{"guid": "8abcf98f-1f73-4148-975f-0b5ec17adc9c:0b43c876-1402-4fd8-b154-73b123ad2449", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6012201018.1", "spisova_znacka": "5Sžhuv/1/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžhuv/1/2013 z 17. 12. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. decembra 2013, sp. zn. 5Sžhuv/1/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:6012201018.1", "identifikacne_cislo": "6012201018", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "sudca_id": 384, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-baricova-384", "datum_vydania": "2013-12-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/444/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 444/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/444/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/444-2002/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/444/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 444/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/444/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/444-2002/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/444/#paragraf-36", "nazov": "§ 36 zákona č. 444/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/444/#paragraf-36", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/444-2002/paragraf-36"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/444#paragraf-3", "/SK/ZZ/2002/444#paragraf-5", "/SK/ZZ/2002/444#paragraf-36"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0b43c876-1402-4fd8-b154-73b123ad2449", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6012201018.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012201018.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012201018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžhuv/1/2013\n6012201018\n17. 12. 2013\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2013:6012201018.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a\nčlenov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobkyne obchodnej\nspoločnosti RYBA Košice, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 54, zastúpeného JUDr. Andreou\nTkáčovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Magurská 3, proti žalovanému Úradu priemyselného\nvlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Jána Švermu 43, za účasti obchodnej\nspoločnosti Ryba Žilina, spol. s r. o., so sídlom v Žiline, Hviezdoslavova 5, zastúpeného Mgr. Katarínou\nBaďurovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Budatínska 12, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného z 27. augusta 2012, sp. zn. PD 36-2009/D 27602 II/94-2012, o odvolaní žalobkyne proti\nrozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 01. februára 2013, č. k. 24S/109/2012-50, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 01. februára 2013, č.\nk. 24S/109/2012-50 p o t v r d z u j e .\n\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nRozsudkom z 01. februára 2013, č. k. 24S/109/2012-50 Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský\nsúd“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného\na rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci na ďalšie konanie. Predmetom\nsprávneho konania bol zapísaný dizajn žalobkyne č. 27602 „Obal s etiketou na potravinársky výrobok“,\nktorý na návrh obchodnej spoločnosti Ryba Žilina, spol. s r. o. Úrad priemyselného vlastníctva ako\nprvostupňový správny orgán vymazal z registra dizajnov rozhodnutím z 12. decembra 2005, č. k. PÚV\n262-2003/ÚV 377 II/127-2005, ktoré rozhodnutie žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil a rozklad\nžalobkyne zamietol.\nDôvodom výmazu zapísaného dizajnu č. 27602 bola skutočnosť, že napadnutý dizajn nespĺňal v čase\nsvojho zápisu podmienku osobitého charakteru podľa § 3 ods. 1, § 5 ods. 1, 2 zákona č. 444/2002 Z.