{"guid": "f31c3cd5-366a-413d-8770-9e2f49d77790:a231550e-fc37-4df4-8d46-afee31f470d7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6013200050.1", "spisova_znacka": "1Sža/23/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/23/2013 z 10. 12. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. decembra 2013, sp. zn. 1Sža/23/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:6013200050.1", "identifikacne_cislo": "6013200050", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2013-12-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-34.odsek-6", "nazov": "§ 34 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-34.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-34"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-34"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a231550e-fc37-4df4-8d46-afee31f470d7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6013200050.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6013200050.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6013200050.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/23/2013\n6013200050\n10. 12. 2013\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2013:6013200050.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov\nsenátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci žalobkyne:\nI., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., prechodne bytom D., zastúpenej JUDr. Vladimírom Štrbíkom,\nadvokátom, advokátska kancelária Nám. Slobody 22, Prievidza, proti žalovanému: Riaditeľstvo\ncudzineckej polície Banská Bystrica, Štefánikovo nábrežie 7, Banská Bystrica, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB-SK-149-001/2012 zo 14. decembra 2012, na\nodvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 2Scud/1/2013-45 zo dňa\n16. augusta 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 2Scud/1/2013-45\nzo dňa 16. augusta 2013 p o t v r d z u j e .\nŽalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI\nPredmet konania\nKrajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia zamietol\nžalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BBSK-149-001/2012 zo 14.12.2012, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Oddelenia\ncudzineckej polície PZ v Trenčíne č. PPZ-HCP-BB8-PP-645-4/2012 zo dňa 27.08.2012, ktorým bola\nzamietnutá žiadosť žalobkyne o obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania, a to\npre nesplnenie podmienky v zmysle ustanovenia § 33 ods. 4 písm. c/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte\ncudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“). O trovách konania rozhodol\nkrajský súd tak, že ich náhradu žalobkyni nepriznal.\nV dôvodoch rozsudku krajský súd uviedol, žalobkyňa v žalobe namietala nesprávny postup žalovaného\ni prvostupňového správneho orgánu, keď rozhodnutie o zamietnutí jej žiadosti o obnovenie prechodného\npobytu na území SR za účelom podnikania podľa § 22 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z. z.\nbolo odôvodnené s poukazom na ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z., pričom boli posudzované\npodnikateľské aktivity žalobkyne a dosiahnutý príjem z tohto podnikania za predchádzajúce zdaňovacie\nobdobie, t. j. za obdobie r. 2011. Mala za to, že pri rozhodovaní mali byť použité ustanovenia zákona\nč. 48/2002 Z. z., ktorý platil v období posudzovaných podnikateľských aktivít žalobkyne, t. j. v r. 2011\n(zákon č. 48/2002 Z. z.). Predmetnú námietku krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa krajského\n\nsúdu je nesporné, že žalobkyňa požiadala o obnovenie prechodného pobytu na území SR žiadosťou\ndoručenou prvostupňovému správnemu orgánu 13.08.2012, t. j. za účinnosti zákona č. 404/2011 Z. z.