{"guid": "25789cd5-9cd3-434a-8366-4e00faf28136:6a8c39b1-9006-4338-bf96-df1d8564c0f8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6213201967.1", "spisova_znacka": "8Cdo/27/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/27/2013 z 27. 11. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2013, sp. zn. 8Cdo/27/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:6213201967.1", "identifikacne_cislo": "6213201967", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miriam Szárazová", "datum_vydania": "2013-11-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-8.odsek-1", "nazov": "§ 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-10", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-13", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-2", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-5", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-8"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6a8c39b1-9006-4338-bf96-df1d8564c0f8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6213201967.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6213201967.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6213201967.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/27/2013\n6213201967\n27. 11. 2013\nJUDr. Lubor Šebo\nECLI:SK:NSSR:2013:6213201967.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Lawyer Partners, a. s., IČO: 35 944 471,\nso sídlom v Bratislave, Prievozská č. 37, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Chabadová, s. r. o., so\nsídlom v Bratislave, Pri starej prachárni č. 13, proti odporkyni J. J., bytom Z., J., o zaplatenie 11,95 eur a\npríslušenstvo, vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 8 Ro 87/2013, o dovolaní navrhovateľa\nproti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. septembra 2013, sp. zn. 12 Co 261/2013, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nOdporkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Veľký Krtíš uznesením zo dňa 14. mája 2013, č. k. 8 Ro 87/2013-11 zastavil konanie, ktorým\nsa navrhovateľ domáhal zaplatenie 11,95 eur a príslušenstvo. Zastavenie konania odôvodnil § 10 ods.\n1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, lebo navrhovateľ nezaplatil súdny poplatok za\nžalobný návrh a to ani po výzve súdu, hoci bol o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku poučený.\nProti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté\nuznesenie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1\npísm. f/ O. s. p.). Podľa názoru\nnavrhovateľa mu postupom prvostupňového súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietol, že\nv tejto veci podal návrh na začatie konania už v roku 2006 v elektronickej podobe a podpísal zaručeným\nelektronickým podpisom. Okresný súd ale odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče vrátil\nnavrhovateľovi späť. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v náleze z 02. júna\n2008, sp. zn. II. ÚS 148/08 (ďalej len „nález“) konštatoval, že týmto postupom prvostupňového súdu bolo\nporušené základné právo navrhovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd. Ústavný súd zároveň prvostupňovému súdu prikázal konať vo veci predmetného\npodania navrhovateľa, lebo návrh na začatie konania bol urobený v zákonom ustanovenej forme. Dodal,\nže právne účinky tohto podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania; na tomto zásadnom\nzávere nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin nemôže súd podanie navrhovateľa\nzaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. Navrhovateľ v odvolaní uviedol ďalej to, že súdu prvého stupňa\nopätovne doručil podania, o ktorých ústavný súd rozhodol nálezom. Navrhovateľ mal za to, že účinky\npodania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Poukázal na to, že v zmysle ustanovenia\n§ 8 zákona č. 71/1992 Zb. je poplatok za podanie návrhu splatný vznikom poplatkovej povinnosti, ktorá\npodľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. vzniká podaním návrhu; podľa § 13 zákona č. 71/1992\nZb. poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho\nroka, v ktorom sa stal splatným. S prihliadnutím na tieto okolnosti a tiež rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 30. júna 1993, sp. zn. 4 Cdo 70/1993 odvolateľ namietol,\nže súd prvého stupňa mu odňal možnosť konať pred súdom, lebo zastavil konanie, i keď neboli dané\n\nprocesné predpoklady pre tento postup - podľa § 13 zákona č. 71/1992 Zb. už súdny poplatok nebolo\nmožné vyrubiť. Tento poplatok bol totiž splatný v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula 31.