\nz. o dizajnoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dizajnoch“), t. j. dôvod podľa § 36 ods.\n1 písm. b/ zákona o dizajnoch.\nKrajský súd v prvom rade poukázal na § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),\npričom zdôraznil, že nie je úlohou súdu v správnom súdnictve vyhľadávať, dopĺňať a konkretizovať\ndôvody nezákonnosti uvedené v žalobe, ale obmedzí preskúmavanie napadnutého rozhodnutia výlučne\nna tie v žalobe uvedené. V tejto súvislosti vytkol žalobkyni, že vo svojej žalobe síce poukazuje\nna nedostatky napadnutého rozhodnutia zakladajúce jeho nezákonnosť, avšak tieto nekonkretizuje.\nKonkrétne krajský súd poukázal na tvrdenia žalobkyne o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia\n\npre nesprávne hodnotenie dôkazov, nedostatočné vysporiadanie sa s dôvodom výmazu-nedostatkom\nnovosti dotknutého zapísaného dizajnu (nevykonateľnosť a zmätočnosť rozhodnutia), ďalej že dizajn\nbol zapísaný do registra dizajnov neumožňuje, aby žalovaný vec opätovne posúdil nezávisle na už\nvyslovenej správnej úvahe, ale musí sa presvedčivo vyrovnať s už vyslovenou správnou úvahou a\nvysvetliť rozdiely oproti predchádzajúcej, ktoré krajský súd mal za veľmi všeobecné. Pri poslednom z\nargumentov skonštatoval, že žalobca ani len netvrdil, že by sa žalovaný s už vyslovenou správnou\núvahou a presvedčivo nevyrovnal a nevysvetlil rozdiely oproti predchádzajúcej.\nNásledne tvrdenie žalobkyne, že žalovaný nerozhodoval na základe zisteného skutkového stavu, ale\nna základe toho, že predložené dôkazné materiály môžu mať aj iné farebné prevedenie, krajský súd\nvyhodnotil ako námietku, ktorá nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K poslednému\nz tvrdených dôvodov nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúci v jeho nepreskúmateľnosti,\npretože podľa hodnotenia žalobkyne jednotlivé rozdiely práve vytvárajú u informovaného užívateľa iný\ncelkový dojem jedného a druhého dizajnu, krajský súd uviedol, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nie je\nspôsobená tým, že účastník konania nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia alebo nesúhlasí so závermi,\nku ktorým správny orgán dospel.\nO trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k OSP tak, že žalobkyni nepriznal náhradu trov\nkonania, nakoľko v správnom súdnictve má právo na náhradu len ten žalobca, ktorý je v konaní úspešný.\n\nProti tomuto rozsudku podala v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá OSP) odvolanie žalobkyňa a žiadala ho zrušiť a vrátiť krajskému súdu na ďalšie\nkonanie, alternatívne navrhla jeho zmenu a zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného spolu s\nprvostupňovým správnym rozhodnutím a vrátenie veci na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnila náhradu\ntrov konania.\nKrajskému súdu vytkla predovšetkým to, že vo svojom rozsudku vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP), že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal\nnavrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ OSP) a tiež, že\nna základe vykonaných dôkazov dospel nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ OSP).\nPoukázala na to, že medzi účastníkmi vznikol spor o výklad § 36 ods. 2 zákona o dizajnoch a o výklad\nprocesného postupu úradu pri jeho aplikácii. Konkrétne namietla, že úrad na základe tohto ustanovenia\nnanovo posúdil splnenie podmienok zápisu dizajnu v čase zápisu dizajnu podľa predpisov platných\nv čase jeho zápisu, avšak bez zohľadnenia jeho predchádzajúcej právnej argumentácie vyjadrenej v\nzápise. Žalovaný podľa žalobkyne totiž prekročil svoju právomoc, keď pristúpil k výmazu zapísaného\ndizajnu č. 27602 na základe návrhu Ryba Žilina spol. s r. o. pre absenciu novosti tohto dizajnu v čase jeho\nzápisu, čo prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný v konaní o výmaz zapísaného dizajnu nezistili.