{"guid": "555dbb00-3914-4452-bd95-09af31a8754d:dd7c44cd-839f-485e-83d2-2056d842d2c6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6012201162.1", "spisova_znacka": "5Sžhuv/2/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžhuv/2/2013 z 17. 12. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. decembra 2013, sp. zn. 5Sžhuv/2/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:6012201162.1", "identifikacne_cislo": "6012201162", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "sudca_id": 384, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-baricova-384", "datum_vydania": "2013-12-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/444/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 444/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/444/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/444-2002/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/444/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 444/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/444/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/444-2002/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/444/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 444/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/444/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/444-2002/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/444/#paragraf-36", "nazov": "§ 36 zákona č. 444/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/444/#paragraf-36", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/444-2002/paragraf-36"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/444#paragraf-3", "/SK/ZZ/2002/444#paragraf-4", "/SK/ZZ/2002/444#paragraf-5", "/SK/ZZ/2002/444#paragraf-36"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dd7c44cd-839f-485e-83d2-2056d842d2c6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6012201162.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012201162.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012201162.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžhuv/2/2013\n6012201162\n17. 12. 2013\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2013:6012201162.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a\nčlenov senátu Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu RYBA Košice, s. r. o.,\nso sídlom v Košiciach, Južná trieda 54, zastúpeného JUDr. Andreou Tkáčovou, advokátkou so sídlom\nv Košiciach, Magurská 3, proti žalovanému Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so\nsídlom v Banskej Bystrici, Jána Švermu 43, za účasti 1/ P., bytom v E., a 2/ Ryby Žilina, spol. s r. o., so\nsídlom v Žiline, Hviezdoslavova 5, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 20. septembra\n2012, sp. zn. PD 29-2009/D 27585 II/107-2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nBanskej Bystrici z 15. februára 2013, č. k. 24S/129/2012-31, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. februára 2013, č.\nk. 24S/129/2012-31 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nRozsudkom z 15. februára 2013, č. k. 24S/129/2012-31 Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský\nsúd“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného\na rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci na ďalšie konanie. Predmetom\nsprávneho konania bol zapísaný dizajn žalobcu č. 27585 „Etiketa na označovanie potravinárskych\nvýrobkov“, ktorý Úrad priemyselného vlastníctva ako prvostupňový správny orgán vymazal z registra\ndizajnov rozhodnutím z 24. novembra 2011, č. k. PD 29-2009/D 27585-I/77-2011, ktoré rozhodnutie\nžalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil a rozklad žalobcu zamietol.\nDôvodom výmazu zapísaného dizajnu č. 27585 bola skutočnosť, že napadnutý dizajn nespĺňal v čase\nsvojho zápisu podmienku osobitého charakteru podľa § 3 ods. 1, § 5 ods. 1, 2 zákona č. 444/2002 Z. z.\no dizajnoch (ďalej len „zákon o dizajnoch“), t. j. dôvod podľa § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o dizajnoch,\npretože celkový dojem, ktorý napadnutý dizajn vyvoláva u informovaného užívateľa, nie je dostatočne\nodlišný od celkového dojmu, ktorý u takého užívateľa vyvoláva namietaná etiketa.