{"guid": "67927510-edfd-462e-a39a-a502051fa6e3:b0dd2432-46d8-4f5c-a1bc-ed5b6a9465f0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7009200180.3", "spisova_znacka": "8Sžp/13/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/13/2012 z 22. 5. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. mája 2013, sp. zn. 8Sžp/13/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:7009200180.3", "identifikacne_cislo": "7009200180", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2013-05-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-38", "nazov": "§ 38 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-38", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39a", "nazov": "§ 39a zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-39a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-38", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-39a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b0dd2432-46d8-4f5c-a1bc-ed5b6a9465f0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7009200180.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7009200180.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7009200180.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 8Sžp/13/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 7009200180\nDátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2013\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: CSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:7009200180.3\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: REALMAN, s.r.o., Stará Vajnorská\n37, Bratislava, IČO: 35 860 405, zast. JUDr. Ing. Ľubomírom Niedelským, advokátom so sídlom\nHviezdoslavova 7, Košice, proti žalovanému: Obvodný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky,\nKomenského č. 52, Košice, za účasti: 1. AUPARK KOŠICE, spol. s r.o., Karadžičova 12, Bratislava, IČO\n35 873 221, zast. Mgr. Marcelom Sedlákom, advokátom so sídlom Prievozská 4, Bratislava, 2. JPC,\ns.r.o., Štítová 17/3323, Košice, IČO: 36 205 818, 3. Mesto Košice, Tr. SNP č. 48/A, Košice, zast. JUDr.\nVladimírom Vrabeľom, advokátom so sídlom Hlavná 70, Košice, 4. Československá obchodná banka,\na.s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, 5. MA.GI.CA., s.r.o., Rozvojová 2, Košice, IČO: 31 677\n517, 6. Interhouse Košice, a.s., Hlavná 1, Košice, IČO: 31 706 631, 7. Všeobecná zdravotná poisťovňa,\na.s., Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, pobočka Košice, Senný trh 1, P.O.Box 82, Košice,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2009/00256 zo dňa 14. januára 2009, o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/12/2009-229 zo dňa 2. februára 2012, takto\njednohlasne\n\nr o z h o d o l :\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/12/2009-229\nzo dňa 2. februára 2012  z r u š u j e  a vec mu  v r a c i  a  na ďalšie konanie.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho\nsúdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte uznesenia len „O. s. p.“), po zrušení\nskorších rozsudkov č. k. 6S/12/2009 - 119 zo dňa 6. mája 2010 a č. k. 6S/12/2009 - 170 zo dňa 17.\nfebruára 2011 a vrátení veci na ďalšie konanie tunajším súdom, zamietol žalobu zo dňa 10. februára\n2009, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 2009/00256 zo dňa\n14. januára 2009, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie obce Čaňa č. 385/2008-Ča zo dňa 26. septembra\n2008 o umiestnení stavby „Nákupno-Zábavné centrum AUPARK Košice, časť E2 - vonkajšie inžinierske\nobjekty, SO 200 Komunikácie, dopravné riešenie“ tak, že z výroku prvostupňového rozhodnutia vypustil\npozemok parc. č. XXXX/X kat. úz. Q. F. a v ostatnej časti rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu.\nKrajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného ohľadne námietky obsiahnutej v podaní zo dňa\n10. februára 2009, keď uviedol, že územné rozhodnutie môže byť vydané aj na majetkovoprávne\nnevysporiadaný pozemok, pokiaľ sú naplnené podmienky podľa § 38 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom\nplánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len\n„Stavebný zákon“). Žalovaný si bol vedomý toho, že na pozemku, na ktorom existuje stavba nie je možné\npovoliť stavbu, teda vydať stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba, avšak napadnuté rozhodnutie\nje územným rozhodnutím, ktorým sa určuje stavebný pozemok a stavba na ňom, určujú sa podmienky\nna umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a stanovuje sa stav\nplatnosti územného rozhodnutia. Námietka žalobcu by bola prekážkou vydania