{"guid": "95abd409-0335-4f06-af2e-275c9afb0e07:f14e2be3-4055-4ee1-a6f1-b3e3a3fd5784", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6809203751.1", "spisova_znacka": "5MCdo/3/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/3/2012 z 29. 4. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2013, sp. zn. 5MCdo/3/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6809203751.1", "identifikacne_cislo": "6809203751", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Helena Haukvitzová", "datum_vydania": "2013-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-93", "nazov": "§ 93 zákona č. 483/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-93", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/483-2001/paragraf-93"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/2001/483#paragraf-93"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f14e2be3-4055-4ee1-a6f1-b3e3a3fd5784", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6809203751.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6809203751.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6809203751.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5MCdo/3/2012\n6809203751\n29. 04. 2013\nJUDr. Helena Haukvitzová\nECLI:SK:NSSR:2013:6809203751.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so\nsídlom v Bratislave, Astrová č. 2/A, IČO: 36 432 105, zastúpenej advokátskou kanceláriou MCGA legal,\ns.r.o., so sídlom v Bratislave, Partizánska č. 2, IČO: 36 715 662, proti povinnému U. Y., bývajúcemu\nv G., o vymoženie 1576,96 EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp.zn. 4\nEr 587/2009, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu\nOkresného súdu Revúca z 11. júna 2010 č.k. 4 Er 587/2009-12 a proti uzneseniu Krajského súdu v\nBanskej Bystrici z 26. januára 2011 sp.zn. 2 CoE 21/2010 takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky z a m i e t a.\nÚčastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOprávnená podala súdnej exekútorke návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie\nsumy 1576,96 EUR s príslušenstvom. Povinnosť povinného zaplatiť jej vymáhanú sumu preukazovala\nrozhodcovským rozsudkom z 22. mája 2009 sp.zn. M1208420 (ďalej len „exekučný titul“) vydaným\nStálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a\nMEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 7. Súdna exekútorka následne v zmysle § 44\nzákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene\na doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) požiadala Okresný súd Revúca o vydanie\npoverenia na vykonanie exekúcie.\nOkresný súd Revúca (ďalej len „exekučný súd“) uznesením z 11. júna 2010č.k. 4 Er 587/2009-12 žiadosť\nsúdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení rozhodnutia\nuviedol, že z exekučného titulu vyplynulo, že povinný ním bol zaviazaný na peňažné plnenie z dôvodu\nnesplatenia úveru poskytnutého mu právnou predchodkyňou oprávnenej (PD..) na základe zmluvy o\núvere. S prihliadnutím na povahu účastníkov a obsah zmluvy dospel k záveru, že išlo o spotrebiteľskú\nzmluvu a na vec bolo preto potrebné aplikovať Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o\nnekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“). Vychádzal z názoru, že\nv exekučnom konaní je exekučný súd povinný už pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o\nudelenie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ex offo (z úradnej povinnosti) posúdiť povahu\nzmluvnej podmienky (rozhodcovskej doložky), ktorou je založená právomoc rozhodcovského súdu vo\nveci konať a rozhodnúť, a to z hľadiska jej primeranosti (prijateľnosti), a teda jej platnosti. Konštatoval,\nže medzi oprávnenou (resp. jej právnou predchodkyňou) a povinným bola dohodnutá rozhodcovská\ndoložka umožňujúca riešiť spory z tejto zmluvy výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským\nsúdom. Uviedol, že rozhodcovská doložka bola súčasťou obchodných podmienok formulárovej zmluvy o\núvere bez možnosti povinného - spotrebiteľa - ovplyvniť jej obsah, a teda nebola dohodnutá individuálne.\nVyslovil záver, že takáto rozhodcovská doložka bola v neprospech povinného, preto bola neprijateľná.\n\nPovinný totiž mohol buď len odmietnuť zmluvu ako celok, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam\nposkytnutia úveru, to znamená aj rozhodcovskému konaniu (ak vznikne spor), bez možnosti uplatniť\nsvoje právo žalobou na všeobecnom súde. Exekučný titul bol tak vydaný na základe neplatného\nustanovenia zmluvy o úvere, a teda bol vydaný v rozpore so zákonom.\nKrajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie oprávnenej\nuznesením z 26. januára 2011 sp.zn. 2 CoE 21/2010 uznesenie exekučného súdu ako vecne\nsprávne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v\nnapadnutom uznesení, na ktoré poukazoval s použitím ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. a mal za\nto, že argumenty oprávneného, obsiahnuté v jeho odvolaní, neboli spôsobilé zvrátiť vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia, pretože nevychádzajú z existujúceho skutkového stavu v prejednávanej\nveci. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, rozhodcovská doložka, ktorá bola\nobsiahnutá v obchodných podmienkach uzavretej zmluvy o úvere, ktorá mala založiť legitimitu pre\nexekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa (povinného) dosiahnuť\nrozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a\nnemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Koncipovaním\nrozhodcovskej doložky, ktorá nebola dojednaná individuálne, oprávnená od začiatku sledovala to, aby\nv prípade vzniku sporov zo zmluvy, boli tieto riešené na rozhodcovskom súde za účelom reálneho\nsťaženia uplatnenia práv povinného ako spotrebiteľa, pričom takáto rozhodcovská doložka sa prieči\ndobrým mravom.