{"guid": "291dc515-b7e9-4919-856c-081a6239837e:e9993f21-f9ca-4d8e-83b4-f4a18890cb21", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6809204118.1", "spisova_znacka": "2MCdo/4/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/4/2012 z 31. 1. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2013, sp. zn. 2MCdo/4/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6809204118.1", "identifikacne_cislo": "6809204118", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Kolcun", "datum_vydania": "2013-01-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53", "nazov": "§ 53 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e9993f21-f9ca-4d8e-83b4-f4a18890cb21", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6809204118.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6809204118.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6809204118.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2MCdo/4/2012\n6809204118\n31. 01. 2013\nJUDr. Jozef Kolcun\nECLI:SK:NSSR:2013:6809204118.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so\nsídlom v Bratislave, Astrová 2/A, zastúpenej MCGA legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Partizánska 2,\nproti povinnej U. F., bývajúcej v I., o vymoženie 1 327,76 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom\nsúde Revúca pod sp. zn. 4 Er 632/2009, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. novembra 2010 sp. zn. 17 CoE\n230/2010 v spojení s uznesením Okresného súdu Revúca z 11. júna 2010 č. k. 4 Er 632/2009-10, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky z a m i e t a .\nPovinnej náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOprávnená podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 1 327,76\n€ s príslušenstvom. Uviedla, že exekučným titulom je k návrhu pripojený rozhodcovský rozsudok,\nvydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ,\na.s., so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 7, z 22. mája 2009 sp. zn. M1208452, ktorým bola\nžalovanej U. F. uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. istinu 1 327,76\n€ s príslušenstvom. Súdny exekútor požiadal Okresný súd Revúca o vydanie poverenia na vykonanie\nexekúcie.\nOkresný súd Revúca uznesením z 11. júna 2010 č.k. 4 Er 632/2009-10 žiadosť súdneho exekútora\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že\nrozsudok rozhodcovského súdu ukladá povinnej zaplatiť nároky oprávnenej z titulu nesplateného úveru\nposkytnutého povinnej právnym predchodcom oprávnenej (Poštovou bankou, a.s.) na základe zmluvy\no úvere. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súčasťou zmluvných dojednaní, ktoré majú povahu všeobecných\nobchodných podmienok, ktoré sú tiež predtlačené a veriteľom (oprávneným) opakovane používané pri\nuzatváraní zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu je aj rozhodcovská doložka (čl. 9.2.). Obsah\nrozhodcovskej doložky bol veriteľom vopred pripravený a spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej\nobsah. V takejto forme napísané obchodné podmienky, maličkými písmenami s nahusteným textom,\nneumožňujú spotrebiteľovi nielenže ich riadne prečítanie, ale spotrebiteľ pri podpise zmluvy nemá\nmožnosť dohodnúť sa individuálne na obchodných podmienkach s dodávateľom. Rozhodcovská doložka\nobsiahnutá v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53\nObčianskeho zákonníka a ako taká bola od počiatku neplatnou v zmysle Občianskeho zákonníka, ako\naj smernice Rady č. 93/13/EHS. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva\nEurópskej únie na právne poriadky členských štátov. Uvedená smernica bola prebratá do slovenského\nprávneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník. Súd vyvodil,\nže rozhodcovský súd, ktorý vydal rozsudok, na podklade ktorého oprávnená navrhuje vykonať exekúciu\n\n(exekučný titul), zvolila výlučne oprávnená. Týmto došlo k prehĺbeniu už aj tak faktického nerovného\nstavu medzi poskytovateľom úveru - veriteľom a spotrebiteľom - dlžníkom. Okresný súd uzavrel, že\nrozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie\nexekúcie.\nKrajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie oprávnenej uznesením z 29. novembra 2010 sp. zn.\n17 CoE 230/2010 rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd vychádzal zo skutočnosti,\nže medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere a to s prihliadnutím na\npovahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári (§\n52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007) a § 2 písm. a/ a b/ zákona\nč. