{"guid": "b693d40c-52de-4076-a713-c40da956c821:6aa7c499-07fe-4ef3-9231-1c1d5ebb92ba", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7009200363.2", "spisova_znacka": "5Sžp/10/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/10/2012 z 31. 1. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2013, sp. zn. 5Sžp/10/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:7009200363.2", "identifikacne_cislo": "7009200363", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "sudca_id": 384, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-baricova-384", "datum_vydania": "2013-01-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6aa7c499-07fe-4ef3-9231-1c1d5ebb92ba", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7009200363.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7009200363.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7009200363.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžp/10/2012\n7009200363\n31. 01. 2013\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2013:7009200363.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Rozmin, s. r. o., so sídlom Šafáriková č.\n21, Rožňava, zastúpeného Mgr. Marekom Benedikom, advokátom so sídlom Rudnayovo námestie\nč. 1, Bratislava, proti žalovanému Hlavnému banskému úradu, so sídlom Kammerhofská 25, Banská\nŠtiavnica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 25-32/2009, z 12. januára 2009, na\nodvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 19. januára 2012 č. k. 6S/28/2009-175,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 19. januára 2012 č. k.\n6S/28/2009-175 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na nové konanie a rozhodnutie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) zamietol podľa § 250j ods.\n1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 25-32/2009 z 12. januára 2009, ktorým žalovaný\nako príslušný správny orgán rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Obvodného banského\núradu v Spišskej Novej Vsi z 12. augusta 2008 o zrušení banského oprávnenia vydaného Obvodným\nbanským úradom v Spišskej Novej Vsi (ďalej len „OBÚ“) pod č. 1217/97 zo dňa 14. mája 1997 a\nzmenené rozhodnutím úradu č. 1704/99 z 21. októbra 1999 a č. 1496/2001 z 21. septembra 2001(ďalej\nlen ,,banské oprávnenie“) na činnosti uvedené v § 2 písm. j/, c/, d/ a e/ zákona č. 51/1988 Zb. o banskej\nčinnosti, výbušninách a o štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 51/1988 Zb.“\nalebo „zákon o banskej činnosti“) a zaregistrované v banskom registri právnických osôb Obvodného\nbanského úradu v Spišskej Novej Vsi, fólio č. 54, a to podľa § 4b ods. 4 písm. c/ a § 4b ods. 4 písm.\nd/ zákona, a to z dôvodu, že žalobca nevykonával banskú činnosť alebo činnosť vykonávanú banským\nspôsobom, na ktorú mu bolo vydané banské oprávnenie dlhšie ako 3 roky a taktiež z dôvodu, že žalobca\nnespĺňa niektorú z požiadaviek uvedených v § 4a ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb., teda konkrétne z dôvodu,\nže žalobca po dobu dlhšiu ako 3 mesiace nemal určených zodpovedných zamestnancov na odborné a\nbezpečné riadenie banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom.\nKrajskému súdu z obsahu administratívneho vyplynulo, že žalobca žiadal o zmenu banského\noprávnenia svojím podaním z 19. mája 2008, pričom zmena sa týkala zodpovedného vedúceho\nzamestnanca, ktorého žalobca určil na zaistenie odborného a bezpečného riadenia banskej činnosti v\nbani, ktorým bol A., trvalé bytom N.. XX, okres F.. V tomto podaní žalobca neuviedol, kto bude novým\nzodpovedným vedúcim zamestnancom. Na základe toho OBÚ vykonal šetrenie a zistil, že žalobca\nod zrušenia zmluvy s dodávateľom banských prác spoločnosťou RimaMuráňm, s. r. o., Rožňava, k\nzrušeniu ktorej došlo v roku 2001, nemal určeného zodpovedného vedúceho zamestnanca na zaistenie\nodborného a bezpečného riadenia banskej činnosti v bani. Prvostupňový správny orgán obvodný\nbanský úrad na základe vykonanej kontroly správ, ktoré organizácie predkladajú OBÚ do konca januára\nnasledujúceho roka zistil, že žalobca takéto správy nepodal za roky 2004, 2005, 2006 a 2007, čo\nnásledne posúdil ako dôvod na začatie konania o zrušení banského oprávnenia žalobcovi.\n\nTvrdenie žalobcu, že mal banské oprávnenie pre dobývanie výhradného ložiska v určenom dobývacom\npriestore, podľa krajského súdu nezodpovedá obsahu administratívneho spisu žalovaného, pretože ak\nby OBÚ povolil žalobcovi banskú činnosť - otvárka, príprava a dobývanie výhradného ložiska v určenom\ndobývacom priestore, tak by ho žalobca mohol získať len určením dobývacieho priestoru podľa § 24 ods.