{"guid": "76943ed3-afac-4fea-8d70-3b27f92a7e01:19b5bb2c-846b-466e-a34c-a409972ccb32", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6213203284.1", "spisova_znacka": "8Cdo/9/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/9/2013 z 27. 11. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2013, sp. zn. 8Cdo/9/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:6213203284.1", "identifikacne_cislo": "6213203284", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miriam Szárazová", "datum_vydania": "2013-11-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-8.odsek-1", "nazov": "§ 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-2", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-5", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-8", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-10", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/19b5bb2c-846b-466e-a34c-a409972ccb32", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6213203284.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6213203284.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6213203284.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/9/2013\n6213203284\n27. 11. 2013\nJUDr. Lubor Šebo\nECLI:SK:NSSR:2013:6213203284.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Lawyer Partners, a. s., IČO: 35 944 471,\nso sídlom v Bratislave, Prievozská č. 37, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Chabadová, s. r. o., so\nsídlom v Bratislave, Pri starej prachárni č. 13, proti odporkyni S. B., bytom Y., X., o zaplatenie 15,93\neur a príslušenstvo, vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 8 Ro 260/2013, o dovolaní\nnavrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. júla 2013, sp. zn. 16 Co 313/2013,\ntakto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nOdporkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Veľký Krtíš uznesením zo dňa 14. mája 2013, č. k. 8 Ro 260/2013-10 zastavil konanie,\nktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenie 15,93 eur a príslušenstvo. Zastavenie konania odôvodnil § 10\nods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, lebo navrhovateľ nezaplatil súdny poplatok\nza žalobný návrh a to ani po výzve súdu, hoci bol o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku poučený.\nProti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté\nuznesenie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1\npísm. f/ O. s. p.). Podľa názoru\nnavrhovateľa mu postupom prvostupňového súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietol, že\nv tejto veci podal návrh na začatie konania už v roku 2006 v elektronickej podobe a podpísal zaručeným\nelektronickým podpisom. Okresný súd ale odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče vrátil\nnavrhovateľovi späť. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v náleze z 02. júna\n2008,\nsp. zn. II. ÚS 148/08 (ďalej len „nález“) konštatoval, že týmto postupom prvostupňového\nsúdu bolo porušené základné právo navrhovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd zároveň prvostupňovému súdu prikázal konať vo veci\npredmetného podania navrhovateľa, lebo návrh na začatie konania bol urobený v zákonom ustanovenej\nforme. Dodal, že právne účinky tohto podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania; na\ntomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin nemôže súd\npodanie navrhovateľa zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. Navrhovateľ v odvolaní uviedol ďalej to,\nže súdu prvého stupňa opätovne doručil podania, o ktorých ústavný súd rozhodol nálezom. Navrhovateľ\nmal za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Poukázal na to, že\nv zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 71/1992 Zb. je poplatok\nza podanie návrhu splatný\nvznikom poplatkovej povinnosti, ktorá podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. vzniká podaním\nnávrhu; podľa § 13 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí\ntroch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. S prihliadnutím na tieto okolnosti, a\ntiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 30. júna 1993, sp. zn.\n\n4 Cdo 70/1993 odvolateľ namietol, že súd prvého stupňa mu odňal možnosť konať\npred\nsúdom, lebo zastavil konanie, i keď neboli dané procesné predpoklady pre tento postup - podľa § 13\nzákona č. 71/1992 Zb. už súdny poplatok nebolo možné vyrubiť. Tento poplatok bol totiž splatný v roku\n2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula 31. decembra 2009.