{"guid": "c99ab1b5-2c42-44b8-a59b-84fb5b4e706f:4609d1fc-8e24-4aa0-9581-5dd0d4c90b3a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6012200895.1", "spisova_znacka": "5Sžo/17/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/17/2013 z 31. 10. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2013, sp. zn. 5Sžo/17/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:6012200895.1", "identifikacne_cislo": "6012200895", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "sudca_id": 384, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-baricova-384", "datum_vydania": "2013-10-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6a", "nazov": "§ 6a zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-6a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/327#paragraf-6", "/SK/ZZ/2005/327#paragraf-7", "/SK/ZZ/2005/327#paragraf-6a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4609d1fc-8e24-4aa0-9581-5dd0d4c90b3a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200895.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200895.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200895.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/17/2013\n6012200895\n31. 10. 2013\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2013:6012200895.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej\na členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci navrhovateľa I.,\nbytom v D., proti odporcovi Centru právnej pomoci, Kancelária Žilina, so sídlom v Žiline, Národná 34, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu z 20. júla 2012, č. 2N 2120/12, o odvolaní navrhovateľky\nproti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. novembra 2012, č. k. 26Sp/67/2012-22, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. novembra 2013,\nč. k. 26Sp/67/2012-22 p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľ\n\nn e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n\nRozsudkom z 26. novembra 2013, č. k. 26Sp/67/2012-22, Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský\nsúd“) potvrdil opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie, ktorým odporca nepriznal navrhovateľovi\nnárok na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci\nosobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a\ndoplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o bezplatnej právnej pomoci“).\nDôvod pre nepriznanie nároku na právnu pomoc spočíva v prejednávanej veci v nesplnení požiadavky\n§ 6 ods. 1 písm. a/ zákona o bezplatnej právnej pomoci, t. j. požiadavky hmotnej núdze, ktorú zákon\njasne definuje. Krajský súd v konaní dospel k záveru, že tento dôvod napadnutého rozhodnutia je vo veci\nnavrhovateľa daný, preto napadnuté rozhodnutie potvrdil. Skonštatoval, že odporca postupoval plne v\nsúlade s § 4 písm. i/, § 4 ods. 2, § 6 ods. 1 a 2 a § 6a ods. 1 zákona o bezplatnej právnej pomoci.\nPoukázal na skutočnosť, že s účinnosťou od 01. januára 2012 sa režim pre priznávanie oslobodenia\nod súdnych poplatkov odlišuje od režimu pre prideľovanie „bezplatných“ právnych zástupcov, ktoré\nbolo prenesené výlučne na centrum právnej pomoci v zmysle zákona o bezplatnej právnej pomoci. O\noslobodení od súdnych poplatkov naďalej rozhoduje súd, a to podľa Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „OSP“).\nO trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP (v spojení s § 250l ods. 2 OSP) tak, že\nneúspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal. Súčasne ho zaviazal na zaplatenie súdneho\npoplatku v zmysle § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra\ntrestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“).\nProti tomuto rozsudku podal v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá, § 250l ods. 2 OSP) odvolanie navrhovateľ. Žiadal rozsudok krajského súdu zrušiť, respektíve\nzmeniť tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu bude zrušené. Súčasne žiadal priznať náhradu trov\n\nkonania v sume 77,5438 eura a zrušiť výrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok 33 eur, ktorý mu bol\nkrajským súdom uložený.