\nKrajský súd žalobcovi vytkol nedostatky vo formulácii žalobných dôvodov, spočívajúce v ich\nvšeobecnosti, najmä vo vzťahu k námietke, že dizajn bol zapísaný do registra dizajnov neumožňuje,\naby žalovaný vec opätovne posúdil nezávisle na už vyslovenej správnej úvahe, ale musí sa presvedčivo\nvyrovnať s už vyslovenou správnou úvahou a vysvetliť rozdiely oproti predchádzajúcej, kedy žalobca ani\nnetvrdí, že žalovaný tak nekonal. K námietke samej krajský súd uviedol, že z odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia je zrejmé, že žalovaný nerozhodoval svojvoľne meniac svoj predchádzajúci názor vyslovený\nv správnej úvahe, ktorej výsledkom bolo zapísanie dizajnu do registra, ale na základe návrhu a dôkazov\npredložených v správnom konaní účastníkmi konania. Tieto žalovaný vyhodnotil každý jednotlivo a\n\nvšetky vo vzájomnej súvislosti a uviedol, akými úvahami sa pritom spravoval a k akým záverom dospel,\na tiež ako sa s týmito námietkami vyrovnal.\nŽalobnú námietku, že sa žalovaný v rozpore so zákonom nezaoberal námietkami žalobcu uplatnenými\nv rozklade, vyhodnotil krajský súd ako nemajúcu oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Z tohto\nnaopak vyplýva, že žalovaný sa s každou z uvedených námietok (autorské práva k etikete má žalobca,\nnebol daný dôkaz o použití predložených reklamných letákov a sú na nich vyobrazené výrobky žalobcu,\na tiež že prezentácia výrobku na portáli www.zlacnene.sk <http://www.zlacnene.sk> je z 03. novembra\n2010) podrobne zaoberal a bez akýchkoľvek nejednoznačností opísal, z ktorých dôkazných prostriedkov\naké skutočnosti zistil a tiež úvahu, k akým skutkovým záverom a ako dospel, a tiež ako sa s týmito\nnámietkami vyrovnal.\nPodľa právneho názoru krajského súdu neobstojí ani žalobný dôvod o nezákonnosti napadnutého\nrozhodnutia spočívajúcej v jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a\nto z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje údaj o tom, kde sa verejnosť mohla stretnúť s\nnamietanými reklamnými letákmi (napr. kde a v akom množstve boli reklamné letáky distribuované) alebo\nkomu boli výrobky s etiketou dodávané. Udáva, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nie je spôsobená\ntým, že účastník konania nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia alebo nesúhlasí so závermi, ku ktorým\nsprávny orgán dospel, a to platí aj o tlačovinách, ktoré navrhovateľ výmazu priložil ku svojmu návrhu a\nktoré boli žalovaným tak v prvostupňovom ako aj druhostupňovom konaní vyhodnotené ako reklamné\nmateriály a teda tlačoviny určené pre verejnosť a sprístupnenie verejnosti zistil aj prostredníctvom\nverejne dostupnej internetovej stránky. Takéto hodnotenie vyplýva z obsahu predložených listín a\nničím nevybočuje z medzí logického uvažovania. Rozhodnutie žalovaného, podľa krajského súdu, však\ntakýmito chybami netrpí. Naopak, obsahuje precízny opis vykonaných dôkazov, úvahu, ktorou boli\nhodnotené tak jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti, skutočnosti a skutkové závery, ku ktorým správny\norgán z vykonaného dokazovania dospel a tiež ich právne posúdenie. Úvaha, ktorou žalovaný dospel\nk záveru, že sú splnené podmienky na výmaz v zmysle citovaného § 36 zákona o dizajnoch z dôvodu,\nže v čase zápisu nebol zapísaný dizajn nový, je výsledkom logického uvažovania a hodnotenie dôkazov\nje súladné s obsahom predložených listín.\nO trovách konania súd rozhodol podľa § 250k OSP tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania,\nnakoľko v správnom súdnictve má právo na náhradu len ten žalobca, ktorý je v konaní úspešný.\nProti tomuto rozsudku podal v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP) odvolanie žalobca a žiadal ho zrušiť a vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie, alternatívne\nnavrhol jeho zmenu a zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného spolu s prvostupňovým správnym\nrozhodnutím a vrátenie veci na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.\nKrajskému súdu vytkol predovšetkým to, že vo svojom rozsudku vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP), že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal\nnavrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ OSP) a tiež, že\nna základe vykonaných dôkazov dospel nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ OSP).