\nNa odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 31. júla 2013, sp. zn. 16\nCo 313/2013 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne (§ 219 O. s. p.). V\nodôvodnení uviedol, že návrhom na začatie konania s dátumom vyhotovenia v roku 2006 sa navrhovateľ\nvoči protistrane domáhal zaplatenia sumy predstavujúcej dosiaľ nezaplatené koncesionárske poplatky;\npodľa podacej pečiatky súdu prvého stupňa bol tento návrh doručený súdu 11. marca 2013. Súd prvého\nstupňa v súlade\nso zákonom vyzval navrhovateľa, aby do 10 dní zaplatil súdny poplatok za\npodanie návrhu\nvo výške 16,50 eur (položka č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý\ntvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.) s poučením, že ak nebude poplatok v určenej lehote zaplatený, súd\nkonanie zastaví (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.). Napriek tomu, že táto výzva bola navrhovateľovi\nriadne doručená, navrhovateľ ju nerešpektoval. Súd prvého stupňa, preto konanie správne zastavil.\nOdvolací súd poukázal na ustanovenia § 82 ods. 1 O. s. p., § 2\nods. 1, § 5 ods. 1 písm. a/,\n§ 8 ods. 1 a § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. a vyslovil názor, že na splnenie príkazu vysloveného v\nnáleze, aby súd priznal právne účinky podaniu z roku 2006, bol navrhovateľ povinný preukázať, že návrh\nna začatie konania, je totožný s návrhom doručeným súdu v roku 2006. Navrhovateľ to ale nepreukázal.\nPokiaľ tvrdil, že v súčasnosti nemôže predložiť originálne DVD nosiče s pôvodnými návrhmi z roku\n2006, lebo ich už nemá k dispozícii, odvolací súd uviedol, že tento stav si spôsobil navrhovateľ sám\nvlastným nesprávnym postupom. V ďalšom odvolací súd zdôraznil, že navrhovateľ ničím hodnoverne\nnepreukázal svoje tvrdenie o totožnosti návrhu na začatie konania doručeného súdu prvého stupňa\n11. marca 2013 s návrhom na začatie konania, ktorý ako sám udáva, podal v roku 2006. Podľa\nnázoru odvolacieho súdu preto postup prvostupňového súdu, ktorý v dôsledku nepreukázania totožnosti\npredmetných podaní považoval návrh doručený mu 11. marca 2013 za nový návrh, nebolo možné\noznačiť za nezákonný. Súd prvého stupňa správne vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku\nza tento návrh na začatie konania, súdny poplatok stanovil v správnej výške a poučil navrhovateľa\naj o možnosti zastavenia konania ako následku nezaplatenia súdneho poplatku. Lehota na vyrubenie\nsúdneho poplatku navrhovateľovi za návrh podaný na súd v roku 2013 doposiaľ neuplynula. Pokiaľ\nsúd prvého stupňa v danej procesnej situácii konanie zastavil, bol jeho postup v súlade so zákonom\nč. 71/1992 Zb. Odvolací súd na tomto základe uzavrel, že odvolanie navrhovateľa nebolo dôvodné, a\npreto napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 O. s. p.).\nUvedené uznesenie odvolacieho súdu dovolaním napadol navrhovateľ. Dovolanie odôvodnil § 237\npísm. f/ O. s. p., nakoľko účastníkovi konania (navrhovateľovi) sa postupom súdu odňala možnosť\nkonať pred súdom. V podstate sa pridržal dôvodov, ktoré uviedol už v odvolaní a za základ dovolania\npovažoval to, že podanie, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené 11. marca 2013, nie je žiadnym\nnovým návrhom na začatie konania, ale ide len o písomné vyhotovenie toho podania urobeného v\nelektronickej podobe na DVD nosiči v roku 2006, ktoré nález prikázal rešpektovať a priznať mu právne\núčinky návrhu na začatie konania. V súvislosti s tým navrhovateľ uviedol, že prvostupňový aj odvolací\nsúd na jednej strane popierajú totožnosť oboch podaní (z roku 2013 a 2006), na druhej strane ale aj v\nroku 2013 akceptujú plnú moc majúcu časovú a vecnú väzbu na podanie z roku 2006. V danom prípade\nnález jednoznačne konštatoval protiústavnosť postupu súdu prvého stupňa, preto navrhovateľa nemala\nzaťažovať povinnosť preukazovať, že podanie z roku 2013\nje podaním z roku 2006,\nktorému treba v zmysle nálezu priznať právne účinky. Pokiaľ sa súd prvého stupňa odmietol zaoberať\npodaním urobeným v roku 2006 v elektronickej podobe, mal prijať také opatrenia, aby v prípade potreby\nvedel posúdiť, ktoré návrhy odmietol (napríklad zapísať si úradným záznamom identifikačné údaje o\nDVD nosiči, obsahom ktorého sa odmietol zaoberať). V danom prípade bolo - predovšetkým so zreteľom\nna nález - potrebné vychádzať z toho, že návrh na začatie konania bol v súlade so zákonom podaný\nuž v roku 2006, preto súdny poplatok za návrh na začatie konania už nebolo možné vyrubiť. Ak napriek\ntomu bolo konanie zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, má postup súdu\nza\nnásledok odňatie možnosti navrhovateľa pred súdom konať. Táto procesná vada zakladá prípustnosť a\naj dôvodnosť dovolania. So zreteľom na to navrhovateľ žiadal napadnuté uznesenie a tiež ním potvrdené\nuznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.