{"guid": "8ee1b2e0-2f6c-4e17-b27a-ebd0cf8e5c90:8767b1f1-b787-4f76-8ec9-a807eca34613", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6012200659.1", "spisova_znacka": "6Sžhuv/1/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžhuv/1/2013 z 30. 10. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. októbra 2013, sp. zn. 6Sžhuv/1/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:6012200659.1", "identifikacne_cislo": "6012200659", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "datum_vydania": "2013-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-35.odsek-3", "nazov": "§ 35 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-35.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1997/55/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-k", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. k) zákona č. 55/1997 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1997/55/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-k", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/55-1997/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-35.odsek-3", "nazov": "§ 35 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-35.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/506#paragraf-35", "/SK/ZZ/1997/55#paragraf-2", "/SK/ZZ/2009/506#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8767b1f1-b787-4f76-8ec9-a807eca34613", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200659.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200659.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200659.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžhuv/1/2013\n6012200659\n30. 10. 2013\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2013:6012200659.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci\nžalobcu: BioVita s.r.o., so sídlom Opavská 26, 831 01 Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Petrom\nArendackým, Advokátska kancelária, so sídlom Čapkova 2, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: Úrad\npriemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Jána Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica 4,\nza účasti: JAMIESON LABORATORIES LTD, 4025 Rhodes Drive, Windsor, Ontario N8W 5B5, Kanada,\nzastúpený ROTT, RÚŽIČKA & GUTTMANN, Patentová, známková a právna kancelária, v.o.s., so sídlom\nLamačská cesta 8, 811 04 Bratislava, adresa pre doručovanie Pionierska 15, 831 02 Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. POZ 669-2009/OZ 226399-II/64-2012 zo dňa 10.\nmája 2012, č. POZ 3070-96/OZ 185753-II/55-2012 zo dňa 4. mája 2012, č. POZ 3071-96/OZ 185754II/56-2012 zo dňa 4. mája 2012 a č. POZ 668-2009/OZ 226398-II/63-2012 zo dňa 10. mája 2012, o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S 73/2012-97 zo dňa 28.\nnovembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S 73/2012-97 zo\ndňa 28. novembra 2012 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 23S 73/2012-97 zo dňa 28. novembra 2012 podľa ust.\n§ 250j ods. 1 Občianskeho právneho poriadku (ďalej len O.s.p.), zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. POZ 669-2009/OZ 226399-II/64-2012 zo\ndňa 10. mája 2012, č. POZ 3070-96/OZ 185753-II/55-2012 zo dňa 4. mája 2012, č. POZ 3071-96/OZ\n185754-II/56-2012 zo dňa 4. mája 2012 a č. POZ 668-2009/OZ 226398-II/63-2012 zo dňa 10. mája 2012,\nžiadajúc ich zrušenie a vrátenie na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\nZ odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd podľa § 112 ods. 1 O.s.p. v záujme\nhospodárnosti konania uznesením spojil na spoločné konanie veci, ktoré u neho začali na základe\nsamostatných žalôb o preskúmanie zákonnosti uvedených rozhodnutí žalovaného zapísaných pod sp.\nzn. 23S/73/2012, 23S/74/2012, 23S/75/2012 a 23S/ 76/2012, pretože veci sa dotýkali tých istých\núčastníkov konania a navyše veci zapísané pod sp. zn. 23S/73/2012 a 23S/76/2012 spolu súvisia\nskutkovo a súčasne aj právnym posúdením a veci zapísané pod sp. zn. 23S/74/2012 a 23S/75/2012\nsúvisia skutkovo a právnym posúdením, s tým že spoločné konanie sa ďalej bude viesť pod sp. zn.\n23S/73/2012.\n\nKrajský súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného v rozsahu žalobných dôvodov dospel\nk záveru, že napadnuté rozhodnutia i predchádzajúce správne konania nie sú z dôvodov uvedených\nv žalobe nezákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Námietky žalobcu nepovažoval za\nrelevantné k zrušeniu preskúmavaných rozhodnutí žalovaného.\nKrajský súd z administratívnych spisov predložených žalovaným zistil, že Úrad priemyselného\nvlastníctva SR prvostupňovým rozhodnutím číslo POZ 669-2009/OZ 226399- I/60-2011 z 5. októbra\n2011 v zmysle § 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v spojení s § 2 ods. 1\npísm. k/ zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach na návrh navrhovateľa Jamieson Laboratories\nLtd., Kanada vyhlásil za neplatnú kombinovanú ochrannú známku „Jamieson NATURAL SOURCES“ č.\n226399 majiteľa BioVita s.r.o., Bratislava- žalobcu, z dôvodu, že napadnutá ochranná známka nespĺňala\npodmienky na zápis do registra, pretože napĺňa podmienku zapísnej výluky označenia v zmysle § 2 ods.\n1 písm. k/ zákona č. 55/1997 Z. z., t. j. prihláška ochrannej známky nebola prihlasovateľom podaná v\ndobrej viere; na základe rozkladu majiteľa napadnutej ochrannej známky žalovaný rozhodnutím POZ\n669-2009/OZ 226399-II/64-2012 za 10. mája 2012 rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nÚrad priemyselného vlastníctva SR rozhodnutím č. POZ 3070-96/OZ 185753-I/57-2011 z 5. októbra\n2011 v zmysle § 35 ods. 3 v spojení s § 7 písm. e/ zákona č. 506/2009 Z. z. na návrh navrhovateľa\nJamieson Laboratories Ltd., Kanada vyhlásil za neplatnú kombinovanú ochrannú známku „Jamieson\nNatural Sources“ č. 185753 majiteľa BioVita, s.r.o. Bratislava z dôvodu, že navrhovateľ preukázal\nnaplnenie podmienok na vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú v zmysle § 35 ods. 3 v\nspojení § 7 písm. e/ zákona o ochranných známkach, t. j. naplnenie skutkovej podstaty tzv. „neverného\nagenta“, keďže pôvodný majiteľ napadnutej ochrannej známky bol v čase podania prihlášky obchodným\nzástupcom majiteľa zahraničnej ochrannej známky, podal si prihlášku zhodnej ochrannej známky bez\njeho súhlasu, pričom nepreukázal, že by mal na takéto konanie oprávnený dôvod; na základe rozkladu\nžalobcu proti uvedenému rozhodnutiu žalovaný druhostupňovým rozhodnutím č. POZ 3070-96/OZ\n185753-II/55-2012 z 4. mája 2012 rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nÚrad priemyselného vlastníctva SR rozhodnutím č. POZ 3071-96/OZ 185754-I/58- 2011 z 5. októbra\n2011 na návrh navrhovateľa Jamieson Laboratories Ltd., Kanada vyhlásil za neplatnú slovnú\nochrannú známku „Jamieson“ číslo 185754 majiteľa BioVita, s.r.o. Bratislava v zmysle § 35 ods. 3\nv spojení s § 7 písm. e/ zákona č. 506/2009 Z. z. z dôvodu, že navrhovateľ preukázal naplnenie\npodmienok vyhlásenia napadnutej ochrannej známky za neplatnú po preukázaní naplnenia skutkovej\npodstaty „neverného agenta“; na základe rozkladu žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu žalovaný\ndruhostupňovým rozhodnutím č. POZ 3071-96/OZ 185754-II/56-2012 z 4. mája 2012 rozklad zamietol\na napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nÚrad priemyselného vlastníctva SR rozhodnutím č. POZ 668-2009/OZ 226398-I/59-2011 z 5. októbra\n2011 v zmysle § 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z. v spojení s § 2 ods. 1 písm. k/ zákona č. 55/1997\nZ. z. na návrh navrhovateľa Jamieson Laboratories Ltd., Kanada vyhlásil za neplatnú slovnú ochrannú\nznámku „Jamieson“ č. 226398 majiteľa BioVita, s.r.o. Bratislava z dôvodu preukázania skutkovej\npodstaty „prihlášky nepodanej v dobrej viere“ v zmysle § 2 ods. 1 písm. k/ zákona č. 55/1997 Z. z.; na\nzáklade rozkladu žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu žalovaný druhostupňovým rozhodnutím č. POZ\n668-2009/OZ 226398-II/63- 2012 z 10. mája 2012 rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nKrajský súd poukázal na to že predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť či žalovaný na základe\nzisteného skutkového stavu zaujal správny právny záver o tom, či prihlášky napadnutých ochranných\nznámok žalobcu a to kombinovaná ochranná známka „Jamieson NATURAL SOURCES“ č. 226399 s\nprávom predností 30. apríla 2009 a prihláška ochrannej známky žalobcu slovnej „Jamieson“ č. 226398\ns právom prednosti 30. apríla 2009, neboli podané „v dobrej viere“.\nKrajský súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí žalovaného, predmetom ktorých bolo posúdenie\nzákonnosti zápisu uvedených ochranných známok, posudzoval v intenciách § 54 ods. 2 v spojení s §\n35 ods. 1, s § 52 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z. z. a v intenciách § 2 ods. 1, písm. k/ zákona č. 55/1997\nZ. z. , ktoré právne normy citoval.