{"guid": "18229c41-c865-40c3-a4b2-de1558700422:fe588337-7f5b-4419-9f1e-6f9896090ef2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6706202695.1", "spisova_znacka": "4MCdo/8/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/8/2012 z 26. 2. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2013, sp. zn. 4MCdo/8/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6706202695.1", "identifikacne_cislo": "6706202695", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Salajová", "sudca_id": 463, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-salajova-463", "datum_vydania": "2013-02-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "I. ÚS 324/2024", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:d4375c5c-4f5e-4b17-aa12-a1e8db16f57a", "datum": "2025-10-22", "vztah": "porusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-2", "nazov": "§ 57 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1996/218/#paragraf-21.odsek-4", "nazov": "§ 21 ods. 4 zákona č. 218/1996 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/218/#paragraf-21.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/218-1996/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-50.odsek-1", "nazov": "§ 50 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-50.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1996/218", "nazov": "predpis č. 218/1996 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/218", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/218-1996"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-41.odsek-2", "nazov": "§ 41 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-41.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 243f ods. 1 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-4", "nazov": "§ 57 ods. 4 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-58.odsek-1", "nazov": "§ 58 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-58.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-58"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-251.odsek-4", "nazov": "§ 251 ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-251.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-251"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "nazov": "§ 243i ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243i"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e.odsek-1", "nazov": "§ 243e ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243e"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1", "nazov": "§ 57 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-251.odsek-1", "nazov": "§ 251 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-251.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-251"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-1", "nazov": "§ 243b ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1996/218/#paragraf-31.odsek-2", "nazov": "§ 31 ods. 2 zákona č. 218/1996 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/218/#paragraf-31.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/218-1996/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 243f ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "nazov": "§ 80 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-80"}, {"iri": "/SK/ZZ/1996/218/#paragraf-30", "nazov": "§ 30 zákona č. 218/1996 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/218/#paragraf-30", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/218-1996/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-3", "nazov": "§ 243b ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57", "/SK/ZZ/1996/218#paragraf-21", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-50", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-41", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243f", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-58", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-251", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243i", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243e", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1996/218#paragraf-31", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-80", "/SK/ZZ/1996/218#paragraf-30", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fe588337-7f5b-4419-9f1e-6f9896090ef2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6706202695.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6706202695.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6706202695.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4MCdo/8/2012\n6706202695\n26. 02. 2013\nJUDr. Eva Sakálová\nECLI:SK:NSSR:2013:6706202695.