{"guid": "668e27f0-110d-42c4-a61a-7ae9fea0a88d:f74d517c-17fe-42a4-b15d-db57fe21d06d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6710217894.1", "spisova_znacka": "2MCdo/14/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/14/2012 z 30. 4. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2013, sp. zn. 2MCdo/14/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6710217894.1", "identifikacne_cislo": "6710217894", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Kolcun", "datum_vydania": "2013-04-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-150", "nazov": "§ 150 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-150", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-150"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-150"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f74d517c-17fe-42a4-b15d-db57fe21d06d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6710217894.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6710217894.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6710217894.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2MCdo/14/2012\n6710217894\n30. 04. 2013\nJUDr. Jozef Kolcun\nECLI:SK:NSSR:2013:6710217894.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci navrhovateľa : G. Y.., bytom V., proti\nodporcovi : G. Y., bytom Y., zastúpený JUDr. Maricou Koreňovou, advokátkou v Banskej Bystrici, ul. J.\nCikkera č. 8, o zníženie výživného, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 8 C 180/2010, o\nmimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu\nZvolen z 2. júna 2011 č.k. 8 C 180/2010-96 a uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. augusta\n2011 sp. zn. 13 Co 239/2011\nrozhodol:\nZ r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. augusta 2011 sp. zn. 13 Co 239/2011\na uznesenie Okresného súdu Zvolen z 2. júna 2011 č.k. 8 C 180/2010-96 vo výroku o náhrade trov\nkonania a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Zvolen na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Zvolen uznesením z 2. júna 2011 č.k. 8 C 180/2010-96 konanie o zníženie\nvýživného zastavil. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Výrok o zastavení konania odôvodnil\ntým, že navrhovateľ vzal návrh späť v celom rozsahu po prvom pojednávaní a odporca so\nspäťvzatím súhlasil, preto v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil. Výrok o trovách\nkonania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov\nkonania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je povinný uhradiť jeho trovy v spojení s § 150 ods.\n1 O.s.p., podľa ktorého ak sú dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania\nvýnimočne celkom alebo sčasti priznať. Keďže navrhovateľ tým, že vzal návrh späť procesne zavinil, že\nkonanie muselo byť zastavené, vzniklo podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. odporcovi právo na náhradu\ntrov konania. Odporca však nemohol predvídať (zrejme súd prvého stupňa mal na mysli navrhovateľ),\nže si v priebehu konania nájde prácu, v čom súd videl dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 150\nods. 1 O.s.p. na to, aby odporcovi nepriznal náhradu trov konania voči navrhovateľovi.\nKrajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie odporcu uznesením z 15. augusta 2011 č.k. 13 Co\n239/2011-106 uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým odporcovi náhradu trov konania nepriznal,\npotvrdil. Stotožnil sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatoval správnosť jeho dôvodov.\nK okolnostiam, ktoré odvolateľ uvádza vo svojom odvolaní uviedol, že tieto vyžadujú skutkové zistenie,\nčo by znamenalo zaoberať sa oprávnenosťou podaného návrhu ako takého. Rozhodnutie súdu prvého\nstupňa však vyplynulo z procesných predpisov a preto skutkové závery nie sú namieste. Považuje\nzávery okresného súdu v tom, že navrhovateľ zobral svoj návrh späť len čo si našiel zamestnanie\nza akceptovateľné, pokiaľ tento v postupe navrhovateľa videl dôvod hodný osobitného zreteľa pri\nrozhodovaní o náhrade trov konania.\nProti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvého stupňa v časti trov\nkonania, podal na podnet odporcu mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky (§\n243e ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm.b/, c/ O.s.p.). Navrhol zrušiť uznesenie krajského súdu\na okresného súdu v napadnutej časti výroku o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vrátiť\nokresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal porušenie ustanovení § 1, § 2, § 3, § 96 ods. 1, § 142\n\nods. 1, § 146 ods. 2 veta prvá, § 150 ods. 1, § 167 ods. 2, § 157 ods. 2 O.s.p. Uviedol, že v predmetnom\nkonaní navrhovateľ podal návrh na zníženie výživného voči odporcovi. Nakoľko následne zobral svoj\nnávrh späť, okresný súd konanie zastavil. Pokiaľ ide o trovy konania správne konštatoval, že navrhovateľ\nprocesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené a preto odporcovi vzniklo podľa § 146 ods. 2 veta\nprvá O.s.p. právo na náhradu trov konania. O trovách konania však rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p.