\nSúčasne krajský poukázal na to, že predmetom súdneho prieskumu bolo tiež posúdiť, či správny orgán\nna základe zisteného skutkového stavu zaujal správny právny záver o tom, že došlo k naplneniu\nskutkovej podstaty „neverného agenta“ podľa § 7 písm. e/ v spojení s § 35 ods. 3 zákona o ochranných\n\nznámkach t. j., že navrhovateľ preukázal naplnenie podmienok na vyhlásenie ochranných známok\nžalobcu za neplatné a to kombinovaná ochranná známka č. 185753 „Jamieson Natural Sources“ s\nprávom prednosti 20. novembra 1196 a slovná ochranná známka „Jamieson“ č. 185754 s právom\nprednosti 20. novembra 1996.\nKrajský súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí žalovaného, predmetom ktorých bolo posúdenie\nzákonnosti zápisu uvedených ochranných známok, posudzoval v intenciách § 35 ods. 3 zákona č.\n506/2009 Z. z. v spojení s § 7 písm. e/ uvedeného zákona a v spojení čl. 6 septies Parížskeho dohovoru.\nKrajský súd dospel k záveru, že v prípade prihlášky kombinovanej ochrannej známky „Jamieson\nNATURAL SOURCES“ č. 226399 a prihlášky ochrannej známky slovnej „Jamieson“ č. 226398 žalobcu\nboli splnené zákonné podmienky na vyhovenie návrhu na vyhlásenie napadnutých ochranných známok\nza neplatné v dôsledku preukázania naplnenia skutkovej podstaty „prihlášky nepodanej v dobrej viere“\nv zmysle § 2 ods. 1 písm. k/ zákona č. 55/1997 Z. z., keď na základe preukázaného skutkového\nstavu prihlasovateľ pri podaní prihlášok vedel, že iný subjekt spoločnosť Jamieson Laboratories Ltd.\npoužíva zhodné alebo podobné označenia pre zhodné alebo podobné výrobky a súčasne z konania\nprihlasovateľa je zrejmý úmysel zabrániť tejto spoločnosti používať takéto označenie na relevantnom\n(slovenskom) trhu. Dôvody žalovaného krajský súd považoval za správne. Vychádzajúc z právnej\nterminológie charakterizujúcej osobu konajúcu v nie dobrej viere ako osobu, ktorá pozná skutočnú\nsituáciu, a napriek tomu jedná nečestné so zlým úmyslom, akoby o tom nevedela, krajský súd uviedol,\nže zlá viera musí byť spojená s osobou prihlasovateľa a jej preukázanie musí byť v čase podania\nprihlášky, pričom prihláška ochrannej známky podaná v zlej viere môže byť napadnutá bez časového\nobmedzenia, s tým že pri posudzovaní zlej viery je potrebné zvážiť akúkoľvek relevantnú okolnosť,\nhlavne sa zohľadňuje, či osoba podávajúca prihlášku o práve inej osoby na zhodné alebo podobné\noznačenie vedela, alebo či v dobe podania prihlášky ochrannej známky o tomto práve vedieť mohla\na tiež to, či by použitie takéhoto označenia bolo v rozpore s dobrými mravmi alebo by neoprávnene\npoškodilo zvláštny charakter, či povesť označenia, ktoré je predmetom iného práva. Podľa názoru\nkrajského súdu bolo jednoznačne preukázané, že pôvodný majiteľ Marián Fekiač mal z vlastnej\nčinnosti vedomosť o tom, že práva k slovnému označeniu Jamieson a tiež k logu farebnej dúhy a\nzeleného lístka prináležia navrhovateľovi kanadskej spoločnosti Jamieson Laboratories Ltd.. Považoval\nza nesporné, že prihlasovateľ v čase podania prihlášok napadnutých ochranných známok zjavne vedel\no právach iného subjektu k zhodnému označeniu, a teda jeho prihlásené označenia nemohlo byť\nvytvorené celkom nezávisle a na základe náhodilého výberu. Mal za to, že použitie ochranných známok\nna základe takto podaných prihlášok by bolo v rozpore s dobrými mravmi, s poukazom na to, že\nprávny poriadok Slovenskej republiky (čl. 55 Ústavy SR, § 41 Obchodného zákonníka) v súlade s\njej medzinárodnými záväzkami (čl. 10bis Parížskeho dohovoru) chráni hospodársku súťaž a zakazuje\nakékoľvek konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným\nsúťažiteľom alebo spotrebiteľom. Súd konštatoval, že blokačný zámer bol preukázaný vlastnými úkonmi\nmajiteľa napadnutých ochranných známok, ktorý zabraňoval dovozu výrobkov kanadskej spoločnosti\ndo Slovenskej republiky priamo spoločnosti INTERPHARM Slovakia, a.s., považujúc za irelevantné, že\nžalobca preinvestoval viac ako 1,5 milióna eur do reklamy a propagácie výrobkov kanadskej spoločnosti.\nKonštatoval, že žalobca nebol oprávnený k prihláseniu si označenia iného subjektu vyrábajúceho dané\ntovary vo svoj prospechu bez jeho súhlasu. Stotožnil sa s argumentáciou žalovaného, že inštitút strpenia\npoužívania ochranných známok sa na prípady uplatnenia absolútnej zápisnej výluky v zmysle § 2 ods. 1\npísm. k/ zákona č. 55 /1997 Z. z. neuplatňuje, ako aj, že časové hľadisko je bezvýznamné, t. j. žalobca\nsa nemôže odvolávať na skoršie zápisy ochranných známok navyše, ak tieto boli rovnako vyhlásené za\nneplatné s účinnosťou od počiatku.\nĎalej krajský súd konštatoval, že nezistil porušenie zásady rovnosti účastníkov konania, dispozičnej\nzásady sporového konania a zásady voľného hodnotenia dôkazov, keď nedošlo k porušeniu práv\nžalobcu tým, že žalovaný mal ako podklad pre svoje druhostupňové rozhodnutia použiť dôkazy a tvrdenia\nnavrhovateľa predložené k vyjadreniu k rozkladu žalobcu, pretože stanovisko k rozkladu ako aj pripojené\ndôkazy boli žalobcovi následne na jeho výzvu doručené a to ešte pred vydaním napadnutých rozhodnutí\na proces hodnotenia dôkazov je v kompetencii žalovaného.\nKrajský súd rovnako v prípade prihlášky kombinovanej ochrannej známky č. 185753 „Jamieson Natural\nSources“ s právom prednosti 20. novembra 1196 a slovnej ochrannej známky „Jamieson“ č. 185754\ns právom prednosti 20. novembra 1996 dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia žalovaného,\n\npredmetom ktorých boli uvedené ochranné známky a postup im predchádzajúci, sú v súlade so\nzákonom.\nNepovažoval za dôvodnú žalobnú námietku, že žalovaný pri aplikácii ustanovenia § 7 písm. e/ zákona o\nochranných známkach použil nesprávny a neúmerný extenzívny výklad. Výklad žalovaného považoval\nv súlade z čl. 6 septies Parížskeho dohovoru, ktorou je ochrana majiteľa ochrannej známky zapísanej\nv jednej únijnej krajine pred parazitným konaním subjektu, ktorý je s majiteľom ochrannej známky v\nobchodnom styku a vedomosť o tejto ochrannej známky sa pokúsi zneužiť vo svoj majetkový prospech.\nMal za to, že medzi navrhovateľom a majiteľom napadnutých ochranných známok bol taký obchodný\nvzťah, na základe ktorého majiteľ, resp. jeho právny predchodca získal informácie o ochrannej známke,\nktorú následne využil vo svoj prospech a požiadal o jej registráciu vo svojom mene. Podľa názoru\nkrajského súdu žalovaný nerozhodol v rozpore s rozsudkom Všeobecného súdu vo veci T-262/09, iba\npri rozhodovaní prihliadol na odlišnosti v posudzovanej veci. Súhlasil so stanoviskom žalovaného, že\nlen v prejudiciálnych konaniach je daný autoritatívny záväzný výklad. Poukázal na to, že čl. 6septies\nods. 3 Parížskeho dohovoru predpokladá zavedenie do právneho poriadku SR lehotu, v ktorej by majiteľ\nznámky mohol uplatňovať svoje práva podľa tohto článku, kde sa výslovne uvádza, že národným\nzákonodarstvom „môže byť určená spravodlivá lehota“. Poukazom na to, že do právneho poriadku\nSR nebola zavedená takáto lehota, konštatoval, že majiteľ známky môže uplatňovať svoje práva bez\nčasového obmedzenia a relevantnou skutočnosťou je splnenie ostatných predpokladov pre naplnenie\ninštitútu neverného agenda. Poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR sa krajský súd stotožnil so stanoviskom\nžalovaného, že u neverného agenta nemôže byť splnená podmienka dobromyseľnosti v súvislosti\ns poukazovaním žalobcu na inštitút vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Krajský súd\nnepovažoval za dôvodnú ani žalobnú námietku, že právne dôvody zlá viera a neverný agent nie sú\ntotožné, považujúc za správne konštatovanie žalovaného, že oba inštitúty spája konanie subjektu s\nnečestným a podvodným úmyslom za účelom získania určitej neoprávnenej výhody na úkor inej osoby,\nktorej patrí právo k označeniu. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaný vec po\nprávnej stránke posúdil správne, stotožniac sa s aplikáciou citovaných právnych noriem s ohľadom na\nnáležite zistený a preukázaný skutkový stav veci.\nKrajský súd sa nestotožnil ani so žalobnými námietkami, ktorými žalobca tvrdil, že žalovaný pochybil,\nkeď konal v rozpore s dispozičnou zásadou, zásadou rovnosti účastníkov konania a zásadou voľného\nhodnotenia dôkazov. Poukázal na to, že pri tvrdenom porušení procesu správneho orgánu je potrebné\npreukázať okrem vady v konaní aj skutočnosť, ako bol účastník správneho konania takýmto nesprávnym\npostupom ukrátený na svojich práva, keď len v takomto prípade by bolo možné konštatovať splnenie\nzákladného predpokladu pre postup súdu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku, ako aj na to, že súd navyše prihliada len na také vady v konaní pred správnym orgánom,\nktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Konštatoval, že žiadne takéto vady v\npredmetnom konaní nezistil s poukazom na to, že súdy judikovali, že nie je možné zrušiť rozhodnutia\nsprávnych orgánov len z dôvodu procesných vád v konaní za účelovo zopakovania procesu, ak z\nokolností posudzovanej veci je už zrejmé, že nemôže byť vydané iné pre žalobcu priaznivejšie\nrozhodnutie. Záverom krajský súd konštatoval, že z uvedených dôvodov žaloby ako nedôvodné\nzamietol. Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1 O.s.p.,\nžalobcovi náhradu trov konania nepriznal pre jeho neúspech v konaní a o náhrade trov konania\npribratého účastníka nerozhodoval jednak z dôvodu, že si náhradu trov konania neuplatnil ako aj z\ndôvodu, že ustanovenie § 250k O.s.p. dáva možnosť priznať náhradu trov konania len úspešnému\nžalobcovi, a preto súd nemá zákonný podklad pre priznanie trov konania žalovanému, ale ani pribratému\núčastníkovi konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nie je možné postupovať podľa § 142 a nasl. O.s.p. za\npoužitia § 246c O.s.p. v zmysle zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania, nakoľko konanie\npodľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je konaním sporovým v zmysle tretej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby\nodvolací súd zmenil rozhodnutie krajského súdu tak, že zruší rozhodnutia správnych orgánov oboch\nstupňov a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.\nV dôvodoch svojho odvolania uviedol, že napáda rozhodnutie krajského súdu v celom jeho rozsahu\nz dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal preukázanie naplnenia skutkovej podstaty\n„neverného agenta“ podľa ustanovenia § 7 písm. e/ zákona o ochranných známkach. Poukazom na\n\nto, že predmetom správnej žaloby bola námietka voči nesprávnemu posúdeniu skutkovej podstaty\ntzv. „neverného agenta“ žalovaným, keďže žalovaný zaujal nesprávny právny záver, keď konštatoval,\nže došlo k naplneniu skutkovej podstaty „neverného agenta“ podľa § 7 písm. e/ v spojení s § 35\nods. 3 zákona o ochranných známka vo vzťahu k napadnutým ochranným známkam žalobcu č.\n185753 a 185754 s právom prednosti od 20. novembra 1996, vytýkal krajskému súdu, že napriek\ntomu, že v napadnutom rozsudku explicitne neuvádza závery a odôvodnenie Najvyššieho správneho\nsúdu ČR v rozsudku č. k. 5 A 57/2011-43 z 24. mája 2006 týkajúce sa výkladu inštitútu „neverného\nagenta“, je zrejmé, že sa so závermi Najvyššieho správneho súdu ČR stotožnil a aplikoval na\nposudzovanú vec, pričom prvostupňový súd, ako aj žalovaný však odmietli plne aplikovať závery\nrozsudku Všeobecného súdu vo veci T-262/09 z dôvodu nezáväznej povahy rozsudkov všeobecného\nsúdu a z dôvodu prihliadnutia na odlišnosti v posudzovanej veci. Vyslovil názor, že pre potreby výkladu\ninštitútu „neverného agenta“ v súvislosti s posudzovanou vecou je kľúčovou otázkou posúdenie, či\na ak áno za akých okolností a podmienok môže byť „sub-distribútor“ považovaný za agenta alebo\nzástupcu zahraničného majiteľa ochrannej známky v zmysle čl. 6septies Parížskeho dobovou. Uviedol,\nže medzi žalobcom a žalovaným nie je sporné, že medzi navrhovateľom (Jamieson Laboratoties LTD)\na pôvodným majiteľom napadnutých ochranných známok (Marián Fekiač) neexistovala bezprostredná\nväzba (bezprostredný obchodný alebo hospodárskych vzťah) a ani žiadna obchodná ( explicitná alebo\nimplicitná) dohoda alebo zmluva, taktiež je nesporné, že navrhovateľ dodával svoje tovary spoločnosti\nANMAR GLOBAL ENTERPRICES INC (pôvodne EUROCAN TRADING INTERNATIONAL), s ktorou\nmal uzavretú Zmluvu o obchodnom zastúpení, avšak spoločnosť ANMAR GLOBAL ENTERPRICES\nINC nie je a ani nikdy nebola personálne alebo majetkovo prepojená so spoločnosťou navrhovateľa.\nĎalej uviedol, že z dokladov predložených v konaní pred žalovaným vyplynulo, že spoločnosť ANMAR\nGLOBAL ENTERPRICES INC ďalej dodávala tovary pôvodnému majiteľovi. Zdôraznil, že pôvodný\nmajiteľ nebol a ani nie je personálne ani majetkovo prepojený so spoločnosťou ANMAR GLOBAL\nENTERPRICES INC, s poukazom na to, že samotný navrhovateľ vo vyjadrení k rozkladu proti\nprvostupňovému rozhodnutiu žalovaného označuje pôvodného majiteľa napadnutej ochrannej známky\nako prostredníka spoločnosti ANMAR GLOBAL ENTERPRICES INC a uvádza, že pôvodný majiteľ bol v\nsprostredkovanom obchodnom vzťahu s navrhovateľom. Mal za to, že postavenie pôvodného majiteľa\nnapadnutých ochranných známok je treba vyhodnotiť ako postavenie nezávislého sub-distribútora. S\npoukazom na závery rozsudku Všeobecného súdu vo veci T- 262/09 a závery uvedeného rozsudku\nNajvyššieho správneho súdu ČR uviedol, že v posudzovanom prípade však pôvodný majiteľ neodoberal\nvýrobky navrhovateľa od dcérskej spoločnosti navrhovateľa alebo spoločnosti, ktorá by patrila do skupiny\nspoločnosti navrhovateľa. Zdôraznil, že táto skutočnosť je podstatnou odlišnosťou medzi citovaným\nprípadom pred Najvyšším správnym súdom ČR a posudzovanou vecou. Vytýkal súdu prvého stupňa, že\nv napadnutom rozsudku neprihliadol na predmetnú odlišnosť a ani sa s ňou v odôvodnení nevysporiadal,\nkeď neuviedol, aké kritéria alebo okolnosti je potrebné skúmať a splniť, aby bol subjekt v pozícii\nsub-distribútora považovaný za agenta alebo zástupcu zahraničného majiteľa ochrannej známky v\nzmysle čl. 6septies Parížskeho dohovoru. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto veci považoval\nza nedostatočné a nepresvedčivé. Žalobca trval na svojich prednesoch, že žalovaný ani prvostupňový\nsúd pri podaní extenzívneho výkladu čl. 6septies Parížskeho dohovoru nevzali do úvahy základný atribút\nobchodného zastúpenia a to, že vzťah obchodného zastúpenia nevyhnutne predpokladá, že jedna\nstrana (zástupca/prihlasovateľ) zastupuje záujmy (obchodné záujmy) druhej strany/majiteľa, pretože v\nposudzovanom prípade pôvodný majiteľ nebol povinný hájiť záujmy zahraničného majiteľa, s ktorým\nnebol v žiadnom obchodnom ani korešpondenčnom kontakte. Tvrdil, že prvostupňový súd ako aj\nžalovaný skutkovú podstatu „neverného agenta“ nepomerne rozšírili aj na situácie sub-distribútorov,\npričom na splnenie podmienky „neverného agenta“ prvostupňový súd i žalovaný vyžadujú kvalitatívne\nvýrazne nižšie požiadavky bez nutnosti preukázania a predloženia aspoň nepriamych dôkazov o\nexistencii obchodnej dohody. Vyslovil názor, že v posudzovanom prípade nebola splnená nevyhnutná\npodmienka existencie obchodného vzťahu medzi pôvodným majiteľom (žalobcom) a navrhovateľom\n(pribratý účastník), ktorý by odôvodňoval posúdenie pozície pôvodného majiteľa ako zástupcu alebo\nagenta navrhovateľa v zmysle článku 6septies Parížskeho dohovoru.\nŽalobca sa nestotožnil s argumentáciou súdu prvého stupňa, ktorou v napadnutom rozsudku odmietol\nžalobnú námietku, že inštitúty „neverného agenta“ a „zlej viery“ nie sú totožné. S poukazom na pojmové\nznaky „zlej viery“ a „neverného agenta“ uviedol, že ak by určité konanie subjektu bolo posúdené ako\nkonanie v zlej viere tak takéto zistenie samo osebe nie je dostatočné na konštatovanie, že dané konanie\nje aj konaním neverného agenta, teda z konania, ktoré je konaním v zlej viere automaticky nevyplýva,\nže je aj konaním neverného agenta.\n\nŽalobca ďalej namietal porušenie zásady rovnosti účastníkov konania, dispozičnej zásady sporového\nkonania a postup žalovaného nad rámec podaného návrhu. Nesúhlasil s argumentáciou prvostupňového\nsúdu uvedenou v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorou sa súd prvého stupňa vysporiadal s\nuvedenou žalobnou námietkou. Vytýkal prvostupňovému súdu, že v napadnutom rozsudku neuviedol,\nakými konkrétnymi dôvodmi sa riadil pri vyslovení svojho záveru o odmietnutí tejto žalobnej na námietky,\nkeď neuviedol žiadne kritéria alebo okolnosti, ktoré ho viedli k jeho konštatovaniu uvedeného na\nstrane 15 napadnutého rozsudku. Odôvodnenie prvostupňového súdu v tomto smere považoval za\nnedostatočné a nepresvedčivé.