{"guid": "30e6b7fc-a99a-4703-9fce-1bf01ad502a4:cd0711df-dde3-47ea-8c8a-20bc1cbd3bce", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6307201929.1", "spisova_znacka": "4ECdo/77/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4ECdo/77/2013 z 15. 7. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. júla 2013, sp. zn. 4ECdo/77/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:6307201929.1", "identifikacne_cislo": "6307201929", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miriam Szárazová", "datum_vydania": "2013-07-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-159", "nazov": "§ 159 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-159", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-159"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-159"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cd0711df-dde3-47ea-8c8a-20bc1cbd3bce", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6307201929.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6307201929.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6307201929.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4ECdo/77/2013\n6307201929\n15. 07. 2013\nJUDr. Lubor Šebo\nECLI:SK:NSSR:2013:6307201929.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v\nBratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,\nGrösslingova 4, Bratislava, proti povinnej J. naposledy trvale bytom B., zastúpenej opatrovníčkou R.,\ntajomníčkou informačného centra Okresného súdu Zvolen, o vymoženie 1 022,37 € s príslušenstvom,\nvedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 6 Er 259/2007, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu\nKrajského súdu v Banskej Bystrici z 30. októbra 2012 sp. zn. 1 CoE 429/2012, takto\nrozhodol:\nNávrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.\nDovolanie oprávnenej o d m i e t a.\nPovinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nSúdny exekútor žiadosťou doručenou na Okresný súd Brezno 4. mája 2007 požiadal o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej\nčinnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ''Exekučný poriadok'')\nna základe rozhodcovského rozsudku z 24. októbra 2006 sp. zn. SR 5569/06 vydaného Stálym\nrozhodcovským súdom, ktorý zriadila Slovenská rozhodcovská a.s. (ďalej len ''označený rozhodcovský\nrozsudok''). Okresný súd Brezno poverením z 3. augusta 2007 č. 5603 018584* poveril súdneho\nexekútora vykonaním exekúcie.\nOkresný súd Brezno uznesením z 12. marca 2012 č.k. 6 Er 259/2007-18 exekúciu zastavil. V dôvodoch\nsvojho rozhodnutia označil za nesporné, že všeobecný súd je povinný v priebehu exekučného konania\nex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a kedykoľvek, ak v\npriebehu konania zistí, že tieto podmienky splnené nie sú, rozhodne o zastavení exekúcie. Jedným\nz týchto predpokladov je aj existencia relevantného exekučného titulu, vykonateľného tak po stránke\nmateriálnej ako aj formálnej. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 zákona o rozhodcovskom\nkonaní (ďalej len ''ZoRK'') oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby nebol materiálne\nprávoplatný - nie je ním viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk ZoRK aj\nčo do materiálnej správnosti. Po preskúmaní zmluvy o úvere č. 6490404 zo dňa 11.05.2006, ktorá\nbola podkladom na vydanie exekučného titulu, túto, vzhľadom na povahu zmluvných strán, predmet\npodnikateľskej činnosti oprávnenej, ako aj jej obsah, považoval súd za spotrebiteľskú zmluvu podľa\n§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ani prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka nie\nje žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa\nochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka. Poukázal aj na smernicu\nRady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj na\nskutočnosť, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nebola osobitne vyjednaná, vzhľadom na jej\nsplynutie s ostatnými štandardnými zmluvnými podmienkami a že spôsobuje hrubý nepomer v právach\n\na povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a núti spotrebiteľa\nneodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, a preto je neprijateľnou podmienkou, priečiacou\nsa dobrým mravom, kde výkon práv a povinnosti z nej odporuje dobrým mravom. Preto exekúciu zastavil\npodľa § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 ZoRK v spojení s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku.\nNa odvolanie oprávnenej Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 30. októbra 2012 sp. zn. 1\nCoE 429/2012 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil (prvý výrok) a návrh oprávnenej na prerušenie\n(exekučného) konania zamietol (druhý výrok). V odôvodnení rozhodnutia vzťahujúceho sa na potvrdenie\nprvostupňového uznesenia uviedol, že skúmaniu povahy obsahu rozhodcovského rozsudku musí\npredchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou.\nAk je totiž rozhodcovská zmluva neplatná, potom rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom\nkonaní, ktorý odvodzoval svoju právomoc z neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je materiálne\nvykonateľným exekučným titulom. Táto skutočnosť sama o sebe je dôvodom na zastavenie exekúcie,\nktorá začala na základe takéhoto exekučného titulu trpiaceho neodstrániteľnou vadou, pre ktorú v\nexekúcii ďalej nemožno pokračovať. Odvolací súd preto konštatoval, že exekučný súd sa mal v danej\nveci prednostne zaoberať platnosťou rozhodcovskej doložky, pretože priznané plnenie rozhodcovským\nrozsudkom by nemuselo byť v zásade rozporné s platným právom, resp. odporuje dobrým mravom.\nNapriek tomu považoval prvostupňové rozhodnutie za vecne správne, aj keď čiastočne z iných\ndôvodov, pretože je preukázateľné, že zmluva o úvere, na základe ktorej vznikol zmluvný vzťah medzi\noprávnenou a povinnou a bolo priznané plnenie rozhodcovským rozsudkom je zmluvou spotrebiteľskou.\nRozhodcovská doložka upravená v bode 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ktoré sú\nsúčasťou zmluvy o úvere), na základe ktorej v danej veci vznikol exekučný titul - rozhodcovský rozsudok,\numožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa.\nZ hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou\ndodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania\nsporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na\njej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo\npodrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.\nTakto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach\nzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4\nObčianskeho zákonníka (podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v platnom znení) neplatná. Odvolací\nsúd sa stotožnil aj so záverom exekučného súdu ohľadom konštatovania neprijateľnosti rozhodcovskej\ndoložky z dôvodov, na ktoré poukázal prvostupňový súd. Hoci v predmetnej veci bolo možné s ohľadom\nna Exekučný poriadok zastaviť exekúciu aj s poukázaním na § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku\nodvolací súd uzavrel, že postup exekučného súdu, ktorý pristúpil k zastaveniu exekúcie podľa § 57\nods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 ZoRK bez vyhodnotenia platnosti\nrozhodcovskej doložky nespôsobuje v danom prípade nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia,\nnakoľko exekučný súd v končenom dôsledku rozhodol správne.\n(Zvyšná časť odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu sa týka jeho druhého výroku, t.j. výroku o\nzamietnutí návrhu oprávnenej na prerušenie konania, ktorý oprávnená napadla odvolaním, o ktorom\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol samostatným uznesením z 15. júla 2012 sp. zn. 4 Co\n71/2013).\nUvedené uznesenie odvolacieho súdu v jeho potvrdzujúcom (prvom) výroku napadla oprávnená\ndovolaním, v ktorom uviedla, že: súd rozhodol ''nad rámec zverenej právomoci'' (§ 241 ods. 2 písm. a/\nO.s.p. v spojení s § 237 písm. a/ O.s.p.), v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (§ 241 ods. 2 písm.\na/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. d/ O.s.p.), sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona\nbol potrebný (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p v spojení s § 237 písm. e/ O.s.p.), súd svojim postupom odňal\noprávnenej možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.),\nkonanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2\npísm. b/ O.s.p.), najmä súd nedostatočne zistili skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie,\nrozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Z týchto\ndôvodov oprávnená žiadala, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním\npotvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň\nžiadala, aby dovolacie konanie bolo prerušené podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a dovolací súd aby\n\nSúdnemu dvoru Európskej únie predložil prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom\ndovolaní.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala\nvčas oprávnená zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) najskôr skúmal, či je dôvodný jej návrh na prerušenie dovolacieho\nkonania, ktorý tvorí samostatnú časť jej dovolania.\nPodľa § 243c O.s.p. pre konanie na dovolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom\nprvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné; ustanovenia § 92 ods. 1 a 4 a § 95 však pre konanie\nna dovolacom súde neplatia. Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že\npožiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej\nzmluvy.\nPodľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie má Súdny dvor Európskej únie právomoc vydať\nrozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu\naktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred\nvnútroštátnym súdnym orgánom a tento orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie\njeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol. Ak sa táto\notázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný\nopravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor\nEurópskej únie. Túto povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke nemožno vykladať\nabsolútne, t.j. že vnútroštátny súdny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o\nvydanie rozhodnutia o predbežnej otázke v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.\nK otázke povinnosti vnútroštátneho súdneho orgánu predložiť predbežnú otázku Súdnemu dvoru\nEurópskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa na základe predbežnej otázky\npoloženej Corte suprema Cassazione vyjadril aj Súdny dvor Európskej únie. V rozsudku CILFIT, C 283/81 zo 6. októbra 1982 Súdny dvor uviedol, že ''článok 177 tretí odsek Zmluvy EHS (teraz čl. 267\nZmluvy o fungovaní Európskej únie) sa má vykladať v tom zmysle, že súd, proti ktorého rozhodnutiu\nnie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je povinný obrátiť sa na Súdny dvor,\nak sa v spore pred týmto súdom položí otázka týkajúca sa práva Spoločenstva, s výnimkou prípadov,\nkeď skonštatuje, že položená otázka nie je relevantná alebo Súdny dvor už podal výklad sporného\nustanovenia Spoločenstva alebo že správne uplatnenie práva Spoločenstva je také jednoznačné, že\nneexistujú o tom rozumné pochybnosti, pričom existenciu tejto možnosti treba posúdiť na základe\ncharakteristík práva Spoločenstva, osobitných ťažkostí spojených s jeho výkladom a nebezpečenstva\nrozdielnej judikatúry v rámci Spoločenstva''.\nV danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že súdy priamo neaplikovali normy komunitárneho práva,\nkeďže na danú vec sa vzťahujú právne normy platné na území Slovenskej republiky, do ktorých bol\nprenesený obsah právnych noriem Európskej únie. Otázka výkladu komunitárneho práva nebola pre\nriešenie daného prípadu rozhodujúca. Preto dospel dovolací súd k záveru, že nie je daný žiadny dôvod,\npre ktorý by malo byť vyhovené podanému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania.\nPredmetný návrh preto dovolací súd zamietol.\nV ďalšom dovolací súd skúmal, či dovolanie oprávnenej smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho\nzákon pripúšťa.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236\nods. 1 O.s.p.).\nV prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje\n\nproti zmeňujúcemu uzneseniu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd\nrozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.\nc/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku\nktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke\nzásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu\nprvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia\n(§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho\nvyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p).\nDovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení, dovolanie\noprávnenej preto podľa ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.\nVzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237\nO.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale\nzaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až\ng/ O.s.p. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno dovolaním\nnapadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené.\nPre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka\nkonania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie, že k\ntejto procesnej vade skutočne došlo.\nOprávnená procesné vady konania v zmysle § 237 písm. b/, c/ a g/ O.s.p. netvrdila a ich existencia\nnevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.\nDovolateľka namieta, že súdy v danom prípade rozhodli vo veci, ktorá nepatrí do ich právomoci (§ 237\npísm. a/ O.s.p.), resp., že rozhodli ''nad rámec'' ich oprávnení.\nV občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú\nz občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa\nzákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7 ods. 1 O.s.p.). V občianskom súdnom\nkonaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť orgánov verejnej správy (viď bližšie § 7 ods. 2 O.s.p.). Iné veci\nprejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon (§ 7 ods. 3\nO.s.p.).\nDovolanie je v zmysle § 237 písm. a/ O.s.p. prípustné vtedy, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal\nrozhodnúť.\nV danom prípade dovolateľka procesnú vadu konania uvedenú v § 237 písm. a/ O.s.p. nevyvodzuje z\ntoho, že súdy vôbec nemali konať a rozhodovať. Ich právomoc konať v exekučnom konaní nepopiera,\nnamieta však nesprávnu aplikáciu a výklad Exekučného poriadku a zákona č. 244/2002 Z.z. To znamená,\nže v skutočnosti namieta nesprávne právne posúdenie veci.\nDovolateľkou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v exekučnom konaní, v ktorom rozhodovanie súdov\nvyplýva priamo zo zákona (viď napríklad ustanovenia § 29, § 38 ods. 3 a § 44 ods. 1 Exekučného\nporiadku). Námietka dovolateľky o existencii vady konania v zmysle § 237 písm. a/ O.s.p. nie je preto\nopodstatnená.