{"guid": "e5ce3b6f-a5e4-466e-b223-b47981a179cd:7403dc63-11a1-4c70-b055-4b47520e9e0b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6809203749.1", "spisova_znacka": "3MCdo/2/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/2/2012 z 11. 4. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. apríla 2013, sp. zn. 3MCdo/2/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6809203749.1", "identifikacne_cislo": "6809203749", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Daniela Sučanská", "sudca_id": 567, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-daniela-sucanska-567", "datum_vydania": "2013-04-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i", "nazov": "§ 243i OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243i"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-1", "nazov": "§ 243b ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243i", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7403dc63-11a1-4c70-b055-4b47520e9e0b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6809203749.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6809203749.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6809203749.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3MCdo/2/2012\n6809203749\n11. 04. 2013\nJUDr. Daniela Sučanská\nECLI:SK:NSSR:2013:6809203749.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. so\nsídlom v Bratislave, Astrová č. 2/A, IČO: 36432105, proti povinnému A. C., bývajúcemu v T., o vymoženie\n1 621,86 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 4 Er 586/2009, o\nmimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniam Krajského súdu\nv Banskej Bystrici z 29. novembra 2010 sp. zn. 17 CoE 229/2010 a Okresného súdu Revúca z 11. júna\n2010 č.k. 4 Er 586/2009-13, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie z a m i e t a.\nPovinnému nepriznáva náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní.\nodôvodnenie:\nOprávnená podala súdnej exekútorke návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 1 621,86\n€ s príslušenstvom (špecifikovaným v návrhu), pričom právo na vymáhanú sumu preukazovala\nrozhodcovským rozsudkom z 24. apríla 2009 sp. zn. M1308225 Stáleho rozhodcovského súdu\nzriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. Súdna exekútorka následne v\nzmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)\na o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) požiadala Okresný súd Revúca\no vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.\nOkresný súd Revúca uznesením z 11. júna 2010 č.k. 4 Er 586/2009-13 zamietol žiadosť súdnej\nexekútorky o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie. Poukázal na to, že na základe úverovej zmluvy\nzo 17. apríla 2007 Poštová banka, a.s. (právna predchodkyňa oprávnenej) poskytla povinnému úver\nvo výške 50 000 Sk, ktorý sa povinný zaviazal splácať v 40 splátkach po 1 882 Sk mesačne (ďalej\nlen „úverová zmluva“). Súd prvého stupňa po preskúmaní rozhodcovského rozsudku, úverovej zmluvy\na úverových zmluvných podmienok dospel k záveru, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie treba zamietnuť, lebo sa prieči zákonu. Vychádzal z toho, že úverová zmluva je spotrebiteľskou\nzmluvou a na vec treba aplikovať tak špeciálnu právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 258/2001 Z.z.\no spotrebiteľských úveroch, ako aj všeobecnú úpravu danú ustanoveniami Občianskeho zákonníka o\nspotrebiteľských zmluvách. Poukázal na to, že súčasťou úverovej zmluvy bola rozhodcovská doložka, v\nzmysle ktorej budú všetky spory účastníkov tohto právneho vzťahu rozhodované pred vyššie označeným\nrozhodcovským súdom, rozhodnutia ktorého budú pre obe strany konečné a záväzné. Táto doložka\nnebola dojednaná individuálne, do úverových zmluvných podmienok bola zaradená oprávnenou ešte\npred uzavretím samotnej úverovej zmluvy a spotrebiteľovi znemožňuje vyriešiť spor medzi účastníkmi\ninak, ako v rozhodcovskom konaní. Všetky tieto skutočnosti odôvodňujú záver o neprijateľnosti uvedenej\ndoložky (nekalej podmienky v zmysle čl. 3 ods. I v spojení s bodom 1 písm. q/ Prílohy č. 1 Smernice\nRady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Z\ntýchto dôvodov dospel súd prvého stupňa k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľná zmluvná\n\npodmienka. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť oprávnenie rozhodcovského súdu vydať\nrozhodcovský rozsudok, ktorý oprávnená označila za exekučný titul. Vzhľadom na to, aplikujúc § 44\nods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\nzamietol.