{"guid": "a8d8b89c-3b25-46a0-9f88-1e25ca53252d:806ce878-3f83-4790-a0a3-1f1dc72e3ea7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6012200474.1", "spisova_znacka": "1Sža/26/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/26/2012 z 22. 1. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. januára 2013, sp. zn. 1Sža/26/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6012200474.1", "identifikacne_cislo": "6012200474", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "datum_vydania": "2013-01-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 82 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-2.pismeno-f", "nazov": "§ 82 ods. 2 písm. f) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-2.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-2.pismeno-k", "nazov": "§ 82 ods. 2 písm. k) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-2.pismeno-k", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-82"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-82"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/806ce878-3f83-4790-a0a3-1f1dc72e3ea7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200474.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200474.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200474.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/26/2012\n6012200474\n22. 01. 2013\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2013:6012200474.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov\nIng. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci žalobcu: S., bytom\nL., štátny príslušník Čínskej ľudovej republiky, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. AŽALTOVIČ\n& PARTNERS, s. r. o., Potočná 41/109, Trenčín, zastúpený konateľom JUDr. Dušanom Ažaltovičom,\nproti žalovanému: Riaditeľstvo cudzineckej polície, Štefánikovo nábrežie č. 7, Banská Bystrica, o\npreskúmanie rozhodnutia žalovaného č. p.: PPZ-HCP-BB-SK-62-002/2012 zo dňa 21. mája 2012, na\nodvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 1Scud/3/2012-33 zo dňa 12.\nseptembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 1Scud/3/2012-33\nzo dňa 12. septembra 2012 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPREDMET KONANIA\nKrajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozsudku zamietol žalobu\nžalobcu proti rozhodnutiu žalovaného, ktorý potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru v Trenčíne č. p.: PPZ-HCP-BB8-AV-19-014/2012 zo\ndňa 16.03.2012, ktorým bolo v zmysle § 82 ods. 2 písm. b/, f/ a k/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte\ncudzincov rozhodnuté o administratívnom vyhostení žalobcu na územie Čínskej ľudovej republiky podľa\n§ 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov a zároveň mu podľa ustanovenia § 82 ods. 2 písm. b/ zákona\no pobyte cudzincov bol zakázaný vstup na územie Slovenskej republiky po dobu päť rokov odo dňa\nvykonateľnosti tohto rozhodnutia.\nV dôvodoch rozsudku krajský súd uviedol, že po preskúmaní veci a postupu dospel k záveru, že\nrozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby nemá také vady, ktoré by malo mať za\nnásledok zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.\nKrajský súd uviedol, že zo správneho spisu mal preukázané, že žalobca je občanom Čínskej ľudovej\nrepubliky. Dňa 29.06.2011 si podal na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru Trenčín žiadosť\no udelenie ďalšieho povolenia na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Dňa 27.09.2011 pod č.\np.: PPZ-HCP-BB8-PP-311-18/2011 bolo žalobcovi vydané rozhodnutie o udelení ďalšieho povolenia na\n\ntrvalý pobyt od 11.07.2011 na neobmedzený čas. V súvislosti so žiadosťou o udelenie ďalšieho trvalého\npobytu žalobca do zápisnice dňa 23.08.2011 uviedol, že so svojou terajšou manželkou sa zoznámil v\nBratislave v reštaurácii Na Kuchajde, kde sa postupe spoznávali, stretávali, až asi po pol ročnej známosti\nuzavreli manželstvo. Ďalej uviedol, že síce na jednej adrese spolu so svojou manželkou a jej synom\nnebýva, ale celá rodina sa pravidelne každý víkend schádza a trávi voľný čas v Bratislave. Obdobne\nvypovedal žalobca aj do zápisnice dňa 08.09.2011 na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru\nv Trenčíne. Dňa 15.03.2012 bola so žalobcom spísaná zápisnica na Oddelení operatívnej činnosti a\nvyšetrovania NJBPNM - Stred Banská Bystrica pod č. p.: ČVS-UHCP-76/NJ-Z-2011, v ktorej žalobca\npoprel, že by uzavrel účelové manželstvo s cieľom získať pobyt na území Slovenskej republiky. Dňa\n16.03.2012 žalobca do zápisnice prvostupňového správneho orgánu uviedol, že so svojou manželkou\nsa zoznámil u právnika v jeho kancelárii v Bratislave, a to cielene za účelom zlegalizovania si pobytu na\núzemí Slovenskej republiky. Za toto zoznámenie a uzavretie manželstva právnikovi dal približne 2000\nUSD, presne sa už nepamätal. Svoju manželku nikdy predtým, ako sa s ňou stretol u právnika, nevidel,\nani nepoznal. Taktiež manželke zaplatil za sobáš 2000 USD alebo EUR. Skutočnosť, že U. uzavrela so\nžalobcom manželstvo účelove, vyplýva podľa krajského súdu aj zo zápisnice z výsluchu obvinenej U.\nna Prezídiu Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície v Bratislave dňa 15.03.2012 č. p.:\nČVS-UHCP-76/NJ-Z-2011, keď sa aj manželka žalobcu vyjadrila, že manželstvo uzavrela so žalobcom\nkvôli tomu, aby tento získal občianstvo.