{"guid": "624fc279-b3a8-44ca-95bb-1b5d71575111:97cfe378-31fb-4641-9525-9b0a8b41429e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6012200372.1", "spisova_znacka": "2Sžf/3/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/3/2013 z 18. 12. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. decembra 2013, sp. zn. 2Sžf/3/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:6012200372.1", "identifikacne_cislo": "6012200372", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "datum_vydania": "2013-12-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/97cfe378-31fb-4641-9525-9b0a8b41429e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200372.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200372.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200372.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/3/2013\n6012200372\n18. 12. 2013\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2013:6012200372.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ján Valentík Jáva - WARP, so sídlom Hrádocká\n678/5, Pliešovce, IČO: 30 452 881, zastúpeného Aequitas s.r.o., Na troskách 26, Banská Bystrica,\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1040503/1/39884/2012 zo dňa 27. februára 2012, o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/40/2012-44 z 21. septembra\n2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/40/2012-44 z\n21. septembra 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 24S/40/2012-44 z 21. septembra 2012 podľa § 250j\nods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1040503/1/39884/2012 zo dňa 27. februára 2012,\nktorým žalovaný zmenil rozhodnutie Daňového úradu vo Zvolen č. 685/230/76988/11/Uhr zo dňa 15.\nnovembra 2011 tak, že znížil vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III.\nštvrťrok 2007 zo sumy 1 928,46 eur na sumu 1 817,09 eur. Správca dane dospel k záveru, že žalobca\nporušil ustanovenie § 19 ods. 2 a § 71 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), keďže k daňovej kontrole predložil ručne\nvypísané odberateľské faktúry, ktorými vyfakturoval pre rôznych odberateľov nákladnú prepravu tovaru\nv tuzemsku, pričom z týchto faktúr neodviedol DPH. Správca dane dožiadaniami preveril u vybraných\nodberateľov uvedených na kontrolovaných faktúrach, či sa realizovalo dodanie služby a či na základe\ntýchto faktúr si odberatelia uplatnili odpočet dane. Správca dane zistil, že preverované obchody sa\nuskutočnili, pričom túto skutočnosť nepopieral v daňovom konaní ani samotný žalobca. Ten však\nnamietal, že ručne vypísané faktúry, ktoré sú predmetom dovyrubenia dane, boli zaradené do zoznamu\nDPH dokladov „súhrnne“ na faktúre č. 2007095 a daň bola uhradená. Tieto „súhrnné faktúry“ mali byť\npodľa tvrdenia žalobcu vystavené pre jeho vlastnú potrebu ako zoznam k ručne vystaveným faktúram,\nneboli však odberateľom zaslané, ani zaplatené, pričom uvedené zoznamy podľa žalobcu nespĺňajú\nnáležitosti faktúry.\nPo preskúmaní rozhodnutia a postupu žalovaného dospel krajský súd k záveru, že napadnuté\nrozhodnutie je v medziach žalobných námietok v súlade so zákonom. V odôvodnení napadnutého\nrozsudku krajský súd uviedol, že žalobca dôvody nezákonnosti v podanej žalobe nekonkretizoval.\nKaždé z ôsmich napadnutých rozhodnutí vychádza z konkrétne v ňom špecifikovaného skutkového\nstavu a pokiaľ žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav pre nesprávne vyhodnotenie\npredložených dokladov, musí žalobca v žalobe konkrétne uviesť, ktorý doklad bol žalovaným nesprávne\nvyhodnotený a prečo, resp. v čom. Žalobca napadol osem rozhodnutí žalovaného bez toho, aby\nkonkretizoval vady každého z nich. Odkaz na prílohy žaloby bez uvedenia súvzťažnosti jednotlivých\npríloh k jednotlivým rozhodnutiam, nemôže podľa krajského súdu takúto konkretizáciu nahradiť. Súd je\n\noprávnený v správnom súdnictve preskúmavať zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu\nvýlučne z dôvodov uvedených v žalobe. Tieto dôvody za žalobcu nenahrádza, nedopĺňa, nevyhľadáva,\nani nekonkretizuje.