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na úverový vzťah medzi veriteľom (oprávnenou) a\ndlžníkom (povinnou) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Vychádzajúc z európskej\nlegislatívy, ako aj zásad a pojmových znakov, z ktorých pri definícii spotrebiteľskej zmluvy je nevyhnutné\nvychádzať, nemožno úpravu v Občianskom zákonníku považovať za taxatívnu. Občiansky zákonník len\nexemplifikatívne v ustanovení § 53 ods. 3 (v znení účinnom do 31.12.2007) ustanovuje, ktoré podmienky\nmožno považovať za neprijateľné. Za neprijateľnú a teda neplatnú podmienku zmluvy uzavretej medzi\núčastníkmi súd osobitne posúdil rozhodcovskú doložku. S týmto názorom sa odvolací súd v celom\nrozsahu stotožnil. Dojednania o rozhodcovskej doložke podľa čl. 9.2 Obchodných podmienok pre\núver, sú neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nie ods. 4 písm. r/ ako\nuviedol okresný súd, ktoré bolo zakotvené až od 1.1.2008 a podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka\nsú neplatné. Je nepochybné, že predmetná zmluva o úvere, ako neoddeliteľná súčasť exekučného\ntitulu, obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných\nstrán. Treba súhlasiť, že rozhodcovská doložka v zmluve nie je dojednaná individuálne, čo zjavne\nvyplýva z jej zaradenia do všeobecných podmienok poskytnutia úveru tzv. Obchodných podmienok\npre úver, ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Z formulácie rozhodcovskej doložky vyplýva, že\nvopred bol presne určený rozhodcovský súd, ktorý bude oprávnený v rámci rozhodcovského konania\nvo veci sporu účastníkov konať. Rozhodcovskou doložkou bola úplne vylúčená možnosť prejednania\na rozhodnutia veci pred všeobecným súdom v zmysle O.s.p. Reálne došlo k narušeniu smernicou\nsledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa (dlžníka).\nSpotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na\núčinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v\npodmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Obsah rozhodcovskej doložky bol\nveriteľom vopred pripravený a rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu\npre exekučný titul, všeobecne znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym\nsúdom. Tým došlo k prehĺbeniu už aj tak faktického nerovného stavu medzi poskytovateľom úveru veriteľom a spotrebiteľom - dlžníkom. Potom aj rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný\ntitul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán. V zmysle výkladu smernice\nRady č. 93/13/EHS rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania\nneprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. l Občianskeho zákonníka a ako taká bola už od počiatku\nneplatnou podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní,\nnemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie v celom rozsahu.\nProti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvého stupňa podal\ngenerálny prokurátor mimoriadne dovolanie. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenia (ako aj nadväzujúce\nrozhodnutie o zastavení exekúcie) a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal\nna čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 122 ods. 1 O.s.p., § 123 O.s.p., § 153 ods. 1\nO.s.p. Súd prvého stupňa v odôvodnení uznesenia uviedol, že vykonal dôkaz spisovým materiálom\nrozhodcovského súdu, ktorý si od rozhodcovského súdu za týmto účelom vyžiadal. Tento dôkaz vykonal\nsúd prvého stupňa bez nariadenia pojednávania. Účastníci konania nemali možnosť vyjadriť sa k\nvykonanému dôkazu. Nie je vôbec zrejmé, prečo sa vlastne exekučný súd ustanovením obchodných\npodmienok obsahujúcim rozhodcovskú doložku zaoberal, keď samotná zmluva o úvere obsahuje\nrozhodcovskú doložku (článok 3.6). Ustanovenia obchodných podmienok sa použijú iba za predpokladu,\nže samotná zmluva neobsahuje odchylnú úpravu. Za ďalšie mimoriadne závažné procesné pochybenie\n(spôsobujúce odňatie možnosti oprávnenej konať pred súdom) považuje to, že súdy prijali ako skutkový\nzáver konštatovanie, že spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku individuálne nedohodol. Pre prijatie\ntakéhoto skutkového záveru nebol vykonaný jediný dôkaz a žiadny z účastníkov sa nevyjadril (netvrdil),\nči možnosť individuálnej dohody bola alebo nebola spotrebiteľovi daná. Zo strany exekučného súdu\n\nide preto o klasický príklad prijatia arbitrárneho skutkového záveru. Zmluva o úvere, obsahujúca\nrozhodcovskú doložku (v obchodných podmienkach k zmluve), bola uzavretá 10. mája 2006 medzi\npovinnou a Poštovou bankou, a.s., ktorá pohľadávku neskôr postúpila oprávnenej. Ďalej poznamenal,\nže súdy boli povinné aplikovať na skutkový stav ustanovenia § 93b ods. 1 a 2 zákona č. 483/2001\nZ.z. a interpretovať tieto ustanovenia vo vzťahu k predpisom o ochrane spotrebiteľa. Na klienta banky\nsa vzťahuje nevyvrátiteľná domnienka znalosti právneho predpisu. Má sa za to, že klient banky vie,\nže návrh na uzavretie zmluvy zo strany banky musí obsahovať aj návrh na uzavretie rozhodcovskej\nzmluvy. Konajúce súdy zároveň pochybili, pretože na otázku posúdenia platnosti rozhodcovskej doložky\naplikovali ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré ešte neboli účinné v čase uzavretia zmluvy o úvere\nz 10. mája 2006.