{"guid": "6c42ed91-6186-4cfa-8c4c-aa08d2cc85f3:384a03d8-763a-46c5-abd8-5a16d7d4ec3c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6012200866.1", "spisova_znacka": "2Sžf/19/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/19/2013 z 18. 12. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. decembra 2013, sp. zn. 2Sžf/19/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:6012200866.1", "identifikacne_cislo": "6012200866", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "datum_vydania": "2013-12-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/384a03d8-763a-46c5-abd8-5a16d7d4ec3c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200866.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200866.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200866.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/19/2013\n6012200866\n18. 12. 2013\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2013:6012200866.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ján Valentík Jáva - WARP, so sídlom Hrádocká\n678/5, Pliešovce, IČO: 30 452 881, zastúpeného Aequitas s.r.o., Na troskách 26, Banská Bystrica,\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1040503/1/39892/2012 zo dňa 2. marca 2012, o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/95/2012-80 zo 7. decembra\n2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/95/2012-80 zo\n7. decembra 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 24S/95/2012-80 zo 7. decembra 2012 podľa § 250j\nods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1040503/1/39892/2012 zo dňa 2. marca 2012,\nktorým žalovaný zmenil rozhodnutie Daňového úradu Zvolen č. 685/230/77408/11/Uhr zo dňa 21.\nnovembra 2011, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\nI. štvrťrok 2008 tak, že zvýšil vyrubený rozdiel dane zo sumy 2 989,01 eura na sumu 3 069,04 eura.\nSprávca dane dospel k záveru, že žalobca porušil ustanovenie § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.\nz. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), keď vystavil\nv zdaňovacom období I. štvrťrok 2008 odberateľské faktúry za poskytnuté služby, tieto zaevidoval v\nevidencii DPH, avšak daňovú povinnosť z uvedených fakturovaných služieb si nesplnil. K daňovej\nkontrole predložil žalobca aj ručne vypísané odberateľské faktúry, ktorými vyfakturoval pre rôznych\nodberateľov prepravu tovaru v tuzemsku, pričom tieto faktúry nezaevidoval v evidencii DPH a DPH na\nnich uvedenú nepriznal v daňovom priznaní a nedoviedol do štátneho rozpočtu, čím podľa správcu dane\nporušil ustanovenie § 19 ods. 2 a § 71 ods. 6 zákona o DPH. Správca dane dožiadaniami preveril\nu vybraných odberateľov uvedených na kontrolovaných ručne vypísaných faktúrach, či sa realizovalo\ndodanie služby a či na základe týchto faktúr si odberatelia uplatnili odpočet dane. Správca dane\nzistil, že preverované obchody sa uskutočnili, pričom túto skutočnosť nepopieral v daňovom konaní ani\nsamotný žalobca. Ten však namietal, že ručne vypísané faktúry, ktoré sú predmetom vyrubenia dane,\nboli zaradené do zoznamu DPH dokladov pod č. 2008012 a daň z uvedených faktúr bola uhradená. Tieto\n„súhrnné faktúry“ mali byť podľa tvrdenia žalobcu vystavené pre jeho vlastnú potrebu ako zoznam k\nručne vystaveným faktúram, neboli však odberateľom zaslané, ani zaplatené, pričom uvedené zoznamy\npodľa žalobcu nespĺňajú náležitosti faktúry.\nPo preskúmaní rozhodnutia a postupu žalovaného dospel krajský súd k záveru, že napadnuté\nrozhodnutie je v medziach žalobných námietok v súlade so zákonom. V odôvodnení napadnutého\nrozsudku krajský súd uviedol, že žalobca dôvody nezákonnosti v podanej žalobe nekonkretizoval.\nKaždé z ôsmich napadnutých rozhodnutí vychádza z konkrétne v ňom špecifikovaného skutkového\nstavu a pokiaľ žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav pre nesprávne vyhodnotenie\n\npredložených dokladov, musí žalobca v žalobe konkrétne uviesť, ktorý doklad bol žalovaným nesprávne\nvyhodnotený a prečo, resp. v čom. Žalobca napadol osem rozhodnutí žalovaného bez toho, aby\nkonkretizoval vady každého z nich. Odkaz na prílohy žaloby bez uvedenia súvzťažnosti jednotlivých\npríloh k jednotlivým rozhodnutiam, nemôže podľa krajského súdu takúto konkretizáciu nahradiť. Súd je\noprávnený v správnom súdnictve preskúmavať zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu\nvýlučne z dôvodov uvedených v žalobe. Tieto dôvody za žalobcu nenahrádza, nedopĺňa, nevyhľadáva,\nani nekonkretizuje.