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ D. K., bývajúcej v P., D. č. XXXXX/XA, 2/\nIng. Y. K., bývajúceho v P., T. č. XXX, obaja zastúpení Mgr. Marošom Uhaľom, advokátom vo Zvolene,\nNám. SNP č. 6/11, proti žalovaným 1/ Ing. R. L., bývajúcom v O. č. XXX, Q., 2/ Ing. J. I., CSc., bývajúcemu\nv P., Y. č. XX, 3/ JUDr. B. Y., bývajúcemu v P., P. č. XX, o určenie, že dohoda z 12. apríla 2002\nnie je exekučným titulom, nie je rozhodcovským nálezom, nie je zmierom, je nezákonná, neplatná, a\nnevykonateľná a žalobcov nezaväzuje, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 12 C 42/2006, o\nmimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v\nBanskej Bystrici z 9. decembra 2010 sp. zn. 16 Co 232/2010, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. decembra 2010\nv napadnutom potvrdzujúcom prvom výroku týkajúcom sa veci samej a v závislom druhom a štvrtom\nvýroku týkajúcom sa trov konania a rozsudok Okresného súdu Zvolen zo 7. mája 2010 č.k. 12 C\n42/2006-259 v prvom výroku vo veci samej a v závislom štvrtom výroku týkajúcom sa trov konania z r\nu š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie Okresnému súdu Zvolen.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Zvolen rozsudkom zo 7. mája 2010 č.k. 12 C 42/2006-259 určil, že dohoda uzavretá 12.\napríla 2002 medzi Ing. J. I., CSc., Ing. Y. K. a JUDr. B. Y. nie je exekučným titulom, podľa § 41 zákona\nč. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov,\nnie je rozhodcovským nálezom v zmysle § 21 zákona č. 218/1996 Z.z. o rozhodcovskom konaní, nie\nje zmierom v zmysle § 21 ods. 4 zákona č. 218/1996 Z.z. o rozhodcovskom konaní, je nezákonná,\nneplatná a nevykonateľná a žalobcov nezaväzuje. Žalobu voči žalovanému 1/ zamietol a žalobcom uložil\npovinnosť nahradiť mu trovy konania vo výške 164,82 Eur na účet advokáta do troch dní. Žalovaným 2/ a\n3/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v sume 1.340,76 Eur\nna účet advokáta. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 42 ods. 2 zákona č. 218/1996 Z.z. a § 54\nods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, keď dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva\nje neplatná, rozhodcovské konanie nikdy nezačalo a nikdy neprebehlo a teda nemohlo byť skončené a\nnemožno ju preto považovať za vykonateľné rozhodnutie. Rozhodnutie o trovách odôvodnil ustanovením\n§ 142 ods. 1 O.s.p.\nNa odvolanie žalovaného 2/ a žalobcov (tu len do časti týkajúcej sa trov konania žalovaného 1/) Krajský\nsúd v Banskej Bystrici rozsudkom z 9. decembra 2010 sp. zn. 16 Co 232/2010 potvrdil rozsudok\nsúdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej a v časti týkajúcej sa náhrady trov\nkonania žalovaného 1/ s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1, 2 O.s.p., keď dospel k záveru, že\nsúd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny\nzáver, pričom poukázal na dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil\na v podrobnostiach na ne odkázal. Na dôvažok uviedol, že súd prvého stupňa vec posúdil podľa\npríslušných ustanovení zákona č. 218/1996 Z.z. v znení platnom v čase vzniku sporného právneho\núkonu, správne posudzoval, či dohoda uzavretá medzi žalobcom 2/ a žalovanými 2/, 3/ z 12. apríla\n\n2002 môže predstavovať exekučný titul, či je rozhodcovským nálezom, resp. zmierom uzavretým v\nrozhodcovskom konaní a dohodu v súlade s ustanovením § 80 písm. c/ O.s.p. posudzoval aj z hľadiska\njej platnosti a vykonateľnosti. Ak potom súd prvého stupňa právne vzťahy medzi nimi posudzoval podľa §\n41 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a podľa § 21 zákona č. 218/1996\nZ.z. o rozhodcovskom konaní účinného v čase uzatvorenia dohody, vec správne právne posúdil a\npoužil aj správne ustanovenie právneho predpisu. Pokiaľ odvolateľ namietal, že súd prvého stupňa\nna základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd uviedol, že\nsúd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a bol to práve odvolateľ, ktorý nedal súhlas\nna vykonanie dokazovania predložením rozhodcovského spisu. Za dôvodnú nepovažoval ani námietku\ntýkajúcu sa nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.).\nUviedol, že žalobcovia zdôvodnili naliehavý právny záujem existenciou exekučného konania vedeného\nsúdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom pod EX 406/05 na základe poverenia Okresného súdu\nZvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Er 2576/2005 a práve preto, aby sa mohli v exekučnom\nkonaní brániť neplatnosťou exekučného titulu, podali predmetnú žalobu. Podľa názoru odvolacieho\nsúdu, pozitívne rozhodnutie o ich návrhu bude v exekučnom konaní dôvodom pre zastavenie exekúcie z\núradnej povinnosti. Dospel k záveru, že až do právoplatného rozhodnutia v predmetnej veci je postavenie\nžalobcov neisté a preto majú naliehavý právny záujem na meritórnom rozhodnutí o veci. Za správne\npovažoval aj rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania žalovaného\n1/ a sám rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že úspešným žalobcom ich náhradu nepriznal,\npretože im v odvolacom konaní nevznikli.