\nŽalobca nesúhlasil ani s argumentáciou súdu prvého stupňa, ktorou sa vysporiadal so žalobnou\nnámietkou týkajúcou sa porušenia zásady voľného hodnotenia dôkazov zo strany žalovaného. Zdôraznil,\nže správny orgán pri hodnotení dôkazov nielenže postupuje v zmysle § 52 zákona o ochranných\nznámkach, avšak musí zároveň rešpektovať ustanovenie § 51 ods. 11 zákona o ochranných známkach,\nv zmysle ktorého sa podanie posudzuje podľa jeho obsahu. S poukazom na to, že je nesporné, že\nv návrhu na vyhlásenie napadnutých ochranných známok za neplatné bolo uplatnených 6 rôznych\nprávnych dôvodov na vyhlásenie neplatnosti, uviedol, že keďže podľa zákona o ochranných známkach\nkaždý z uplatnených právnych dôvodov na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú je samostatný a\nmohol by byť predmetom samostatného správneho konania, žalovaný posudzoval jednotlivé uplatnené\nprávne dôvody úplne samostatne nezávisle. Namietal, že žalovaný ani neposúdil a nevyhodnotil návrhy\nna vyhlásenie napadnutých ochranných známok zo všetkých uplatnených dôvodov, ale iba z dvoch\ndôvodov „zlej viery“ a „neverného agenta“. Vytýkal žalovanému pochybenie v tom zmysle, že pri\nposúdení podaných návrhov na vyhlásenie napadnutých ochranných známok za neplatné prekročil\nobsah podaní navrhovateľa, ktorý obsah predstavuje v sporových konaniach pre žalovaného záväzný\nrozsah a obmedzenie, ktoré je žalovaný pri hodnotení dôkazov povinný rešpektovať. Nesúhlasil\nso stanoviskom žalovaného, že odmietnutie vyhodnotenia predložených dôkazov vo vzťahu k iným\ndôvodom by bolo prejavom neprípustného formalizmu. Postup žalovaného považoval v tomto smere\nza arbitrárny, pretože základom pre takýto postup správneho orgánu môže byť len zákonný príkaz\nalebo výslovné tvrdenie alebo požiadavka navrhovateľa, že všetky predložené dôkazy sa týkajú\nvšetkých uplatnených dôvodov. Žalobca mal za to, že predmetné vyhodnotenie dôkazov žalobcom\n(zrejme žalovaným) v rámci konania o vyhlásenie napadnutých ochranných za známok za neplatné je\nneprípustné v sporovom konaní, považujúc napadnuté rozhodnutia žalovaného za nezákonné, pretože\nžalovaný prekročil zákonný rámec správnej úvahy, v dôsledku ktorej rozhodol o vyhovení návrhov na\nvyhlásenie napadnutých ochranných známok za neplatné, ktorým rozhodnutím bol žalobca ukrátený na\nsvojich právach, keďže napadnuté ochranné známky boli vyhlásené za neplatné v plnom rozsahu.\nŽalobca ďalej namietal porušenie práva na spravodlivý proces súdom. Vytýkal súdu prvého stupňa,\nže odmietol akceptovať ospravedlnenie sa riadne zvoleného právneho zástupcu žalobcu a odročiť\npojednávanie a následne vo veci bez účasti riadneho zástupcu žalobcu (iba za účasti na rýchlo\nzabezpečeného substituenta) pojednával a vyniesol rozsudok hoci na takýto postup nebol zákonný\ndôvod, pričom s touto skutočnosťou, resp. dôvodmi svojho postupu sa súd 1. stupňa v rozsudku vôbec\nnevyporiadal.\nŽalovaný ako aj ďalší účastník podali písomne vyjadrenia k odvolaniu žalobcu.\nŽalovaný správny orgán vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhoval, aby odvolací súd napadnuté\nrozhodnutie krajského súdu v zmysle ust. § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a účastníkom konania\nnepriznal právo na náhradu trov konania.\nV dôvodoch vyjadrenia vyjadril nesúhlas s odvolacími námietkami a s argumentáciou žalobcu uvedenou\nv jeho odvolaní, týkajúcimi sa v oblasti: preukázanie naplnenia skutkovej podstaty neverného agenta\npodľa § 7 písm. e/ zákona č. 506/2009 Z. z. a to vo vzťahu k ochranným známkam č. 185753 a č.\n185754, porušenie zásady rovnosti účastníkov konania, dispozičnej zásady sporového konania, postup\nžalovaného nad rámec podaného návrhu a porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces.\nŽalovaný sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa týkajúci sa výkladu § 7 písm. e/ zákona o\nochranných známkach, t. j. výkladu inštitút neverného agenta, doplniac, že pri posudzovaní naplnenia\nskutkovej podstaty neverného agenta je potrebné hodnotiť každý prípad jednotlivo a zohľadniť všetky\n\nokolnosti konkrétneho prípadu. S poukazom na vyjadrenie k žalobám žalovaný opätovne uviedol,\nže z dokladov predložených v správnom konaní jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľ Jamieson\nLaboratories Ltd. dodával svoje tovary na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení z 27. júla 1992\nspoločnosti EUROCAN TRADING INTERNATIONAL resp. ANMAR GLOBAL ENTERPRICES INC\n(navrhovateľom predložené faktúry z rokov 1998 a 1999), ktorá ich dodávala pôvodnému majiteľovi\nnapadnutých ochranných známok (pôvodným majiteľom predložené fotokópie dodávateľských faktúr\nz obdobia rokov 1994 až 2000), ktorý ich následne dodával rôznym odberateľom v rámci Slovenskej\nrepubliky predovšetkým spoločnosti INTERPHARM, s.r.o. (neskôr INTERPHARM Slovakia,a.s.) alebo\npriamo jednotlivým lekárňam v Slovenskej republike (fotokópia odberateľských faktúr a dodacích\nlistov z obdobia rokov 1994 až 2010). Konštatoval, že hoci väzba medzi navrhovateľom a pôvodným\nmajiteľom ochrannej známky nebola bezprostredná (aj, keď na tomto mieste je dôvodné poukázať na\nfaktúru o dodávke tovarov z 11. septembra 1999, predloženú navrhovateľom spoločne s návrhom na\nvyhlásenie ochranných známok č. 185753 a 85754 za neplatné, od dodávateľa Jamieson Laboratories\nLtd. spoločnosti ANMAR GLOBAL ENTERPRICES, pričom priamo na tomto doklade je uvedené\naj meno Nova Concepst spoločne s adresou Bardosova 831, Bratislava, Slovak Republik, čo je\nsúčasťou obchodného mena a miesta podnikania živnostníka Marian Fekiač NOVA CONCEPTS), je\nv danom prípade dôvodné konštatovanie o existencii hospodárskeho vzťahu, resp. prepojenie medzi\nnavrhovateľom a pôvodným majiteľom ochrannej známky Marianom Fekiačom, na základe, ktorého\npôvodný majiteľ ochrannej známky získal informácie o ochrannej známke, ktorú využil, resp. zneužil vo\nsvetle článku 6septies Parížskeho dohovoru vo svoj prospech. Žalovaný vyslovil presvedčenie, čím sa\nstotožnil aj prvostupňový súd, že v danom prípade a za daných okolností konanie pôvodného majiteľa\nochrannej známky aj napriek neexistencie bezprostrednej priamej väzby medzi pôvodným majiteľom\nochrannej známky a navrhovateľom neplatnosti (a teda aj napriek neexistencii zmluvy medzi nimi)\nnaplnilo skutkovú podstatu „neverného agenta“ a je dôvodné považovať pôvodného majiteľa ochrannej\nznámky za obchodného zástupcu v zmysle § 7 písm. e/ zákona o ochranných známkach, majúc za\nto, že opačné hodnotenie danej situácie by bolo v rozpore s účelom a zmyslom § 7 písm. e/ zákona o\nochranných známkach resp. čl. 6septies Parížskeho dohovoru.\nŽalovaný nesúhlasil ani s odvolacou námietkou žalobcu o odmietnutí aplikovateľnosti záverov rozsudku\nVšeobecného súdu EÚ vo veci T-262/09. Zdôraznil, že pri posudzovaní naplnenia skutkovej podstaty\nneverného agenta je potrebné hodnotiť každý prípad jednotlivo a zohľadniť všetky okolnosti konkrétneho\nprípadu, s poukazom na otázku miery prípadnej možnej aplikovateľnosti záverov uvedeného rozhodnutia\nVšeobecného súdu EÚ, keďže skutkový stav, resp. okolnosti prípadov nie sú totožné. Taktiež nesúhlasil\ns odvolacou námietkou žalobcu a jeho argumentáciou vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho správneho\nsúdu ČR č. 5A 57/2011 - 43 zo dňa 24. mája 2006.\nVyjadril nesúhlas aj s ďalšou odvolacou námietkou žalobcu týkajúcou sa prekrývania inštitútov „zlá\nviera“ a „neverný agent“. Poukazom na konštatáciu súdu prvého stupňa: „že oba inštitúty spája konanie\nsubjektu s nečestným a podvodným úmyslom za účelom získania určitej neoprávnenej výhody na\núkor inej osoby, ktorej patrí právo k označeniu“ ako aj „že inštitút neverného agenta je podmnožinu\nvšeobecnej kategórie konania v zlej viere“, považoval odvolacie argumenty žalobcu za účelové a\nzmätočne vytrhnutím záverov prvostupňového súdu z kontextu pôvodnej žalobnej námietky.\nŽalovaný nesúhlasil ani s ďalšími odvolacími námietkami, ktorými žalobca namietal pochybenia\nžalovaného v správnom konaní najmä vzhľadom na porušenie dispozičnej zásady, porušenie zásady\nrovnosti účastníkov konania a zásady voľného hodnotenia dôkazov. Uviedol, že prvostupňový súd\nsa nestotožnil so žalobnými námietkami týkajúcimi sa žalobcom tvrdeného pochybenia žalovaného v\nsprávnom konaní, ktoré závery v odôvodnení napadnutého rozsudku zdôvodnil. Uvedené námietky\npovažoval za zavádzajúce a ako ďalší účelový pokusu o zvrátenie pre žalobcu nepriaznivého stavu. V\ndanej súvislosti poukázal na to, že žalobca v tejto časti odvolania napadá len vyjadrenie žalovaného k\nžalobe, čo však nie je spôsobilé vyústiť do odvolacej námietky proti prvostupňovému rozsudku. Ďalej\nuviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení.\nK námietke žalobcu, že prvostupňový súd sa vôbec nevyporiadal so žalobnou námietkou týkajúcou\nsa nesprávneho postupu žalovaného, v ktorom žalovaný ako ako správny orgán v sporovom konaní\nvyhľadával a doplnil dôkazy v prospech navrhovateľa, uviedol, že prvostupňový súd sa aj s touto\nnámietku žalobcu vysporiadal, keď konštatoval, že v predmetnom správnom konaní nezistil žiadne vady,\nktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.\n\nVo vzťahu k ďalšej odvolacej námietke žalobcu o porušení jeho práva na spravodlivý proces uviedol,\nže žalobcu na pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 28. novembra 2008 zastupoval advokát\nMgr. Žovic, spoločník a konateľ spoločnosti patentových zástupcov ŽOVICOVÁ & ŽOVIC IP, s.r.o.,\nktorá je zapísaná ako oprávnený zástupca žalobcu v registri ochranných známok v prípade všetkých\nštyroch dotknutých ochranných známok. V danej súvislosti dal do pozornosti právny záver vyslovený v\nuznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 54/2011 z 8. júla 2010, ktorý citoval a súčasne poukázal\nna rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 252/2009 a 5 Cdo 26/2010, 3 Cdo 252/2010.