{"guid": "ce4094bb-9e8b-4358-b80e-7c9fe78376cf:1b4cdf8c-2eff-414c-bf88-16a3a99bd58a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6012200483.1", "spisova_znacka": "10Sžr/146/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/146/2012 z 29. 4. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2013, sp. zn. 10Sžr/146/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6012200483.1", "identifikacne_cislo": "6012200483", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2013-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo", "Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov", "Kataster nehnuteľností"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/162", "nazov": "zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1b4cdf8c-2eff-414c-bf88-16a3a99bd58a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200483.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200483.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200483.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžr/146/2012\n6012200483\n29. 04. 2013\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2013:6012200483.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu v právnej veci navrhovateľa:\nPOHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporcovi: Správa katastra Žiar\nnad Hronom, SNP č. 118, P. O. Box 79, Žiar nad Hronom, za účasti: Ing. H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom\nX. G.. XXX/XX, E., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 267/12 zo dňa 21.03.2012, na\nodvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sp/14/2012-17 zo dňa\n30.07.2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sp/14/2012-17\nzo dňa 30. júla 2012 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\nRozhodnutím č. V 267/12 zo dňa 21.03.2012 zamietol odporca podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995\nZ.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny\nzákon), v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“), návrh na vklad záložného práva k\nnehnuteľnostiam, dotknutým začatým vkladovým konaním.\nSvoje zamietavé rozhodnutie odporca odôvodnil tým, že po preskúmaní predloženej zmluvy a\npriloženého spisového materiálu dospel k záveru, že predložené listiny nie sú vkladuspôsobilé.\nV predtlači plnomocenstva bol uvedený ako zástupca záložcu subjekt ProHelp - združenie\nobčianskoprávnej pomoci, IČO: 42180139, so sídlom Povraznícka č. 18, 81105 Bratislava, čo viedlo\nsprávny orgán k záveru, že záložný veriteľ určil zástupcu pre dlžníka a pochyboval o objektivite\nzastupovania zo strany splnomocnenca, nakoľko ide o subjekt, ktorý je v styku so záložným veriteľom,\nna základe čoho došlo k vzniku rozporu záujmov v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka.\nSplnomocnenie tiež malo obsahovať náležitosti, ktoré zákon pre zmluvu vyžaduje podľa § 42 ods. 2\npísm. c) katastrálneho zákona.\n\nOdporca ďalej konštatoval rozpor s dobrými mravmi, keďže veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver\nvo výške 3.500,- Eur, pričom dlžník mal zaplatiť poplatok vo výške 3.360,- Eur a úroky z omeškania v\nsadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb.\nVzhľadom na vyššie uvedené dôvody odporca návrh na vklad zamietol.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nProti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ, cestou odporcu, opravný prostriedok na Krajský súd v\nBanskej Bystrici.\nKrajský súd, ako súd prvého stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu\npredchádzalo, oboznámil sa s administratívnym spisom a dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu je\nzákonné, a preto ho podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), potvrdil.