{"guid": "e1d2da98-2e37-4585-b6ad-21f1de8582de:cbb2042d-a30b-4385-8ba8-da09b5eb09d4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6809204291.1", "spisova_znacka": "7MCdo/1/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/1/2012 z 26. 3. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2013, sp. zn. 7MCdo/1/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6809204291.1", "identifikacne_cislo": "6809204291", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Kamila Nagyová", "sudca_id": 523, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-kamila-nagyova-523", "datum_vydania": "2013-03-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Iné", "Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53", "nazov": "§ 53 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/258/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 258/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/258-2001/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-122", "nazov": "§ 122 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-122", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-123", "nazov": "§ 123 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-123", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-123"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-153", "nazov": "§ 153 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-153", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40.odsek-1", "nazov": "§ 40 ods. 1 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-93b", "nazov": "§ 93b zákona č. 483/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-93b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/483-2001/paragraf-93b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-167", "nazov": "§ 167 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-167", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-124", "nazov": "§ 124 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-124", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-124"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54", "nazov": "§ 54 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-54"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/2001/258#paragraf-2", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-122", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-123", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-153", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-40", "/SK/ZZ/2001/483#paragraf-93b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-167", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-124", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-54"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cbb2042d-a30b-4385-8ba8-da09b5eb09d4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6809204291.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6809204291.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6809204291.1/text", "citacie_n": 4, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7MCdo/1/2012\n6809204291\n26. 03. 2013\nJUDr. Daniela Švecová\nECLI:SK:NSSR:2013:6809204291.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej BENCONT INVESTMENTS, s. r. o.,\nso sídlom v Bratislave, Astrová č. 2/A, IČO: 36 432 105, zastúpenej Advokátskou kanceláriou MCGA\nlegal, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Partizánska 2, proti povinnému U. O., bývajúcemu v Z., pre\nvymoženie 1 659,70 EUR s prísl., vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp.zn. 4 Er 662/2009, o\nmimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v\nBanskej Bystrici z 18. novembra 2010 sp.zn. 12 CoE 321/2010 v spojení s uznesením Okresného súdu\nRevúca z 11. júna 2010 sp. zn. 4 Er 662/09, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky z a m i e t a.\nÚčastníkom konania náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOprávnená podala súdnej exekútorke návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie\nsumy 1659,70 EUR s príslušenstvom. Povinnosť povinného zaplatiť jej vymáhanú sumu preukazovala\nrozhodcovským rozsudkom z 8. júna 2009 sp.zn. M1308460 vydaným Stálym rozhodcovským súdom\nzriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave,\nTrnavská cesta č. 7. Súdna exekútorka ( JUDr. Viera Uhríková ) následne v zmysle § 44 zákona č.\n233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení\nďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) požiadala Okresný súd Revúca o vydanie poverenia\nna vykonanie exekúcie.\nOkresný súd Revúca uznesením z 11. júna 2010\nč.k. 4 Er 662/09-12 žiadosť súdnej exekútorky\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení uviedol, že zmluvou o úvere\n( uzavretou 30. mája 2007 č. 8571057407 ) sa oprávnená zaviazala poskytnúť povinnému úver vo\nvýške 1659,59 € ( 50 000 Sk ) a povinný sa zaviazal túto sumu zaplatiť v 50- tich mesačných\nsplátkach vo výške 51, 84 € ( 1 562 Sk ) vrátane úrokov. Účastníci zmluvy sa dohodli, že spory,\nktoré vzniknú z tejto zmluvy a obchodných podmienok, vrátane sporov o ich platnosť, budú riešiť pred\nStálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s.\na miestom rozhodcovského konania je Bratislava. Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia § 52\nods.2, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r/, 5 Občianskeho zákonníka, ako aj na smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5.\napríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a zmluvu o úvere posúdil ako zmluvu\no spotrebiteľskom úvere ( § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ). Zmluvné\ndojednanie rozhodcovskej doložky v čl. 9.2. obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy, posúdil v\nzmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako neprijateľnú podmienku. Konštatoval, že spotrebiteľ si\nrozhodcovskú doložku individuálne nedohodol, ale je obsiahnutá v textovej časti obchodných podmienok\nspolu s ostatnými podmienkami, naviac malými písmenami a s nahusteným textom neumožňujúcim\nspotrebiteľovi ich riadne prečítanie. Takto dojednanú zmluvnú podmienku považoval súd za neprijateľnú\n\na v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatnú. V predmetnej rozhodcovskej doložke si\núčastníci konania dojednali miesto rozhodcovského konania , ktoré sa však nachádza ďaleko od\nbydliska povinného , čo mu sťažuje možnosť dostaviť sa pred rozhodcovský súd a obhajovať svoje\npráva , ale v blízkosti sídla oprávnenej. Aj toto podľa názoru súdu spôsobuje nerovnováhu v právach\na povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uzavrel, že dojednanie rozhodcovskej\ndoložky tak, ako je tomu v predmetnej zmluve o úvere, je v rozpore s vnútroštátnymi právnymi normami\nupravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv a s ustanoveniami smernice Rady č. 93/13/EHS . Preto\nnemohol rozhodnúť inak, len žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\nzamietnuť.\nKrajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie oprávnenej uznesením z 18. novembra 2010 sp. zn. 12 CoE\n321/2010 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil ( § 219 ods. 1 O. s. p. ). Stotožnil\nsa aj s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré s použitím § 219 ods. 2 O. s. p. poukázal.\nPovažoval za potrebné zdôrazniť, že zo zmluvy , ktorá bola základom aj pre vydanie rozsudku v\nrozhodcovskom konaní je možné podrobne preskúmať všetko, čo súvisí s jej charakteristikou a právnym\nzaradením a čím sa rozhodca vôbec zaoberal. Na základe námietok uvedených v odvolaní dospel\nk záveru, že rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandartnej zmluvy spôsobuje\nhrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( § 53 ods.\n1 Občianskeho zákonníka ). Pri preskúmaní veci odvolací súd akceptoval na jednej strane dôležitý\nzáujem štátu na rešpektovaní materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorej prelomenie musí\nbyť výnimočné, a na strane druhej základné právo občana - spotrebiteľa na ochranu inter alia pred\nnekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách , vyplývajúce z Charty základných práv Európskej\núnie . Tomuto právu zodpovedá povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa a\npostarať sa , aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali ( čl. 6 ods. 1 smernice\nRady č. 93/13/ EHS ,ktoré treba podľa rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-40/08 ASTURCOM\npovažovať za kogentné ustanovenie ). Podrobne rozobral otázku formálnej a materiálnej právoplatnosti\nrozhodnutí a ich účinky. Konštatoval, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci , ktorá mala založiť\nlegitimitu pre exekučný titul , znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym\nsúdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú\ndoložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť\nsa obchodným podmienkam ,teda aj rozhodcovskému konaniu. Zdôraznil , že rozhodcovský rozsudok\nvôbec neskúmal vec z hľadiska spotrebiteľského práva . Rozhodnutie rozhodcu formálne preberá\nargumenty žalujúcej strany a nevysporiadava sa s vylúčením inštitútov zameraných na ochranu\nspotrebiteľa , a tým vlastne porušuje kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa. Klauzula o\naplikácii Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1 alebo tzv. úver ako absolútny obchod pritom nie je\nžiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka , medzi ktoré patrí aj\nustanovenie § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Na záver uviedol, že rozhodcovská doložka je\nneprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch\nneodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Takáto rozhodcovská doložka sa prieči dobrým\nmravom a výkon práv a povinností z nej odporuje dobrým mravom. Preto boli splnené podmienky na\nzamietnutie žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.\nNa základe podnetu oprávnenej podal proti uvedeným uzneseniam odvolacieho súdu a súdu prvého\nstupňa mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol, aby dovolací súd\nobe uznesenia zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky , § 122 ods. 1 O. s. p., § 123 O. s. p., § 153 ods. 1 O. s. p. Namietal,\nže súd prvého stupňa vykonal dôkaz spisovým materiálom rozhodcovského súdu bez nariadenia\npojednávania , účastníci konania nemali teda možnosť sa k takému dôkazu vyjadriť. Nesprávny postup\nexekučného súdu pri vykonávaní dokazovania v danom prípade spôsobil, že určité skutkové závery\nnie je možné overiť z obsahu súdneho spisu. Nie je vôbec zrejmé, prečo sa exekučný súd zaoberal\nustanovením obchodných podmienok obsahujúcim rozhodcovskú doložku , keď samotná zmluva o\núvere rozhodcovskú doložku obsahuje ( čl. 3.6 ). Ustanovenia obchodných podmienok sa použijú len\nza predpokladu , že samotná zmluva neobsahuje odchylnú úpravu ( § 237 Obchodného zákonníka ).\nRozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere je pritom jasná a zrozumiteľná , napísaná\nčitateľným písmom rovnakej veľkosti ako všetky ostatné zmluvné ustanovenia. Za ďalšie mimoriadne\nzávažné procesné pochybenie ( spôsobujúce odňatie možnosti účastníkom konať pred súdom )\npovažoval to, že súdy prijali ako skutkový záver konštatovanie, že spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku\n\nindividuálne nedohodol. Pre prijatie takéhoto skutkového záveru nebol vykonaný jediný dôkaz a žiadny\nz účastníkov sa nevyjadril ( netvrdil ) , či možnosť individuálnej dohody bola alebo nebola spotrebiteľovi\ndaná. Zo strany exekučného súdu ide preto o klasický prípad prijatia arbitrárneho skutkového záveru.\nPoznamenal, že právna úprava účinná od. 1. januára 2008 ( po uzavretí zmluvy o úvere ) v § 53\nods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovuje vyvrátiteľnú domnienku, že zmluvné dojednanie nebolo\nindividuálne , ak dodávateľ nepreukáže opak.\nNesprávne právne posúdenie veci v otázke oprávnenosti exekučného súdu skúmať platnosť\nrozhodcovskej zmluvy (doložky) odôvodnil generálny prokurátor tým, že súdy pri jej riešení vychádzali\nz nesprávnej interpretácie (v dôsledku nesprávneho prekladu) rozsudku Súdneho dvora Európskej únie\nsp.zn. C-40/08 zo 6. októbra 2009 vo veci Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodriguez Nogueira\n(Asturcom), podľa ktorej uvedené rozhodnutie ukladá exekučnému súdu členského štátu imperatív\npreskúmať platnosť rozhodcovskej doložky bez ohľadu na to, či to právna úprava členského štátu\nv exekučnom konaní umožňuje alebo vylučuje. Poukazoval na to, že rozhodnutie Asturcom má byť\nsprávne interpretované tak, že vnútroštátny exekučný súd v konaní o návrhu na výkon rozhodcovského\nrozsudku musí ex offo posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, ak mu to v rámci tohto konania\numožňuje vnútroštátne právo a ak má za tým účelom nevyhnutné informácie o skutkovom a právnom\nstave. Podľa názoru generálneho prokurátora však z Exekučného poriadku, ani zo žiadneho ustanovenia\niného právneho predpisu nevyplýva možnosť exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy.\nV slovenskom právnom poriadku je v zmysle § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom\nkonaní na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy príslušný len súd, ktorý rozhoduje o žalobe\núčastníka rozhodcovského konania na zrušenie rozhodcovského rozsudku.\nNapokon generálny prokurátor namietal aj nesprávne právne posúdenie veci súdmi v otázke samotnej\nneprijateľnosti rozhodcovskej doložky poukazujúc na to, že podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o\nbankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o\núvere ( 30. mája 2007 ) povinný nemal povinnosť prijať návrh rozhodcovskej zmluvy, a že o tejto možnosti\nmal vedieť so zreteľom na nevyvrátiteľnú domnienku o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, vyplývajúcu z § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky.\nOprávnená, povinný a ani súdny exekútor sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.)\npo zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky ( § 243g\nO. s. p. ) na základe podnetu účastníčky , preskúmal napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov bez\nnariadenia pojednávania ( § 243a ods. 3 O. s. p., § 243i ods. 2 O. s. p. ) a dospel k záveru, že mimoriadne\ndovolanie nie je dôvodné.\nDovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania , ale aj dôvodmi uplatnenými v\nmimoriadnom dovolaní . Obligatórne ( § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. ) sa zaoberá\nprocesnými vadami uvedenými v § 237 O. s. p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci . Vady podľa § 237 písm. a/ až e/, g/ O. s. p. a tzv. iné vady konania\ndovolateľ nenamietal a tieto nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.\nDovolací súd sa zaoberal námietkou uvedenou v mimoriadnom dovolaní , či rozhodnutie súdov je\ndostatočne odôvodnené ( § 237 písm. f/ O. s. p. ), resp. či ho nemožno považovať za arbitrárne.\nSúčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ( ďalej len\n„ústava“ ) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd ( ďalej len „dohovor“ ) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany ( III. ÚS 209/04, IV. ÚS 115/03 ). Európsky súd pre ľudské práva\n( ďalej len „ESĽP“ ) v rámci svoje judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj\n\nprávo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia . Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy\nposudzované so zreteľom na konkrétny prípad ( pozri napr. Georgiadis v. Grécko z 29. mája 1997 ,\nRecueil III/1997 ).\nPodľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal\na z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca ( žalovaný ) , prípadne iný účastník konania, stručne,\njasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov\nvychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy\na ako vec právne posúdil . Súd dbá na to, aby odôvodnenie bolo presvedčivé.\nPodľa § 167 ods. 2 O. s. p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane\nustanovenia o rozsudku.\nTo, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého\nsúdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale\nnevyžaduje , aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný bola\ndaná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( pozri Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra\n1994, séria A, č.303-A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Šplanielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B,\nGeorgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998 ).\nRovnako aj Ústavný súd Slovenskej republiky ( ďalej len „ústavný súd“ ) sa vyjadril k povinnosti\nsúdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že\nsúčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany , t. j. s uplatnením nárokov a\nobranou proti takému uplatneniu ( IV. ÚS 115/03 ).\nUstanovením § 219 ods. 2 O. s. p. je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného\nodôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto rozhodnutia je podmienená tým, že odvolací\nsúd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to po skutkovej, ako\naj právnej stránke.\nV prejednávanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením napadnutého\nuznesenia súdu prvého stupňa, preto sa v súlade s § 219 ods. 2 O. s. p. v dôvodoch svojho uznesenia\nobmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa ( uviedol, že sa\nstotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení , na ktoré poukazuje s použitím § 219 ods. 2\nO. s. p. ) a na zdôraznenie správnosti skutkových a právnych záverov doplnil a uviedol aj ďalšie dôvody\n( čo mu § 219 ods. 2 O. s. p. tiež umožňuje ).\nZo spisu pritom vyplýva, že prvostupňový súd v odôvodnení svojho uznesenia zrozumiteľným spôsobom\nuviedol dôvody svojho rozhodnutia, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil záver\no nedôvodnosti žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie . Teda\nodôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu a tým aj odvolacieho súdu , nie je nepreskúmateľné .\nIch rozhodnutia nemožno považovať za svojvoľné ( arbitrárne ) t. j. zjavne neodôvodnené, pretože\nsúdy sa pri výklade a aplikácii právnych predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a\nnepopreli ich účel a význam.\nZ obsahu spisu je zrejmé, že medzi právnou predchodkyňou oprávnenej (Poštovou bankou,a.s.) a\npovinným bola 30. mája 2007 uzavretá zmluva o úvere, v ktorej povinný okrem iného potvrdil, že sa\noboznámil s obchodnými podmienkami, súhlasí s ich obsahom a prijíma návrhy v nich predložené. V\nčlánku 9. 2 obchodných podmienok pre úver bolo uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek\nspory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a obchodných podmienok budú riešené dohodou, a že v prípade\n\nnedosiahnutia dohody klient prijíma návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní pred stálym\nrozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ,\na.s., a že miestom rozhodcovského konania je Bratislava.\nVychádzajúc z uvedeného skutkového stavu dovolací súd považuje za správny právny záver\nsúdu prvého stupňa i odvolacieho súdu o oprávnenosti exekučného súdu skúmať ex offo\nplatnosť rozhodcovskej doložky dohodnutej medzi právnou predchodkyňou oprávnenej a povinným v\nobchodných podmienkach k zmluve o úvere z 30. mája 2007, majúcej charakter spotrebiteľskej zmluvy\n( § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase jej uzavretia ). Tento\nprávny záver možno vyvodiť z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s princípom\nochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, vyplývajúcim z právnej úpravy premietajúcej sa\nv právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa.\nV zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd je ex offo povinný skúmať, či\nexekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pri posudzovaní tohto základného predpokladu pre udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd nezaoberá vecnou správnosťou exekučného titulu,\nale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to mal právomoc, a či je vykonateľný po stránke\nformálnej a materiálnej. Exekučný poriadok označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie\nsúdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných\norgánov. V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal\nprávomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné\n(nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky\ntreba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna\núprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je\nspôsobilé ani založiť prekážku rei iudicata.