{"guid": "f77809e3-f2ff-4da9-8a92-c4e20ff2ddbd:822c502f-98bb-493d-9c34-0be7b8b45c4b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6611203217.1", "spisova_znacka": "4MCdo/15/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/15/2012 z 26. 3. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2013, sp. zn. 4MCdo/15/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6611203217.1", "identifikacne_cislo": "6611203217", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Salajová", "sudca_id": 463, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-salajova-463", "datum_vydania": "2013-03-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "nazov": "§ 243i ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243i"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53", "nazov": "§ 53 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-1", "nazov": "§ 243b ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40.odsek-1", "nazov": "§ 40 ods. 1 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-40"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243i", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-40"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/822c502f-98bb-493d-9c34-0be7b8b45c4b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6611203217.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6611203217.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6611203217.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4MCdo/15/2012\n6611203217\n26. 03. 2013\nJUDr. Eva Sakálová\nECLI:SK:NSSR:2013:6611203217.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so\nsídlom v Bratislave, Astrová č. 2/A, IČO: 36 432 105, proti povinnému P. T., bývajúcemu vo K. , o\nvymoženie\n331,94 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 17 Er 175/2011, o\nmimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu\nLučenec z 15. marca 2011 č.k. 17 Er 175/2011-11 a proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici\nz 21. júna 2011 sp. zn. 17 CoE 184/2011, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie z a m i e t a.\nÚčastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOprávnená podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie\nsumy 331,94 Eur s príslušenstvom. Povinnosť povinného zaplatiť jej vymáhanú sumu preukazovala\nrozhodcovským rozsudkom z 27. júla 2010 sp. zn. II-2009/2046 (ďalej len „exekučný titul“) vydaným\nStálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie. Súdny exekútor následne v zmysle § 44\nzákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene\na doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) požiadal Okresný súd Lučenec o vydanie\npoverenia na vykonanie exekúcie.\nOkresný súd Lučenec (ďalej len „exekučný súd“) uznesením z 15. marca 2011 č.k. 17 Er 175/2011-11\nžiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení\nrozhodnutia uviedol, že z exekučného titulu vyplynulo, že povinný ním bol zaviazaný na peňažné plnenie\nz dôvodu nesplatenia úveru poskytnutého mu právnou predchodkyňou oprávnenej (Poštovou bankou,\na.s.) na základe zmluvy o úvere. S prihliadnutím na povahu účastníkov a obsah zmluvy dospel k záveru,\nže išlo o spotrebiteľskú zmluvu a na vec bolo preto potrebné aplikovať Smernicu Rady č. 93/13/EHS z\n5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“). Vychádzal\nz názoru, že v exekučnom konaní je exekučný súd povinný už pri rozhodovaní o žiadosti súdneho\nexekútora o udelenie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku\nex offo (z úradnej povinnosti) posúdiť povahu zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doložky), ktorou je\nzaložená právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, a to z hľadiska jej primeranosti\n(prijateľnosti), a teda jej platnosti. Konštatoval, že medzi oprávnenou (resp. jej právnou predchodkyňou)\na povinným bola dohodnutá rozhodcovská doložka umožňujúca riešiť spory z tejto zmluvy výlučne v\nrozhodcovskom konaní\n\npred rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka bola súčasťou obchodných podmienok\nformulárovej zmluvy o úvere bez možnosti povinného - spotrebiteľa - ovplyvniť jej obsah, a teda nebola\ndohodnutá individuálne. Vyslovil záver, že takáto rozhodcovská doložka bola v neprospech povinného,\npreto bola neprijateľná. Povinný totiž mohol buď len odmietnuť zmluvu ako celok, alebo sa podrobiť\nvšetkým podmienkam poskytnutia úveru, to znamená aj rozhodcovskému konaniu (ak vznikne spor),\nbez možnosti uplatniť svoje právo žalobou\nna všeobecnom súde. Exekučný titul bol tak vydaný na základe neplatného ustanovenia zmluvy o úvere,\na teda bol vydaný v rozpore so zákonom.\nKrajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“)\nna odvolanie oprávnenej uznesením z 21. júna 2011 sp. zn. 17 CoE 184/2011 uznesenie exekučného\nsúdu potvrdil. Potvrdenie uznesenia odôvodnil jeho vecnou správnosťou.\nNa doplnenie uviedol, že koncipovaním rozhodcovskej doložky, ktorá nebola dojednaná individuálne,\noprávnená od začiatku sledovala to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy, boli tieto riešené na\nrozhodcovskom súde za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv povinného ako spotrebiteľa.\nNa základe podnetu oprávnenej podal proti uvedeným uzneseniam exekučného súdu a odvolacieho\nsúdu mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol, aby dovolací súd obe\nuznesenia zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil nesprávnym\nprávnym posúdením veci oboma súdmi v otázke, či exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej\nzmluvy, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul (rozhodcovský rozsudok). Zároveň namietal odňatie\nmožnosti oprávnenej konať pred súdom tým, že súdy nevykonali dôkazy predpísaným spôsobom a\nkonštatovali skutkový stav, ktorý nemá oporu vo vykonaní dokazovania.