\nNa odvolanie oprávnenej Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 29. novembra 2010 sp. zn. 17\nCoE 229/2010 napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že vec prejednal bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej smeruje proti\nvecne správnemu uzneseniu súdu prvého stupňa, ktoré treba potvrdiť (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Napadnuté\nuznesenie bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia otázky platnosti rozhodcovskej\ndoložky a je v korelácii s rozhodovaním súdov v analogických prípadoch. Podľa právneho názoru\nodvolacieho súdu bol postup prvostupňového súdu v súlade so zákonom, pokiaľ skúmal, či nejde o\nprípad uvedený v § 40 ods. 1 písm. a/ alebo b/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní\n(ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“). Pri posudzovaní exekučného titulu podľa hľadísk vyplývajúcich\nz § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. správne vychádzal z ustanovení § 53 ods. 1 a 4 a §\n54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o neprimeraných\npodmienkach v spotrebiteľských zmluvách a zisťoval, či úverová zmluva neobsahuje neprijateľnú\npodmienku. Prvostupňový súd dospel k správnemu názoru, že v danom prípade má rozhodcovská\ndoložka charakter nekalej podmienky, ktorá spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán\nznačnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa - povinného (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).\nRozhodcovskú doložku dôvodne považoval za nekalú, a preto absolútne neplatnú. Aj odvolací súd\npoukázal na § 45 zákona č. 244/2002 Z.z., ktorý exekučnému súdu ukladá povinnosť zaoberať sa\nexekučným titulom, a v súvislosti s tým konštatoval, že nekalé zmluvné dojednania sú sankcionované\nabsolútnou neplatnosťou. V takom prípade musí exekučný súd dospieť k záveru, že rozhodcovský\nrozsudok nie je vykonateľný exekučný titul. Odvolací súd uzavrel, že súd prvého stupňa v danej veci\nsprávne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcovským súdom, ktorý vyvodil svoju\nprávomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Správny je preto\nnielen záver súdu prvého stupňa, že ide o nespôsobilý exekučný titul (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného\nporiadku), ale aj záver, že žiadosť súdnej exekútorky o poverenie na vykonanie exekúcie bolo potrebné\nzamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).\nUvedené uznesenia - na podnet oprávnenej - napadol mimoriadnym dovolaním generálny prokurátor\nSlovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“). Súdom vytkol, že nesprávne posúdili charakter\ndojednania o rozhodcovskej doložke a dospeli k nesprávnemu záveru, že ide o ustanovenie, ktoré nebolo\nindividuálne dojednané. Povinný ako spotrebiteľ pri uzavretí úverovej zmluvy podpisom zavŕšil svoj\nprejav vôle aj ohľadne rozhodcovskej doložky; podpisom tiež potvrdil, že sa oboznámil so všeobecnými\nzmluvnými podmienkami a aj s obsahom rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka bola teda\ndojednaná individuálne. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenia § 122 ods. 1, § 123 a § 153 ods.\n1 O.s.p. a uviedol, že súdy mali v danom prípade vykonať dokazovanie zamerané na obstaranie\nrelevantných skutkových zistení, žiadne dokazovanie ale nevykonali a oprávnenej neumožnili vyjadriť\nsa k otázke individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky. Tým oprávnenej odňali možnosť konať\npred súdom (§ 243e ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Generálny prokurátor napokon poukázal na § 93b zákona\nč. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia\núverovej zmluvy (ďalej len „zákon\nč. 483/2001 Z.z.“) a súdom vytkol, že na toto ustanovenie vôbec\nneprihliadli, v dôsledku čoho ich rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243e\nods. 1 písm. c/ O.s.p.). Z týchto dôvodov žiadal napadnuté uznesenia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého\nstupňa na ďalšie konanie.\nOprávnená sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrila.\nPovinný vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že si je vedomý svojho záväzku a bude sa\nsnažiť ho čím skôr vyrovnať.\nNajvyšší súd (§ 10 ods. 3 O.s.p.) na základe mimoriadneho dovolania podaného včas generálnym\nprokurátorom (§ 243g O.s.p.) na podnet účastníčky konania, preskúmal vec bez nariadenia pojednávania\n\n(§ 243a ods. 3 O.s.p. a § 243i ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie nie je\nopodstatnené.\nPodľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za\npodmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci.\nV mimoriadnom dovolaní sa namieta, že v danom exekučnom konaní bola oprávnenej odňatá možnosť\nkonať pred súdom (§ 243e ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Pod odňatím možnosti pred súdom konať sa rozumie\nprocesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť\nrealizovať procesné oprávnenia priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.\nGenerálny prokurátor uvádza, že k procesnej vade tejto povahy došlo nesprávnym procesným postupom\nsúdov pri posudzovaní podkladov pre rozhodnutie o žiadosti súdnej exekútorky, aby ju súd poveril\nvykonaním exekúcie.