\nProti týmto rozsudkom prvostupňového a odvolacieho súdu podal na základe podnetu žalovaného 2/\ns poukazom na ustanovenie § 243e ods. 1 v spojení s § 243f ods. 1 písm. b/, c/ O.s.p. mimoriadne\ndovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor\"), ktorý navrhol\nnapadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie s tým, že rozhodnutie\nvo výroku, ktorým bol návrh voči žalovanému 1/ v celom rozsahu zamietnutý a žalobcom bola uložená\npovinnosť nahradiť mu trovy konania nie je týmto mimoriadnym dovolaním napadnutý. Poukázal na\nustanovenie § 80 písm. c/, § 251 ods. 4 O.s.p., § 2, § 41 ods. 2, § 44 ods. 2, § 50 ods. 1, § 57\nods. 1, 2, 4 a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o\nzmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok). Uviedol, že v prejednávanej veci došlo\nk nerešpektovaniu aplikácie špeciálnej právnej úpravy k všeobecnej právnej úprave pri posudzovaní\nmateriálnych predpokladov exekučného titulu, ktorá vyplýva z § 251 ods. 4 O.s.p. a príslušných\nustanovení Exekučného poriadku, ktorý skúmanie exekučného titulu v jednotlivých fázach exekučného\nkonania upravuje. Týmto postupom súdy zaťažili konanie inou vadou (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.),\nktorá mala za následok nesprávne právne posúdenie veci. Za inú vadu konania v danom prípade treba\npovažovať to, že všeobecný súd konal a postupoval pri riešení právnej otázky podľa procesných noriem,\nktorých aplikácia prislúcha výhradne exekučnému súdu podľa Exekučného poriadku. Ďalej konajúce\nsúdy nesprávne právne posúdili existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (§\n243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), nakoľko zo vzťahu všeobecného právneho predpisu, t.j. Občianskeho\nsúdneho poriadku a osobitného predpisu, ktorým v danej veci je jedine Exekučný poriadok, vyplýva,\nže naliehavý právny záujem je v predmetnom konaní priamo vylúčený, nakoľko posudzovať existenciu,\nt.j. materiálnu alebo formálnu vykonateľnosť exekučného titulu je možné iba v exekučnom konaní\nvedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 11 Er 2576/2005. Otázka existencie exekučného titulu\nje otázkou právnou, ktorú je oprávnený v rámci svojej prieskumnej právomoci v jednotlivých fázach\nexekučného konania posudzovať výhradne exekučný súd, a to v konaní podľa Exekučného poriadku.\nMimoriadne dovolanie podáva z dôvodu, že týmito rozhodnutiami bol porušený zákon a vyžaduje to\nochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania, ktorú nemožno dosiahnuť inými\nprávnymi prostriedkami.\nŽalobkyňa 1/ vo vyjadrení k mimoriadnenmu dovolaniu navrhla dovolanie generálneho prokurátora\nzamietnuť, pretože nie sú dané dôvody dovolania a nie sú ani dôvody, pre ktoré by bolo potrebné\nnapadnuté rozhodnutie zrušiť. Dovolateľ vychádza z nesprávneho právneho záveru, že všeobecný súd\nnemôže listinu predstavujúcu exekučný titul, podrobiť svojmu prieskumu, a že táto možnosť je daná\nlen exekučnému súdu. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci je dohoda, ktorá nespĺňa náležitosti\nexekučného titulu, je len dohodou medzi jej účastníkmi a nemá účinky záväzného rozhodnutia. Žiaden\nprávny predpis nezakazuje, aby účastník napadol neplatnosť dohody žalobou na súde. Žaloby na určenie\nneplatnosti zmlúv alebo dohôd sú bežným typom žaloby podávanej na všeobecných súdoch, ktoré sú\nsúdmi tolerované. Na podporu svojho názoru poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\n\nrepubliky sp. zn. 1 M Cdo 7/2004, sp. zn. 1 Cdo 3/2003, rozhodnutia zverejnené v časopise Zo súdnej\npraxe ročník 1996 pod č. 40/1996 a ročník 1998 pod č. 3/1998 a tiež nález Ústavného súdu Českej\nrepubliky IV. ÚS 174/02 použitý odvolacím súdom a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS\n137/08. Uviedla, že v rozhodcovskom konaní nebolo vydané žiadne rozhodnutie rozhodcu a v čase,\nkeď podávala predmetnú žalobu exekučné konanie už prebiehalo, bolo vydané poverenie na exekúciu\na preto exekučný súd už neskúmal exekučný titul. Exekučné konanie nebráni preskúmaniu exekučného\ntitulu v inom konaní pred všeobecným súdom, nepredstavuje prekážku začatého konania a § 99 ods.\n2 písm. c/ O.s.p. predpokladá riešenie predbežnej otázky v inom konaní. Ak by bolo súdom z dôvodu\nnedostatku naliehavého právneho záujmu upreté právo takýto „titul\" napadnúť, bolo by jej tým odňaté\nprávo na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd. Skutočnosť, že v exekučnom konaní zákon umožňuje\nskúmať exekučný titul z hľadiska materiálnej, či formálnej vykonateľnosti, nebráni účastníkovi v podaní\nžaloby o neplatnosť určitého úkonu, bez ohľadu na to, že takýto úkon je zároveň exekučným titulom, ako\nje tomu pri notárskej zápisnici. Ak je možné napadnúť žalobou vykonateľnú notársku zápisnicu, nie je\ndôvod na nepripustenie žaloby o určenie neplatnosti dohody, ktorá nespĺňa podmienky rozhodcovského\nrozhodnutia. Navrhla preto dovolanie zamietnuť z uvedených dôvodov, a tiež ako dovolanie podané\noneskorene a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania vo výške 16.977,98 Eur.