\n(účinný od 01.01.2012). Správne orgány preto postupovali zákonne, keď predmetnú žiadosť žalobkyne,\na teda aj splnenie podmienok na obnovenie prechodného pobytu žalobkyne na území SR za účelom\npodnikania posudzovali podľa ustanovení zákona č. 404/2011 Z. z. účinného v dobe podania žiadosti.\nŽalobkyňa bola ku svojej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu povinná predložiť listinné dôkazy\nstanovené v § 34 ods. 2, 3 a 4 zákona č. 404/2011 Z. z. a súčasne bola povinná v žiadosti o obnovenie\nprechodného pobytu podľa § 22 ods. 1 písm. b/ (t. j. na účel podnikania) preukázať splnenie podmienok\nstanovených v § 34 ods. 6 cit. zákona, t. j. preukázať zisk po zdanení obchodnej spoločnosti, v mene\nktorej koná, za predchádzajúce zdaňovacie obdobie minimálne vo výške 60-násobku životného minima.\nPodľa krajského súdu je nesporné, že žalobkyňa je konateľkou a spoločníčkou spoločnosti ZEFIR TOUR,\ns. r. o. (zápis spoločnosti do OR bol vykonaný dňa 15.04.2008), ktorá mala podľa potvrdenia Daňového\núradu Trenčín z 20.07.2012 za zdaňovacie obdobie r. 2011 hospodársky výsledok 14.287,46 Eura, daň\npredstavovala 788,83 Eura, a teda zdanený príjem spoločnosti predstavoval 13 498,63 Eura. Predmetná\nspoločnosť má podľa výpisu z OR dvoch spoločníkov, pričom výška základného imania spoločnosti je\n6.970,71 Eura. Výška vkladu spoločníka S.S. Sogomonyana je 5.974,90 Eura a výška vkladu žalobkyne\nje 995,81 Eura.\nZ uvedeného podľa krajského súdu vyplýva, že žalobkyňa vlastní 14,29 % podielu spoločnosti ZEFIR\nTOUR, s. r. o.. Podľa § 114 ods. 1 a § 123 ods. 1 OZ výška obchodného podielu sa určuje podľa pomeru\nvkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti a spoločníci majú nárok na podiel zo zisku v pomere\nzodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Žalobkyňa v konaní\nnetvrdila a ani nepreukázala inú úpravu v spoločenskej zmluve. Jej podiel na zisku teda predstavuje\n14,29 %, t. j. 1.928,95 Eura. Pre splnenie podmienky finančného zabezpečenia stanovenej v § 34 ods. 6\nzákona č. 404/2011 Z. z. by mala žalobkyňa preukázať, že jej príjem po zdanení predstavuje 11.674,80\nEura, t. j. 60-násobok životného minima, ktoré v rozhodnom období predstavovalo sumu 194,58 Eura.\nTáto podmienka nebola splnená, t. j. žalobkyňa nedosiahla príjem stanovený v § 34 ods. 6 zákona č.\n404/2011 Z. z.. Žalobkyňa túto skutočnosť ani nerozporovala.\nPrvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný teda postupovali podľa krajského súdu v súlade s § 33\nods. 4 písm. c/ zákona č. 404/2011 Z. z., keď žiadosť žalobkyne o obnovenie prechodného pobytu na\núčel podnikania zamietli, pričom skutočnosť, že žiadosť žalobkyne bola podaná za účinnosti zákona\nč. 404/2011 Z. z. neumožňovala správnemu orgánu postupovať pri jej posudzovaní podľa zákona č.\n48/2002 Z. z. účinného do 31.12.2011 tak, ako to navrhovala žalobkyňa. Aplikácia uvedeného zákona\nč. 48/2002 Z. z. nebola možná ani z dôvodu, že pri posudzovaní splnenia podmienok stanovených v §\n34 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z. správne orgány vychádzali z údajov o výške zisku dosiahnutého za\npredchádzajúce zdaňovacie obdobie (t. j. za r. 2011). Zákon č. 404/2011 Z. z. totiž neobsahuje prechodné\nustanovenia umožňujúce posudzovanie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podanej v r. 2012, t. j.\nza účinnosti zákona č. 404/2011 Z. z. účinného od 01.01.2012, v ktorej je predchádzajúcim zdaňovacím\nobdobím r. 2011, t. j. obdobie, v ktorom bol ešte účinný zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov, podľa\npredchádzajúcej právnej úpravy. V ust. § 131 ods. 10 zákona č. 404/2011 Z. z. umožňuje podľa zákona\nč. 48/2002 Z. z. dokončiť len konania začaté pred účinnosťou zákona č. 404/2011 Z. z. (t. j. konanie\nzačaté do 31.12.2011), čo však nie je prípad žalobkyne. Správne orgány teda nemohli v predmetnej veci\naplikovať iný, než platný a účinný zákon č. 404/2011 Z. z..