\nÚčastník konania - Jamieson Laboratories Ltd. vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhoval odvolaciemu\nsúdu, aby odvolanie žalobcu zamietol a rozsudok krajského súdu potvrdil.\nV dôvodoch vyjadrenia uvedený účastník konania uviedol, že rozhodnutie krajského súdu považuje za\nzákonné vychádzajúce zo správneho právneho posúdenia veci. S odvolacími dôvodmi - (ne)preukázania\nnaplnenia skutkovej podstaty „neverného agenta“ podľa § 7 písm. e/ zákona o ochranných známkach,\nporušenia zásady rovnosti účastníkov konania, dispozičnej zásady sporového konania, postup\nžalovaného nad rámec podaného návrhu, porušenia práva žalobcu na spravodlivý súdny proces,\nnesúhlasil.\nTvrdenia žalobcu ohľadne preukázania naplnenia skutkovej podstaty „neverného agenta“ podľa § 7\npísm. e/ zákona o ochranných známkach považoval za účelové. Uviedol, že spoločnosť Jamieson\nLaboratories Ltd. jednoznačne preukázala, že pôvodný prihlasovateľ predmetnej ochrannej známky bol\nv čase registrácie exluzívnym dovozcom jeho výrobkov na území SR. Poukázal na to, že rozhodujúcou\nskutočnosťou pre posúdenie, či konanie pôvodného majiteľa ochrannej známky naplnilo podstatu\n§ 7 písm. e/ zákona o ochranných známkach nie je existencia formálnej zmluvy, rovnako nie je\nnikde formálne zadefinované, kto môže alebo musí byť považovaný za „neverného agenta“, pričom\nvzhľadom na veľké množstvo rôznych foriem obchodnej spolupráce by to ani nebolo dobre možné,\npreto je potrebné tento inštitút posudzovať podľa povahy skutočnej obchodnej spolupráce ako aj ďalších\nokolností konkrétneho prípadu a aj v prípadoch, keď neexistuje písomná zmluva o existencii obchodnej\ndohody, možno usudzovať na základe nepriamych dôkazov, ako sú obchodná korešpondencia medzi\nstranami, faktúry a objednávky na tovar predaný zástupcovi, existencia dobropisov a iných bankových\ndokladov. Mal za to, že z argumentácie návrhov na vyhlásenie ochranných známok za neplatné a\ndokladov predložených spoločnosťou Jamieson Laboratories Ltd. v konaní pred úradom jednoznačne\nvyplýva, že pôvodný majiteľ bol v čase podania prihlášok týchto ochranných známok výhradným\ndovozcom kanadských vitamínov Jamieson, pôsobil v priamej distribučnej línii spoločnosti Jamieson\nLaboratories Ltd., veľmi dobre poznal ochranné známky, ktorými boli označované originálne výrobky\nJamieson, a napriek tomu si nechal zaregistrovať zhodnú ochrannú známku vo svoj prospech bez\nsúhlasu majiteľa zahraničnej ochrannej známky a zároveň výrobcu produktov, na ktorých si pôvodný\nmajiteľ zakladal celú svoju podnikateľskú činnosť. Mal za to, že krajský súd z hľadiska svojej\nkompetencie celé konanie úradu preskúmal a nenašiel v ňom žiadne vady, ktoré by ho oprávňovali\nzrušiť rozhodnutie úradu, s poukazom na to, že ak úrad, resp. prvostupňový súd nerozhodol v prospech\nžalobcu neznamená to, že porušil zákon, ako sa to snaží prezentovať žalobca.\nTaktiež nesúhlasil s odvolacou námietkou žalobcu porušenia zásady rovnosti účastníkov konania,\ndispozičnej zásady sporového konania a postup žalovaného nad rámec podaného návrhu. Poukazom\nna to, že každé administratívne konanie by sa malo riadiť zásadami ako dispozičná zásada, prejednacia\nzásada, zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada materiálnej pravdy, uviedol že žalobca účelovo\nargumentuje porušením niektorých základných zásad správneho konania, pričom sám určuje, ktoré\nzásady správneho konania vo svojom uvažovaní by chcel uplatniť a ktoré nie. Tvrdil, že žalobca vo svojej\nargumentácii postupuje veľmi selektívne, keď akcentuje jedine dispozičnú zásadu sporového konania a\nprejednací princíp, ktoré navyše svojsky interpretuje spôsobom, ktorému chýba elementárna logika a na\nzáklade čoho vytvára fikciu porušenia svojich procesných práv, ktorým nesprávnym výkladom sa snaží\nobmedziť konanie úradu, majúc za to, že pre účely posudzovania postupu správneho orgánu takisto\nmusia byť procesné zásady posudzované ako jeden vyvážený celok, pričom treba brať osobitný zreteľ\nnajmä na spoľahlivé zistenie stavu veci a spravodlivosť konania. Vyslovil názor, že úrad bez porušenia\nakejkoľvek zásady správneho konania dospel k záveru, že boli splnené všetky podmienky podľa § 35\nods. 3 v spojení s § 7 písm. e/ zákona č. 506/2009 Z. z. na vyhlásenie neplatnosti napadnutej ochrannej\nznámky v plnom rozsahu. Ďalej poukazom na to, že argumentačné línie preukazovania podania prihlášky\nochrannej známky v zlej viere a podania prihlášky ochrannej známky obchodným zástupcom majiteľa\n\nzahraničného ochrannej známky bez jeho súhlasu, sa samozrejme, môžu prelínať, pričom v oboch\nprípadoch sa jedná o snahu získať neoprávnený profit na úkor starších práv navrhovateľa, tvrdil, že úrad\nv rozhodnutí vychádzal len z predložených dôkazov a odôvodnení navrhovateľa, pričom vonkoncom\nnešiel nad ich rámec, a preto žiadna z procesných zásad správneho konania nebola porušená, doplniac,\nže tieto dôkazy boli komplexné a zreteľne vykresľovali vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou Jamieson\nLaboratories Ltd. a prípadné delenie týchto dôkazov na tie, ktoré by mali preukazovať jeden dôvod na\nvyhlásenie ochrannej známky za neplatnú a zároveň by nemohli podporiť ďalší dôvod, by bolo nelogické\na prakticky nemožné.\nVo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu o porušení jeho práva na spravodlivý proces súdom,\nuviedol že argumentáciu žalobcu treba považovať za účelovú i z dôvodu, že nepreukázal že by on,\nprípadne aj klient, ktorého mal jeho právny zástupca zastupovať na druhom pojednávaní, trvali na\nosobnej prítomnosti právneho zástupcu. Odvolaciu námietku považoval za nedôvodnú. Uviedol, že na\npojednávaní bol žalovaný (zrejme žalobca) riadne zastúpený patentovým zástupcom žalobcu, ktorý ho\nzastupoval aj v samotných konaniach o vyhlásení predmetných ochranných známok za neplatné a\nnavyše žalobca na pojednávaní zopakoval len to, čo už bolo obsahom písomných podaní a žiadne nové\nskutočnosti pritom nepredkladal, a preto nemohlo dôjsť k porušeniu jeho práva na riadne zastúpenia.\nDajúc do pozornosti dôležitú zásadu hospodárnosti konania, uviedol, že podľa skúseností Jamieson\nLaboratories Ltd. s osobou žalobcu a jeho opakovaných žiadostí o odročenie iných pojednávaní aj teraz\nišlo zo žalobcovej strany o pokus o obštrukciu, považujúc postup súdu, keď v záujme hospodárnosti\nkonania nepresunul termín pojednávania na iný dátum, za správny.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní (§ 246c\nods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta prvá\nO.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156\nods. 1 a 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie\nžalobcu nie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd\nprvého stupňa zamietol žaloby, ktorými sa žalobca domáhal zrušiť rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Preskúmavanými rozhodnutiami žalovaný podľa ust.\n59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len\nsprávny poriadok) v nadväznosti na uvedené ustanovenia zákona o ochranných známkach zamietol\nrozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vo veci návrhov spoločnosti\nJamieson Laboratories Ltd. na vyhlásenie ochranných známok č. 226399 „Jamieson NATURAL\nSOURCES“ (kombinovaná), č. 226398 „Jamieson“, č. 185753 „Jamieson Natural Sources“ a č. 185754\n„Jamieson“ za neplatné. Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého\nstupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutiami správneho orgánu prvého stupňa\na konania im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal s námietkami\nuvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci sú rozhodnutia a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou vo veci návrhov na vyhlásenie predmetných\nochranných známok (č. 226399 „Jamieson NATURAL SOURCES“ (kombinovaná), č. 226398\n„Jamieson“, č. 185753 „Jamieson Natural Sources“ a č. 185754 „Jamieson“ ) za neplatné podľa zákona\no ochranných známkach.\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej\nrozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov §§ 247 a nasl. O.s.p.)\nje posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\n\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nV rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v\nžalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.( § 245 ods. 2 O.s.p.).\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského\nsúdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia\n§ 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých\nprávnych noriem uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú\ndostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu\npovažuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom\na aby v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s\nprávnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti\nzásadných dôvodov napadnutého rozhodnutia.