stavebného povolenia,\nnie prekážkou vydania územného rozhodnutia. Bude vecou navrhovateľa v stavebnom konaní, aby\nna základe vydaného územného rozhodnutia, pred podaním žiadosti o stavebné povolenie resp. pred\nvydaním stavebného povolenia a po nadobudnutí právoplatnosti územného rozhodnutia, pozemok, ktorý\n\nje vo vlastníctve žalobcu buď odkúpil, prípadne ho inak majetkovoprávne vysporiadal postupom podľa\n§ 108 a nasl. Stavebného zákona, keďže je zjavné, že dôvody pre vyvlastnenie uvedené v § 108 ods. 2\npísm. a/, f/ Stavebného zákona sú nepochybne dané. Napadnuté rozhodnutie žalovaného rieši výlučne\numiestnenie stavby pri určení tam uvedených podmienok podľa § 39a Stavebného zákona nie povolenie\nstavby; toto rozhodnutie je súlade s cieľmi a úlohami územného plánovania. Žalovaný sa s touto\nnámietkou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne vysporiadal. Nemožno účelovo vykladať\n§ 38 Stavebného zákona, pretože neupravuje otázku vysporiadania vlastníckeho práva navrhovateľa\núzemného konania k stavbám na pozemku, na ktorý je bez súhlasu  vlastníka pozemku možné umiestniť\nstavbu v zmysle § 38 Stavebného zákona.\nKrajský súd ďalej uviedol, že stavba, ktorá je predmetom územného rozhodnutia, je v súlade s\núzemným plánom, jeho zmenami a doplnkami, regulačného plánu Námestie osloboditeľov Košice,\nlokalita Stred, schváleného Mestským zastupiteľstvom v Košiciach uznesením č. 1205 zo dňa 26.\noktóbra 2006. Časti pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, ležia v kat. úz. Skladná a v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia, vrátane parc. č. XXXX/XXX, boli určené na výstavbu miestnej štvorprúdovej\nkomunikácie významného verejného charakteru, a to na realizáciu úseku: východno - západné mestské\nkomunikácie námestia v úseku križovatky Jantárová, Palackého, Protifašistických bojovníkov, južným\nokrajom Námestia osloboditeľov s napojením na Štúrovu ulicu, pričom táto komunikácia má byť funkčnej\ntriedy B - 2 a prebudovaná v kategórii MS - 20,5/60 so stredným deliacim pásom               š =\n4,5m. Krajský súd dospel k záveru, že bolo jednoznačne preukázané, že stavba, ktorá je predmetom\nnapadnutého rozhodnutia je v súlade s územným plánom obce podľa § 37 ods. 3 Stavebného zákona\na ide o stavbu verejného charakteru, žalovaný správne aplikoval § 38 Stavebného zákona, nakoľko boli\nsplnené podmienky požadované v § 110 ods. 2, § 108 ods. 1, 2 písm. a/ a f/ Stavebného zákona pre\nvyvlastnenie časti pozemkov vo vlastníctve žalobcu.\nV ďalšom obsahu odôvodnenia krajský súd uviedol, že stavebnému úradu postup striktne určujúci\nvykonať v územnom konaní po sebe jednotlivo nasledujúce kroky, ktorého sa domáhal žalobca,\nnevyplýval zo žiadneho predpisu. Úlohou žalovaného bolo vyhodnotiť všetky podklady k územnému\nrozhodnutiu ako celok zohľadniac pritom všetky vzájomné súvislosti. V prípade splnenia predpokladov\nna vyvlastnenie a ak navrhovaná stavba je v súlade s územnou plánovacou dokumentáciou, je logicky\nvylúčené, aby žalovaný zohľadňoval zároveň predchádzajúce územné rozhodnutia vydané na danom\núzemí, ktoré nie sú v súlade so súčasnou územnoplánovacou dokumentáciou. V opačnom prípade by\nnikdy nebolo možné bez súhlasu vlastníka zastavaného pozemku umiestňovať stavby vymedzené v\núzemnoplánovacej dokumentácii, a to aj napriek tomu, že pre také stavby zákon umožňuje vyvlastnenie,\nčo by bolo v rozpore s úmyslom zákonodarcu chrániť potreby verejného záujmu.\nKrajský súd tiež uviedol, že nie je prípustné a zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, aby iba z\ntitulu, že ide o pozemok zastavaný, bol právny režim pre umiestnenie stavieb v prípade nesúhlasu\nvlastníka odlišný ako je tomu v prípade nezastavaného pozemku. Pokiaľ ide o právne a majetkové\nvysporiadanie sa so stavbami na pozemku, ktorý je možné vyvlastniť podľa § 38 Stavebného zákona,\ntak to je cieľom vyvlastňovacieho konania. Použitím logického výkladu § 38 Stavebného zákona krajský\nsúd došiel k záveru, že účelom daného ustanovenia je vytvorenie podmienok pre vydanie územného\nrozhodnutia v prípade, ak vlastník pozemku neudelil súhlas a zároveň je možné na navrhovaný účel\npozemok vyvlastniť. Skutočnosť, že zákonodarca v § 38 Stavebného zákona pojednáva iba o súhlase\nvlastníka pozemku a možnosti vyvlastniť pozemok pre navrhovaný účel, nie je možné vykladať s použitím\nextenzívneho výkladu tak, že je potrebný aj ďalší osobitný súhlas vlastníka stavieb nachádzajúcich sa na\npozemku. Takýto súhlas vlastníka stavby na danom pozemku nepredpokladá a nevyžaduje ustanovenie\nžiadneho právneho predpisu. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že pre účely stavebného konania vyžaduje\nStavebný zákon v § 58 ods. 2 taktiež iba preukázanie vlastníckeho alebo iného práva (podľa § 139\nods. 1 Stavebného zákona) k pozemku, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu, pričom\nsa ďalej uvádza, že takéto práva k pozemku nie je potrebné preukázať v stavebnom konaní, ak takéto\nprávo k pozemku bolo preukázané v územnom konaní. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že pre\núčely územného rozhodnutia je zákonom požadované preukázať iba vzťah resp. právo navrhovateľa k\npozemku nie k stavbe.\nKrajský súd sa nestotožnil s názorom žalobcu ohľadne výkladu § 38 Stavebného zákona, keďže v\nprípade výkladu použitého žalobcom by využitie § 38 Stavebného zákona bolo nezmyselne limitujúce\na prakticky nikdy by nebolo možné dosiahnuť vydanie územného rozhodnutia bez súhlasu vlastníka na\nzastavané pozemky, čo doterajšia prax jednoznačne vyvracia, nakoľko na území Slovenskej republiky\nbolo vydaných pre zastavané pozemky viacero územných rozhodnutí bez súhlasu vlastníka, nakoľko\nvždy existovala možnosť vyvlastniť pozemok a stavby pre navrhovaný účel. Ak podľa § 108 ods. 1 a\nnasl. Stavebného zákona je daná možnosť vyvlastniť pozemok a stavbu pre navrhovaný účel, je tým\n\ndaná aj možnosť vyvlastniť stavby nachádzajúce sa na tomto pozemku. Pre prípad, že by nebolo možné\nv územnom konaní získať súhlas vlastníka pre pozemok, ktorý je možné vyvlastniť a na pozemku sa\nnachádzajú aj stavby a na danom území má podľa územného plánu byť umiestená miestna komunikácia\npodľa § 108 ods. 2 písm. a/ a f/ Stavebného zákona, Stavebný zákon potom umožňuje vyvlastniť\nnielen pozemok, ale aj stavby na ňom sa nachádzajúce, pričom náhradu za takéto vyvlastnenie rieši\nStavebný zákon priamo. Nebolo by dôvodné osobitne riešiť súhlas vlastníka k pozemku a osobitne\nsúhlas vlastníka k stavbám na pozemku pre účely § 38 Stavebného zákona, nakoľko podmienky pre\nmožnosť vyvlastnenia sú jednotné tak pre pozemok ako aj pre stavby na ňom umiestnené. Vlastnícke\nprávo nemožno vnímať ako absolútnu neodstrániteľnú právnu prekážku pre umiestnenie a realizáciu\nstavby. Stavebný úrad je oprávnený správnym aktom zasiahnuť do vlastníckeho práva na základe\nvyvlastnenia alebo vydať prechodné opatrenie v súlade s § 135 ods. 1 Stavebného zákona.\nPokiaľ žalobca namietal nedodržanie schválenej územnoplánovacej dokumentácie, krajský súd uviedol,\nže s touto sa kvalifikovane vysporiadal ako žalovaný tak aj správny orgán prvého stupňa, pretože podľa\n§ 37 ods. 1 Stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí\na zón. § 37 ods. 4 Stavebného zákona v prvom rade ukladá povinnosť stavebnému úradu posúdiť, či\nnávrh na územné rozhodnutie alebo predložená dokumentácia je v súlade s územným plánom obce a\nzóny. Ak by stavebný úrad zistil, že návrh v územnom konaní nie je v súlade s týmito podkladmi, návrh\nby musel zamietnuť.\nPokiaľ išlo o námietky uvedené v doplnku žaloby pod písmenami a/ až d/, krajský súd uviedol, že tieto\nneboli uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, žalovaný sa s týmito\nnemohol vysporiadať, a preto sa nimi ani súd, okrem námietky uvedenej pod písmenom a/, nezaoberal.\nK námietke týkajúcej sa určenia príslušného stavebného úradu podľa § 119 ods. 3 Stavebného\nzákona krajský súd uviedol, že bolo odôvodnené a v súlade so zákonom, pretože žiadateľom o\nurčenie stavebného úradu bola spoločnosť JPC, spol. s r.o., ktorá preukázala oprávnenosť konať\nv mene spoločnosti HB REAVIS MANAGMENT, spol. s r.o. na základe plnomocenstva udeleného\nspoločnosťou HB REAVIS MANAGMENT, spol. s r.o. zo dňa 9. októbra 2007 spoločnosti JPC spol.\ns.r.o., pričom spoločnosť HB REAVIS MANAGMENT, spol. s r.o. preukázala svoje oprávnenie konať\nv mene stavebníka, spoločnosti AUPARK, spol. s r.o. Košice na základe plnomocenstva udeleného\nspoločnosťou AUPARK, spol. s r.o. Košice dňa 9. októbra 2007 spoločnosti HB REAVIS MANAGMENT,\nspol. s r.o. Určenie stavebného úradu považoval krajský súd za dôvodné, keďže aj mesto Košice je\nvlastníkom pozemkov a komunikácií, na ktorých sa umiestňovala stavba uvedená vo výrokovej časti\núzemného rozhodnutia.\nK námietke totožnosti podmienok konania s konaním o umiestnení hlavnej stavby „Nákupno - zábavné\ncentrum AUPARK Košice, Nám. osloboditeľov, Košice“, v ktorom nebol určený iný stavebný úrad,\nkrajský súd poukázal na obsah žaloby doručenej dňa 10. februára 2009, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania územného rozhodnutia o umiestnení hlavnej stavby, v ktorej žalobe uvádzal argumenty\nopačné ako v tomto konaní, a to že v konaní o umiestnení hlavnej stavby boli splnené podmienky\npre postup podľa § 119 ods. 3 Stavebného zákona. Námietky žalobcu potom krajský súd hodnotil ako\núčelové, rozporuplné, nedôveryhodné a zmätočné.