\nŽalovaný nevyjadril dostatočne, bezchybne a úplne argumentáciu odôvodnenia svojich rozhodnutí. Z\nuvedeného dôvodu je rozhodnutie žalovaného nevykonateľné a zmätočné.\nZ hľadiska preskúmateľnosti právneho záveru má podľa žalobkyne žalovaný povinnosť vyjadriť právnu\nargumentáciu i vo vzťahu ku svojmu predchádzajúcemu názoru vyjadrenému v prípade vykonania\nzápisu, a tiež je viazaný návrhom na výmaz zapísaného dizajnu. Žalovaný nevyjadril dostatočne,\nbezchybne a úplne právnu argumentáciu odôvodnenia svojich rozhodnutí, napadnuté rozhodnutie je\npreto vydané v rozpore s § 3 ods. 1, 4 a § 34 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny\nporiadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“).\nŽalovaný podľa názoru žalobkyne pochybil tiež, keď pri svojom rozhodovaní nezohľadnil možnosť iných\nfarebných prevedení, pretože napr. tlač farebných materiálov môže farbu skresľovať, a nezaoberal pri\nposudzovaní „celkového dojmu pri posudzovaní osobitého charakteru nového dizajnu informovaným\nužívateľom“, ale sa v odôvodnení priklonil k názoru navrhovateľa bez toho, aby uviedol ako k takému\nzáveru dospel.\nNa záver svojho odvolania žalobkyňa zdôraznila, že konanie súdu považuje za odmietnutie\nspravodlivosti, a má za to, že jej citovaným rozhodnutím krajský súd odoprel jej zákonné právo na\nspravodlivý proces, ktoré je garantované zákonom, a to OSP a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n\n(ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“).\n\nK odvolaniu žalobkyne na výzvu súdu aj žalovaný, aj účastník Ryba Žilina, spol. s r. o. doručili svoje\npísomné vyjadrenia.\n\nŽalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu v zmysle ustanovenia\n§ 219 OSP ako vecne správny potvrdil a účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania.\nV prvom rade namietol možnosť uplatnenia odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c/ a d/\nOSP, zdôrazňujúc, že prvostupňový súd dokazovanie nevykonával, pretože v zmysle § 250i ods. 1\nOSP je pri preskúmavaní zákonnosti pre správny súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Uplatnené odvolacie námietky a ostatné tvrdenia\nžalobkyne žalovaný v celom rozsahu odmietol ako neopodstatnené. V odvolaní naznačenú - miestami\nchaotickú až zmätočnú - argumentáciu žalobkyne považuje za právne neudržateľnú. Poznamenal, že\nodvolanie žalobkyne je len upravenou verziou správnej žaloby z 03. septembra 2012. Z tohto dôvodu\nžalovaný poukázal aj na obsah svojho vyjadrenia k predmetnej správnej žalobe z 29. októbra 2012.\nŽalovaný je presvedčený, že jeho druhostupňové aj prvostupňové správne rozhodnutia sú zákonné,\nvecne správne, náležité a zrozumiteľne odôvodnené a boli vydané v súlade s platnými hmotnoprávnymi\naj procesnoprávnymi právnymi predpismi.\nVzhľadom na obsah podaní žalobkyne považoval žalovaný za potrebné upresniť podmienky zápisnej\nspôsobilosti podľa zákona o dizajnoch (§ 3), ako aj účinky zápisu. Uviedol, že Zápis do registra dizajnov\nzakladá domnienku, že predmet prihlášky dizajnu spĺňa všetky podmienky, ktoré zákon kladie pre jeho\nzápis (tzv. zápisnú spôsobilosť), t. j. aj novosť a osobitý charakter, čo navonok potvrdzuje osvedčenie\nvydané úradom podľa § 35 ods. 1 zákona o dizajnoch. Táto domnienka je však vyvrátiteľná a platí\ndovtedy, kým sa nepreukáže opak vo výmazovom konaní. Zákonodarca túto vyvrátiteľnú domnienku\nvyjadril v § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o dizajnoch: „Úrad vymaže zapísaný dizajn z registra, ak\nzistí, že bol zapísaný v rozpore s podmienkami na jeho zápis do registra podľa § 3 až 7, § 9 alebo\n§ 10.'' V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že prieskum zápisnej spôsobilosti prihláseného dizajnu\nÚrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky vykonáva predovšetkým vo verejne dostupných\ninformačných zdrojoch, najmä v úradných registroch (register dizajnov, register dizajnov Spoločenstva,\nregister ochranných známok a pod.).