{"guid": "d6e208f1-2e85-4aa2-9507-abc75f662605:9f3b34dd-d6cc-435c-98e0-27b17f6127a6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6012200373.1", "spisova_znacka": "2Sžf/4/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2013 z 18. 12. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. decembra 2013, sp. zn. 2Sžf/4/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:6012200373.1", "identifikacne_cislo": "6012200373", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "datum_vydania": "2013-12-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9f3b34dd-d6cc-435c-98e0-27b17f6127a6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200373.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200373.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200373.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/4/2013\n6012200373\n18. 12. 2013\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2013:6012200373.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ján Valentík Jáva - WARP, so sídlom Hrádocká\n678/5, Pliešovce, IČO: 30 452 881, zastúpeného Aequitas s.r.o., Na troskách 26, Banská Bystrica,\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1040503/1/39889/2012 zo dňa 27. februára 2012, o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/41/2012-44 z 21. septembra\n2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/41/2012-44 z\n21. septembra 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 24S/41/2012-44 z 21. septembra 2012 podľa § 250j\nods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1040503/1/39889/2012 zo dňa 27. februára 2012,\nktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie daňového úradu Zvolen č. 685/230/77018/11/Uhr zo dňa 15.\nnovembra 2007, ktorým bol žalobcovi za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2007 vyrubený rozdiel dane z\npridanej hodnoty v sume 2 514,14 Eur. Správca dane dospel k záveru, že žalobca porušil ustanovenie §\n19 ods. 2 a § 71 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o DPH“), keďže k daňovej kontrole predložil ručne vypísané odberateľské faktúry,\nktorými vyfakturoval pre rôznych odberateľov nákladnú prepravu tovaru v tuzemsku, pričom z týchto\nfaktúr neodviedol DPH. Správca dane dožiadaniami preveril u vybraných odberateľov uvedených na\nkontrolovaných faktúrach, či sa realizovalo dodanie služby a či na základe týchto faktúr si odberatelia\nuplatnili odpočet dane. Správca dane zistil, že preverované obchody sa uskutočnili, pričom túto\nskutočnosť nepopieral v daňovom konaní ani samotný žalobca. Ten však namietal, že ručne vypísané\nfaktúry, ktoré sú predmetom dovyrubenia dane, boli zaradené do zoznamu DPH dokladov „súhrnne“\nna faktúre č. 2007098 a daň bola uhradená. Tieto „súhrnné faktúry“ mali byť podľa tvrdenia žalobcu\nvystavené pre jeho vlastnú potrebu ako zoznam k ručne vystaveným faktúram, neboli však odberateľom\nzaslané, ani zaplatené, pričom uvedené zoznamy podľa žalobcu nespĺňajú náležitosti faktúry.\nPo preskúmaní rozhodnutia a postupu žalovaného dospel krajský súd k záveru, že napadnuté\nrozhodnutie je v medziach žalobných námietok v súlade so zákonom. V odôvodnení napadnutého\nrozsudku krajský súd uviedol, že žalobca dôvody nezákonnosti v podanej žalobe nekonkretizoval.\nKaždé z ôsmich napadnutých rozhodnutí vychádza z konkrétne v ňom špecifikovaného skutkového\nstavu a pokiaľ žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav pre nesprávne vyhodnotenie\npredložených dokladov, musí žalobca v žalobe konkrétne uviesť, ktorý doklad bol žalovaným nesprávne\nvyhodnotený a prečo, resp. v čom. Žalobca napadol osem rozhodnutí žalovaného bez toho, aby\nkonkretizoval vady každého z nich. Odkaz na prílohy žaloby bez uvedenia súvzťažnosti jednotlivých\npríloh k jednotlivým rozhodnutiam, nemôže podľa krajského súdu takúto konkretizáciu nahradiť. Súd je\noprávnený v správnom súdnictve preskúmavať zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu\n\nvýlučne z dôvodov uvedených v žalobe. Tieto dôvody za žalobcu nenahrádza, nedopĺňa, nevyhľadáva,\nani nekonkretizuje.