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie, nakoľko rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Žalobca\npoukázal na faktúry vystavené v rámci jeho podnikateľskej činnosti za tretí štvrťrok 2007 (f. č. VF 2007/43\nz 9. júla 2007, VF 2007/44 z 13. júla 2007, VF 2007/45 z 24. júla 2007, VF 2007/46 z 27. júla 2007,\nVF 2007/47 z 30. júla 2007, VF 2007/48 z 31. júla 2007, VF 2007/49 z 31. júla 2007, VF 2007/50\nz 3. augusta 2007, VF 2007/51 z 3. augusta 2007, VF 2007/52 z 3. augusta 2007, VF 2007/53 zo\n17. augusta 2007, VF 2007/54 zo 17. augusta 2007, VF 2007/55 zo 17. augusta 2007, VF 2007/56\nz 21. augusta 2007, VF 2007/57 z 21. augusta 2007, VF 2007/58 z 24. augusta 2007, VF 2007/59 z\n24. augusta 2007, VF 2007/60 z 31. augusta 2007, VF 2007/61 z 30. augusta 2007, VF 2007/62 z 8.\nseptembra 2007, VF 2007/63 z 10. septembra 2007, VF 2007/64 z 15. septembra 2007, VF 2007/65\nzo 14. septembra 2007, VF 2007/66 z 15. septembra 2007, VF 2007/67 z 13. septembra 2007, VF\n2007/68 z 18. septembra 2007, VF 2007/69 z 20. septembra 2007, VF 2007/70 z 21. septembra 2007, VF\n2007/71 z 19. septembra 2007, VF 2007/72 z 24. septembra 2007, VF 2007/73 z 28. septembra 2007),\nktorých celková fakturovaná suma predstavuje spolu 526 787,20 Sk. Daň z pridanej hodnoty za dodanie\nslužieb uvedených na týchto faktúrach žalobca priznal a odviedol. Z dôvodu vlastnej vnútornej evidencie\nžalobca vytlačil „súhrnnú faktúru“ č. 2007095 z 30. septembra 2007, v ktorej zhrnul vyššie uvedené\nprepravy s uvedením sumy jednotlivých faktúr, pričom celková fakturovaná suma „súhrnnej faktúry“ je\n526 787,20 Sk. Žalobca administratívnou chybou do zoznamu DPH dokladov zaradil „súhrnné faktúry“\nnamiesto ručne vypísaných faktúr. Daňový úrad však vysvetlenia žalobcu nevzal do úvahy a zameral\nsa na čisto formálne riešenie situácie. Daňový úrad napriek tomu, že predmetom „súhrnnej faktúry“ bolo\ndodanie služby ôsmim odberateľom, daňovú kontrolu vykonal len u troch z nich (Premac, spol. s r.o.,\nBučina DDD, spol. s r.o. a Barbora Gundová G-TRANS), čím nemohol objektívne a dostatočne zistiť\nstav veci. Adresátom uvedeným na „súhrnnej faktúre“ bola spoločnosť AUTOMOT s.r.o., u ktorej daňový\núrad, na rozdiel od kalendárneho roka 2008, nevykonal kontrolu za III. štvrťrok 2007. Vzhľadom na\nchýbajúce doklady spoločnosti, by daňový úrad analogicky k daňovej kontrole za rok 2008 pristúpil k\nurčovaniu dane podľa pomôcok. K nákladom uvedeným v „súhrnnej faktúre“ by si daňový úrad nevedel\nna základe získaných pomôcok priradiť žiadne súvisiace výnosy, a tak rovnako ako v zdaňovacom\nobdobí IV. štvrťroka 2008 by tieto nákladové („súhrnné“) faktúry nezohľadnil. Skutočnosť, že „súhrnná\nfaktúra“, ktorá podľa názoru daňových orgánov je podkladom pre odvedenie DPH, nikdy neopustila\ndispozíciu žalobcu, nepriamo dokazuje aj skutočnosť, že AUTOMOT s.r.o. si nikdy zo „súhrnnej faktúry“\nneuplatňovala nárok na odpočet dane.\nDaňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH vzniká dňom dodania služby, daňový úrad však\npožaduje od žalobcu zaplatenie DPH za tú istú prepravu duplicitne. Na základe „súhrnnej faktúry“ sa\npreprava nikdy nevykonala, nikdy nebola odoslaná adresátovi a nikdy ju nikto neuhradil.\nŽalobca poukázal na ustanovenie § 71 ods. 2 zákona o DPH, ktoré taxatívne vymedzuje náležitosti\nfaktúry, pričom „súhrnná faktúra“ nespĺňa náležitosť podľa písm. f/, g/, h/ a i/ uvedeného ustanovenia a\nz toho dôvodu nemôže byť považovaná za faktúru.\nŽalobca nesúhlasí ani s odvolávaním sa žalovaného na ustanovenie § 71 ods. 6 zákona o DPH, podľa\nktorého „ak platiteľ vo faktúre uvedie vyššiu sumu dane, ako je povinný platiť podľa tohto zákona, je\npovinný platiť túto vyššiu sumu dane“. Žalobca na „súhrnnej faktúre“ nielenže neuviedol vyššiu sumu\ndane, než tvorí súčet uvedených ručne vypísaných faktúr, ale „súhrnná faktúra“ neobsahuje žiadny údaj\no výške resp. základe dane, preto nie je možné toto ustanovenie aplikovať na uvedený prípad. Účelom\ntohto ustanovenia bolo zaviesť povinnosť pre platiteľa dane odviesť vyššiu sumu dane, ktorú uviedol na\nfaktúre, ako je suma dane, ktorú mal platiť podľa zákona.