\nKeďže krajský súd nebral do úvahy námietky a argumenty, ktoré žalobca uviedol vo svojom odvolaní,\nnevysporiadal sa s nimi, preto ich žalobca zopakoval. Vytkol krajskému súdu najmä to, že nerozhodol o\njeho návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, v ktorej časti mal rozsudok krajského\nsúdu za nepreskúmateľný.\nPoukázal na to, že medzi účastníkmi vznikol spor o výklad § 36 ods. 2 zákona o dizajnoch a o výklad\nprocesného postupu úradu pri jeho aplikácii. Konkrétne namietol, že úrad na základe tohto ustanovenia\nnanovo posúdil splnenie podmienok zápisu dizajnu v čase zápisu dizajnu podľa predpisov platných\nv čase jeho zápisu avšak bez zohľadnenia jeho predchádzajúcej právnej argumentácie vyjadrenej v\nzápise.\nŽalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s námietkou, že navrhovateľ výmazu nepredložil\ndôkazy o použití reklamných letákov vo vzťahu k spotrebiteľskej verejnosti (o ich prístupnosti), pričom\nna niekoľkých letákoch sú zobrazené výrobky žalobcu, z čoho je zrejmé, že navrhovateľ výmazu\n\npoužil na svoju obranu výrobky žalobcu. Následne, prezentácia výrobku na www.zlacnene.sk <http://\nwww.zlacnene.sk> je z 03. novembra 2010, t. j. dva roky po podaní prihlášky dizajnu č. 27585.\nŽalobca ďalej vyjadril nesúhlas s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, osobitne so záverom,\nže navrhovateľom výmazu predložené dôkazné materiály jednoznačne preukazujú, že k verejnému\nvyužívaniu namietaných etikiet došlo pred dátumom, od ktorého prislúcha majiteľovi dizajnu právo\nprednosti.\nNamietol, že žalovaný sa presvedčivo nevysporiadal s už vyslovenou správnou úvahou a preukazne\nnevysvetliť rozdiely oproti tej, ktorú vyslovil pri zápise sporného dizajnu. Vykonaním zápisu dizajnu totiž\nžalovaný autoritatívne prejavil a konkretizoval a naznačil vytváranie právnej praxe vo vzťahu k verejnosti.\nMá za to, žalovaný pochybil pri svojom rozhodovaní, pretože mal rozhodovať na základe skutkového\nstavu zisteného z predložených dôkazov, ktoré boli účastníkmi predložené alebo navrhnuté. Podľa § 5\nods. 1 zákona o dizajnoch sa pri posudzovaní „celkového dojmu pri posudzovaní osobitého charakteru\nnového dizajnu informovaným užívateľom,“ ale sa v odôvodnení priklonil k názoru navrhovateľa bez\ntoho, aby uviedol ako k takému záveru dospel. Vzhľad napadnutého dizajnu spĺňal podmienku osobitého\ncharakteru stanovenú v §5ods.l zákona o dizajnoch v čase zápisu dizajnu. Žalobca považuje napadnuté\nunesenie žalovaného za nezdôvodnené z dôvodu, že správny orgán nevyjadril dostatočne, bezchybne\na úplne právnu argumentáciu odôvodnenia svojich rozhodnutí. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo\nv rozpore s § 3 ods. 1, 4 a § 34 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny\nporiadok“).\nNa záver svojho odvolania žalobca zdôraznil, že konanie súdu považuje za odmietnutie spravodlivosti,\na má za to, že mu cit. rozhodnutím krajský súd odoprel jeho zákonné právo na spravodlivý proces, ktoré\nje garantované zákonom, a to OSP a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl.\n6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).\nK odvolaniu žalobcu na výzvu súdu žalovaný a účastník Ryba Žilina, spol. s r. o. doručili svoje písomné\nvyjadrenia.\nŽalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky tento rozsudok v zmysle ustanovenia § 219\nOSP ako vecne správny potvrdil a účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania.\nOdvolacie námietky a ostatné tvrdenia žalobcu žalovaný v celom rozsahu odmietol ako neopodstatnené.\nArgumentáciu žalobcu považuje za právne neudržateľnú. Poznamenal, že odvolanie žalobcu je len\nupravenou verziou žaloby žalobcu z 25. októbra 2012, preto poukázal odkazuje aj na obsah svojho\nvyjadrenia k predmetnej správnej žalobe zo dňa 30. novembra 2012. Žalovaný je presvedčený, že\njeho druhostupňové aj prvostupňové rozhodnutie sú zákonné, vecne správne, náležité a zrozumiteľne\nodôvodnené a boli vydané v súlade s platnými hmotnoprávnymi aj procesnoprávnymi právnymi\npredpismi. Žalovaný sa plne stotožňuje s prvostupňovým súdom, ktorý zamietajúc žalobu v zmysle §\n250jods. 1 OSP ako nedôvodnú uzatvoril, že „z dôvodov uvedených v žalobe boli postup správneho\norgánu a napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom.“\nK námietke žalobcu, že rozhodnutím o výmaze zapísaného dizajnu došlo k novému posúdil splnenie\npodmienok zápisu dizajnu v čase zápisu dizajnu podľa predpisov platných v čase jeho zápisu avšak\nbez zohľadnenia jeho predchádzajúcej právnej argumentácie vyjadrenej v zápise, uviedol, že zápis do\nregistra dizajnov síce zakladá domnienku, že predmet prihlášky dizajnu spĺňa všetky podmienky, ktoré\nzákon kladie pre jeho zápis (tzv. zápisnú spôsobilosť), t. j. aj novosť a osobitý charakter. Táto domnienka\nje však vyvrátiteľná a platí dovtedy, kým sa nepreukáže opak vo výmazovom konaní. Zákonodarca túto\nvyvrátiteľnú domnienku explicitne vyjadril v § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o dizajnoch.\nTvrdenia ohľadom autorských práv k etikete z roku 2008, ako aj tvrdenia o tom, že navrhovateľ\npoužil fotografie výrobkov žalobcu na podporu vlastných tvrdení, žalovaný odmieta ako irelevantné a\nnespôsobilé zmeniť výsledok hodnotiacej správnej úvahy. Prekážkou novosti dizajnu je v zmysle § 6\nods. 3 zákona o dizajnoch aj zhodný dizajn sprístupnený verejnosti skôr ako 12 mesiacov pred podaním\nprihlášky dizajnu následkom prípadného porušenia autorských práv či akýchkoľvek iných absolútnych\nalebo relatívnych práv žalobcu. Tieto skutočnosti sú v napadnutom rozhodnutí podrobne vysvetlené.\n\nK námietke žalobcu, že reklamné letáky navrhovateľ predložil len v jednom kuse, žalovaný uvádza, že\npre účely posudzovania kritéria novosti dizajnu je postačujúce čo i len jedno sprístupnenie zhodného\ndizajnu verejnosti predo dňom vzniku práva prednosti dizajnu (vystavenie, použitie v obchode alebo\niné sprístupnenie). Podmienkou sprístupnenia zhodného dizajnu verejnosti nie je preukázanie reálneho\noboznámenia sa určitej časti spotrebiteľskej verejnosti s dizajnom (tzv. subjektívna novosť), ale pojem\n„sprístupnenie verejnosti“ je potrebné viazať výlučne na dostupnosť prameňa (tzv. objektívna novosť),\ntak ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí.\nPokiaľ ide o ďalšiu námietku žalobcu, že prezentácia výrobku na portáli www.zlacnene.sk je z dátumu\n03. novembra 2010, žalovaný uvádza, že na tomto dôkazovom materiáli je jasne uvedená platnosť akcie\nod 26. júna 2008 do 02. júla 2008; dátum 03. november 2010 zobrazený na tomto materiáli len vypovedá\no tom, kedy bol uvedený materiál vytlačený z internetu.\nNásledne upriamil pozornosť na tvrdenie žalobcu o tom, že „predložené dôkazové materiály (namietaná\netiketa r. 2008) navrhovateľom, týkajúce sa spol. Color Cap ako aj Radaflex sa tykali výlučne etikety\n(pozn. dodávky + výroby), ktoré distribuoval do predajnej siete v rámci Slovenskej republiky výlučne\nžalobca, súčasne výrobky boli označované obchodným menom majiteľa dizajnu (pozn. a to aj rámci\nspoločnej firmy RADOMA),“ ktorým podľa názoru žalovaného žalobca sám jednoznačne potvrdil, že\nvýrobky, v ktorých bol stelesnený zhodný dizajn, boli sprístupnené verejnosti pred podaním prihlášky\ndizajnu.\nŽalovaný pre úplnosť poukazuje na bod 13 recitálu smernice 98/71/ES o právnej ochrane dizajnov. V\nzmysle cit. smernice „posúdenie toho, či má dizajn osobitný charakter, by sa malo zakladať na tom, či\ncelkový dojem, vyvolaný u informovaného užívateľa po prehliadnutí si dizajnu, sa zreteľne odlišuje od\ntoho, ktorý v ňom vyvolal už existujúci dizajn, berúc do úvahy povahu výrobku, na ktorý sa dizajn použije\nalebo v ktorom je začlenený, a najmä priemyselné odvetvie, do ktorého patrí a stupeň voľnosti pôvodcu\ndizajnu pri jeho vytvorení.“ K pojmu „informovaný užívateľ“ poukázal na právny názor vyslovený Súdnym\ndvorom Európskej únie, podľa ktorého sa informovaný užívateľ má chápať „ako pojem v strede medzi\npriemerným spotrebiteľom, na ktorého sa vzťahujú účinky predpisovo ochrannej známke, od ktorého sa\nnevyžadujú nijaké špecifické znalosti a ktorý priamo neporovnáva odporujúce si ochranné známky, a\nodborníkom s podrobnými technickými znalosťami. Pojem informovaný užívateľ tak možno chápať ako\npojem opisujúci užívateľa, ktorý nie je priemerne pozorný, ale osobitne obozretný, či už z dôvodu jeho\nosobnej skúsenosti alebo jeho rozsahu vedomostí v danej oblasti.“ (C-281/10 P bod 53, C 101/11 P\na C 102/11 P bod 53). Z toho žalovaný uzavrel, že osobitý charakter má dizajn vtedy, ak jeho vzhľad\npredstavuje taký súhrn vonkajších znakov, ktorý ako celok pri porovnaní so skôr zverejnenou vonkajšou\núpravou výrobku vyvoláva u informovaného užívateľa odlišný celkový dojem.