\nV odôvodnení krajský súd uviedol, že odporca rozhodol správne, keď nepovolil vklad pre neplatnosť\ndohody o splnomocnení, ktorá spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola\nv mene dlžníka uzavretá neplatne splnomocneným zástupcom; takýto právny úkon nemohol vyvolať\núčinky na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného. Už samotná skutočnosť, že v dohode o\nsplnomocnení ako predtlači na štandardnom zmluvnom formulári bolo uvedené meno splnomocnenca združenia ProHelp je dôkazom toho, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka\nkonať, čím bolo dlžníkovi odňaté právo slobodne sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Skutočnosť, že\ndohoda o splnomocnení bola dlžníkom podpísaná v ten istý deň ako úverová zmluva tiež nasvedčovala\ntomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení a bolo\notázne, či by bol úver dlžníkovi poskytnutý aj bez uzavretia dohody o splnomocnení. Navyše ak bola\ndohoda o splnomocnení predložená dlžníkovi súčasne s úverovou zmluvou, nemožno tento právny úkon\npovažovať za úplne nezávislý od veriteľa.\nKrajský súd ďalej uviedol, že z dojednaných podmienok v dohode o splnomocnení vyplývalo, že\núčelom jej uzavretia bolo sledovanie návratnosti poskytnutého úveru navrhovateľovi, t.j. zástupca\nmal konať v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje (vylučuje) jeho konanie v záujme zastúpeného.\nKrajský súd tiež ďalej uviedol, že nebolo preukázané, v akom rozsahu bola dohoda o splnomocnení\nvypísaná v čase jej podpisu dlžníkom, t.j. či už bolo vypísané meno konajúceho za zástupcu, a teda\nči splnomocniteľ vedel, kto bude v jeho veci konať a tiež nebolo zrejmé, či už boli vypísané kolónky\nohľadom nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení tak bola neplatným právnym úkonom pre rozpor\nzáujmov zástupcu a zastúpeného v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39\nObčianskeho zákonníka a pre nedostatok požadovaných náležitostí platného právneho úkonu podľa §\n37 ods. l Občianskeho zákonníka.\nKrajský súd oprel svoje rozhodnutie aj o ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky a uviedol, že ďalšie odvolacie námietky navrhovateľa už nepovažoval za relevantné privodiť iné\nrozhodnutie, než k akému dospel odporca, keďže dohoda o splnomocnení bola neplatná, a teda nemohla\nplatne vzniknúť ani zmluva o zriadení záložného práva, uzatvorená neplatne zmocneným zástupcom.\nIII.\nOdvolanie navrhovateľa a vyjadrenie odporcu\n\nProti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie v celom rozsahu z dôvodu, že krajský\nsúd postupoval v konaní nesprávne, pretože nedostatočne zistil skutkový stav veci a následne vychádzal\nz nesprávneho právneho posúdenia veci.\nV odôvodnení navrhovateľ uviedol, že v predmetnej veci nie je možné hovoriť o nedostatku slobody a\nvážnosti prejavu vôle splnomocniteľa pri podpise dohody o splnomocnení. Podľa názoru navrhovateľa\nnevyplývajú z odôvodnenia napadnutého rozsudku konkrétne skutočnosti, ktoré mali mať vplyv na\nnedostatok slobody a vážnosti prejavu vôle splnomocniteľa a nebolo preukázané ani to, ako mali\nsplnomocnenec, či navrhovateľ vplývať na tieto zložky prejavu vôle dlžníka. Podľa navrhovateľa bola\ndohoda o splnomocnení uzavretá riadne a záložca sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci\npre neho zo zmluvy o úvere.\nNavrhovateľ nesúhlasil ani s tvrdeniami, že vopred určil osobu, ktorá bude dlžníka zastupovať, pričom\nzdôraznil samostatnosť existencie dohody o splnomocnení ako dvojstranného právneho úkonu, ktorého\njednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, a to bez účasti\nveriteľa. Uviedol, že zo spisu nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo\nmu osobu zástupcu navrhoval. Navyše dlžník plnomocenstvo ani neskôr neodvolal.\nPodľa navrhovateľa bolo plnomocenstvo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov\nsplnomocniteľa, na jeho žiadosť a bezplatne, pričom zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne\nprerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a\npovinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú.\nPodľa názoru navrhovateľa neobstojí ani argumentácia o predtlači v dohode o splnomocnení, pretože\nuvedenie zástupcu je potrebné kvôli identifikácii strany dohody a uvedenie záložného veriteľa je\nnevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ z toho odporca vyvodzoval,\nže veriteľ určil dlžníkovi zástupcu, tento svoj záver odporca nepreukázal a nepreukázal ani to, že\nzástupca je v styku so záložným veriteľom.