\nPodľa žalobcu žalovaný sa nesprávne odvolával na rozhodnutie ESD č. C 454/98, v ktorom bolo konanie\núčastníkov označené za zneužitie a nie chybu. V uvedenom konaní účastníci vystavili faktúry a dali\n\nich k dispozícii prijímateľom faktúr bez toho, aby poskytli služby uvedené na faktúrach. Žalobca však\n„súhrnnú faktúru“ nikdy neodoslal, keďže k plneniu nikdy nedošlo a žiadny subjekt si nikdy žiadnu daň\nneodpočítal, štát nebol poškodený a k žiadnemu úniku na daniach nikdy nedošlo.\nŽalobca nesúhlasí so záverom krajského súdu, že v žalobe neboli uplatnené vady spôsobujúce\nnezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Žalobca však v žalobe jasne uviedol nezákonnosť vyrubenia\ndane, predovšetkým, že správcovia dane zdanili jednu uskutočnenú prepravu dvakrát.\nV odvolaní žalobca namietal aj procesný postup krajského súdu, ktorý rozdelil podanú žalobu na osem\nsamostatných konaní, pričom v súvislosti so siedmimi z nich nariadil pojednávanie na ten istý termín\n(21. septembra 2012 o 11,15 hod). Súd nevydal uznesenie o spojení veci a na tom istom pojednávaní\npojednával súčasne sedem konaní, pričom dôkazy z jedného štvrťroka boli posudzované spolu s\ndôkazmi z ostatných štvrťrokov. V závere pojednávania súd rozhodol v siedmych veciach tak, že žalobu\nzamieta. Z uvedeného nie je zrejmé, o ktorú žalobu (žalobu ktorého štvrťroka) sa jedná.\nV podaní z 18. decembra 2012, označenom ako doplnenie odvolania z 22. novembra 2012, žalobca\nopätovne namietal nesprávnosť záveru krajského súdu, keď z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že\nžalobca v žalobe ani v priebehu konania neuviedol, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným\nrozhodnutím správneho orgánu. Krajský súd mal podľa žalobcu vychádzať z obsahu žaloby, z ktorej\nžalobcom namietané porušenie jeho práv vyplýva. Pokiaľ by žaloba skutočne neobsahovala dané\ntvrdenie, mal krajský súd vyzvať žalobcu na odstránenie tejto vady.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril podaním z 10. decembra 2012, v ktorom poukázal na\nto, že žalobca v odvolaní uvádza tie isté skutočnosti, ktoré boli obsahom samotnej žaloby a s ktorými\nsa žalovaný vysporiadal vo svojom vyjadrení k žalobe z 25. júna 2012. Za nepravdivé a zavádzajúce\ntvrdenie označil žalovaný vyjadrenie žalobcu, že predmetom dorubenia dane z priadnej hodnoty vo\nvýške 1 928,46 eur bolo dorubenie dane za dodanie služieb uvedených na ručne vypísaných faktúrach,\nktorú žalobca priznal a odviedol do štátneho rozpočtu. Predmetom vyrubeného rozdielu dane v sume\n1 817,09 eur (54 742 Sk) bolo neuznanie odpočítania dane z dodávateľských faktúr vystavených\nspoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. v sume 1 831 Sk a dorubenia dane v sume 52 911 Sk z\nuskutočnených a fakturovaných služieb prepravy, ktoré žalobca ako daňový subjekt nezaevidoval v\nevidencii DPH, nepriznal v podanom daňovom priznaní a daň z pridanej hodnoty z týchto poskytnutých\na fakturovaných služieb neodviedol do štátneho rozpočtu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že nie je\npravdivé tvrdenie žalobcu o dorubení dane za to isté dodanie služieb v sume 1 817,09 eur. Predmetom\nvyrubeného rozdielu dane nie je daň z pridanej hodnoty uvedená na „súhrnných faktúrach“, ktoré žalobca\nnepovažoval za faktúry a považoval ich len za svoju evidenciu o vykonaných prepravách. Predmetom\nvyrubeného rozdielu dane v sume 52 911 Sk je daň z pridanej hodnoty z uskutočnených služieb nákladnej\nprepravy v tuzemsku, za ktoré žalobca ručne vyhotovil a ku kontrole predložil odberateľské faktúry č. VF\n2007/73, č. VF 2007/43, č. VF 2007/44, č. VF 2007/45, č. VF 2007/46, č. VF 2007/48, č. VF 2007/50, č.