\nŽalobca 2/ a žalovaný 2/, 3/ nevyužili svoje právo a na výzvu súdu sa k mimoriadnemu dovolaniu\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky nevyjadrili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g\nO.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1, 2 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§\n243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu podľa\n§ 243i ods. 2 O.s.p. a § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p., môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní\ndošlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací\nsúd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými\ndôvodmi (§ 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s §\n242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania,\npokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nVzhľadom na zákonnú povinnosť podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p., skúmať vždy, či napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád\nuvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je\npostihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., t.j., či v danej veci nejde o prípad\nnedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku\nriadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo\nuž prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo\nzačať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, prípad rozhodovania\nvylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným. Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až g/\nO.s.p. v dovolaní namietané neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť mimoriadneho\ndovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.\nMimoriadny dovolateľ ako dovolací dôvod uvádza, že konanie na súdoch nižších stupňov je postihnuté\ntzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/\nO.s.p.), keď všeobecný súd konal a postupoval pri riešení otázky podľa procesných noriem, ktorých\naplikácia prislúcha výhradne exekučnému súdu a podľa Exekučného poriadku a rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), keď súd nesprávne posúdil\nexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje\nkonkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou\npráva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak\n\nsíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery.\nNávrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode,\no neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o\nspôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona,\nz právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,\nak je na tom naliehavý právny záujem (§ 80 písm. a/, b/ a c/ O.s.p.).\nUrčovací návrh (§ 80 písm. c/ O.s.p.) má predovšetkým preventívny charakter - jej účelom je spravidla\nposkytnúť ochranu právam navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva\n[určovací návrh preto vo všeobecnosti nie je opodstatnený tam, kde už právny vzťah alebo právo\nboli porušené a kde je namieste návrh na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O.s.p.)]. Posúdenie\nnaliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Právny záujem,\nktorý je podmienkou prípustnosti takéhoto návrhu, musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v\ndanom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich\npráv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo\nprávo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa návrhu na\nplnenie). Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva\nexistencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd\nmohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými\naspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru u navrhovateľa,\nteda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho\nstavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu,\nresp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím\nvýrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.\nNejde tu o samotný určovací návrh, ale o to, čoho (akého určenia) sa navrhovateľ domáha a z akých\nprávnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to,\nčoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím\npetitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom\nvzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá teda\nposúdenie, či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď\nspornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné\nkonanie. Naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým\nso zreteľom na cieľ sledovaný podaním návrhu a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak\nnavrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný\na prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten-ktorý určovací\nnávrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým\nalebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.