\nPokiaľ žalobkyňa v žalobe poukazovala na skutočnosť, že okrem príjmov z podnikania prostredníctvom\nobchodnej spoločnosti ZEFIR TOUR má na účte ešte ďalšie finančné prostriedky, čo postačuje jej a\njej druhovi na krytie nákladov potrebných na ich existenciu na území SR, ako aj poukaz na investície\ndo nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na území SR; krajský súd k tejto námietke uviedol, že uvedené\nskutočnosti nie sú skutočnosťami, ktoré by boli predmetom skúmania správneho orgánu v súvislosti\ns posudzovaním žiadosti žalobkyne vo vzťahu k splneniu podmienok stanovených v § 34 zákona č.\n404/2011 Z. z.. Rovnako poukaz na to, že žalobkyňa získala 13.07.2013 živnostenské oprávnenie ako\nfyzická osoba, nie je skutočnosťou, ktorá by mala za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia,\nkeďže žalobkyňa ani netvrdila, že skutočne takúto podnikateľskú činnosť aj vykonáva, resp. netvrdila, že\n\nz takejto činnosti (podnikania) má zdanený príjem vo výške stanovenej v § 34 ods. 5 zákona č. 404/2011\nZ. z. a napokon v tomto prípade ani nepožiadala o obnovenie prechodného pobytu za účelom podnikania\npodľa § 22 ods. 1 písm. a/ cit. zákona.\nŽalobkyňa tvrdila, že pokiaľ zákon č. 404/2011 Z. z., na ktorý sa žalovaný odvoláva nadobudol účinnosť\ndňa 01.01.2012, pričom je posudzované obdobie podnikateľských aktivít žalobkyne za r. 2011, teda\nretroaktívne, kedy zákon č. 404/2011 Z. z. neplatil. Krajský súd k uvedenej námietke uviedol, že\nžalobkyňa si podala žiadosť o obnovenie prechodného pobytu za účelom podnikania podľa § 22 ods.\n1 písm. b/ cit. zákona dňa 13.08.2012, t. j. za účinnosti zákona č. 404/2011 Z. z., pričom predmetom\nrozhodovania bola úprava vzťahov, ktoré vzniknú v budúcnosti. Nie je teda možné hovoriť o retroaktivite\nzákona č. 404/2011 Z. z., keďže tento zákon nijako nezasahuje do vzťahov vzniknutých v minulosti.\nUstanovenia zákona č. 404/2011 Z. z. upravujúce podmienky potrebné na obnovenie prechodného\npobytu za účelom podnikania boli platné a účinné už v čase podania žiadosti a podmienka preukázania\nzdaniteľného príjmu z podnikania za predchádzajúce zdaniteľné obdobie je podmienka, ktorá sa\nvyžaduje k žiadostiam podaným po 01.01.2012. V prípade, že žiadateľ nesplní zákonom stanovené\npodmienky, nebolo možné jeho žiadosti vyhovieť.\nK námietke žalobkyne, že vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako i prvostupňového\nrozhodnutia jej bude odňaté právo podnikať v SR, súd uvádza, že či. 35 ods. 1 Ústavy SR zaručuje,\nže každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať\ninú zárobkovú činnosť, avšak ods. 4 či. 35 ustanovuje, že zákon môže ustanoviť odchylnú úpravu\npráv uvedených v ods. 1 až 3 pre cudzincov. Rozhodnutie žalovaného, ktorým bola zamietnutá\nžiadosť žalobkyne o obnovenie prechodného pobytu na území SR sama o sebe nespôsobuje prekážku\npodnikania žalobkyne na území SR prostredníctvom obchodnej spoločnosti.\nII\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalobkyne\nProti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že krajský súd po\nvykonaní dôkazov navrhnutých účastníkmi konania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom\nrozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, na základe čoho súd nesprávne\nrozhodol.\nRozhodnutím žalovaného došlo podľa žalobkyne k poškodeniu jej práv, nakoľko bez náležitého a\nspravodlivo zisteného stavu veci bolo rozhodnuté o jej žiadosti na obnovenie prechodného pobytu na\núzemí SR.