\nVF 2007/54, č. VF 2007/55, č. VF 2007/57, č. VF 2007/72, č. VF 2007/67, č. VF 2007/59, č. VF 2007/68,\nč. VF 2007/47, č. VF 2007/49, č. VF 2007/52, č. VF 2007/54, č. VF 2007/61, č. VF 2007/63, č. VF 2007/66,\nč. VF 2007/70, č. VF 2007/65, č. VF 2007/71. Prepravné služby z týchto faktúr boli reálne uskutočnené,\nčo potvrdzuje aj žalobca, avšak žalobca práve z týchto faktúr nepriznal a neodviedol daň z pridanej\nhodnoty. Žalobca vystavil na počítači pre spoločnosť AUTOMOT s.r.o. faktúru č. 2007095, z ktorej priznal\na odviedol daň z pridanej hodnoty na nej uvedenej (84 108,90 Sk), napriek tomu, že následne tvrdil, že\nplnenie uvedené na tejto faktúre nevykonal. Pokiaľ žalobca zistí, že daň uvedenú na tejto faktúre, ktorú\npriznal a odviedol do štátneho rozpočtu, priznal a odviedol v rozpore s platnou legislatívou, je právom\nžalobcu, aby v súlade s platnou legislatívou vykonal nápravu. Záverom žalovaný vo svojom vyjadrení\nžiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, podľa § 10 ods. 2 v spojení s § 250ja O.s.p.,\npreskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa §\n212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.\n\nPodľa § 249 ods. 2 O.s.p. žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie\nrozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie\na postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho\norgánu, a aký konečný návrh robí.\nPodľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal\na z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,\njasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov\nvychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy\na ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nPodstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky\nspočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom súde.\nTomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu,\nktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov. Vykladať a aplikovať zákony\nje v právomoci všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť arbitrárny a musí byť náležite\nodôvodnený. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe\nčoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu.\nŽalobca v žalobe napadol osem rozhodnutí žalovaného týkajúcich sa vyrubeného rozdielu DPH za\nzdaňovacie obdobie I. až IV. štvrťrok 2007 a I. až IV. štvrťrok 2008. Krajský súd v Banskej Bystrici\npreskúmal každé z ôsmich napadnutých rozhodnutí v samostatnom konaní, v súlade s rozvrhom práce\nkrajského súdu na rok 2012. V rozsudku krajský súd zhrnul predmet a obsah napadnutého rozhodnutia\nžalovaného, obsah žaloby, vyjadrenie žalovaného k žalobným námietkam, ako aj tvrdenia účastníkov\nkonania prednesené na ústnom pojednávaní.\nNa strane 1 až 3 rozsudku krajský súd zhrnul námietky žalobcu uvedené v žalobe. V závere odôvodnenia\nkrajský súd ešte stručne pripomenul tvrdenia žalobcu, a to, že\n· žalobca si pre vlastnú evidenciu zhrnul ručne spísané faktúry na jeden dokument, ktorý označil pre\núčely žaloby „súhrnná faktúra“,\n· na základe „súhrnných faktúr“ žalobcovi daňová povinnosť nevznikla, keďže v skutočnosti nedošlo k\npreprave tovaru,\n· žalovaný zamenil prípad nesprávneho vypočítania dane podľa § 71 ods. 6 zákona o DPH s prípadom,\nkeď vystavený doklad sa javí ako faktúra, v ktorom je daň vypočítaná, avšak ku vzniku daňovej povinnosti\nnikdy nedošlo.\nPo takto zhrnutých námietkach žalobcu krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že žalobca\ndôvody nezákonnosti nekonkretizoval, pričom v správnom súdnictve je súd oprávnený preskúmavať\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu výlučne z dôvodov uvedených v žalobe.\nKrajský súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku nepostupoval v zmysle zákonných pravidiel\na požiadaviek na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Žalobu zamietol z dôvodu, že neobsahovala\nkonkrétne tvrdenia nezákonnosti postupu a rozhodnutia správnych orgánov. S uvedeným záverom\nkrajského súdu sa odvolací súd nestotožňuje. Žalobca podal žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia ôsmich\nrozhodnutí žalovaného, pričom v podanej žalobe uviedol, z akých dôvodov považuje tieto rozhodnutia\nza nezákonné. Argumenty žalobcu sa týkali všetkých napadnutých rozhodnutí a je