{"guid": "a070141b-846f-4535-b45d-e1ec20b81d68:81220aa1-2335-4a5d-ad2f-3e6c08976af5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6012200633.1", "spisova_znacka": "1Sža/18/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/18/2013 z 16. 7. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. júla 2013, sp. zn. 1Sža/18/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:6012200633.1", "identifikacne_cislo": "6012200633", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "datum_vydania": "2013-07-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-46.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 46 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-46.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-46"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-46"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/81220aa1-2335-4a5d-ad2f-3e6c08976af5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200633.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200633.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200633.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/18/2013\n6012200633\n16. 07. 2013\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2013:6012200633.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z\nčlenov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci\nžalobcu: W., nar. XX.XX.XXXX, bez štátnej príslušnosti, bytom Z., zastúpeného advokátkou Mgr.\nJarmilou Vargovou, Brečtanová 21, Bratislava, proti žalovanému: Riaditeľstvu cudzineckej polície\nBanská Bystrica, Štefánikovo nábrežie 7, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. p.: PPZ-HCP-BB-SK-44-001/2012 zo dňa 23. apríla 2012, na odvolanie žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15. marca 2013 č. k. 2Scud/6/2012-50, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15. marca 2013\nč. k. 2Scud/6/2012-50 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. p.: PPZ-HCP-BB-SK-44-001/2012\nzo dňa 23. apríla 2012 z r u š u j e a vec mu\nv r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 136,- Eur (titulom náhrady\nsúdneho poplatku za žalobu a odvolanie) do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právnej\nzástupkyne žalobcu Mgr. Jarmily Vargovej, advokátky, Brečtanová 21, Bratislava.\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet veci\nKrajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia zamietol žalobu\nžalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie Policajného zboru Žilina, Oddelenie cudzineckej polície č. p. PPZ-HCP-BB7-PP-111-7/2012\nzo dňa 22.02.2012 o zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas na\núzemí Slovenskej republiky. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\nV dôvodoch rozhodnutia krajský súd uviedol, že z obsahu spisu zistil, že žalobca v žiadosti o trvalý\npobyt na neobmedzený čas uviedol ako štát svojho narodenia Sýriu s tým, že ako národnosť uviedol\nnárodnosť kurdskú a ako adresu posledného bydliska v cudzine uviedol Kurnish, Quamishli v Sýrii.\nŽiadosť odôvodnil tým, že žiada o trvalý pobyt podľa § 46 ods. 2 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z. z.\no pobyte cudzincov z dôvodu, že je bez štátnej príslušnosti. Uviedol, že mu v Slovenskej republike\nbola poskytnutá doplnková ochrana. Ako Kurdovi mu nikdy nebude umožnené v krajine pôvodu viesť\nnormálny život. Ďalej, že sa mu narodil syn, ktorého vychováva s družkou, s ktorou žije v spoločnej\ndomácnosti a Slovensko považuje za svoj domov, pričom riadne pracuje, má priateľov a rozpráva po\nslovensky. Zároveň uviedol, že iný doklad ako cudzinecký pas vystavený Slovenskou republikou nemá\n\na nemôže sa preukázať ani výpisom z registra trestov pričom vyhlásil, že sa žiadneho trestného činu\nv krajine pôvodu nedopustil. Priložil kópiu pracovnej zmluvy na doloženie, že je schopný uhrádzať si\nsvoje výdavky a Ministerstvo vnútra požiadal o to, aby rozhodlo v jeho prospech. K žiadosti priložil\nsebou podpísané čestné vyhlásenie, že sa nedopustil v krajine pôvodu konania, ktoré by mohlo byť\nkvalifikované ako úmyselný trestný čin, ďalej že je považovaný za osobu bez štátnej príslušnosti a jeho\nrodičia a súrodenci sú rovnako osobami bez štátnej príslušnosti.\nKrajský súd uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktorému predchádzalo z dôvodov,\nktoré boli uplatnené v žalobe ako dôvody nezákonnosti.\nMedzi účastníkmi bolo sporné z dôvodov uvedených v žalobe, či žalobca rozhodoval na základe\ndostatočne zisteného skutkového stavu, a či správne vyhodnotil predložený dôkaz čestné prehlásenie.\nKrajský súd považoval vyhodnotenie dôkazu - čestného prehlásenia ako nedostatočného dôkazu o\ntom, že žalobca je osobou bez štátnej príslušnosti, za zodpovedajúce obsahu takejto listiny. Čestné\nprehlásenie účastníka konania nemá inú dôkaznú hodnotu ako jeho tvrdenie o ktorom tvrdí, že je\npravdivé. Žalobca podal žiadosť ako osoba, ktorá nespĺňa podmienky na udelenie trvalého pobytu, a to\nna základe § 46 ods. 2 citovaného zákona. Zamietnutie žiadosti na základe povolenej správnej úvahy v\nzmysle § 46 ods. 2 citovaného zákona je teda v súlade so zákonom. Keďže Ministerstvo vnútra má na\nsvoje rozhodnutie voľnú úvahu v zmysle citovaného ustanovenia, pokiaľ nenájde dôvody, pre ktoré by\nžiadosti vyhovelo, nemusí hľadať dôvody, pre ktoré nevyhovie. Tým dôvodom je zo zákona, že žiadateľ\nnespĺňa podmienky stanovené zákonom pre udelenie trvalého pobytu cudzincovi. Z odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa zaoberal žiadosťou žalobcu a nezamietol ju pre\nnedostatok aktívnej legitimácie žiadateľa. K aktívnej legitimácii žiadatelia o udelenie trvalého pobytu na\nneobmedzený čas, ktorý je osobou, ktorá nespĺňa podmienky udelenia trvalého pobytu podľa zákona\nč. 