\nV súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie\n(nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu, resp. rozhodcov) rozhodnúť spor, je potrebné\nrozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného\nprávneho vzťahu.\nPokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia\nzákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok\nprávomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 21 ods.\n2) a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre\nneplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského\nsúdu v exekučnom konaní. V týchto ustanoveniach sa totiž premieta klasická rímska právna zásada\n(princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“\nalebo „zákony sú písané pre bdelých“). Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než\nspotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým\naj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj\nzmysel - boli by nadbytočné.\nAk je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento\nzáver neplatí. Už v rozhodnutí sp.zn. 6 Cdo 1/2012 dovolací súd uviedol, že princíp „vigilantibus iura\nsripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych\nokolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj\nkeď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu\nalebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný\nsúd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade\nzisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,\nznamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Takúto interpretáciu označených\nustanovení zákona o rozhodcovskom konaní v spojitosti s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje\nnaplnenie príkazu vyplývajúceho z princípu ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej\nnerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.\n\nOchrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne\na kvality života občanov. Okrem toho tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať\nzákladné právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nToto právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný\nnejaký nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že všeobecný súd môže prvýkrát\nposkytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa) účinnú\nspravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku. Dovolací\nsúd sa preto nestotožnil s právnym názorom generálneho prokurátora o nemožnosti exekučného súdu\nskúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy a tým aj právomoci rozhodcovského súdu.\nZa dôvodnú nepovažoval ani námietku generálneho prokurátora o odňatí možnosti oprávnenej riadne\nkonať pred súdom tým, že súdy svoj skutkový záver o tom, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá\nindividuálne, vyvodili z listiny - obchodných podmienok - bez toho, aby tento dôkaz vykonali na\npojednávaní s možnosťou oprávnenej sa k nemu vyjadriť.\nV preskúmavanej veci bolo dovolaním napadnuté rozhodnutie, resp. rozhodnutia, vydané v štádiu\nexekučného konania, v ktorom exekučný súd posudzoval splnenie zákonom stanovených procesných\npredpokladov pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Po podaní žiadosti\nsúdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd preskúmava žiadosť o\nudelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom.\nPritom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu\npripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne\nvykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené\nvšeobecné podmienky konania v zmysle § 103 O.s.p. V štádiu exekučného konania, pri ktorom súd\nskúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie\nalebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z\ntvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu exekučný\nsúd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach §\n122 až § 124 O.s.p.) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené\nokolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce\nnariadenie pojednávania s možnosťou účasti oprávneného i povinného) v tejto časti exekučného konania\nneprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát\ndozvedieť (ak nie je daná výnimka vyplývajúca zo zákona) až doručením upovedomenia o začatí\nexekúcie. V predmetnej veci napokon oprávnená v odvolaní proti uzneseniu exekučného súdu ani\nnijako nespochybnila skutkový záver tohto súdu o tom, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá\nindividuálne, namietala len jeho právne závery.\nVecnú správnosť dovolaním napadnutých uznesení nebola spôsobilá spochybniť ani námietka o\nnesprávnom právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu,\nže podľa § 93b zákona o bankách povinný nemal povinnosť prijať návrh rozhodcovskej zmluvy, a že o\ntejto možnosti mal vedieť. Uvedené ustanovenie nijako nezbavovalo právnu predchodkyňu oprávnenej\npovinnosti predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z\nneho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh\nna riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé,\nže mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v\nrozhodcovskom konaní. Pokiaľ právna predchodkyňa oprávnenej takto nepostupovala, resp. pokiaľ\ntakýto postup nebol oprávnenou doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súdy správne\nkonštatovali neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom,\nak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle\noboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami\na informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.