\nÚčelom úpravy § 119 ods. 3 Stavebného zákona je predchádzanie stretu záujmov obce ako stavebného\núradu a obce v postavení vlastníka stavby, na ktorej sa stavba má umiestňovať. Existoval zásadný\nrozdiel medzi konaním, v ktorom sa umiestňovala hlavná stavba a konaním, v ktorom bolo vydané\nnapadnuté správne rozhodnutie, pretože iba v prípade preskúmavaného rozhodnutia existovali právne\ndôvody pre určenie stavebného úradu. Vlastnícke právo obce, ktorá je stavebným úradom k stavbám,\nna ktorých sa má umiestňovať stavba, je právnym dôvodom pre určenie iného stavebného úradu, pričom\npri umiestňovaní hlavnej stavby nebola prekážkou stavba, ktorá by bola vo vlastníctve mesta Košice\nako stavebného úradu.\nPokiaľ šlo o identickosť stavby „nákupnozábavné centrum AUPARK“ so stavbou „vonkajšie inžinierske\nobjekty SO 200 komunikácie, dopravné riešenia“ krajský súd vychádzal z objektovej skladby stavby,\nktorá tvorí obsah návrhu účastníka podľa § 35 Stavebného zákona, ktorý návrh sa dokladá\ndokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi, ako aj § 39, § 39a Stavebného zákona, pričom\nnie je rozhodné ako žiadateľ svoj návrh nazve, pretože tento sa posudzuje podľa obsahu. Územné\nrozhodnutie bolo vydané na stavbu nákupnozábavné centrum AUPARK, spol.  s r.o., Košice, časť E2\n- vonkajšie inžinierke objekty, SO 200 komunikácie, dopravné riešenia, ktorá stavba pozostáva z prvej\netapy SO 201 - SO 215 a z druhej etapy v objektovej skladbe SO 2101 a 2104, ku ktorej bola doložená\ndokumentácia pre územné konanie, ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu žalovaného, a\npreto krajský súd dospel k záveru, že sa jednalo v celku oboch etáp o totožnú stavbu.\n\nK trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich\nnáhradu nepriznal a ostatným účastníkom ich náhrada neprináleží.\n\nI. Odvolacie dôvody a stanoviská účastníkov\n\nV zákonnej lehote podanom odvolaní žalobca namietal, že žalovaný nevzal do úvahy dôležitý fakt,\nže nemôže § 38 Stavebného zákona využiť na umiestnenie stavby bez súhlasu vlastníka stavieb\nna zastavanom pozemku a bez zmeny pôvodných územných rozhodnutí, pretože uvedené stavby\ntam boli postavené na základe právoplatných územných rozhodnutí stavebných úradov, predovšetkým\nrozhodnutia o umiestnení stavby č. 1711/86 Zá zo dňa 24. októbra 1986, ktorým sa na parc. č. XXXX/\nXX, kat. úz. Q. umiestnila stavba obchodného strediska Tuzex, v súčasnosti OC Horizont a rozhodnutia\no užívaní tejto stavby č. P 430/1995 zo dňa 31. mája 1995, na parc. č. XXXX/XXX, kat. úz. Q. (neskôr\nkat. úz. Q.).\nŽalobca argumentoval, že územné konanie sa skladá z niekoľkých fáz. V prvej fáze stavebný úrad\nv zmysle § 37 ods. 4 Stavebného zákona posudzuje podľa kritérií uvedených v  § 37 ods. 1 až\n3 Stavebného zákona, či návrh na začatie územného konania alebo predložená dokumentácia je v\nsúlade s podkladmi podľa ods. 1 cit. ust., s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecne\ntechnickými požiadavkami a s predpismi (ods. 2 cit. ust.). v prípade, ak to tak nie je, návrh na začatie\núzemného konania zamietne. Ak návrh nie je v súlade aj s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami,\nstavebný úrad sa nedostane ani do druhej fázy, do fázy posudzovania, či je možné využiť znenie §\n38 Stavebného zákona na vydanie územného rozhodnutia, ak nemá navrhovateľ k pozemku, na ktorý\nsa stavba umiestňuje vlastnícke právo, pretože už v prvej fáze návrh zamietne; do druhej fázy by sa\nstavebný úrad dostal len vtedy, ak by v súlade so zákonom svojim novým rozhodnutím nahradil pôvodné\nrozhodnutie o umiestnení stavby.\nŽalobca s poukazom na § 37 ods. 4 Stavebného zákona uviedol, že návrh na vydanie územného\nrozhodnutia musí byť v súlade s podkladmi podľa ods. 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami,\ninak je potrebné návrh zamietnuť. Právoplatné územné rozhodnutie možno zmeniť postupom podľa\n§ 41 ods. 1 Stavebného zákona. Pravidlá konania o návrhu na nahradenie pôvodného územného\nrozhodnutia a vydanie nového územného rozhodnutia nie sú osobitne určené, preto sa na konanie\nvzťahuje zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej\nv texte uznesenia len „Správny poriadok“) všade tam, kde sa nemôže aplikovať Stavebný zákon. Právna\nistota v danom území bola nastolená právoplatným rozhodnutím o umiestnení stavby č. 1711/86 Zá zo\ndňa 24. októbra 1986, ktoré doteraz nebolo nahradené; ak stavebný úrad chcel nahradiť toto územné\nrozhodnutie, mal to urobiť kvalifikovaným spôsobom. Z nového rozhodnutia obce Čaňa č. 385/2008 zo\ndňa 26. septembra 2008, z jeho výrokovej časti malo byť jasné, že nové územné rozhodnutie nahrádza\n(pôvodné územné) rozhodnutie, pretože tak je právoplatné aj pôvodné rozhodnutie o umiestnení stavby,\nako aj nové rozhodnutie o umiestnení stavby.