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie, alternatívne navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného\nako aj prvostupňové rozhodnutie daňového úradu. Podľa žalobcu sa krajský súd nevysporiadal s\njeho námietkami, či súhrnná faktúra, ktorá nikdy neopustila dispozíciu žalobcu, nebola uhradená a na\nzáklade ktorej sa preprava tovaru nikdy neuskutočnila, zakladá povinnosť zaplatiť duplicitne DPH za\ndodanie služby; či žalovaný rozhodol, resp. nerozhodol s platnými právnymi predpismi pri dodatočnom\nvyrubení DPH; či správca dane pri daňovej kontrole dostatočne zistil stav veci. Žalobca nesúhlasí\nso záverom krajského súdu, že v žalobe neboli konkretizované dôvody nezákonnosti rozhodnutia\nžalovaného, ani práva žalobcu, ktoré boli týmto rozhodnutím porušené. Žalobca v žalobe uviedol, že mu\nnemohla vzniknúť daňová povinnosť zaplatiť za jednu uskutočnenú prepravu dvakrát, a tiež namietal\nnedostatočné zistenie skutkového stavu, vyrubenie DPH nie na základe dodanej služby, ale na základe\ninterného dokladu žalobcu, ako aj nedostatočné skúmanie náležitostí „súhrnnej faktúry“. Pokiaľ aj krajský\nsúd dospel k záveru, že žaloba vyššie uvedené náležitosti nespĺňa, mal podľa žalobcu vychádzať z\nobsahu žaloby, z ktorej žalobcom namietané porušenie jeho práv vyplýva. Pokiaľ by žaloba skutočne\nneobsahovala dané tvrdenie, mal krajský súd vyzvať žalobcu na odstránenie tejto vady.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril podaním z 20. februára 2013, v ktorom vyjadril svoj\nsúhlas so závermi napadnutého rozsudku. Za nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie označil žalovaný\nvyjadrenie žalobcu, že správca dane vyrubil žalobcovi daň z priadnej hodnoty za dodanie služby,\nktorú žalobca už raz uhradil. Za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2008 žalobca predložil nulové daňové\npriznanie, t.j. daňové priznanie, v ktorom uviedol, že mu v príslušnom zdaňovacom období nevznikla\ndaňová povinnosť a nevznikol mu ani nárok na odpočítanie dane. Uvedeným daňovým priznaním\nžalobca deklaroval, že v príslušnom zdaňovacom období nevykonal žiadne dodávky tovarov a služieb\npodliehajúcich dani z pridanej hodnoty a neuplatnil si žiadne odpočítanie dane. Žalobca teda nepriznal\na do štátneho rozpočtu neuhradil daň zo žiadnych ním vystavených odberateľských faktúr. Žalobca bol\npovinný priznať daň z pridanej hodnoty z uskutočnených a fakturovaných služieb prepravy v tuzemsku vo\nvýške 287 732 Sk. Zároveň správca dane uznal žalobcovi ním neuplatnené právo na odpočítanie dane\nv sume 195 274 Sk. Žalovaný trval na rozhodnutí, ktoré je predmetom súdneho prieskumu a vo svojom\nvyjadrení žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, podľa § 10 ods. 2 v spojení s § 250ja O.s.p.,\npreskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa §\n212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.\nPodľa § 249 ods. 2 O.s.p. žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie\nrozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie\na postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho\norgánu, a aký konečný návrh robí.\nPodľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal\na z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,\njasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov\nvychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy\na ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n\nPodstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky\nspočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom súde.\nTomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu,\nktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov. Vykladať a aplikovať zákony\nje v právomoci všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť arbitrárny a musí byť náležite\nodôvodnený. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe\nčoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu.\nŽalobca v žalobe napadol osem rozhodnutí žalovaného týkajúcich sa vyrubeného rozdielu DPH za\nzdaňovacie obdobie I. až IV. štvrťrok 2007 a I. až IV. štvrťrok 2008. Krajský súd v Banskej Bystrici\npreskúmal každé z ôsmich napadnutých rozhodnutí v samostatnom konaní, v súlade s rozvrhom práce\nkrajského súdu na rok 2012. V rozsudku krajský súd zhrnul predmet a obsah napadnutého rozhodnutia\nžalovaného, obsah žaloby, ako aj vyjadrenie žalovaného k žalobným námietkam.\nNa strane 2 a 3 rozsudku krajský súd zhrnul námietky žalobcu uvedené v žalobe. V závere odôvodnenia\nrozsudku krajský súd ešte stručne pripomenul tvrdenia žalobcu, a to, že\n- žalobca si pre vlastnú evidenciu zhrnul ručne spísané faktúry na jeden dokument, ktorý označil pre\núčely žaloby „súhrnná faktúra“,\n- na základe „súhrnných faktúr“ žalobcovi daňová povinnosť nevznikla, keďže v skutočnosti nedošlo k\npreprave tovaru,\n- žalovaný zamenil prípad nesprávneho vypočítania dane podľa § 71 ods. 6 zákona o DPH s prípadom,\nkeď vystavený doklad sa javí ako faktúra, v ktorom je daň vypočítaná, avšak ku vzniku daňovej povinnosti\nnikdy nedošlo.\nPo takto zhrnutých námietkach žalobcu krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že žalobca\ndôvody nezákonnosti nekonkretizoval, pričom v správnom súdnictve je súd oprávnený preskúmavať\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu výlučne z dôvodov uvedených v žalobe.