\ntak, že odporcovi ich náhradu z dôvodu hodného osobitného zreteľa nepriznal. Aplikácia citovaného\nustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď\nsú splnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak však súd dôjde záveru, že sú tu\ndôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom\nvýnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať\ntak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní\nokolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobitné, majetkové, sociálne a ďalšie pomery\nvšetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a\nich postoj k konaniu. Treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale\ntreba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na pomery oprávneného účastníka (viď uznesenia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 17/2009, sp. zn. 4 M Cdo 2/2008 a rozsudok tohto\nsúdu sp. zn. 3 M Cdo 5/2006). Nepriznanie náhrady trov konania aplikujúc citované ustanovenie musí\nzodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby\nsa takého rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo\ndobrým mravom. V prípadoch, kde prichádza do úvahy rozhodovanie o náhrade trov konania podľa\n§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. môže súd výnimočne, ak sú pre to dôvody hodné osobitného zreteľa (§\n150 O.s.p.) náhradu trov konania úspešnému účastníkovi celkom alebo sčasti nepriznať. Úvaha súdu\no tom, či ide o takýto výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, však musí\nvychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie, v ktorom je ustanovenie §\n150 O.s.p. aplikované, musí byť riadne, jasne, precízne a presvedčivo odôvodnené (§ 167 ods. 2 O.s.p.\ns poukazom na § 157 ods. 2 O.s.p.), lebo inak môže dôjsť aj podľa ustálenej judikatúry Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, pri rozhodovaní o náhrade trov konania, k porušeniu základného práva na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, resp. práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V danom prípade\nsa však okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že navrhovateľ\nnemohol predvídať, že si v priebehu konania nájde prácu, čo pokladal za dôvod hodný osobitného\nzreteľa pre nepriznanie trov konania odporcovi, bez ďalšieho (bližšieho) zdôvodnenia. Ani odôvodnenie\nuznesenia krajského súdu nie je dostatočné, pretože sa v ňom odvolací súd bez ďalšieho obmedzil\nlen na akceptovanie rozhodnutia súdu prvého stupňa ohľadom náhrady trov konania. Súdy z hľadiska\naplikácie ustanovenia § 150 O.s.p. neposúdili celý komplex okolností relevantných pre rozhodovanie o\nnáhrade trov konania podľa tohto zákonného ustanovenia a vo svojich rozhodnutiach sa s ním riadne\nnevysporiadali. Súdy výnimočnosť prípadu videli len v okolnosti na strane navrhovateľa a neprihliadali na\nďalšie okolnosti významné pri skúmaní podmienok pre možnosť rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov\nkonania, ako sú predovšetkým majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery oboch účastníkov konania,\nteda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy ale aj toho, ktorého sféra (situácia) by bola\npoužitím výnimočného ustanovenia dotknutá (najmä s ohľadom na zdravotné postihnutie odporcu, ktorý\nmá obmedzenú komunikačnú schopnosť v dôsledku nezvratného poškodenia zrakových a sluchových\nfunkcií a preto na zabezpečenie adekvátnej ochrany svojich práv odôvodnene využil právne služby\nadvokátky, na ktoré musel vynaložiť určité finančné prostriedky). Neprihliadali tiež na okolnosti, ktoré\nviedli navrhovateľa k uplatneniu nároku na súde (návrh na zníženie vyživovacej povinnosti voči odporcovi\npodal dňa 21. septembra 2010, teda takmer ihneď po tom, ako sa dobrovoľne dňa 10. septembra\n2010 vzdal svojho zamestnania a ukončil pracovný pomer bez toho, aby došlo de facto k zníženiu jeho\nmesačného príjmu, pričom mu bolo vyplatené odstupné vo výške cca 8 000 € a bez toho, aby vynaložil\naspoň minimálne úsilie na získanie nového zamestnania) i na postoj účastníkov k veci v priebehu\nkonania. Má za to, že konanie je v danom prípade postihnuté tzv. inou vadou konania (§ 243f ods.