\nNávrh na určenie práva bol aj v minulosti svojou povahou návrhom preventívnym, u ktorého sa viac\nnež u návrhov (žalôb) na plnenie dbalo, aby nedošlo k jeho zneužitiu a prísne sa selektovala jeho\nprípustnosť. Mnohé minulé právne vety zo súdnych rozhodnutí možno považovať aj pri súčasnej úprave\nza akceptovateľné, čomu svedčí predovšetkým to, že 1/ k tomu, či je právny záujem na určení, sa\nprihliada z úradnej povinnosti, 2/ podľa ustanovenia o určovacej žalobe nie je prípustná žaloba\no určenie, že niekomu kedysi prislúchalo vlastnícke právo, 3/ na nedostatok predpokladu určovacej\nžaloby musí súd prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania. Otázky týkajúce sa posúdenia naliehavého\nprávneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy, právneho úkonu a pod., sú teda doterajšou judikatúrou\ndostatočne riešené a judikatúra je v tomto smere ustálená, pričom dovolací súd nemá dôvod ani v\nprejednávanej veci sa od nej odkloniť (por. napr. aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo\n110/2009, 3 Cdo 204/2005, 4 M Cdo 24/2008, 5 Cdo 191/2008, 6 Cdo 192/2010).\nSúdna prax za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. považuje aj návrh na určenie neplatnosti\nzmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia či neexistencia práva, resp. právneho vzťahu. Zároveň\nrešpektuje názor, že ak vyslovením neplatnosti sa má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či\ntu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný naliehavý právny záujem (porovnaj napr. rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 98/2004). Ten je v takomto prípade daný na samotnom určení\npráva. Určenie neplatnosti zmluvy nemusí znamenať, že účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo\nv dôsledku zmluvy zaniknúť alebo že nie je nositeľom práva, ktoré mal zmluvou nadobudnúť, pretože\nprávo mu mohlo zaniknúť na základe inej právnej skutočnosti, prípadne ho mohol nadobudnúť iným\n\nspôsobom. Ak súd rozhodne o tom, že zmluva je neplatná, týmto deklaratórnym súdnym rozhodnutím sa\nteda spravidla neriešia všetky otázky sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou otázka, komu právo\npatrí.\nVýklad podávaný súdnou praxou je jednotný v závere, že naliehavý právny záujem o určenie, či tu právny\nvzťah alebo právo je či nie je, je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo\nkde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Určovacia žaloba podľa § 80 písm.\nc/ O.s.p. je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav\nohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak,\njednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah\na povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý\nprávny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej žaloby\nkorešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade\nočakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nabude ani naliehavý právny záujem na takomto určení.\nPritom príslušné závery sa viažu nielen k žalobe na určenia ako takej, ale tiež k tomu, akého konkrétneho\nurčenia sa žalobcovia domáhajú.\nDoterajšia súdna judikatúra dopadá aj na preskúmavanú vec.\nV prejednávanej odvolací súd vyslovil, že naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení\nspočíva v tom, že v prebiehajúcom exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn.\n11 Er 2576/2005 pozitívne rozhodnutie o ich návrhu bude dôvodom pre zastavenie exekúcie z úradnej\npovinnosti (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku).\nDovolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom odvolacieho súdu, že predmetná určovacia žaloba\nmá preventívny charakter a požadované určenie je v posudzovanej veci spôsobilé odstrániť stav právnej\nneistoty žalobcov alebo odstrániť ohrozenie ich konkrétneho tvrdeného práva, najmä keď oba súdy\nnižších stupňov pominuli aj tak závažnú skutočnosť, že postavenie žalobkyne 1/ a postavenie žalobcu\n2/ v prejednávanej veci nie je totožné vo vzťahu k premetu veci a preto je potrebné ich posudzovať\nsamostatne.\nPre účel posúdenia prejednávanej veci treba uzavrieť, že právne pomery žalobkyne 1/, voči ktorej\nžalovaní žalobu o splnenie povinnosti v zmysle § 80 písm. b/ O.s.p. k dispozícii nemajú (pretože netvrdia,\nže je dlžníčkou, teda povinnou v určitom obligačnom vzťahu a teda, že má z neho povinnosť plniť),\nprebiehajúcou exekúciou (vedenou na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 11 Er 2576/2005) dotknuté v zmysle ohrozenia alebo zneistenia práva alebo právneho vzťahu, ktorého má byť účastníčkou - neboli.