\n1 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 44/1988 Zb.“ alebo ,,banský zákon“), a to zmluvným prevodom určeného dobývacieho\npriestoru v zmysle § 27 zákona č. 51/1988 Zb. alebo prevodom dobývacieho priestoru na základe\nvýberového konania v zmysle § 27a zákona č. 51/1988 Zb.. Žalobca v danom prípade získal oprávnenie\nna dobývanie výhradného ložiska Gemerská Poloma zmluvným prevodom z organizácie Geologická\nslužba Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave a až potom mu obvodný banský úrad povolil banskú\nčinnosť - otvárka, príprava a dobývanie výhradného ložiska v určenom dobývacom priestore Gemerská\nPoloma rozhodnutím od 14. mája 1997.\nPodľa názoru krajského súdu je nedôvodná námietka žalobcu spočívajúca v jeho tvrdení, že v ďalšom\nvykonávaní banskej činnosti mu bolo zabránené nezákonným postupom žalovaného, ktorú nezákonnosť\nvyvodil z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) z 27. februára 2008\nč. k. 6Sžo/61/2007-121, pretože predmetným rozhodnutím najvyššieho súdu neboli spochybnené vecné\ndôvody na určenie dobývacieho priestoru inej organizácii, ale toto rozhodnutie, ktorým najvyšší súd zrušil\nrozhodnutie žalovaného o určení dobývacieho priestoru spoločnosti Economy agency RV, s. r. o., so\nsídlom v Rožňave, Marikovszkého 53, zapísané v evidencii dobývacích priestorov pod poradovým číslom\n74/e, číslo zápisu 3, bolo zrušené z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného vydaného vo\nforme oznámenia a nie vo forme rozhodnutia, a preto vrátené žalovanému na nové konanie.\nPokiaľ žalobca namietal pravdivosť tvrdení žalovaného v žalovanom rozhodnutí v uvedenom smere, že\nod roku 2001 nemal určených zodpovedných zamestnancov na odborné a bezpečné riadenie banskej\nčinnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom s poukazom na rozhodnutie zo dňa 31. mája 2004 č.\n1023/511/2004, tak žalobca v žalovanom rozhodnutí sám uznal vydanie tohto rozhodnutia ako závažné\npochybenie prvostupňového správneho orgánu, avšak to, že žalobca nemá určeného zodpovedného\nzamestnanca s odbornou spôsobilosťou na odborné a bezpečné riadenie banskej činnosti a činnosti\nvykonávanej banským spôsobom nemalo žiadny vplyv a ničím nepreukázalo, že žalobca mal určeného\nzodpovedného vedúceho zamestnanca s odbornou spôsobilosťou vedúceho bane.\nKrajský súd uviedol, že sám žalobca nakoniec v žalobe potvrdzuje nevykonávanie banskej činnosti po\ndlhšiu dobu ako tri roky. Na strane 4 v prvom odseku uvádza, že: „V čase medzi 22. apríla 2005 a\n10. apríla 2008 nemohol žalobca vykonávať banskú činnosť v dobývacom priestore výlučne v dôsledku\nnezákonného rozhodnutia a postupu OBÚ, hoci mal na ňu zabezpečené všetky finančné a technické\nprostriedky“.\nTaktiež sám žalobca v žalobe potvrdil dôvod zrušenia banského oprávnenia v zmysle ustanovenia § 4b\nods. 4 písm. d/ zákona č. 51/1988 Zb., ak uvádza v obsahu svojej žaloby na strane 5, že: „Pokiaľ ide o\nobdobie medzi 22. apríla 2005 a 10. apríla 2008, kedy bolo žalobcovi zabránené v ďalšom vykonávaní\nbanskej činnosti výlučne v dôsledku nezákonného postupu príslušných správnych orgánov, platia tie isté\nargumenty, ktoré boli uvedené v 1. časti - nebolo možné od žalobcu spravodlivo očakávať a požadovať,\naby mal zabezpečené (a aby platil) odborne spôsobilé osoby na činnosť, ktorú pre nezákonné obštrukcie\nOBÚ nemohol vôbec vykonávať“, teda že žalobca podstatne dlhšiu dobu ako 3 mesiace nemal určených\nzodpovedných zamestnancov na odborné a bezpečné riadenie banskej činnosti a činnosti vykonávanej\nbanským spôsobom nepreukázal ani v správnom konaní, ani v súdnom preskúmavacom konaní.\nTakto potom Krajský súd v Košiciach dospel k právnemu záveru totožnému so závermi žalovaného\nsprávneho orgánu a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu\nnedošlo k porušeniu zákona.\nO trovách konania rozhodol krajský súd s poukazom na § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní\nneúspešnému žalobcovi súd ich náhradu nepriznal.\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca domnievajúc sa, že krajský súd\nnedostatočne zistil skutkový stav veci, následne vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci,\n\nkeď najmä neskúmal a nezobral do úvahy dôvody, ktoré spôsobili, že žalobca nemohol z objektívnych\ndôvodov vykonávať banskú činnosť (§ 205 ods. 2 písm. c/ a f/ OSP).