\nOdvolací súd v odvolacom konaní je viazaný rozsahom odvolacích dôvodov, v rozsahu ktorých v danom\nprípade posudzoval, či súd prvého stupňa správne aplikoval právnu úpravu ustanovenú v právnej\nnorme § 7 písm. e/ v spojení s § 35 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z. z. na preukázanie naplnenia\nskutkovej podstaty „neverného agenta“ a to vo vzťahu k ochranným známkam č. 185753 a č. 185754,\na či prvostupňový súd správne a v súlade so zákonom posúdil, či v preskúmavaných správnych\nkonaniach žalovaného došlo k takým vytýkaným procesným vadám konania, ktoré majú za následok\nnezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí žalovaného, v zmysle žalobných a odvolacích námietok\nžalobcu, že preskúmavané správne konania sú zaťažené pochybením žalovaného porušením zásady\nrovnosti účastníkov konania, dispozičnej zásady sporového konania, postup žalovaného nad rámec\npodaného návrhu, a napokon odvolací súd posudzoval, či postupom súdu prvého stupňa došlo k\nporušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces.\nZákon o ochranných známkach č. 506/2009 Z. z. upravuje práva a povinnosti súvisiace s právnou\nochranou ochranných známok a konania vo veciach ochranných známok pred Úradom priemyselného\nvlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len \"úrad\") ( § 1).\nPodľa § 2 zákona o ochranných známkach označenie, ktoré môže tvoriť ochrannú známku, je akékoľvek\noznačenie, ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená,\nčíslice, kresby, tvar tovaru alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie, ak takéto označenie je\nspôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby.\n\nPodľa § 7 písm. e/ zákona o ochranných známkach označenie sa nezapíše do registra na základe\nnámietok proti zápisu označenia do registra (ďalej len \"námietky\") podaných podľa § 30 majiteľom\nzahraničnej ochrannej známky, ak prihlasovateľ, ktorý je alebo bol na území Slovenskej republiky\nobchodným zástupcom majiteľa zahraničnej ochrannej známky alebo jeho zástupcom na základe iného\nprávneho vzťahu (ďalej len \"obchodný zástupca\"), požiadal o zápis označenia do registra vo svojom\nmene bez súhlasu jej majiteľa; to neplatí, ak mal obchodný zástupca na takéto konanie oprávnený dôvod.\nPodľa § 35 ods.3 zákona o ochranných známkach Úrad vyhlási ochrannú známku za neplatnú aj na\nnávrh osoby uvedenej v § 7 z dôvodov podľa § 7, ak sa v konaní o vyhlásení ochrannej známky za\nneplatnú preukáže, že tento dôvod existuje.\nPodľa čl. 8 ods. 3 nariadenia Rady ES č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva\nna základe námietky majiteľa ochrannej známky ochranná známka nebude zapísaná, ak obchodný\nzástupca alebo zástupca majiteľa ochrannej známky požiada o jej zápis vo vlastnom mene bez súhlasu\nmajiteľa, pokiaľ takýto obchodný zástupca alebo zástupca svoje konanie neodôvodní.\nPodľa čl. 6septies ods. 1, 2 Parížskeho dohovoru, ak žiada agent alebo zástupca majiteľa známky\nniektorej únijnej krajine o zápis tejto známky na svoje vlastné meno v jednej alebo niekoľkých týchto\nkrajinách bez súhlasu toho majiteľa je majiteľ oprávnený podať námietky proti požadovanému zápisu a\nžiadať o výmaz, alebo ak to povoľuje zákon dotyčnej krajiny o prevod zápisu na seba, pokiaľ by agent\nalebo zástupca neospravedlnil svoje konanie\nS výhradou vyššie uvedeného odseku 1/ je majiteľ známky oprávnený podať námietky proti používaniu\nsvojej známky agentom alebo zástupcom, pokiaľ na toto po užívanie nedal splnomocnenie.\nPodľa § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa\nvzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení\nneskorších predpisov - správny poriadok) s výnimkou ustanovení § 19, 28, 29, 32 až 34, 39, 49, 50, §\n59 ods. 1 a § 60.\nPodľa § 52 ods. 1, 2, 3 zákona o ochranných známkach účastník konania je povinný navrhnúť a predložiť\ndôkazy na preukázanie svojich tvrdení.\nÚrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomných súvislostiach.\nÚrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené.\nPodľa § 54 ods. 2 zákona o ochranných známkach práva a vzťahy z ochranných známok zapísaných\ndo registra pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa riadia ustanoveniami tohto zákona. Vznik\ntýchto práv a vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona\nsa posudzujú podľa predpisov platných v čase ich vzniku. Ochranná známka zapísaná do registra podľa\npredchádzajúcich právnych predpisov nebude vyhlásená za neplatnú, ak je v súlade s týmto zákonom.\nOdvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a žalobných dôvodov dospel k záveru, že\nsprávny orgán prvého stupňa v danom prípade postupoval v intenciách citovaných právnych noriem,\nvo veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutí, v konaní\npostupoval v súčinnosti s účastníkmi konania a vo veci rozhodol vecne a právne správne, z ktorých\ndôvodov žalovaný správny orgán rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu potvrdil v súlade so\nzákonom, a preto boli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie žalôb súdom prvého stupňa.\nPodľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n\nPodľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a\nostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZ citovanej ústavnej úpravy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusia byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti\nštátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených\nhodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej\nnormy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý\nzákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti\nrozhodnutia ako individuálneho správneho aktu.\nVychádzajúc z citovanej právnej úpravy vyplýva, že cieľom zákonodarcu v zákone o ochranných\nznámkach č. 506/2009 Z. z. bolo upraviť práva a povinnosti súvisiace s právnou ochranou ochranných\nznámok a konania vo veciach ochranných známok pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej\nrepubliky.\nZákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 7 písm. e/ zákona o ochranných známkach prejavil vôľu,\nv zmysle ktorej Úrad priemyselného vlastníctva nezapíše do registra ochranných známok označenie\nnavrhovanej ochrannej známky prihlasovateľa na základe námietok proti zápisu označenia do registra\npodaných podľa § 30 majiteľom zahraničnej ochrannej známky, ak prihlasovateľ, ktorý je alebo bol\nna území Slovenskej republiky obchodným zástupcom majiteľa zahraničnej ochrannej známky alebo\njeho zástupcom na základe iného právneho vzťahu (ďalej len \"obchodný zástupca\"), požiadal o zápis\noznačenia do registra vo svojom mene bez súhlasu jej majiteľa; to neplatí, ak mal obchodný zástupca\nna takéto konanie oprávnený dôvod. V právnej norme ustanovenej v § 35 ods. 3 zákona o ochranných\nznámkach zákonodarca zveril do právomoci Úradu priemyselného vlastníctva SR vyhlásiť ochrannú\nznámku za neplatnú aj na návrh osoby uvedenej v § 7 z dôvodov podľa § 7, ak sa v konaní o vyhlásení\nochrannej známky za neplatnú preukáže, že tento dôvod existuje.\nNa základe skutkových zistení v danej veci aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo preukázané, že\nnavrhovateľ t.j. spoločnosť Jamieson laboratories Ltd. je výrobcom vitamínov a vyživovaných doplnkov\nod roku 1922 a svoje výrobky označené „Jamieson“ distribuuje do viacerých krajín sveta, pričom ide o\nvýrobky z produktov z ekologických čistých zdrojov dopestovaných na jeho vlastných plantážach a je\nmajiteľom viacerých zahraničných ochranných známok slovných a kombinovaných so skorším právom\nprednosti ako napadnuté ochranné známky. Zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho\nspisu (dokladov predložených v správnom konaní) je zrejmé, že pôvodný majiteľ ( Marian Fekiač)\nmal o existencii navrhovateľa a jeho výrobkoch vedomosť už z pobytu v Kanade, že navrhovateľ\nJamieson Laboratories Ltd. dodával svoje tovary na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení z 27. júla\n1992 spoločnosti EUROCAN TRADING INTERNATIONAL resp. ANMAR GLOBAL ENTERPRICES INC\n(navrhovateľom predložené faktúry z rokov 1998 a 1999), ktorá ich dodávala pôvodnému majiteľovi\nnapadnutých ochranných známok (pôvodným majiteľom predložené fotokópie dodávateľských faktúr\nz obdobia rokov 1994 až 2000), ktorý ich následne dodával rôznym odberateľom v rámci Slovenskej\nrepubliky predovšetkým spoločnosti INTERPHARM, s.r.o. (neskôr INTERPHARM Slovakia,a.s.) alebo\npriamo jednotlivým lekárňam v Slovenskej republike (fotokópia odberateľských faktúr a dodacích listov\nz obdobia rokov 1994 až 2010).