404/2011 Z. z. možno uviesť, že citované ustanovenie v ods. 3 výslovne ukladá dôkazné bremeno\no splnení tam uvedených podmienok na žiadateľa o udelenie trvalého pobytu. Z uvedeného vyplýva,\nže žalobný dôvod podľa ktorého mal byť porušený zákon žalovaným tým, že si neobstaral potrebné\npodklady sám neobstojí. I keď možno súhlasiť s tým, že zákon nepredpisuje akým konkrétnym dokladom\nmá žiadateľ bez štátnej príslušnosti preukázať skutočnosť, že nie je príslušníkom žiadneho štátu, avšak\nz citovaného ustanovenia zákona je zrejmé, že musí preukazovať, že nemá štátnu príslušnosť k štátu\ntak k tomu v ktorom sa narodila takáto osoba, takisto k tomu v ktorom mala predchádzajúce bydlisko\na takisto k tomu ktorého štátne občianstvo majú jej rodičia a ostatní rodinní príslušníci. Ani v prípade,\nže žiadateľ preukáže, že je osobou bez štátnej príslušnosti tak ako správne žalobca uvádza nejde o\nprávny nárok na udelenie trvalého pobytu a správny orgán nemusí žiadosti vyhovieť. Správny orgán\nposúdil žiadosť žalobcu, ako osoby nespĺňajúcej zákonné podmienky na udelenie trvalého pobytu bez\nobmedzenia aj bez toho, že by žiadateľ preukázal, že je osobou oprávnenou podať žiadosť, nakoľko\nje bez štátnej príslušnosti a žiadosti nevyhovel. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že ak žiadateľ o trvalý\npobyt, ktorý nespĺňa zákonom stanovené podmienky, avšak ktorému zákon aj bez ich splnenia umožňuje\npožiadať o trvalý pobyt, pretože je osobou bez štátnej príslušnosti, je povinný preukázať relevantným\núradným dokladom, že je osobou bez štátnej príslušnosti. A ďalej, že v prípade, že je neexistuje\ntakáto možnosť, nastupuje procedúra iného druhu pobytu. S takýmto následkom možno súhlasiť len v\nprípade, že žiadateľom je osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá nemá postavenie utečenca. Pokiaľ ale\nžiadateľ, ako osoba bez štátnej príslušnosti je utečencom má v zmysle článku 25 Dohovoru o postavení\nutečencov publikovanom v Zbierke zákonov pod č. 319/1996 Z. z. právo požiadať o správnu pomoc v\ntých prípadoch, ak uplatnenie práva utečenca vyžaduje právnu pomoc orgánu cudzieho štátu. Žalobca\nako žiadateľ však správny orgán o takúto pomoc nepožiadal a ani v žalobe netvrdil, že mu bola odopretá,\nani že krajina pôvodu Sýria, resp. jej orgány vedúce evidenciu obyvateľstva písomne požiadal o vydanie\npotvrdenia o tom, že nie je štátnym občanom tejto krajiny a tieto na jeho žiadosť nereagovali alebo\nodmietli takéto potvrdenie vydať. Avšak táto nesprávna úvaha žalovaného neviedla k nezákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia, pretože ako žalovaný správne v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,\nosobe ktorá nespĺňa podmienky na udelenie trvalého pobytu správny orgán v zmysle § 48 ods. 2 písm.\nc/ zamietne žiadosť. Žalobca nespĺňa podmienky stanovené v § 46 ods. 1 zákona o udelení trvalého\npobytu na neobmedzený čas a to nebolo medzi účastníkmi sporné.\nK ďalším uplatneným žalobným dôvodom krajský súd uviedol, že na to, aby súd mohol preskúmať z\ndôvodu uvedeného v žalobe nezákonnosť napadnutého rozhodnutia musí byť tento dôvod dostatočne\n\nkonkretizovaný konaním, ktoré viedlo k napadnutému rozhodnutiu s uvedením, v čom spočíva\nnezákonnosť, resp. porušenie zákona takýmto konaním. Žalobné dôvody pod bodmi 4 a 5 sú polemikou\ns odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím námietkam, ktoré žalobca uplatnil\nproti prvostupňovému rozhodnutiu a vyjadrujú nesúhlas so závermi alebo s úvahou, ktorú uviedol\nžalovaný vo vzťahu k odvolacím dôvodom. Takéto polemizovanie bez konkrétnych tvrdení o porušení\nkonkrétnych ustanovení zákona nemôže byť dôvodom, na základe ktorého by súd mohol dospieť k tomu,\nže napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom.\nNa základe uvedeného krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v\nžalobe dospel k záveru, že z týchto dôvodov rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto napadnuté\nrozhodnutie v zmysle § 250j ods. 1 OSP potvrdil.\nII.\nArgumentácia odvolacích dôvodov žalobcu\nProti uvedenému rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Podľa žalobcu súd prvého stupňa dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplné zistil skutkový stav veci,\npretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností:\nrozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nv konaní došlo k vadám uvedeným v § 122 ods. 1 OSP.\nŽalobca uviedol, že napáda predovšetkým skutočnosť, že žalovaný rozhodol na základe nedostatočného\nzistenia skutkového stavu a že nesprávne vyhodnotil predložený dôkaz - čestné prehlásenie. Súčasne\nvšak namietal ďalšie vady konania, akým bol aj rozpor s obsahom spisov (ktorého súčasťou je okrem\niného rozhodnutie o poskytnutí doplnkovej ochrany na území SR, z ktorého rovnako vyplýva skutočnosť,\nže žalobca je osobou bez štátnej príslušnosti, ako aj ďalšie dokumenty založené v spise), či existencia\ntakých vád konania v konaní správneho orgánu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia.\nŽalobca poukázal na ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p.:\n(2) V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako\nsa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí,\nktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa\npri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd\ndbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nŽalobca zdôraznil, že vo svojom návrhu doručenom súdu jasne uviedol dôvody, pre ktoré považoval\nrozhodnutie žalobcu za arbitrárne a vybočujúce z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Poukazoval\nokrem iného na nesprávnu argumentáciu (kde uvádza skutočnosti v rozpore s právnymi predpismi,\nktoré boli v návrhu žalobcu presne špecifikované) správneho orgánu ohľadom hodnotenia záujmov\nmaloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho príslušníka\ntretej krajiny, mieru jeho integrácie do spoločnosti zmysle § 48 ods. 1 písm. b/ a c/, ktorých hodnotenie\nje súčasťou rozhodovacieho procesu žalovaného pri rozhodovaní o udelení trvalého pobytu. Hoci\nporušenie právnych predpisov žalobca presne špecifikoval a poukázal na nesprávne (nezákonné) úvahy\nžalovaného, krajský súd sa podľa žalobcu týmito námietkami nijako nezaoberal, resp. posudzoval ich\nako „polemiku s odôvodnením“ rozhodnutia. Porušenie konkrétnych právnych predpisov, poukázanie na\nkonkrétne nesprávne tvrdenia žalovaného do úvahy vôbec nevzal. Nie je preto podľa žalobcu zrejmé,\naká bola úvaha súdu, ktorá ho viedla k vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nKrajský súd podľa žalobcu posúdil žalobu len z hľadiska odvolacieho dôvodu nedostatočného zistenia\nskutkového stavu a posúdenia dôkazu predloženého do konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia\nkonštatuje, že zamietnutie žiadosti na základe povolenej správnej úvahy je v súlade so zákonom. Preto,\n\npokiaľ ministerstvo vnútra nenájde dôvody, pre ktoré by žiadosti vyhovelo, nemusí hľadať dôvody, pre\nktoré nevyhovie. Týmto dôvodom je zo zákona, že navrhovateľ nespĺňa podmienky stanovené zákonom\npre udelenie trvalého pobytu cudzincovi. Skutočnosť, že žiadateľ nespĺňa podmienky stanovené v\nzákone, však boli samotným dôvodom, prečo žalobca podal žiadosť o trvalý pobyt podľa § 46 ods. 2\npísm. b/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ďalej\npoukazuje na dôkazné bremeno žiadateľa a na neexistenciu právneho nároku na udelenie trvalého\npobytu. Toto odôvodnenie je nezrozumiteľné, z textácie rozsudku ani v kontexte ďalšieho nie je zrejmé,\nčo mal krajský súd na mysli pri vynesení rozhodnutia, že správny orgán nepochybil.\nPokiaľ krajský súd nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 OSP a rozsudok riadne\nneodôvodní, môže dôjsť nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo\npre nezrozumiteľnosť, ale môže dôjsť aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené\nzákonným spôsobom. Žalobcu uviedol, že má preto za to, že v konaní došlo k vade, ktorá má za následok\nzrušenie rozhodnutia podľa § 221.\nRovnako nie je správne ani samotné tvrdenie krajského súdu, že správny orgán nemusí hľadať dôvody,\npre ktoré navrhovateľovi nevyhovie. Správny orgán je povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť.\nV tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 47 ods. 3 správneho poriadku:\n(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,\nakými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych\npredpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania\na s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n\nTo znamená, že vo svojom rozhodnutí musí uviesť aj dôvody, ktoré ho viedli k negatívnemu rozhodnutiu.\nSprávny poriadok neurčuje špeciálny režim odôvodňovania rozhodnutí správnych orgánov, ktoré sú\nvydávané na základe správnej úvahy. Pokiaľ týmto spôsobom správny orgán nepostupoval, dopustil sa\nkonania v rozpore s právnymi predpismi. Tvrdenie krajského súdu o tom, že dôvody neudelenia trvalého\npobytu nemusí hľadať, či uvádzať v rozhodnutí, sú nesprávnym právnym posúdením veci, a súčasne\nspôsobuje aj nezrozumiteľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Týmito skutočnosťami sa krajský\nsúd mal zaoberať a až na základe ich posúdenia mohol vydať rozhodnutie, ktoré by vychádzalo zo\nskutkových zistení potrebných na rozhodnutie veci. Tvrdenie, ktorými žalovaný obhajuje svoj postup,\nsú totiž predpismi (presne špecifikovanými a odcitovanými v predchádzajúcich podaniach žalobcu), so\nzámerom zákonodarcu (uvedenom v dôvodovej správe k zákonu o pobyte cudzincov; už špecifikované\nv predchádzajúcich podaniach), preto súd mal v záujme zisťovania skutočností rozhodných pre správne\nposúdenie veci, tieto vyhodnotiť, aby bolo zrejmé, či správny orgán rozhodol/rozhodoval v intenciách\nzákona (či nevybočil z medzí a hľadísk stanovených zákonom). V tejto súvislosti žalobca poukázal na\nnesprávnosť postupu správneho orgánu, ktorý v prípade, ak prijal žiadosť o udelenie trvalého pobytu\nna neobmedzený čas, mal postupovať v súlade s § 3 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého sú\nsprávne orgány povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a poskytovať\nim pomoc a poučenia, aby v konaní neutrpeli ujmu. Ak teda správny orgán vyžadoval doloženie iného\ndokladu, mal na to účastníka/žalobcu vyzvať a poučiť ho, akým spôsobom tak má urobiť (obzvlášť v\nprípade, kde vystupuje aspekt garantovania ochrany osoby žalovaného zo strany Slovenskej republiky).\nSprávny orgán porušil svoju poučovaciu povinnosť, je preto zrejmé, že postupoval v rozpore so správnym\nporiadkom. Preto je argumentácia krajského súdu, podľa ktorej správny orgán nemusí hľadať dôvody\nsvojho negatívneho stanoviska, odvolávajúc sa len na voľnosť správnej úvahy správneho orgánu, ktorá\nviedla v konečnom dôsledku k nepreskúmaniu postupu správneho orgánu zo strany súdu, nesprávna, a\nneumožňuje súdu takýmto spôsobom posúdiť, či správny orgán nevybočil z medzí a hľadísk stanovených\nzákonom. Následkom tohto nesprávneho posúdenia súd neúplné zistil skutkový stav, resp. došiel k\nnesprávnym skutkovým zisteniam.\nZ rozsudku rovnako nie je zrejmé, ako sa krajský súd vysporiadal s dôkazom, a to rozhodnutím\nMigračného úradu MV SR o poskytnutí doplnkovej ochrany, ktorý rovnako označuje žalobcu ako osobu\nbez štátnej príslušnosti. Na tento dôkaz sme v návrhu poukazovali, krajský súd ho však nevykonal, a\ntýmto dôkazom sa vôbec nezaoberal bez toho, aby uviedol, z akého dôvodu ho pre svoje rozhodovanie\nnepoužil. Rozhodnutie Migračného úradu MV SR ako orgánu kompetentného rozhodovať o osobnom\n\nstave žiadateľa, by mal byť dostatočným dôvodom na preukázanie pravdivosti údajov v ňom tvrdených.