\nKrajský súd s odkazom na citáciu ustanovení zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, a to konkrétne § 82 ods. 1 písm. b/, f/ a k/ uviedol dôvody administratívneho\nvyhostenia a zákazu a s odkazom na § 83 ods. 5 zákona o pobyte sa krajský súd sa nestotožnil s\ntvrdením žalobcu, že v danom prípade postupoval prvostupňový správny orgán nesprávne, keď uviedol\nako dôvod administratívneho vyhostenia ustanovenia § 82 ods. 1 písm. b/, f/, k/, pretože ustanovenie §\n82 ods. 1 písm. b/ obsahuje aj dôvody administratívneho vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny,\nktorý má trvalý pobyt na neobmedzený čas, a to z dôvodu, že vážne ohrozuje bezpečnosť štátu alebo\nverejný poriadok. Podľa krajského súdu žalobca ohrozil verejný poriadok, a to tým, že v súvislosti so\nžiadosťou o trvalý pobyt na neobmedzený čas, ako aj po vyhovení jeho žiadosti, uvádzal nepravdivé a\nzavádzajúce údaje, keď tvrdil, že uzavrel riadne manželstvo s občiankou Slovenskej republiky, hoci v\nkonečnom dôsledku aj podľa výpovede samotného žalobcu zo dňa 16.03.2012, ako aj podľa výpovede\njeho manželky zo dňa 16.03.2012, bolo preukázané, že toto manželstvo bolo uzavreté účelovo, s cieľom\ndosiahnuť trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.\nKrajský súd uviedol, že definíciu verejného poriadku obsahuje § 2 ods. 1 písm. j/, podľa ktorého na účely\nzákona č. 404/2011 Z. z. sa rozumie ohrozenie verejného poriadku, porušenie alebo ohrozenie záujmy\nchráneného zákonom týkajúceho sa základných ľudských práv a slobôd, ochrany maloletých a iných\nzraniteľných osôb, alebo opakované porušovanie záujmu chráneného zákonom týkajúceho sa riadneho\nvýkonu verejnej správy, životného prostredia, verejného poriadku alebo občianskeho spolunažívania.\nPodľa krajského súdu u žalobcu sa jednalo o opakované porušovanie záujmu chráneného zákonom\ntýkajúceho sa riadneho výkonu verejnej správy, keď dňa 23.08.2011, ďalej dňa 08.09.2011 (konania v\nsúvislosti so žiadosťou o udelenie ďalšieho povolenia na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky)\nuvádzal nepravdivé údaje ohľadom manželstva s U. a rovnako nepravdivé údaje uvádzal aj 15.03.2012\ntaktiež v súvislosti s uzavretím manželstva s U..\nNapokon poukázal na to, že žalobca do zápisnice zo dňa 16.03.2012 uviedol, že na Slovensku okrem\nsestry nemá žiadnu priateľku, žiadne deti, ani iných príbuzných. Krajský súd neuveril tvrdeniu žalobcu v\nžalobe, že je otcom dieťaťa Q., narodeného na Slovensku dňa 02.09.2009, ktorého matkou je E., a že\nby takto došlo k násilnému rozdeleniu rodiny, pretože aj z rodného listu maloletého dieťaťa vyplýva, že\nv kolónke 'otec' nie je uvedené žiadne meno. Krajský súd považoval toto tvrdenie za účelové a dôkazmi\nnepodložené.\nKrajský súd vychádzajúc z uvedených skutočností dospel po preskúmaní postupu a veci k záveru, že na\nstrane správnych orgánov nedošlo k takému porušeniu zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia, preto žalobu žalobcu zamietol.\n\nII.\nStručné zhrnutie argumentácie odvolacích dôvodov žalobcu\nProti uvedenému rozsudku podal žalobca včas odvolanie, ktorým ho navrhol zmeniť tak, že rozhodnutie\nžalovaného navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nRozsudok krajského súdu považoval za nesprávny a nezákonný.\nPoukázal na to, že z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že podľa súdu žalobca ohrozil\nverejný poriadok, a to tým, že v súvislosti so žiadosťou o trvalý pobyt na neobmedzený čas, ako aj po\nvyhovení jeho žiadosti, uvádzal nepravdivé a zavádzajúce údaje, keď tvrdil, že uzavrel riadne manželstvo\ns občiankou SR.\nPodľa krajského súdu sa u žalobcu jednalo o opakované porušovanie záujmu chráneného zákonom\ntýkajúceho sa riadneho výkonu verejnej správy, keď v konaniach v súvislosti so žiadosťou o udelenie\nďalšieho povolenia na trvalý pobyt uvádzal nepravdivé údaje ohľadom na manželstva s U..\nŽalobca poukázal na to, že právoplatným a vykonateľným rozhodnutím Prezídia PZ, Úradu hraničnej a\ncudzineckej polície, Riaditeľstvo cudzineckej polície Banská Bystrica, oddelenie cudzineckej polície PZ\nTrenčín pod č. p. PPZ-HCP-BB8-PP-311-18/20111 zo dňa 27.09.2011 bolo žalobcovi udelené povolenie\nna trvalý pobyt od 11.07.2011 na neobmedzený čas, je preto vylúčené použitie ust. 82 ods. 1 písm. b/,\nf/, k/ zákona o pobyte cudzincov, pretože podľa § 83 ods. 5 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov\nadministratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má trvalý pobyt na neobmedzený čas,\nmožno len ak vážne ohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.\nPodľa názoru žalobcu je rozhodnutie krajského súdu nepreskúmateľné pre nedostatočné dôvody.\nKrajskému súdu vyčítal, že žiadnym spôsobom neuviedol, akým konaním sa žalobca dopustil\nzávažného ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, iba uviedol, že považuje konanie\nžalobcu spočívajúce v uvedení nepravdivých a zavádzajúcich údajov v rámci konania o udelenie trvalého\npobytu na neobmedzený čas a po ňom, za ohrozenie verejného poriadku.\nZ uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že podľa krajského súdu opakované uvedenie nepravdivých a\nzavádzajúcich údajov žalobcom v rámci konania o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas a po\nskončení tohto konania, je ohrozením verejného poriadku, nie vážnym ohrozením.