\nPo podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúmava\nžiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so\nzákonom. Pri tom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k\nnávrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul\nmateriálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú\nsplnené všeobecné podmienky konania v zmysle § 103 O.s.p. V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul\nnie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v\nnávrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie (ako\nprocesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 O.s.p.) - postačujúce je totiž,\nak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu. Vzhľadom na\nto sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania\na predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie, nemusí\nvykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného. Zo spisu nevyplýva, že by\nprocesný postup súdov v danej veci v zmysle vyššie uvedených ustanovení bol nesprávny a že by viedol\nk namietanej procesnej vade. K obdobným záverom dospel Najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach\n(viď napríklad uznesenia z 31. mája 2011 sp. zn. 1 Cdo 53/2011, z 9. februára 2012 sp. zn. 3 Cdo\n122/2011, z 27. februára 2012 sp. zn. 4 Cdo 11/2012, z 5. júna 2012 sp. zn. 5 Cdo 100/2012, z 21.\nmarca 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012 a napokon z 22. februára 2012 sp. zn. 7 Cdo 7/2012). Tieto právne\nvýchodiská najvyššieho súdu boli už v minulosti (v iných prípadoch) posudzované Ústavným súdom\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), pričom z jeho strany nebol konštatovaný ich nesúlad s\nÚstavou Slovenskej republiky (viď napríklad uznesenie z 27. júna 2012 sp. zn. I. ÚS 332/2012).\nO procesnú vadu konania v zmysle § 243e ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p. ide tiež\nv prípade zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre\nto neboli splnené zákonom stanovené predpoklady; takým zamietnutím sa oprávnenému v exekučnom\nkonaní odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia. Najvyšší súd preto skúmal, či nejde o tento\nprípad.\nPre účely preskúmavanej veci treba uviesť, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno\npreskúmať podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z.z., má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké\núčinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 zákona č. 244/2002 Z.z.). Tuzemský rozhodcovský\nrozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný\npodľa osobitných predpisov (§ 44 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.).\n\nPodľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva\nprávo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok; prípady ďalších exekučných titulov uvádza § 41\nods. 2 Exekučného poriadku.\nRozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon\nrozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia\nzákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd\nokrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul. Exekučný\nsúd je už v štádiu tohto posudzovania povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na\nvykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul)\nje z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej, ako\naj materiálnej. V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť\n(skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný\nsúd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať\nchyby a nedostatky exekučného titulu (porovnaj R 47/2012). Na druhej strane ale treba mať na zreteli,\nže ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok, je exekučný súd tak v prípade rozsudku všeobecného súdu, ako aj v prípade rozsudku rozhodcovského súdu - povinný\nskúmať, či ide o rozsudok vykonateľný (§ 39 ods. 2 a § 41 Exekučného poriadku); v rámci toho exekučný\nsúd skúma, či rozsudok vydal orgán s právomocou vydať takýto rozsudok.\nPri skúmaní, či rozhodnutie rozhodcovského súdu uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je\nvykonateľné, je exekučný súd oprávnený riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe\nplatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy.\nAk v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať\nrozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok (porovnaj R 46/2012).\nPokiaľ by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc\nrozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal\nprávomoc. Vo svojej podstate by išlo o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky\npaaktu.\nAj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup exekučného súdu,\nktorý po podaní žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či bola\n(platne) uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej\nsprávnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia. Exekučný súd\niba skúmal, či oprávnenou predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným\nči ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor; pri riešení tejto otázky nebol exekučný\nsúd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd (viď tiež R 46/2012). V rámci daného exekučného\nkonania bol súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z\nhľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (IV. ÚS 78/2011).