\n\nNajvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas navrhovateľ\nzastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§\n243a ods. 3 O. s. p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho\nzákon pripúšťa.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236\nods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a ods. 2 O. s. p.\nDovolateľom napadnuté uznesenie ale nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jeho dovolanie podľa\n§ 239 ods. 1 a ods. 2 O. s. p. prípustné nie je.\nPrípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak v konaní došlo\nk niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné\nproti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník\nkonania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne\nrozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci\npodľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať\npred\nsúdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu\nrozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet\nkonania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O. s. p., možno ním\nnapadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999,\nR 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998\na č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O. s. p. nie je významný subjektívny\nnázor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je\nzistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.\nNavrhovateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až písm. e/ a písm. g/\nO. s. p.\nnetvrdil a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto\nustanovení nevyplýva.\nPodľa názoru navrhovateľa mu postupom súdov bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm.\nf/ O. s. p.). Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle § 237\npísm. f/ O. s. p. sa rozumie\nprocesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť\nrealizovať procesné oprávnenia priznané mu\nza účelom zabezpečenia účinnej ochrany\njeho práv. O prípad odňatia možnosti pred súdom konať ide tiež vtedy, ak súd zastaví konanie pre\nnezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., hoci pre tento postup nebol\nzákonný dôvod (R 50/1997).\nSo zreteľom na uvedené dovolací súd skúmal, či pre zastavenie\nkonania boli v danom prípade dané procesné predpoklady.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania\na dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ\na dovolateľ. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového\núkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.\npoplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom\nkonaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve\nje splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Podľa § 10 ods. 1 prvá a druhá veta zákona\nč.\n71/1992 Zb. ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania,\nprvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich\ndní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O\nnásledkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.\nV preskúmavanej veci argumentoval navrhovateľ tým, že návrh na začatie konania, ktorý bol doručený\nsúdu prvého stupňa 11. marca 2013, je pôvodný návrh na začatie konania, ktorý doručil tomuto súdu ešte\nv roku 2006 (ako elektronické podanie na DVD nosiči podpísané zaručeným elektronickým podpisom), a\n\nže vzhľadom na uplynutie trojročnej lehoty uvedenej v § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. mu už nemožno\nvyrubiť súdny poplatok\nza návrh na začatie konania.\nV zmysle § 42 ods. 1 veta prvá a druhá O. s. p., podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,\nelektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh\nvo veci samej\nalebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami,\ntreba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr\ndo troch dní; podanie, ktoré bolo\npodpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba.\nV náleze ústavný súd konštatoval, že navrhovateľ právne účinným spôsobom podal v roku 2006 návrh\nna začatie konania v elektronickej podobe a treba rešpektovať právne účinky, ktoré vyvolalo toto\npodanie. Malo ísť o DVD, na ktorom boli uložené viaceré návrhy navrhovateľa proti rôznym odporcom.