\nNesprávne právne posúdenie veci v otázke oprávnenosti exekučného súdu skúmať platnosť\nrozhodcovskej zmluvy (doložky) odôvodnil generálny prokurátor tým, že súdy pri jej riešení vychádzali\nz nesprávnej interpretácie (v dôsledku nesprávneho prekladu) rozsudku Súdneho dvora Európskej\núnie sp.zn. C-40/08 zo 6. októbra 2009 vo veci Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodriguez\nNogueira (Asturcom), podľa ktorej uvedené rozhodnutie ukladá exekučnému súdu členského štátu\nimperatív preskúmať platnosť rozhodcovskej doložky bez ohľadu na to, či to právna úprava členského\nštátu v exekučnom konaní umožňuje alebo vylučuje. Poukazoval na to, že rozhodnutie Asturcom\nmá byť správne interpretované tak, že vnútroštátny exekučný súd v konaní o návrhu na výkon\nrozhodcovského rozsudku musí ex offo posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, ak mu to v\nrámci tohto konania umožňuje vnútroštátne právo a ak má za tým účelom nevyhnutné informácie o\nskutkovom a právnom stave. Podľa názoru generálneho prokurátora však z Exekučného poriadku,\nani zo žiadneho ustanovenia iného právneho predpisu nevyplýva možnosť exekučného súdu skúmať\nplatnosť rozhodcovskej zmluvy. V slovenskom právnom poriadku je v zmysle § 40 ods. 1 zákona č.\n244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) na posúdenie\nplatnosti rozhodcovskej zmluvy príslušný len súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského\nkonania na zrušenie rozhodcovského rozsudku.\nPre prípad, že sa dovolací súd nestotožní s názorom o nemožnosti exekučného súdu skúmať platnosť\nrozhodcovskej doložky, generálny prokurátor namietal aj odňatie možnosti oprávnenej riadne konať pred\nsúdom. K takémuto nesprávnemu postupu súdov malo dôjsť tým, že súdy svoj skutkový záver o tom, že\nrozhodcovská doložka nebola dohodnutá individuálne, vyvodili z listiny - obchodných podmienok - bez\ntoho, aby tento dôkaz vykonali na pojednávaní s možnosťou oprávnenej sa k nemu vyjadriť.\nNapokon generálny prokurátor namietal aj nesprávne právne posúdenie veci súdmi v otázke samotnej\nneprijateľnosti rozhodcovskej doložky poukazujúc na to, že podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o\nbankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“) v znení platnom a\núčinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere\n\n(28. decembra 2006) povinný nemal povinnosť prijať návrh rozhodcovskej zmluvy, a že o tejto možnosti\nmal vedieť so zreteľom na nevyvrátiteľnú domnienku o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, vyplývajúcu z § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky.\nSúdom tiež vyčítal, že na posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky aplikovali ustanovenia Obč.\nzákonníka, ktoré v čase uzavretia zmluvy o úvere ešte neboli účinné.\nOprávnená, povinný a ani súdny exekútor sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že boli splnené\npodmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky a že\ndovolanie je prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 v spojení s § 243i ods.\n2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie exekučného súdu i uznesenie odvolacieho súdu a dospel k\nzáveru, že mimoriadnemu dovolaniu nemožno vyhovieť.\nV preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska z obsahu spisu zrejmé, že medzi právnou\npredchodkyňou oprávnenej (Poštovou bankou, a.s.) a povinným bola dňa\n28. decembra 2006 uzavretá zmluva o úvere, v ktorej povinný okrem iného potvrdil, že sa oboznámil\ns obchodnými podmienkami, súhlasí s ich obsahom a prijíma návrhy v nich predložené. V článku 9.\n5 obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2005) bolo uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že\nakékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a obchodných podmienok budú riešené dohodou, a že\nv prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní pred\nStálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk Slovenskej republiky.\nVychádzajúc z uvedeného skutkového stavu dovolací súd považuje za správny právny záver\nexekučného i odvolacieho súdu o oprávnenosti exekučného súdu skúmať ex offo platnosť rozhodcovskej\ndoložky dohodnutej medzi právnou predchodkyňou oprávnenej a povinným v obchodných podmienkach\nk zmluve o úvere z 28. decembra 2006, majúcej charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 23a zákona\nč. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase jej uzavretia. Tento právny záver možno\nvyvodiť z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s princípom ochrany práv spotrebiteľa\nako slabšej zmluvnej strany, vyplývajúcim z právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na\nochranu práv spotrebiteľa.\nV zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd je ex offo povinný skúmať, či\nexekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pri posudzovaní tohto základného predpokladu pre udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd nezaoberá vecnou správnosťou exekučného titulu,\nale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to mal právomoc, a či je vykonateľný po stránke\nformálnej a materiálnej. Exekučný poriadok označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie\nsúdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných\norgánov. V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal\nprávomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie\nza zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce.\nObdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať,\npokiaľ to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho\nvydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku\nrei iudicata.\nV súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie\n(nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu, resp. rozhodcov) rozhodnúť spor, je potrebné\nrozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu\nzo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu.\n\nPokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia\nzákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok\nprávomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 21 ods.