\nOdvolací súd na základe skutkových zistení dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa,\nže napriek tomu, že obchodný vzťah medzi navrhovateľom (Jamieson laboratories Ltd. Kananda)\na pôvodným majiteľom ochrannej známky (Marianom Fekiačom) nebol bezprostredný, teda že\nmedzi navrhovateľom a pôvodným vlastníkom ochrannej známky nebola uzatvorená priamo zmluva\no obchodnom vzťahu, je odôvodnené v danom prípade konštatovať, že medzi navrhovateľom a\npôvodným majiteľom existoval hospodársky vzťah, na základe ktorého prepojenia pôvodný majiteľ\nochrannej známky získal informácie o ochrannej známke, ktorú využil, resp. zneužil v zmysle článku\n6septies Parížskeho dohovoru vo svoj prospech, resp. čl. 8 ods. 3 nariadenia Rady ES č. 207/2009.\nOdvolací súd zastáva zhodný názor ako súd prvého stupňa, že v danom prípade skutkové okolnosti\npreukazujú, že pôvodný majiteľ ochrannej známky aj napriek neexistencii zmluvy o priamom obchodnom\n\nzastúpení navrhovateľa bol výlučným distribútorom výrobkov navrhovateľa na území Slovenska, a\nsvojím konaní tj. zápisom ochranných známok zhodného označenia do registra ochranných známok bez\nsúhlasu navrhovateľa naplnil skutkovú podstatu „neverného agenta“ a je opodstatnené ho považovať\nza obchodného zástupcu v zmysle § 7 písm. e/ zákona o ochranných známkach, a v súlade s čl.\n6septies Parížskeho dohovoru a čl. 8 ods. 3 nariadenia Rady ES č. 207/2009. V danej súvislosti\nodvolací súd dáva do pozornosti, že z faktúry o dodávke tovarov z 11. septembra 1999, predloženej\nnavrhovateľom spoločne s návrhom na vyhlásenie ochranných známok č. 185753 a 85754 za neplatné,\nod dodávateľa Jamieson Laboratories Ltd. spoločnosti ANMAR GLOBAL ENTERPRICES vyplýva,\nže na tomto doklade je priamo uvedené aj meno Nova Concepst spoločne s adresou Bardosova\n831, Bratislava, Slovak Republik, čo je súčasťou obchodného mena a miesta podnikania pôvodného\nvlastníka ochrannej známky - Marian Fekiač NOVA CONCEPTS, ktorá skutočnosť preukazuje aj priame\nprepojenie pôvodného vlastníka k spoločnosti navrhovateľa.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd považoval záver krajského súdu o tom, že napadnuté rozhodnutia\nžalovaného a postup im predchádzajúci, predmetom ktorých boli ochranné známky v prípade prihlášky\nkombinovanej ochrannej známky č. 185753 „Jamieson Natural Sources“ s právom prednosti 20.\nnovembra 1996 a slovnej ochrannej známky „Jamieson“ č. 185754 s právom prednosti 20. novembra\n1996, sú v súlade so zákonom, za správny a súladný so zákonom a súčasne naň poukazuje.\nOdvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani odvolaciu námietku, ktorou žalobca namietal, že súd prvého\nstupňa ako aj žalovaný pri aplikácii ustanovenia § 7 písm. e/ zákona o ochranných známkach použili\nnesprávny a neúmerný extenzívny výklad. Odvolací súd výklad uvedenej právnej normy súdom prvého\nstupňa tak ako aj žalovaného považoval v súlade z čl. 6septies Parížskeho dohovoru, účelom ktorej\nprávnej úpravy je ochrana majiteľa ochrannej známky zapísanej v jednej únijnej krajine pred parazitným\nkonaním subjektu, ktorý je s majiteľom ochrannej známky v obchodnom styku a vedomosť o tejto\nochrannej známky sa pokúsi zneužiť vo svoj majetkový prospech, keď zo skutkových okolností daného\nprípadu jednoznačne vyplýva, že medzi navrhovateľom a majiteľom napadnutých ochranných známok\nbol taký obchodný vzťah, na základe ktorého majiteľ, resp. jeho právny predchodca získal informácie o\nochrannej známke, ktorú následne využil vo svoj prospech a požiadal o jej registráciu vo svojom mene\na bez súhlasu navrhovateľa. Odvolací súd sa stotožňuje aj s konštatáciou krajského súdu, že žalovaný\nnerozhodol v rozpore s rozsudkom Všeobecného súdu vo veci T-262/09, iba pri rozhodovaní prihliadol\nna odlišnosti v posudzovanej veci. Odvolací súd tvrdenie žalobcu, že napriek tomu, že v napadnutom\nrozsudku krajský súd explicitne neuvádza závery a odôvodnenie Najvyššieho správneho súdu ČR v\nrozsudku č. k. 5 A 57/2011-43 z 24. mája 2006 týkajúce sa výkladu inštitútu „neverného agenta“,\nje zrejmé, že sa so závermi Najvyššieho správneho súdu ČR stotožnil a aplikoval na posudzovanú\nvec, považoval za irelevantné a účelové, nemajúce vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nRozhodujúcou skutočnosťou v danom prípade bolo posúdenie konania žalobcu resp. jeho právneho\npredchodcu, či v čase podania prihlášok k zápisu predmetných ochranných známok postupoval v súlade\nso zákonom, pričom zo skutkových okolností vyplynulo, že v čase podania prihlášok predmetných\nochranných známok na zápis do registra bol zástupcom majiteľa zahraničnej ochrannej známky na\núzemí Slovenskej republiky na základe iného právneho vzťahu a požiadal o zápis zhodného označenia\ndo registra vo svojom mene bez súhlasu jej majiteľa. Odvolací súd taktiež nemohol prisvedčiť tvrdeniu\nžalobcu, že prvostupňový súd ako aj žalovaný skutkovú podstatu „neverného agenta“ nepomerne rozšírili\naj na situácie sub-distribútorov, pričom na splnenie podmienky „neverného agenta“ prvostupňový súd i\nžalovaný vyžadujú kvalitatívne výrazne nižšie požiadavky bez nutnosti preukázania a predloženia aspoň\nnepriamych dôkazov o existencii obchodnej dohody. V danej súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti,\nže zákonodarca v právnej norme § 7 písm. e/ zákona o ochranných známkach pojem „obchodného\nzástupcu“ nijak nedefinuje a ani z právnej úpravy čl. 6septies Parížskeho dohovoru pojem „agent alebo\nzástupca“ nie je definovaný, z ktorých dôvodov bolo potrebné vykonať výklad pojmu obchodný zástupca\nalebo zástupca na základe iného právneho vzťahu s účelom a cieľom zákonodarcu vyjadreným v právnej\nnorme ustanovenej v § 7 písm. e/ zákona o ochranných známkach, pričom z uvedenej právnej úpravy\nvyplýva, že zákonodarca v nej vyjadruje úmysel zabezpečiť vykonávanie obchodnej činnosti na základe\nobchodnej spolupráce založenej na zásadách slušnosti, morálke a v neposlednom rade aj v dobrej\nviere obchodných partnerov a jeho účelom bolo zabrániť zneužívanie ochrannej známky jedeným z\nobchodných partnerov vo vzťahu k majiteľovi zahraničnej ochrannej známky. Právne posúdenie veci\nzákonodarca zveril do právomoci Úradu priemyselného vlastníctva SR. V zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. pri\nrozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie),\npreskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd\n\nneposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Odvolací súd v danom prípade nezistil, že\nby žalovaný správny orgán pri svojom správnom uvážení veci vybočil z medzí a hľadísk zákonom\npredpokladaných, ktorú správnu úvahu žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí náležitým\nspôsobom aj odôvodnil.\nOdvolací súd taktiež nesúhlasil s tvrdením žalobcu, ktorým namietal porušenie zásady rovnosti\núčastníkov konania, dispozičnej zásady sporového konania a postup žalovaného nad rámec podaného\nnávrhu.\nV súvislosti s namietnutým porušením zásady rovnosti vyjadrenej v ust. § 4 ods. 2 správneho poriadku a\ns následným záverom krajského súdu o jej neporušení, odvolací súd dáva do pozornosti, že všeobecná\nprocesná rovnosť, ktorá je zakotvená v článku 47 Ústavy Slovenskej republiky, obdobne aj v článku 37\nListiny základných práv a slobôd, v zmysle ktorej právnej úpravy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti\ni v právach, sa táto zásada prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého\nprocesného postavenia subjektov. Obsahom práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavnoprávnych\nprincípov občianskeho súdneho, resp. administratívneho procesu spočíva v tom, že všetci účastníci majú\nrovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých podmienok bez zvýhodnenia\nalebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, keď\nodvodzuje porušenie uvedenej zásady od skutočnosti, že mu správny orgán nezasielal stanovisko\nk rozkladu s jeho prílohami, pretože písomnosti mu boli na jeho žiadosť doručené pred vydaním\nrozhodnutia o rozklade.\nVo vzťahu k uvedenej námietke ako aj vo vzťahu k ďalším námietkam žalobcu týkajúcich sa porušenia\nzákladných pravidiel správneho konania žalovaným odvolací súd dáva do pozornosti žalobcu, že\nv zmysle § 250i ods. 3 O.s.p. v rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia\nsprávneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou\nvadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nVzhľadom k uvedenej právnej úprave súd skúma, či správny orgán v konaní pred vydaním rozhodnutia,\nnerešpektoval alebo opomenul základné pravidlá konania a súčasne či takýto postup správneho orgánu\npredstavuje takú vadu konania, ktorá podľa svojej závažnosti môže viesť až k zrušeniu rozhodnutia\n(rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Sž 98-102/02 (R 122/2003), Sobihard, J.: Komentár k správnemu poriadku,\nKošičiarová, S.: Správny poriadok, Komentár, Heuréka 2004, str. 17). Teda pokiaľ by aj porušenie\nprocesných pravidiel predstavovalo procesnú chybu v konaní, je potrebné súčasne aj skúmať, či v\nzmysle ust. § 250i ods. 3 O.s.p. takéto pochybenie je žalobcovi na ujmu, a teda či je spôsobilé privodiť\nvecné iné, resp. pre žalobcu výhodnejšie rozhodnutie.