pravda, že žaloba\nneobsahuje konkrétne čísla kontrolovaných faktúr, resp. konkrétnu výšku ceny fakturovaných služieb\na prislúchajúcej DPH. Ak bol krajský súd presvedčený, že všeobecné argumenty žalobcu je potrebné\ndoplniť konkrétnymi údajmi, bolo jeho povinnosťou vyzvať žalobcu na odstránenie vád žaloby. V tomto\nprípade nešlo o to, aby žalobca rozšíril dôvody žaloby, čo v správnom súdnictve po uplynutí lehoty\nna podanie žaloby neprichádza do úvahy. Krajský súd mal žalobcu vyzvať na konkretizáciu žalobných\n\nnámietok, ak to súd považoval pre preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia za potrebné.\nZákladné princípy a argumenty, na základe ktorých žalobca považuje postup a rozhodnutie žalovaného\nza nezákonné, zhrnul krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, preto nie je pravda, žeby žaloba\nneobsahovala konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.\nKrajský súd v napadnutom rozsudku v dostatočnej miere reprodukoval dôvody napadnutého rozhodnutia\nžalovaného, námietky žalobcu, ako aj vyjadrenie žalovaného k týmto námietkam, avšak následne\nnamiesto logického a právneho zhodnotenia uvádzanej argumentácie účastníkov sa krajský súd\nobmedzil na konštatovanie chýbajúcich argumentov a žalobu zamietol. Odvolací súd podotýka, že\nna prejednanie veci bolo nariadené aj ústne pojednávanie, na ktorom mohol súd žiadať od žalobcu\nupresnenie jeho tvrdení, čo však krajský súd neurobil.\nNa základe vyššie uvedeného najvyšší súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno\npovažovať za presvedčivé a zákonné. Svojím postupom krajský súd porušil právo žalobcu na spravodlivé\nsúdne konanie a v konečnom dôsledku mu odňal možnosť konať pred súdom. Celým súdnym konaním,\nako aj konaním pred správnymi orgánmi, sa vinie základná argumentácia žalobcu, ktorý namieta\nduplicitné zdanenie, ako aj nesprávny výklad ustanovenia § 71 ods. 6 zákona o DPH žalovaným.\nOdvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalobca požiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého\nrozhodnutia, žiadosťou osobne podanou na krajskom súde dňa 30. augusta 2012.\nPodľa § 250c ods. 1 veta druhá a tretia O.s.p. na žiadosť účastníka môže predseda senátu uznesením\nvykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná\nujma. Ak predseda senátu nevyhovie žiadosti, upovedomí o tom účastníka.\nZ uvedeného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ účastník konania požiada o odklad vykonateľnosti\nrozhodnutia správneho orgánu, vo veci konajúci súd (konkrétne príslušný predseda senátu) buď vydá\nuznesenie o odložení vykonateľnosti rozhodnutia alebo upovedomí účastníka konania, že jeho žiadosti\nnevyhovie. Krajský súd nepostupoval ani podľa jednej z týchto dvoch zákonných možností a na podanú\nžiadosť žalobcu adekvátne nereagoval. V súdnom spise je len ručne zapísaný záznam z 31. augusta\n2012 o súhlase s odkladom vykonateľnosti, avšak žiadne uznesenie vydané nebolo. Týmto postupom\nkrajský súd pochybil a konal v rozpore s ustanovením § 250c ods. 1 veta druhá a tretia O.s.p.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom v novom konaní krajský súd preskúma\nzákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, vo veci opätovne rozhodne, pričom rozhodne aj o trovách\nodvolacieho konania, podľa § 224 ods. 3 OSP. Vo svojom rozhodnutí sa krajský súd náležite vysporiada s\nvyššie uvedenými námietkami žalobcu a zároveň preskúma, či sa s nimi vysporiadal už žalovaný správny\norgán v odôvodní napadnutého rozhodnutia. Je potrebné zamerať sa aj na to, či napadnuté rozhodnutie\npresvedčivo odpovedá na otázku, či vo veci mohlo dôjsť k dvojitému zdaneniu tej istej dodanej služby, či\nžalobca dostatočne preukázal tieto svoje tvrdenia, či bolo preverené žalobcovo tvrdenie, že tzv. „súhrnné\nfaktúry“ neboli nikdy doručené odberateľom, a teda nikdy nebol uplatnený odpočet DPH z týchto faktúr,\na tiež je potrebné zamerať sa na aplikáciu a výklad namietaného ustanovenia § 71 ods. 6 zákona o DPH.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}