{"guid": "7625b0b9-a6d6-46f5-8eca-be46092d2914:434088a2-4221-4562-b273-1fd3f8967d51", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6012200779.1", "spisova_znacka": "8Sžo/13/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/13/2013 z 21. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. novembra 2013, sp. zn. 8Sžo/13/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:6012200779.1", "identifikacne_cislo": "6012200779", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2013-11-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327", "nazov": "zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586", "nazov": "zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/586-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/455", "nazov": "zákon č. 455/1991 Zb. (živnostenský zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/455", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/455-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/8", "nazov": "zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/434088a2-4221-4562-b273-1fd3f8967d51", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200779.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200779.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200779.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/13/2013\n6012200779\n21. 11. 2013\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2013:6012200779.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci navrhovateľky: N.\nW., bytom vo Q. I., N. XXX, zastúpenej Dušanom Balkom, bytom vo Veľkom Cetíne, Za humnami 511,\nproti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Hlohovec, so sídlom v Hlohovci, M. R. Štefánika\n1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. N 1510/2012 zo dňa 31. júla 2012, na odvolanie\nnavrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23Sp/10/2012-39 zo dňa 25.\noktóbra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23Sp/10/2012-39\nzo dňa 25. októbra 2012, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporcu sp. zn. N 1510/2012\nz 31. júla 2012, ktorým nebol navrhovateľke priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu,\nže započítateľný príjem navrhovateľky a s ňou spoločne posudzovanej osoby presahuje výšku 1,6\nnásobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a jedno nezaopatrené dieťa, t.j. sumu 442,37\n€, a teda navrhovateľka nespĺňa podmienky materiálnej núdze, ktorá je nevyhnutným predpokladom\npriznania nároku na poskytovanie právnej pomoci. Navrhovateľka okrem toho sama vlastní ešte dve\nosobné motorové vozidlá, pričom predajom týchto vozidiel by si mohla zabezpečiť právne služby, a dcéra\nnavrhovateľky je taktiež vlastníčkou jedného motorového vozidla.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku citujúc ust. § 6 ods. 1, § 7 ods. 4, § 5 a § 4 ods. 1 písm. i/\nzákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a\ndoplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o\nživnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005\nZ. z. konštatoval, že pre poskytnutie právnej pomoci sa vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých troch\npodmienok uvedených v § 6 ods. 1 citovaného zákona a ak nie je splnená čo i len jedna z nich, nie\nsú splnené podmienky pre poskytnutie právnej pomoci a nie sú potom ani právne relevantné otázky,\nči ide o bezúspešnosť sporu alebo či hodnota sporu prevyšuje alebo neprevyšuje hodnotu minimálnej\nmzdy. Dospel k záveru, že správny orgán pri rozhodovaní o nároku navrhovateľky postupoval v súlade\nso zákonom. K námietkam navrhovateľky v opravnom prostriedku uviedol, že ustanovenie § 21 zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) striktne nevyžaduje ústne pojednávanie v každom\nprípade. Dôvodil, že správny orgán rozhodoval podľa § 10 ods. 5 a rozhodnutie vydal podľa § 10 ods.\n6 zákona č. 327/2005 Z. z., rozhodnutie obsahuje všetky zákonné náležitosti a bolo vydané v zákonnej\nlehote, správny orgán postupoval v súčinnosti s navrhovateľkou, ktorá odporcovi poskytla podklady\n\npre jeho rozhodnutie, a preto nebolo potrebné, aby sa ešte navrhovateľka vyjadrovala k podkladom,\nktoré sama predložila. Konštatoval, že navrhovateľka vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu odporcu\nnespochybnila výšku príjmov, z ktorých odporca vychádzal; spochybňovala len postup, keď tvrdila,\nže sa malo vychádzať len z mesiaca máj 2012, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej\npomoci. Poukázal na to, že z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, z akých dôkazov odporca vychádzal\na rozhodnutie obsahuje úvahu odporcu, prečo rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.\nZdôraznil, že nie je povinnosťou odporcu poskytovať žiadateľovi právnu pomoc v každom prípade,\nmusia byť totiž splnené zákonné podmienky. Ďalej uviedol, že podklady pre zisťovanie výšky príjmov\nnavrhovateľky boli získané zákonným spôsobom a pri spôsobe výpočtu správny orgán vychádzal z § 7\nods. 4 zákona č. 327/2005 Z. z.