\nŽalobca opätovne poukázal na skutočnosť, že správne orgány ani súd prvého stupňa sa správne\nnevysporiadali s otázkou, či navrhovateľ územného konania má k stavbám na parc. č. XXXX/XXX,\nkat. úz. Q. vlastnícke alebo iné právo, pretože podľa § 38 Stavebného zákona môže stavebný úrad\nbez súhlasu vlastníka rozhodnúť o umiestnení stavby iba na pozemku, aj to iba na nezastavanom.\nUviedol, že toto ustanovenie je potrebné vykladať tak, že súhlas vlastníka pozemku v územnom a\nstavebnom konaní postačuje iba vtedy, ak sa tieto konania týkajú nezastavaných pozemkov, v opačnom\nprípade je potrebný aj súhlas vlastníka stavby. § 38 Stavebného zákona nemožno použiť, ak ide o\nzastavaný pozemok a navrhovateľ územného konania nemá súhlas vlastníka stavby na pozemku,\na to bez ohľadu na to, či je alebo nie je možné stavby na navrhovaný účel vyvlastniť. V prípade\nrozdielneho výkladu § 38 Stavebného zákona by bolo možné vyvodiť záver, že súhlas vlastníka\nstavby nie je potrebný ani v územnom konaní ani v konaní o stavebné povolenie, ak navrhovateľ\nzíska súhlas vlastníka pozemku, ktorý nie je vlastníkom stavby na pozemku. Prax pri konaniach o\numiestnení verejnoprospešnej stavby je taká, že v prvotnom rozhodnutí stavebného úradu sa umiestni\nverejnoprospešná stavba na vysporiadaných pozemkoch a následne je takéto rozhodnutie použité ako\npodklad pre vyvlastňovacie konanie. Na základe územného rozhodnutia dochádza vo vyvlastňovacom\nkonaní k vyvlastneniu zastavaných pozemkov a stavieb na nich stojacich. Po ukončení vyvlastňovacieho\nkonania navrhovateľ územného konania požiada o zmenu územného rozhodnutia v zmysle § 41\nods. 1 Stavebného zákona, tak aby územné rozhodnutie zohľadňovalo zmenu pomerov spôsobených\nvyvlastňovacím konaním a mohlo byť podkladom pre žiadosť o vydanie stavebného povolenia.\n\nĎalej žalobca uviedol, že súd sa nesprávne vysporiadal s námietkou vznesenou v súvislosti s\nurčením stavebného úradu. Poukázal, že v 1. etape mala byť v rámci územného konania umiestnená\nstavba „Nákupnozábavné centrum AUPARK, časť E2 - vonkajšie inžinierske objekty, SO 200\nKomunikácie, dopravné riešenie“ a v 2. etape bola rozhodnutím Mesta Košice umiestená samotná stavba\n„Nákupnozábavné centrum AUPARK, Námestie osloboditeľov, Košice“. Ak by napadnuté rozhodnutie\nvydal príslušný stavebný úrad, tak aj pre 2. etapu mal žalovaný určiť iný stavebný úrad, nie Mesto Košice,\naby vykonal územné konanie, pretože Mesto Košice je rovnako ako aj v predchádzajúcom územnom\nkonaní vlastníkom pozemkov a stavieb, na ktorých bola umiestnená stavba, čo však neurobil pretože\nsi uvedomil svoje prvotné pochybenie.\nŽalobca pokladal hodnotenie krajského súdu o odlišných podmienkach pokiaľ sa umiestňovala hlavná\nstavba za nezodpovedajúce skutkovému stavu. Hlavná stavba sa umiestňovala aj na pozemkoch parc.\nč. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, kat. úz. Q. F. a. i., pozemkoch parc. č. XXXX/\nXXX, XXXX/XX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX kat. úz. Q., taktiež vo vlastníctve mesta Košice,\nna ktorých sa nachádzali inžinierske stavby taktiež vo vlastníctve mesta Košice, pričom na parc. č.\nXXXX/XXX kat. úz. Q. sa nachádzala hlavná pozemná komunikácia vo vlastníctve mesta Košice, čo\nvyplývalo z LV č. XXXXX  kat. úz. Q., obec Košice a LV č. XXXXX kat. úz. Q. F., obec A., z ktorých\nskutočností vyplýva, že prekážka vlastníctva stavby, na ktorú sa bude stavba umiestňovať existovala\nv oboch konaniach.\nObec má postavenie účastníka iba vtedy, pokiaľ sama nie je príslušná na vydanie územného\nrozhodnutia, vtedy presadzuje širšie záujmy obce, najmä v nadväznosti na územný plán obce alebo zóny.\nNemožno obci, ktorá má byť príslušným stavebným orgánom, odobrať z titulu vlastníctva pozemkov a\nstavieb právo rozhodovať.\n\nK podanému odvolaniu sa dňa 17. apríla 2012 vyjadril právny predchodca žalovaného tak, že napadnutý\nrozsudok považoval za vecne správny.