\nNávrh na výmaz napadnutého dizajnu bol uplatnený z dôvodu, že napadnutý dizajn bol do registra\nzapísaný v rozpore s podmienkami na jeho zápis vyplývajúcimi z § 3, § 4 a § 5 zákona o dizajnoch,\npretože v čase podania prihlášky nespĺňal podmienku novosti a osobitého charakteru. V tejto súvislosti\nje potrebné poznamenať, že úrad v rámci zápisného konania týkajúceho sa napadnutého dizajnu do\nregistra nemal možnosť prístupu k dôkazovým materiálom, ktoré boli predložené navrhovateľom spolu s\nnávrhom na výmaz dizajnu. Práve doklady predložené navrhovateľom mali za následok zmenu správnej\núvahy týkajúcej sa posúdenia splnenia zápisných podmienok vyplývajúcich zo zákona o dizajnoch,\nkonkrétne podmienky osobitého charakteru napadnutého dizajnu. Žalovaný tak v súlade s podaným\nnávrhom v rámci výmazového konania preskúmal, či napadnutý dizajn spĺňal v čase zápisu do registra\npodmienky novosti a osobitého charakteru, pričom žalovaný dospel k záveru, že podmienka novosti\nsplnená bola, avšak napadnutý dizajn nespĺňal podmienku osobitého charakteru.\nNa námietku žalobkyne indikujúcu, avšak len všeobecne a bez akejkoľvek bližšej konkretizácie,\npochybenie žalovaného pri posudzovaní celkového dojmu, poukázal na bod 13 recitálu smernice 98/71/\nES o právnej ochrane dizajnov, v zmysle ktorého „posúdenie toho, či má dizajn osobitý charakter, by\nsa malo zakladať na tom, či celkový dojem, vyvolaný u informovaného užívateľa po prehliadnutí si\ndizajnu, sa zreteľne odlišuje od toho, ktorý v ňom vyvolal už existujúci dizajn, berúc do úvahy povahu\nvýrobku, na ktorý sa dizajn použije alebo v ktorom je začlenený, a najmä priemyselné odvetvie, do\nktorého patrí a stupeň voľnosti pôvodcu dizajnu pri jeho vytvorení“. K pojmu „informovaný užívateľ“,\nktorý nie je definovaný v zákone o dizajnoch, v smernici 98/71/ES a ani v nariadení 6/2002/ES o\ndizajnoch spoločenstva, poukázal žalovaný na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, v zmysle ktorej\ntreba termín informovaný užívateľ „ako pojem v strede medzi priemerným spotrebiteľom, na ktorého\n\nsa vzťahujú účinky predpisov o ochrannej známke, od ktorého sa nevyžadujú nijaké špecifické znalosti\na ktorý priamo neporovnáva odporujúce si ochranné známky a odborníkom s podrobnými technickými\nznalosťami. Pojem informovaný užívateľ tak možno chápať ako pojem opisujúci užívateľa, ktorý nie je\npriemerne pozorný, ale osobitne obozretný, či už z dôvodu jeho osobnej skúsenosti alebo jeho rozsahu\nvedomostí v danej oblasti.“ (C-281/10 P bod 53, C 101/11 P a C 102/11 P bod 53).\nZ toho žalovaný vyvodil, že osobitý charakter má dizajn vtedy, ak jeho vzhľad predstavuje taký súhrn\nvonkajších znakov, ktorý ako celok pri porovnaní so skôr zverejnenou vonkajšou úpravou výrobku\nvyvoláva u informovaného užívateľa odlišný celkový dojem. Vzhľadom na to, že prevedenie prvkov,\nktoré pri porovnaní kolíznych vonkajších úprav výrobkov predstavujú najvýraznejšie prvky, tzn. prvky\ndominujúce vzhľadu výrobku, ktoré na seba sústreďujú pozornosť informovaného užívateľa a vytvárajú\ncelkový dojem (konkrétne kruhová podstava téglika červenej farby, tvar etikety na uzavretie červenej\nfarby v tvare kvapky so žltým, resp. zlatým lemom, umiestnenie najvýraznejších prvkov, ktorými sú\nmodrý ovál s bielym slovom „Ryba“, dominantný popisný údaj „TRESKA v majonéze Exklusiv“), je takmer\nzhodné, pričom tieto prvky sú pri obidvoch porovnávaných vonkajších úpravách umiestnené na obale\nzhodne, podľa žalovaného nemožno poprieť, že celkový dojem, ktorý porovnávané vonkajšie úpravy\nvyvolávajú u informovaného užívateľa sa nebude líšiť.