\nPodľa názoru oprávnenej došlo v konaní k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. d/ O.s.p. Tvrdí, že o\notázke vykonateľnosti označeného rozhodcovského rozsudku už bolo právoplatne rozhodnuté vydaním\npoverenia na vykonanie exekúcie.\n\nDoručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 O.s.p.). Len\nčo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 159 ods. 3 O.s.p.). Ak nie je ďalej\nustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku (§ 167 ods. 2 O.s.p.).\nAk už bolo o veci právoplatne rozhodnuté, bráni novému (ďalšiemu) rozhodnutiu o nej tzv. prekážka\nrozsúdenej veci (res iudicata). Túto prekážku zakladá, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec.\nO tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne\nrozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb.\nZo spisu vyplýva, že súdny exekútor, ktorému oprávnená doručila návrh na vykonanie exekúcie na\npodklade označeného rozhodcovského rozsudku, požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie a Okresný súd Brezno ho poveril vykonaním exekúcie.\nVydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá prekážku\nprávoplatne rozhodnutej veci. Poverenie súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, je individuálny\nprávno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný\núkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže\nzačať vykonávať exekúciu (§ 36 ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku) a ktorým súdny exekútor\npreukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať (k tomu viď bližšie uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 1. februára 2012 sp. zn. 5 Cdo 205/2011 a tiež uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. III. ÚS 254/2012).\nZ uvedených dôvodov udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá prekážku res iudicata pre\nrozhodnutie, ktoré exekučný súd v neskoršom štádiu exekučného konania založí na právnom závere,\nže exekučný titul pripojený k návrhu na vykonanie exekúcie nie je vykonateľný.\nDovolací súd uzatvára, že oprávnená neopodstatnene namieta, že v konaní pred súdmi nižších stupňov\ndošlo k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. d/ O.s.p.\nDovolateľka tvrdí, že v konaní došlo tiež k procesnej vade v zmysle § 237 písm. e/ O.s.p. (t.j. že súdy\nrozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný).\nUvedené ustanovenie dopadá na prípady, kedy súd prejednal a meritórne rozhodol vec, hoci nebola\nsplnená jedna z procesných podmienok konania - nebol podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo\nveci, ktorá nemôže začať bez návrhu. O prípad neexistencie návrhu na začatie konania ale ide len vtedy,\nak chýba návrh ako procesný úkon, ktorým sa začína konanie. V predmetnom exekučnom konaní nejde\no prípad, že by exekučný súd konal a rozhodoval bez toho, aby bol podaný návrh na začatie konania.\nExekučné konanie sa začína na návrh (§ 36 ods. 1 Exekučného poriadku).\nObsah spisu potvrdzuje, že oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie (č.l. 2 spisu). Jej dovolacia\nnámietka, že v konaní došlo k procesnej vade konania v zmysle § 237 písm. e/ O.s.p., nemá preto žiadne\nopodstatnenie.\nOprávnená v dovolaní zastáva tiež názor, že jej bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle §\n237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne\nnesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním\nkonať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania priznané\nmu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.\n\nZ dovolania vyplýva názor oprávnenej, že k odňatiu jej možnosti pred súdom konať došlo tým, že súdy\nvykonali dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia pojednávania a bez jej účasti. Rovnako im\nvytýka, že v súvislosti s tým jej znemožnili vyjadriť sa k vykonaným dôkazom.\nPo podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúmava\nžiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu\nso zákonom. Pri tom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je\nk návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný\ntitul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či\nsú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle § 103 O.s.p. Exekučný súd v štádiu skúmania,\nči žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo\nexekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza z tvrdení\noprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. Pri tomto posudzovaní nevykonáva\ndokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 O.s.p.)\n- postačuje totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo\nspisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré\nje zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania a pre posúdenie, či k návrhu na vykonanie\npripojený exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nemusí vykonávať na pojednávaní a za\nprítomnosti oprávneného a povinného.