\nNa záver vyjadrenia žalovaný poznamenal, že v oboch rozhodnutiach boli podrobne popísané vonkajšie\nznaky vyplývajúce z vyobrazenia napadnutého dizajnu a tiež vonkajšie znaky, ktorými sa podľa\npredložených dokladov (materiálov č. 27, 28, 29, 30 a 31) vyznačuje obal namietaného výrobku a\nodôvodnene dospel k záveru, že nemožno poprieť, že celkový dojem, ktorý porovnávané vonkajšie\núpravy vyvolávajú u informovaného užívateľa, sa nebude líšiť. S ohľadom na uvedené žalovaný ani\nnemohol dospieť k inému záveru ako ku konštatovaniu, že napadnutý dizajn v čase zápisu nespĺňal\npodmienku osobitého charakteru v zmysle § 5 ods. 1 zákona o dizajnoch. Poukázal tiež na spôsob, ako\nsa s touto námietkou vysporiadal krajský súd.\nÚčastník konania Ryba Žilina, spol. s r. o. zhodne so žalovaným navrhol odvolaním napadnutý rozsudok\nkrajského súdu krajského súdu ako dôvodný a správny.\nVyjadril nesúhlas s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Poukázal na to, že na rozdiel od názoru\nžalobcu, skutočnosť, že Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ÚPV SR“)\nzapíše dizajn do registra nezakladá žiadny autoritatívny precedens alebo nevyvrátiteľnú domnienku, že\nv čase zápisu neexistovali skoršie zhodné dizajny alebo dizajny, od ktorých by sa prihlasovaný dizajn\nlíšil v nepodstatných znakoch. Táto skutočnosť je odôvodnená tým, že ÚPV SR nevykonáva rešerš\nprieskumom trhu. V čase zápisu preto môžu existovať zhodné alebo podobné dizajny, o ktorých však\nÚPV SR nemá vedomosť. Preto pri podaní návrhu na výmaz treťou osobou ÚPV SR nanovo posudzuje\nsplnenie podmienok novosti a osobitého charakteru, a to s ohľadom na dôkazy predložené v takomto\nvýmazovom konaní.\n\nPodľa názoru účastníka Ryba Žilina, spol. s r. o. žalovaný pri rozhodovaní o výmaze dizajnu žalobcu\nvychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu na základe predložených a vykonaných dôkazov.\nV odôvodnení rozhodnutia o výmaze, ako aj rozhodnutia o rozklade žalovaný podrobne zdôvodnil, na\nzáklade akých právnych predpisov, vykonaných dôkazov a ich vyhodnotenia dospel k rozhodnutom\nvýmaze dizajnu žalobcu. Žalovaný v správnom konaní rešpektoval všetky príslušné hmotnoprávne\na procesnoprávne predpisy a jeho prvostupňové i druhostupňové rozhodnutie, ako aj postup im\npredchádzajúci sú zákonné. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici o zamietnutí žaloby žalobcu\npreto účastník Ryba Žilina, spol. s r. o. považuje za správny a zákonný.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods.\n3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu\nnemožno priznať úspech.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP).\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo\nv správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť\nrozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu\na vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude\núčastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne\npríslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo\nveci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade\nso zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či\nrozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi\npredpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda\nskúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nPredmetom konania v tunajšej veci je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia o výmaze zapísaného\ndizajnu z dôvodu, že tento v čase svojho zápisu nespĺňal podmienku novosti podľa § 3 ods. 1, § 4 ods.\n1 zákona o dizajnoch a ani podmienku osobitého charakteru podľa § 3 ods. 1, § 5 ods. 1, 2 zákona o\ndizajnoch (§ 36 ods. 1 písm. b/ zákona o dizajnoch).\nPrvostupňový správny orgán tak rozhodol na základe návrhu Ryba Žilina, spol. s r. o., pričom právne\nzávery, ku ktorým dospel, boli v zásade zopakované v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ktorým bol\nrozklad žalobcu zamietnutý a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdené. Na základe žaloby krajský\nsúd právne závery žalovaného, ako aj postup, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia,\nvyhodnotil ako vecne a právne správne.