\nV danom prípade oprávnená k návrhu na vykonanie exekúcie pripojila rozhodcovský rozsudok Stáleho\nrozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. z 24. apríla\n2019 sp. zn. M1308225, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenej 1 621,86 € s\npríslušenstvom (vymedzeným bližšie vo výroku tohto rozsudku). V rozhodcovskom rozsudku sa uvádza,\nže rozhodcovský súd má právomoc rozhodovať o žalobe doručenej žalobcom, pretože ide o spor medzi\nžalobcom, právnym nástupcom banky a žalovaným ako zmluvnými stranami zmluvy o úvere. Podľa\nbodu 9.2 obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory vzniknuté zo zmluvy\no úvere a obchodných podmienok budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri\nspoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., rozhodnutie ktorého bude pre obidve\nzmluvné strany konečné a záväzné. Zmluvné dojednanie, na ktoré v uvedenej časti poukázal označený\nrozhodcovský rozsudok, treba aj podľa názoru najvyššieho súdu považovať za rozhodcovskú doložku (§\n4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.). Keďže sa účastníci dohodli, že všetky ich spory budú riešené výlučne\nv rozhodcovskom konaní, postupovali súdy nižších stupňov správne, pokiaľ pristúpili k skúmaniu, či\npredmetné ustanovenie nepredstavuje neprijateľnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve.\n\nSúdy nižších stupňov v preskúmavanej veci zohľadnili Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o\nnekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Táto smernica bola implementovaná do právneho\nporiadku Slovenskej republiky 1. apríla 2004 zákonom č. 150/2004 Z.z. z 2. marca 2004, ktorým sa mení\na dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (do ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho\nzákonníka). Najvyšší súd konštatuje, že exekučné súdy vo svojich rozhodnutiach aplikovali správny\nvnútroštátny predpis, ktorého výklad uskutočnili v súlade s uvedenou smernicou.\nNajvyšší súd aj v danej veci zotrváva na svojej doterajšej interpretácii rozhodnutia Súdneho dvoru\nEurópskej únie C-40/08 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL. v. Christina Rodríguez Nogueira,\nv zmysle ktorého nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba\npozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy, ako aj to, že vnútroštátny\nsúd má aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky. Podľa názoru zaujatého\ntýmto súdnym dvorom sa má Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v\nspotrebiteľských zmluvách vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na\nvýkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď,\nako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo\nnekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom\nv rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v\nrámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu\nsúdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom\nzabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Najvyšší súd k tomu dodáva, že obdobné\ninterpretačné východiská vyjadril aj ústavný súd (viď napríklad jeho uznesenie z 19. októbra 2011 sp.\nzn. I. ÚS 389/2011).\nV preskúmavanom prípade nemohli vzniknúť pochybnosti o spotrebiteľskom charaktere uzatvorenej\nzmluvy o úvere, pretože právna predchodkyňa oprávnenej poskytla povinnému úver v rámci vykonávania\nsvojej obchodnej činnosti, túto finančnú službu prijal povinný ako spotrebiteľ, ktorý bol pri uzatváraní\nzmluvy o úvere jednoznačne v pozícii slabšej zmluvnej strany. Podľa čl. 288 Zmluvy o Európskej únii\nsmernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má\ndosiahnuť. Členské štáty majú širokú možnosť voľby, akú formu implementácie príslušnej smernice do\nsvojho právneho poriadku zvolia. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach\nv spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského právneho poriadku v čase pred\nuzatvorením zmluvy o úvere. I keď Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia tejto zmluvy\nneoznačoval zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov za spotrebiteľské, bolo potrebné zohľadniť, že\nnešlo o právnu úpravu taxatívneho charakteru. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské\nzmluvy nesmú obsahovať ustanovenia (neprijateľné podmienky), ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu\nv právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa; ustanovenia spotrebiteľských\nzmlúv, ktoré obsahujú neprijateľné podmienky, považuje Občiansky zákonník za neplatné. Neplatným\nje aj zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľa núti riešiť spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom\nkonaní.\nKeďže neplatný právny úkon (v danom prípade bod 9.2. obchodných podmienok) nevyvoláva zamýšľané\nprávne účinky, bolo potrebné v exekučnom konaní vychádzať z toho, že právna predchodkyňa\noprávnenej sa s povinným platne nedohodli na tom, že ich vzájomné spory budú riešené v\nrozhodcovskom konaní. Rozhodcovskou doložkou, ktorá vykazuje znaky neprijateľnej zmluvnej\npodmienky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a neplatného zmluvného dojednania (§ 53\nods. 4 Občianskeho zákonníka) nemohla byť založená právomoc rozhodcovského súdu prejednať\na rozhodnúť žalobu oprávnenej proti povinnému vo veci sp. zn. M1308225 vedenej pred Stálym\nrozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. Na základe\ntoho najvyšší súd konštatuje, že súdy nižších stupňov predmetný rozhodcovský rozsudok správne\nnepovažovali za vykonateľný exekučný titul (§ 41 až 46 Exekučného poriadku).