\nNa základe uvedených skutočností navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil\ntak, že rozhodnutie odporcu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nOdporca sa k podanému odvolaniu proti rozsudku krajského súdu vyjadril prípisom zo dňa 02.10.2012,\nv ktorom uviedol, že naďalej zotrváva na svojom právnom názore, že dohoda o plnej moci bola neplatná\npre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a navrhol,\naby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 O. s. p.) a po zistení, že\nodvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o rozsudok,\nproti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O. s. p. v spojení s § 250s O. s. p.), dospel\njednomyseľne k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne\nsprávny, a preto ho potvrdil. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia §\n250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred\nna úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.04.2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\n\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. preskúmavajú súdy v správnom súdnictve na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.\nPodľa tretej hlavy piatej časti O. s. p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom\nrozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. (§ 250l\nods. 1 O. s. p.)\nÚlohou súdneho konania v zmysle § 1 O. s. p. je nielen chrániť práva zaručené slovenským právnym\nporiadkom, ale aj práva s charakterom úniovým v zmysle zásady lojality (čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej\núnii v spojení s rozsudkami Súdneho dvora Európskej únie vo veciach\nC-173/03 Traghetti del\nMediterraneo SpA v. Taliansko zo dňa 13.06.2006 alebo C-224/01 Gerhard Köbler v. Rakúsko zo dňa\n30.06.2003). Od vnútroštátneho súdu členského štátu Európskej únie (ako predstaviteľa štátnej moci\nSlovenskej republiky v súdnej oblasti) sa preto v súlade so zásadou medzinárodného práva verejného\n„pacta sunt servanda“ (zmluvy je nutno dodržiavať) očakáva spravodlivé súdne konanie založené na\nprincípoch obsiahnutých v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v\nzmysle § 121 O. s. p. je aj jeho povinnosťou „ex offo“ vyhodnotiť hmotnoprávnu situáciu preskúmavanej\nveci vrátane dodržania záväzkov úniového práva.\nNapriek skutočnosti, že v prejednávanej veci ani konajúci krajský súd, ani žiaden z účastníkov nenaznačil\núniový rozmer prejednávanej veci, bolo povinnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky preskúmať\nvec aj z tohto pohľadu.\nK charakteru dohody o splnomocnení:\nObsahom dohody o splnomocnení, uzatvorenej medzi účastníkom Ing. H. R. (ako splnomocniteľom) a\nProHelp - združením občianskoprávnej pomoci (ako splnomocnencom), bolo udelenie plnomocenstva\nna zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode - na uzatvorenie záložnej\nzmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka k špecifikovaným nehnuteľnostiam, vrátane právneho\nposúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so\nspoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.\nV dohode o splnomocnení bolo ďalej uvedené, že bola uzavretá na žiadosť splnomocniteľa o bezplatné\nzastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov, uvedených v tejto dohode, za účelom naplnenia a\nhájenia záujmov splnomocniteľa, ktorý sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere, a to\npo osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a právach a povinnostiach,\nktoré sa nimi zakladajú. Splnomocnenec na seba prevzal záväzok svedomito naplniť predmet udeleného\nplnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o\núvere, vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľnosti. Splnomocnenec\nsa tiež zaviazal, že posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej\nrepubliky.\nZ textu dohody o splnomocnení bolo zrejmé, že sa viaže priamo k zmluve o úvere, ktorú uzatvoril\núčastník Ing. H. R. so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. - v dohode je uvedené, že splnomocniteľ\nudeľuje plnomocenstvo za účelom naplnenia a hájenia svojich záujmov pri uskutočnení právnych\núkonov uvedených v tejto dohode, „vykonávaných v súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so\nspoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., č. zmluvy 102301055“ (bod 1 dohody) a plnomocenstvo udeľuje\nna uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka „ako formy zabezpečenia splnenia\nsplnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere“ (bod 3 dohody), na základe čoho bolo zrejmé, že dohoda\no splnomocnení bola súčasťou tzv. „úverového balíka“.