\nNa strane druhej krajský súd uvádza, že žalobca opakovane porušil záujem chránený zákonom týkajúci\nsa riadneho výkonu verejnej správy, avšak toto konanie žalobcu súd taktiež nevyhodnotil ako vážne\nohrozenie bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku.\nPoukázal pritom na ust. § 2 ods. 1 písm. j/ zákona o pobyte cudzincov, zo znenia ktorého vyplýva,\nže pod ohrozením verejného poriadku sa rozumie opakované porušenie záujmu chráneného zákonom\ntýkajúceho sa riadneho výkonu verejnej správy. To podľa žalobcu znamená, že pod opakovaným\nuvedením nepravdivých údajov je možné rozumieť ohrozenie verejného poriadku, tak ako to správne\nuviedol krajský súd, avšak rozhodne ním nie je vážne ohrozenie verejného poriadku. Zákon neuvádza\ndefiníciu vážneho ohrozenia verejného poriadku, avšak z logiky veci je zrejmé, že takéto konanie musí\nmať vyšší stupeň závažnosti, aby ho bolo možné rozlíšiť od základného ohrozenia verejného poriadku.\nPodľa žalobcu zákon o pobyte cudzincov rozlišuje cudzincov s trvalým pobytom na obmedzený a\nneobmedzený čas a v prípade vyhostenia cudzinca, ktorý má udelený trvalý pobyt na neobmedzený čas,\nnepostačuje splnenie ktorejkoľvek podmienky uvedenej v ust. § 82 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov,\nale konanie žalobcu by muselo naplniť znaky kvalifikovaného, t. j. vážneho ohrozenia bezpečnosti štátu\nalebo verejného poriadku v zmysle ust. § 83 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov, čo v tomto prípade\nsplnené nebolo.\n\nŽalobca poukázal na to, že práve preto zákon o pobyte cudzincov rozlišuje tieto pojmové znaky tak, ak\ncudzinec bez trvalého pobytu na neobmedzený čas uzavrie účelové manželstvo alebo uvedie nepravdivé\núdaje alebo ohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, zákon toto konanie postihuje možnosťou\nadministratívneho vyhostenia cudzinca, avšak ak má cudzinec trvalý pobyt na neobmedzený čas,\nnepostačuje takéto porušenie zákona o pobyte cudzincov, ale musí byť konaním cudzinca vážne\nohrozená bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.\nPokiaľ by mal zákonodarca v úmysle subsumovať pod pojem vážne ohrozenie bezpečnosti štátu alebo\nverejného poriadku uvádzanie nepravdivých údajov alebo uzavretie účelového manželstva cudzincom,\nnezaradil by tohto právneho predpisu zvlášť ustanovenie § 83 ods. 5, ale postačovalo by znenie ust. §\n82 zákona o pobyte cudzincov.\nŽalobca vyjadril presvedčenie, že svojim konaním vážne neohrozil bezpečnosť štátu ani verejný\nporiadok.\nZdôraznil, že je otcom dieťaťa Q. narodeného na Slovensku XX.XX.XXXX, ktorého matkou je E., pričom\nmatka aj dieťa majú pobyt na Slovensku na adrese L. a práve vyhostenie otca dieťaťa už v čase\nrozhodovania súdu by bolo vážnym zásahom do inštitútu rodiny, keďže by došlo k násilnému rozdeleniu\nrodiny. Táto skutočnosť vyplývala už v čase rozhodovania súdu z rodného listu dieťaťa, v ktorom je\nžalobca uvedený ako otec dieťaťa.\nIII.\nStručné zhrnutie vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcu\nPodľa žalovaného prvostupňový správny orgán vydal napadnuté rozhodnutie plne v súlade so zákonom\no pobyte cudzincov. Argumentácia žalobcu v tom, že má právoplatne udelené povolenie na trvalý\npobyt na neobmedzený čas, a preto nie je možné uplatňovať všeobecné ustanovenia zákona o pobyte\ncudzincov, je podľa žalovaného prinajmenšom sporná, nakoľko už v čase rozhodovania o udeľovaní\nprvého povolenia na trvalý pobyt žalobca zámerne zavádzal správny orgán, ktorý o predmetnej žiadosti\nrozhodoval, s cieľom získať všetky výhody s týmto pobytom spojené.\nTúto skutočnosť podľa žalovaného potvrdzuje fakt, že prvostupňový správny orgán, ktorý v danej veci\nrozhodoval, z dôvodu preverovania skutočností zakladajúcich zákonný nárok na pobyt žalobcu, tohto\nzápisnične vypočul dňa 23.08.2011. Žalobca okrem iného uviedol, že síce na uvádzanej spoločnej\nadrese spolu s manželkou a jej maloletým synom nebýva, ale celá rodina pravidelne každý víkend trávi\nspoločný čas v Bratislave. Manželka žalobcu dňa 23.08.2011 sa k dôvodom nebývania v spoločnej\ndomácnosti vyjadrila rovnako ako žalobca, ako aj k spoločnému tráveniu voľného času. Taktiež uviedla,\nže v budúcnosti plánujú bývať spoločne.\nNakoľko obaja zúčastnení, vedome zavádzali správny orgán krivou výpoveďou, resp. nepravdivými\núdajmi, nebolo možné zistiť, že sa uvádzané informácie nezakladajú na pravde.\nZ dôvodu, že nebolo možné zistiť, že zo strany žalobcu a jeho manželky išlo o zámerné zavádzanie\nsprávneho orgánu nepravdivými údajmi, nebol zákonný dôvod žalobcovi neudeliť ním požadovaný\npobyt, nakoľko z jeho strany boli doložené všetky zákonom stanovené doklady.\nSprávny orgán sa až dňa 12.03.2012 prostredníctvom Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii\noddelenia operatívnej činnosti a vyšetrovania Západ v Bratislave dozvedel, že voči manželke žalobcu\nje vedené trestné stíhanie vo veci trestného činu prevádzačstva, pričom žalobca mal byť v tom čase\nvypočutý v danej veci ako svedok.\nZ faktov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že žalobca sa sám doznal k tomu, že\nmanželke, ako aj sprostredkovateľovi svadby za uzavretie manželstva zaplatil finančnú odmenu, nakoľko\njeho cieľom bolo získať trvalý pobyt na území SR a neskôr štátne občianstvo SR.\n\nTaktiež manželka žalobcu sa k svojmu činu priznala, čím bolo podľa žalovaného jednoznačne\npreukázané a dokázané, že manželstvo žalobcu bolo s občiankou SR uzavreté účelovo.