\nÚvodom poukázal na to, že vykonával od 24. júna 1997 banskú činnosť v súvislosti s otvárkou, prípravou\na dobývaním mastencového ložiska v dobývacom priestore Gemerská Poloma číslo 74/e banského\noprávnenia vydaného OBÚ banské oprávnenie bolo žalobcovi vydané na vykonávanie banskej činnosti\nuvedenej v § 2 písm. b/, c/, d/, e/, f/ a g/ a § 3 písm. a/ zákona č. 51/1988 Zb.. Jeho úmysel a podnikateľský\nplán bol ťažiť mastenec v dobývacom priestore a príslušné povolenia, vrátane banského oprávnenia,\nzískal za týmto účelom.\nUvedený dobývací priestor bol žalobcovi nezákonným rozhodnutím OBÚ odobratý a určený inej\norganizácií - spoločnosti Economy Agency RV, s. r. o.. Rozhodnutie OBÚ bolo žalobcom napadnuté\na následne zrušené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februára 2008 sp. zn.\n6Sžo/61/2007-121, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10. apríla 2008 a vec bola vrátená OBÚ na ďalšie\nkonanie. OBÚ, nerešpektujúc právny názor najvyššieho súdu, vydal dňa 02. júla 2008 rozhodnutie,\nktorým určil dobývací priestor spoločnosti VSK MINING, s. r. o., so sídlom Hlavná 8, 040 01 Košice, IČO:\nXX XXX XXX (ďalej len „VSK MINING“), právnemu nástupcovi spoločnosti Economy Agency RV, s. r.\no.. Uvedené rozhodnutie OBÚ bolo potvrdené žalovaným dňa 12. januára 2009 žalobca podal aj voči\nuvedeným rozhodnutiam banských úradov žalobu a najvyšší súd svojim rozhodnutím z 18. mája 2011,\nsp. zn. 2Sžo/132/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03. júna 2011 (ďalej aj „Rozhodnutie“), tieto\nrozhodnutia opäť zrušil a vrátil OBÚ na ďalšie konanie. Najvyšší súd v tomto Rozhodnutí nekritizoval\niba formálne procesné pochybenia, ale zásadné nedostatky v konaní pred OBÚ a pred žalovaným.\nPodľa najvyššieho súdu OBÚ vo svojom rozhodnutí nedostatočne preskúmal skutkový stav, nezohľadnil\nrozsah svojho zásahu do práv žalobcu, nezvážil proporcionalitu takého zásahu, svoje rozhodnutie\ndostatočne neodôvodnil, chybne spočítal lehotu, v ktorej žalobca údajne nezačal výhradné ložisko\ndobývať, atď.. Toto rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky však Krajský súd v Košiciach v\nnapadnutom rozsudku vôbec nezohľadnil a s odkazom na dnes už prekonané rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/61/2007-121, z 27. februára 2008 (prečo je prekonané?)\nkonštatoval, že námietky žalobcu sú nedôvodné (strana 10 prvý odsek napadnutého rozsudku).\nV dôsledku týchto protiprávnych rozhodnutí a konania OBÚ a žalovaného je žalobcovi už od 22. apríla\n2005 znemožnené vykonávať banskú činnosť v dobývacom priestore napriek tomu, že najvyšší súd\nrozhodnutia banských úradov opakovane zrušil z dôvodu ich nezákonnosti. Žalobca mal a má na\nbanskú činnosť zabezpečené potrebné finančné a technické prostriedky a je nespochybniteľné, že v\nprípade, ak by mu nebol dobývací priestor nezákonne odňatý, vykonával by v ňom banskú činnosť\nbez podstatného prerušenia dodnes. OBÚ, žalovaný a Krajský súd v Košiciach sa však uvedenými\nskutočnosťami nezaoberali, napriek tomu, že žalobca na ne opakovane poukazoval.\nŽalobca k dôvodom pre odobratie banského oprávnenia, ktoré podľa neho neexistujú, namietol, že ako\ndôvod odobratia banského oprávnenia banské úrady uviedli naplnenie podmienok pre začatie konania\no zrušenie banského oprávnenia stanovených v § 4b ods. 4 písm. c/ a d/ zákona č. 51/1988 Zb.. S\nuvedenými dôvodmi na zrušenie banského oprávnenia žalobca nesúhlasí z týchto dôvodov:\n1. S poukazom na ustanovenie § 4b ods. 4 písm. d/ zákona č. 51/1988 Zb. uvádza, že žalovaný odôvodnil\nzrušenie banského oprávnenia žalobcu tým, že nevykonával banskú činnosť alebo činnosť vykonávanú\nbanským spôsobom, na ktorú mu bolo vydané banské oprávnenie, dlhšie ako tri roky. Tým podľa\nžalovaného žalobca naplnil podmienku pre začatie konania o zrušenie banského oprávnenia uvedenú\nv § 4b ods. 4 písm. d/ zákona č. 51/1988 Zb.. Argument, že túto činnosť žalobca vykonávať nemohol\nvďaka nezákonnému odňatiu dobývacieho priestoru zo strany OBU a žalovaného pritom Krajský súd v\nKošiciach nepovažoval za relevantný.\nK tomu žalobca dodal, že nepopiera, že banské oprávnenie sa neviaže na konkrétny dobývací priestor.