\nUviedol, že záväzným podkladom, z ktorého sa pri vydávaní územného rozhodnutia vychádza je územný\nplán obce alebo zóny, pokiaľ však táto dokumentácia nie je pre dané územie spracovaná, stavebný\núrad zaobstará územnoplánovacie podklady v rozsahu potrebnom pre riadne posúdenie návrhu,\nrobí vlastné zisťovania a prieskumy. Územné rozhodnutie nepatrí do kategórie územnoplánovacích\npodkladov. Žalobca poukazoval iba na existenciu predchádzajúcich rozhodnutí, avšak nezaoberal sa\núplným znením § 37 ods. 2 Stavebného zákona, keďže o. i. sa posudzujú aj všeobecné technické\npožiadavky na stavby, ktoré sú predmetom územného konania a v tomto kontexte sa posudzuje aj\núzemie. Námietka žalobcu nebola prekážkou v konaní, pretože v územnom konaní sa skúmalo aj to,\naby existujúce objekty spĺňali všeobecné technické požiadavky. Každá stavba musí byť prístupná z\ncesty, miestnej alebo účelovej komunikácie; stavba OC Horizont aj vydaním napadnutého rozhodnutia\nmá prístup zabezpečený tak, ako to vyplýva z predloženého spisového materiálu. Odvolateľ poukazoval\nlen na existenciu územného rozhodnutia (ktoré však žalovanému nikdy nepredložil, ani ho v odvolaní\nproti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu nespomenul), avšak nepoukázal na stavebné povolenie,\nna základe ktorého bolo možné stavbu realizovať.  Je otázne kedy a kým bolo stavebné povolenie\nna súčasné OC Horizont vydané a v akom rozsahu. Napriek existencii terajšieho OC Horizont, jeho\nvstupné schodisko, ktoré bolo predmetom napadnutého rozhodnutia dotknuté, nebolo zakreslené v kópii\nkatastrálnej mapy. V tomto kontexte je argumentácia § 41 ods. 1 Stavebného zákona zavádzajúca.\nJe irelevantné zaoberať sa stavbami na pozemku, pretože tieto sú prekážkou v stavebnom konaní nie\núzemnom konaní. Stavebnému konaniu musí predchádzať majetkovo právne vysporiadanie stavieb a\npozemkov v prospech stavebníka, čo v tomto prípade bolo zabezpečené vyvlastňovacím konaním v\nprospech navrhovateľa.\nK určeniu príslušného stavebného úradu právny predchodca žalovaného uviedol, že medzi konaniami\nnavrhovateľa AUPARK Košice, spol. s r.o. bol zásadný rozdiel, nakoľko podľa § 119 ods. 3 Stavebného\nzákona vlastnícke právo k stavbám a nie k pozemkom bolo právnym dôvodom pre určenie iného\nstavebného úradu. Z podkladov pre rozhodnutie vyplývalo, že pri umiestnení hlavnej stavby nebola\nprekážka stavby, na ktorej sa má stavba umiestňovať, ktorá by bola vo vlastníctva mesta Košice.\n\nK podanému odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 17. apríla 2012 vyjadril účastník konania, Mesto\nKošice. Uviedol, že žalobca v odvolaní netvrdil žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá by zakladala dôvod\nna zrušenie rozsudku krajského súdu. Rozsudok považoval za vecne správny a navrhol jeho potvrdenie.\n\nK podanému odvolaniu sa dňa 23. apríla 2012 vyjadril účastník konania, spoločnosť AUPARK Košice,\nspol. s r.o. tak, že navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.\n\nPoukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžp/13/2011 zo dňa 29.\nseptembra 2011, v ktorom boli jednotlivé námietky žalobcu označené ako neodôvodnené.\nV čase vydania napadnutého rozhodnutia existovali právne dôvody pre určenie stavebného úradu\npodľa § 119 ods. 3 Stavebného zákona, keďže vlastnícke právo obce, ktorá je stavebným úradom k\nstavbám, na ktorých sa má umiestňovať resp. realizovať stavba je právnym dôvodom pre určenie iného\nstavebného úradu na vykonanie správneho konania.\nZáverom účastník poukázal, že tvrdenie žalobcu, že ak „..by napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo v\nsúlade so zákonom, tak aj v prípade 2. etapy výstavby „Nákupno-zábavného centra Aupark, Námestie\nosloboditeľov, Košice“ mal žalovaný určiť iný stavebný úrad, nie Mesto Košice, aby vykonal územné\nrozhodnutie..“ sa nezakladá na pravde, nakoľko ďalšie územné rozhodnutie na 2. etapu výstavby\nuvedenej stavby nebolo nikdy vydané, ani o takéto vydanie nikdy nepožiadal.\n\nOstatní účastníci konania sa k podanému odvolaniu nevyjadrili a vlastné odvolacie návrhy nepodali.\n\nII.  Posúdenie veci odvolacím súdom\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p. v spojení s 246c ods. 1 vety\nprvej O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,\nže rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. a vec mu\nvrátiť na ďalšie konanie.\nRozhodol uznesením (§ 223 v spojení s v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p.) bez nariadenia\npojednávania (§ 250ja ods. 2 a § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p.).