\nŽalobkyňa 1/ je totiž len účastníčkou exekučného konania, ktoré postavenie jej vyplýva z ustanovenia\n§ 37 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom\nspoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia\nexekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym\nrozhodnutím. Pretože právoplatný rozsudok o kladnej alebo zápornej určovacej žalobe netvorí vo vzťahu\nmedzi týmito účastníkmi prekážku právoplatne rozhodnutej veci k žalobe na plnenie založenej na tom\nistom základe (§ 159 ods. 3 O.s.p.), nemožno dospieť ani k záveru, že rozhodnutie o požadovanom\nurčení je spôsobilé vytvoriť pevný základ pre právne vzťahy medzi žalovanou 1/ a žalovanými.\nPri posúdení existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle ustanovenia\n§ 80 písm. c/ O.s.p. u žalobcu 2/ bolo v prejednávanej veci potrebné brať do úvahy existenciu\nrozhodcovského nálezu (zmieru), na korý je už vedené exekučné konanie na Okresnom súde Zvolen\npod sp. zn. 11 Er 2576/2005, t.j. do úvahy bolo potrebné brať rozhodnutie, ktorým žalobcovi 2/ bola už\nuložená povinnosť na plnenie (por. § 80 písm. b/ O.s.p.), t.j. bola ním deklarovaná jeho povinnosť vo sfére\nhmotného práva, v rámci ktorého musela byť riešená aj otázka platnosti či neplatnosti dohody z 12. apríla\n2002, ako základnej predbežnej otázky. Určovacia žaloba teda nie je v preskúmavanom prípade zárukou\nodvrátenia sporu medzi žalobcom 2/ a žalovanými a nemá preventívny charakter, ako to výslovne tvrdí\nodvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia. Žalobca 2/ sa následne mohol žalobou na súde domáhať\nzrušenia rozhodcovského nálezu z dôvodov uvedených v ustanovení § 25 ods. 1 zákona č. 218/1996\nZ.z., v ktorom konaní je súd oprávnený skúmať namietanú neplatnosť uzavretého zmieru a s tým aj\nsúvisiacu otázku platnosti dohody z 12. apríla 2002. V tomto ustanovení sa premieta princíp „vigilantibus\niura scripta sunt\" („práva patria bdelým\" alebo „zákony sú písané pre bdelých\" alebo „nech si každý stráži\n\nsvoje práva\"). Nevyužitie postupu podľa uvedeného ustanovenia znamená stratu možnosti skúmať a\nspochybňovať rozhodcovský nález žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p., keď právoplatným rozhodnutím o\npovinnosti plniť je vyriešená aj prejudiciálna otázka existencie či neexistencie práva či právneho vzťahu,\nz ktorého povinnosť plniť vzišla, pričom k zodpovedajúcej náprave bolo možné v prejednávanej veci\ndospieť inak, než predmetnou určovacou žalobou, ktorú možnosť však žalobca 2/ nevyužil.\nMimoriadne dovolanie ďalej ako dovolací dôvod uvádza, že konanie súdov nižších stupňov je postihnuté\ntzv. inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/\nO.s.p.), spočívajúcou v nerešpektovaní ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p.\nPodľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,\noprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o\nvýchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.\nPodľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa\npoužijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje\nsa však vždy uznesením.\nPodľa § 21 ods. 4 zák. č. 218/1996 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovské konanie možno skončiť\nzmierom. Zmier uzavretý pred rozhodcovským orgánom, ním prijatý a účastníkmi podpísaný má účinky\nprávoplatného súdneho rozhodnutia.\nPodľa § 30 zákona č. 218/1996 Z.z. nález, proti ktorému nebola podaná žiadosť o preskúmanie nálezu\npodľa § 24a alebo žaloba podľa § 25, nadobúda 15. dňom od doručenia povinnému účinky právoplatného\na vykonateľného súdneho rozhodnutia a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný.\nPodľa § 31 ods. 1 zákona č. 218/1996 Z.z., súd príslušný na výkon rozhodnutia na návrh účastníka, proti\nktorému bol nariadený výkon rozhodcovského nálezu, exekučné konanie zastaví z dôvodov uvedených\nv osobitnom predpise, ako aj vtedy, ak\na/ ak rozhodcovský nález má vadu uvedenú v § 25 ods. 1 písm. a/ a b/,\nb/ ak nález zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo\nodporuje dobrým mravom.\nPodľa odseku 2 cit. ustanovenia, exekučný súd vykonateľnosť rozhodcovského nálezu zruší a exekučné\nkonanie zastaví aj bez návrhu účastníka, ak zistí v rozhodcovskom konaní vady uvedené v odseku 1\npísm. a/ alebo písm. b/.\nPodľa ods. 3 cit. ustanovenia, proti rozhodnutiu exekučného súdu podľa odseku 1 alebo odseku 2 je\nprípustný opravný prostriedok.\nPodľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na\npodklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi\nschválených.\nPodľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na\npodklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení\nneskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so\nzákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota\nneplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu\nalebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením\nzamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.\nPodľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním\nexekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po\n\nvzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho\nvymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,\nže oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky\nmusia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok\nexekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.\nPodľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak\na/ sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,\nb/ rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa\nstalo neúčinným,\nc/ zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,\nd/ exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa\ntohto zákona alebo podľa osobitného zákona,\ne/ bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce\nexekúciu (§ 55),\nf/ po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,\ng/ exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,\nh/ majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,\ni/ oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,\nj/ pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,\nk/ rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na\nplnenie verejnoprospešného účelu,\na podľa jeho odseku 2/, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo\nosobitného zákona.\nNapokon, podľa § 58 odsek 1, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.\nZ citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že doručený rozhodcovský nález, ktorý už nemožno\npreskúmať, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu\na po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľným rozhodnutím.\nKeďže právoplatný rozhodcovský nález je exekučným titulom a má rovnaké účinky ako rozsudok\nvšeobecného súdu, je exekučný súd povinný s ním nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného\nsúdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný\npostup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného\nvšeobecným súdom, a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu\nvydaného v rozhodcovskom konaní.\nRozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon\nrozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia\nzákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd\nokrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul. Exekučný\nsúd je už v štádiu tohto posudzovania povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu\nna vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný\ntitul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej\n(z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z\naspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia\nsubjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).\nV rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové\na právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd\nnedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať chyby\na nedostatky exekučného titulu (porovnaj tiež R 47/2012). Treba mať ale na zreteli, že ak oprávnený\nv návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok, je exekučný súd - tak v prípade\nrozsudku všeobecného súdu, ako aj v prípade rozsudku rozhodcovského súdu - povinný skúmať, či ide\no rozsudok vykonateľný (§ 39 ods. 2 a § 41 Exekučného poriadku).\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že námietka generálneho prokurátora týkajúca sa neprípustnosti\nposudzovania splnenia náležitostí exekučného titulu všeobecným súdom v konaní podľa § 80 písm.\n\nc/ O.s.p. tak bola plne opodstatnená, pretože takéto oprávnenie prináleží výlučne exekučnému súdu v\nexekučnom konaní, ktorému táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona, kedy exekučný súd má v takom\nkonaní k dispozícii rozhodujúce skutkové podklady, z ktorých je schopný získať potrebné informácie o\nskutkovom a právnom stave veci.\nZ uvedeného vyplýva, že v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky bol\nopodstatnene uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 243f ods. 1 písm. b/, c/ O.s.p., že rozhodnutia súdov\nnižších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci a konanie je postihnuté inou vadou,\nktorá mala za následok nesprávne právne rozhodnutie vo veci.\nZ týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušil\npodľa § 243i ods. 2 O.s.p. a § 243b ods. 1 O.s.p. a keďže dôvody, pre ktoré bolo zrušené rozhodnutie\nodvolacieho súdu, sú dané aj vo vzťahu k rozsudku súdu prvého stupňa, zrušil v rovnakej časti aj jeho\nrozhodnutie a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p.\na § 243b ods. 3 O.s.p.).\nV novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania, pričom je\nviazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "I. ÚS 324/2024", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:d4375c5c-4f5e-4b17-aa12-a1e8db16f57a", "datum": "2025-10-22", "vztah": "porusene"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}