\nŽalovaný je presvedčený, že v konaní o výmaze dizajnu z registra postupoval pri posudzovaní\npodmienok potrebných pre úspešné uplatnenie návrhu na výmaz napadnutého dizajnu v súlade\nso zákonom o dizajnoch, ako aj so správnym poriadkom. Dodal, že prostý nesúhlas žalobkyne s\nhodnotením dôkazov, tak ako je deklarovaný v odvolaní, nemôže postačovať na záver o vybočení\nzo zákonom povolenej hodnotiacej správnej úvahy úradu, čo vyjadril aj krajský súd v odvolaním\nnapadnutom rozsudku.\nV súvislosti so žalobkyňou v odvolaní uplatnenou jedinou konkrétnejšou výhradou k hodnoteniu dôkazov\nžalovaným, a to, že žalovaný neustálil skutkový stav na základe účastníkmi konania predložených\ndôkazov, ale na základe toho, že „predložené dôkazové materiály môžu mať aj iné farebné prevedenie'',\nžalovaný poukázal na záver krajského súdu, ktorý sa s touto námietkou žalobkyne plne vysporiadal.\nŽalovaný na ostatok poukázal na bližšie nekonkretizovanú námietku odmietnutia spravodlivosti, resp.\nodopretie jeho zákonného práva na spravodlivý proces zo strany krajského sudu. V týchto súvislostiach\nje podľa žalovaného z obsahu odvolania možné, síce s ťažkosťami, vyvodiť snáď len nespokojnosť\nžalobkyne s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového súdu. Žalovaný však považuje odôvodnenie\nrozhodnutia prvostupňového súdu za riadne a vyčerpávajúce, má za zo, že krajský súd dáva jasné a\nzrozumiteľné odpovede na všetky žalobné námietky a argumenty žalobkyne. Poznamenal, že do práva\nna spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi\nnázormi a jeho hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená, aby bol účastník konania\núspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi.\n\nÚčastník konania Ryba Žilina, spol. s r. o. zhodne so žalovaným navrhol odvolaním napadnutý rozsudok\nkrajského súdu krajského súdu ako dôvodný a správny.\nVyjadril nesúhlas s námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní. Poukázal na to, že na rozdiel od názoru\nžalobcu, skutočnosť, že Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ÚPV SR“)\nzapíše dizajn do registra nezakladá žiadny autoritatívny precedens alebo nevyvrátiteľnú domnienku, že\nv čase zápisu neexistovali skoršie zhodné dizajny alebo dizajny, od ktorých by sa prihlasovaný dizajn\nlíšil v nepodstatných znakoch. Táto skutočnosť je odôvodnená tým, že Úrad priemyselného vlastníctva\nSlovenskej republiky (ďalej aj „ÚPV SR“) nevykonáva rešerš prieskumom trhu. V čase zápisu preto môžu\nexistovať zhodné alebo podobné dizajny, o ktorých však ÚPV SR nemá vedomosť. Preto pri podaní\nnávrhu na výmaz treťou osobou ÚPV SR nanovo posudzuje splnenie podmienok novosti a osobitého\ncharakteru, a to s ohľadom na dôkazy predložené v takomto výmazovom konaní.\nPodľa názoru účastníka Ryba Žilina, spol. s r. o. žalovaný pri rozhodovaní o výmaze dizajnu žalobkyne\nvychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu na základe predložených a vykonaných dôkazov.\nV odôvodnení rozhodnutia o výmaze, ako aj rozhodnutia o rozklade žalovaný podrobne zdôvodnil, na\nzáklade akých právnych predpisov, vykonaných dôkazov a ich vyhodnotenia dospel k rozhodnutom\n\nvýmaze dizajnu žalobkyne. Žalovaný v správnom konaní rešpektoval všetky príslušné hmotnoprávne\na procesnoprávne predpisy a jeho prvostupňové i druhostupňové rozhodnutie, ako aj postup im\npredchádzajúci sú zákonné. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici o zamietnutí žaloby preto\núčastník Ryba Žilina, spol. s r. o. považuje za správny a zákonný.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods.\n3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne\nnemožno priznať úspech.\n\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP).\n\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo\nv správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť\nrozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu\na vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude\núčastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\n\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nPredmetom konania v tunajšej veci je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia je rozhodnutie o výmaze\nzapísaného dizajnu z dôvodu, že tento v čase svojho zápisu nespĺňal podmienku osobitého charakteru\npodľa § 3 ods. 1, § 5 ods. 1, 2 zákona o dizajnoch (§ 36 ods. 1 písm. b/ zákona o dizajnoch).\n\nDôvody, pre ktoré žalobkyňa napáda rozsudok krajského súdu, nie sú v jej odvolaní nijako\nkonkretizované. Po uvedení, že po skonštatovaní, že krajský súd „vo svojom rozsudku vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP), že dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ OSP), že neúplne zistil skutkový stav\nveci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods.\n2 písm. c/ OSP) a tiež, že na základe vykonaných dôkazov dospel nesprávnym skutkovým zisteniam (§\n205 ods. 2 písm. d/ OSP),“ žalobkyňa ďalej neuviedla, v ktorých konkrétnych úvahách, zisteniach, resp.\npostupoch či dôkazoch krajský súd svojím postupom založil vytýkané vady rozsudku. Rovnako tak aj v\njeho záverečnom konštatovaní rozporu odvolaním napadnutého rozsudku s OSP (bez ďalšieho) a čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru absentuje súvislosť s konaním pred súdom v jeho veci.\n\nNeuniklo pozornosti najvyššieho súdu, že podobné výhrady uviedol aj krajský súd vo vzťahu k žalobe,\nkedy žalobkyňa tvrdené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia uviedla len ich vymenovaním,\navšak bez pomenovania, ktorým postupom žalovaného malo dôjsť k ich naplneniu. Napriek tomu sa\nkrajský súd námietkami zaoberal a vyhodnotil ich ako nedôvodné.\n\nPodľa § 205 ods. 1 OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) v odvolaní sa má popri všeobecných\nnáležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v\nčom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.\n\nPodľa § 209 ods. 1 veta prvá OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) súd prvého stupňa\nuznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, aby\nchýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods.\n1 písm. d/.\nPodľa § 212 ods. 1 OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) odvolací súd je rozsahom a dôvodmi\nodvolania viazaný.\n\nOdvolanie žalobkyne z obsahového hľadiska spĺňa požiadavky § 205 ods. 1, 2 OSP, preto nebol\nnamieste postup podľa § 209 ods. 1 OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Napriek tomu\nvšak nie je odvolanie dostatočné na to, aby bolo na jeho základe možné rozsudok krajského súdu zrušiť.\nSama skutočnosť, že žalobkyňa popri citácii § 205 ods. 2 OSP, vyjadrila od krajského súdu odlišný právny\nnázor, v zmysle ktorého pokladá právne závery žalovaného za nesprávne, nemá vplyv na zákonnosť\nrozsudku krajského súdu. Chýba totiž kauzálne prepojenie, ktoré je v prípade odvolania nevyhnutnou\nsúčasťou povinnosti tvrdenia nezákonnosti. Tak, ako nebol krajský súd povinný dohľadávať za žalobcu\ndôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, nemá túto povinnosť ani najvyšší súd vo\nvzťahu k odvolaniu.\nNajvyšší súd aj napriek tomu preskúmal rozsudok krajského súdu z toho hľadiska, či v konaní pred ním\nnedošlo k takým vadám, ktoré by mali za následok jeho nezákonnosť a nesprávne rozhodnutie vo veci (§\n212 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), hoci námietky žalobkyne neumožnili zamerať\nsa na konkrétne pochybenia krajského súdu.\n\nPokiaľ žalobkyňa namieta odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ OSP(v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP), t. j., že krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,\npotrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní\nneboli navrhnuté žiadne dôkazy, osobitne nie zo strany žalobcu. Krajský súd skutkový stav posudzoval\nteda na základe obsahu administratívneho spisu, kto ktorého obsahu žalobca námietky nevzniesol.