\nKrajský súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku nepostupoval v zmysle zákonných pravidiel\na požiadaviek na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Žalobu zamietol z dôvodu, že neobsahovala\nkonkrétne tvrdenia nezákonnosti postupu a rozhodnutia správnych orgánov. S uvedeným záverom\nkrajského súdu sa odvolací súd nestotožňuje. Žalobca podal žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia ôsmich\nrozhodnutí žalovaného, pričom v podanej žalobe uviedol, z akých dôvodov považuje tieto rozhodnutia\nza nezákonné. Argumenty žalobcu sa týkali všetkých napadnutých rozhodnutí a je pravda, že žaloba\nneobsahuje konkrétne čísla kontrolovaných faktúr, resp. konkrétnu výšku ceny fakturovaných služieb a\nprislúchajúcej DPH. Žalobca doplnil svoje žalobné dôvody písomným podaním doručeným krajskému\nsúdu na pojednávaní dňa 7. decembra 2012, ktoré však krajský súd nepremietol do odôvodnenia svojho\nrozsudku. Ak bol krajský súd presvedčený, že argumenty žalobcu je potrebné doplniť konkrétnejšími\núdajmi, z ktorých by krajský súd pri posudzovaní veci mohol spoľahlivo vychádzať, bolo jeho povinnosťou\nvyzvať žalobcu na odstránenie vád žaloby. V tomto prípade nešlo o to, aby žalobca rozšíril dôvody\nžaloby, čo v správnom súdnictve po uplynutí lehoty na podanie žaloby neprichádza do úvahy. Krajský\nsúd mal žalobcu vyzvať na konkretizáciu žalobných námietok, ak to súd považoval pre preskúmanie\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia za potrebné. Základné princípy a argumenty, na základe ktorých\nžalobca považuje postup a rozhodnutie žalovaného za nezákonné, zhrnul krajský súd v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku, preto nie je pravda, žeby žaloba neobsahovala konkrétne dôvody nezákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia.\nKrajský súd v napadnutom rozsudku v dostatočnej miere reprodukoval dôvody napadnutého rozhodnutia\nžalovaného, námietky žalobcu, ako aj vyjadrenie žalovaného k týmto námietkam, avšak následne\nnamiesto logického a právneho zhodnotenia uvádzanej argumentácie účastníkov sa krajský súd\nobmedzil na konštatovanie chýbajúcich argumentov a žalobu zamietol. Odvolací súd podotýka, že\n\nna prejednanie veci bolo nariadené aj ústne pojednávanie, na ktorom mohol súd žiadať od žalobcu\nupresnenie jeho tvrdení, čo však krajský súd neurobil.\nNa základe vyššie uvedeného najvyšší súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno\npovažovať za presvedčivé a zákonné. Svojím postupom krajský súd porušil právo žalobcu na spravodlivé\nsúdne konanie a v konečnom dôsledku mu odňal možnosť konať pred súdom. Celým súdnym konaním,\nako aj konaním pred správnymi orgánmi, sa vinie základná argumentácia žalobcu, ktorý namieta\nduplicitné zdanenie, ako aj nesprávny výklad ustanovenia § 71 ods. 6 zákona o DPH žalovaným.\nOdvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalobca požiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého\nrozhodnutia, žiadosťou osobne podanou na krajskom súde dňa 30. augusta 2012.\nPodľa § 250c ods. 1 veta druhá a tretia O.s.p. na žiadosť účastníka môže predseda senátu uznesením\nvykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná\nujma. Ak predseda senátu nevyhovie žiadosti, upovedomí o tom účastníka.\nZ uvedeného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ účastník konania požiada o odklad vykonateľnosti\nrozhodnutia správneho orgánu, vo veci konajúci súd (konkrétne príslušný predseda senátu) buď vydá\nuznesenie o odložení vykonateľnosti rozhodnutia alebo upovedomí účastníka konania, že jeho žiadosti\nnevyhovie. Krajský súd nepostupoval ani podľa jednej z týchto dvoch zákonných možností a na podanú\nžiadosť žalobcu adekvátne nereagoval. Týmto postupom krajský súd pochybil a konal v rozpore s\nustanovením § 250c ods. 1 veta druhá a tretia O.s.p.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom v novom konaní krajský súd preskúma\nzákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, vo veci opätovne rozhodne, pričom rozhodne aj o trovách\nodvolacieho konania, podľa § 224 ods. 3 OSP. Vo svojom rozhodnutí sa krajský súd náležite vysporiada s\nvyššie uvedenými námietkami žalobcu a zároveň preskúma, či sa s nimi vysporiadal už žalovaný správny\norgán v odôvodní napadnutého rozhodnutia. Je potrebné zamerať sa aj na to, či napadnuté rozhodnutie\npresvedčivo odpovedá na otázku, či vo veci mohlo dôjsť k dvojitému zdaneniu tej istej dodanej služby, či\nžalobca dostatočne preukázal tieto svoje tvrdenia, či bolo preverené žalobcovo tvrdenie, že tzv. „súhrnné\nfaktúry“ neboli nikdy doručené odberateľom, a teda nikdy nebol uplatnený odpočet DPH z týchto faktúr,\na tiež je potrebné zamerať sa na aplikáciu a výklad namietaného ustanovenia § 71 ods. 6 zákona o DPH.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}