\nŽalovaný vyjadril presvedčenie, že odvolávanie sa žalobcu na iné zaobchádzanie z dôvodu, že má\nudelený trvalý pobyt na neobmedzený čas je možné označiť za vypočítavosť, nakoľko on sám od samého\nzačiatku vedel, že tento pobyt získal výlučne podvodným spôsobom, zámerným zavádzaním a klamaním\nsprávneho orgánu.\nŽalovaný práve v tomto vidí závažnosť jeho konania, resp. vážne ohrozenie verejného poriadku.\nPreto domáhane sa žalobcu o aplikáciu ustanovení zákona o pobyte cudzincov, ktoré sa týkajú výlučne\ncudzincov s povoleným trvalým pobytom na neobmedzený čas je spochybniteľné. V súvislosti s tvrdením\nžalobcu, ktorý uvádza, že konania, ktorého sa dopustil, treba považovať „len“ za porušenie zákona\nnie za „vážne“ porušenie zákona, žalovaný uviedol, že mieru závažnosti posudzuje správny orgán,\nktorý predmetné rozhodnutie vydáva, a to na základe riadne zisteného skutkového stavu veci ako aj v\ncelkových súvislostiach s predchádzajúcimi povolenými pobytmi cudzinca na území SR.\nŽalovaný poukázal na to, že v zmysle zákona o pobyte cudzincov v prípade, že je preukázané účelové\nuzavretie manželstva s cieľom zlegalizovania si pobytu na území SR, je povinnosťou policajného útvaru\ntakýto pobyt v zmysle § 50 ods. 1 písm. a/ s poukazom na § 48 ods. 2 písm. d/ zrušiť. Taktiež z dôvodu\npreukázania uzavretia účelového manželstva, resp. uvádzania nepravdivých údajov správnemu orgánu,\nje možné v zmysle § 82 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov takéhoto cudzinca administratívne vyhostiť\nz územia SR a určiť mu zákaz vstupu na územie SR.\nPrvostupňový správny orgán sa rozhodol postupovať v zmysle ustanovenia § 82 zákona o pobyte\ncudzincov, nakoľko bolo v konaní jednoznačne preukázané, že žalobca sa uvedených porušení zákona\nskutočne dopustil a administratívne vyhostenie ako opatrenie považoval za najefektívnejšie riešenie,\nnakoľko poňal podozrenie, že žalobca by v budúcnosti konal podobným spôsobom, t. j. zavádzal by\nsprávny orgán a tým sťažoval jeho rozhodovanie.\nNakoľko sa jednalo o cudzinca s trvalým pobytom na neobmedzený čas, musel zobrať do úvahy\nskutočnosť, že sa na menovaného vzťahuje sut. § 83 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov.\nAvšak nakoľko tento pobyt žalobca získal podvodným spôsobom, správny orgán nepovažoval za prvotné\nopierať sa výlučne o ust. § 83 ods. 5, aj keď ho musel pri rozhodovaní zohľadniť, ale priklonil sa k\nustanoveniam všeobecne platným pre administratívne vyhostenie ako také, t. j. o § 82 ods. 1 písm. b/,\nf/ a k/, ktoré svojim obsahom zodpovedali aj právnej úprave uvádzanej v § 83 ods. 5 zákona o pobyte\ncudzincov.\nSprávny orgán vychádzal zo skutočnosti, že žalobca vedomým klamstvom a zavádzaním správneho\norgánu získal už prvý trvalý pobyt, ako aj ďalší pobyt na čas neobmedzený, a preto tento nepovažoval\nza východzí, nakoľko bol získaný nekalým spôsobom.\nPodľa žalovaného správny orgán, ktorý vo veci administratívneho vyhostenia rozhodoval v prvom\nstupni, má ako správny orgán právomoc po zhodnotení získaných dôkazov, posúdiť závažnosť konania\ncudzinca a v tomto prípade sa žalovaný stotožnil s tým, že konanie žalobcu posúdil správne ako závažné\nohrozenie bezpečnosti štátu a alebo ohrozenie verejného poriadku.\nK tvrdeniu žalobcu, že je otcom dieťaťa Q., nar. XX.XX.XXXX, žalovaný uviedol, že už v čase\nodvolacieho konania si žalovaný pravosť tohto tvrdenia overoval tým, že si zadovážil rodný list dieťaťa,\nz ktorého jednoznačne vyplýva, že v kolónke otec je napísané: „neuvedený“ tento rodný list je súčasťou\nadministratívneho spisu, ktorý bol predložený krajskému súdu.\n\nV tejto súvislosti žalovaný poukázal na zápisnicu o podaní vysvetlenia zo dňa 16.03.2012, v ktorej\nžalobca okrem iného uvádza, že na Slovensku nemá žiadnu priateľku, žiadne deti ani iných príbuzných,\nv tej istej zápisnici uvádza, že žije so svojou sesternicou a jej synom Q..\nŽalovaný navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť.\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu\nPrvostupňový správny orgán dňa 16.03.2012 pod č. p.: PPZ-HCP-BB8-AV-19-014/2012 v zmysle §\n82 ods. 2 písm. b/, f/ a k/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov rozhodol o administratívnom\nvyhostení žalobcu na územie Čínskej ľudovej republiky podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov\na zároveň mu podľa ustanovenia § 82 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov bol uložený zákaz\nvstupu na územie Slovenskej republiky po dobu päť rokov odo dňa vykonateľnosti tohto rozhodnutia.\nRozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo odôvodnené tým, že účastník konania pricestoval\nna územie SR v roku 2002 na platné vízum. Po skončení víza nevycestoval, ale požiadal o udelenie\nazylu z politických dôvodov. Žiadosti nebolo vyhovené opakovane. Dňa 28.03.2006 v Bratislave uzavrel\nmanželstvo so slovenskou štátnou občiankou U.. Žalobcovi bolo rozhodnutím Oddelenia cudzineckej\npolície PZ Dunajská Streda dňa 10.07.2006 udelené prvé povolenie na trvalý pobyt do 10.07.2011. Dňa\n29.06.2011 si žalobca požiadal o udelenie ďalšieho pobytu na území SR. Nakoľko spĺňal podmienky\nvyplývajúce z § 38 ods. 1 písm. a/ zákona č. 48/2002 Z. z. bolo jeho žiadosti dňa 27.09.2011 vyhovené.\nV zmysle § 34 ods. 2 zákona č. 48/2002 Z. z bolo žalobcovi udelené ďalšie povolenie na trvalý pobyt\nod 11.07.2011 na neobmedzený čas.