\nJe nepochybné, že Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“) zaraďuje právne vzťahy,\nvyplývajúce z úverových zmlúv uzavretých nebankovými spoločnosťami, pod režim smernice 93/13/EHS\n- v súvislosti s uvedenou smernicou a jej aplikáciou na oblasť krátkodobých finančných obchodov riešil\n\nuž viacero predbežných otázok (napr. vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ s.r.o. v. Iveta Korčkovská zo dňa\n16.11.2010, vo veci C-453/10 Jana Pereničová, Vladislav Perenič v. S.O.S. financ, spol. s r.o. zo dňa\n15.03.2012).\nNakoľko došlo v prejednávanej veci uzatvorením zmluvy o úvere medzi účastníkom Ing. H. R. a\nspoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl.\nObčianskeho zákonníka, bolo potrebné skúmať, či aj dohoda o splnomocnení nevykazuje znaky\nneprijateľných podmienok, uvedených § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nekalosť príslušného\nustanovenia v zmluve je totiž nevyhnutné posudzovať vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu,\npričom je potrebné brať do úvahy aj všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v čase jej\nuzavretia a aj všetky ostatné ustanovenia predmetnej zmluvy, resp. iných zmlúv, od ktorých posudzovaná\npodmienky závisí v čase uzatvorenia zmluvy. Vo veci\nC-76/10 POHOTOVOSŤ s.r.o. v. Iveta\nKorčkovská zo dňa 16.11.2010 Súdny dvor EÚ v bode 59 uviedol, že pokiaľ ide o otázku, či osobitná\nzmluvná podmienka má, alebo nemá nekalú povahu, článok 4 smernice 93/13 uvádza, že odpovedať\ntreba so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, ktoré sú predmetom zmluvy, a na všetky okolnosti\nsúvisiace s uzatvorením tejto zmluvnej podmienky v čase uzavretia zmluvy. Je opodstatnené uviesť, že v\ntomto kontexte treba tiež posúdiť dôsledky, ktoré táto podmienka môže mať v rámci práva uplatniteľného\nna zmluvu, čo v sebe zahŕňa preskúmanie vnútroštátneho právneho systému.\nV prejednávanej veci bolo nepochybné, že existencia dohody o splnomocnení a následne aj zmluvy\no zriadení záložného práva bola vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa (konkrétne potrebou\nzabezpečenia zmluvy o úvere, uzatvorenej medzi navrhovateľom a účastníkom Ing. H. R.) a ich vzťah\nk zmluve o úvere tak bolo možné označiť ako subsidiárny a akcesorický. Dohodu o splnomocnení tak\nv prejednávanej veci bolo potrebné subsumovať pod režim ochrany spotrebiteľa. Pokiaľ by nedošlo k\nuzatvoreniu úverovej zmluvy - spotrebiteľskej zmluvy medzi navrhovateľom a účastníkom Ing. H. R.,\nnedošlo by ani k uzatvoreniu dohody o splnomocnení.\nK ochrane spotrebiteľa:\nOchrana spotrebiteľa v rámci Európskej únie vychádza z koncepcie zachovania zásady rovnosti v\nsúkromnoprávnych vzťahoch medzi spotrebiteľom a subjektom konajúcim v rámci svojej podnikateľskej\nalebo profesijnej činnosti, pričom u spotrebiteľa sa očakáva menej skúseností a vedomostí a nižšiu\nmieru informovanosti o situácii na trhu, čo môže zvádzať podnikateľské subjekty k rôznym nekalým\npraktikám, pred ktorými je potrebné spotrebiteľa ochrániť. Preto sa stala ochrana spotrebiteľa jednou z\npolitík vnútorného trhu Európskej únie a čl. 38 Charty základných práv Európskej únie zaradil ochranu\nspotrebiteľa k základným ľudským právam.\nSystém ochrany spotrebiteľa zavedený Smernicou 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že „spotrebiteľ\nsa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o\nvyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky\npripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah“ (rozsudok\nvo veci C-168/05 Mostaza Claro zo dňa 26.10.2006, bod 25)\nPodľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola\nindividuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a\npovinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.