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie, nakoľko rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Žalobca\npoukázal na to, že v rámci jeho podnikateľskej činnosti vystavil za štvrtý štvrťrok 2007ručne vypísané\nfaktúry týkajúce sa dodania tovaru (f. č. VF 2007/74 z 15. októbra 2007, VF 2007/75 z 15. októbra 2007,\nVF 2007/76 z 15. októbra 2007, VF 2007/77 z 15. októbra 2007, VF 2007/78 z 15. októbra 2007, VF\n2007/79 z 15. októbra 2007, VF 2007/80 z 18. októbra 2007, VF 2007/81 z 18. októbra 2007, VF 2007/82\nz 20. októbra 2007, VF 2007/83 z 20. októbra 2007, VF 2007/84 z 23. októbra 2007, VF 2007/85 zo 17.\naugusta 2007, VF 2007/86 z 26. októbra 2007, VF 2007/87 z 29. októbra 2007, VF 2007/88 z 31. októbra\n2007, VF 2007/89 z 31. októbra 2007, VF 2007/90 z 31. októbra 2007, VF 2007/91 z 3. novembra 2007,\nVF 2007/92 z 10. novembra 2007, VF 2007/93 z 15. novembra 2007, VF 2007/94 z 30. novembra 2007),\nktorých celková fakturovaná suma predstavuje spolu 450 048,50 Sk. Daň z pridanej hodnoty za dodanie\nslužieb uvedených na týchto faktúrach žalobca priznal a odviedol. Z dôvodu vlastnej vnútornej evidencie\nžalobca vytlačil „súhrnnú faktúru“ č. 2007098, v ktorej zhrnul vyššie uvedené prepravy s uvedením čísiel\nručne vypísaných faktúr, sumy jednotlivých faktúr ako aj kalendárneho mesiaca, v ktorom boli vystavené,\npričom celková fakturovaná suma „súhrnnej faktúry“ je 450 048,50 Sk. Žalobca administratívnou chybou\ndo zoznamu DPH dokladov zaradil „súhrnnú faktúru“ namiesto ručne vypísaných faktúr. Daňový úrad\nvšak vysvetlenia žalobcu nevzal do úvahy a zameral sa na čisto formálne riešenie situácie. Daňový\núrad napriek tomu, že predmetom „súhrnnej faktúry“ bolo dodanie služby ôsmim odberateľom, daňovú\nkontrolu vykonal len u štyroch z nich (Premac, spol. s r.o., Bučina DDD, spol. s r.o., Prefabetón Koš,\na.s. a Barbora Gundová G-TRANS), čím nemohol objektívne a dostatočne zistiť stav veci. Adresátom\nuvedeným na „súhrnnej faktúre“ bola spoločnosť AUTOMOT s.r.o., u ktorej daňový úrad, na rozdiel\nod kalendárneho roka 2008, nevykonal kontrolu za IV. štvrťrok 2007. Vzhľadom na chýbajúce doklady\nspoločnosti, by daňový úrad analogicky k daňovej kontrole za rok 2008 pristúpil k určovaniu dane podľa\npomôcok. K nákladom uvedeným v „súhrnnej faktúre“ by si daňový úrad nevedel na základe získaných\npomôcok priradiť žiadne súvisiace výnosy, a tak rovnako ako v zdaňovacom období IV. štvrťroka 2008 by\ntieto nákladové („súhrnné“) faktúry nezohľadnil. Skutočnosť, že „súhrnná faktúra“, ktorá podľa názoru\ndaňových orgánov je podkladom pre odvedenie DPH, nikdy neopustila dispozíciu žalobcu, nepriamo\ndokazuje aj skutočnosť, že AUTOMOT s.r.o. si nikdy zo „súhrnnej faktúry“ neuplatňovala nárok na\nodpočet dane.\nDaňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH vzniká dňom dodania služby, daňový úrad však\npožaduje od žalobcu zaplatenie DPH za tú istú prepravu duplicitne. Na základe „súhrnnej faktúry“ sa\npreprava nikdy nevykonala, nikdy nebola odoslaná adresátovi a nikdy ju nikto neuhradil.\nŽalobca poukázal na ustanovenie § 71 ods. 2 zákona o DPH, ktoré taxatívne vymedzuje náležitosti\nfaktúry, pričom „súhrnná faktúra“ nespĺňa náležitosť podľa písm. f/ uvedeného ustanovenia a z toho\ndôvodu nemôže byť považovaná za faktúru.\nŽalobca nesúhlasí ani s odvolávaním sa žalovaného na ustanovenie § 71 ods. 6 zákona o DPH, podľa\nktorého „ak platiteľ vo faktúre uvedie vyššiu sumu dane, ako je povinný platiť podľa tohto zákona,\nje povinný platiť túto vyššiu sumu dane“. Žalobca na „súhrnnej faktúre“ neuviedol vyššiu sumu dane,\nnež tvorí súčet uvedených ručne vypísaných faktúr, preto nie je možné toto ustanovenie aplikovať na\nuvedený prípad. Účelom tohto ustanovenia bolo zaviesť povinnosť pre platiteľa dane odviesť vyššiu\nsumu dane, ktorú uviedol na faktúre, ako je suma dane, ktorú mal platiť podľa zákona.