\nZ týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že v preskúmavanej veci nešlo o prípad zamietnutia\nžiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v procesnej situácii, v ktorej\n\npre toto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady. Pokiaľ súd prvého stupňa predmetnú žiadosť\nzamietol a odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil, nemal ich postup za následok odňatie možnosti\noprávnenej pred súdom konať (§ 243e ods. 1 písm. a/ O.s.p.).\nPokiaľ ide o argumentáciu generálneho prokurátora týkajúcu sa aplikácie § 93b ods. 1 zákona č.\n483/2001 Z.z., treba uviesť, že podľa tohto ustanovenia „Banky a pobočky zahraničných bánk sú\npovinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich\nprípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským\nsúdom zriadeným podľa osobitného zákona; osobitným zákonom sa tu v zmysle poznámky pod čiarou\n88k rozumie zákon č. 244/20012 Z.z. (ako celok) a tiež § 67 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom\nstyku a o doplnení a zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 510/202 Z.z.“). Poznámka pod čiarou\nnemá síce normatívny charakter, slúži ale na spresnenie výkladu zákona (viď R 109/2011). Najvyšší\nsúd preto pri výklade § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. vzal na zreteľ právne predpisy, na ktoré\nsa pri tomto ustanovení pod čiarou odkazuje. Zohľadnil, že zákon č. 244/2002 Z.z. je právny predpis,\nktorý obsahuje ustanovenia všeobecnej povahy charakterizujúce každé rozhodcovské konanie, zloženie\na činnosť všetkých rozhodcovských súdov, štandardný priebeh rozhodcovského konania, náležitosti\nrozhodcovského rozhodnutia, ako aj všeobecné predpoklady jeho zrušenia, uznania a výkonu. Prihliadol\ntiež na to, že ustanovenie § 67 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z.z. má podstatne konkrétnejšiu povahu,\nzohľadňujúcu individuálne postavenie banky a okolnosti prípadu, v ktorom dodávateľom je banka a v jej\nspotrebiteľskom spore s klientom ide o plnenie z bankového obchodu. Podľa tohto ustanovenia sú banky\na pobočky zahraničných bánk povinné spoločne alebo prostredníctvom svojho záujmového združenia\nzriadiť stály rozhodcovský súd podľa osobitného zákona so sídlom v Bratislave; štatútom tohto stáleho\nrozhodcovského súdu sa môžu zriadiť aj jeho pobočky. Podľa § 67 ods. 2 zákona č. 510/2002 Z.z.\nstály rozhodcovský súd podľa odseku 1 je príslušný rozhodovať predovšetkým spory z platobného styku,\nktoré vznikli medzi a) vykonávacími inštitúciami a ich klientmi pri vykonávaní prevodov, b) vydavateľmi\nelektronických platobných prostriedkov a oprávnenými držiteľmi elektronických platobných prostriedkov\npri vydávaní a používaní elektronických platobných prostriedkov.\nCitované zákonné ustanovenia mali viesť právnu predchodkyňu oprávnenej (Poštovú banku, a.s.) k\ntomu, aby klientovi (povinnému) ponúkla neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o\ntom, že ich prípadné spory zo zmluvy o úvere budú rozhodované: a/ v rozhodcovskom konaní, b/ pred\nstálym rozhodcovským súdom, c/ zriadeným bankami spoločne alebo prostredníctvom ich záujmového\nzdruženia. V preskúmavanej veci spis nenasvedčuje tomu, že právna predchodkyňa oprávnenej takto\npostupovala. Z návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh, z výpisu z Obchodného vestníka č. 49/2003\nani z verejne dostupných údajov obchodného registra (viď www.orsk.sk <http://www.orsk.sk>) nevyplýva,\nže by sa rozhodcovská doložka, ktorá bola v danom prípade uzavretá, týkala rozhodcovského konania\npred takým rozhodcovským súdom, ktorý vykazuje vyššie uvedené znaky (viď a/ až c/). Predmetné\nzmluvné dojednanie sa podľa všetkého netýka stáleho rozhodcovského súdu zriadeného bankami alebo\nich záujmovým združením, ale iného stáleho rozhodcovského súdu, ktorý bol ustanovený odlišným\nsubjektom. Námietku, že právna predchodkyňa oprávnenej len plnila svoju zákonnú povinnosť, plnenie\nktorej nemohlo viesť k neprijateľnej podmienke v spotrebiteľskej zmluve, preto najvyšší súd považoval\nv danom prípade za nenáležitú.\nZ dôvodov vyššie uvedených vyplýva, že v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesnej\nvade konania uvedenej v mimoriadnom dovolaní (§ 243f ods. l písm. a/ O.s.p.) a tiež to, že napadnuté\nuznesenia nespočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. l písm. c/ O.s.p.). Keďže\nnevyšli najavo ani vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť (§ 243f ods.\n1 písm. a/ a b/ O.s.p.), najvyšší súd mimoriadne dovolanie zamietol (§ 243i a 243b ods. 1 O.s.p.).\nPovinnosť nahradiť trovy konania má v konaní o mimoriadnom dovolaní ten, kto podal podnet na podanie\nmimoriadneho dovolania (§ 148a ods. 2 O.s.p.), v danom prípade je ním oprávnená. Keďže povinný\nnepodal návrh na priznanie náhrady trov konania o mimoriadnom dovolaní, najvyšší súd mu túto náhradu\nnepriznal.\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}