\nAko však uviedol najvyšší v svojom Rozhodnutí, právne normy, vrátane banských a správnych predpisov,\nnepôsobia vo vákuu, ale vo vzájomnej súvislosti a v spoločnosti. Ich hlavným cieľom má byt' úprava\nspoločenských vzťahov tak, aby dochádzalo k zásahom do práv a právom chránených záujmov osôb v\nčo najmenšom rozsahu a iba v nevyhnutných prípadoch. Takéto zásahy zároveň musia byť v súlade s\nverejným záujmom. OBÚ a žalovaný mali povinnosť pri vydávaní svojich rozhodnutí o zrušení banského\noprávnenia žalobcu, t. j. rozhodnutie OBÚ č. k. 104-1620/2008 z 12. augusta 2008 a rozhodnutie\n\nžalovaného č. k. 2532/2009 z 12. januára 2009, ktorými došlo k zásahu do subjektívnych práv žalobcu,\ntento zásah vyhodnotiť zo všetkých hľadísk, najmä pokiaľ ide o jeho súlad s verejným záujmom\na proporcionalitou. Banské úrady mali zároveň skúmať z akých dôvodov žalobca banskú činnosť\nnevykonával.\nZ uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že nemohol vykonávať banskú činnosť v dôsledku nezákonného\nzásahu týchto banských úradov, je teda zrejmé, že v duchu zásady „z nepráva nemôže vzniknúť právo“\nOBÚ a žalovaný neboli oprávnení zrušiť banské oprávnenie žalobcu. Uvedené závery podporuje aj\nprávny názor NS v rozhodnutí.\nTaktiež je podľa žalobcu zrejmé, že pokiaľ sa OBÚ a žalovaný nezaoberali otázkou, z akých dôvodov\nnevykonával žalobca banskú činnosť, nedostatočne zistili skutkový stav veci. Banské úrady sa taktiež\nnezaoberali otázkou, či bol žalobca objektívne schopný vykonávať banskú činnosť, teda či mal k\ndispozícií všetky potrebné finančné a technické prostriedky. Banské úrady takisto ignorovali, že žalobca\nvykonával a podnikal všetky kroky potrebné pre vykonávanie banskej činnosti, ako napríklad uzatváranie\nzmlúv s dodávateľmi prác, vypracovávanie dokumentácie, vykonávanie prieskumu, atď., a to až do doby,\nkým mu nebol dobývací priestor nezákonne odňatý.\nMal za to, že banské úrady pochybili aj pri skúmaní, či boli naplnené podmienky na začatie konania\no zrušenie banského oprávnenia, kde neaplikovali výnimku uvedenú v § 4b ods. 4 písm. d/ zákona č.\n51/1988 Zb. za bodkočiarkou, ktorá znie: „uvedené neplatí pre dobývanie výhradného ložiska v určenom\ndobývacom priestore, a/c oprávnenie zanikne podľa osobitného predpisu (ďalej len „výnimka ).Táto\nvýnimka odkazuje na § 27 ods. 13 banského zákona v znení platnom v čase začatia konania o zrušenie\nbanského oprávnenia. Toto ustanovenie je nástupcom § 21 ods. 12 banského zákona v znení platnom do\n31. mája 2007. Pre úplnosť dodávame, že OBÚ a žalovaný odňali dobývací priestor žalobcovi odvolajúc\nsa práve na tento § 27 ods. 12 banského zákona v jeho znení platnom do 31. mája 2007.\nPokiaľ žalovaný na strane 3 svojho vyjadrenia z 14. apríla 2009 doručeného Krajskému súdu v Košiciach\ndňa 17. apríla 2009 tvrdí, že výnimka sa na žalobcu nevzťahuje, nakoľko oprávnenie na dobývanie\nvýhradného ložiska mu nezaniklo na základe § 27 ods. 13 banského zákona, tento argument neobstojí\nnakoľko § 4b ods. 4 písm. d/ zákona č. 51/1988 Zb. bol novelizovaný zákonom 577/2007 Z. z. s\núčinnosťou od 01. januára 2008. Práve táto novela predmetnú výnimku do § 4b ods. 4 písm. d/ zákona\nč. 51/1988 Zb. vložila. K 01. januáru 2008 však už dôvodný § 27 ods. 12 banského zákona neplatil\n(bol nahradený § 27 ods. 13 banského zákona), preto zákonodarca (nemalo by byť žalovaný?) naň\nnemohol explicitne odkázať (odkázal však na ustanovenie, ktorým bol pôvodný § 27 ods. 12 banského\nzákona nahradený). To však nič nemení na skutočnosti, že žalobcovi bolo odobraté oprávnenie k\ndobývaniu v dobývacom priestore podľa osobitného zákona (banského zákona), a to mechanizmom,\nktorý tento zákon za rovnakým účelom ako v súčasnosti upravoval pred 01. januárom 2008. Ak zámerom\nzákonodarcu bolo, aby sa podmienka začatia konania o zrušenie banského oprávnenia uvedená v\n§4b ods. 4 písm. d/ zákona č. 51/1988 Zb. nevzťahovala na prípady, kedy došlo k strate dobývacieho\npriestoru, nie je dôvod, aby sa táto výnimka neaplikovala aj na odobratie dobývacieho priestoru podľa\npredchádzajúcej úpravy banského zákona len preto, že odkaz pod čiarou je prepojený na súčasné\nznenie banského zákona a nezohľadňuje jeho predchádzajúce znenia. OBÚ aj žalovaný tak porušili\nzákon č. 51/1988 Zb., ak uvedenú výnimku neaplikovali.\n2. K ustanoveniu § 4b ods. 4 písm. c/ zákona č. 51/1988 Zb. žalobca uviedol, že žalovaný\nodôvodnil zrušenie banského oprávnenia žalobcovi aj tým, že žalobca nemal určených zodpovedných\nzamestnancov na odborné a bezpečné riadenie banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským\nspôsobom. Uvedené ustanovenie banského zákona umožňuje začať konanie o zrušenie banského\noprávnenia, ak držiteľ nespĺňa niektorú z požiadaviek uvedených v § 4a ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb.\ndlhšie ako tri mesiace.