\nV dôvodoch rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že v súvislosti s konaním o pobyte bola\ndňa 08.09.2011 na Oddelení cudzineckej polície PZ Trenčín s účastníkom konania spísaná zápisnica\nvo veci žiadosti o udelenie ďalšieho povolenia na trvalý pobyt na území SR. V tejto zápisnici účastník\nkonania uviedol, že na jednej adrese spolu so svojou manželkou a jej maloletým synom nebýva, ale\npravidelne každý víkend trávi celá rodina spolu v Bratislave. Kvôli svojim podnikateľským aktivitám trávi\nväčšinu času v Dubnici nad Váhom, kde má zabezpečené ubytovanie. Manželka sa nechce presťahovať\ndo Dubnice nad Váhom, nakoľko jej maloletý syn v Bratislave navštevuje školu a taktiež má v Bratislave\nlepšie pracovné podmienky.\nDňa 15.03.2012 bola s účastníkom konania na Oddelení operatívnej činnosti a vyšetrovania NJBNM Stred Banská Bystrica spísaná zápisnica o výsluchu svedka, v ktorej opakovane poprel, že by uzavrel\núčelové manželstvo s cieľom získať pobyt na území SR.\nPreverovaním správneho orgánu bolo následne zistené, že účastník konania sa s manželkou U.\nzoznámil v roku 2006 na podnet JUDr. C.. Manželke žalobcu ponúkol JUDr. C. 5.000 Sk, ak uzavrie\nmanželstvo so štátnym občanom Čínskej ľudovej republiky. Ubezpečil ju, že všetko bude v poriadku, a\nže štátneho príslušníka Čínskej ľudovej republiky si má zobrať z dôvodu, aby dostal štátne občianstvo\nSlovenskej republiky. Zároveň bola manželka žalobcu ubezpečená, že s manželom nebude mať nič\nspoločné a za dva roky ich rozvedú. Svadba sa konala asi dva týždne od zoznámenia. Po sobáši si išiel\nkaždý svojou cestou, boli len v telefonickom kontakte, asi dvakrát sa osobne stretli, ale len ako priatelia.\nKaždý z nich vedel, že svadba bola len pre účel získania povolenia na pobyt účastníka konania na území\nSlovenskej republiky. Dňa 08.09.2011 bola v súvislosti so žiadosťou žalobcu o trvalý pobyt spísaná na\nOddelení cudzineckej polície Policajného zboru v Trenčíne zápisnica, v ktorej žalobca uviedol, že nebýva\nsíce na jednej adrese spolu so svojou manželkou a jej maloletým synom, ale pravidelne každý víkend\ntrávi celá rodina spolu v Bratislave. Manželka sa nechcela presťahovať do Dubnice nad Váhom, nakoľko\nmá maloletého syna, ktorý študuje v Bratislave a ona má v Bratislave lepšie pracovné podmienky. Dňa\n15.03.2012 bola so žalobcom spísaná na Oddelení operatívnej činnosti a vyšetrovania NJBPNM - Stred\nBanská Bystrica zápisnica, v ktorej žalobca opakovane poprel, že by uzavrel účelové manželstvo s\ncieľom získať pobyt na území Slovenskej republiky.\n\nNa základe zistených skutočností bola dňa 16.03.2012 s účastníkom konania na Oddelení cudzineckej\npolície PZ Trenčín spísaná zápisnica o podanom vysvetlení za účelom objasnenia priestupku podľa §\n118 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov pre porušenie § 111 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte\ncudzincov. Do uvedenej zápisnice žalobca uviedol, že manželstvo s U. uzavrel s cieľom získať pobyt na\núzemí SR, a to za finančnú odmenu. Súčasne potvrdil, že si je vedomý skutočnosti, že v konaní podľa\nzákona o pobyte cudzincov opakovane uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje a súčasne opakovane\ntýmto konaním porušil záujem chránený zákonom.\nZ uvedených skutočností bolo podľa prvostupňového správneho orgánu zrejmé, že žalobca svojim\nkonaním zneužil inštitút rodiny s cieľom získať povolenie na pobyt na území SR. Zároveň bolo zistené,\nže v konaní podľa tohto zákona opakovane uviedol nepravdivé, neúplné a zavádzajúce údaje, čím\nopakovane porušil záujem chránený zákonom týkajúci sa riadneho výkonu verejnej správy.\nRozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo odôvodnené § 82 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte\ncudzincov v nadväznosti na § 83 ods. 5 citovaného zákona v spojení s § 2 ods. 1 písm. j/ zákona o\npobyte cudzincov.\nProti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie, v ktorom navrhoval\nnapadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu zrušiť. V dôvodoch uviedol,\nže žalobcovi bolo udelené povolenie na trvalý pobyt od 11.07.2011 na neobmedzený čas, je preto\nvylúčené použitie ustanovenia § 82 ods. 1 písm. b/, f/, k/ zákona o pobyte cudzincov, pretože podľa\n§ 83 ods. 5 zákona č. 404/2001 Z. z. o pobyte cudzincov možno žalobcu vyhostiť len v prípade, ak\nvážne ohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Z rozhodnutia nie je zrejmé, že kedy by sa\nmal žalobca dopustiť uvádzania nepravdivých, neúplných alebo zavádzajúcich údajov. Ďalej žalobca\ntvrdil, že je otcom dieťaťa Q. narodeného na Slovensku dňa XX.XX.XXXX., ktorého matkou je E., nar.\nXX.XX.XXXX, pričom matka dieťaťa má pobyt na území Slovenskej republiky na adrese L.. Vyhostenie\notca dieťaťa by bolo vážnym zásahom do inštitútu rodiny.\nV.