\nOdvolací súd nesúhlasí s tvrdením, žalobcu, že súd prvého stupňa uvedeným námietkam nevenoval\nnáležitú pozornosť, keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva, že súd\nprvého stupňa sa touto námietkou zaoberal.\nOdvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, ktorou nesúhlasil s argumentáciou súdu\nprvého stupňa, ktorou sa vysporiadal so žalobnou námietkou týkajúcou sa porušenia dispozičnej zásady\na zásady voľného hodnotenia dôkazov zo strany žalovaného. Odvolací súd v danej súvislosti dáva\ndo pozornosti, že z právnej úpravy ustanovenej v § 52 ods.1,2,3 zákona o ochranných známkach\nvyplýva, že žalovaný vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz\njednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Účastníci konania navrhujú alebo predkladajú\ndôkazy, pričom dokazovanie v správnom konaní vykonáva správny orgán. V danom prípade vzhľadom\nna uvedenú právnu úpravu správny orgán v rámci vykonávania dokazovania je viazaný návrhmi na\nvykonanie dokazovania alebo predloženými dôkazmi účastníkmi konania, na základe ktorých v procese\nhodnotenia dospeje k skutkovým záverom. V rámci dokazovania správny orgán je oprávnený rozhodovať\no tom, ktorý dôkaz vykoná a ktorý nepovažuje za potrebné vykonať, pričom dôvod, pre ktorý navrhnutý\ndôkaz nevykonal, je povinný zdôvodniť v odôvodnení svojho rozhodnutia. Samotné hodnotenie dôkazov\nje už myšlienkovým procesom správneho orgánu, ktoré sa musí odzrkadľovať v samotnom jeho\nodôvodnení. Vzhľadom k uvedenému žalobcova argumentácia ohľadne tejto jeho námietky netvorí\nrelevantný dôvod spochybňujúci zákonnosť postupu žalovaného správneho orgánu majúci za následok\nnezákonnosť rozhodnutia, keď z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný\n\nhodnotenie vykonaných dôkazov náležite odôvodnil spôsobom nevybočujúcim zo zásady rozumného\nuváženia.\nOdvolací súd sa taktiež nestotožnil s námietkou žalobcu, ktorou namietal, že krajský súd sa nezaoberal\na v dôvodoch napadnutého rozhodnutia sa vôbec nevysporiadal s jeho žalobnou námietkou týkajúcou\nsa nesprávneho postupu žalovaného, keď žalovaný v sporovom konaní vyhľadával a doplnil dôkazy v\nprospech navrhovateľa. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa sa aj s\ntouto námietku žalobcu vysporiadal, keď konštatoval, že v predmetnom správnom konaní nezistil žiadne\ntaké vady, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Z rozhodnutí žalovaného\noboch stupňov jednoznačne vyplýva, ktoré dôkazy boli podkladom jeho rozhodnutia. Z rozhodnutí\nžalovaného a postupu im predchádzajúceho nevyplýva správnosť tvrdení žalobcu, že by pri rozhodovaní\nv danom prípade vyhľadával dôkazy v prospech navrhovateľa.\nOdvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, ktorou namietal porušenie práva na\nspravodlivý proces súdom, keď súd prvého stupňa odmietol akceptovať ospravedlnenie sa riadne\nzvoleného právneho zástupcu žalobcu a odročiť pojednávanie a následne vo veci bez účasti riadneho\nzástupcu žalobcu pojednával a vyniesol rozsudok, pričom s touto skutočnosťou, resp. dôvodmi svojho\npostupu sa v rozsudku nevyporiadal.\nVo vzťahu k uvedenej odvolacej námietke žalobcu odvolací súd konštatuje, že s prihliadnutím na obsah\nadministratívneho spisu a charakter procesu súdneho prieskumu správnych rozhodnutí podľa druhej\nhlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, žalobcom namietané právo na súdnu ochranu nebolo\nporušené a táto námietka je neopodstatnená.\nZ obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný celkovo päť krát žalobcovi na jeho žiadosť\npredĺžil lehotu na podanie stanoviska a predloženie podkladov, z čoho vyplýva záver o obštrukčnom\nkonaní žalobcu. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že právny zástupca žalobcu požiadal o odročenie\npojednávania z dôvodu kolízie pojednávania v inej veci.\nPodľa § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Odhliadnuc od\nosobitostí konania súdneho prieskumu správnych rozhodnutí (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. - primerané\npoužitie ustanovení prvej, tretej a štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku pre riešenie otázok\npriamo neupravených v piatej časti O.s.p., t. j. správneho súdnictva), možno konštatovať, že ohľadne\npojednávania nariadeného prvostupňovým súdom na 28. novembra 2012, neboli splnené zo strany\nžalobcu a jeho právneho zástupcu podmienky na odročenie tohto pojednávania podľa § 119 ods. 1\nO.s.p., keďže kolíziu pojednávania právneho zástupcu v inej právnej veci nie je možné považovať za\ndôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Taktiež odvolací súd prihliadol na to, že žalobné dôvody\na právna argumentácia žalobcu aj žalovaného sa zhodujú s argumentmi a skutkovými zisteniami\nuplatnenými v priebehu preskúmavaných správnych konaní ako i v žalobe a vyjadreniu k nej.\nOdvolací súd súčasne dáva do pozornosti, že pri posudzovaní namietaného porušenia procesného\npráva žalobcu je potrebné vychádzať nie len z konkrétnej procesnej situácie vo veci v danom čase,\nale predovšetkým z charakteru, potrieb a cieľa správneho súdnictva, t. j. kasačnej kontroly zákonnosti\nrozhodnutí orgánov verejnej správy. Miera kontradiktórnosti v tomto súdnom konaní nie je taká vysoká\nako v prípade meritórneho rozhodovania súdov v sporových občianskoprávnych konaniach, v ktorých\nobe strany sporu majú povinnosť dokazovať svoje tvrdenia na preukazovanie svojho nároku alebo\núčinnej obrany proti tvrdeniu protistrany.\nV správnom súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť žalobou napadnutých správnych rozhodnutí\nako i postupov predchádzajúcich ich vydaniu, kedy je už skutkový stav známy a vyplýva z obsahu\nadministratívneho spisu a dokazovanie sa vykonáva len výnimočne. Pre súd je v rámci správneho\nprieskumu zákonnosti napádaných rozhodnutí orgánov verejnej správy rozhodujúci skutkový stav, ktorý\nbol zistený v správnom konaní a teda bol tu v čase vydania správneho rozhodnutia (§ 250i ods. 1\na 2 O.s.p.). Žalobcovi sú dôvody správneho rozhodnutia známe ako i obsah administratívneho spisu\na dôkazov, ktoré sú jeho súčasťou. Účastník správneho konania môže využiť inštitút nahliadania\ndo spisu, predkladania a navrhovania dôkazov na podporu jeho tvrdení, právo byť prítomný pri\nvykonávaní dôkazov, klásť svedkom otázky, právo byť informovaný o výsledku vykonaného dokazovania\n\na vyjadriť sa k nemu, právo podávať riadne a mimoriadne opravné prostriedky proti administratívnym\nrozhodnutiam, atď. Z uvedeného dôvodu je účastníkovi správneho konania v čase podania správnej\nžaloby spravidla známy skutkový stav zistený v správnom konaní, obsah administratívneho spisu\nako i právna argumentácia žalovaného orgánu verejnej správy. Správny súd preskúmava zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy len v rozsahu uvedenom v žalobe (§ 247 ods. 1 O.s.p.\nv spojení s § 249 ods. 1, 2), ktorý nie je možné po uplynutí zákonnej lehoty rozšíriť (§ 250b ods.\n1 O.s.p. v spojení s § 250h ods. 1). Z uvedeného dôvodu pre správne súdnictvo platí rigoróznejšia\núprava prejednania veci v neprítomnosti účastníka konania obsiahnutá v ustanovení § 250g ods. 2\nO.s.p., podľa ktorého, ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať v ich\nneprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť. Skutočnosť, že prvostupňový súd sa v\nrozsudku nevyporiadal s dôvodmi svojho postupu, nezakladá nezákonnosť rozhodnutia.\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd nepovažoval námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní za\nrelevantné k vyhoveniu jeho odvolacieho návrhu a dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa,\nže žalovaný správny orgán vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový\nstav veci, v konaní postupoval v súčinnosti s účastníkmi správneho konania, skutkové zistenia správne\nvyhodnotil v súlade so zákonom, ktoré skutočnosti náležite aj odôvodnil v odôvodnení preskúmavaných\nrozhodnutí.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne\nsprávny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v\nspojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. Účastníkom náhradu trov tohto konania\nnepriznal, žalobcovi z dôvodu, že nebol v tomto konaní úspešný, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi z\ndôvodu, že mu ich náhradu zákonodarca v tomto konaní nepriznáva.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}