\nŽalobca však v čase začatia konania o zrušení banského oprávnenia mal ustanoveného zodpovedného\nzástupcu, pána A., a táto skutočnosť bola OBÚ riadne oznámená podaním žalobcu zo dňa 19. mája\n2008 (spis OBÚ č. 104/2008, záznam č. 1247/2008 založený v spise). Je síce možné, že žalobca\nv období pred májom 2008, t. j. v období, keď nemohol banskú činnosť vykonávať ako dôsledok\nnezákonných rozhodnutí banských úradov, nemal ustanoveného zodpovedného zástupcu s kvalifikáciou\nodpovedajúcou požiadavkám zákona. Avšak v dôsledku pozitívneho rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/61/2007-121 z 27. februára 2008 žalobca opäť plánoval začať banskú\n\nčinnosť a zodpovedného zástupcu s dostatočnou kvalifikáciou ustanovil. OBÚ tak žalobcovi odobral\nbanské oprávnenie v čase, keď žalobca túto podmienku stanovenú § 4a ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb.\nopäť spĺňal a OBÚ o tom v zmysle príslušných právnych predpisov upovedomil. Z dikcie uvedeného § 4b\nods. 4 písm. c/ zákona č. 51/1988 Zb. je pritom zrejmé, že banský úrad je povinný posúdiť skutočnosť,\nči držiteľ banského oprávnenie spĺňa požiadavky v § 4a ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. v dobe začatia\nkonania o zrušení banského oprávnenia (nie v čase pred jeho začatím). Ak v tejto dobe držiteľ banského\noprávnenie požiadavky § 4a ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. spĺňa, príslušný banský úrad nie je oprávnený\nbanské oprávnenie zrušiť. Iný výklad tohto ustanovenia by bol podľa žalobcu nelogický, keďže účelom\nzákona č. 51/1988 Zb. nie je predsa odoberať banské oprávnenia ich držiteľom, ale naopak týchto\nmotivovať, pod hrozbou straty banského oprávnenia, k tomu, aby podmienky zákona o banskej činnosti\nspĺňali, prípadne čo najskôr opäť spĺňať začali.\nŽalovaný teda pri zrušení banského oprávnenia žalobcu nepreukázal naplnenie uvedeného ustanovenia\n§ 4b ods. 4 písm. c/ zákona č. 51/1988 Zb.. Ani tento dôvod‚ tak k odobratiu banského oprávnenia\nžalobcu viesť nemohol. Krajský súd v Košiciach preto pochybil, ak z tohto dôvodu rozhodnutie OBÚ a\nžalovaného nezrušil.\nŽalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie, nesúhlasiac s dôvodmi uvedenými v odvolaní\nžalobcu, navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu z jeho vecne a právne správnych dôvodov potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s 246c ods. 1 veta prvá\nOSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že\nodvolanie žalobcu je dôvodné a že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť v zmysle 250ja ods. 3\nveta druhá OSP a § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Rozhodol tak uznesením\n(§ 223 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§250ja\nods. 2 OSP).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu pripojených spisov zistil, že dňa 14. mája 1997 bolo\nžalobcovi vydané banské oprávnenie č. 1217/97 zmeneného rozhodnutiami č. 1704/99 zo dňa 21.\noktóbra 1999 a č. k. 1496/2001 zo dňa 21. septembra 2001. OBÚ na neurčitú dobu, na banskú činnosť\nv súvislosti s otvárkou, prípravou a dobývaním mastencového ložiska v dobývacom priestore Gemerská\nPoloma číslo 74/e vykonávanie banskej činnosti uvedenej v § 2 písm. b/, c/, d/, e/, f/ a g/ a § 3 písm. a/\nzákona č. 51/1988 Zb.. Jeho úmysel a podnikateľský plán bol ťažiť mastenec v dobývacom priestore a\npríslušné povolenia, vrátane banského oprávnenia, získal za týmto účelom. Uvedený dobývací priestor\nbol žalobcovi rozhodnutím OBÚ odobratý a určený inej organizácií - spoločnosti Economy Agency\nRV, s. r. o.. Rozhodnutie OBÚ bolo žalobcom napadnuté. Krajský súd v Košiciach konanie žalobcu o\npreskúmanie rozhodnutia a postupu správneho orgánu vedené pod č. k. 5S/73/2005, dňa 07. februára\n2007 uznesením zastavil. Následne Najvyšší súdu Slovenskej republiky uznesením z 27. februára 2008\nsp. zn. 6Sžo/61/2007-121, zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť\ndňa 10. apríla 2008 a vec vrátil OBÚ na ďalšie konanie. OBÚ, nerešpektujúc právny názor NS, vydal\ndňa 02. júla 2008 rozhodnutie, ktorým určil dobývací priestor spoločnosti VSK MINING, s. r. o., so\nsídlom Hlavná 8, 040 01 Košice, IČO: 35 837 659 (ďalej len „VSK MINING“), právnemu nástupcovi\nspoločnosti Economy Agency RV, s. r. o.. Uvedené rozhodnutie OBÚ bolo potvrdené žalovaným dňa 12.