\nŽalobca vo svojom odvolaní proti rozsudku krajského súdu v zásade nijako nekonkretizuje uvedené\ndôvody, ktorá majú zakladať nezákonnosť rozsudku. Konštatuje síce, že krajský súd „vo svojom\nrozsudku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP), že neúplne zistil\n\nskutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností\n(§ 205 ods. 2 písm. c/ OSP) a tiež, že na základe vykonaných dôkazov dospel nesprávnym skutkovým\nzisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ OSP),“ avšak ktoré postupy a právne závery sú základom týchto vád\nrozsudku a konania pred súdom, už neuvádza. Z ďalšieho obsahu odvolania možno iba odvodzovať,\nže nezákonnosť rozsudku krajského súdu vidí v skutočnosti, že sa vôbec nevysporiadal, resp. že\nsa nesprávne vysporiadal s námietkami, ktoré žalobca vzniesol žalobe a ktoré následne v odvolaní\nzopakoval. V záverečnom tvrdení žalobcu, že odvolaním napadnutý rozsudok je v rozpore s OSP (bez\nďalšieho) a čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, absentuje aj len naznačenie akejkoľvek súvislosti\ns konaním pred súdom v jeho veci.\nNajvyšší súd preskúmal rozsudok krajského súdu z toho hľadiska, či v konaní pred ním nedošlo k takým\nvadám, ktoré by mali za následok jeho nezákonnosť a nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 OSP).\nPokiaľ žalobca namieta, že krajský súd sa nevenoval a nevysporiadal s námietkami, ktoré uviedol v\nodvolaní, najvyšší súd udáva, že nie je úlohou krajského súdu, ako prvostupňového súdu v správnom\nsúdnictve vysporiadavať sa s námietkami žalobcu v odvolaní. Pre krajský súd je východiskovým\ndokumentom, čo do rozsahu a povahy námietok voči napadnutému rozhodnutiu a správnemu konaniu,\nktoré mu predchádzalo, žaloba. Preto má najvyšší súd za to, že túto námietku nemožno hodnotiť inak\nnež ako neopodstatnenú. Navyše, táto námietka nemá opodstatnenie aj z dôvodu, že krajský súd sa\ntýmito námietkami vo svojom rozsudku zaoberal. Najvyšší súd ďalej skúmal, či spôsob, akým sa krajský\nsúd s týmito námietkami vysporiadal, nezaložil niektorú zo žalobcom vytýkaných vád.\nK odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c/ OSP, t. j., že krajský súd neúplne zistil skutkový\nstav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, najvyšší\nsúd poukazuje na skutočnosť, že v konaní neboli navrhnuté žiadne dôkazy, osobitne nie zo strany\nžalobcu. Krajský súd skutkový stav posudzoval teda na základe obsahu administratívneho spisu, ku\nktorého obsahu žalobca námietky nevzniesol. V tomto smere najvyšší súd poukazuje na § 250i ods.\n1 OSP, v zmysle ktorého je pre súd v správnom súdnictve rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Teda, hoci zákon umožňuje súdu vykonať dokazovanie, toto\nsa obmedzí len na dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia; s výnimkou vecí\npodľa § 250i ods. 2 OSP (plná jurisdikcia) súdy v správnom súdnictve nevykonávajú dôkazy vykonané\nsprávnym orgánom, iba hodnotia, či vykonané dokazovanie bolo v súlade so zákonom (či dokazovanie\nvykonané v správnom konaní zodpovedá požiadavkám na zákonnosť správneho konania, či nedošlo\nk porušeniu procesných práv účastníka správneho konania, resp. až k zneužitiu právomoci zverenej\nzákonom správnemu orgánu, a to v rozsahu a smere vymedzenými žalobou).\nAj preto, pokiaľ žalobca bližšie nešpecifikuje svoju námietku, že krajský súd na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ OSP), nemožno túto zodpovedať\ninak, než opätovným poukazom na § 250i ods. 1 OSP, ako je uvedené vyššie.\nNapokon, námietka, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP)\npostráda spresnenie, uvedenie, vo vzťahu ku ktorej zo žalobných námietok sa krajský súd dopustil tohto\npochybenia. S ohľadom na ďalší text odvolania, ktorý je obsahovo totožný s textom žaloby, sa možno len\ndomnievať, že námietka sa týka posúdenia celkovej zákonnosti právneho záveru žalovaného vo vzťahu\nk § 36 ods. 2 zákona o dizajnoch.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o dizajnoch úrad vymaže z registra priemyselný vzor zapísaný podľa\ndoterajších predpisov, ak sa v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo z úradnej moci dodatočne\npreukáže, že neboli splnené podmienky na jeho zápis podľa predpisov platných v čase jeho zápisu.