{"guid": "b55f6d18-8f16-461b-b9d6-9a2809feabd2:aacebc0d-7d1e-4d6f-a404-fa41e9e39c8a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6013200146.1", "spisova_znacka": "2Sžp/14/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/14/2013 z 20. 11. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. novembra 2013, sp. zn. 2Sžp/14/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:6013200146.1", "identifikacne_cislo": "6013200146", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2013-11-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/364", "nazov": "zákon č. 364/2004 Z. z. (vodný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/364-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-73.odsek-17.pismeno-b", "nazov": "§ 73 ods. 17 písm. b) zákona č. 364/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-73.odsek-17.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/364-2004/paragraf-73"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/364#paragraf-73"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aacebc0d-7d1e-4d6f-a404-fa41e9e39c8a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6013200146.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6013200146.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6013200146.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžp/14/2013\n6013200146\n20. 11. 2013\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2013:6013200146.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Občianske združenie HRON pre slobodné\nrieky, Zvolenská cesta 14, 974 03 Banská Bystrica, IČO: 42 190 720 (korešpondenčná adresa: OZ Hron\npre slobodné lieky, P.O.BOX 2, 960 06 Zvolen), zast. členkou združenia: O.. D. I., nar. X.XX.XXXX,\ntrvalý pobyt: S. XXX, XXX XX S., proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici č. KSU BB 2012-1220-2:OŠSS\nzo dňa 10. decembra 2012, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n23S/14/2013-84 zo dňa 28. marca 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/14/2013-84\nzo dňa 28. marca 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým uznesením Krajský súd v Banskej Bystrici zastavil konanie vo veci žaloby žalobcu proti\nrozhodnutiu Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici, ktorým potvrdil v odvolacom konaní územné\nrozhodnutie Mesta Žiar nad Hronom o umiestnení stavby vodného diela - ,,Malá vodná elektráreň na\nrieke Hron - Šášovské Podhradie\", v zmysle ustanovenia § 250d ods. 3 O.s.p. a o trovách konania\nrozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd takto rozhodol, keď\nmal zo skutkového stavu za preukázané, že sa jedná o vodnú stavbu - stavbu malej vodnej elektrárne a\nže v zmysle § 73 ods. 17 písm. b/ zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách, súdy nepreskúmavajú rozhodnutia\no povoleniach na vodné stavby (§ 26). Krajský súd v dôvodoch rozhodnutia poukázal na skutočnosť,\nže ak je vylúčený súdny prieskum rozhodnutí o povoleniach na vodné stavby (§ 26 zákona o vodách),\npričom povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na uskutočnenie vodnej stavby, je tento\npojem ,,uskutočnenie vodnej stavby\" potrebné vykladať širšie a zahrnúť doňho aj územné rozhodnutie\no umiestnení stavby vydané podľa § 39, § 39a stavebného zákona.\nProti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici podal odvolanie žalobca a žiadal, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu ako nezákonné zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie. Poukázal na to, že krajský súd v danom prípade vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, pretože sa mylne domnieval, že môže ako dôvod zastavenia konania použiť § 73 ods. 17\npísm. b/ zákona o vodách s tým, že súdy nepreskúmavajú rozhodnutia o povoleniach na vodné stavby\npodľa § 26 vodného zákona, pretože povolenie na vodnú stavbu podľa § 26 vodného zákona vydávajú\nKrajské úrady životného prostredia, odbor štátnej vodnej správy (špecializovaná štátna vodná správa),\na to podľa § 26, v súlade s § 52 vodného zákona a § 66 a nasl. stavebného zákona na stavbu ,,Malá\nvodná elektráreň (MVE) na rieke Hron-Šášovské Podhradie\", ktorému rozhodnutiu musí predchádzať\nrozhodnutie o umiestení stavby vydané obcou.\nŽalobca ďalej uviedol, že prvotným krokom pred vydaním povolenia na vodnú stavbu je právoplatné a\nvykonateľné rozhodnutie o umiestnení stavby, ktoré sa nevykonáva podľa zákona o vodách, ale podľa\nstavebného zákona a podľa správneho poriadku. V tomto konaní majú právomoc konať iné správne\norgány ako v konaniach o vydanie povolenia na vodnú stavbu (obvodné úrady životného prostredia\na krajské úrady životného prostredia), pričom prvostupňovým orgánom sú obce a druhostupňovým\n\norgánom krajské stavebné úrady. Nie je preto možné prijať argument krajského súdu, že ide o vodnú\nstavbu, nakoľko výsledkom tohto konania je schválenie umiestnenia stavby ako takej a až na jej\nzáklade je možné rozhodovať podľa § 26 v súlade s § 52 vodného zákona a § 66 a nasl. stavebného\nzákona. Žalované rozhodnutie nie je rozhodnutím o povolení vodnej stavby a preto napadnutým\nrozhodnutím krajský súd porušil ústavné právo žalobcu na súdnu ochranu podľa článku 46 Ústavy SR.