\njanuára 2009. Žalobca podal aj voči uvedeným rozhodnutiam banských úradov žalobu. V nadväznosti na\nurčenie dobývacieho priestoru Gemerská Poloma inej organizácii, ktorého preskúmanie je predmetom\nsamostatného súdneho konania, bolo začaté aj správne konanie vo veci zrušenia banského oprávnenia\nžalobcu na tom skutkovom základe, že nevykonával banskú činnosť alebo činnosť vykonávanú banským\nspôsobom, na ktorú mu bolo vydané banské oprávnenie, dlhšie ako tri roky. Dňa 01. júla 2008 vydal\nOBÚ oznámenie o začatí správneho konania vo veci zrušenia banského oprávnenia, na ktoré žalobca\nodpovedal listom zo dňa 14. júla 2008 s argumentáciou, že jediným dôvodom, pre ktorý v období medzi\n22. aprílom 2005 a 10. aprílom 2008 nevykonával banskú činnosť je, že mu bol nezákonne odňatý\ndobývací priestor. Ďalej tvrdil, že neboli naplnené dôvody pre zrušenie banského oprávnenia, resp.\nboli spôsobené nezákonným postupom zo strany žalovaných správnych orgánov. OBÚ vydal dňa 12.\naugusta 2008 rozhodnutie o zrušení banského oprávnenia podľa § 4b ods. 4 písm. c/ a § 4b ods. 4 písm.\nd/ zákona č. 51/1988 Zb., ktoré banské oprávnenie bolo žalobcovi vydané OBU zo dňa 14. mája 1997 pod\n\nčíslom 1217/97 a zmenené rozhodnutím úradu z 21. októbra 1999 pod číslom 1704/99 a z 21. septembra\n2001 pod číslom 1496/2001 na činnosti uvedené v § 2 písm. b/, c/, d/ a e/ zákona č. 51/1988 Zb. a\nzaregistrované v banskom registri právnických osôb OBÚ v Spišskej Novej Vsi, fólio č. 54. Hlavný banský\núrad rozhodnutím č. 25-32/2009 z 12. januára 2009 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie\nOBÚ č. 104-1620/2008 z 12. augusta 2008. Uvedené rozhodnutia žalobca napadol na krajskom súde.\nŽalobca žiadal o prerušenie konania, z dôvodu prebiehajúcemu odvolaciemu konaniu na Najvyššom\nsúde Slovenskej republiky pod sp. zn. 2Sžo/132/2010. Krajský súd uznesením zo 17. júna 2010 pod\nč. 6S/28/2009-99 žiadosti žalobcu nevyhovel. Žalobca sa voči uvedenému rozhodnutiu dňa 09. júla\n2010 odvolal. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Sžo/213/2010 zo dňa 23. februára\n2011 rozhodnutie krajského súdu potvrdil. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.\nzn. 2Sžo/132/2010 z 18. mája 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03. júna 2011 rozhodnutia\nžalovaného č. 26/34/2009 z 12. januára 2009, ako aj rozhodnutie Obvodného banského úradu v Spišskej\nNovej Vsi č. 329-1506/2008 z 02. júla 2008 o určení dobývacieho priestoru spoločnosti VSK MINING\nprávnemu nástupcovi spoločnosti Economy Agency RV, s. r. o. opäť zrušil a vrátil správnym orgánom\nna ďalšie konanie. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí nekritizoval iba formálne procesné pochybenia, ale\nzásadné nedostatky v konaní pred OBÚ a pred žalovaným. Podľa najvyššieho súdu OBÚ vo svojom\nrozhodnutí nedostatočne preskúmal skutkový stav, nezohľadnil rozsah svojho zásahu do práv žalobcu,\nnezvážil proporcionalitu takého zásahu, svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, chybne spočítal\nlehotu, v ktorej žalobca údajne nezačal výhradné ložisko dobývať, atď.. Napriek tomu krajský súd\nnapadnutým rozsudkom z 19. januára 2012 žalobu žalobcu vo veci zrušenia banského oprávnenia\nzamietol.\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nV intenciách ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam\na postupom správnych orgánov“ sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba\ntvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd\npreskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nSprávne súdnictvo zabezpečuje kontrolu zákonnosti rozhodnutia. Keďže súd nie je oprávnený rozhodnúť\nvo veci samej, je pre posúdenie veci rozhodujúci právny (ale aj skutkový) stav v čase rozhodovania\nsprávneho orgánu (§ 250i ods. 1 veta prvá OSP).\nPodľa § 1 zákona č. 51/1988 Zb. účelom tohto zákona okrem iného ustanoviť podmienky vykonávania\nbanskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom, najmä z hľadiska racionálneho využívania\nložísk nerastov.\nPodľa § 2 zákona č. 51/1988 Zb. Banskou činnosťou sa podľa tohto zákona rozumie:\na) ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov\nb) otvárka, príprava a dobývanie výhradných ložísk,\nc) zriaďovanie, zabezpečovanie a likvidácia banských diel a lomov,\nd) úprava a zušľachťovanie nerastov vykonávané v súvislosti s ich dobývaním,\ne) zriaďovanie a prevádzka odvalov, výsypiek a odkalísk pri činnostiach uvedených v písmenách a) až d),\nf) osobitné zásahy do zemskej kôry,\n\ng) zabezpečovanie a likvidácia starých banských diel,\nh) sprístupňovanie banských diel a starých banských diel, pre múzejné a iné účely a práce na ich\nudržiavaní v bezpečnom stave.