{"guid": "29afbbba-aef2-4232-93e3-38a375bd36ef:9a8eadde-9a35-429f-9bde-8d6d8cdc00f3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6012200548.1", "spisova_znacka": "6Sžo/59/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/59/2012 z 20. 3. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. marca 2013, sp. zn. 6Sžo/59/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6012200548.1", "identifikacne_cislo": "6012200548", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2013-03-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6", "nazov": "§ 6 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/327#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9a8eadde-9a35-429f-9bde-8d6d8cdc00f3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200548.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200548.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200548.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/59/2012\n6012200548\n20. 03. 2013\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2013:6012200548.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamovej, v právnej veci\nnavrhovateľa : S., bytom I., I., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Žilina, so sídlom\nNárodná 34, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. 4N 1508/12 zo dňa 18.\nmája 2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 27Sp/16/2012-16\nzo dňa 31. augusta 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 27Sp/16/2012-16\nzo dňa 31. augusta 2012, p o t v r d z u j e.\nNavrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nNavrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 35 eur na účet Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky vedený v štátnej pokladnici pre zasielanie súdnych poplatkov a pokút: BÚ - depozitný účet\nneúročený č. XXXXXXXXXX/XXXX v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ako „krajský súd“ alebo „súd prvého\nstupňa“) v zmysle § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia. Navrhovateľovi náhradu trov\nkonania nepriznal.\nZ odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd v danej veci mal preukázané, že\nodporca napadnutým rozhodnutím navrhovateľovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci\nv zmysle zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v\nplatnom znení (ďalej len zákon 327/2005 Z. z.). Krajský súd mal preukázané, že odporca v rozhodnutí\nvychádzal z dokladov za posudzované obdobie od novembra 2011 do mája 2012 a to z rozhodnutia\nsociálnej poisťovne zo dňa 8. decembra 2011 týkajúce sa starobného dôchodku navrhovateľa a jeho\nmanželky, zo zmluvy o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely medzi vlastníkom pozemku navrhovateľom ako prenajímateľom a užívateľom pozemku - Poľnohospodárske družstvo Predmier ako\nnájomcom, zo zmluvy o prenájme poľnohospodárskych pozemkov zo strany jeho manželky, z preukazov\nnavrhovateľa a jeho manželky ako občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, na základe ktorých\ndokladov odporca zistil, že navrhovateľ mal spolu s manželkou v mesiacoch november 2011 a december\n2011 započítateľný príjem v sume 743,20 eur mesačne a v mesiacoch január 2012 až máj 2012 v sume\n767,80 eur mesačne ( starobné dôchodky navrhovateľa a jeho manželky) a súčasne, že navrhovateľ\nmal príjem z prenájmu pozemkov 7,23 eur ročne a jeho manželka 3,64 eur ročne.\n\nZ dôvodov opravného prostriedku podaného navrhovateľom proti tomuto rozhodnutiu, ktorým žiadal\nrozhodnutie odporcu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby mu bol následne ustanovený\nbezplatný právny zástupca na konanie pred Okresným súdom v Žiline, krajský súd zistil, že navrhovateľ\nnamietal, že právna pomoc mu nebola poskytnutá z dôvodu, že jeho mesačný príjem a príjem jeho\nmanželky presahuje 1,4 násobok životného minima pre 2 osoby, vytýkajúc žalovanému správnemu\norgánu, že sa podrobne nezaoberal tým, že obaja s manželkou sú ťažko zdravotne postihnutí, čo\nzvyšuje ich životné náklady najmä v oblasti nákupu liekov, poukazom na to, že zrejme tvorcovia zákona\nč. 327/2005 Z. z. nedostatočne nebrali do úvahy príslušné ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky\na Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako i Všeobecnú deklaráciu\nľudských práv schválenú OSN z 10. 12. 1948.\nKrajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia posudzoval v zmysle § 3 ods. 1 zákona č.\n327/2005 Z. z. v spojení s § 6 ods. 1, 2 a v spojení s § 6a ods. 1, s § 4 tohto zákona.\nKrajský súd poukazom na to, že podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime 1,4 násobok\nsumy životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby predstavuje 451,15 eur a 1,6 násobok sumy\nživotného minima pre dve plnoleté fyzické osoby predstavuje sumu 515,60 eur, konštatoval že zo\nskutkových okolností je zrejmé, že odpočítateľný príjem žiadateľa a jeho manželky presahuje výšku\n1,4 násobku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby a tiež 1,6 násobok životného minima\npre dve plnoleté osoby v mesiaci podania žiadosti teda v máji 2012 a v šiestich predchádzajúcich\nmesiacoch. Krajský súd dospel k záveru, že žiadateľ teda nespĺňa podmienku materiálnej núdze, ktorá\nje nevyhnutným predpokladom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci.\nKrajský súd dôvody odvolania navrhovateľa vyhodnotil ako nedôvodné a právne irelevantné, s\npoukazom na to, že pokiaľ je nespokojný s konštrukciou samotného zákona o poskytovaní právnej\npomoci osobám v materiálnej núdzi, ide o skutočnosť, ktorá neprináleží na riešenie súdu v rámci\npreskúmavania zákonnosti rozhodnutia, ako aj že v danej veci sa nemohol zaoberať a ani posudzovať\nvec v zmysle toho, že v predchádzajúcich konaniach mu zo strany súdov a iných orgánov bolo\nposkytované bezplatné právne posúdenie\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľovi náhradu trov\nkonania nepriznal z dôvodu, že bol v konaní neúspešný.\nProti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací\nsúd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31. augusta 2012 č. k. 27 Sp 16/2012 - 16 zrušil\na vec mu vrátil na nové konanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu v celom\nrozsahu vyhovie. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.\nV dôvodoch odvolania navrhovateľ uviedol, že krajský súd síce rozhodol podľa zákona č. 327/2005\nZ. z., ale v rozpore s ustanovením článku 12 ods. 1, 2, 4, článku 2 ods. 2, článku 7 ods. 5, článku\n46 ods. 1 až 4, článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, článku 6 ods. 1, článku 14, článku 17\nEurópskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článku 1 ods. 1, 2 Protokolu číslo\n12 k Dohovoru, článku 2 ods. 1, 2, článku 7, článku 8, článku 30 Všeobecnej deklarácie ľudských práv\nOSN a medzinárodnej zmluvy OSN o zákaze diskriminácie ľudí so zdravotným postihnutím. Dôvodil, že\nkrajský súd svojim rozhodnutím porušil jeho práva zaručené vyššie uvedenými ustanoveniami Ústavy\nSlovenskej republiky a medzinárodných zmlúv EU a OSN, keď ho považoval za zdravého a uplatnil na\nneho ustanovenia zákona č. 327/2005 Z. z..\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa\nako vecne správny potvrdiť.\nV dôvodoch vyjadrenia uviedol, že Centrum právnej pomoci je štátna rozpočtová organizácia zriadená\nzákonom č. 327/2005 Z. z., ktorá poskytuje právnu pomoc v citovanom zákone špecifikovaných\nprípadoch s poukazom na to, že jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci Centrom právnej\npomoci je materiálna núdza žiadateľa, pričom pri rozhodovaní o nároku na právnu pomoc sa posudzuje\naj otázka zrejmej bezúspešnosti sporu a hodnoty sporu. Konštatoval, že úspešným žiadateľom v konaní\no priznanie nároku na právnu pomoc môže byť iba ten, kto súčasne preukáže splnenie všetkých troch\npodmienok. Zdôraznil, že Centrum postupovalo podľa zákona č. 327/2005 Z. z. v platnom znení a na\nzáklade predložených dokladov o príjmoch a majetkovej situácie navrhovateľa zistilo, že navrhovateľ\nnespĺňa zákonom stanovenú podmienku a to stav materiálnej núdze s poukazom na započítateľný príjem\nnavrhovateľa a jeho manželky. K námietke navrhovateľa, že Centrum sa nezaoberalo faktom, že obaja\ns manželkou sú osobami zdravotne ťažko postihnutými, čo im významne zvyšuje ich životné náklady,\nuviedol, že zákon č. 327/2005 Z. z. neukladá Centrum povinnosť zohľadňovať výdavky žiadateľov\no poskytnutie právnej pomoci a už samotný fakt, že príjmy žiadateľa prevyšujú zákonom stanovenú\n\nhranicu, je dôvodom nepriznania právnej pomoci. Ďalej uviedol, že pokiaľ navrhovateľ zastával názor, že\nzákon je v rozpore s ústavou či medzinárodnými zmluvami EU a OSN, súhlasí s názorom krajského súdu,\nže táto otázka nemôže byť predmetom konania o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia. Odvolanie\nnavrhovateľa považoval za nedôvodné.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1\nO.s.p. v spojení § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods.\n2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu\nnavrhovateľa nie je možné priznať úspech.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd\nprvého stupňa potvrdil napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím\nnavrhovateľovi nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, a preto odvolací súd preskúmal\nrozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho\nkonania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce,\nnajmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v\nopravnom prostriedku navrhovateľa a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a\nsprávnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie žalovaného správneho orgánu,\nktorým podľa ust. § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. navrhovateľovi nepriznal nárok na poskytnutie\nprávnej pomoci.\nSenát odvolacieho súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia\na postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku ( §§ 250l\na nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok\nskutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s\núčastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či\nobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade\ns hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého\nrozhodnutia.\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nSúd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.( § 245 ods.2 O.s.p.).