\nPodľa žalobcu žalovaný sa nesprávne odvolával na rozhodnutie ESD č. C 454/98, v ktorom bolo konanie\núčastníkov označené za zneužitie a nie chybu. V uvedenom konaní účastníci vystavili faktúry a dali\nich k dispozícii prijímateľom faktúr bez toho, aby poskytli služby uvedené na faktúrach. Žalobca však\n„súhrnnú faktúru“ nikdy neodoslal, keďže k plneniu nikdy nedošlo a žiadny subjekt si nikdy žiadnu daň\nneodpočítal, štát nebol poškodený a k žiadnemu úniku na daniach nikdy nedošlo.\n\nŽalobca nesúhlasí so záverom krajského súdu, že v žalobe neboli uplatnené vady spôsobujúce\nnezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Žalobca však v žalobe jasne uviedol nezákonnosť vyrubenia\ndane, predovšetkým, že správcovia dane zdanili jednu uskutočnenú prepravu dvakrát.\nV odvolaní žalobca namietal aj procesný postup krajského súdu, ktorý rozdelil podanú žalobu na osem\nsamostatných konaní, pričom v súvislosti so siedmimi z nich nariadil pojednávanie na ten istý termín\n(21. septembra 2012 o 11,15 hod). Súd nevydal uznesenie o spojení veci a na tom istom pojednávaní\npojednával súčasne sedem konaní, pričom dôkazy z jedného štvrťroka boli posudzované spolu s\ndôkazmi z ostatných štvrťrokov. V závere pojednávania súd rozhodol v siedmych veciach tak, že žalobu\nzamieta. Z uvedeného nie je zrejmé, o ktorú žalobu (žalobu ktorého štvrťroka) sa jedná.\nV podaní z 18. decembra 2012, označenom ako doplnenie odvolania z 22. novembra 2012, žalobca\nopätovne namietal nesprávnosť záveru krajského súdu, keď z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že\nžalobca v žalobe ani v priebehu konania neuviedol, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným\nrozhodnutím správneho orgánu. Krajský súd mal podľa žalobcu vychádzať z obsahu žaloby, z ktorej\nžalobcom namietané porušenie jeho práv vyplýva. Pokiaľ by žaloba skutočne neobsahovala dané\ntvrdenie, mal krajský súd vyzvať žalobcu na odstránenie tejto vady.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril podaním zo 4. novembra 2012, v ktorom poukázal na\nto, že žalobca v odvolaní uvádza tie isté skutočnosti, ktoré boli obsahom samotnej žaloby a s ktorými\nsa žalovaný vysporiadal vo svojom vyjadrení k žalobe z 25. júna 2012. Za nepravdivé a zavádzajúce\ntvrdenie označil žalovaný vyjadrenie žalobcu, že predmetom dorubenia dane z priadnej hodnoty vo\nvýške 2 514,14 eur bolo dorubenie dane za dodanie služieb uvedených na ručne vypísaných faktúrach,\nktorú žalobca priznal a odviedol do štátneho rozpočtu. Predmetom vyrubeného rozdielu dane v sume\n2 514,14 eur (75 741 Sk) bolo neuznanie odpočítania dane z dodávateľských faktúr vystavených\nspoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. v sume 742,20 Sk a dorubenia dane v sume 74 999 Sk z\nuskutočnených a fakturovaných služieb prepravy, ktoré žalobca ako daňový subjekt nezaevidoval v\nevidencii DPH, nepriznal v podanom daňovom priznaní a daň z pridanej hodnoty z týchto poskytnutých\na fakturovaných služieb neodviedol do štátneho rozpočtu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že nie je\npravdivé tvrdenie žalobcu o dorubení dane za to isté dodanie služieb v sume 2 514,14 eur. Predmetom\nvyrubeného rozdielu dane nie je daň z pridanej hodnoty uvedená na „súhrnných faktúrach“, ktoré žalobca\nnepovažoval za faktúry a považoval ich len za svoju evidenciu o vykonaných prepravách. Predmetom\nvyrubeného rozdielu dane v sume 74 999 Sk je daň z pridanej hodnoty z uskutočnených služieb\nnákladnej prepravy v tuzemsku, za ktoré žalobca ručne vyhotovil a ku kontrole predložil odberateľské\nfaktúry č. VF 2007/91, č. VF 2007/78, č. VF 2007/79, č. VF 2007/88, č. VF 2007/92, č. VF 2007/93, č.\nVF 2007/94, č. VF 2008/01, č. VF 2007/80, č. VF 2007/82, č. VF 2007/89, č. VF 2007/77, č. VF 2007/76,\nč. VF 2007/81, č. VF 2007/87. Prepravné služby z týchto faktúr boli reálne uskutočnené, čo potvrdzuje\naj žalobca, avšak žalobca práve z týchto faktúr nepriznal a neodviedol daň z pridanej hodnoty. Žalobca\nvystavil na počítači pre spoločnosť AUTOMOT s.r.o. faktúru č. 2007098 vo výške základu dane 378\n192 Sk a 19% DPH v sume 71 856,50 Sk, z ktorej žalobca priznal daň z pridanej hodnoty v sume 73\n244,50 Sk. Naopak, žalobca nepriznal DPH z ručne vystavených faktúr v celkovej sume 74 999 Sk.