\nOprávnená sa svojej zodpovednosti za uzavretie neprijateľnej rozhodcovskej doložky nemohla zbaviť\nani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením\njeho dôsledkov v neprospech povinného. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských\n\nprávnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej\nmožnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne,\nak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v\nkonkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp\nochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického\nživota, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych\npredpisov (akým je v danej veci zákon o bankách) zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť\nspotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.\nNa vecnej správnosti dovolaním napadnutých rozhodnutí nemohla nič zmeniť ani námietka generálneho\nprokurátora, že na posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky súdy aplikovali ustanovenia Obč.\nzákonníka, ktoré v čase uzavretia zmluvy o úvere ešte neboli účinné (§ 53 ods. 4 písm. r/ a § 53 ods. 5\nObč. zákonníka). Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky (z dôvodov už uvedených) s následkom\njej neplatnosti totiž pri použití eurokonformného výkladu (výkladu súladného so smernicou) umožňovali\nuž aj ustanovenia Obč. zákonníka platné v čase uzavretia zmluvy o úvere, a to § 53 ods. 3 a 4 tohto\npredpisu.\nTreba zdôrazniť, že súdy nižších stupňov v preskúmavanej veci zohľadnili smernicu Rady 93/13/\nEHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Táto smernica bola\nimplementovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky 1. apríla 2004 zákonom č. 150/2004 Z.\nz. z 2. marca 2004, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov\n( do ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka ). Dovolací súd konštatuje, že súdy vo svojich\nrozhodnutiach aplikovali správny vnútroštátny predpis, ktorého výklad uskutočnili v súlade so smernicou.\nSúdny dvor Európskej únie v rozhodnutí C-40/08 vo veci Asturcom Telecomunicaciones Sl. v.\nChristina Rodríguez Noguera vyslovil, že nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť\nkompenzovaný iba pozitívnom zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy, ako aj\nto, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky. Podľa názoru\nzaujatého týmto súdnym dvorom sa má smernica vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd , ktorý\nrozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti\nspotrebiteľa, musí hneď , ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento\núčel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi\npodnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu , v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže\ntakéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to\ntak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky , ktoré z toho podľa vnútroštátneho práva\nvyplývajú, s cieľom zabezpečiť , aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.\nSo zreteľom na uvedené dovolací súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora ako nedôvodné\nzamietol.\nÚčastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, keďže generálny prokurátor, ani oprávnená\nneboli v konaní úspešní a povinnému v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}], "citovane_v": [{"guid": "6618f116-111e-4379-b8c1-9eabe40694d6:d15a9768-4cc3-40bf-87a6-7100e96c8dc2", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7613223863.1", "spisova_znacka": "5Co/796/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/796/2014 z 27. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7613223863.1"}, {"guid": "4bc447fa-f7c8-4bab-8f67-05bf4601ea8e:d410ec37-362d-48a8-9729-2fc49c723fe3", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6109204456.1", "spisova_znacka": "1CoE/109/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/109/2013 z 21. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-10-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6109204456.1"}, {"guid": "b3f34caf-03f3-4701-918e-ff33ba2c2994:ef26ce3c-1885-46c9-80d1-32d033a5b689", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6109217847.1", "spisova_znacka": "1CoE/1/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/1/2013 z 23. 4. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-04-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6109217847.1"}, {"guid": "1d3e23ee-540f-4db2-8667-7c13fa384586:8cce2af9-aba1-45c4-8cc9-9f7f1b8f207c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3806203667.1", "spisova_znacka": "23CoE/234/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/234/2012 z 5. 8. 2012", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2012-08-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3806203667.1"}]}