\ndecembra 2009.\nNa odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa\n10. septembra\n2013, sp. zn. 12 Co 261/2013 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne\n(§ 219 O. s. p.). V odôvodnení uviedol, že návrhom na začatie konania s dátumom vyhotovenia v\nroku 2006 sa navrhovateľ voči protistrane domáhal zaplatenia sumy predstavujúcej dosiaľ nezaplatené\nkoncesionárske poplatky; podľa podacej pečiatky súdu prvého stupňa bol tento návrh doručený súdu\n11. marca 2013. Súd prvého stupňa v súlade\nso zákonom vyzval navrhovateľa, aby do 10\ndní zaplatil súdny poplatok za podanie návrhu\nvo výške 16,50 eur (položka č. 1 písm. a/\nSadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.) s poučením, že ak nebude\npoplatok v určenej lehote zaplatený, súd konanie zastaví (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.). Napriek\ntomu, že táto výzva bola navrhovateľovi riadne doručená, navrhovateľ ju nerešpektoval. Súd prvého\nstupňa preto konanie správne zastavil. Odvolací súd poukázal na ustanovenia § 82 ods. 1 O. s. p., §\n2\nods. 1, § 5 ods. 1 písm. a/, § 8 ods. 1 a § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. a vyslovil názor,\nže na splnenie príkazu vysloveného v náleze, aby súd priznal právne účinky podaniu z roku 2006, bol\nnavrhovateľ povinný preukázať, že návrh na začatie konania, je totožný s návrhom doručeným súdu v\nroku 2006. Navrhovateľ to ale nepreukázal. Pokiaľ tvrdil, že v súčasnosti nemôže predložiť originálne\nDVD nosiče s pôvodnými návrhmi z roku 2006, lebo ich už nemá k dispozícii, odvolací súd uviedol,\nže tento stav si spôsobil navrhovateľ sám vlastným nesprávnym postupom. V ďalšom odvolací súd\nzdôraznil, že navrhovateľ ničím hodnoverne nepreukázal svoje tvrdenie o totožnosti návrhu na začatie\nkonania doručeného súdu prvého stupňa 11. marca 2013 s návrhom na začatie konania, ktorý ako sám\nudáva, podal v roku 2006. Podľa názoru odvolacieho súdu preto postup prvostupňového súdu, ktorý v\ndôsledku nepreukázania totožnosti predmetných podaní považoval návrh doručený mu 11. marca 2013\nza nový návrh, nebolo možné označiť za nezákonný. Súd prvého stupňa správne vyzval navrhovateľa\nna zaplatenie súdneho poplatku za tento návrh na začatie konania, súdny poplatok stanovil v správnej\nvýške, a poučil navrhovateľa aj o možnosti zastavenia konania ako následku nezaplatenia súdneho\npoplatku. Lehota na vyrubenie súdneho poplatku navrhovateľovi za návrh podaný na súd v roku 2013\ndoposiaľ neuplynula. Pokiaľ súd prvého stupňa v danej procesnej situácii konanie zastavil, bol jeho\npostup v súlade so zákonom\nč. 71/1992 Zb. Odvolací súd na tomto základe uzavrel, že odvolanie\nnavrhovateľa nebolo dôvodné, a preto napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 O. s. p.).\nUvedené uznesenie odvolacieho súdu dovolaním napadol navrhovateľ. Dovolanie odôvodnil § 237\npísm. f/ O. s. p., nakoľko účastníkovi konania (navrhovateľovi) sa postupom súdu odňala možnosť\nkonať pred súdom. V podstate sa pridržal dôvodov, ktoré uviedol už v odvolaní a za základ dovolania\npovažoval to, že podanie, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené 11. marca 2013, nie je žiadnym\nnovým návrhom na začatie konania, ale ide len o písomné vyhotovenie toho podania urobeného v\nelektronickej podobe na DVD nosiči v roku 2006, ktoré nález prikázal rešpektovať a priznať mu právne\núčinky návrhu na začatie konania. V súvislosti s tým navrhovateľ uviedol, že prvostupňový aj odvolací\nsúd na jednej strane popierajú totožnosť oboch podaní (z roku 2013 a 2006), na druhej strane ale aj v\nroku 2013 akceptujú plnú moc majúcu časovú a vecnú väzbu na podanie z roku 2006. V danom prípade\nnález jednoznačne konštatoval protiústavnosť postupu súdu prvého stupňa, preto navrhovateľa nemala\nzaťažovať povinnosť preukazovať, že podanie z roku 2013\nje podaním z roku 2006,\nktorému treba v zmysle nálezu priznať právne účinky. Pokiaľ sa súd prvého stupňa odmietol zaoberať\npodaním urobeným v roku 2006 v elektronickej podobe, mal prijať také opatrenia, aby v prípade potreby\nvedel posúdiť, ktoré návrhy odmietol (napríklad zapísať si úradným záznamom identifikačné údaje o\nDVD nosiči, obsahom ktorého sa odmietol zaoberať). V danom prípade bolo - predovšetkým so zreteľom\nna nález - potrebné vychádzať z toho, že návrh na začatie konania bol v súlade so zákonom podaný\nuž v roku 2006, preto súdny poplatok za návrh na začatie konania už nebolo možné vyrubiť. Ak napriek\ntomu bolo konanie zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, má postup súdu\nza\nnásledok odňatie možnosti navrhovateľa pred súdom konať. Táto procesná vada zakladá prípustnosť\na aj dôvodnosť dovolania. So zreteľom na to navrhovateľ žiadal napadnuté uznesenie, a tiež ním\npotvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.