\nO trovách konania rozhodol krajský súd tak, že navrhovateľke ich náhradu nepriznal, a to s poukazom na\n§ 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“). Navrhovateľke zároveň uložil zaplatiť\nsúdny poplatok 33 € z dôvodu, že nebola v konaní úspešná.\nProti tomuto rozsudku podala navrhovateľka a jej splnomocnený zástupca v zákonnej lehote odvolanie\nnavrhujúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej\nBystrici a aj rozhodnutie odporcu a vec vrátil odporcovi na nové konanie, navrhovateľke priznal náhradu\ntrov vo výške 14,40 € a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov 14,40 € na účet navrhovateľky.\nUviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nesprávne a nezákonné. V rozsiahlom odvolaní\nnavrhovateľka v podstate zopakovala odôvodnenie svojho opravného prostriedku proti rozhodnutiu\nodporcu. Ďalej namietala, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu neobsahuje náležitosti uvedené v\n§ 157 ods. 2 OSP, pretože súd sa nevyrovnal z námietkami uvedenými v jej odvolaní, čo je porušením\npráva na spravodlivé súdne konanie. Namietala, že postup súdu je v rozpore aj s čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy\nSR, čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\na v tejto súvislosti poukázala na viaceré nálezy Ústavného súdu SR a aj na rozhodnutia Európskeho\nsúdu pre ľudské práva. Voči odvolaciemu súdu sa domáhala, aby konal podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR,\nt.j. aby bola zachovaná zásada ústavne súladného výkladu zákonov Slovenskej republiky súdom. Tiež\nnamietala, že prvostupňový súd konal v rozpore s § 114 ods. 2 posledná veta OSP a nezaslal vyjadrenie\nodporcu k odvolaniu navrhovateľke, čím jej odňal možnosť konať pred súdom. Ďalej namietala aj to,\nže prvostupňový súd konal v rozpore s § 250q ods. 1 posledná veta OSP, t. j. neskúmal kompetenciu\nodporcu, kancelárie Centra právnej pomoci Hlohovec.\nOdporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že toto odvolanie nepovažuje za\ndôvodné, tvrdenia navrhovateľky v odvolaní nie sú spôsobilé privodiť pre ňu priaznivé rozhodnutie, keďže\nv čase vydania rozhodnutia nespĺňala zákonné podmienky pre priznanie nároku, čo bolo podrobne\nodôvodnené v napadnutom rozhodnutí. Odporca považoval napadnutý rozsudok za vecne správny,\nsúladný so zákonom, a preto navrhol, aby bol rozsudok ako vecne správny potvrdený.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212\nods. 1 OSP s použitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne\npäť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.nsud.sk <http://www.nsud.sk> a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné priznať\núspech.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 <., <. OSP ).\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo\nv správnom konaní, pričom ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť\nrozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu\n\na vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude\núčastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 <. OSP).\nÚlohou krajského súdu bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia odporcu sp. zn. N 1510/2012 z 31. júla 7.2012,\nktorým nebol navrhovateľke priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci.\nPodľa § 6 ods. 1 <. zákona č. 327/2005 Z. z. <. v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia fyzická\nosoba má právo na poskytnutie právnej pomoci, ak a) sa nachádza v stave materiálnej núdze, b) nejde\no zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v\nktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.\nZ obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dôvodom jeho vydania bola skutočnosť, že odporca mal\nna základe priložených listinných dokladov za preukázané, že navrhovateľka ako žiadateľka nesplnila\npodmienku materiálnej núdze, ktorá je nevyhnutným predpokladom na poskytnutie právnej pomoci v\nzmysle ust. § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené\nrozhodnutie odporcu, ktorým navrhovateľke nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci. a preto\nodvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom\nv rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu.\nPo vyhodnotení odvolacích dôvodov navrhovateľky vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd s prihliadnutím\nna ustanovenie § 219 ods. 2 OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem,\nobsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu,\npovažujúc za nadbytočné opakovať pre účastníkov známe fakty a skutkové okolnosti prejednávanej veci\nspolu s právnymi závermi krajského súdu.\nOdvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zákon č. 327/2005 Z. z. síce priznáva fyzickej osobe\nprávo na poskytnutie právnej pomoci, avšak úspešným žiadateľom v konaní o priznanie nároku na\nprávnu pomoc môže byť len ten, kto súčasne preukáže splnenie všetkých troch podmienok v zmysle\ncitovaného § 6 ods. 1 cit. zákona.\nSkutočnosť, že odporca nepriznal navrhovateľke právo na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu\nnesplnenia jednej zo zákonných podmienok, nemožno považovať za zmarenie jej práva konať pred\nsúdom.