\nSamotná nekalá povaha sa posudzuje v zmysle čl. 4 ods. 1 Smernice 93/13/EHS - bez toho, aby boli\ndotknuté ustanovenia článku 7, sa nekalosť zmluvných podmienok hodnotí so zreteľom na povahu tovaru\nalebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v\ndobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v\nzmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho\npráva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre\nstrany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.\nSmernica 93/13/EHS však predstavuje iba minimálny štandard ochrany spotrebiteľských práv, pričom\nčlenské štáty môžu prijať vo vnútroštátnej právnej úprave prísnejšie pravidlá ochrany (samozrejme za\npredpokladu, že budú v súlade s únijným právom).\nSlovenská právna úprava ochrany spotrebiteľa sa nachádza v oblasti súkromného práva v Občianskom\nzákonníku. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka nesmú spotrebiteľské zmluvy obsahovať\nustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v\nneprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,\nktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené\nurčito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, pričom za\nindividuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť\noboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,\nzmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne\ndojednané.\nV § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka sú príkladmo uvedené ustanovenia, ktoré sa považujú za\nneprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve.\nPodľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských\nzmluvách neplatné.\nSúdny dvor EÚ vyžaduje od vnútroštátnych súdov členských štátov, aby prihliadali na nekalý charakter\nzmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách ex offo (z úradnej povinnosti) s cieľom vyrovnať\nnerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. V spojených veciach\nC-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial a Salvat Editores SA v. Rocío Murciano Quintero a Salvat\nEditores SA v. José M. Sánchez Alcón Prades a ďalší zo dňa 27.6.2000 Súdny dvor EÚ v bode 26\nuviedol, že „článok 6 ods. l smernice Rady 93/13/EHS nemožno dosiahnuť, pokiaľ by sami spotrebitelia\nboli povinní namietať proti nekalému charakteru zmluvnej podmienky, a že účinnú ochranu spotrebiteľa\nmožno zaručiť, len ak je vnútroštátnemu súdu priznaná možnosť posúdiť ex offo takúto podmienku“\na „Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa\nzabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento\nspotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením“.\nK platnosti dohody o splnomocnení:\nKrajský súd dospel v napadnutom rozsudku k záveru, že dohoda o splnomocnení nebola riadne\nuzatvorená, keďže bola napísaná vo forme predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec dopredu\nvpísaný a dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, a preto mu bola jeho možnosť zvoliť\nsi zástupcu odňatá.\nKrajský súd tiež správne konštatoval, že obsahové rozvrhnutie dohody o plnomocenstve nevylučovalo\nmožnosť následného dopísania mena konajúceho za zástupcu a ďalších nehnuteľností, než ktoré tam\nboli uvedené pri podpise dohody.\nZ uvedených dôvodov považoval odvolací súd takúto dohodu o splnomocnení ako celok za neprijateľnú\n(nekalú) podmienku, a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Tzn., že\nsplnomocnenec (ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci) nemohol v mene splnomocniteľa platne\nuzavrieť záložnú zmluvu, a preto po posúdení takejto zmluvy podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona\n\nodporca, podľa názoru odvolacieho súdu, správne zamietol predložený návrh na vklad takejto záložnej\nzmluvy.\nK rozporu dohody o splnomocnení s dobrými mravmi:\nKrajský súd sa v napadnutom rozsudku stotožnil aj s názorom odporcu, že na vklad predložená záložná\nzmluva bola absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s\ndobrými mravmi.\nJe nepochybné, že hlavným účelom uzatvorenia dohody o splnomocnení bolo vytvoriť v prejednávanej\nveci podmienky pre uplatnenie riadneho zastupovania splnomocniteľa určeným splnomocnencom na\nzáklade udeleného plnomocenstva.\nPodľa § 22 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka je zástupcom ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho\nmene a zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten,\nkto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami\nzastúpeného.