\nArgumentácia rozhodnutia žalovaného\nNa základe podaného odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu rozhodoval\nžalovaný ako druhostupňový správny orgán, ktorý rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-BB-SK-62-002/2012 zo\ndňa 21.05.2012 potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol. Z\ndôvodov napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že v § 82 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov\nsú vo všeobecnosti uvedené dôvody administratívneho vyhostenia a vzhľadom k tomu, že žalobca mal\npovolený trvalý pobyt na neobmedzený čas, musel správny orgán prihliadnuť na ustanovenie § 83 ods. 5\nzákona o pobyte cudzincov, čo je priamo uvedené aj v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí. Žalobca\nzískal trvalý pobyt podvodom, resp. zámerným uvádzaním nepravdivých, neúplných a zavádzajúcich\ninformácií, na ktoré správny orgán pri udeľovaní trvalého pobytu prihliadal. Žalobca uvádzal nepravdivé\núdaje po vzájomnej dohode so svojou manželkou. Domáhanie sa žalobcu „špeciálneho zaobchádzania“\npri vydávaní napadnutého rozhodnutia voči jeho osobe v súvislosti s udelením trvalého pobytu na\nneobmedzený čas, považoval žalovaný za irelevantné. Voči manželke žalobcu U. bolo začaté trestné\nstíhanie pre zločin prevádzačstva formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 356 Trestného zákona.\nU. sa k spáchaniu skutku priznala a žalobca ako svedok to taktiež vo svojej výpovedi potvrdil. Z\nrodného listu dieťaťa Q., narodeného dňa XX.XX.XXXX, správny orgán zistil, že v rodnom liste v\nkolónke 'otec' je napísaný „neuvedený“ a žalobca taktiež v zápisnici zo dňa 16.03.2012 uviedol, že\nna Slovensku okrem sestry nemá žiadnu priateľku, žiadne deti, ani iných príbuzných. Žalobca nijakým\nspôsobom nepreukázal, že by bol otcom uvedeného dieťaťa a podľa žalovaného je zarážajúce, že bez\nzábran v jednom odvolaní argumentuje rodinným životom so svojou zákonitou manželkou U. a zároveň\nargumentuje rodinným životom v súvislosti s údajným dieťaťom.\nVI.\nPrávny názor Najvyššieho súdu SR\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3\nods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým,\nže deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.01.2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým nepovažoval odvolaciu námietku žalobcu, ktorou\nvyčítal rozhodnutiu krajského súdu nepreskúmateľnosť pre nedostatočné dôvody za dôvodnú.\nNámietka žalobcu totiž smerovala k tomu, že krajský súd žiadnym spôsobom neuviedol, akým konaním\nsa žalobca dopustil závažného ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku.\nNepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov rozhodnutia musí byť založená na nedostatku dôvodov\nskutkových, nie však na dielčích nedostatkov v odôvodnení. Musí sa pritom jednať o vady v zistení, o\nktorých súd opiera rozhodovacie dôvody. Takýmito vadami môžu byť okrem iného prípady, kedy súd\noprel rozhodovacie dôvody o skutočnosti v konaní nezisťované, prípadne zistené v rozpore so zákonom\nalebo prípady, kedy nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli vykonané.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky však nedostatok takéhoto charakteru v napadnutom rozsudku nezistil.\nKrajský súd vyložil, z akých dôkazov vykonaných v administratívnom konaní pri ustálení skutkového\nstavu veci vychádzal, prečo považoval rozhodnutie správnych orgánov v medziach uplatnených\nžalobných dôvodov za zákonné a výrok rozsudku riadne odôvodnil, pričom odôvodnenie rozsudku\nnemožno považovať za nezrozumiteľné.\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu je zrejmé, že krajský súd ani neposudzoval konanie žalobcu\nako vážne ohrozenie bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku. Takto neposudzoval konanie žalobcu\nani správny orgán.\nUž v prvostupňovom správnom rozhodnutí totiž správny orgán objasnil na základe akých ustanovení\nzákona o pobyte cudzincov rozhodoval o administratívnom vyhostení žalobcu (§ 82 ods. 1 písm. b/, f/ a\nk/) a odôvodnil prečo aplikoval uvedené ustanovenie zákona o pobyte cudzincov. Zdôraznil, že žalobca\nsvojim konaním zneužil inštitút rodiny s cieľom získať povolenie na pobyt na území SR.\nRovnako aj žalovaný zdôvodnil, prečo považoval postup prvostupňového správneho orgánu za správny,\nkeď tento priamo neaplikoval ustanovenie § 83 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov. Zdôraznil, že žalobcovi\nbol udelený trvalý pobyt na území SR na čas neobmedzený práve v dôsledku zámerného uvádzania\nnepravdivých a zavádzajúcich údajov.\nŽalovaný v rozhodnutí ďalej uviedol, že preto domáhanie sa „špeciálneho zaobchádzania“ pri vydávaní\nrozhodnutia práve z dôvodu prihliadnutia na skutočnosť, že žalobcovi bol udelený trvalý pobyt na\nneobmedzený čas, považoval za irelevantné. Nakoľko tento pobyt žalobca získal podvodným spôsobom,\nsprávny orgán nepovažoval za prvotné opierať sa výlučne o ust. § 83 ods. 5, aj keď ho musel\npri rozhodovaní zohľadniť, ale priklonil sa k ustanoveniam všeobecne platným pre administratívne\nvyhostenie ak také, t. j. o § 82 ods. 1 písm. b/, f/ a k/, ktoré svojim obsahom zodpovedali aj právnej\núprave uvádzanej v § 83 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov.\nNajvyšší súd SR nezistil, že by napadnutý rozsudok bol nepreskúmateľný ani v dôsledku inej vady v\nkonaní, preto námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti rozsudku neprisvedčil.\n\nNajvyšší súd SR sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že v danom prípade postupoval prvostupňový\nsprávny orgán nesprávne, keď po ustálení skutkového stavu, aplikoval ustanovenia § 82 ods. 1 písm.\nb/, f/, k/ zákona o pobyte cudzincov a nie ust. § 83 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov.\nJe nepochybné, že aj na konanie o administratívnom vyhostení sa vzťahujú princípy obsiahnuté v\nListine základných práv a slobôd a Zmluve o ochrane základných práv a slobôd čomu zodpovedá\naj rozhodovacia činnosť ústavného súdu. Legitímna požiadavka na zachovaní súladu konania o\nadministratívnom vyhostení s uvedenými princípmi však neoprávňuje k tomu, aby sa ustanovenia\nupravujúce postup v konaní o administratívnom vyhostení vo svojich dôsledkoch vykladali spôsobom,\nktorý by fakticky znemožnil akýkoľvek efektívny postih. Interpretácia obmedzujúcich pravidiel postupu\nv správnom konaní o administratívnom vyhostení nemôže byť natoľko extenzívna, aby vo svojich\ndôsledkoch znemožnila účinný postih za protiprávne konanie.\nZásada, že nikto sa nemôže dovolávať vlastnej nepoctivosti (nemo turpitudinem suam allegans auditur)\nchráni poctivú stranu proti nepoctivému podľa najvyššieho súdu aj vo sfére verejného práva.\nNajvyšší súd SR má za to, že pri zohľadnení postupu správnych orgánov a ich predchádzajúcej\nrozhodovacej činnosti, keď bolo nepochybné, že žalobcovi bolo udelené povolenie na trvalý pobyt na\nneobmedzený čas na základe zámerného uvádzania nepravdivých a zavádzajúcich údajov, čo samotný\nžalobca nepopiera, naopak sa k tomu doznal, nebolo možné sa následne dovolávať špeciálneho\nrežimu v zmysle § 85 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, ktorý skutočne chráni osobitnú kategóriu\ncudzincov, ktorým bolo udelené povolenie na trvalý pobyt na neobmedzený čas v podobe možnosti ich\nadministratívneho vyhostenia len za splnenia podmienky, ak vážne ohrozujú bezpečnosť štátu alebo\nverejný poriadok.\nNajvyšší súd SR má za to, že kumulácia týchto dôvodov svedčí o správnosti postupu správneho orgánu,\nktorý postupoval v zmysle § 82 ods. 1 písm. b/, f/ a k/ zákona o pobyte cudzincov, keď za dôvody\nadministratívneho vyhostenia žalobcu označil\n- ohrozenie bezpečnosti štátu a verejného poriadku\n- uzavretie účelového manželstva\n- uvádzanie nepravdivých, neúplných alebo zavádzajúcich údajov.\n„Pri výklade pojmov „verejný poriadok „, resp. ohrozenie verejného poriadku, resp. „vážne ohrozenie\nverejného poriadku“, používaných v rôznych kontextoch zákona o pobyte cudzincov je preto potrebné\nbrať do úvahy nielen celkový zmysel danej právnej úpravy, ale aj prihliadať k rozdielnym okolnostiam\nvzniku, pôvodu a účelu jednotlivých ustanovení, v ktorých sú tieto pojmy použité, najmä bolo potrebné\nprihliadnuť na to, z akého dôvodu sa zákonodarca rozhodol poskytnúť určité výhody (väčšiu ochranu\npri administratívnom vyhostení) pre cudzincov, ktorí majú povolený trvalý pobyt na území SR na\nneobmedzený čas.\nUstanovenie § 85 zákona o pobyte cudzincov v súlade so smernicou 2003/109/ES umožňuje\nadministratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s\ndlhodobým pobytom EÚ a určiť mu zákaz vstupu len v prípade, ak vážne ohrozuje bezpečnosť štátu\nalebo verejný poriadok.\nBezpochyby cieľom tejto právnej úpravy bolo poskytnúť určité výhody v podobe ochrany cudzincov\npred vyhostením z územia SR tým cudzincom, ktorí získali povolenie na trvalý pobyt na území SR\nnespochybniteľným spôsobom.\nInými slovami, cieľom takejto právnej úpravy nebolo chrániť cudzincov, ktorí získali povolenie k trvalému\npobytu zavádzaním správneho orgánu, s cieľom získať všetky výhody s týmto pobytom spojené.\nNapokon z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 16.03.2012 bolo začaté konanie o zrušenie\npovolenia žalobcu na trvalý pobyt na neobmedzený čas a dňa 12.06.2012 Oddelenie cudzineckej polície\npod č. p. : PPZ- HCP- BB8-PP-281-6/2012 vo veci zastavil konanie, pretože odpadol dôvod konania\n\nzačatého na podnet správneho orgánu. V dôvodoch rozhodnutia sa uvádza, že trvalý pobyt žalobcu\nzanikol podľa § 49 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov, vzhľadom k tomu, že žalobca bol administratívne\nvyhostený.\nUstanovenia § 82 a 83 zákona o pobyte upravujú podmienky, za ktorých môže policajný útvar vydať\nrozhodnutie o administratívnom vyhostení štátnemu príslušníkovi tretej krajiny a ustanovuje, v akých\nprípadoch zároveň môže policajný útvar udeliť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na obdobie\njedného roka až desať rokov.\nPodľa ods. 2 § 82 (písm. b/, f a k/) môže policajný útvar administratívne vyhostiť cudzinca na tri až\npäť rokov.\nKým pre aplikáciu § 82 ods. 2 písm. b/ postačuje ohrozenie bezpečnosti štátu, verejného poriadku\nalebo verejného zdravia, pre aplikáciu ust. § 83 ods. 5 zákona pre cudzincov s trvalým pobytom na\nneobmedzený čas sa vyžaduje vážne ohrozenie bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku.\n- Definíciu pojmu verejného poriadku obsahuje § 2 ods. 1 písm. j/ zákona o pobyte cudzincov, podľa\nktorého na účely zákona č. 404/2011 Z. z. sa rozumie ohrozenie verejného poriadku, porušenie\nalebo ohrozenie záujmy chráneného zákonom týkajúceho sa základných ľudských práv a slobôd,\nochrany maloletých a iných zraniteľných osôb, alebo opakované porušovanie záujmu chráneného\nzákonom týkajúceho sa riadneho výkonu verejnej správy, životného prostredia, verejného poriadku alebo\nobčianskeho spolunažívania.\nK pojmu verejný poriadok považuje najvyšší súd za dôležité uviesť, že spôsob a medze použitia\nopatrenia z dôvodu verejného poriadku upravuje smernica 2004/38/ES vo svojom čl. 27.