\nUviedol, že je občianskym združením založeným za účelom obnovy a ochrany životného prostredia v\nregiónoch povodia rieky Hron a že má záujem alebo môže mať záujem na postupoch environmentálneho\nrozhodovania a preto v konaní o umiestnení stavby, ktorá má vplyv na životné prostredie, je oprávneným\núčastníkom konania o umiestnení stavby MVE. Poukázal tiež na to, že v žalobe sú jasne vymedzené\nžalobné body, na základe ktorých vidí žalobca nezákonnosť v procesnom postupe správneho orgánu,\nnajmä v porušení základných zásad správneho konania a preto nemohol krajský súd konanie vo veci\nzastaviť s poukazom na § 73 ods. 17 písm. b/ zákona o vodách. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na\nto, že v oblasti životného prostredia a výstavby MVE sa už niekoľkokrát rozhodnutia Krajského súdu\nv Banskej Bystrici podrobili súdnemu prieskumu rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\na poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/106/2009, ktorým bolo\nzrušené rozhodnutie krajského súdu 23S/8/2009 zo dňa 13. mája 2009, kde odvolací súd poukázal na\nskutočnosti dôležité vo veciach ústavnej ochrany práva na životné prostredie a práva na súdnu ochranu.\nŽalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že krajský súd odignoroval existenciu zákona č. 24/2006 Z. z.\no posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov, či Rámcovú smernicu o\nvodách, čím dochádza k porušovaniu nielen Ústavy SR, ale najmä práva Európskej únie nedodržiavaním\na nesprávnym uplatnením právnych predpisov a nariadení a zákonov Európskeho spoločenstva.\nKrajský stavebný úrad v Banskej Bystrici sa písomne svojim podaním zo dňa 14. decembra 2012\nvyjadril ku odvolaniu žalobcu, poukázal na to, že žaloba žalobcu je podaná oneskorene, že napadnuté\nrozhodnutie je správnym rozhodnutím konajúceho krajského súdu a žiadal, aby odvolací súd napadnuté\nuznesenie potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo\nz dôvodov a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru,\nže napadnuté uznesenie krajského súdu je potrebné z dôvodov jeho nepreskúmateľnosti zrušiť a vec\nmu vrátiť na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov :\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, alebo zrušujú práva, alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nZ obsahu odvolania žalobcu je zrejmé, že žalobca o.i. namietal skutočnosť, že nesúhlasil so spôsobom,\nakým sa krajský súd vysporiadal s jeho námietkami, namietal protiústavnosť rozhodnutia krajského\nsúdu nesúhlasiac s jeho dôvodmi, poukazujúc na viaceré skutočnosti, že rozhodnutie krajského súdu je\nneopodstatnené, ktoré treba v ďalšom konaní zrušiť.\nPodľa § 157 ods. 2 O.s.p. (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) v odôvodnení rozsudku súd\nuvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca\n(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje\nza preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,\nprečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie\nrozsudku bolo presvedčivé.\nCitované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava\") vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí\nobsahovať dôvody, na základe ktorých je založené.\n\nSúčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je teda aj\nprávo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s\nuplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých\ndetailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (k tomu\npozri bližšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či\nsp. zn. III. ÚS 60/04 - www.concourt.sk). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky\nsúd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj\nprávo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý\nargument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie\nje preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.\" (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája\n1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva, ale zároveň tiež pripomína, že právo na\nspravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v\nsúdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho\nrozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro\nBalani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Aj podľa judikatúry\nústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a\nprávny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo na\nspravodlivé súdne konanie (k tomu pozri bližšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo\nveciach sp. zn. III. ÚS 209/04, sp. zn. IV. ÚS 112/05, sp. zn. I. ÚS 380/08, sp. zn. III. ÚS 172/2010, či\nsp. zn. II. ÚS 537/2010- www.concourt.sk.\nAk teda v posudzovanej veci krajský súd podľa názoru najvyššieho súdu nepreskúmal komplexne\nžalovaného námietky, je potom jeho rozhodnutie predčasné, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky\nnapadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá a § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom krajský súd po opätovnom vyporiadaní\nsa s príslušnými námietkami a argumentáciou žalovaného znova vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie\nnáležite odôvodní v zmysle požiadavky ústavného práva na spravodlivé súdne konanie.\nPodľa § 73 ods.17 písm. b/ zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách, súdy nepreskúmavajú rozhodnutia o\npovoleniach na vodné stavby (§ 26 ).\nPodľa § 26 ods. 1 zákona o vodách, povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na\nuskutočnenie, zmenu alebo na odstránenie vodnej stavby.