\nRovnako sa súd nezaoberal ani ďalším dôkazom, a to čestným vyhlásením žalobcu.\nS ohľadom na uvedené, žalobca navrhol, aby Najvyšší súd SR rozsudok krajského súdu v zrušil, resp.\nzmenil tak, že rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nIII.\nStručné zhrnutie vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcu\nŽalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že ako druhostupňový správny orgán počas odvolacieho konania\nvo veci zamietnutia žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt na neobmedzený čas podľa § 46 ods.\n2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky (žalobcovi), náležité zvážil všetky\nzhromaždené podklady, ktoré súviseli s rozhodovaním vo vyššie uvedenej veci voči žalobcovi, pričom\ntieto hodnotil samostatne a v ich celkových súvislostiach a na základe zistených a preukázateľných\nskutočností, dospel v rozhodovaní o veci samotnej k záveru, že rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu je náležité odôvodnené a plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, a zároveň zistil, že nie\nje v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, či inými všeobecne záväznými právnymi normami platnými\nna území Slovenskej republiky.\nŽalovaný uviedol, že konal samostatne, vychádzajúc z náležité zisteného skutkového stavu veci, pričom\nzobral do úvahy všetky okolnosti uvádzané v odvolaní žalobcu a preskúmal napadnuté rozhodnutie\nv celom jeho obsahu i rozsahu, a to v úzkej súvislosti s konaním, ktoré mu predchádzalo, pričom\nnezistil žiadne pochybenie zákona, či nesúlad postupu prvostupňového správneho orgánu pri svojom\nrozhodovaní so všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými na území Slovenskej republiky.\nK odvolacej námietke žalobcu, že žalovaný rozhodol na základe nedostatočného zistenia skutkového\nstavu, a že nesprávne vyhodnotil predložený dôkaz - čestné prehlásenie ako aj k ďalším námietkam,\ntýkajúcich sa vady konania, akým by mal byť aj rozpor s obsahom spisov (ktorého súčasťou je okrem\niného rozhodnutie o poskytnutí doplnkovej ochrany na území SR, z ktorého rovnako vyplýva skutočnosť,\nže žalobca je osobou bez štátnej príslušnosti), žalovaný uviedol nasledovné:\nUdelenie povolenia na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky nie je automatickým právom cudzinca,\nale je podmienené povolením vydaným príslušným policajným útvarom po splnení stanovených\npodmienok vyplývajúcich zo zákona o pobyte cudzincov.\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky v konaní o pobyte cudzincov zastúpené Úradom hraničnej a\ncudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Bratislava (v štruktúre Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky zložka, na ktorú je delegovaná táto právomoc), môže udeliť trvalý pobyt na neobmedzený čas v\nzmysle ustanovenia § 46 ods. 2 aj bez splnenia podmienok ustanovených v zákone o pobyte cudzincov.\nVzhľadom na skutočnosť, že ide o neštandardný druh pobytu u cudzincov, ktorí nespĺňajú podmienky na\nudelenie trvalého pobytu, je len v právomoci Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného\nzboru Bratislava rozhodnúť o možnosti udeliť takýto druh pobytu a správny orgán konajúci o pobyte je\ntýmto stanoviskom viazaný.\nZákladnou podmienkou udelenia povolenia na trvalý pobyt na neobmedzený čas podľa ustanovenia § 46\nods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov je skutočnosť, že cudzinec je osobou bez štátnej príslušnosti.\nNa preukázanie tejto skutočnosti postačuje, ak cudzinec preukáže, že nemá štátnu príslušnosť štátu, v\nktorom sa narodil, v ktorom mal svoje predchádzajúce bydlisko alebo pobyt, a ktorého štátne občianstvo\nmajú jeho rodičia a ostatní rodinní príslušníci.\nPreukázanie týchto skutočností je povinnosťou cudzinca.\n\nŽalobca k žiadosti priložil ako doklad preukazujúci skutočnosť, že je osoba bez štátnej príslušnosti,\nčestné vyhlásenie, že je považovaný za osobu bez štátnej príslušnosti podľa § 46 ods. 3 zákona o pobyte\ncudzincov. Žalobca nedoložil iný doklad, ktorým by deklaroval uvedené skutočnosti, či už o vlastnej\nosobe alebo o rodičoch a ostatných rodinných príslušníkoch.\nŽalobca sa odvoláva iba na rozhodnutie o poskytnutí doplnkovej ochrany na území SR, ktoré má\npreukazovať jeho postavenia osoby bez štátnej príslušnosti.\nŽalovaný poukázal na skutočnosť, že Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri\nrozhodovaní o poskytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi vychádzal pri určovaní štátnej príslušnosti\núčastníka konania opäť len z jeho čestného vyhlásenia. Kompetentný orgán, Úrad hraničnej a\ncudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Bratislava, rozhodol, že pre konania o povolení trvalého\npobytu na neobmedzený čas je čestné prehlásenie nepostačujúce, nakoľko žalobca v celom priebehu\nvšetkých konaní, či už o udelenie azylu alebo napadnutého konania nepreukázal svoje tvrdenie\nrelevantným dôkazom.\nĎalej vo svojom odvolaní žalobca poukazuje na nesprávnu argumentáciu správneho orgánu ohľadom\nhodnotenia záujmov maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery\nštátneho príslušníka tretej krajiny, mieru jeho integrácie do spoločnosti v zmysle § 48 ods. 1 písm. b/ a\nc/ zákona o pobyte cudzincov, ktorých hodnotenie je súčasťou rozhodovacieho procesu žalovaného pri\nrozhodovaní o udelení trvalého pobytu.