\nPodľa § 3 zákona č. 51/1988 Zb. činnosťou vykonávanou banským spôsobom sa podľa tohto zákona\nrozumie:\na) dobývanie ložísk nevyhradených nerastov vrátane úpravy a zušľachťovania nerastov vykonávaných\nv súvislosti s ich dobývaním, zabezpečovanie a likvidácia banských diel a lomov, ako aj vyhľadávanie\na ložiskový geologický prieskum nevyhradených nerastov,\nb) inžiniersko-geologický a hydrogeologický prieskum okrem geologických prác vykonávaných za\núčelom získania dopĺňajúcich údajov pre dokumentáciu stavieb,\nc) ťažba pieskov a štrkopieskov v korytách vodných tokov plávajúcimi strojmi vrátane úpravy a\nzušľachťovania týchto surovín vykonávaných v súvislosti s ich ťažbou, s výnimkou odstraňovania\nnánosov pieskov a štrkopieskov pri údržbe vodných tokov,\nd) podzemné práce vykonávané banským spôsobom, najmä hĺbenie jám a jamíc, razenie štôlní a tunelov,\nako aj iných podzemných priestorov s objemom nad 250 m3,\ne) práce na zabezpečenie stability podzemných priestorov,\nf) práce na sprístupňovaní jaskýň a práce na ich udržiavaní v bezpečnom stave,\ng) zemné práce vykonávané s použitím strojov a výbušnín, ak sa na jednej lokalite premiestňuje viac\nako 100.000 m3 horniny,\nh) strojové vŕtanie studní s dĺžkou nad 30 m a vrty s dĺžkou nad 30 m na iné účely než na práce uvedené\nv § 2 a v § 3 písm. a/ h/ až g/,\ni) čerpanie prírodných liečivých a stolových minerálnych vôd v banských dielach.\nPodľa § 4a ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. banskú činnosť uvedenú v 2 písm. b/ až h/ a činnosť vykonávanú\nbanským spôsobom, uvedenú v § 3 písm. a/ s výnimkou ložiskového geologického prieskumu\nnevyhradených nerastov možno vykonávať len na základe oprávnenia vydaného rozhodnutím\nobvodného banského úradu (ďalej len „banské oprávnenie“).\nPodľa § 4a ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. banské oprávnenie možno vydať fyzickej osobe, ak je spôsobilá\nna právne úkony, je bezúhonná a preukáže odbornú spôsobilosť zodpovedného vedúceho zamestnanca\npodľa § 6 ods. 1 na požadovanú činnosť. Ak sa banské oprávnenie vydáva právnickej osobe, musí\npožiadavky bezúhonnosti a odbornej spôsobilosti zodpovedného vedúceho zamestnanca spĺňať ten,\nkto je jej štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu. Banské oprávnenie možno vydať aj\nvtedy, ak požiadavku odbornej spôsobilosti zodpovedného vedúceho zamestnanca spĺňa zodpovedný\nzástupca fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorý s vykonávaním tejto funkcie vyjadril písomný\nsúhlas, má spôsobilosť na právne úkony, je bezúhonný a má bydlisko na území Slovenskej republiky.\nZodpovedný vedúci zamestnanec musí byť pri vykonávaní funkcie v pracovnoprávnom vzťahu alebo\ninom právnom vzťahu s držiteľom banského oprávnenia a musí byť zrejmé, akým spôsobom podľa\nvnútorných predpisov právnickej osoby alebo podľa zmluvy koná za právnickú osobu.\nPodľa § 4b ods. 2 písm. c/ zákona č. 51/1988 Zb. banské oprávnenie zaniká právoplatným rozhodnutím\nobvodného banského úradu.\nPodľa § 4b ods. 4 písm. c/ zákona č. 51/1988 Zb. obvodný banský úrad začne konanie o zrušenie\nbanského oprávnenia, ak držiteľ nespĺňa niektorú z požiadaviek uvedených v § 4a ods. 2 dlhšie ako\ntri mesiace.\n\nPodľa § 4b ods. 4 písm. d/ zákona č. 51/1988 Zb. obvodný banský úrad začne konanie o zrušenie\nbanského oprávnenia, ak držiteľ nevykonával banskú činnosť alebo činnosť vykonávanú banským\nspôsobom, na ktorú mu bolo vydané banské oprávnenie, dlhšie ako tri roky; uvedené neplatí\npre dobývanie výhradného ložiska v určenom dobývacom priestore, ak oprávnenie zanikne podľa\nosobitného predpisu.\nPodľa § 6 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. organizácia je povinná zabezpečiť a kontrolovať dodržiavanie\ntohto zákona, banského zákona a predpisov vydaných na ich základe, ako aj iných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov upravujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a bezpečnosť\nprevádzky a pracovné podmienky pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom. Na\nzaistenie odborného a bezpečného riadenia banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom\nje organizácia povinná určiť zodpovedného vedúceho pracovníka.\nPodľa § 24 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. právo na dobývanie výhradného ložiska a na nakladanie s\nvydobytým nerastom má organizácia, ktorá má banské oprávnenie a ktorej sa určí dobývací priestor.