\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods.1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených\nv odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská\npre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie\npreskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom, ako aj súladné s ústavou\na medzinárodnými dokumentmi, na ktoré navrhovateľ poukazoval v odvolaní. Vzhľadom k tomu, aby\nnajvyšší súd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s\n\nprávnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti\ndôvodov napadnutého rozhodnutia.\nSenát odvolacieho súdu z predloženého spisového materiálu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis\nzistil, že medzi účastníkmi konania v preskúmavanej veci skutkový dej nie je sporný, avšak medzi\núčastníkmi ostalo predovšetkým sporné posúdenie skutkových zistení týkajúcich sa nepriznania nároku\nna poskytnutie právnej pomoci, keď navrhovateľ tvrdil, že neprihliadnutie na jeho zdravotné postihnutie\npri posudzovaní jeho hmotnej núdze je diskriminačné s poukazom na Ústavu Slovenskej republiky,\nDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a medzinárodné predpisy EÚ a OSN.\nPodľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a\nostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZ uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusí byť v súlade s ústavou. V právnej praxi preto môže v činnosti orgánov aplikujúcich právo dochádzať\nk situácii, že prameň práva, ktorý je vo formálnom súlade s ústavou nie je interpretovaný ústavne\nkonformným spôsobom, pričom orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone\nsvojej moci povinné postupovať v zmysle čl.2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané\naj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná\n(čl.7 Ústavy Slovenskej republiky) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva,\nEurópskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva a\nEurópskej únie.\nOdvolací súd v danej veci zistil, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného medzi\núčastníkmi konania v preskúmavacom konaní spočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu právnej\núpravy ustanovujúcej nárok žiadateľa na poskytnutie právnej pomoci.\nSenát odvolacieho súdu dáva do pozornosti, že čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je kumulatívnou\nprávnou normou, ktorá na konanie štátnych orgánov okrem požiadavky na konanie v rozsahu a\nspôsobom, ktorý ustanoví zákon vyžaduje súlad s ústavou a jej medzami. Tomu zodpovedá i čl. 152\nods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov (založený na\nrešpektovaní dikcie zákona) je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným\nvýkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu\nzákonných pojmov.\nVplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov\nzákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú\naplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve\ntu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane,\nmimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.\nÚčelom zákona č. 327/2005 Z. z. je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej\nposkytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej\nmateriálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v\nazylových veciach alebo v konaní o administratívnom vyhostení podľa osobitného predpisu a prispieť k\npredchádzaniu vzniku právnych sporov ( § 1).\nZákon č. 327/2005 Z. z. ustanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci, postup fyzických osôb\na príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a inštitucionálne zabezpečenie\nposkytovania právnej pomoci ( § 2).\nPodľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci\nbez finančnej účasti, ak\n\na) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom\n( § 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nopatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2004 Z. z.) a nemôže\nsi využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,\nb) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a\nc) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ( zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v\nznení neskorších predpisov) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.\nPodmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a/ a b/ musí fyzická osoba spĺňať počas\ncelého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.\nPodľa § 10 ods. 1 až 6 zákona č. 327/2005 Z. z. konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej\nlen „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti\nuvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v\nstave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko\nžiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej\nlehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie\nnároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti\nzabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické\nosoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.\nÚčastníkom konania je žiadateľ.\nŽiadosť sa podáva v kancelárii centra príslušnej podľa miesta trvalého alebo prechodného pobytu\nžiadateľa.\nŽiadateľ je povinný uviesť v žiadosti a pri predbežnej konzultácii úplné a pravdivé údaje.\nCentrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku\n1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od\ndoručenia rozhodnutia na príslušný krajský súd; o tomto centrum žiadateľa náležite poučí v odôvodnení\nrozhodnutia.\nRozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, okrem náležitostí podľa\nosobitného predpisu ( zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní -správny poriadok, v znení neskorších\npredpisov) musí obsahovať aj poučenie, že ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na poskytnutie\nprávnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať žiadosť opätovne.\nPodľa § 25 ods. 1 zákon č. 327/2005 Z. z. na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o\nsúvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní -správny poriadok, v znení neskorších predpisov).\nPodľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nSenát odvolacieho súdu vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že žalovaný\nsprávny orgán v danom prípade postupoval v súlade s Ústavou Slovenskej republiky ako aj v súlade so\nzákonom č. 327/2005 Z. z., vo veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie\nrozhodnutia, v konaní postupoval v súčinnosti s navrhovateľom, v odôvodnení rozhodnutia skutkové\nzistenia náležite uviedol a vyhodnotil odkazom na príslušné ustanovenia uvedeného zákona a súčasne\nuviedol dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodol, z ktorých dôvodov rozhodnutie žalovaného\nsprávneho orgánu je treba považovať za súladné so zákonom, a preto súd prvého stupňa rozhodol vo\nveci zákonne, keď rozhodnutie napadnuté opravným prostriedkom podľa § 250q ods.2 O.s.p. potvrdil.\nZ obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dôvodom jeho vydania bola skutočnosť, že žalovaný\nsprávny orgán na základe priložených listinných dokladov mal za preukázané, že navrhovateľ ako\n\nžiadateľ nesplnil podmienku ustanovenú v právnej norme § 6 ods. 1, písm. a/ zákona č. 327/2005\nZ. z., v zmysle ktorej fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti,\nak jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom\n( § 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2004 Z. z.) a\nnemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, ktorá podmienka je nevyhnutným\npredpokladom na poskytnutie právnej pomoci v zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., s\npoukazom na to, že úspešným žiadateľom v konaní o priznanie nároku na právnu pomoc môže byť\nlen ten, kto súčasne preukáže splnenie všetkých troch podmienok v zmysle citovaného § 6 ods.1\nuvedeného zákona.\nOdporca v predmetnej veci posudzoval otázku materiálnej núdze navrhovateľa na základe jeho\nžiadosti o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci a priložených dokladov deklarujúcich jeho sociálny\na majetkový stav z hľadiska splnenia všetkých zákonných podmienok, čím postupoval v súlade s\ncitovaným zákonným ustanovením. Vzhľadom k tomu, že z dokladov predložených navrhovateľom\nvyplynulo, že odpočítateľný príjem navrhovateľa ako žiadateľa a jeho manželky presahuje výšku 1,4\nnásobku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby a tiež 1,6 násobok životného minima pre dve\nplnoleté osoby v mesiaci podania žiadosti teda v máji 2012 a v šiestich predchádzajúcich mesiacoch,\ndospel k správnemu záveru, že navrhovateľa nie je možné považovať za osobu v materiálnej núdzi\nmajúcej právo na poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z.\nOdvolací súd dáva do pozornosti navrhovateľa, že odporca ako príslušný správny orgán, za účelom\nrozhodnutia o nároku fyzickej osoby na poskytnutie právnej pomoci musí skúmať splnenie všetkých\nzákonných podmienok ustanovených v právnej norme § 6 ods.1 a teda sa musí zaoberať aj otázkou\nsociálneho a materiálneho stavu žiadateľa ako jednej zo zákonných podmienok na poskytnutie právnej\npomoci bez finančnej účasti, pretože bez splnenia tejto podmienky, nemožno žiadaný nárok na\nposkytnutie právnej pomoci priznať, aj keď žiadateľ ďalšie dve podmienky splnil.\nOdvolací súd nemohol prihliadnuť na námietku navrhovateľa, ktorou namietal, že krajský súd rozhodol\nv rozpore s ustanovením článku 12 ods. 1, 2, 4, článku 2 ods. 2, článku 7 ods. 5, článku 46 ods. 1\naž 4, článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, článku 6 ods. 1, článku 14, článku 17 Európskeho\ndohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článku 1 ods. 1,2 Protokolu číslo 12 k\nDohovoru, článku 2 ods. 1, 2, článku 7, článku 8, článku 30 Všeobecnej deklarácie ľudských práv\nOSN a medzinárodnej zmluvy OSN o zákaze diskriminácie ľudí so zdravotným postihnutím, dôvodiac,\nže boli porušené jeho práva zaručené vyššie uvedenými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky\na medzinárodných zmlúv EU a OSN, keď ho krajský súd považoval za zdravého a uplatnil na neho\nustanovenia zákona č. 327/2005 Z. z..