\nZákladné podmienky pre zápis dizajnu upravuje § 3 ods. 1 zákona o dizajnoch. V prvom rade zákon\nvyžaduje, aby dizajn bol v čase zápisu nový a mal osobitý charakter. Za nový dizajn sa považuje v\nprípade, ak nebol zhodný dizajn sprístupnený verejnosti pred dňom vzniku práva prednosti (§ 32),\npričom dizajny sa považujú za zhodné, ak sa ich znaky odlišujú iba v nepodstatných detailoch. (§ 4\n\nzákona o dizajnoch). Z podmienky osobitného charakteru vyplýva požiadavka na celkový dojem, ktorý\nu informovaného užívateľa vyvoláva, aby sa odlišoval od celkového dojmu, ktorý u takého užívateľa\nvyvoláva dizajn sprístupnený verejnosti pred dňom vzniku práva prednosti (§ 32), pričom pri posudzovaní\nosobitého charakteru sa prihliada na mieru tvorivej voľnosti, ktorú mal pôvodca dizajnu pri tvorbe dizajnu\n(§ 5 zákona o dizajnoch).\nPrávo prednosti prihlasovateľovi vznikne a/ dňom podania prihlášky alebo b/ dňom práva prednosti podľa\nmedzinárodného dohovoru (§ 32 ods. 2 zákona o dizajnoch).\nPrvostupňový správny orgán aj žalovaný sa v rozhodnutí zaoberali oboma podmienkami zápisu\nnapadnutého dizajnu, keďže navrhovateľ výmazu namietal ich nenaplnenie v čase zápisu a dospeli k\nzáveru, že zákonné podmienky ochrany dizajnu (a teda aj zápisu dizajnu) podľa § 5 zákona o dizajnoch\nneboli naplnené, pretože celkový dojem, ktorý vyvoláva napadnutý dizajn u informovaného užívateľa\nnie je dostatočne odlišný od celkového dojmu, ktorý u takého užívateľa vyvoláva namietaná etiketa.\nŽalovaný v napadnutom rozhodnutí v tomto smere poukázal na skutočnosť, že vo všeobecnosti platí,\nže osobitý charakter dizajnu nemôže zabezpečiť skutočnosť, že sa od skoršieho dizajnu (so skorším\nprávom prednosti alebo skôr sprístupnenému verejnosti) odlišuje vo viacerých detailoch. Osobitý\ncharakter má dizajn vtedy, ak jeho vzhľad predstavuje taký súhrn vonkajších znakov. Ktorý ako celok pri\nporovnaní so skôr zverejneným dizajnom, vyvoláva u hodnotiteľa, ktorým má byt informovaný užívateľ,\nodlišný celkový dojem.\nAko vyplýva z pripojeného spisu i z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, žalovaný nielen\nskonštatoval, že preskúmal navrhovateľom predložené dôkazové materiály jednotlivo, ako aj spolu vo\nvzájomnej súvislosti a zistil, že na dôkazových materiáloch č. 25, 26, 27, 28, 29, 30 a 31, t. j. grafických\nnávrhoch od spoločnosti ColorCap, s. r. o., výtlačku z internetovej stránky www.zlacnene.sk (platnosť\nakcie je uvedená od 31. augusta 2005 do 11. septembra 2005) a reklamných letákoch, ktoré sú datované\nv mesiacoch júl a október 2006 a november a december 2007, tzn. niektoré takmer štyri roky pred\npodaním prihlášky napadnutého dizajnu, je zobrazený výrobok „Treska v majonéze“ v tégliku s etiketou,\nktorej vonkajšie znaky ďalej popísal, ale svoje tvrdenie aj fakticky naplnil.\nOba správne orgány zohľadnili tiež § 5 ods. 2 zákona o dizajnoch a vzali do úvahy mieru tvorivej voľnosti\nakú mal pôvodca dizajnu pri jeho tvorbe. V danom prípade ide o etiketu na potravinársky výrobok, tzn.,\nže miera tvorivej voľnosti je prakticky neobmedzená, pretože vzhľad etikety na výrobok - tresku, nie je\nobmedzený žiadnymi zvláštnymi predpismi alebo funkčnými okolnosťami, ktoré by musel spĺňať. Dospeli\nk záveru, že ak pôvodca napadnutého dizajnu zvolil etiketu, na ktorej sa všetky podstatné prvky, ako\naj ich umiestnenie presne zhodujú s vonkajšou úpravou výrobku „Treska v majonéze“ zobrazenou na\nnavrhovateľom predložených dôkazových materiáloch č. 27, 28, 29, 30 a 31 a doplnil len popisné údaje\na čiarový kód, nemožno uvažovať o tom, že napadnutý dizajn má v porovnaní so skôr zverejneným\ndizajnom osobitý charakter.\nÚvahu, ktorou žalovaný k týmto záverom dospel, vyhodnotil krajský súd ako výsledok logického\nuvažovania a hodnotenia dôkazov v súlade s obsahom predložených listín. Po oboznámení sa s\nobsahom administratívneho spisu najvyšší súd nezistil žiadne pochybenie v tomto smere. Rovnako\nmá najvyšší súd za správny aj záver krajského súdu vo vzťahu k námietke žalobcu, že žalovaný\nneposudzoval celkový dojem, ktorý dizajn zanechal na informovanom užívateľovi. Krajský súd uzavrel,\nže námietka nemá oporu, keďže žalovaný sa podrobne venoval úvahe, ktorá viedla k záveru, že zapísaný\ndizajn nemohol v porovnaní s namietanými výrobkami z rokov 2005 až 2008 u informovaného užívateľa\nzanechať odlišný dojem a prečo.