\nZ ods. 2 čl. 27 vyplýva, že takéto opatrenia musia byť vykonané v súlade so zásadou primeranosti a\nmusia byť založené výlučne na osobnom správaní dotknutej osoby, ktoré musí predstavovať „skutočné,\naktuálne a dostatočne závažné ohrozenie niektorého zo základných záujmov spoločnosti“, pričom\nopatrenie nie je možné odôvodniť okolnosťami nesúvisiacimi s dotknutou osobou.\nNajvyšší súd SR pritom dáva do pozornosti, že Súdny dvor EÚ sa pri výklade použitia výhrady\nverejného poriadku sa tiež obmedzil skôr na konštatovanie všeobecných princípov, pričom posúdenie\nveci ponechal v kompetencii vnútroštátnych súdov. Uviedol, že zatiaľ čo zásada voľného pohybu osôb\nby mala byť vykladaná extenzívne, u výhrady verejného poriadku je nutné použiť výklad reštriktívny.\n(Porovnaj bod 18 rozsudku zo dňa 04.12.1974 vo veci Van Duyn, 41/74, Recueil, s. 1337; bod 23\nrozsudku zo dňa 19.01.1999 vo veci Calfa, 348/96, Recueil, s. I-11)\nSúdny dvor stanovil všeobecný test použitia výhrady verejného poriadku, ktorý predpokladá\nokrem spoločenského neporiadku, ktorý predstavujú všetky porušenia práva, existenciu skutočného,\naktuálneho a dostatočne závažného ohrozenia niektorého zo základných záujmov spoločnosti. Nestačí\nteda len porušenia práva, ale musí existovať skutočná a dostatočne závažná hrozba, dotýkajúca sa\nzákladného záujmu spoločnosti. Súdny dvor uznáva, že rôzne štáty môžu mať rôzne záujmy, ktorých\nsledovanie spadá pod pojem verejného poriadku a pojem verejného poriadku sa môže meniť v čase\n(porovnaj. bod 18 rozsudku vo veci Van Duyn; bod 26 rozsudku zo dňa 28.10.1975 vo veci Rutili, 36/75,\nRecueil, s. 1219; bod 34 rozsudku vo veci Bouchereau); v kontexte Spoločenstva je nutné chápať pojem\nverejného poriadku tak, aby jeho pôsobnosť nemohla byť stanovená jednostranne členským štátom bez\nmožnosti kontroly zo strany Spoločenstva.\nPri rešpektovaní požiadaviek stanovených smernicou 2004/38/ES a judikatúrou Súdneho dvora je\nmožné zhrnúť, že verejný poriadok ako pomerne zložito konštruovaný neurčitý právny pojem zahŕňa vo\nvšeobecnej rovine základné normy, ktoré sa považujú za nevyhnutné pre fungovanie demokratického\nštátu a spoločnosti. Popri normách právnych sa jedná o normy morálne, sociálne, politické, prípadne\nnáboženské.\nV prípade žalobcu bolo preto namieste ako to aj správny orgán učinil, posúdiť jeho správanie, ktorým\númyselne zavádzal správny orgán s cieľom dosiahnuť status cudzinca s trvalým pobytom na území SR\nna neobmedzený čas, čo sa mu aj podarilo, ako narušenie verejného poriadku.\n\nBolo potrebné prihliadnuť aj na to, že sa u žalobcu nejednalo o jednorazové nesplnenie čisto formálnej\npovinnosti uloženej zákonom o pobyte cudzincov, ale o opakované a cielene premyslené konanie, ktorým\nzavádzal správny orgán a dosiahol tak status cudzinca s trvalým pobytom bez časového obmedzenia,\nktorého výhody chce následne využiť vo svoj prospech.\nV intenciách vyššie zisteného skutkového stavu veci, keď bolo nepochybné, že žalobca získal\npovolenie na trvalý pobyt na neobmedzený čas takýmto nepoctivým spôsobom, bolo potrebné prisvedčiť\nsprávnemu orgánu, ktorý pri rozhodovaní o administratívnom vyhostení žalobcu neaplikoval ust. 83 ods.\n5 zákona o pobyte cudzincov, ale postupoval v zmysle § 82 ods. 1, kde sa pri dôvode uvedenom pod\npísm. b/ nevyžaduje vážne ohrozenie verejného poriadku, pričom osobné správanie žalobcu, popísané\nvyššie takéto znaky jednoznačne vykazoval.\nOdhliadnuť nebolo možné ani od skutočnosti, že žalobca uvádzal opakovane nepravdivé skutočnosti\na uzavrel účelové manželstvo, a preto uvedené správanie žalobcu možno nepochybne vnímať ako\nskutočné ohrozenie záujmov spoločnosti.\nZo správania žalobcu tak je možné aj podľa názoru NS SR dôvodiť existenciu dôvodného\nnebezpečenstva, že by žalobca mohol narušiť verejný poriadok dokonca závažným spôsobom, lebo\nje zrejmé, že svojim konaním opakovane ignoruje právne predpisy a svojím konaním smeruje k ich\nobchádzaniu, resp. zneužívaniu.\nKonanie žalobcu tak v celom jeho kontexte možno hodnotiť ako konanie trvajúceho charakteru, ktoré\nmá konsekvencie i do súčasnosti.\nŽalobcom napokon namietal, že je otcom dieťaťa Q. narodeného na Slovensku XX.XX.XXXX, ktorého\nmatkou je E., pričom matka aj dieťa majú pobyt na Slovensku na adrese L. a práve vyhostenie otca\ndieťaťa už v čase rozhodovania súdu by bolo vážnym zásahom do inštitútu rodiny, keďže by došlo k\nnásilnému rozdeleniu rodiny.\nPodľa žalobcu táto skutočnosť vyplývala už v čase rozhodovania súdu z rodného listu dieťaťa, v ktorom\nje žalobca uvedený ako otec dieťaťa.\nK uvedeným tvrdeniam považuje odvolací súd za dôležité zdôrazniť, že žalobca takýto rodný list dieťaťa\nnepredložil a z obsahu spisu vyplýva, že jediným dôkazom, ktorým disponoval aj krajský súd v čase\nsvojho rozhodovania je rodný list Q. narodeného na Slovensku XX.XX.XXXX, ktorého matkou je ST., nar.\nXX.XX.XXXX, pričom otec dieťaťa nie je uvedený. Preto námietka žalobcu, že rozhodnutím o vyhostení\nžalobcu došlo k vážnemu zásahu do inštitútu rodiny, Najvyšší súd SR vyhodnotil ako nedôvodnú.\nZ vyššie uvedených dôvodov, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotil odvolacie námietky\nžalobcu za nedôvodné a napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil\nPodľa názoru odvolacieho súdu rozhodol krajský súd vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom,\na preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP\nv spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie\n\nnie\n\nj e prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}