{"guid": "4c1aaa56-d3c6-4d03-841b-126b4f68aca2:2298009d-04ce-46c7-959d-39f924495cfd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6012200443.1", "spisova_znacka": "2Sžo/40/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/40/2012 z 16. 1. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. januára 2013, sp. zn. 2Sžo/40/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6012200443.1", "identifikacne_cislo": "6012200443", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "datum_vydania": "2013-01-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/475", "nazov": "zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/475", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/475-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/475/#paragraf-52.odsek-3", "nazov": "§ 52 ods. 3 zákona č. 475/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/475/#paragraf-52.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/475-2005/paragraf-52"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/475#paragraf-52"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2298009d-04ce-46c7-959d-39f924495cfd", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200443.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200443.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200443.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/40/2012\n6012200443\n16. 01. 2013\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2013:6012200443.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: U. W., narodený X. marca XXXX, bytom\nv Q.A., F., toho času ÚVTOS Q. Q. - B., so sídlom v Q. Q., P., proti žalovanému: Ústav na výkon\ntrestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová, so sídlom v Banskej Bystrici, Sládkovičova 80, o\npreskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. ÚVTOS-10-132/21-2012b zo dňa 27.\nmarca 2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23\nS/54/2012-12 zo dňa 13. júna 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23 S/54/2012-12\nzo dňa 13. júna 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením č. k. 23 S/54/2012-12 zo dňa 13. júna 2012\npodľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku zastavil konanie o žalobe proti rozhodnutiu\nžalovaného č. ÚVTOS-10-132/21-2012b zo dňa 27. marca 2012, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie\nprvostupňového orgánu (pedagóg žalovaného) č. ÚVTOS-10-132/21-2012 zo dňa 20. marca 2012 o\nuložení disciplinárneho trestu „umiestnenie do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase na dobu\ndvoch dní“ žalobcovi ako odsúdenému za disciplinárne previnenie spočívajúce na tom skutkovom\nzáklade, že žalobca v čase o 6,23 hod. spal na posteli zakrytý dekou, čím porušil § 31 ods. 3 Ústavného\nporiadku a § 41 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len zákon č. 475/2005 Z. z.), ktorým sa odsúdenému nariaďuje striktné\ndodržiavanie časového rozvrhu dňa (činnosť po budíčku).\nKrajský súd odôvodnil zastavenie konania tým, že žalobou napadnuté rozhodnutie nemôže byť\npredmetom preskúmavania súdom podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Disciplinárne\ntresty ukladané podľa § 52 ods. 3 zákona č. 475/2005 Z. z. predstavujú takú formu rozhodnutí v\nrámci disciplinárnej právomoci, ktorých zámerom a právnym obsahom je docielenie účelu výkonu trestu\nodňatia slobody. V ustanoveniach zákona č. 475/2005 Z. z. sa nenachádza odkaz na možnosť prieskumu\ndisciplinárnych rozhodnutí súdom. Zákonodarca iba pri treste prepadnutia veci podľa § 52 ods. 3 písm. g/\na pri zhabaní veci podľa § 56 citovaného zákona zakotvil subsidiárne použitie všeobecného predpisu o\npriestupkoch. V § 100 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. upravil v niektorých prípadoch možnosť aplikovať\nzákon o správnom konaní č. 71/1967 Zb.; v preskúmavanej veci však o takéto rozhodnutie nejde, a preto\nposudzovanie konania a rozhodovania žalovaného správneho orgánu o uložení disciplinárneho trestu\npri výkone odňatia slobody nemôže byť predmetom súdneho prieskumu podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku.\nProti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol uznesenie\nkrajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru boli uznesením krajského\nsúdu porušené jeho ústavné práva a slobody (najmä právo na súdnu a inú právnu ochranu). Poukázal\n\nna zásadu prednosti ústavne konformného výkladu právnych noriem; všetky orgány verejnej moci\nsú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou garantovaných\nzákladných práv a slobôd.\nŽalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdiť.\nOdvolanie žalobcu považuje za účelové a právne irelevantné.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá\nveta Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.\nV predmetnej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia o disciplinárnom\nprevinení odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, za ktorý mu bola uloženia sankcia podľa § 52\nods. 3 písm. d/ zákona č. 475/2005 Z. z. umiestnenie do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase\nna dobu dvoch dní. Skutková podstata disciplinárneho deliktu odsúdeného spočívala v tom, že porušil\n§ 31 ods. 3 Ústavného poriadku, § 41 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. a po budíčku dňa 1.marca 2012\no 6,23 hod. spal na posteli zakrytý dekou.