\nPokiaľ pre záver o tom, či určité rozhodnutie je alebo nie je vykonateľný exekučný titul môže dospieť\nexekučný súd pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku aj len na základe údajov vyplývajúcich\nzo spisu, obdobne - to znamená aj bez nariadenia pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej\núčasti oprávneného - môže dospieť k tomuto záveru aj v neskorších štádiách exekučného konania.\nSo zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že dovolateľka neopodstatnene vyvodzuje\nexistenciu procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. z toho, že súdy rozhodli bez vykonania\n''dokazovania'', bez nariadenia pojednávania a jej osobnej účasti.\nZ dovolania vyplýva názor oprávnenej, že súdy nezistili v potrebnom rozsahu skutkový stav. Namietaná\nneúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení nie je ale procesnou vadou konania v zmysle § 237\nO.s.p. (výlučne ktorá by, ako už bolo uvedené, mohla v danom prípade založiť prípustnosť dovolania\noprávnenej). Vytýkaná neúplnosť alebo nesprávnosť by mohla byť (prípadne) spojená s procesnou\nvadou konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., vada tejto povahy ale prípustnosť dovolania\nnezakladá.\nZ týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že namietaným postupom súdov nebola oprávnenej\nznemožnená realizácia jej procesných práv.\nDovolateľka v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. namieta\nporušenie jej práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd. Tvrdí, že súd prvého stupňa exekúciu zastavil, hoci pre takéto\nrozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky. Dovolací súd sa s jej názorom nestotožňuje.\nPokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského\nsúdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo\nna základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Len platná rozhodcovská\ndoložka môže totiž založiť právomoc na konanie rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní.\nSkúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť\noznačeného rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce z § 44 ods.\n2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. Takéto oprávnenie má exekučný\nsúd aj keď spotrebiteľ nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy\n\npostupom podľa zákona č. 244/2002 Z.z. Ak exekučný súd zistí, že rozhodnutie pripojené k návrhu na\nvykonanie exekúcie nie je vykonateľné, je aj v prípade rozhodcovského rozsudku oprávnený konštatovať\njeho nevykonateľnosť.\nV preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neplatnosť rozhodcovskej doložky\nz dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a v neprospech povinnej spôsobovala nevyváženosť v\nprávach a povinnostiach zmluvných strán. Dovolací súd sa stotožňuje so závermi súdov nižších stupňov\na v podrobnostiach na ne poukazuje.\nZ týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci nešlo o prípad zastavenie\nexekúcie v procesnej situácii, v ktorej pre tento postup neboli splnené zákonné predpoklady. Pokiaľ súd\nprvého stupňa exekúciu zastavil a odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil, nemal ich postup za následok\nodňatie možnosti oprávnenej pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).\nPokiaľ dovolateľka svoje dovolanie odôvodnila tým, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení veci, treba uviesť, že inú procesnú vadu (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) považuje Občiansky\nsúdny poriadok za prípustný dovolací dôvod (ktorým možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné);\nsamotná táto vada (ako je uvedené už vyššie) ale prípustnosť dovolania nezakladá. Rovnako nesprávne\nprávne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno\nuplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť\ndovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako\nmimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu;\npokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie\npodrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.\nNakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z § 239 O.s.p. a v dovolacom konaní\nsa nepotvrdila existencia dovolateľkou tvrdených procesných vád v zmysle § 237 písm. a/, d/, e/ a f/\nO.s.p., a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p; Najvyšší súd Slovenskej republiky\ndovolanie oprávnenej podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie\nsmerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.\nV dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti\noprávnenej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1\nO.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal povinnej náhradu trov dovolacieho konania, lebo\nnepodala návrh na ich priznanie (§ 151 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}