\nV zmysle uvedených ustanovení sa tak zastupovanie môže označiť za riadne iba vtedy, ak nedochádza\nku kolízii medzi úkonmi splnomocnenca a záujmami splnomocniteľa, resp. ak nedochádza k ujme na\nprávach splnomocniteľa (najmä § 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka).\nOdporca vo svojom rozhodnutí označil za dôvod neplatnosti dohody o splnomocnení existenciu\nrozporu záujmov splnomocniteľa (dlžníka) a zástupcu. Nepochybným základom existencie uvedeného\nrozporu je pre odvolací súd skutočnosť, že hoci malo združenie ProHelp svedomito napĺňať a hájiť\nzáujmy splnomocniteľa (bod 1 dohody o splnomocnení), tak obsahom plnomocenstva bola realizácia\nzabezpečenia záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., tzn. také\nkonanie, ktoré nie je vždy v záujme splnomocniteľa (úverového dlžníka) ale naopak, je v prospech\nnavrhovateľa.\nPodľa § 32 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Správny poriadok“) je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov\nkonania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu\norgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny\norgán.\nV zmysle uvedených ustanovení Správneho poriadku bol odporca povinný vyhodnotiť všetky dostupné\npodklady (v spojení s § 31 ods. 1 a § 22 ods. 5 katastrálneho zákona), vrátane informácií odporcovi\nznámych z iných úradných konaní s navrhovateľom, aby mohol jednoznačne vylúčiť existenciu rozporu\nzáujmu úverového dlžníka (splnomocniteľa) a jeho zástupcu.\nUž samotná existencia skutočností spočívajúcich v tom, že splnomocniteľovi (úverovému dlžníkovi)\nbola odňatá možnosť si určiť osobu splnomocnenca, že osoba splnomocnenca opakovane vystupuje\nv úverových obchodoch navrhovateľa a že splnomocniteľ nebol za tejto situácie výslovne poučený o\nmožnosti a spôsobe ukončenia zastupovania, ako aj to, že v dohode o splnomocnení absentujú bežné\núdaje umožňujúce splnomocniteľovi rýchly kontakt so splnomocnencom (napr. na neodkladné pokyny, či\nkonzultácie) musela vyvolať u odporcu pochybnosti o tom, či bol výkon práv a povinností splnomocnenca\nskutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov splnomocniteľa (úverového dlžníka) a tak aj záver\nodporcu o rozpore dohody o splnomocnení s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka) bol správny.\n\nTaktiež ani postup, na základe ktorého splnomocnenec v mene splnomocniteľa (ako vlastníka\nnehnuteľnosti) zriaďuje záložné právo na zabezpečenie úveru nepochybne oveľa nižšej hodnoty, ako je\nhodnota nehnuteľnosti úverového dlžníka, nemohol byť v súlade s dobrými mravmi.\nPo vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v\nBanskej Bystrici č. k. 26Sp/14/2012-17 zo dňa 30.07.2012 a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného\nadministratívneho spisu odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a\nrelevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v\nodôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre\nvyslovenie výroku napadnutého rozsudku, preto sa s ním v celom rozsahu stotožnil a potvrdil ho ako\nvecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 O. s. p.\nDňa 29.04.2013 navrhovateľ zaslal prostredníctvom elektronickej pošty na Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky späťvzatie svojho odvolania proti rozsudku krajského súdu (poštou doplnené dňa 02.05.2013),\navšak podateľňa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaevidovala jeho podanie až o 10.02 hod.,\npričom rozsudok vo veci bol vyhlásený už o 10.00 hod. Podľa § 207 ods. 2 O. s. p. možno odvolanie\nvziať späť dokiaľ o ňom nebolo rozhodnuté, avšak v predmetnej veci bolo späťvzatie navrhovateľa\nzaevidované až po rozhodnutí vo veci.\nV.\nTrovy konania\nO trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s\n§ 250l ods. 2 O. s. p., § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal,\npretože navrhovateľ nemal úspech a odporcovi náhrada trov konania zo zákona neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26Sp/14/2012", "guid": "5808d898-007b-49c0-8ea8-37ca46bcb68c:1bdf00dc-c5b4-43e8-9201-eabc50607591", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}