\nKrajskému súdu vyčítala, že sa stotožnil s postupom žalovaného, ktorý s poukazom na zákon č.\n404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.01.2012, napriek účinnosti zákona\nposudzoval obdobie podnikateľských aktivít za rok 2011 teda retroaktívne, kedy zákon č. 404/2011 zo\ndňa 21.10.2011 neplatil.\nKrajský súd vo svojom zdôvodnení rozsudku uvádza, že žalobkyňa podala svoju žiadosť 13.08.2012\nza účinnosti zákona č. 404/2011, pričom boli posudzované vzťahy do budúcnosti, a nie je preto\nmožné hovoriť o retroaktivite. Žalobkyňa uviedla, že s takýmto názorom by súhlasila, pokiaľ by bolo\nskutočne vychádzané z príjmov dosiahnutých za účinnosti a platnosti citovaného zákona, teda skutočné\npríjmy od účinnosti zákona, t. j. od 01.01.2012. Žalovaný však ako základ posudzovania dosiahnutých\npríjmov vychádzal z účtovného obdobia roku 2011, kedy zákon nebol účinný. Teda v tejto skutočnosti\nžalobkyňa vidí nesprávne právne posúdenie krajským súdom. V čase riešenia povolenia pobytu si\nžalobkyňa vybavila živnostenské oprávnenie, preto by bolo reálne posudzovanie budúcich príjmov\ndosiahnutých zo živnosti, ktoré by som mohla dosiahnuť podľa podnikateľského zámeru, pokiaľ by som\nmala povolený pobyt v SR, nakoľko podnikanie bolo zamerané na osobný výkon podnikateľskej činnosti,\n\nrespektíve použitie finančných prostriedkov z bankového účtu plus podielu na zisku dosahovaného v\nrámci právnickej osoby kde je spoločníčkou a konateľkou. Uviedla, že v SR investovala značné finančné\nprostriedky na kúpu nehnuteľností, ktoré využíva v podnikaní.\nŽalobkyňa uviedla, že daňové priznanie za rok 2011 sa podávalo podľa platných zákonov SR do 31.03.\nbežného kalendárneho roka. Výsledky hospodárenia sa nedajú dodatočne meniť.\nŽalobkyňa poukázala na dôvodovú správu ktorá bola súčasťou návrhu zákona č. 404/2011, v\nktorej sa uvádza: „Uvedená zmena mení spôsob preukazovania finančného zabezpečenia pobytu\npri obnovení prechodného pobytu na účel podnikania podľa § 22 ods. 1 písm. b/. Rovnako ako pri\nudelení prechodného pobytu na účel podnikania, bude štátny príslušník tretej krajiny preukazovať pri\nobnovení prechodného pobytu finančné prostriedky na pobyt a samostatne finančné prostriedky na\npodnikanie.“ K takémuto rozčleneniu ani nedošlo čiastka na pobyt je neúmerne vysoká. Žalobkyňa\nmá za to že nebola dodržaná ani lehota dôvodovej správy na účinnosť zákona ktorá bola navrhnutá\nvzhľadom na transpozičnú lehotu smernice 2011/51/EÚ, ako aj vzhľadom na predpokladanú dĺžku\nlegislatívneho procesu, bolo navrhované nadobudnutie účinnosti návrhu zákona 01. mája 2013. Už\naj vychádzajúc z dôvodovej správy je podľa žalobkyne zrejmé, že zákon bol prijatý bez potrebnej\nprípravy na vytvorenie podmienok na jeho plnenie, vzhľadom k zásadným zmenám preukazovania\npríjmu cudzincami podnikajúcimi na území SR.\nŽalobkyňa dala do pozornosti, že za účtovné obdobie roku 2011 si splnila podmienky dosiahnutého\npríjmu pre udelenie pobytu na území SR, ktoré boli vyžadované vtedy platným zákonom o pobyte\ncudzincov.\nPoukázala taktiež na rozpor so Smernicou EU 2003/109/ES čl. 17 ods. 2 podľa ktorého rozhodnutie o\npobyte nesmie byt založené na ekonomickom základe.\nV tejto súvislosti poukázala na základné ľudské práva zakotvené v Ústave SR, rovnosť pred zákonom,\nnakoľko podnikateľské subjekty pôsobiace v SR ani zďaleka nedosahujú hospodárske výsledky v takom\nrozsahu ako je to vyžadované od podnikateľských subjektov ktorých sú majiteľmi cudzinci. Poukázala\ntaktiež na skutočnosť, že tým že jej nebol predĺžený pobyt v SR zo strany žalovaného bola jej odňatá\nreálna možnosť konať osobne pred súdom. Na základe uvedeného navrhla rozsudok krajského súdu\nzmeniť tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu.\n\nIII.\nVyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobkyne\n\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že náležité zvážil všetky zhromaždené podklady,\nktoré súviseli s rozhodovaním v uvedenej veci, pričom tieto hodnotil samostatne a v ich celkových\nsúvislostiach a na základe zistených a preukázateľných skutočností, dospel v rozhodovaní o veci\nsamotnej k záveru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je náležité odôvodnené a plne\nv súlade so zákonom o pobyte cudzincov, a zároveň zistil, že nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej\nrepubliky, či inými všeobecne záväznými právnymi normami platnými na území Slovenskej republiky a\nteda rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie cudzinky zamietol.\n\nK odvolacej námietke žalobkyne, že krajský súd po vykonaní dôkazov navrhnutých účastníkmi konania\ndospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, na základe čoho súd nesprávne rozhodol, uviedol, že krajský súd sa stotožnil s\npostupom žalovaného, s poukázaním na zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a\n\ndoplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.01.2012. Podľa námietky žalobkyne je\nposudzované obdobie podnikateľských aktivít za rok 2011 retroaktívne, kedy zákon zo dňa 21.10.2011\nneplatil. Žalovaný poukázal na to, že krajský súd vo svojom zdôvodnení rozsudku uvádza, že žalobkyňa\npodala svoju žiadosť 13.08.2012 za účinnosti zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, pričom boli posudzované vzťahy do budúcnosti a nie je čo dodať, pokiaľ\nby bolo skutočne vychádzané z príjmov dosiahnutých za účinnosti zákona, t. j. od 01.01.2012. Žalovaný\nvšak ako základ posudzovania dosiahnutých príjmov vychádzal z účtovného obdobia roku 2011, kedy\nzákon nebol účinný. Teda v tejto skutočnosti žalobkyňa videla nesprávne právne posúdenie krajským\nsúdom.\n\nŽalovaný uviedol, že retroaktivita znamená spätnú pôsobnosť zákona. Zákaz retroaktivity znamená\nuplatnenie zásady, že zákony majú platiť len pre budúcnosť. Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov\na o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 01.01.2012. Žalobkyňa si podala žiadosť\no obnovenie prechodného pobytu dňa 13.08.2012, to znamená, že už za účinnosti nového zákona\nč. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzhľadom na túto\nskutočnosť sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobkyne, že zákon vykazuje prvky retroaktivity. Krajský\nsúd vychádzal zo zásady teórie štátu a práva, podľa ktorej nový právny predpis ruší predchádzajúci\nprávny predpis, teda bolo potrebné vychádzať z nového zákona, ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2012.\n\nŽalovaný tiež poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozsudku\nsp. zn. 1Sža/3/2013 k tvrdenej retroaktivite.\n\nŽalovaný napokon uviedol, že žalobkyňa mala udelený prechodný pobyt na účel podnikania podľa\nzákona o pobyte cudzincov a v tomto zákone sú uvedené presné pravidlá upravujúce udelenie pobytu,\nči sú to už práva alebo povinnosti. Vyjadril presvedčenie, že žalobkyni nebola odopretá možnosť konať\nosobne pred súdom, lebo žalobkyni nebolo uložené žiadne z reštrikčných opatrení zamedzujúcich vstup\ncudzinca na územie Slovenskej republiky. Na takýto postup nevznikol zo strany žalobkyne žiadny dôvod,\nktorý by oprávňoval správny orgán k takémuto konaniu.\n\nŽalovaný uviedol, že s poukazom na uvedené dôvody trvá na svojom rozhodnutí o odvolaní, ako aj\nstanovisku predloženom k podanej žalobe a plne sa stotožňuje s rozsudkom krajského súdu.\n\nIV\nPrávny názor NS SR\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie\nprejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona\nč. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne\nvyhlásil dňa 10.12.2013 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred\n(§ 156 ods. 1 a 3 OSP).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Orgánmi\nverejnej správy sa rozumejú orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej\nsamosprávy a ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a\n\npovinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,\nako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických\nalebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti\nfyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj\njeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).\nV predmetnej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí, ktorými žalovaný bolo\npotvrdil prvostupňové rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ v Trenčíne č. PPZ-HCP-BB8PP-645-4/2012 zo dňa 27.08.2012, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o obnovenie prechodného\npobytu na území SR na účel podnikania, a to pre nesplnenie podmienky v zmysle ustanovenia § 33\nods. 4 písm. c/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon“).\nPreto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\nskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal\nso všetkými námietkami žalobkyne uplatnenými v žalobe, a z takto vymedzeného rozsahu či správne\nposúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.\nPodľa § 22 ods. 1 zákona prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody\nna zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 4, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý:\na) podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba, alebo\nb) koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom\nvzťahu.\nPodľa § 33 ods. 4 písm. c/ zákona policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak\nštátny príslušník tretej krajiny nespĺňa podmienky na udelenie prechodného pobytu.\nPodľa § 34 ods. 5 a 6 zákona štátny príslušník tretej krajiny je povinný k žiadosti o obnovenie\nprechodného pobytu podľa § 22 ods. 1 písm. a/ preukázať zdanený príjem z tohto podnikania\nza predchádzajúce zdaňovacie obdobie minimálne vo výške dvadsaťnásobku životného minima; ak\nnepodnikal celé predchádzajúce zdaňovacie obdobie, je povinný preukázať zdanený príjem vo výške\ndvojnásobku životného minima za každý mesiac pobytu v predchádzajúcom zdaňovacom období.\nŠtátny príslušník tretej krajiny je povinný k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa §\n22 ods. 1 písm. b/ preukázať zdanený príjem z tohto podnikania za predchádzajúce zdaňovacie\nobdobie minimálne vo výške šesťdesiatnásobku životného minima; ak nepodnikal celé predchádzajúce\nzdaňovacie obdobie, je povinný preukázať zdanený príjem vo výške päťnásobku životného minima za\nkaždý mesiac pobytu v predchádzajúcom zdaňovacom období.\nPodľa § 131 ods. 10 zákona konania začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších\npredpisov; podľa tohto zákona sa dokončia iba vtedy, ak je to pre osobu priaznivejšie.\nZ obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného, vyplynulo, že\nžalobkyňa požiadala dňa 13.08.2012 o obnovenie povolenia na prechodný pobyt za účelom podnikania,\no ktorej prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že jej žiadosť zamietol podľa § 34 ods. 10 zákona\no pobyte cudzincov (účinného do 30.04.2013) z dôvodu podľa § 33 ods. 4 zákona. Proti rozhodnutiu\nprvostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré žalovaný zamietol a napadnuté\nrozhodnutia prvostupňového správneho orgánu potvrdil.\n\nV konaní nebolo sporným, že žalobkyňa je spoločníčkou a konateľkou spoločnosti .... ZEFIR TOUR, s.