\nNajvyšší súd k tomuto odvolaciemu dôvodu poznamenáva, že správny súd nie je súdom skutkovým, čo\nznamená, že jeho úlohou nie je zisťovať skutkový stav veci, ale je súdom, ktorý preskúmava zákonnosť\npostupu a rozhodnutia orgánu verejnej správy.\nK námietke žalobcu, že krajský súd na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam\n(§ 205 ods. 2 písm. d/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), najvyšší súd poukazuje na § 250i\nods. 1 OSP, v zmysle ktorého pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, pričom súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné\nna preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Z toho vyplýva, že súdy v správnom súdnictve v zásade\ndokazovanie nevykonávajú, len posudzujú, či dokazovanie vykonané v správnom konaní zodpovedá\npožiadavkám na zákonnosť správneho konania, či nedošlo k porušeniu procesných práv účastníka\n\nsprávneho konania, resp. až k zneužitiu právomoci zverenej zákonom správnemu orgánu, a to v rozsahu\na smere vymedzenými žalobou.\n\nNapokon, námietka, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP v spojení s\n§ 246c ods. 1 veta prvá OSP) postráda spresnenie, uvedenie, vo vzťahu ku ktorej zo žalobných námietok\nsa krajský súd dopustil tohto pochybenia. S ohľadom na ďalší text odvolania, ktorý je obsahovo totožný\ns textom žaloby, sa možno len domnievať, že námietka sa týka posúdenia zákonnosti právneho záveru\nžalovaného vo vzťahu k § 36 ods. 2 zákona o dizajnoch, v zmysle ktorého úrad vymaže z registra\npriemyselný vzor zapísaný podľa doterajších predpisov, ak sa v konaní začatom na návrh tretej osoby\nalebo z úradnej moci dodatočne preukáže, že neboli splnené podmienky na jeho zápis podľa predpisov\nplatných v čase jeho zápisu. Žalobkyňa zopakovala niektoré svoje výhrady voči právnemu posúdeniu\nveci žalovaným, preto sa najvyšší súd zameral na právne závery krajského súdu v tomto smere.\nSporným bol v danom prípade dôvod výmazu - absencia osobitého charakteru napadnutého dizajnu\nvo vzťahu k obalu a etikete výrobku účastníka konania. Žalobkyňa namietala podklady, na základe\nktorých prvostupňový správny orgán a žalovaný dospeli ku svojim záverom, osobitne namietala farebné\nprevedenie sporného dizajnu a možné posunutia farebného spektra v dôsledku rozdielnej kvality tlače.\nKrajský súd túto námietku vyhodnotil ako nemajúcu oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a\nuviedol, že „žalovaný napadnutom rozhodnutí jasne, presne a zrozumiteľne uviedol, že na dôkazových\nmateriáloch č. 24, 25, 26, 27 a 28, ktoré presne špecifikoval ako reklamné ponukové listy, akciová ponuka\nod februára 2008 do júna 2008, na ktorých je zobrazený výrobok „TRESKA Exklusiv“ vonkajšia úprava\nnamietaného výrobku je zobrazená v červenej farbe. Pri posudzovaní osobitého charakteru vychádzal\npráve z týchto dôkazných materiálov, ktoré majú pre posúdenie opodstatnenosti podaného návrhu na\nvýmaz vyššiu relevanciu a dôkaznú silu.“\nAko vyplýva zo žalobou napadnutého rozhodnutia i z prvostupňového správneho rozhodnutia, farebné\nprevedenie sporného dizajnu a dizajnu zapísaného pre navrhovateľa výmazu nemalo v zásade žiaden\nvplyv na rozhodnutie, najmä s ohľadom na charakter zhodných znakov. Najvyšší súd nevzhliadol v\núvahách krajského súdu žiadne pochybenie. Dodáva, že aj v prípade úplne odlišných farebných spektier\nsporného dizajnu a dizajnu zapísaného pre navrhovateľa výmazu, pôsobí neskorší z nich, t. j. sporný\ndizajn, či vykonaní drobných zmien (pridanie pásika, iný font), charakter prvšieho dizajnu ostal v spornom\ndizajne zachovaný na toľko, že nemožno hovoriť o dostatočne odlišnom dojme, ktorým sporný dizajn\npôsobí na informovaného užívateľa. Vyžaduje si totiž výrazne zvýšenú mieru pozornosti, aby si všimol,\nže ide o dva rozdielne výrobky, dve rozdielne úpravy obalu.