\nNamietal, že súd postupoval v rozpore s § 30 OSP, v zmysle ktorého účastníkovi, u ktorého sú\npredpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca, alebo poverený\nzamestnanec súdu na jeho žiadosť zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho\nzáujmov. Poukázal na to, že pôvodné konanie pred súdmi je zo zákona (§ 4 ods. 1 písm. j/, k/ ZSP)\noslobodené od súdneho poplatku, mal mu byť pridelený aj bezplatný právny zástupca v zmysle čl. 47\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Zdôraznil, že za tých istých podmienok mu boli\nprávni zástupcovia prideľovaní nielen Okresným súdom Žilina a Krajským súdom v Bratislave, ale aj\nÚstavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“).\nMá preto za to, že krajský súd porušil jeho práva garantované mu ústavou, ako aj medzinárodnými\nzmluvami, keď jeho prípad hodnotil ako prípad zdravého človeka, pričom on i jeho manželka sú ťažko\nzdravotne postihnutí, náklady na veci bežnej potreby sú pre nich vyššie než by boli pre zdravých ľudí, a\nsúdny poplatok pre nich predstavuje neprimeranú záťaž. Súčasne je im tak fakticky zabránené domáhať\nsa súdnej ochrany na nezávislom a nestrannom súde.\nOdporca sa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa v plnom rozsahu s napadnutým rozsudkom\na navrhoval ho ako vecne správny potvrdiť.\nPoukázal na podmienky ustanovené zákonom o bezplatnej právnej pomoci vo vzťahu k majetkovým\npomerom žiadateľa. Zopakoval, že započítateľný príjem navrhovateľa a jeho manželky ako spoločne\nposudzovanej osoby za mesiace september až december 2011 bol 743,20 eur, a za mesiace január až\nmarec 2012 bol 767,80 eura, čím presahuje zákonom ustanovenú hornú hranicu príjmu 1,4-násobok\nživotného minima pre dve plnoleté osoby, t. j. 451,15 eura, ako aj 1,6-násobku sumy životného minima\npre dve plnoleté osoby, t. j. 515,60 eura. Uviedol, že zo zákona nemá Centrum právnej pomoci povinnosť\nprihliadať na osobné pomery žiadateľa - na jeho výdavky, v prípade navrhovateľa na fakt, že on i\nmanželka sú osobami s ťažkým zdravotným postihnutím a ich výdavky. Jedinou rozhodnou skutočnosťou\npri skúmaní majetkových pomerov žiadateľa je totiž výška jeho príjmov.\nAko nedôvodnú označil odporca aj námietku navrhovateľa, že v minulosti mu bol právny zástupca\nsúdom ustanovený, pretože s účinnosťou do 01. januára 2012 rozhoduje o prideľovaní právneho\nzástupcu výhradne Centrum právnej pomoci postupom podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci.\nOtázka ústavnosti, resp. rozpornosti tohto zákona s medzinárodnými zmluvami nie je a nemôže byť\npredmetom tohto konania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá\nOSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156\nods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že\nodvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP).\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v\nsprávnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím\nči postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak\nkonanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania\ns rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\n\npredchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nV prejednávanej veci je predmetom preskúmavania rozhodnutie odporcu, ktorým navrhovateľovi nebol\npriznaný nárok na právnu pomoc podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci. Dôvodom bola skutočnosť,\nže príjmy navrhovateľa a spoločne posudzovaných osôb presiahli zákonom ustanovenú hornú hranicu\npríjmov.\nPodľa § 6 ods. 1 zákona o bezplatnej právnej pomoci fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej\npomoci bez finančnej účasti, ak :\na) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a\nnemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,\nb) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a\nc) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu\nsporu vyčísliť v peniazoch.\nPodľa § 6 ods. 2 zákona o bezplatnej právnej pomoci podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa\nodseku 1 písm. a/ a b/ musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci\nbez finančnej účasti.