\n1 písm.b/ O.s.p.) spočívajúce v nepreskúmateľnosti odôvodnenia výroku o náhrade trov konania tak\nprvostupňového ako aj odvolacieho súdu, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navyše,\nsúdy nesprávne právne posúdili vec z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. a vôbec neskúmali pomery oboch\núčastníkov konania napriek tomu, že môžu zásadným spôsobom ovplyvniť úvahu súdu o tom, či ide o\nvýnimočný prípad, a či sú skutočne dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle tohto zákonného\nustanovenia. Rozhodnutia súdov v napadnutej časti tak spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci\n(§ 243f ods. 1 písm.c/ O.s.p.) a zasahujú do práv a právom chránených záujmov odporcu.\n\nNavrhovateľ ani odporca sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.),\npo zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g\nO.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia\ndovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242\nods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.\nPodľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za\npodmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci.\nDovolací súd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými\ndôvodmi. Obligatórne sa zaoberá vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania,\npokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods.\n2 O.s.p.). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa\nobsahu tohto opravného prostriedku.\nVzhľadom na obsah dovolania ako aj zákonnú povinnosť podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. skúmať\nvždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z\nprocesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie\nv tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p., t.j. či v\ndanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom\nkonania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci\nprávoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania\ntam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom\nkonať alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným. V konaní o\nmimoriadnom dovolaní neboli procesné vady konania v zmysle § 237 písm.a/ až e/, g/ O.s.p. namietané,\ntieto neboli ani zistené.\nVzhľadom na obsah mimoriadneho dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či konanie nebolo\npostihnuté vadou v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. Generálny prokurátor namietal porušenie § 157\nods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p., t.j. nedostatok dôvodov rozhodnutí súdov oboch stupňov,\nresp. ich nepreskúmateľnosť.\nVady konania, vymedzené v § 237 O.s.p. sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na\nspravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem\nzákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko\nz 9. decembra 1994, séria A, č. 303/A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku\n1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I.\nÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho\na vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.\nPretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a\npresvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami\núčastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane\nsa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným\nspôsobom) odníma možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v\nrovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných\nprostriedkov.\nOdôvodnenie uznesenia súdu (prvostupňového aj odvolacieho) musí mať náležitosti uvedené v § 157\nods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. (§ 211 O.s.p.). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí\nvyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení\ndostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce\nskutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd\nspôsobom logicky, kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým\n\nzisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Ak\nrozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľné.\nV danej veci o trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. s použitím\nustanovenia § 150 O.s.p. tak, že náhradu trov konania odporcovi nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil\ntým, že hoci navrhovateľ späťvzatím návrhu procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené,\nnavrhovateľ nemohol predvídať, že si v priebehu konania nájde prácu. Súd v tom videl dôvod hodný\nosobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. Krajský súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku\no trovách konania potvrdil ako vecne správne a v celom rozsahu sa stotožnil s jeho odôvodnením\n(podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Zároveň uviedol, že okolnosti, ktoré uvádza odporca vo svojom odvolaní\nsú okolnosťami, ktoré vyžadujú skutkové dokazovanie, t.j. zaoberanie sa oprávnenosťou návrhu ako\ntakého. Pritom rozhodnutie súdu prvého stupňa vyplynulo z procesných predpisov a preto skutkové\nzávery nie sú namieste. Považoval závery okresného súdu v tom, že navrhovateľ zobral svoj návrh späť,\nlen čo si našiel zamestnanie, za akceptovateľné, pokiaľ tento v postupe navrhovateľa videl dôvod hodný\nosobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania.\nPodľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu\ntrov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa\npriznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,\nak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.\nV sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu\nvo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak\nurobiť podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. Ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť,\naby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych\nprípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú\ndané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej\nveci. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na\nzákladné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi\nkonania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.\nPri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade k\nmajetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov, a je potrebné vziať do úvahy\nnielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia\nnajmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú\ntiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov k priebehu konania a\npod. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 5/2006).\nSúdy z hľadiska aplikácie ustanovenia § 150 O.s.p. neposúdili celý komplex okolností relevantných pri\nrozhodovaní o náhrade trov konania podľa tohto zákonného ustanovenia a vo svojich rozhodnutiach\nsa s nimi riadne nevysporiadali. Aby súdy tento komplex mohli zodpovedne posúdiť, musia nevyhnutne\nnajskôr poznať všetky doň patriace okolnosti, pretože len na tomto základe môžu potom so znalosťou\nveci niektorým z nich priznať prioritu pred ostatnými. Súdy výnimočnosť prípadu videli len v okolnosti\nna strane navrhovateľa a neprihliadali na ďalšie okolnosti významné pri skúmaní podmienok pre\nmožnosť rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov konania ako sú predovšetkým majetkové, sociálne,\nosobné a ďalšie pomery oboch účastníkov konania, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť\nnahradiť trovy, ale i toho, ktorého sféra (situácia) by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá\n(najmä s ohľadom na zdravotné postihnutie odporcu, ktorý má obmedzenú komunikačnú schopnosť\nv dôsledku nezvratného poškodenia zrakových a sluchových funkcií a preto na zabezpečenie\nadekvátnej ochrany svojich práv odôvodnene využil právne služby advokátky, na ktoré musel vynaložiť\nurčité finančné prostriedky). Neprihliadali tiež na okolnosti, ktoré viedli navrhovateľa k uplatneniu nároku\nna súde (návrh na zníženie vyživovacej povinnosti voči odporcovi podal dňa 21. septembra 2010, teda\ntakmer ihneď po tom, ako sa dobrovoľne dňa 10. septembra 2010 vzdal svojho zamestnania a ukončil\npracovný pomer bez toho, aby došlo de facto k zníženiu jeho mesačného príjmu, pričom mu bolo\nvyplatené odstupné vo výške 8 000 € a bez toho, aby vynaložil aspoň minimálne úsilie na získanie\nnového zamestnania) i na postoj účastníkov k veci v priebehu konania. Pokiaľ ide o konštatovanie oboch\nsúdov nižších stupňov, že navrhovateľ nemohol predvídať, že si v priebehu konania nájde prácu, v čom\nvideli dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania odporcovi, toto nemožno považovať\n\nbez ďalšieho (bližšieho zdôvodnenia) za skutočnosť, ktorá sama osebe je dôvodom hodným osobitného\nzreteľa.\nZákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia je nielen formálnou\npožiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo\nneurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu\ntak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj právnom posúdení veci. Dovolací súd na základe\nvyššie uvedeného dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu a rovnako súdu prvého stupňa\nv časti trov konania požiadavkám ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.\n(§ 211 O.s.p.) nevyhovujú.\nNedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia/í predstavuje závažné procesné pochybenie\nsúdu spočívajúce v odňatí možnosti konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.). Rozhodnutia vydané\nv konaní s takouto vadou nemožno považovať za správne a preto ich treba zrušiť. Z uvedených\ndôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa\nv napadnutej časti zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i\nods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 1, 3 O.s.p.).\nV novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania\n(§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}