\nOprávnená, povinná a ani súdny exekútor (keďže ako oznámil, to nepovažoval za potrebné) sa k\nmimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po\nzistení, že mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu\núčastníčky konania, preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p. a § 243i ods. 2\nO.s.p.) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie nie je dôvodné.\nDovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi uplatnenými v\nmimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá\nprocesnými vadami uvedenými § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci. Vady v zmysle § 237 písm. a/ až e/, g/ O.s.p. a tzv. iné vady dovolateľ\nnenamietal, a tieto nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.\nDovolací sa zaoberal námietkou uvedenou v mimoriadnom dovolaní, či rozhodnutie súdov je\ndostatočne odôvodnené (§ 237 písm. f/ O.s.p.), resp. či ho nemožno považovať za arbitrárne.\nSúčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III. ÚS 209/04, IV. ÚS 115/03). Európsky súd\npre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj\nprávo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy\nposudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgiadis v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil\nIII/1997).\nPodľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal\na z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,\njasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov\nvychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy\na ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nPodľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane\nustanovenia o rozsudku.\nTo, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého\nsúdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale\nnevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný bola daná\nodpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,\nséria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis\nc. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\n\nRovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje\nrozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného\npráva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému\nuplatneniu (IV. ÚS 115/03).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že v odôvodnení svojho\nrozhodnutia prvostupňový súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody svojho rozhodnutia a odvolací\nsúd dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Ich rozhodnutia nemožno považovať za\nsvojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade a aplikácii\nzákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel a význam.\nZ obsahu spisu je zrejmé, že medzi právnou predchodkyňou oprávnenej (Poštovou bankou, a.s.) a\npovinnou bola 10. mája 2006 uzavretá zmluva o úvere, v ktorej povinná okrem iného potvrdila, že sa\noboznámila s obchodnými podmienkami, súhlasí s ich obsahom a prijíma návrhy v nich predložené.\nV rámci obchodných podmienok pre úver bolo uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek\nspory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a obchodných podmienok budú riešené dohodou, a že v prípade\nnedosiahnutia dohody klient prijíma návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní pred stálym\nrozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.\nMiestom rozhodcovského konania je Bratislava. Tu pre úplnosť dovolací súd dodáva, že ustanovenie\nzmluvy o úvere a to článok 3.6 nemožno považovať za rozhodcovskú doložku.\nVychádzajúc z uvedeného skutkového stavu dovolací súd považuje za správny právny záver súdu\nprvého stupňa i odvolacieho súdu o oprávnenosti exekučného súdu skúmať ex offo platnosť\nrozhodcovskej doložky dohodnutej medzi právnou predchodkyňou oprávnenej a povinnou v obchodných\npodmienkach k zmluve o úvere, majúcej charakter spotrebiteľskej zmluvy. Tento právny záver možno\nvyvodiť z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s princípom ochrany práv spotrebiteľa\nako slabšej zmluvnej strany, vyplývajúcim z právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch\nna ochranu práv spotrebiteľa. V zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd\nje ex offo povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pri posudzovaní tohto\nzákladného predpokladu pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd nezaoberá\nvecnou správnosťou exekučného titulu, ale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to\nmal právomoc, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej.\nDovolací súd dodáva, že v prípade, že účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ,\nnevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení\nzákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu\nalebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať\nrozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto\nexekučného titulu.