\nPodľa § 6a ods. 1 zákona o bezplatnej právnej pomoci ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok\nsumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-násobok\nuvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na\nposkytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti\nvo výške 20 % trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods.\n1 písm. b/ a c/ tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.\nPodľa § 4 ods. 1 písm. i/ zákona o bezplatnej právnej pomoci je materiálnou núdzou stav, keď fyzická\nosoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby\nnepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb\nnemôže zabezpečiť svojím majetkom.\nPodľa § 4 ods. 2 zákona o bezplatnej právnej pomoci o príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie\nprávnej pomoci (ďalej len „žiadateľ“), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej\nosoby na účely určenia súm životného minima; to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby\núčastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením.\nPodľa § 30 ods. 1 OSP v znení účinnom do 31. decembra 2011 účastníkovi, u ktorého sú predpoklady,\naby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu\nna jeho žiadosť za zástupcu Centrum právnej pomoci alebo advokáta zapísaného do zoznamu podľa\nosobitného predpisu, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto možnosti súd účastníka poučí.\nPodľa § 30 OSP v znení účinnom od 01. januára 2012 účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta\na u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej\npomoci. O tejto možnosti súd účastníka poučí.\nAko správne uviedol aj krajský súd v závere odôvodnenie svojho rozsudku, s účinnosťou od 01.\njanuára 2012 došlo k zmene právnej úpravy, a teda aj pravidiel, pre ustanovovanie právneho zástupcu\nv občianskom súdnom konaní. Pokým do 31. decembra 2011 to bol súd, kto rozhodoval jednak o\noslobodení od súdnych poplatkoch (§ 138 OSP), a tiež o pridelení právneho zástupcu - buď z radov\nadvokátov, alebo ustanovil za zástupcu účastníka Centrum právnej pomoci, počínajúc 01. januárom\n2012 prešla táto právomoc v plnom rozsahu na Centrum právnej pomoci. Centrum právnej pomoci pritom\nnie je viazané rozhodnutím súdu o oslobodení od súdnych poplatkov, ani tým, že účastník bol na Centrum\nprávnej pomoci odkázaný súdom.\n\nOkrem zmeny subjektu, ktorý o poskytnutí právnej pomoci rozhoduje, došlo aj k zmene podmienok, a\nto v smere ich konkretizácie v zákone o bezplatnej právnej pomoci. Občiansky právny poriadok nijakým\nspôsobom nešpecifikoval, ako má súd posudzovať pomery žiadateľa o ustanovenie právneho zástupcu,\nči kedy ide o prípad svojvoľného alebo zrejme bezúspešného uplatňovania alebo bránenia práva. Oproti\ntomu zákon o bezplatnej právnej pomoci v § 6 ods. 1, § 6a ods. 2, ale i v § 4 ods. 1 písm. i/ presne\nvymedzuje hornú hranicu príjmu žiadateľa pre priznanie nároku na bezplatnú, resp. čiastočne bezplatnú\nprávnu pomoc.\nCentrum právnej pomoci - odporca je vo svojom konaní a rozhodovaní viazaný čl. 2 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), a teda môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach\na v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V právnej úprave účinnej od 01. januára 2012 došlo\noproti predchádzajúcemu stavu tiež k tej zmene, že je špecifikovaný pojem „materiálnej núdze“,\nekvivalent „pomerov odôvodňujúcich oslobodenie od súdnych poplatkov“ v zmysle § 138 OSP. Kým\npredchádzajúca právna úprava ponechávala výklad tohto pojmu súdu na úvahu a vlastné posúdenie\nkaždej veci, zákon o bezplatnej právnej pomoci jednoznačne ustanovuje, čo má Centrum právnej pomoci\nzisťovať za účelom posúdenia, či žiadateľ je osobou v materiálnej núdzi, a ustanovuje mu presné\nmedze (§ 6, § 6a, § 7 zákona o bezplatnej právnej pomoci). Dôsledkom zmeneného stavu je napríklad\naj to, že Centrum právnej pomoci zo zákona prihliada na užší kontext pomerov žiadateľa - prihliada\nna jeho majetkové, ale už nie na osobné pomery, kam by spadal aj zdravotný stav navrhovateľa a s\nním posudzovanej manželky; prihliada teda na príjmy žiadateľa, ale už nie na jeho zvýšené výdavky v\ndôsledku potreby špeciálneho stravovania, špeciálnych pomôcok, liekov, či lekárskeho ošetrenia a pod..