\nPodľa § 27 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. dobývací priestor, jeho zmenu a zrušenie určí obvodný banský\núrad rozhodnutím po vyjadrení príslušného orgánu ochrany prírody a na základe záväzného stanoviska\nstavebného úradu.\nPodľa § 27 ods. 13 písm. a/ zákona č. 44/1988 Zb. organizácii, ktorej bol určený dobývací priestor\nalebo na ktorú bol dobývací priestor prevedený, zanikne oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska v\ndobývacom priestore, ak nezačala výhradné ložisko dobývať v lehote, ktorú uviedla v konaní o určenie\ndobývacieho priestoru, v zmluve o prevode dobývacieho priestoru alebo v návrhu na prevod dobývacieho\npriestoru inej organizácii na základe výberového konania podľa § 27a.\nPodľa § 27 ods. 13 písm. b/ zákona č. 44/1988 Zb. organizácii, ktorej bol určený dobývací priestor\nalebo na ktorú bol dobývací priestor prevedený, zanikne oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska\nv dobývacom priestore, ak dobývanie prerušila na dobu dlhšiu ako tri roky, alebo nesplnila podmienky,\nku ktorým sa zaviazala v zmluve o prevode dobývacieho priestoru podľa odseku 7, alebo v návrhu do\nvýberového konania o prevod dobývacieho priestoru inej organizácii na základe výberového konania\npodľa § 27a.\nPodľa § 27a ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. ak zaniknú práva organizácie k dobývaciemu priestoru podľa\n§ 27 ods. 13. Obvodný banský úrad začne výberové konanie o prevod dobývacieho priestoru na inú\norganizáciu.\nVychádzajúc z pripojeného spisového materiálu a citovaných zákonných ustanovení nemožno\npovažovať za správny (súladný so zákonom) názor krajského súdu, ak vyslovil, že jeho úlohou v tomto\nkonaní bolo zaoberať sa výlučne preskúmavaním rozhodnutia a konania o zrušení banského oprávnenia\nžalobcu a nie aj otázkou určenia dobývacieho priestoru inej organizácii a banskou činnosťou v tomto\ndobývacom priestore.\nNajvyšší súd má za to, že krajský súd bol povinný zohľadniť aj predchádzajúce konania a rozhodnutia\no nich, lebo žalobca zjavne banskú činnosť nemohol vykonávať práve na základe predchádzajúcich\nrozhodnutí správnych orgánov .\nPritom bolo nesporne preukázané, že všetky predchádzajúce rozhodnutia správnych orgánov boli ako\nnezákonné zrušené zhora uvedenými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a veci boli\nvrátené na nové konanie.\nPo oboznámení sa zo súdnym a administratívnym spisom, však najvyšší súd postráda nové rozhodnutie\nsprávneho orgánu, ktoré malo byť vydané po ich zrušení rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2Sžo/132/2010 z 18. mája 2011.\nTaktiež krajský súd v napadnutom rozsudku vôbec nezohľadnil na teraz už prekonané rozhodnutie NS\nsp. zn. 6Sžo/61/2007-121, zo dňa 27. februára 2008.\nBez komplexného posúdenia danej veci vo vzájomných súvislostiach nebolo možné konštatovať, že zo\nstany žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona.\n\nAk krajský súd vychádzal jednostranne iba z rozhodnutí správnych orgánov o odňatí banského\noprávnenia žalobcovi bez posúdenia, či žalobca banskú činnosť nevykonával zo subjektívnych ale aj\nz objektívnych dôvodov (v dôsledku konania a rozhodnutia správnych orgánov), porušil tým žalobcovo\nprávo na súdnu ochranu. Takéto rozhodnutie súdu možno považovať za arbitrárne porušujúce právo\núčastníka na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku odnímajúce mu možnosť konať pred\nsúdom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa ustanovenia §\n250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ OSP musel zrušiť a vec mu vrátiť na\nďalšie konanie.\nV ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu zadovážiť rozhodnutia správnych orgánov vydané\nna základe zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/132/2010 z 18.\nmája 2011. Až potom bude môcť vo veci opätovne rozhodnúť, pričom bude povinný sa zaoberať aj\nskutočnosťami, ktoré predchádzali tomuto rozhodnutiu a svoje rozhodnutie v tomto smere aj náležité\nodôvodniť.\nPodľa § 250ja ods. 4 OSP v ďalšom konaní je súd prvého stupňa aj správna orgán viazaný právnym\nnázorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.\nV novom rozhodnutí rozhodne krajský súd o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 OSP).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu\n\nnie\n\nje\n\nprípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/28/2009", "guid": "98a1c989-2ceb-4603-a2b0-0841fde1ccd2:8412de00-a552-422b-a0a2-e597a323867f", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}