{"guid": "3c034b43-0980-4f2f-8c0a-f2f626968dab:3acc9ceb-1393-43de-8e6e-258e5905120a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6810204880.1", "spisova_znacka": "5MCdo/4/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/4/2012 z 29. 4. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2013, sp. zn. 5MCdo/4/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6810204880.1", "identifikacne_cislo": "6810204880", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Blažena Fedorková", "datum_vydania": "2013-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40", "nazov": "§ 40 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-40"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-40"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3acc9ceb-1393-43de-8e6e-258e5905120a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6810204880.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6810204880.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6810204880.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5MCdo/4/2012\n6810204880\n29. 04. 2013\nJUDr. Soňa Mesiarkinová\nECLI:SK:NSSR:2013:6810204880.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.,\nso sídlom v Bratislave, Astrová 2/A, IČO: 36 432 105, proti povinnému B. R., bývajúcemu v M., o\nvymoženie 1 327,76 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp.zn. 4 Er 653/2010, o\nmimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu\nRevúca z 12. novembra 2010 č.k. 4 Er 653/2010-11 a proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici\nz 30. júna 2011 sp.zn. 14 CoE 237/2011, takto\nrozhodol:\nG.\nMimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky z a m i e t a.\nÚčastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOprávnená podala súdnej exekútorke návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie\nsumy 1 327,76 € s príslušenstvom. Povinnosť povinného zaplatiť jej vymáhanú sumu preukazovala\nrozhodcovským rozsudkom z 12. apríla 2010 sp.zn. M0809045 (ďalej len „exekučný titul“) vydaným\nStálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., so\nsídlom v Bratislave, Trnavská cesta 7. Súdna exekútorka následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z.\no súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov\n(ďalej len „Exekučný poriadok“) požiadala Okresný súd Revúca o vydanie poverenia na vykonanie\nexekúcie.\nOkresný súd Revúca (ďalej len „exekučný súd“) uznesením z 12. novembra 2010 č.k. 4 Er 653/2010-11\nžiadosť súdnej exekútorky JUDr. Z. F. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Svoje\nrozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 53 ods. 1-3, ods. 4 písm.\nr/, ods. 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a čl. 2 písm. a/, čl. 3 bodu 1, 2, 3 Smernice Rady\n93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zmluvný vzťah\nmedzi právnym predchodcom oprávnenej a povinným zo zmluvy o úvere č. 2334814206 zo dňa 8.\njúna 2006 posúdil ako spotrebiteľský vzťah. Rozhodcovskú doložku obsiahnutú v úverovej zmluve\npovažoval za neprijateľnú a v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Rozhodcovská\ndoložka nebola dojednaná individuálne, ale je obsiahnutá v textovej časti záverečných ustanovení\nzmluvy spolu s ostatnými podmienkam. Spotrebiteľ pri podpise zmluvy nemal možnosť dohodnúť sa na\nobchodných podmienkach s dodávateľom, mohol len celú zmluvu odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým\nobchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskej doložke. Exekučný súd poukázal aj na formu, v akej\nsú obchodné podmienky napísané a konštatoval, že ich napísanie maličkými písmenami a s nahusteným\ntextom neumožňuje spotrebiteľovi ich riadne prečítanie. V predmetnej rozhodcovskej doložke si účastníci\nkonania tiež dojednali miesto rozhodcovského konania, ktoré sa nachádza neprimerane ďaleko od\n\nbydliska povinného, čo povinnému sťažuje možnosť dostaviť sa pred rozhodcovský súd a obhajovať\nsvoje práva. Súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky tak, ako je tomu v predmetnej\nzmluve, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, je v rozpore s vnútroštátnymi právnymi normami\nupravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv a s ustanoveniami smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla\n1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Dojednanie predmetnej rozhodcovskej\ndoložky je neplatné a predstavuje neprijateľnú podmienku. Exekučný titul bol vydaný na základe\nneplatného ustanovenia zmluvy a bol teda vydaný v rozpore so zákonom. Preto súd žiadosť súdneho\nexekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku\nzamietol.\nKrajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie oprávnenej\nuznesením z 30. júna 2011 sp.zn. 14 CoE 237/2011 uznesenie exekučného súdu ako vecne správne\nv zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi\nzávermi prvostupňového súdu. Mal za to, že rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako\nvyplýva z článku 9 bodu 9.2. Obchodných podmienok pre úver (verzia 2/2006), podľa ktorej zmluvné\nstrany môžu akékoľvek vzájomné spory vyplývajúce zo zmluvy o úvere riešiť výlučne v rozhodcovskom\nkonaní, navyše s vopred určeným jediným konkrétnym rozhodcovským súdom s dodatkom, že strany\nsa dohodli, že rozhodnutie rozhodcovského súdu bude pre nich konečné a záväzné, správne exekučný\nsúd právne posúdil ako neprijateľnú a s poukazom na ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka\ntým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Takéto dojednanie\ncelkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to\nvýrazne v neprospech spotrebiteľa, ktorý sa vopred vzdal svojho ústavného práva na spravodlivý súdny\nproces pred nezávislým všeobecným súdom. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi\n- povinnému absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen\nmedzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu konkrétneho\nrozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa\nrozhodol. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť,\nže táto podmienka celkom zjavne nebola so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a nemal\ntak spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo\nzmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd pre úplnosť podotkol, že pokiaľ ide o namietaný výklad k\nustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka obsiahnutý v dôvodovej správe k danému\nnovelizovanému ustanoveniu, z citovaného výkladu vyplýva len to, že ochrana práv spotrebiteľa je\nposilnená a zabezpečená v tom zmysle, že aj napriek existencii rozhodcovskej doložky dohodnutej\npodľa znenia § 53 ods. 4 písm. r/, je nedotknuté právo a možnosť spotrebiteľa uplatňovať svoje práva\nna všeobecnom súde, a to popri zachovanej možnosti voľby eventuálne aj rozhodcovského konania,\navšak táto voľba je výlučne na strane spotrebiteľa. Uviedol, že toto konštatovanie však nič nemení na\nskutočnosti, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka takéto zmluvné dojednanie\npovažuje výslovne za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve a vychádzajúc zo\nzákonného znenia - neprijateľná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve sa považuje za\nneplatnú. Konštatoval, že pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne\nneplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore\nso zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by\noprávnenej voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohla v rámci exekúcie domáhať.\nNa základe podnetu oprávnenej podal proti uvedeným uzneseniam exekučného súdu a odvolacieho\nsúdu mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol zrušiť napadnuté\nuznesenia súdov (ako aj nadväzujúce rozhodnutie o zastavení exekúcie) a vec vrátiť exekučnému\nsúdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci súdmi, keď na\nskutkový stav (in concreto v otázke posúdenia platnosti rozhodcovskej doložky) aplikovali právne normy,\nktoré neboli účinné v čase uzavretia rozhodcovskej doložky a zároveň určité právne normy opomenuli\naplikovať. Zároveň namietal odňatie možnosti oprávnenej konať pred súdom tým, že súdy prijali ako\nskutkový záver konštatovanie, že spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku individuálne nedohodol, pričom\nnevykonali jediný dôkaz a žiadny z účastníkov sa nevyjadril (netvrdil), či možnosť individuálnej dohody\nbola alebo nebola spotrebiteľovi daná. Poukázal na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 122\nods. 1 O.s.p., § 123 O.s.p., § 153 ods. 1 O.s.p. Generálny prokurátor namietal aj nesprávne právne\nposúdenie veci súdmi v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky poukazujúc na to, že\npodľa § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n\n„zákon o bankách“) v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere povinný nemal povinnosť\nprijať návrh rozhodcovskej zmluvy, a že o tejto možnosti mal vedieť so zreteľom na nevyvrátiteľnú\ndomnienku o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov, vyplývajúcu z § 2\nzákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Súdom tiež vyčítal, že na posúdenie\nplatnosti rozhodcovskej doložky aplikovali ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré v čase uzavretia\nzmluvy o úvere ešte neboli účinné. V doplnení dôvodov mimoriadneho dovolania generálny prokurátor\nodôvodnil nesprávne právne posúdenie veci v otázke oprávnenosti exekučného súdu skúmať platnosť\nrozhodcovskej zmluvy (doložky) tým, že súdy pri jej riešení vychádzali z nesprávnej interpretácie (v\ndôsledku nesprávneho prekladu) rozsudku Súdneho dvora Európskej únie sp.zn. C-40/08 zo 6. októbra\n2009 vo veci Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodriguez Nogueira (Asturcom), podľa ktorej uvedené\nrozhodnutie ukladá exekučnému súdu členského štátu imperatív preskúmať platnosť rozhodcovskej\ndoložky bez ohľadu na to, či to právna úprava členského štátu v exekučnom konaní umožňuje alebo\nvylučuje. Poukazoval na to, že rozhodnutie Asturcom má byť správne interpretované tak, že vnútroštátny\nexekučný súd v konaní o návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku musí ex offo posúdiť nekalosť\nrozhodcovskej doložky, ak mu to v rámci tohto konania umožňuje vnútroštátne právo a ak má pre takéto\nposúdenie k dispozícii skutkové okolnosti. Podľa názoru generálneho prokurátora však zo žiadneho\nustanovenia právneho predpisu nevyplýva možnosť exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej\nzmluvy. V slovenskom právnom poriadku je na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy príslušný len\nsúd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku.\nOprávnená, povinný a ani súdna exekútorka sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že boli splnené\npodmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky a že\ndovolanie je prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 v spojení s § 243i ods.\n2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie exekučného súdu i uznesenie odvolacieho súdu a dospel k\nzáveru, že mimoriadnemu dovolaniu nemožno vyhovieť.\nV preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska z obsahu spisu zrejmé, že medzi právnou\npredchodkyňou oprávnenej (Poštovou bankou, a.s.) a povinným bola dňa 8. júna 2006 uzavretá zmluva\no úvere, v ktorej povinný okrem iného potvrdil, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami, súhlasí s\nich obsahom a prijíma návrhy v nich predložené. V článku 9. 2 obchodných podmienok pre úver (verzia\n2/2006) bolo uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o\núvere a obchodných podmienok budú riešené dohodou, a že v prípade nedosiahnutia dohody klient\nprijíma návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadenom\npri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., a že miestom rozhodcovského\nkonania je Bratislava.\nVychádzajúc z uvedeného skutkového stavu dovolací súd považuje za správny právny záver\nexekučného i odvolacieho súdu o oprávnenosti exekučného súdu skúmať ex offo platnosť rozhodcovskej\ndoložky dohodnutej medzi právnou predchodkyňou oprávnenej a povinným v obchodných podmienkach\nk zmluve o úvere z 8. júna 2006, majúcej charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 23a zákona č.\n634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase jej uzavretia. Tento právny záver možno\nvyvodiť z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s princípom ochrany práv spotrebiteľa\nako slabšej zmluvnej strany, vyplývajúcim z právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na\nochranu práv spotrebiteľa.\nV zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd je ex offo povinný skúmať, či\nexekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pri posudzovaní tohto základného predpokladu pre udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd nezaoberá vecnou správnosťou exekučného titulu,\nale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to mal právomoc, a či je vykonateľný po stránke\nformálnej a materiálnej. Exekučný poriadok označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie\nsúdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných\norgánov. V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal\nprávomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné\n\n(nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky\ntreba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna\núprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je\nspôsobilé ani založiť prekážku rei iudicata.\nV súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie\n(nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu, resp. rozhodcov) rozhodnúť spor, je potrebné\nrozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného\nprávneho vzťahu.\nPokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného, než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia\nzákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok\nprávomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 21 ods.\n2) a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre\nneplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského\nsúdu v exekučnom konaní. V týchto ustanoveniach sa totiž premieta klasická rímska právna zásada\n(princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“\nalebo „zákony sú písané pre bdelých“). Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než\nspotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým\naj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj\nzmysel - boli by nadbytočné.\nAk je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento\nzáver neplatí. Už v rozhodnutí sp.zn. 6 Cdo 1/2012 dovolací súd uviedol, že princíp „vigilantibus iura\nsripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych\nokolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj\nkeď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu\nalebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný\nsúd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade\nzisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,\nznamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Takúto interpretáciu označených\nustanovení zákona o rozhodcovskom konaní v spojitosti s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje\nnaplnenie príkazu vyplývajúceho z princípu ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej\nnerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.\nOchrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne\na kvality života občanov. Okrem toho tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať\nzákladné právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nToto právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný\nnejaký nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že všeobecný súd môže prvýkrát\nposkytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa) účinnú\nspravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku. Dovolací\nsúd sa preto nestotožnil s právnym názorom generálneho prokurátora o nemožnosti exekučného súdu\nskúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy a tým aj právomoc rozhodcovského súdu.\nZa dôvodnú nepovažoval ani námietku generálneho prokurátora o odňatí možnosti oprávnenej riadne\nkonať pred súdom tým, že súdy prijali ako skutkový záver konštatovanie, že spotrebiteľ si rozhodcovskú\ndoložku individuálne nedohodol, bez toho, aby vykonali relevantné dokazovanie (bez účasti oprávnenej\na bez možnosti vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu).\nV preskúmavanej veci bolo dovolaním napadnuté rozhodnutie, resp. rozhodnutia, vydané v štádiu\nexekučného konania, v ktorom exekučný súd posudzoval splnenie zákonom stanovených procesných\npredpokladov pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Po podaní žiadosti\nsúdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd preskúmava žiadosť o\nudelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom.\nPritom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu\n\npripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne\nvykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené\nvšeobecné podmienky konania v zmysle § 103 O.s.p. V štádiu exekučného konania, pri ktorom súd\nskúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie\nalebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z\ntvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu exekučný\nsúd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach §\n122 až § 124 O.s.p.) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené\nokolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce\nnariadenie pojednávania s možnosťou účasti oprávneného i povinného) v tejto časti exekučného konania\nneprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát\ndozvedieť (ak nie je daná výnimka vyplývajúca zo zákona) až doučením upovedomenia o začatí\nexekúcie. V predmetnej veci napokon oprávnená v odvolaní proti uzneseniu exekučného súdu ani\nnijako nespochybnila skutkový záver tohto súdu o tom, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá\nindividuálne, namietala len jeho právne závery.\nVecnú správnosť dovolaním napadnutých uznesení nebola spôsobilá spochybniť ani námietka o\nnesprávnom právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu,\nže podľa § 93b zákona o bankách povinný nemal povinnosť prijať návrh rozhodcovskej zmluvy, a že o\ntejto možnosti mal vedieť. Uvedené ustanovenie nijako nezbavovalo právnu predchodkyňu oprávnenej\npovinnosti predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z\nneho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh\nna riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé,\nže mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v\nrozhodcovskom konaní. Pokiaľ právna predchodkyňa oprávnenej takto nepostupovala, resp. pokiaľ\ntakýto postup nebol oprávnenou doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súdy správne\nkonštatovali neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom,\nak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle\noboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami\na informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.\nOprávnená sa svojej zodpovednosti za uzavretie neprijateľnej rozhodcovskej doložky nemohla zbaviť\nani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením\njeho dôsledkov v neprospech povinného. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych\nvzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere,\njeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú\nodôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych\nsúvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany\nspotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a\nteda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov\n(akým je v danej veci zákon o bankách) zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp.\njeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.\nNa vecnej správnosti dovolaním napadnutých rozhodnutí nemohla nič zmeniť ani námietka generálneho\nprokurátora, že na posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky súdy aplikovali ustanovenia Občianskeho\nzákonníka, ktoré v čase uzavretia zmluvy o úvere ešte neboli účinné (§ 53 ods. 4 písm. r/ a § 53 ods. 5\nObč. zákonníka). Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky (z dôvodov už uvedených) s následkom\njej neplatnosti totiž pri použití eurokonformného výkladu (výkladu súladného so smernicou) umožňovali\nuž aj ustanovenia Občianskeho zákonníka platné v čase uzavretia zmluvy o úvere, a to § 53 ods. 3 a\n4 tohto predpisu.\nSo zreteľom na uvedené dovolací súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora ako nedôvodné\nzamietol.\n\nÚčastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, keďže generálny prokurátor, ani oprávnená\nneboli v konaní úspešní a povinnému v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.\n\nhlasov 3 : 0.", "vazby": {}}