\n2) a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre\nneplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40\nods. 1 písm. c/), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. Nevyužitie\npostupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať\na spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní,\npretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné.\nAk je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver\nneplatí. Keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť\nexistenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je\nexekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy\na v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so\nzákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Takúto interpretáciu\noznačených ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní v spojitosti s § 44 ods. 2 Exekučného\nporiadku vyžaduje naplnenie príkazu vyplývajúceho z princípu ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je\nodstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku\nškode spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie\nživotnej úrovne a kvality života občanov. Okrem toho tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou\nsúdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky. Toto právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti\nkomu je uplatňovaný nejaký nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že všeobecný súd\nmôže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity\nspotrebiteľa) účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského\nrozsudku. Dovolací súd sa preto nestotožnil s právnym názorom generálneho prokurátora o nemožnosti\nexekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy a tým aj právomoc rozhodcovského súdu.\nZa dôvodnú nepovažoval ani námietku generálneho prokurátora o odňatí možnosti oprávnenej riadne\nkonať pred súdom tým, že súdy svoj skutkový záver o tom, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá\nindividuálne, vyvodili z listiny - obchodných podmienok - bez toho, aby tento dôkaz vykonali na\npojednávaní s možnosťou oprávnenej sa k nemu vyjadriť.\nV preskúmavanej veci bolo dovolaním napadnuté rozhodnutie, resp. rozhodnutia, vydané v štádiu\nexekučného konania, v ktorom exekučný súd posudzoval splnenie zákonom stanovených procesných\npredpokladov pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi\nna vykonanie exekúcie. Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie exekučný súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh\nna vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma,\nči návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený\npotvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a\npovinný osobami uvedenými v exekučnom titule\na či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle § 103 O.s.p. V štádiu exekučného konania, pri\nktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie\nexekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa\nvychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu\nexekučný súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach\n§ 122 až § 124 O.s.p.) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené\nokolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce\nnariadenie pojednávania s možnosťou účasti oprávneného i povinného) v tejto časti exekučného konania\nneprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát\n\ndozvedieť (ak nie je daná výnimka vyplývajúca zo zákona) až doučením upovedomenia o začatí\nexekúcie. V predmetnej veci napokon oprávnená v odvolaní proti uzneseniu exekučného súdu ani\nnijako nespochybnila skutkový záver tohto súdu o tom, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá\nindividuálne, namietala len jeho právne závery.\nVecnú správnosť dovolaním napadnutých uznesení nebola spôsobilá spochybniť ani námietka o\nnesprávnom právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu,\nže podľa § 93b zákona o bankách povinný nemal povinnosť prijať návrh rozhodcovskej zmluvy, a že o\ntejto možnosti mal vedieť. Uvedené ustanovenie nijako nezbavovalo právnu predchodkyňu oprávnenej\npovinnosti predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z\nneho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh\nna riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé,\nže mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v\nrozhodcovskom konaní. Pokiaľ právna predchodkyňa oprávnenej takto nepostupovala, resp. pokiaľ\ntakýto postup nebol oprávnenou doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súdy správne\nkonštatovali neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom,\nak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle\noboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami\na informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.\nOprávnená sa svojej zodpovednosti za uzavretie neprijateľnej rozhodcovskej doložky nemohla zbaviť\nani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením\njeho dôsledkov v neprospech povinného. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských\nprávnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej\nmožnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne,\nak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v\nkonkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp\nochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického\nživota, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych\npredpisov (akým je v danej veci zákon o bankách) zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť\nspotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu. K\nrovnakému záveru dospel už Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení zo 16. januára 2013\nsp. zn. 6 M Cdo 9/2012.\nSo zreteľom na uvedené dovolací súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora ako nedôvodné\nzamietol.\nÚčastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, keďže generálny prokurátor, ani oprávnená\nneboli v konaní úspešní a povinnému v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}