\n\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\n\nPodľa § 32 Stavebného zákona umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v\núzemí možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je\na) rozhodnutie o umiestnenie stavby,\nb) rozhodnutie o využití územia,\nc) rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme,\nd) rozhodnutie o stavebnej uzávere.\n\nPodľa § 33 ods. 1 Stavebného zákona na územné konanie je príslušný stavebný úrad.\n\nPodľa § 39a ods. 1 Stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok,\numiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na\nobsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej\nprílohe územného rozhodnutia.\n\nPodľa § 117 ods. 1 Stavebného zákona stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je\npreneseným výkonom štátnej správy.\n\nPodľa § 119 ods. 1 Stavebného zákona, ak ide o stavbu alebo opatrenie, ktoré sa má uskutočniť\nv územnom obvode dvoch alebo viacerých stavebných úradov, určí príslušný stavebný úrad krajský\nstavebný úrad.\n\nPodľa § 119 ods. 2 Stavebného zákona, ak ide o stavbu alebo opatrenie, ktoré sa má uskutočniť v\núzemnom obvode viacerých krajov, určí príslušný stavebný úrad ministerstvo.\n\nPodľa § 119 ods. 3 Stavebného zákona ak je na konanie príslušná obec ako stavebný úrad a je zároveň\nnavrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, alebo žiadateľom  o povolenie terénnych úprav,\nprác alebo zariadení, ktoré sú predmetom konania, krajský stavebný úrad určí, ktorý stavebný úrad\nvykoná konanie a vydá rozhodnutie.\nPodľa § 119 ods. 4 Stavebného zákona na určenie príslušného stavebného úradu sa nevzťahujú\nvšeobecné predpisy o správnom konaní.\n\nZ obsahu pripojených spisov vyplýva, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného\nč. 2009/00256 zo dňa 14. januára 2009, ktorým zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa,\nObce Čaňa č. 385/2008 - Ča zo dňa 26. septembra 2008 tak, že z výroku rozhodnutia vypustil pozemok\nparc. č. XXXX/X kat. úz. Q. F. a ostatné časti potvrdil. Obec Čaňa určená ako príslušný stavebný úrad\nlistom žalovaného č. 2008/00700 zo dňa 18. apríla 2008 vydala rozhodnutie č. 385/2008 - Ča, ktorým\numiestnila stavbu „Nákupno - zábavné centrum Aupark Košice, časť E2 - vonkajšie inžinierske objekty,\nSO 200 Komunikácie, dopravné riešenie“ navrhovateľovi AUPARK Košice, spol. s r.o.\n\nZ obsahu doplnku žaloby zo dňa 18. marca 2009 vyplýva, že žalobca pokladal za príslušný stavebný úrad\nMesto Košice, keďže stavba sa neumiestňovala v územnom obvode dvoch alebo viacerých stavebných\núradov, Mesto Košice nebolo stavebníkom, vlastníkom stavby, ani navrhovateľom územného konania.\nTento názor vyvodil taktiež z rozhodnutia Mesta Košice, č. k. MK - 08/221200-12/I/KRA zo dňa 21.\nnovembra 2008, potvrdeného rozhodnutím žalovaného č. 2009/00403 zo dňa 17. februára 2009, ktorým\nbola umiestnená stavba „Nákupno - zábavné centrum AUPARK Košice, Námestie osloboditeľov, Košice“,\nkde Mesto Košice je, rovnako ako v predchádzajúcom územnom konaní, vlastníkom pozemkov a stavieb,\nna ktorých bola stavba umiestnená. Uvedené rozhodnutia tvoria súčasť súdneho spisu pod čl. 30 až 58.\n\nNámietku príslušnosti stavebného orgánu je potrebné považovať za právne významnú a zásadnú, keďže\nvydanie správneho rozhodnutia pri nedostatku príslušnosti na konanie predstavuje závažné procesné\npochybenie, pričom na takúto vadu by správny súd musel prihliadať ex offo podľa § 250i ods. 3 O. s. p.\n\nV prejednávanej veci bol medzi účastníkmi sporný výklad ustanovenia § 119 ods. 3 Stavebného zákona,\nkeď žalovaný ako aj krajský súd dospeli v súvislosti s použitým termínom vlastník stavby, k záveru, že\nsa jedná o prekážku vlastníctva stavby, na ktorej sa stavba v územnom konaní umiestňuje.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky dospel ohľadne výkladu uvedeného ustanovenia k nasledujúcemu\nzáveru:\n\nUstanovenia týkajúce sa stavebných úradov sú zaradené v piatej časti Stavebného zákona a sú\naplikovateľné vo všetkých konaniach podľa Stavebného zákona, nemožno ich vzťahovať len na územné\nkonanie. Pojmy obsiahnuté v § 119 ods. 3 Stavebného zákona je preto potrebné vykladať so zreteľom\nna konkrétnu terminológiu vlastnú jednotlivým druhom konaní podľa Stavebného zákona. Príkladmo\nnemožno pojem stavebník terminologicky aplikovať v územnom konaní, keďže tento patrí do stavebného\nprípadne kolaudačného konania, hoc by aj (fakticky totožná) osoba stavebníka vystupovala v územnom\nkonaní ako jeho navrhovateľ.