\nPokiaľ navrhovateľka namietala, že prvostupňový súd konal v rozpore s § 114 ods. 2 posledná veta\nOSP a nezaslal jej vyjadrenie odporcu k odvolaniu, odvolací súd dáva do pozornosti, že konanie\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\nje špecifickým konaním. Preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov má\nsamostatnú povahu, preto aj správne súdnictvo má samostatnú povahu (§ 246c ods.1 veta prvá). Z\ntýchto dôvodov väčšina procesných inštitútov je v správnom súdnictve upravená osobitne a odlišne od\nvšeobecného súdnictva. Použitie iných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku prichádza do úvahy\nlen analogicky na základe ustanovenia § 246c ods. 1 veta prvá - pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo\nupravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. S\nohľadom na špeciálnu úpravu zakotvenú v ust. § 250e v spojení s § 250l ods. 2 OSP sa úprava § 114\nods. 2 tretej časti OSP nepoužije.\n\nZ obsahu odvolania žalobkyne je zrejmé, že nesúhlasila so spôsobom, akým sa prvostupňový súd\nvysporiadal s jednotlivými námietkami v jej opravnom prostriedku.\nPodľa § 157 ods. 2 OSP odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z\nakých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne\na výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal\na akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec\nprávne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nCitované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody,\nna základe ktorých je založené.\nK základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo\nna uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym\nodôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva a aj judikatúry Ústavného súdu SR nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná\nsúdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa\npovahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu, ak však súd\nv odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany\nprednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti).\nSúd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné\nargumenty.\nV posudzovanej veci krajský súd preskúmal komplexne všetky zásadné a relevantné námietky\nnavrhovateľky, teda postupoval dôsledne, a preto odvolací súd nemohol prisvedčiť navrhovateľke v tom,\nže uvedeným postupom bolo porušené jej právo na spravodlivý a riadny súdny proces, právo domáhať\nsa zákonom stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde ako aj zásadu\nspravodlivého procesu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 38 Listiny základných práv a slobôd.\nNie je dôvodné ani navrhovateľkino spochybňovanie kompetencie Kancelárie Centra právnej pomoci\nHlohovec konať a vydať preskúmavané rozhodnutie, ktorá nesporne vyplýva z nižšie citovaných\npredpisov:\nPodľa § 5 ods. 1, 3, 7 zákona č. 327/2005 Z. z. zriaďuje sa Centrum právnej pomoci (ďalej len\n„centrum“) ako štátna rozpočtová organizácia, ktorá poskytuje právnu pomoc podľa tohto zákona svojimi\nzamestnancami, určenými advokátmi a mediátormi. Podrobnosti o organizácii centra upravuje štatút,\nktorý schvaľuje ministerstvo. Centrum zabezpečuje primeranú a rovnomernú dostupnosť svojich služieb\nna celom území Slovenskej republiky spravidla prostredníctvom kancelárií centra.\nV zmysle čl. 3 ods. 3 Štatútu centra právnej pomoci schváleného dňa 15. apríla 2012 Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky v súlade s § 5 ods. 3 zákona č. 327/2005 Z. z. za účelom primeranej\na rovnomernej dostupnosti svojich služieb na celom území Slovenskej republiky centrum zriaďuje\nkancelárie a konzultačné pracoviská, ktoré vytvára s prihliadnutím na dostupnosť právnej pomoci\nposkytovanej centrom a na sociálnu situáciu v jednotlivých regiónoch.\nZákladným vnútorným organizačným predpisom centra je organizačný poriadok centra, ktorý ustanovuje\norganizačné členenie centra, rozsah oprávnení a zodpovednosti vedúcich zamestnancov centra,\npôsobnosť a vzájomné vzťahy organizačných zložiek.\nPodľa č. 2 ods. 2, 4 Organizačného poriadku centra právnej pomoci z 12. marca 2012 centrum sa člení\nna administratívu centra a na regionálne kancelárie centra.\nPodľa čl. 11 ods.1, 3 písm. c/ Organizačného poriadku centra právnej pomoci z 12. marca 2012\nkancelárie centra a konzultačné pracoviská v ich pôsobnosti vedie vedúci kancelárie. Podľa ods. 3 písm.\nc/ tohto článku kancelária centra vydáva rozhodnutia o nároku na poskytovanie právnej pomoci v súlade\nso zákonom.\n\nVychádzajúc z vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej napadnutý rozsudok Krajského súdu v\nBanskej Bystrici podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá OSP a s § 250k ods. 1 OSP s použitím § 250l ods. 2 OSP tak, že účastníkom náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal, pretože navrhovateľka v odvolacom konaní úspech nemala a odporcovi\nich náhrada zo zákona neprislúcha.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Sp/10/2012", "guid": "77ec3229-a23b-4682-b396-81a126f3f1ef:40b02dd0-2a8f-4844-bc43-e7c2d9d4ac14", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}