\nr. o., ktorá v zdaňovacom období v roku 2011 mala po zdanení príjem 13.498,63 Eura. Nesporným je\naj skutočnosť, že žalobkyňa vlastní podľa výpisu z obchodného registra 14,29 % podielov spoločnosti,\njej podiel na zisku je 1.928,95 Eura.\nPre splnenie podmienky finančného zabezpečenia stanovenej v § 34 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z.\nby mala žalobkyňa preukázať, že jej príjem po zdanení predstavuje 11.674,80 Eura, t. j. 60-násobok\nživotného minima, ktoré v rozhodnom období predstavovalo sumu 194,58 Eura.\nTáto podmienka nebola splnená, t. j. žalobkyňa nedosiahla príjem stanovený v § 34 ods. 6 zákona č.\n404/2011 Z. z.. Žalobkyňa túto skutočnosť ani nerozporovala.\nZ obsahu administratívneho súpisu vyplynulo, že žalobkyňa podala žiadosť dňa 13.08.2012 za účinnosti\nnového zákona o pobyte cudzincov, a preto v zmysle prechodných ustanovení tohto zákona sa na\nkonanie o obnove prechodného pobytu má aplikovať nový zákon (§ 131 ods. 10 zákona).\nV zmysle Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, o úprave súm\nživotného minima, publikovaného v zbierke zákonov pod č. 194/2011, bolo od 01.07.2011 určené životné\nminimum pre jednu plnoletú fyzickú osobu vo výške 189,83 Eura. Šesťdesiatnásobok životného minima\nje teda suma 11.389,80 Eura. Životné minimum určené od 01.07.2010 do 01.07.2011 predstavovala\nsuma 185,38 Eura.\nSprávne orgány, ktorým dal za pravdu aj krajský súd, vykladajú ustanovenie § 34 ods. 6 zákona\ntak, že každý žiadateľ, ktorý je konateľom spoločnosti, musí preukázať svoj zdanený príjem z tohto\npodnikania, a to minimálne vo výške 60-násobku sumy životného minima. Žalobkyňa v konaní namietala\nnesprávny postup žalovaného i prvostupňového správneho orgánu, keď rozhodnutie o zamietnutí jej\nžiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území SR za účelom podnikania podľa § 22 ods. 1 písm.\nb/ zákona č. 404/2011 Z. z. bolo odôvodnené s poukazom na ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z.,\npričom boli posudzované podnikateľské aktivity žalobkyne a dosiahnutý príjem z tohto podnikania za\npredchádzajúce zdaňovacie obdobie, t. j. za obdobie r. 2011.\nKeďže ako základ posudzovania dosiahnutých príjmov žalobkyne vychádzal žalovaný z účtovného\nobdobia roku 2011, kedy zákon nebol účinný, žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie\nkrajským súdom, ktorý sa s názorom správnych orgánov stotožnil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje so skutkovými ako aj právnymi závermi krajského súdu\nktorý, dospel k zhodnému záveru ako správne orgány, že žalobkyňa nesplnila podmienku finančného\nzabezpečenia v zmysle § 34 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z., a preto bolo potrebné jej žiadosť o\nobnovenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania zamietnuť.\nAni odvolací súd nemal pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia správnych orgánov. Z ustanovenia § 34\nods. 6 zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že štátny príslušník tretej krajiny je povinný k žiadosti o\nobnovenie prechodného pobytu podľa § 22 ods. 1 písm. b/ (t. j. štátny príslušník tretej krajiny, ktorý koná\nalebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu)\npreukázať zdanený príjem z tohto podnikania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie minimálne vo\nvýške šesťdesiatnásobku životného minima; ak nepodnikal celé predchádzajúce zdaňovacie obdobie,\nje povinný preukázať zdanený príjem vo výške päťnásobku životného minima za každý mesiac pobytu\nv predchádzajúcom zdaňovacom období.