\n\nPokiaľ ide o námietku procesného charakteru, a to, že účastník tunajšieho konania ako navrhovateľ\nvýmazu sporného dizajnu navrhol jeho výmaz z dôvodu absencie novosti (§ 4 zákona o dizajnoch),\npričom tento dôvod nebol v správnom konaní zistený, ale k výmazu dizajnu došlo z iného dôvodu. Pokiaľ\nžalobkyňa naznačuje, že žalovaný prekročil svoje oprávnenie, keď zapísaný dizajn žalobkyne znovu po zápise - skúmal nielen z hľadiska jeho novosti, ale aj z hľadiska osobitého charakteru, najvyšší súd\nuvádza, že na rozdiel od konania o zápise je konanie o výmaze zapísaného dizajnu konaním, ktoré\nmôže začať aj z úradnej povinnosti, preto úrad nie je prípadným návrhom na výmaz viazaný. Pritom nie\nje povinný vysvetľovať „zmenu“ v posúdení podmienok ochrany pri konaní o zápise a následne pri ich\n„novom“ posúdení v rámci konania o výmaze.\n\nNajvyšší súd dodáva, že zákon neukladá úradu odôvodňovať „zmenu“ právnych záverov, naopak, počíta\ns možnosťou dodatočného zistenia prekážok pre poskytnutie ochrany dizajnu a požaduje len, aby toto\n„prehodnotenie“ bolo urobené na základe konania, v ktorom bude garantovaná realizácia procesných\npráv nielen navrhovateľa výmazu iného ako majiteľ zapísaného dizajnu, ale aj majiteľa zapísaného\ndizajnu, vrátane riadneho zistenia skutočného stavu veci, na základe zákonne vykonaného dokazovania,\npričom ako skutkové, tak aj právne závery musia zodpovedať logike a byť jasne a zrozumiteľne uvedené\nv odôvodnení rozhodnutia o výmaze.\n\nNajvyšší súd, rovnako ako krajský súd, dospel k záveru, že žalovaný i správny orgán prvého stupňa\nv konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia postupovali v súlade so zákonom.\nNapadnuté rozhodnutie teda nezaťažili ho vadou majúcou za následok jeho nezákonnosť, vychádzali\nz dostatočne vykonaného dokazovania, ich skutkové závery zodpovedajú predloženým dôkazom,\nvysporiadali sa s námietkami žalobcu voči jednotlivým dôkazom. Svoje zistenia uviedli v odôvodnení\nkaždého z rozhodnutí, pričom správne na zistený skutočný stav aplikovali právne normy a vyvodili záver,\nže je namieste dizajn žalobcu vymazať z registra, pretože v čase jeho zápisu neboli splnené podmienky\npre poskytnutie ochrany v režime zákona o dizajnoch.\n\nNámietku žalobkyne, že konanie krajského súdu je odmietnutím spravodlivosti, a má za to, že jej\ncitovaným rozhodnutím krajský súd odoprel jej zákonné právo na spravodlivý proces, ktoré je\ngarantované zákonom, a to OSP a čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, najvyšší súd z dôvodu\njej nekonkrétnosti nemôže podrobnejšie preskúmať, preto mu neostáva iné, ako po oboznámení sa so\nsúdnym spisom skonštatovať jej neopodstatnenosť. Krajský súd nepostupoval v konaní arbitrárne a plne\nrešpektoval i ústavné a zákonné požiadavky pre zachovanie práv účastníkov v konaní pred súdom.\n\nS ohľadom na uvedené najvyšší súd má za to, že neexistuje dôvod pre zmenu alebo zrušenie rozsudku\nkrajského súdu, keďže tento je po vecnej i právnej stránke správny, a to nielen v časti výroku, ale aj jeho\nodôvodnenie vykazuje vysoký stupeň jasnosti a zrozumiteľnosti. Preto rozsudok krajského súdu podľa\n§ 250ja ods. 3 veta prvá OSP a § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd tak, že neúspešnej žalobkyni právo na ich náhradu\nnepriznal. Žalovanému právo na náhradu trov konania zo zákona neprislúcha, čo sa vzťahuje i na\núčastníka Ryba Žilina, spol. s r. o., ktorý si najmä náhradu trov konania pred súdom neuplatnil (§ 224\nods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta práv OSP a § 250k OSP).\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24S/109/2012", "guid": "260e00c2-c8a4-4fa5-aecc-6a89a7bde7a0:4c48fa79-d32f-4608-9f3d-b79be32a2bff", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}