\nŽalovaný k uvedenému tvrdeniu účastníka konania uviedol, že prvostupňový správny orgán, žalovaný\na aj Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Bratislava ako orgán kompetentný\nrozhodnúť o jeho žiadosti sa riadne zaoberal vyššie uvedenými skutočnosťami a zhodnotil, že účastník\nkonania má v súčasnej dobe povolený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, čím jeho právo\nrodiča na starostlivosť o výchovu jeho dieťaťa nie je neudelením trvalého pobytu obmedzené. V tomto\nkonaní nešlo o represiu, respektíve o rušenie jestvujúceho druhu pobytu cudzincovi, žalobca sa len\ndomáha povolenia pobytu, pri ktorom si štátny orgán nechal možnosť posúdiť a rozhodnúť, či na základe\npodkladov mu doložených, umožní cudzincovi povoliť takýto špecifický druh pobytu.\nŽalobca ďalej uviedol, že rovnako nie je správne ani samotné tvrdenie krajského súdu, že správny\norgán nemusí hľadať dôvody, pre ktoré navrhovateľovi nevyhovie. Správny orgán je povinný svoje\nrozhodnutie riadne odôvodniť. To znamená, že vo svojom rozhodnutí musí uviesť aj dôvody, ktoré ho\nviedli k negatívnemu rozhodnutiu.\nŽalovaný uviedol, že má za to, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného sú riadne odôvodnené všetky\ndôvody, ktorými správny orgán argumentoval, a ktoré viedli k zamietnutiu jeho žiadosti.\nĎalej v odvolaní žalobca uviedol, že poukazuje na nesprávnosť postupu správneho orgánu, ktorý v\nprípade, ak prijal žiadosť o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas, mal postupovať v súlade s\n§ 3 ods. 2 zákona o správnom konaní, podľa ktorého sú správne orgány povinné postupovať v konaní v\núzkej súčinnosti s účastníkmi konania a poskytovať im pomoc a poučenia, aby v konaní neutrpeli ujmu.\nŽalovaný k uvedenej námietke žalobcu uviedol, že základnou podmienkou udelenia povolenia na trvalý\npobyt na neobmedzený čas podľa ustanovenia § 46 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov je\nskutočnosť, že cudzinec je osobou bez štátnej príslušnosti. Na preukázanie tejto skutočnosti postačuje,\nak cudzinec preukáže, že nemá štátnu príslušnosť štátu, v ktorom sa narodil, v ktorom mal svoje\npredchádzajúce bydlisko alebo pobyt, a ktorého štátne občianstvo majú jeho rodičia a ostatní rodinní\npríslušníci. Zákon bližšie nešpecifikuje, akým spôsobom cudzinec preukáže uvedené skutočnosti.\nPreukázanie týchto skutočností je povinnosťou cudzinca. Účastník konania k žiadosti priložil ako doklad\npreukazujúci skutočnosť, že je osoba bez štátnej príslušnosti, len čestné vyhlásenie, že je považovaný za\nosobu bez štátnej príslušnosti podľa § 46 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov. Prvostupňový správny orgán\nzaslal Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Bratislava, ako kompetentnému\norgánu, žiadosť o stanovisko, či je možné účastníkovi konania udeliť povolenie na trvalý pobyt na\nneobmedzený čas podľa ustanovenia § 46 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov. Úrad hraničnej\n\na cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Bratislava zaujal stanovisko, že predloženým čestným\nvyhlásením nie je dostatočne preukázané, že účastník konania je osoba bez štátnej príslušnosti\npodľa § 46 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, čiže účastník konania, štátny príslušník tretej krajiny,\nnespĺňa podmienky na udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. Na základe uvedených\nskutočností a na základe argumentácií žalobcu, že nie je schopný zabezpečiť iný doklad, ktorým by\npreukázal, že je osoba bez štátnej príslušnosti podľa § 46 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, akékoľvek\nvyžadovanie iného dokladu by bolo iba zbytočným prieťahom v konaní.\nNakoľko žalovaný rozhodoval vo veci odvolania sa žalobcu na základe náležité zistených a\npreukázateľných skutočností pri svojom konaní postupovalo v súlade s platnými zákonmi Slovenskej\nrepubliky, čo potvrdil aj krajský súd, navrhol, aby najvyšší súd v súlade s ustanovením § 219 občianskeho\nsúdneho poriadku napadnutý rozsudok potvrdil.\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia prvsotupňového správneho orgánu\nPrvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 22.02.2012 zamietol žiadosť o udelenie trvalého\npobytu žalobcovi. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žiadateľ nespĺňa podmienky na udelenie trvalého\npobytu na neobmedzený čas. Konštatoval, že čestné vyhlásenie žalobcu nestačí na preukázanie, že\nžiadateľ je osobou bez štátnej príslušnosti. Ďalej v odôvodnení konštatoval, že žiadateľ má na území\nSlovenskej republiky oprávnený pobyt na základe doplnkovej ochrany podľa § 13a zákona č. 480/2002\nZ. z. o azyle, na základe čoho sa v zmysle § 27a ods. 1 tohto zákona považuje za cudzinca, ktorému\nsa udelil prechodný pobyt. Má teda na území Slovenskej republiky oprávnený pobyt, a to znamená, že\nprávo rodiča na starostlivosť o výchovu dieťaťa v zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky\nnie je neudelením trvalého pobytu obmedzené.\nV.\nArgumentácia rozhodnutia žalovaného\nŽalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobcu zamietol.\nRozhodnutie odôvodnil tým, že v rámci odvolacieho konania po vyhodnotení všetkých predložených\nlistín, ktoré posudzoval samostatne aj vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že prvostupňový správny\norgán postupoval v súlade so zákonom, keď žiadosti žalobcu nevyhovel. Uviedol, že vychádzal z toho,\nže zákon o pobyte cudzincov jednoznačne stanovil podmienky na udelenie povolenia na trvalý pobyt\nna územie Slovenskej republiky a tiež dôvody na zamietnutie žiadosti o trvalý pobyt. Udelenie trvalého\npobytu nie je automatickým právom cudzinca, ale je podmienené povolením, ktoré príslušný policajný\nútvar môže vydať po splnení zákonom stanovených podmienok. Žiadateľ zákonné podmienky nespĺňa,\npreto prvostupňový orgán správne podľa § 46 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov požiadal\no rozhodnutie kompetentný orgán Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru\nSlovenskej republiky, ktoré bolo negatívne. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že žiadateľ je osobou bez\nštátnej príslušnosti preukazuje žiadateľ. V danom prípade žiadateľ predložil len svoje vlastné čestné\nvyhlásenie o tom, že je považovaný za osobu bez štátnej príslušnosti. K odvolacím námietkam žalovaný\nuviedol, že podmienkou aby cudzinec mohol využiť možnosť požiadať o niektorý druh pobytu v zmysle\nzákona o pobyte cudzincov je, aby spĺňal podmienky stanovené v zákone o pobyte cudzincov. Nejde o\nsvojvôľu správneho orgánu, ale o regulárne podmienky stanovené zákonodarcom, ktoré majú chrániť\nzáujmy Slovenskej republiky. V prípade, ak účastník konania nespĺňa zákonom stanovené podmienky\nk povoleniu na trvalý pobyt, zákon o pobyte cudzincov dáva možnosť Ministerstvu vnútra individuálne\nposúdiť požiadavku cudzinca a rozhodnúť, čo v prípade účastníka konania bolo rozhodnutím s\nnegatívnym výsledkom. K odvolacím námietkam podľa ktorých žiadateľ nemohol kontaktovať krajinu\npôvodu práve preto, že mu bola poskytnutá doplnková ochrana a kontaktovaním orgánov krajiny pôvodu\nby boli dané dôvody na zrušenie doplnkovej ochrany uviedol, že žiadateľovi bola poskytnutá doplnková\nochrana, na základe čoho sa žiadateľ považuje za cudzinca, ktorému sa udelilo povolenie prechodného\npobytu. K odvolacej námietke o povinnosti správneho orgánu prihliadať na osobné a rodinné pomery\nžiadateľa a záujmy jeho maloletého dieťa uviedol, že žiadateľ má povolený prechodný pobyt na území\n\nSlovenskej republiky, čím jeho právo rodiča na starostlivosť o výchovu svojho dieťaťa nie je neudelením\ntrvalého pobytu obmedzené.\nVI.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel jednomyseľne\n(§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým,\nže deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16.07.2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).\nZ obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca požiadal o udelenie trvalého pobytu na území\nSR z dôvodu, že je osobou bez štátnej príslušnosti. Ako dôkaz predložil čestné vyhlásenie zo dňa\n13.01.2012, v ktorom uviedol, že on rovnako ako aj jeho rodičia a súrodenci sú osobami bez štátnej\npríslušnosti, čestné vyhlásenie o poskytnutí ubytovania od Z., čestné vyhlásenie, že sa v krajine jeho\npôvodu nedopustil konania, ktoré by mohlo byť v SR kvalifikované ako úmyselný trestný čin, a že sa\nuvedeného konania nedopustil ani v Slovenskej republike.\nZ obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že v stanovisku Úradu hraničnej a cudzineckej polície\nPZ prezídia PZ zo dňa 16.02.2012 k žiadosti žalobcu sa uvádza, že predloženým čestným prehlásením\nnie je dostatočne preukázané, že uvedený cudzinec je osoba bez štátnej príslušnosti podľa § 46 ods.\n3 zákona o pobyte cudzincov. V stanovisku sa ďalej uvádza, že žalobca má na území SR priznané\npostavenie medzinárodnej ochrany „doplnkovú ochranu“, na základe čoho sa považuje podľa § 27 a\nods. 1 zákona o azyle za cudzinca s udeleným prechodným pobytom. Doplnkovú ochranu následne aj\nprechodný pobyt má žalobca udelený do 18.10.2012.\nPodľa stanoviska, žalobcovi sa dňa XX.XX.XXXX narodilo dieťa B., štátny prílušník SR, čo znamená že\nmá právo rodiča na starostlivosť a výchovu svojho dieťaťa podľa čl. 41 ods. 4 ústavy Srnie je udelením\ntrvalého pobytu obmedzené, SR poskytla žalobcovi medzinárodnú ochranu a následne prechodný pobyt\nna území SR, žiadosť o udelenie trvalého pobytu podľa § 46 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov\nnie je odôvodnená, a preto nie je možné žiadosti žalobcu vyhovieť.\nPodľa § 46 ods. 2 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z. z. ministerstvo vnútra môže udeliť trvalý pobyt na\nneobmedzený čas aj bez splnenia podmienok ustanovených v tomto zákone o pobyte cudzincov osobe\nbez štátnej príslušnosti.\nPodľa § 46 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z. osoba bez štátnej príslušnosti je osoba, ktorú žiadny štát\npodľa svojich zákonov nepovažuje za svojho občana. Na preukázanie tejto skutočnosti postačuje, ak\npreukáže, že nemá štátnu príslušnosť štátu:\na) v ktorom sa narodila,\nb) v ktorom má svoje predchádzajúce bydlisko alebo pobyt,\nc) ktorého štátne občianstvo majú jej rodičia a ostatní rodinní príslušníci.\nPodľa § 120 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov k nie je v tomto zákone alebo osobitnom\npredpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom\nkonaní (zákon č. 71/1967 Zb. - Správny poriadok).\n\nPodľa § 32 ods. 1 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom\nsi obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.\nPodkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné\nvyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej\nčinnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (ods. 2).\nPodľa § 39 ods. 1 SP správny orgán môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka\nkonania, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.\nČestné vyhlásenie správny orgán nepripustí, ak tomu bráni všeobecný záujem alebo ak by tým bola\nporušená rovnosť medzi účastníkmi konania. Čestným vyhlásením nemožno nahradiť znalecký posudok\n(ods. 2).\nV čestnom vyhlásení je účastník povinný uviesť pravdivé údaje. Správny orgán musí upozorniť účastníka\nkonania na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia (ods. 3).\nV danom prípade správne orgány zamietnutie žiadosti žalobcu o povolenie trvalého pobytu na\nneobmedzený čas podľa § 46 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov odôvodnili tým, že predloženým\nčestným prehlásením žalobcu, že je osobou bez štátnej príslušnosti nie je dostatočne preukázané.