\n\nNajvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas navrhovateľ\nzastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§\n243a ods. 3 O. s. p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho\nzákon pripúšťa.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236\nods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a ods. 2 O. s. p.\nDovolateľom napadnuté uznesenie, ale nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jeho dovolanie podľa\n§ 239 ods. 1 a ods. 2 O. s. p. prípustné nie je.\nPrípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak v konaní došlo\nk niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné\nproti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník\nkonania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne\nrozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania,\nhoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred\nsúdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu\nrozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet\nkonania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O. s. p., možno ním\nnapadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999,\nR 34/1995, a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998\na č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O. s. p. nie je významný subjektívny\nnázor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je\nzistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.\nNavrhovateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až písm. e/ a písm. g/\nO. s. p.\nnetvrdil a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto\nustanovení nevyplýva.\nPodľa názoru navrhovateľa mu postupom súdov bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/\nO. s. p.). Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. sa rozumie procesne\nnesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť realizovať\nprocesné oprávnenia priznané mu\nza účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.\nO prípad odňatia možnosti pred súdom konať ide tiež vtedy, ak súd zastaví konanie pre nezaplatenie\nsúdneho poplatku podľa § 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., hoci pre tento postup nebol zákonný dôvod\n(R 50/1997).\nSo zreteľom na uvedené dovolací súd skúmal, či pre zastavenie konania boli\nv danom prípade dané procesné predpoklady.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania\na dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ\na dovolateľ. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového\núkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.\npoplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom\nkonaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve\nje splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Podľa § 10 ods. 1 prvá a druhá veta zákona\nč.\n71/1992 Zb. ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania,\nprvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich\ndní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O\nnásledkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.\nV preskúmavanej veci argumentoval navrhovateľ tým, že návrh na začatie konania, ktorý bol doručený\nsúdu prvého stupňa 11. marca 2013, je pôvodný návrh na začatie konania, ktorý doručil tomuto súdu ešte\nv roku 2006 (ako elektronické podanie na DVD nosiči podpísané zaručeným elektronickým podpisom), a\n\nže vzhľadom na uplynutie trojročnej lehoty uvedenej v § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. mu už nemožno\nvyrubiť súdny poplatok\nza návrh na začatie konania.\nV zmysle § 42 ods. 1 veta prvá a druhá O. s. p., podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,\nelektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh\nvo veci samej\nalebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami,\ntreba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr\ndo troch dní; podanie, ktoré bolo\npodpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba.\nV náleze ústavný súd konštatoval, že navrhovateľ právne účinným spôsobom podal v roku 2006 návrh\nna začatie konania v elektronickej podobe a treba rešpektovať právne účinky, ktoré vyvolalo toto\npodanie. Malo ísť o DVD, na ktorom boli uložené viaceré návrhy navrhovateľa proti rôznym odporcom.