\nZákonodarca v zákone o právnej pomoci upravuje predmet a rozsah právnej pomoci, ako aj podmienky\njej priznania vo vzťahu k žiadateľom a pôsobnosť a úlohy orgánov verejnej správy pri rozhodovaní\no žiadosti na poskytnutie právnej pomoci. Zákon sa vzťahuje nielen na ochranu zdravých fyzických\nosôb nachádzajúcich sa v materiálnej núdzi, ale z obsahu jeho právnej úpravy jednoznačne vyplýva,\nže sa vzťahuje na sociálne odkázané fyzické osoby, ktoré za splnenia zákonnom ustanovených\npodmienok sa nachádzajú v takej sociálnej, finančnej a majetkovej situácie, ktorá im neumožňuje\nzabezpečenie právnej pomoci na ochranu ich práv a právom chránených záujmov, teda aj osoby\ns ťažkým zdravotným postihnutím. Cieľom zákonodarcu je zabezpečiť reálny prístup k Ústavou\nSlovenskej republiky deklarovaným právam fyzických osôb a harmonizovať právo Slovenskej republiky\ns právom Európskeho spoločenstva všetkým fyzickými osobám, ktoré sa ocitli v materiálnej núdzi bez\nrozdielu, teda bez diskriminácie, založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti,\njazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k\nnárodnostnej menšine, majetok, rod. alebo iné postavenie. Zákonodarca ustanovuje kritériá, podľa\nktorých sa posudzuje oprávnenosť žiadateľov o právnu pomoc, aby sa predišlo jej zneužívaniu\nneoprávnenými osobami. Kladie základy inštitucionálneho zabezpečenia posudzovania žiadostí a\nsamotného poskytovania právnej pomoci, zakotvuje postup pri žiadaní o poskytnutie právnej pomoci,\nrozhodovanie o jej poskytnutí a možnosť jeho preskúmania súdom. Materiálnu núdzu ustanovuje ako\njednu z podmienok práva na poskytnutie právnej pomoci tak, že hranicu materiálnej núdze ustanovuje na\núrovni 1,4 násobku sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a jej ďalšiu podmienku,\nže žiadateľ si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojim majetkom. Zákonodarca týmto\n\nzákonom súčasne splnil povinnosť transpozície smernice Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na\nzlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných\npravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (ďalej len „smernica“), a teda harmonizácie\ns právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie. Štát žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje\ndo práva na súdnu a inú právnu ochranu. Práve naopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu\nk občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, keďže by bolo\nneúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých prípadoch, t.j. bez stanovenia\nhranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí, v ktorých sa právna pomoc poskytuje (t.j.\nsystémom \"každému a vo všetkom\"), pozitívny záväzok štátu, ktorý tento na seba dobrovoľne preberá,\nsa však vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na\nposkytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch.\nSenát odvolacieho súdu z uvedených dôvodov nemohol prisvedčiť tvrdeniu navrhovateľa, že krajský\nsúd v danej veci rozhodol vo vzťahu k jeho žiadosti diskriminačne a tým aj v rozpore s čl. 7 Všeobecnej\ndeklarácie ľudských práv podpísanej v New York dňa 10. decembra 1948, v zmysle ktorej všetci sú rovní\npred zákonom a majú právo na rovnakú právnu ochranu bez akejkoľvek diskriminácie. Všetci majú právo\nna rovnakú ochranu proti akejkoľvek diskriminácii, ktorá porušuje túto deklaráciu a proti akémukoľvek\npodnecovaniu takejto diskriminácie.\nSenát odvolacieho súdu taktiež nemohol prisvedčiť tvrdeniu navrhovateľa, že krajský súd v danej\nveci rozhodol diskriminačne a tým v rozpore s čl. 6 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8, dojednaného v Ríme 4. novembra 1950 v spojení s\nďalšími zmluvnými dokumentmi na tento Dohovor nadväzujúcimi, publikovaný v Zbierke zákonov pod č.\n209/1992 Zb., v zmysle ktorých, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a\nv primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne\no jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia\nproti nemu a užívanie práv a slobôd priznaných týmto Dohovorom sa musí zabezpečiť bez diskriminácie\nzaloženej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo\niné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod\nalebo iné postavenie.\nZ vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu\npodľa § 250ja ods. 3 O.s.p. a § 219 ods.1,2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. potvrdil.\nZáverom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že vydaním napadnutého rozhodnutia zo\nstrany žalovaného správneho orgánu, ktorým z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok nebol\nnavrhovateľovi priznaný nárok na právnu pomoc v zmysle zákona o poskytovaní právnej pomoci, právo\nnavrhovateľa domáhať sa ochrany svojich práv pred príslušným súdom ostalo zachované.\nO povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok súd rozhodol podľa\n§ 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, podľa\nktorého poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v\nkonaní nebol úspešný. Výška poplatku bola určená podľa položky č. 10 Sadzobníka súdnych poplatkov,\nktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.\nO náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení\ns § 250k ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému navrhovateľovi\nnáhradu trov konania nepriznal.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1 .mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27Sp/16/2012", "guid": "9e0b2495-b448-48ce-b031-4bf10e02bc1d:bb18c436-c686-4944-8727-78f3c28251b6", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}