\nZ rozhodnutia správnych orgánov však nie je zrejmé, či vôbec takýto dôkaz pripustili (§ 39 SP) a ako\nho vyhodnotili.\nČestné vyhlásenie je totiž špecifický inštitút Správneho poriadku, ktorý sa používa v prípadoch, keď\nurčité skutočnosti slúžiace ako podklad pre rozhodnutie nemožno predložiť alebo len s neprimeranými\nťažkosťami.\nSprávny poriadok nemá explicitné ustanovenie o tom, kedy sa má tento právny inštitút použiť. Čestné\nvyhlásenie teda nie je dôkazom v pravom zmysle, ale takýto dôkaz nahrádza.\nPripustenie čestného vyhlásenia je vecou voľnej úvahy správneho orgánu a nie je viazaný návrhmi\núčastníkov konania. O nepripustení čestného vyhlásenia sa rozhodnutie nevydáva, z rozhodnutia musí\nbyť však zrejmé, či došlo k pripusteniu čestného vyhlásenia a ak nedošlo, aké boli dôvody.\nV rozhodnutí prvostupňového ako aj odvolacieho správneho orgánu takáto úvaha správneho orgánu\nabsentuje, a preto nebolo možné verifikovať, či správne orgány žalobcovo čestné vyhlásenie pripustili.\nV rozhodnutí je zmienka len o tom, že takéto vyhlásenie nepostačuje.\nNajvyšší súd SR uvádza, že pokiaľ správny orgán čestné vyhlásenie pripustí, hodnotí ho podľa\nvšeobecných zásad pre hodnotenie dôkazov podľa § 34 SP. V prípade hodnotenia čestného vyhlásenia\nmusí pristupovať k jeho hodnoteniu s istou mierou opatrnosti, pretože skutočnosti uvádzané v čestnom\nvyhlásení nie sú skutočnosťami dokázanými ale iba osvedčujúcimi.\nPodľa názoru Najvyššieho súdu SR čestným vyhlásením sa môže správny orgán uspokojiť vtedy, ak\nnemožno okolnosti potrebné k preskúmaniu existencie štátneho občianstva cudzinca preukázať inak.\nPokiaľ správny orgán tvrdí, že takéto čestné vyhlásenie nepostačuje, musí uviesť a cudzinca- žiadateľa\no trvalý pobyt na neobmedzený čas poučiť, akým iným spôsobom má neexistenciu štátneho občianstva\npreukázať.\nV danom prípade krajský súd ako súd preskúmavací namiesto správneho orgánu doplnil chýbajúcu\nsprávnu úvahu, ktorá mala viesť správny orgán k zamietnutiu žiadosti podľa § 46 ods. 2 písm. b/ zákona\no pobyte cudzincov. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že správny orgán rozhodol na základe povolenej\nsprávnej úvahy v zmysle § 46 ods. 2 citovaného zákona, a teda rozhodnutie žalovaného vyhodnotil ako\nsúladné so zákonom.\nKrajskému súdu teda bolo možné vyčítať, že sa uspokojil s rozhodnutím správneho orgánu, ktorý\nv dôvodoch rozhodnutia žiadnu úvahu nepoužil, a preto nebolo možné verifikovať, či rozhodnutie\n\nsprávneho orgánu prijaté na základe správnej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Bez vysporiadania sa s čestným prehlásením žalobcu o tom, že je osobou bez štátnej\npríslušnosti v zmysle § 39 a jeho následného hodnotenia v zmysle § 34 SP ako aj bez vyhodnotenia\nrozhodnutia migračného úradu MV SR a poskytnutí doplnkovej ochrany, je záver správneho orgánu o\ntom, že žiadateľ nespĺňa podmienky stanovené zákonom pre udelenie trvalého pobytu cudzincovi podľa\n§ 46 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov predčasný.\nPreto krajský súd mal dospieť k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie trpí uvedenými vadami\n(spočívajúcimi v tom, že sa prvostupňový správny orgán a následne ani žalovaný dôsledne neriadili\npríslušnými ustanoveniami Správneho poriadku), pričom táto vada bola spôsobilá vyvolať zrušenie\nrozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie.\nKeďže na uvedenú okolnosť krajský súd neprihliadol, odvolací súd dospel k záveru o potrebe zmeny\nnapadnutého rozsudku tak, že je účelné rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie\nkonanie.\nZ odôvodnenia rozhodnutia musí byť tiež tak zrejmé, aké mali vplyv okolnosti týkajúce sa rozhodnutia\niného správneho orgánu migračného úradu MV SR - o poskytnutí doplnkovej ochrany, (najmä\nskutočnosť, že tento správny orgán označil žalobcu za osobu bez štátnej príslušnosti) na jeho\nrozhodnutie o žiadosti žalobcu, akou úvahou bol vedený pri hodnotení zistených okolností a podrobne\nodôvodnil aplikáciu príslušných ustanovení zákona o pobyte cudzincov.\nZákon o pobyte cudzincov neustanovuje akým konkrétnym dokladom má žiadateľ bez štátnej\npríslušnosti preukázať skutočnosť, že nie je príslušníkom žiadneho štátu. Z ustanovenia § 46 ods. 2\npísm. b/ vyplýva, že musí preukazovať, že nemá štátnu príslušnosť k štátu tak k tomu v ktorom v\nktorom má svoje predchádzajúce bydlisko alebo pobyt.\nNajvyšší súd SR považuje za dôležité zdôrazniť, že v situácii, keď právny predpis nedáva jednoznačnú\nodpoveď na určitú právnu otázku a túto nebolo možné vyložiť ani v systémových súvislostiach s\nostatnými predpismi, tak aby bola rozumne a spravodlivo zodpovedaná, bolo povinnosťou správneho\norgánu,( pri posudzovaní otázky preukazovania skutočnosti, že žalobca nemá príslušnosť k štátu,\nv ktorom má svoje predchádzajúce bydlisko alebo pobyt ako orgán, ktorému bola zverená otázka\nposudzovania žiadosti o povolenie trvalého pobytu na neobmedzený čas, hoc aj žiadateľ nemá na ňu\nnárok), postupovať v súlade so zásadami „dobrej správy“ tak, aby cudzinec - žiadateľ o daný typ pobytu\nneutrpel na svojich právach ujmu, najmä s prihliadnutím na jeho dovtedajší legitímny postup v dobrej\nviere v podmienkach právneho štátu založeného na princípoch právnej istoty a predvídateľnosti právnych\nnoriem, ktoré bránia výkladu a aplikácii nejasných a neurčitých (nejednoznačných) právnych noriem na\nťarchu adresáta právnej normy postupujúceho v dobrej viere.