\nKrajský súd bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia vyslovil právny záver, ,,že vzhľadom na zistený\nskutkový stav, citované zákonné ustanovenia, ako aj to, že sa jedná o vodnú stavbu, nemôže krajský\nsúd preskúmať napadnuté rozhodnutie a preto podľa § 250 d/ ods. 3 O.s.p. konanie zastavil\".\nNajvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že sa oboznámil s uznesením krajského súdu, avšak\ns jeho závermi sa nestotožnil. Z napadnutého uznesenia sp. zn. 23S/14/2013 nie je zrejmé, či sa\nkrajský súd zaoberal teleologickým výkladom (e rationie legis) príslušných ustanovení vodného zákona\na to § 73 ods. 17 písm. b/ ako i § 26 ods.1 vodného zákona č. 364/2004 Z. z., v predmetnej právnej\nveci. Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnej právnej veci zároveň poukazuje na rozhodnutia\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 341/2007 a III. ÚS 274/2007, podľa ktorých pri\nvýklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich\ndoslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne.\nMôže, ba dokonca musí sa od neho odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel\nzákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Samozrejme,\nže sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle a svoju interpretáciu právnej normy musí\nzaložiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia\nprávneho predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia,\no ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným\ngramatickým (jazykovým) výkladom.\nPodľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je zo strany krajského súdu náležité a dôvodné,\nkeď vzhľadom na skutkový stav danej veci zistený správnym orgánom neuviedol žiadne skutočnosti, pre\nktoré by malo byť napadnuté rozhodnutie o umiestnení stavby, teda územné rozhodnutie Mesta Žiar nad\n\nHronom o umiestnení stavby ,,Malá vodná elektráreň na rieke Hron - Šášovské Podhradie\", vylúčené\nzo súdneho prieskumu.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví\ninak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných\npráv a slobôd.\nPodľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v danom prípade zistil, že krajský súd nechal bez povšimnutia i také\nargumenty žalobcu, ktorými i poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 5Sžp/106/2009 zo dňa 22. júna 2010, v ktorom vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky právny\nnázor, že ,,stavebné povolenie na realizáciu vodnej stavby - stavby MVE, nielenže svojou podstatou vždy\nzasahuje do ústavného práva jednotlivca na priaznivé životné prostredie ale aj svojim bezprostredným\numiestnením a z toho vyplývajúcim dopadom na vodný ekosystém zasahuje do veľmi významnej zložky\nživotného prostredia\".\nPodľa čl. 44 ods. 1 ústavy má každý právo na priaznivé životné prostredie a toto právo je vzhľadom k\nsystematike ústavy zaradené do jej Druhej hlavy označenej ako Základné práva a slobody. Až potom,\nčo by sa krajský súd vysporiadal riadne s vplyvom základného pravidla na rozsah súdneho prieskumu\nv zmysle čl. 46 ods. 2 ústavy, mohol by vysloviť presvedčivým spôsobom svoj záver o možnosti alebo\no zákaze súdneho prieskumu. Nakoľko tak nevykonal, jeho rozsudok je zaťažený vadou nezákonnosti,\nktorá sama o sebe je dôvodom na zrušenie prvostupňového rozsudku odvolacím súdom (§ 221 ods.\n1 písm. h/ O.s.p.).\nUž v rozsudku 3Sžp/1/2008 zo 4. decembra 2008 Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil záver\ncharakterizujúci vzťah životného prostredia a súkromného záujmu pri nakladaní s rôznymi ľudskými\nbenefíciami: „Podľa cit. § 17 ods. 1 zák. č. 17/1992 Zb. je každý povinný, predovšetkým opatreniami\npriamo pri zdroji, predchádzať znečisťovaniu alebo poškodzovaniu životného prostredia a minimalizovať\nnepriaznivé dôsledky svojej činnosti na životné prostredie. Zákonodarca takto na jednej strane vymedzil\npovinnosť jednotlivca formulovanú ako generálnu prevenciu („a priori\") v zmysle ústavného čl. 44 ods. 2\na 3 a čl. 20 ods. 3 posledná veta (verejný záujem na ochrane životného prostredia prevyšuje súkromný\nzáujem založený na výhodách dosahovaných pri nakladaní s predmetom vlastníckeho práva) a súčasne\nako generálny prostriedok nápravy („a posteriori\") proti zhoršovaniu úrovne životného prostredia bez\nohľadu na jeho vnútorný postoj k následkom k svojmu správaniu, a na strane druhej nestanovil\npodmienky, ktoré by správanie jednotlivca k životnému prostrediu ospravedlňovali vo vzťahu k samotným\nnegatívnym následkom. Týmto spôsobom slovenský právny poriadok založil objektívnu zodpovednosť\njednotlivca za priaznivý stav životného prostredia bez pripustenia liberačných dôvodov.\"\nNajvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť vzhľadom na uvedené skutočnosti,\nže napriek apelačnému opravnému systému, ktorý sa v správnom súdnictve v Slovenskej republiky v\nzmysle príslušnej právnej úpravy uplatňuje, preskúmava potom predovšetkým zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia správneho orgánu krajský súd, ako súd prvého stupňa. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, ako súdu odvolacieho je preskúmavať vecnú správnosť prvostupňových rozhodnutí a nie\nnahrádzať prieskumnú činnosť súdu prvého stupňa.\nV novom rozhodnutí rozhodne krajský súd zároveň i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224\nods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/14/2013", "guid": "9bb9c708-d0b7-4d50-8567-64d747e1c38e:3079956f-21f0-4b67-95a0-80146bbd2ea9", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}