\n\nPrvé dva odseky § 119 Stavebného zákona upravujú postup v prípade stavieb alebo opatrení, ktoré\nsa majú uskutočniť, teda ktorých realizácia je predmetom konkrétneho konania v zmysle Stavebného\nzákona; meritum veci. Zásadne platí, že paragraf je ucelenou obsahovou jednotkou týkajúcou sa jednej\nveci, a teda aj obsah jednotlivých častí paragrafu sa musí týkať jednej veci. Ak zákonodarca v treťom\nodseku § 119 Stavebného zákona použil vo vedľajšej vete spojenie ktoré sú predmetom konania,\ntento kvalifikačný znak je potrebné, vychádzajúc zo systematického zaradenia tohto odseku do § 119\nStavebného zákona,  vztiahnuť aj na predchádzajúce pojmy vo vete obsiahnuté (stavebník a vlastník\nstavby) a tento odsek vykladať tak, že je na mieste určiť iný stavebný úrad, pokiaľ je obec stavebníkom\nalebo vlastníkom stavby, ktorá je predmetom konania.\n\nPokiaľ je v zmysle vyššie uvedených argumentov potrebné § 119 ods. 3 Stavebného zákona vykladať\ntak, že sa vzťahuje na vlastníka stavby, ktorá je predmetom konania, najvyšší súd dospel k záveru,\nže nemožno tento aplikovať v priebehu konania o umiestnení stavby. K stavbe ako k nehnuteľnej veci\nv zmysle Občianskeho zákonníka, možno vlastnícke právo nadobudnúť až okamihom jej vytvorenia\nv spojení so zápisom v osobitnej evidencii - katastri nehnuteľností (a to aj k rozostavanej stavbe).\n\nZ uvedeného vyplýva, že pokiaľ stavba v priebehu konania o umiestnení stavby fakticky ani právne\nneexistuje, nemôže byť predmetom vlastníckeho práva, a teda nemožno vymedziť ani žiadnu osobu,\nktorá by spĺňala obsah pojmu vlastník stavby.\n\nK záveru krajského súdu a žalovaného, ohľadne vlastníctva stavieb, na ktorých sa stavba v konaní\no umiestnení stavby umiestňovala, je potrebné uzavrieť, že tieto stavby neboli predmetom konania,\nnakoľko v konaní o umiestnenie stavby je potrebné za predmet konania (okrem iného) považovať práve\nstavbu, o  umiestnenie ktorej ide (§ 39a ods. 1 Stavebného zákona).\n\nUrčenie iného orgánu na konanie a rozhodovanie vo veci ako by bol príslušný, je potrebné, ako výnimku\nz pravidla, uplatňovať reštriktívne. Stavebný zákon taxatívne vymedzuje situácie, ktoré odôvodňujú\naplikáciu § 119 ods. 3 a tieto nemožno rozširovať. Účelom § 119 ods. 3 Stavebného zákona je\npredovšetkým vylúčiť stret záujmov obce ako stavebného úradu a obce v postavení navrhovateľa\núzemného konania, stavebníka pri žiadosti o stavebné povolenie a v kolaudačnom konaní, vlastníka\nstavby v kolaudačnom konaní alebo pri odstraňovaní stavieb, žiadateľa o povolenie terénnych úprav,\nprác a zariadení, prípadne obce v takomto postavení aj v iných konaniach podľa Stavebného zákona\n(konanie o dodatočné povolenie stavby, konanie o zmene užívania stavby, nariadenie zabezpečovacích\nprác a. i.). Opačný postup by znamenal alebo s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej veci mohol\nznamenať rozhodovanie vo vlastnej veci, o vlastnom návrhu, keďže predstaviteľom obce a zároveň\nnajvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Prihliadajúc na tú skutočnosť, že na určenie príslušného\nstavebného úradu sa nevzťahuje Správny poriadok, a teda krajský stavebný úrad/obvodný úrad v sídle\nkraja nemusí toto určenie podložiť relevantnými dôvodmi, je potrebné dbať na to, aby takýto postup\nneznamenal prejav svojvôle správneho orgánu.\n\nZ ohľadom na uvedené bolo nutné uzavrieť, že krajský súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal z\nnesprávneho právneho posúdenia veci.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa v ďalšom nezaoberal ostatnými námietkami vznesenými v\nodvolaní, nakoľko tieto jednak už boli predmetom odvolacieho konania a najvyšší súd sa s nimi\nvysporiadal v skoršom uznesení č. k. 8Sžp/13/2011 - 204 zo dňa 29. septembra 2011 a naviac vzhľadom\nna posúdenie námietky týkajúcej sa príslušnosti stavebného úradu, nepovažoval takýto postup za\npotrebný.\n\nV ďalšom konaní krajský súd vec posúdi s ohľadom na právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí. V\nnovom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.\n3 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O. s. p.).\n\nVzhľadom k tomu, že podľa § 1 písm. b/ zákona č. 345/2012 Z. z., o niektorých opatreniach v miestnej\nštátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bol s účinnosťou od 1. januára 2013 Krajský\nstavebný úrad v Košiciach zrušený a jeho pôsobnosť prešla v zmysle § 2 ods. 1 cit. predpisu na obvodný\núrad v sídle kraja, najvyšší súd postupujúc podľa § 246c ods. 1 O. s. p. v spojení s § 107 ods. 4 O. s.\np. konal ďalej s právnym nástupcom zaniknutého žalovaného.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/12/2009", "guid": "20cd4949-9cd9-4a70-97f0-48123da374d7:9475b423-8c1e-4c8e-aeae-b5818d9d7aa0", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}