\nPokiaľ žalobca zistí, že daň uvedenú na tejto faktúre, ktorú priznal a odviedol do štátneho rozpočtu,\npriznal a odviedol v rozpore s platnou legislatívou, je právom žalobcu, aby v súlade s platnou legislatívou\nvykonal nápravu. Záverom žalovaný vo svojom vyjadrení žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nnapadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, podľa § 10 ods. 2 v spojení s § 250ja O.s.p.,\npreskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa §\n212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.\nPodľa § 249 ods. 2 O.s.p. žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie\nrozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie\na postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho\norgánu, a aký konečný návrh robí.\n\nPodľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal\na z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,\njasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov\nvychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy\na ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nPodstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky\nspočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom súde.\nTomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu,\nktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov. Vykladať a aplikovať zákony\nje v právomoci všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť arbitrárny a musí byť náležite\nodôvodnený. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe\nčoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu.\nŽalobca v žalobe napadol osem rozhodnutí žalovaného týkajúcich sa vyrubeného rozdielu DPH za\nzdaňovacie obdobie I. až IV. štvrťrok 2007 a I. až IV. štvrťrok 2008. Krajský súd v Banskej Bystrici\npreskúmal každé z ôsmich napadnutých rozhodnutí v samostatnom konaní, v súlade s rozvrhom práce\nkrajského súdu na rok 2012. V rozsudku krajský súd zhrnul predmet a obsah napadnutého rozhodnutia\nžalovaného, obsah žaloby, vyjadrenie žalovaného k žalobným námietkam, ako aj tvrdenia účastníkov\nkonania prednesené na ústnom pojednávaní.\nNa strane 1 a 2 rozsudku krajský súd zhrnul námietky žalobcu uvedené v žalobe. V závere odôvodnenia\nkrajský súd ešte stručne pripomenul tvrdenia žalobcu, a to, že\n· žalobca si pre vlastnú evidenciu zhrnul ručne spísané faktúry na jeden dokument, ktorý označil pre\núčely žaloby „súhrnná faktúra“,\n· na základe „súhrnných faktúr“ žalobcovi daňová povinnosť nevznikla, keďže v skutočnosti nedošlo k\npreprave tovaru,\n· žalovaný zamenil prípad nesprávneho vypočítania dane podľa § 71 ods. 6 zákona o DPH s prípadom,\nkeď vystavený doklad sa javí ako faktúra, v ktorom je daň vypočítaná, avšak ku vzniku daňovej povinnosti\nnikdy nedošlo.\nPo takto zhrnutých námietkach žalobcu krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že žalobca\ndôvody nezákonnosti nekonkretizoval, pričom v správnom súdnictve je súd oprávnený preskúmavať\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu výlučne z dôvodov uvedených v žalobe.\nKrajský súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku nepostupoval v zmysle zákonných pravidiel\na požiadaviek na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Žalobu zamietol z dôvodu, že neobsahovala\nkonkrétne tvrdenia nezákonnosti postupu a rozhodnutia správnych orgánov. S uvedeným záverom\nkrajského súdu sa odvolací súd nestotožňuje. Žalobca podal žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia ôsmich\nrozhodnutí žalovaného, pričom v podanej žalobe uviedol, z akých dôvodov považuje tieto rozhodnutia\nza nezákonné. Argumenty žalobcu sa týkali všetkých napadnutých rozhodnutí a je pravda, že žaloba\nneobsahuje konkrétne čísla kontrolovaných faktúr, resp. konkrétnu výšku ceny fakturovaných služieb\na prislúchajúcej DPH. Ak bol krajský súd presvedčený, že všeobecné argumenty žalobcu je potrebné\ndoplniť konkrétnymi údajmi, bolo jeho povinnosťou vyzvať žalobcu na odstránenie vád žaloby. V tomto\nprípade nešlo o to, aby žalobca rozšíril dôvody žaloby, čo v správnom súdnictve po uplynutí lehoty\nna podanie žaloby neprichádza do úvahy. Krajský súd mal žalobcu vyzvať na konkretizáciu žalobných\nnámietok, ak to súd považoval pre preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia za potrebné.