\nGenerálny prokurátor ďalej uviedol, že to, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá individuálne,\nvyvodili súdy bez toho, aby vykonali relevantné dokazovanie (bez účasti oprávnenej a bez možnosti\nvyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu).\nV preskúmavanej veci bolo dovolaním napadnuté rozhodnutie, resp. rozhodnutia, vydané v štádiu\nexekučného konania, v ktorom exekučný súd posudzoval splnenie zákonom stanovených procesných\npredpokladov pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Po podaní žiadosti\nsúdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd preskúmava žiadosť o\nudelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom.\nPritom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu\npripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne\n\nvykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené\nvšeobecné podmienky konania v zmysle § 103 O.s.p. V štádiu exekučného konania, pri ktorom súd\nskúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie\nalebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z\ntvrdení oprávneného/oprávnenej v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu\nexekučný súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach\n§ 122 až § 124 O.s.p.) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené\nokolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce\nnariadenie pojednávania s možnosťou účasti oprávneného i povinného) v tejto časti exekučného konania\nneprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie.\nVecnú správnosť dovolaním napadnutých uznesení nebola spôsobilá spochybniť ani námietka o\nnesprávnom právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu,\nže podľa § 93b zákona o bankách povinná nemala povinnosť prijať návrh rozhodcovskej zmluvy,\na že o tejto možnosti mala vedieť. Uvedené ustanovenie nijako nezbavovalo právnu predchodkyňu\noprávnenej povinnosti predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom,\naby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnej sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať\nnávrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé,\nže jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v\nrozhodcovskom konaní. Pokiaľ právna predchodkyňa oprávnenej takto nepostupovala, resp. pokiaľ\ntakýto postup nebol oprávnenou doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súdy správne\nkonštatovali neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom,\nak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle\noboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami\na informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená.\nOprávnená sa svojej zodpovednosti za uzavretie neprijateľnej rozhodcovskej doložky nemohla zbaviť\nani poukazom na princíp “ignorantia iuris non excusat” (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením\njeho dôsledkov v neprospech povinnej. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych\nvzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere,\njeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú\nodôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych\nsúvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany\nspotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda\naj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov\n(akým je v danej veci zákon o bankách) zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp.\njeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu. K rovnakému záveru dospel\nuž Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení zo 16. januára 2013 sp. zn. 6 M Cdo 9/2012.\nNa vecnej správnosti dovolaním napadnutých rozhodnutí nemohla nič zmeniť ani námietka generálneho\nprokurátora, že na posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky súdy aplikovali ustanovenia Občianskeho\nzákonníka, ktoré v čase uzavretia zmluvy o úvere ešte neboli účinné (§ 53 ods. 4 písm. r/ a § 53 ods.\n5 Občianskeho zákonníka). Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky (z dôvodov už uvedených) s\nnásledkom jej neplatnosti totiž pri použití eurokonformného výkladu (výkladu súladného so smernicou)\numožňovali už aj ustanovenia Občianskeho zákonníka platné v čase uzavretia zmluvy o úvere, a to §\n53 ods. 3 a 4 tohto predpisu.\nSo zreteľom na uvedené dovolací súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora ako nedôvodné\nzamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nV konaní o mimoriadnom dovolaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania\nproti oprávnenej, ktorá podala podnet na podanie mimoriadneho dovolania a ktorá úspech nemala (§\n148a ods. 2 O.s.p.). Dovolací súd jej však náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní nepriznal,\npretože nepodala návrh na ich priznanie a navyše jej žiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}