\nPodľa odvolacieho súdu z uvedeného zrejmé, že žalobkyňa ako spoločníčka a konateľka obchodnej\nspoločnosti bol povinná v požadovanej výške preukázať svoj vlastný zdanený príjem za rok 2011 z\nuvedeného podnikania, tak ako to požadovali správne orgány.\n\nTakáto požiadavka vyplýva priamo z ustanovenia § 34 ods. 6 v spojení s § 22 ods. 1 písm. b/ zákona\no pobyte cudzincov.\nK tvrdenej reatroaktivite odvolací súd uvádza, že nebol dôvod odkloniť sa od skôr vysloveného právneho\nnázoru k danej námietke, (vyjadreného v rozhodnutí NS SR sp. zn. 1Sža/3/2013 zo dňa19.03.2013, v\nktorom najvyšší súd uviedol: „Právna teória rozlišuje medzi retroaktivitou pravou a nepravou. O pravú\nretroaktivitu, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ide v vtedy, ak dochádza k spätnej úprave\nprávnych pomerov - teda ak súčasná platná a účinná právna úprava sa vzťahuje na skutočnosti a právne\nvzťahy, ktoré vznikli už v minulosti. Takýmto spätným pôsobením novej právnej normy dôjde k zmene\nprávnych následkov, ktoré nastali pred nadobudnutím platnosti tejto právnej úpravy. Na rozdiel od pravej\nrestroaktivity u nepravej retroaktivity práva a povinnosti, ktoré subjekty nadobudli v minulosti, zostávajú\npriznané, avšak môže dôjsť k ich zmene novou právnou úpravou. Vo svetle uvedeného sa odvolací\nsúd nestotožňuje s názorom žalobcov, že nová právna úprava pôsobí retroaktívne. Práva založené\nskorším zákonom neboli novším zákonom spätne zrušené. Boli len stanovené nové kritériá pre povolenie\nprechodného pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky a pre obnovu tohto povolenia (avšak do\nbudúcnosti), ktoré v žiadnom prípade nemožno považovať za retroaktívne - už vydané povolenia na\nprechodný pobyt ostali v platnosti bezo zmeny aj po nadobudnutí účinnosti nového zákona (samotný\nzákon to rieši vo svojich prechodných ustanoveniach). Zmena podmienok sa týka nových žiadostí o\nprechodný pobyt, resp. o obnovu pobytu, podaných po nadubudnutí účinnosti nového zákona.“\nK odvolacej námietke žalobkyne, týkajúcej sa nepredvídateľného dopadu zmeny zákona na\nvybavovanie žiadostí o obnovenie pobytu cudzincov na území SR, pretože neexistuje žiadny spôsob,\nakým by bolo spätne (retroaktívne) možné zosúladiť svoje podnikateľské aktivity tak, aby boli podmienky\npre udelenie pobytu cudzincov splnené, (žalobkyňa poukazovala na to, že daňové priznanie za rok\n2011 sa podávalo podľa platných zákonov SR do 31.03. bežného kalendárneho roka a výsledky\nhospodárenia sa nedajú dodatočne meniť) odvolací súd uvádza, že nepochybne cieľom podnikania\nje dosiahnutie zisku. Zisk podľa obchodného práva je kladný zostatok na účte. Zodpovedá rozdielu\núčtovných výnosov a účtovných nákladov. Námietku žalobkyne, že nemohla spätne zosúladiť svoje\npodnikateľské aktivity tak, aby splnila podmienky zákona o pobyte cudzincov odvolací súd vyhodnotil\nako irelevantnú. Žalobkyňa dosahuje zisk z dôvodu svojich ekonomických záujmov a nemá ho spätne\n„zosúlaďovať“ alebo dodatočne meniť podľa všeobecne platného zákona.\nŽalobkyňa neuviedla v odvolaní žiadne iné skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutí\na postupov správnych orgánov a vecnej správnosti rozhodnutia krajského súdu spochybnili. Preto\ns poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu\npostupom podľa § 219 OSP potvrdil.\nPri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal odvolací súd z § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k\nods. 1 OSP, keď žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo v konaní nebola úspešná.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok\n\nn i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Scud/1/2013", "guid": "c80b6eec-4661-479b-8263-e0d8ac39a8c7:9f41db3d-6bad-49f5-b096-4aa7b7a5b103", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}