôbec postihnuteľné\nči už v disciplinárnom konaní, alebo v konaní o skončenie služobného pomeru pre porušenie služobnej\nprísahy.\nPodľa § 114 ods. 7 Tr. por. v inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej boli vyhotovené obrazové, zvukové\nalebo obrazovo-zvukové záznamy, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto\nveci vedie trestné konanie pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody\ns hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu, trestný čin zneužívania právomoci\nverejného činiteľa, trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti alebo pre iný úmyselný trestný čin, o\nktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva.\nUstanovenie § 114 ods. 7 Trestného poriadku obsahuje zákaz použitia vyhotovených obrazovozvukových záznamov v inej trestnej veci, ale neobsahuje (a ani iné ustanovenia Trestného poriadku\nneobsahujú) ustanovenie zakazujúce použiť dôkazy získané v trestnom konaní v iných konaniach,\n\nteda aj v správnom konaní o skončenie služobného pomeru. Trestný poriadok upravuje postup v\ntrestnom konaní a vzhľadom na predmet svojej úpravy nezasahuje do procesnej úpravy disciplinárneho\nkonania a do konania o prepustenie colníka zo služobného pomeru. Vzhľadom na uvedené východiská\nnajvyšší súd nezistil, že ustanovenie § 114 ods. 7 Trestného poriadku by zúžilo rozsah použiteľných\ndôkazných prostriedkov v § 227 ods. 1, 2 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene\na doplnení niektorých ďalších zákonov. Trestná zodpovednosť colníka v prípade zneužitia právomoci\nverejného činiteľa má kvalitatívne iný charakter ako zodpovednosť za porušenie služobnej prísahy.\nZnaky skutkovej podstaty trestného činu sú detailnejšie (zásada nullum crimen). Služobná prísaha je\nvymedzená všeobecne. Prekrýva sa s požiadavkou spoľahlivosti (§ 2 ods. 3 písm. c) zák. č. 200/1998\nZ.z. o štátnej službe colníkov), ktorá musí byť u colníka zachovaná počas celého výkonu služby, tzn.\nči u colníka trvajú skutočnosti, ktoré dávajú záruku riadneho výkonu služby. Je potrebne zdôrazniť,\nže služobnej prísahe podliehajú iba osoby, ktoré ju dobrovoľne zložili. V zmysle § 227 ods. 1 zák. č.\n200/1998 Z.z. z okruhu použiteľných dôkazných prostriedkov možno vylúčiť iba tie, ktoré nie sú v súlade\ns právnymi predpismi. Senát najvyššieho súdu rozpor s ust. § 114 ods. 7 Trestného poriadku nezistil.\nTrestný poriadok tu používa pojem „v inej trestnej veci“. Súčasne nezistil rozpor so zákonom č. 166/2003\nZ.z. o ochrane pred odpočúvaním, keďže podľa § 1 ods. 2 „tento zákon sa nevzťahuje na použitie\ninformačno-technických prostriedkov v trestnom konaní podľa osobitného zákona“.\nPokiaľ ide o rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 25.06.1997 Halfordová proti Spojenému\nKráľovstvu, senát zistil, že sťažnosť sa týkala porušenia článku 8 Dohovoru v súvislosti s odpočúvaním\nhovorov uskutočnených zo služobného a z domáceho telefónu sťažovateľky - policajnej dôstojníčky.\nUvedený rozsudok ESĽP sa skutkovo odlišuje od predmetu konania v tom, že sťažovateľka nebola\npodozrivá zo spáchania trestnej činnosti a porušovania služobnej prísahy. Nebol teda naplnený zákonný\ndôvod na odpočúvanie a nebol daný ani súhlas súdu na takýto postup. Išlo o postup mimo trestného\nkonania a bez príkazu súdu. Zo služobného a domáceho telefónu sťažovateľa uskutočňovala i súkromné\nhovory.\nV prípade žalobcu je však súvislosť obrazového a zvukového záznamu so zásahom do práv jednotlivca\nna rešpektovanie jeho súkromného života sporná. Vyhotovenie obrazovo- zvykového záznamu nebolo\nspojené so vstupom do obydlia, týkalo sa služobných priestorov, určených na vykonávanie služobných\núkonov, záznamy boli uskutočnené počas výkonu služby, na základe príkazu sudcu. Použitím záznamov\nv konaní o skončenie služobného pomeru nie je osvedčený zásah do súkromia, pretože toto konanie\nje neverejné a jeho dôsledkom rovnako nie je zásah do súkromia, ale skončenie služobného pomeru\npre porušenie služobnej prísahy. Senát najvyššieho súdu preto konštatuje, že na základe obsahu spisu\nnezistil interferenciu použitia obrazovo-zvukového záznamu s čl. 8 Dohovoru. Ide o zásadnú právnu\notázku zachovania funkčnosti mechanizmu služobnej prísahy.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}