\nZákladné princípy a argumenty, na základe ktorých žalobca považuje postup a rozhodnutie žalovaného\nza nezákonné, zhrnul krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, preto nie je pravda, žeby žaloba\nneobsahovala konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.\n\nKrajský súd v napadnutom rozsudku v dostatočnej miere reprodukoval dôvody napadnutého rozhodnutia\nžalovaného, námietky žalobcu, ako aj vyjadrenie žalovaného k týmto námietkam, avšak následne\nnamiesto logického a právneho zhodnotenia uvádzanej argumentácie účastníkov sa krajský súd\nobmedzil na konštatovanie chýbajúcich argumentov a žalobu zamietol. Odvolací súd podotýka, že\nna prejednanie veci bolo nariadené aj ústne pojednávanie, na ktorom mohol súd žiadať od žalobcu\nupresnenie jeho tvrdení, čo však krajský súd neurobil.\nNa základe vyššie uvedeného najvyšší súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno\npovažovať za presvedčivé a zákonné. Svojím postupom krajský súd porušil právo žalobcu na spravodlivé\nsúdne konanie a v konečnom dôsledku mu odňal možnosť konať pred súdom. Celým súdnym konaním,\nako aj konaním pred správnymi orgánmi, sa vinie základná argumentácia žalobcu, ktorý namieta\nduplicitné zdanenie, ako aj nesprávny výklad ustanovenia § 71 ods. 6 zákona o DPH žalovaným.\nOdvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalobca požiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého\nrozhodnutia, žiadosťou osobne podanou na krajskom súde dňa 30. augusta 2012.\nPodľa § 250c ods. 1 veta druhá a tretia O.s.p. na žiadosť účastníka môže predseda senátu uznesením\nvykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná\nujma. Ak predseda senátu nevyhovie žiadosti, upovedomí o tom účastníka.\nZ uvedeného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ účastník konania požiada o odklad vykonateľnosti\nrozhodnutia správneho orgánu, vo veci konajúci súd (konkrétne príslušný predseda senátu) buď vydá\nuznesenie o odložení vykonateľnosti rozhodnutia alebo upovedomí účastníka konania, že jeho žiadosti\nnevyhovie. Krajský súd nepostupoval ani podľa jednej z týchto dvoch zákonných možností a na podanú\nžiadosť žalobcu adekvátne nereagoval. V súdnom spise je len ručne zapísaný záznam z 31. augusta\n2012 o súhlase s odkladom vykonateľnosti, avšak žiadne uznesenie vydané nebolo. Týmto postupom\nkrajský súd pochybil a konal v rozpore s ustanovením § 250c ods. 1 veta druhá a tretia O.s.p.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom v novom konaní krajský súd preskúma\nzákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, vo veci opätovne rozhodne, pričom rozhodne aj o trovách\nodvolacieho konania, podľa § 224 ods. 3 OSP. Vo svojom rozhodnutí sa krajský súd náležite vysporiada s\nvyššie uvedenými námietkami žalobcu a zároveň preskúma, či sa s nimi vysporiadal už žalovaný správny\norgán v odôvodní napadnutého rozhodnutia. Je potrebné zamerať sa aj na to, či napadnuté rozhodnutie\npresvedčivo odpovedá na otázku, či vo veci mohlo dôjsť k dvojitému zdaneniu tej istej dodanej služby, či\nžalobca dostatočne preukázal tieto svoje tvrdenia, či bolo preverené žalobcovo tvrdenie, že tzv. „súhrnné\nfaktúry“ neboli nikdy doručené odberateľom, a teda nikdy nebol uplatnený odpočet DPH z týchto faktúr,\na tiež je potrebné zamerať sa na aplikáciu a výklad namietaného ustanovenia § 71 ods. 6 zákona o DPH.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}