\nNa základe podnetu oprávnenej podal proti uvedeným uzneseniam exekučného súdu a odvolacieho\nsúdu mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol, aby dovolací súd obe\nuznesenia zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil nesprávnym\nprávnym posúdením veci oboma súdmi v otázke, či exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej\nzmluvy, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul (rozhodcovský rozsudok). Zároveň namietal odňatie\nmožnosti oprávnenej konať pred súdom tým, že súdy nevykonali dôkazy predpísaným spôsobom a\nkonštatovali skutkový stav, ktorý nemá oporu vo vykonaní dokazovania.\nOdňatie možnosti oprávnenej riadne konať pred súdom spočívalo podľa generálneho prokurátora\nv nesprávnom procesnom postupe exekučného súdu pri vykonávaní dokazovania. Exekučný súd\ntotiž vykonal dokazovanie aj spisovým materiálom rozhodcovského súdu, ktorý si za tým účelom od\nrozhodcovského súdu vyžiadal. Tento dôkaz vykonal bez nariadenia pojednávania a účastníci konania\nnemali možnosť sa k nemu vyjadriť. Svoj skutkový záver o tom, že rozhodcovská doložka nebola\ndohodnutá individuálne, vyvodil z listiny - obchodných podmienok (čl. 9.2), ktorá nie je súčasťou súdneho\nspisu a nezaoberal sa rozhodcovskou doložkou, ktorá je uvedená v zmluve o úvere z 11. novembra 2005\n(čl. 3.6) tvoriacou súčasť súdneho spisu.\nNapokon generálny prokurátor namietal aj nesprávne právne posúdenie veci súdmi v otázke samotnej\nneprijateľnosti rozhodcovskej doložky poukazujúc na to, že podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o\nbankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“) v znení platnom a\núčinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (11. novembra 2005) povinný nemal povinnosť prijať návrh\nrozhodcovskej zmluvy, a že o tejto možnosti mal vedieť so zreteľom na nevyvrátiteľnú domnienku o\nznalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov, vyplývajúcu z § 2 zákona č. 1/1993 Z.z.\no Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Vzhľadom na túto domnienku sa má za to, že klient banky vie, že\nnávrh na uzavretie zmluvy o úvere zo strany banky musí obsahovať aj návrh na uzavretie rozhodcovskej\nzmluvy, pričom sa musí týkať stáleho rozhodcovského súdu, ktorý má riešiť spory banky a jej klientov\nz celého územia Slovenskej republiky. Podľa generálneho prokurátora je preto zarážajúce, že súdy\npovažovali za „nekalé“, ak banka žiadala, aby klient akceptoval rozhodcovský súd so sídlom vzdialeným\nod jeho bydliska. Znamená to, že súdy vykonali hodnotové (morálne) posúdenie zákonného ustanovenia.\nOprávnená, povinný a ani súdna exekútorka sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že boli splnené\npodmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky a že\ndovolanie je prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 v spojení s § 243i ods.\n2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie exekučného súdu i uznesenie odvolacieho súdu a dospel k\nzáveru, že mimoriadnemu dovolaniu nemožno vyhovieť.\nV preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska z obsahu spisu zrejmé, že medzi právnou\npredchodkyňou oprávnenej (PD..) a povinným bola dňa 11. novembra 2005 uzavretá zmluva o úvere, v\nktorej povinný okrem iného potvrdil, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami, súhlasí s ich obsahom\na prijíma návrhy v nich predložené. V zmysle článku 3.6 zmluvy o úvere povinný potvrdil, že právna\npredchodkyňa oprávnenej si splnila svoju povinnosť v zmysle § 93b zákona o bankách, pričom znenie\nnávrhu rozhodcovskej doložky bolo obsiahnuté v obchodných podmienkach. V článku 9. 2 obchodných\npodmienok pre úver bolo uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú\nzo zmluvy o úvere a obchodných podmienok budú riešené dohodou, a že v prípade nedosiahnutia\ndohody klient prijíma návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským\nsúdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., a že miestom\nrozhodcovského konania je Bratislava.\nVychádzajúc z uvedeného skutkového stavu dovolací súd považuje za správny právny záver\nexekučného i odvolacieho súdu o oprávnenosti exekučného súdu skúmať ex offo platnosť rozhodcovskej\ndoložky dohodnutej medzi právnou predchodkyňou oprávnenej a povinným v obchodných podmienkach\nk zmluve o úvere z 11. novembra 2005, majúcej charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 23a zákona\nč. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase jej uzavretia. Tento právny záver možno\nvyvodiť z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s princípom ochrany práv spotrebiteľa\nako slabšej zmluvnej strany, vyplývajúcim z právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na\nochranu práv spotrebiteľa.\nV zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd je ex offo povinný skúmať, či\nexekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pri posudzovaní tohto základného predpokladu pre udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd nezaoberá vecnou správnosťou exekučného titulu,\nale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to mal právomoc, a či je vykonateľný po stránke\nformálnej a materiálnej. Exekučný poriadok označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie\nsúdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných\norgánov. V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal\nprávomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné\n(nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky\ntreba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna\núprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je\nspôsobilé ani založiť prekážku rei iudicatae.\nV súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie\n(nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu, resp. rozhodcov) rozhodnúť spor, je potrebné\nrozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného\nprávneho vzťahu.\nPokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného, než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia\nzákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok\nprávomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 21 ods.\n2) a aby sa žalobou podanou na príslušnom súde domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre\nneplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského\nsúdu v exekučnom konaní. V týchto ustanoveniach sa totiž premieta klasická rímska právna zásada\n(princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“\nalebo „zákony sú písané pre bdelých“). Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných, než\nspotrebiteľských veciach, znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a\n\ntým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali\nsvoj zmysel - boli by nadbytočné.\nAk je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento\nzáver neplatí. Už v rozhodnutí sp.zn. 6 Cdo 1/2012 dovolací súd uviedol, že princíp „vigilantibus iura\nscripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych\nokolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj\nkeď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu\nalebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný\nsúd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade\nzisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,\nznamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Takúto interpretáciu označených\nustanovení zákona o rozhodcovskom konaní v spojitosti s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje\nnaplnenie príkazu vyplývajúceho z princípu ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej\nnerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.\nOchrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne\na kvality života občanov. Okrem toho tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať\nzákladné právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nToto právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný\nnejaký nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že všeobecný súd môže prvýkrát\nposkytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa) účinnú\nspravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku. Dovolací\nsúd sa preto nestotožnil s právnym názorom generálneho prokurátora o nemožnosti exekučného súdu\nskúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy a tým aj právomoc rozhodcovského súdu.\nZa dôvodnú nepovažoval ani námietku generálneho prokurátora o odňatí možnosti oprávnenej riadne\nkonať pred súdom tým, že súdy svoj skutkový záver o tom, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá\nindividuálne, vyvodili z listiny - obchodných podmienok - bez toho, aby tento dôkaz vykonali na\npojednávaní s možnosťou oprávnenej sa k nemu vyjadriť.\nV preskúmavanej veci bolo dovolaním napadnuté rozhodnutie, resp. rozhodnutia, vydané v štádiu\nexekučného konania, v ktorom exekučný súd posudzoval splnenie zákonom stanovených procesných\npredpokladov pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Po podaní žiadosti\nsúdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd preskúmava žiadosť o\nudelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom.\nPritom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu\npripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne\nvykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené\nvšeobecné podmienky konania v zmysle § 103 O.s.p. V štádiu exekučného konania, pri ktorom súd\nskúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie\nalebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z\ntvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu exekučný\nsúd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach §\n122 až § 124 O.s.p.) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené\nokolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce\nnariadenie pojednávania s možnosťou účasti oprávneného i povinného) v tejto časti exekučného konania\nneprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát\ndozvedieť (ak nie je daná výnimka vyplývajúca zo zákona) až doručením upovedomenia o začatí\nexekúcie. V predmetnej veci napokon oprávnená v odvolaní proti uzneseniu exekučného súdu ani\nnijako nespochybnila skutkový záver tohto súdu o tom, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá\nindividuálne, namietala len jeho právne závery.\nVecnú správnosť dovolaním napadnutých uznesení nebola spôsobilá spochybniť ani námietka o\nnesprávnom právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu,\nže podľa § 93b zákona o bankách povinný nemal povinnosť prijať návrh rozhodcovskej zmluvy, a že o\n\ntejto možnosti mal vedieť. Uvedené ustanovenie nijako nezbavovalo právnu predchodkyňu oprávnenej\npovinnosti predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z\nneho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh\nna riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé,\nže mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v\nrozhodcovskom konaní. Pokiaľ právna predchodkyňa oprávnenej takto nepostupovala, resp. pokiaľ\ntakýto postup nebol oprávnenou doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súdy správne\nkonštatovali neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom,\nak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle\noboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami\na informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.\nOprávnená sa svojej zodpovednosti za uzavretie neprijateľnej rozhodcovskej doložky nemohla zbaviť\nani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením\njeho dôsledkov v neprospech povinného. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych\nvzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere,\njeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú\nodôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych\nsúvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany\nspotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a\nteda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov\n(akým je v danej veci zákon o bankách) zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp.\njeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.\nSo zreteľom na uvedené dovolací súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora ako nedôvodné\nzamietol.\nÚčastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, keďže generálny prokurátor, ani oprávnená\nneboli v konaní úspešní a povinnému v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}