\nNález ale neobsahuje žiadny údaj o tom, konkrétne ktorých vecí a ktorých odporcov sa toto podanie\ntýkalo. Navrhovateľ, ktorý 11. marca 2013 doručil súdu návrh (s dátumom vyhotovenia v roku 2006)\nna vydanie platobného rozkazu ukladajúceho protistrane povinnosť zaplatiť mu predmetnú sumu spolu\ns náhradou trov konania, ničím nedoložil, že podanie doručené súdu v roku 2013 je identické s tým\npodaním doručeným súdu na DVD nosiči v roku 2006, na ktoré sa vzťahuje nález a ním vyslovený\npríkaz ústavného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.\nV danej procesnej situácii, v ktorej nič nepreukazovalo, že nález a príkaz ústavného súdu sa týka aj\npreskúmavanej veci (t. j. že na daných DVD nosičoch bol uložený aj návrh navrhovateľa proti tomu, kto je\nuvedený v záhlaví tohto uznesenia dovolacieho súdu) a z ničoho nevyplývala totožnosť navrhovateľom\ntvrdeného podania z roku 2006 s podaním z roku 2013, nemožno prvostupňovému ani odvolaciemu\nsúdu vytýkať ako nesprávny procesný postup, pokiaľ: a/ vychádzali z toho, že v preskúmavanej právnej\nveci vyvolalo právne účinky podania návrhu na začatie konania to podanie, o urobení a obsahu ktorého\nnemožno mať pochybnosti - to znamená podanie doručené 11. marca 2013 súdu prvého stupňa, a\nb/ nepostupovali tak, ako by postupovali v prípade, keby návrh na začatie konania bol podaný už v\nroku 2006 doručením takého návrhu, o urobení a obsahu ktorého nemožno mať žiadne pochybnosti.\nK námietke, že prvostupňový aj odvolací súd popierajú totožnosť oboch podaní (z roku 2013 a 2006),\ni keď aj v roku 2013 akceptujú plnú moc z roku 2006, dovolací súd poukazuje na to, že o existencii a\nobsahu tejto plnej moci (na rozdiel\nod totožnosti návrhov na začatie konania z roku\n2006 a 2013) nie sú pochybnosti.\nV preskúmavanej veci súdy mali a mohli rešpektovať príkaz vyplývajúci z nálezu ústavného súdu len vo\nvzťahu k tomu návrhu na začatie konania podanému v roku 2006, ktorého sa predmetný nález týkal. Z\nlogiky veci potom vyplýva, že bolo na navrhovateľovi, aby preukázal totožnosť návrhu podaného v roku\n2006 v elektronickej podobe s návrhom podaným v písomnej podobe v roku 2013. Pokiaľ navrhovateľ v\nsúvislosti s tým poukazoval na to, že už nemá k dispozícii originálne DVD s jeho návrhmi podanými v roku\n2006 a vytýkal súdom, že mali prijať opatrenia na zachovanie možnosti preveriť totožnosť návrhov na\nzačatie konania podaných v roku 2006 a 2013, dovolací súd uvádza, že je predovšetkým vecou nositeľov\npráv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, lebo ich podcenením,\nči zanedbaním môžu\no ne prísť. V súlade so zásadou, že právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým („vigilantibus\niura scripta sunt“), teda tým, ktorí sa aktívne a prezieravo zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv,\nnespoliehajú sa na náhodu, predvídajú aj možnosti vzniku komplikovaných situácií sťažujúcich výkon\npráv a ich praktické uplatnenie, bolo práve na navrhovateľovi, aby - najmä po „neprijatí“ jeho návrhov\npodaných v roku 2006 v elektronickej podobe - uchoval pôvodné DVD, neuvážene sa ich nezbavil\na nevystavil sa tým sám riziku, že v súčasnosti nevie súdom hodnoverne a preukázateľne doložiť,\nkonkrétne aký návrh na začatie konania podal v roku 2006.\nPokiaľ súd prvého stupňa v danej procesnej situácii vychádzal z toho, že poplatková povinnosť\nnavrhovateľa vznikla podaním návrhu dňa 11. marca 2013 a že - vzhľadom\nna nerešpektovanie\nvýzvy na zaplatenie súdneho poplatku - sú splnené predpoklady\npre zastavenie konania\n(§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.), nepriečil sa jeho postup, ale ani postup odvolacieho súdu zákonu.\nPostupom súdov, ktorý bol v súlade so zákonom, nemohlo dôjsť k znemožneniu realizácie procesných\noprávnení navrhovateľa spôsobom, ktorý by bol významný z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. (viď napríklad\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 07. novembra 2013, sp. zn. 3 Cdo 355/2013).\n\nVzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej\ndovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O. s. p. a prípustnosť podaného dovolania\nnevyplýva z § 239 O. s. p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5\nO. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.\nO trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224\nods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 O. s. p.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}