\nNález ale neobsahuje žiadny údaj o tom, konkrétne ktorých vecí a ktorých odporcov sa toto podanie\ntýkalo. Navrhovateľ, ktorý 11. marca 2013 doručil súdu návrh (s dátumom vyhotovenia v roku 2006)\nna vydanie platobného rozkazu ukladajúceho protistrane povinnosť zaplatiť mu predmetnú sumu spolu\ns náhradou trov konania, ničím nedoložil, že podanie doručené súdu v roku 2013 je identické s tým\npodaním doručeným súdu na DVD nosiči v roku 2006, na ktoré sa vzťahuje nález a ním vyslovený\npríkaz ústavného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.\nV danej procesnej situácii, v ktorej nič nepreukazovalo, že nález a príkaz ústavného súdu sa týka aj\npreskúmavanej veci (t. j. že na daných DVD nosičoch bol uložený aj návrh navrhovateľa proti tomu, kto je\nuvedený v záhlaví tohto uznesenia dovolacieho súdu) a z ničoho nevyplývala totožnosť navrhovateľom\ntvrdeného podania z roku 2006 s podaním z roku 2013, nemožno prvostupňovému ani odvolaciemu\nsúdu vytýkať ako nesprávny procesný postup, pokiaľ: a/ vychádzali z toho, že v preskúmavanej právnej\nveci vyvolalo právne účinky podania návrhu na začatie konania to podanie, o urobení a obsahu ktorého\nnemožno mať pochybnosti - to znamená podanie doručené 11. marca 2013 súdu prvého stupňa, a\nb/ nepostupovali tak, ako by postupovali v prípade, keby návrh na začatie konania bol podaný už v\nroku 2006 doručením takého návrhu, o urobení a obsahu ktorého nemožno mať žiadne pochybnosti.\nK námietke, že prvostupňový aj odvolací súd popierajú totožnosť oboch podaní (z roku 2013 a 2006),\ni keď aj v roku 2013 akceptujú plnú moc z roku 2006, dovolací súd poukazuje na to, že o existencii a\nobsahu tejto plnej moci (na rozdiel\nod totožnosti návrhov na začatie konania z roku\n2006 a 2013) nie sú pochybnosti.\nV preskúmavanej veci súdy mali a mohli rešpektovať príkaz vyplývajúci z nálezu ústavného súdu len vo\nvzťahu k tomu návrhu na začatie konania podanému v roku 2006, ktorého sa predmetný nález týkal. Z\nlogiky veci potom vyplýva, že bolo na navrhovateľovi, aby preukázal totožnosť návrhu podaného v roku\n2006 v elektronickej podobe s návrhom podaným v písomnej podobe v roku 2013. Pokiaľ navrhovateľ v\nsúvislosti s tým poukazoval na to, že už nemá k dispozícii originálne DVD s jeho návrhmi podanými v roku\n2006 a vytýkal súdom, že mali prijať opatrenia na zachovanie možnosti preveriť totožnosť návrhov na\nzačatie konania podaných v roku 2006 a 2013, dovolací súd uvádza, že je predovšetkým vecou nositeľov\npráv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, lebo ich podcenením,\nči zanedbaním môžu\no ne prísť. V súlade so zásadou, že právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým („vigilantibus\niura scripta sunt“), teda tým, ktorí sa aktívne a prezieravo zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv,\nnespoliehajú sa na náhodu, predvídajú aj možnosti vzniku komplikovaných situácií sťažujúcich výkon\npráv a ich praktické uplatnenie, bolo práve na navrhovateľovi, aby - najmä po „neprijatí“ jeho návrhov\npodaných v roku 2006 v elektronickej podobe - uchoval pôvodné DVD, neuvážene sa ich nezbavil\na nevystavil sa tým sám riziku, že v súčasnosti nevie súdom hodnoverne a preukázateľne doložiť,\nkonkrétne aký návrh na začatie konania podal v roku 2006.\nPokiaľ súd prvého stupňa v danej procesnej situácii vychádzal z toho, že poplatková povinnosť\nnavrhovateľa vznikla podaním návrhu dňa 11. marca 2013 a že - vzhľadom\nna nerešpektovanie\nvýzvy na zaplatenie súdneho poplatku - sú splnené predpoklady\npre zastavenie konania\n(§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.), nepriečil sa jeho postup, ale ani postup odvolacieho súdu zákonu.\nPostupom súdov, ktorý bol v súlade so zákonom, nemohlo dôjsť k znemožneniu realizácie procesných\noprávnení navrhovateľa spôsobom, ktorý by bol významný z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. (viď napríklad\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 07. novembra 2013, sp. zn. 3 Cdo 355/2013).\n\nVzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej\ndovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O. s. p. a prípustnosť podaného dovolania\nnevyplýva z § 239 O. s. p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5\nO. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.\nO trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224\nods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 O. s. p.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}}