\nDisciplinárnym deliktom je konanie alebo opomenutie osoby narušujúce disciplínu, t.j. poriadok vo vnútri\nurčitého orgánu alebo inštitúcie verejnoprávneho charakteru. Dopustiť sa ho môže len osoba, ktorá\nmá právny vzťah k tejto organizačnej štruktúre. Disciplinárny delikt má vnútroorganizačný charakter v\ntom smere, že ohrozuje alebo porušuje verejný záujem na účinnom fungovaní vykonávateľov verejnej\nmoci. Jeho dôsledky sa prejavujú interne. Osobitnou kategóriou správnych disciplinárnych deliktov sú\ndisciplinárne delikty osôb, ktoré sú v právnom vzťahu k inštitúcii verejnoprávneho charakteru (ústav na\nvýkon väzby, ústav na výkon trestu odňatia slobody, univerzita, a podobne) a sú povinné zo zákona\ndodržiavať pravidlá, ktoré tvoria vnútorný poriadok fungovania takejto inštitúcie. S porušením tejto\nzákonnej povinnosti sa spája nepriaznivý následok - disciplinárny trest, ktorý má represívny charakter.\nEurópsky súd pre ľudské práva v rozsudku z 9. októbra 2003, č. sťažností 39665/98, 40086/98 (Ezeh\na Connors proti Spojenému kráľovstvu), ktorý sa týkal potrestania sťažovateľov riaditeľom väznice na\n42 dní väzenia a práva na obhajobu (zvolenie si právneho zástupcu z radov advokátov), uviedol, že ak\nsa osoba v momente rozhodnutia nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, neznamená to, že nemá\nrovnaké práva ako osoba na slobode. Trestnou vecou sa rozumie aj vec, ktorá nie je vo vnútroštátnom\ntrestnom kódexe za trestnú označená, ale je zaradená medzi protiprávne konania postihované sankciami\nz oblasti správneho, disciplinárneho alebo poriadkového práva; dôležitá je najmä závažnosť sankcie\n(napríklad rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Öztürk proti Nemecku z 21. februára\n1984, Lauko proti Slovenskej republike z 30.októbra 1997). Preto sa za trestné považujú aj konania,\nktoré sa označujú ako disciplinárne delikty a konanie o nich musí spĺňať štandardy čl. 5 a 6 Dohovoru.\nPreskúmanie rozhodnutí v správnom súdnictve vyplýva z generálnej klauzuly zakotvenej v čl. 46\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky s negatívnou enumeráciou vyplývajúcou z § 248 Občianskeho\nsúdneho poriadku, pričom z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa\nzákladných práv a slobôd. Pre preskúmateľnosť rozhodnutí správnych orgánov nie je rozhodujúce, či sa\nna ich konanie a rozhodnutie vzťahuje alebo nevzťahuje Správny poriadok, rozhodujúcim je skutočnosť,\nči rozhodnutím došlo k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností fyzických osôb a právnických\nosôb alebo či práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti boli týmto rozhodnutím dotknuté (§ 244\nods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Preto aj pre preskúmateľnosť rozhodnutia o\nsprávnom disciplinárnom delikte súdom nie je potrebné, aby sa na konanie o ňom vzťahovali všeobecné\npredpisy o správnom konaní (bližšie k tomu napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 4Sžo/21/2011 z 31. októbra 2011). Zákon č. 475/2005 Z. z. (pre porovnanie napríklad ani zákon č.\n221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov) výslovne nevylučuje možnosť preskúmania\nrozhodnutia o disciplinárnom delikte odsúdeného súdom, preto bude potrebné aplikovať generálnu\nklauzulu a zistiť, či sa rozhodnutie o disciplinárnom delikte mohlo dotknúť práv, právom chránených\nzáujmov alebo povinností žalobcu (pozri napríklad rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 2Sžo/39/2011 z 18. apríla 2012, sp. zn. 2Sžo/46/2011 z 22. augusta 2012).\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zastáva názor, že rozhodnutie o disciplinárnom delikte odsúdeného\nnemôže byť bez ďalšieho vylúčené zo súdneho prieskumu preto, že sa naň nevzťahuje Správny poriadok\nalebo preto že sa expressis verbis v osobitnom zákone (č. 475/2005 Z. z.) nenachádza odkaz na\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia o disciplinárnom previnení súdom v správnom súdnictve. V takom\nprípade je potrebné aplikovať všeobecný predpis, ktorým je v tomto prípade Občiansky súdny poriadok\na Ústava Slovenskej republiky, a podľa neho skúmať, či disciplinárnym rozhodnutím došlo k zásahu\ndo práv, právom chránených záujmov a povinností žalobcu. Keďže sa krajský súd týmito otázkami\nnezaoberal, rozhodol predčasne, čím odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.\nNa základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici č. k. 23 S/54/2012-12 zo dňa 13. júna 2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v ktorom je viazaný právnym\nnázorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení. V ďalšom konaní bude krajský súd skúmať, či\ndisciplinárnym rozhodnutím došlo k zásahu do práv, právom chránených záujmov a povinností žalobcu\na podľa toho bude následne postupovať v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi\npredpismi. V ďalšom konaní rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3\nObčianskeho súdneho poriadku).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}