\nNapriek tomu, že žalobca ako cudzinec, ktorému bola poskytnutá iným správnym orgánom migračný\núrad MV SR doplnková ochrana, pričom migračný úrad MV SR, ktorý mu túto subsidiárnu medzinárodnú\nochranu poskytol vychádzal z jeho údajov, že je osobou bez štátnej príslušnosti, a túto skutočnosť,\nresp. údaj žalobcu nijako nespochybňoval čím u žalobcu vyvolal nepochybne dôvodné presvedčenie, že\ntakéto prehlásenie bude dostatočným podkladom aj pre iný správny orgán (v danom prípade Oddelenie\ncudzineckej polície PZ Žilina) ktorý rozhodoval oj žiadosti žalobcu o povolenie trvalého pobytu bez\nčasového obmedzenie, jeho postavenie sa vzhľadom na popísaný postup správnych orgánov, ktoré\nsa s takýmto čestným prehlásením nevysporiadali spôsobom predpokladajúcom samotným správnym\nporiadkom, stalo neisté, čo je nepochybne v rozpore s princípom „dobrej správy“.\n„V tejto súvislosti nemožno opomenúť skutočnosť, že verejná správa je službou verejnosti a základné\npravidlá konania uvedené v § 3 Správneho poriadku, pre ktoré východiskom je systém prameňov práva\npredovšetkým ústava (najmä čl. 2) a zákony (vrátane právnej úpravy založenej právom Európskych\nspoločenstiev resp. upravenej medzinárodnými zmluvami) i keď sú formulované viac všeobecným\nspôsobom, je potrebné, vzhľadom na to, že slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému,\n\nv praxi interpretovať v duchu európskeho štandardu všeobecných požiadaviek na kvalitu postupov a\nčinnosti verejnej správy súhrnne označovaných ako princípy „dobrej správy“ (Good Governance, Good\nAdministration), majúceho základ v literatúre, judikatúre európskych inštitúcií a niektorých dokumentoch\nnajmä Rady Európy (najmä odporúčania a rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy) a Európskej únie.\nPodľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných\nslobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy,\nktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli\nratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.\nNajvyšší súd SR ako súd odvolací dáva do pozornosti, že dňa 28.09.1954 bol v New Yorku podpísaný\nDohovor o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti a dodatok k tomuto dohovoru. Národná rada\nSlovenskej republiky s nimi vyslovila súhlas svojím uznesením č. 621 zo 07.12.1999 s touto výhradou:\n„Slovenská republika nie je viazaná článkom 27 v tom zmysle, že vydá osobný doklad každej osobe\nbez štátnej príslušnosti, ktorá nemá platný cestovný doklad. Slovenská republika vydá osobný doklad\nlen osobám bez štátnej príslušnosti zdržiavajúcim sa na území Slovenskej republiky, ktorým povolila\ndlhodobý alebo trvalý pobyt.“\nDohovor a dodatok k tomuto dohovoru nadobudli platnosť pre Slovenskú republiku 02.07.2000. Článok I\nDohovoru obsahuje definíciu pojmu „osoba bez štátnej príslušnosti“. Na účely tohto Dohovoru sa pojem\n\"osoba bez štátnej príslušnosti\" vzťahuje na ktorúkoľvek osobu, ktorá nie je podľa zákonov žiadneho\nštátu považovaná za občana takéhoto štátu.\nDohovor v čl. 25 ods. 1 ustanovuje, že ak by osoba bez štátnej príslušnosti pri využívaní svojho práva\npotrebovala pomoc orgánov cudzej krajiny, na ktoré sa nemôže obrátiť, zmluvný štát, na ktorého území\nmá takáto osoba pobyt, zabezpečí, aby jej takúto pomoc poskytli jeho orgány. Podľa ods. 2. orgán\nalebo orgány uvedené v odseku 1 tohto článku osobám bez štátnej príslušnosti vydajú alebo zabezpečia\nvydanie dokladov alebo osvedčení, aké by normálne doručili cudzincom od ich alebo prostredníctvom\nich štátnych orgánov.\nTakto vydané doklady alebo osvedčenia nahrádzajú úradné doklady doručované cudzincom od ich alebo\nprostredníctvom ich štátnych orgánov a považujú sa za platné, ak neexistuje dôkaz o opaku (ods.3).\nUstanovenia tohto článku sa netýkajú článkov 27 a 28.\nOdvolací súd považuje za dôležité upriamiť pozornosť na to, že štátna príslušnosť je právny zväzok\nmedzi štátom a občanom, ktorý každému občanovi poskytuje identitu a umožňuje využívať širokú škálu\npráv. Byť osobou bez štátnej príslušnosti znamená, že človek nie je štátnym príslušníkom žiadneho štátu.\nNa preukázanie skutočnosti, že cudzinec nie je štátnym občanom štátu, v ktorom mal predchádzajúce\nbydlisko alebo pobyt, je v prípade, že správny orgán dospeje k záveru, že takúto okolnosť má preukázať\ncudzinec pomocou orgánov cudzej krajiny, Slovenská republika ako zmluvný štát Dohovoru, v zmysle\nčl. 25 ods. 1 zabezpečí, aby jej takúto pomoc poskytli jej orgány.\nS poukazom na vyššie uvedené je potrebné v prípade, že čestné vyhlásenie žalobcu o tom, že je osobou\nbez štátnej príslušnosti po vyhodnotení takého vyhlásenia podľa § 34 SP zo strany správneho orgánu\nako vyhlásenia, ktoré nie je spôsobilé preukázať danú skutočnosť, správny orgán poskytne žalobcovi\nsúčinnosť- teda poučí ho, akým spôsobom má preukázať neexistenciu štátneho občianstva a v prípade\npotreby zabezpečí, aby mu takúto pomoc poskytli jeho orgány.\nNa základe vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd SR k záveru o potrebe zmeny napadnutého\nrozsudku (podľa § 220 OSP) tak, že je účelné rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému\nna ďalšie konanie.\n\nVzhľadom k tomu, že neboli splnené podmienky na potvrdenie ani zrušenie rozsudku krajského súdu,\nodvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa §220 OSP zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nO trovách konania rozhodol najvyšší súd v zmysle ustanovenia § 224 ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku a úspešnému účastníkovi - žalobcovi priznal ich náhradu v sume 136,€ (titulom náhrady súdneho poplatku za žalobu a odvolanie). Vzhľadom k tomu, že právna zástupkyňa\nžalobcu v lehote podľa § 151 ods. 1 (do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia) trovy\nnevyčíslila, odvolací súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia\nrozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia, a to podľa § 151 ods. 2 OSP. Trovy konania\npozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu - 66,- € a za odvolanie - 70,- €, spolu - 136,- €.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}