\nPokiaľ žalobca namieta výpovednú hodnotu reklamných letákov, resp. výtlačku internetovej stránky,\ns namietanými výrobkami, ktorých obaly konkurujú napadnutému dizajnu ešte pred dňom vzniku\njeho práva prednosti, najvyšší súd uvádza, že ani v tomto smere nemožno žalobcovým tvrdeniam\npriznať relevanciu. S povahou a časovou orientáciou materiálov (ponuka na portáli www.zlacnene.sk\n<http://www.zlacnene.sk>; reklamné letáky z júla a októbra 2006 a novembra a decembra 2007)\nsa žalovaný v napadnutom rozhodnutí podrobne vysporiadal, zodpovedajúc aj námietku žalobcu vo\n\nvzťahu k preukázaniu, či tieto materiály boli skutočne použité a v akom rozsahu boli sprístupnené\nverejnosti. Z odvolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd sa týmto posúdením námietok\nžalobcu vzneseným v rozklade zaoberal a vyhodnotil ho ako správne. Voči právnym úvahám a záverom\nžalovaného v tomto smere, a teda ani voči rozsudku krajského súdu, nemá ani najvyšší súd žiadne\nvýhrady.\nRovnako správne sa žalovaný vysporiadal aj s námietkou autorského práva k napadnutému dizajnu,\nkeď uviedol, že otázka práv k dizajnu ako autorskému dielu nie je predmetom posúdenia v tomto konaní.\nPodľa § 250c ods. 1 OSP žaloba nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia správneho\norgánu, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Na žiadosť účastníka môže predseda senátu\nuznesením vykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia\nhrozila závažná ujma. Ak predseda senátu nevyhovie žiadosti, upovedomí o tom účastníka.\nZ citovaného zákonného ustanovenia jasne vyplýva, že odklad vykonateľnosti nie je nárokovateľný a že\nsúd o návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia rozhoduje uznesením jedine v prípade,\nak návrhu vyhovie. V opačnom prípade účastníka upovedomí bez vydania rozhodnutia. Hoci krajský súd\nnepostupoval vo vzťahu k návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v súlade\ns § 250c ods. 1 OSP, táto skutočnosť nezakladá nepreskúmateľnosť, resp. inú vadu majúcu za následok\nnezákonnosť odvolaním napadnutého rozsudku. Najvyšší súd poukazuje tiež na to, že krajský súd vo\nveci samej rozhodol približne tri mesiace od doručenia žaloby (05. novembra 2012).\nNajvyšší súd, rovnako ako krajský súd, dospel k záveru, že žalovaný a ani správny orgán prvého\nstupňa v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia postupovali v súlade so zákonom.\nNapadnuté rozhodnutie teda nezaťažili ho vadou majúcou za následok jeho nezákonnosť, vychádzali\nz dostatočne vykonaného dokazovania, ich skutkové závery zodpovedajú predloženým dôkazom,\nvysporiadali sa s námietkami žalobcu voči jednotlivým dôkazom. Svoje zistenia uviedli v odôvodnení\nkaždého z rozhodnutí, pričom správne na zistený skutočný stav aplikovali právne normy a vyvodili záver,\nže je namieste dizajn žalobcu vymazať z registra, pretože v čase jeho zápisu neboli splnené podmienky\npre poskytnutie ochrany v režime zákona o dizajnoch.\nNámietku žalobcu, že konanie krajského súdu je odmietnutím spravodlivosti a krajský súd mu ním\nodoprel jeho zákonné právo na spravodlivý proces garantované zákonom, a to OSP a čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, najvyšší súd z dôvodu jej nekonkrétnosti nemôže preskúmať. Preto\nneostáva iné, ako po oboznámení sa so súdnym spisom skonštatovať jej neopodstatnenosť. Krajský\nsúd postupoval v konaní korektne, rešpektoval požiadavky pre zachovanie práv účastníkov v konaní\npred súdom, svoje právne úvahy zrozumiteľne uviedol v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku,\npričom jeho záverom nemožno vytknúť ani vecnú, ani právnu nesprávnosť.\nS ohľadom na uvedené najvyšší súd má za to, že neexistuje dôvod pre zmenu alebo zrušenie rozsudku\nkrajského súdu, keďže tento je po vecnej i právnej stránke správny, a to nielen v časti výroku, ale aj jeho\nodôvodnenie vykazuje vysoký stupeň jasnosti a zrozumiteľnosti. Preto rozsudok krajského súdu potvrdil\n(§ 219 ods. 1, 2 OSP, § 250ja ods. 3 OSP).\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich\nnáhradu nepriznal. Žalovanému právo na náhradu trov konania zo zákona neprislúcha, čo sa vzťahuje i\nna účastníkov P. a Ryba Žilina, spol. s r. o., ktorí si najmä náhradu trov konania pred súdom neuplatnil.\n(§ 224 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 veta práv OSP, § 250k OSP).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. mája 2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok\n\nn i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}