\nPreto pokiaľ odporca po zistení, že príjmy navrhovateľa a s ním posudzovanej osoby, t. j. manželky\nnavrhovateľa, presahujú hranicu príjmu ustanovenú v § 6 ako aj v § 6a zákona o bezplatnej právnej\npomoci, t. j. 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom (§ 6 ods. 1 písm.\na/) a aj 1,6-násobok tejto sumy, nemohol postupovať inak, než rozhodnúť o nepriznaní nároku na\nposkytnutie právnej pomoci navrhovateľovi z dôvodu, že tento nesplnil požiadavku materiálnej núdze,\nktorá je jedným z predpokladov pre poskytnutie právnej pomoci v režime zákona o bezplatnej právnej\npomoci. Pokiaľ teda aj v minulosti súdy ustanovili navrhovateľovi zástupcu z radov advokátov, nie je táto\nskutočnosť pre posúdenie tunajšej veci relevantná.\nPokiaľ sa navrhovateľ domnieva, že postupom odporcu a následne krajského súdu v tu prejednávanej\nveci došlo k zásahu do jeho práv na súdnu a inú právnu ochranu garantovaných mu ústavou, najvyšší\nsúd poukazuje na čl. 13 ods. 2, 3 a 4 ústavy, v ktorých sú ustanovené možnosti obmedzenia základných\npráv a slobôd. Ako vyplýva z čl. 13 ods. 2 ústavy medze základných práv a slobôd možno upraviť za\npodmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Následne, zákonné obmedzenia základných práv\na slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky (čl. 13 ods. 3\nústavy); a napokon pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel.\nTakéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ (čl. 13 ods. 4 ústavy).\nCieľom novej právnej úpravy bolo okrem iného určiť medze pre posudzovanie pomerov žiadateľov o\nbezplatnú právnu pomoc tak, aby bol daný čo najužší priestor pre voľnú úvahu Centra právnej pomoci\nako orgánu s právomocou v týchto veciach rozhodovať. To sa odrazilo v jednoznačnom ustanovení\nhornej hranice príjmu pre priznanie nároku na úplne bezplatnú právnu pomoc, resp. na čiastočne\nuhrádzanú právnu pomoc. Táto bola ustanovená paušálne bez ohľadu na druh príjmu, pričom sa\nprihliadalo aj na výšku odmien advokátov, ako aj možnosť dohodnúť sa na inej odmene než je tzv.\ntarifa (tarifná odmena podľa § 9 a nasl. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.\n655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov; ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z. z.“), ale aj na § 24 ods. 4 zákona 583/2004 Z. z. o advokácii\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“).\nPodľa § 24 ods. 4 zákona o advokácii advokát môže poskytnúť právne služby za zníženú odmenu alebo\nbezplatne, ak to odôvodňujú osobné pomery alebo majetkové pomery klienta alebo je na to iný dôvod\nhodný osobitného zreteľa.\nToto ustanovenie predstavuje alternatívu k bezplatnej právnej pomoci poskytovanej prostredníctvom\nCentra právnej pomoci. Je však vždy a výlučne na posúdení advokáta, či klient spĺňa predpoklady\npre poskytnutie právnych služieb v režime § 24 ods. 4 zákona č. 583/2004 Z. z. o advokácii. Ide o\n\nsúkromnoprávny vzťah a klient nemôže nútiť alebo autoritatívne od advokáta bezplatné poskytnutie\nprávnych služieb požadovať.\nNajvyšší súd preskúmal rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo, a má za to, že\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu odporcu bola zistená riadne a v súlade so zákonom.\nKrajský súd dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, keď napadnuté rozhodnutie potvrdil.\nPreto aj najvyšší súd nemohol inak, ako o odvolaní navrhovateľa rozhodnúť podľa § 219 OSP v spojení\ns § 250ja ods. 3, § 250l ods. 2 OSP a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. novembra 2012,\nč. k. 26Sp/67/2012-22 potvrdiť.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd tak, že neúspešnému navrhovateľovi ich náhradu\nnepriznal (§ 224 ods. 1 OSP v spojení § 250k OSP v spojení § 250l ods. 2 OSP).\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok\n\nnie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}