{"guid": "269c7fea-a4a1-4a39-b537-9f0e2d05278e:d9a659e0-4ba4-4ae3-a727-00cbf7066ff6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6012200362.1", "spisova_znacka": "5Sžp/1/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/1/2013 z 18. 7. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. júla 2013, sp. zn. 5Sžp/1/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:6012200362.1", "identifikacne_cislo": "6012200362", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "sudca_id": 384, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-baricova-384", "datum_vydania": "2013-07-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-35.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 35 ods. 1 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-35.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-140a", "nazov": "§ 140a zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-140a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-140a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-140b", "nazov": "§ 140b zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-140b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-140b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-35", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-140a", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-140b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d9a659e0-4ba4-4ae3-a727-00cbf7066ff6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200362.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200362.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200362.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžp/1/2013\n6012200362\n18. 07. 2013\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2013:6012200362.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a\nz členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu Okresného\nprokurátora v Brezne, so sídlom Boženy Němcovej 3, Brezno, proti žalovanému Mestu Brezno, Stavebný\núrad, so sídlom námestie M. R. Štefánika 1, Brezno, zastúpenému advokátskou kanceláriou Urbáni &\nPartners, s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, za účasti 1/ FV Brezno 1, s. r. o., so sídlom\nLazovná 53, Banská Bystrica, 2/ FV Brezno 2, s. r. o., so sídlom Lazovná 53, Banská Bystrica, 3/ FV\nBrezno 3, s. r. o., so sídlom Lazovná 53, Banská Bystrica, 4/ FV Brezno 4, s. r. o., so sídlom Lazovná 53,\nBanská Bystrica, 5/ FV Brezno 5, s. r. o., so sídlom Lazovná 53, Banská Bystrica, všetkých zastúpených\nJUDr. Rudolfom Adamčíkom, advokátom so sídlom Lipová 2/A, P. O. Box 67, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 21/2011, č. 22/2011, č. 23/2011, č. 24/2011, č. 25/2011, všetky\nz 20. mája 2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k.\n23S/38/2012-109 z 10. októbra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 23Sk/38/2012 z 10.\noktóbra 2012 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“ alebo „prvostupňový\nsúd“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného\nsprávneho orgánu č. 21/2011, 22/2011, 23/2011, 24/2011 a 25/2011, všetky z 20. mája 2011.\nPredmetnými rozhodnutiami správny orgán, ako príslušný stavebný úrad, podľa § 117 ods. 1 zákona\nč. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj\n„stavebný zákon“), povolil užívanie stavby, Brezno - Fotovoltaická elektráreň 0,99 MW Rohozná 1-5,\nna pozemkoch parc. č. katastra nehnuteľností XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/\nXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X,\nXXXX/XX a XXXX/X, podľa geometrického plánu č. XX/XXXX, v katastrálnom území Q., pričom všetky\nrozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 23. mája 2001.\n\nProti všetkým rozhodnutiam žalovaného podal okresný prokurátor v Brezne protest prokurátora z 30.\nnovembra 2011. V proteste vytýkal správnemu orgánu porušenie ustanovení § 3 ods. 1, § 3 ods. 5, § 32\nods. 1, § 47 ods. 1, § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „správny poriadok“), § 80 ods. 1, § 81 ods. 1 stavebného zákona a § 17\n\nods. 1 písm. b/ až f/ vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z.,\nktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej aj „vyhláška č. 453/2000 Z. z.“).\nPodľa prokurátora návrh na vydanie kolaudačných rozhodnutí neobsahoval všetky náležitosti v zmysle §\n17 ods. 1 písm. b/ až f/ vyhlášky č. 453/2000 Z. z.; začatie kolaudačného rozhodnutia nebolo oznámené\ndotknutým orgánom Stredoslovenská energetika, a. s. (ďalej aj „SSE, a. s.“), Obvodnému úradu\nživotného prostredia, SOPaK a SPP, a. s., a u tých orgánov, ktorým malo byť oznámenie doručované,\nnie je možné zistiť, či je naozaj bolo doručené. Ďalej prokurátor poukázal na to že stavebný úrad\nrozhodol v ten istý deň, ako sa konalo ústne pojednávanie, pričom v čase rozhodovania nedisponoval\nstanoviskami dotknutých orgánov. Poukázal aj na to, že žalovaný vo výrokoch rozhodnutia nesprávne\nuviedol ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodoval a zároveň uviedol nesprávne parcely, na ktorých\nstavby boli postavené. Napokon vytýkal nesprávne vykonanie opravy chyby v zmysle § 47 ods. 6\nsprávneho poriadku vo výrokoch v rozhodnutí.\nO protestoch prokurátora rozhodol krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici dňa 14. februára 2012 tak,\nže protestom nevyhovel.\nKrajský súd preskúmal rozhodnutie správneho orgánu v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel\nk záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\naj „OSP“), pretože dospel k záveru, že po preskúmaní veci neboli zistené také vady postupu konania,\nktoré by mohli mať za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí.\nPodľa názoru krajského súdu aj, keď ustanovenie § 142 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ stavebného zákona\npočíta s tým, že by obvodný úrad životného prostredia, ako orgán chrániaci záujmy uvedené v § 126 ods.\n1 stavebného zákona, mohol byť dotknutým orgánom a dotknutým orgánom by taktiež mohla byť aj SSE,\na. s. a SPP, a. s. ako vlastníci, prípadne správcovia sietí, zo žiadneho ustanovenia osobitného predpisu\n(zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.\n543/2002 Z. z.“ alebo „zákon o ochrane prírody“), zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene\nniektorých zákonov v znení účinnom do účinného do 31. augusta 2012 (ďalej len „zákon č. 656/2004 Z.\nz.“ alebo „zákon o energetike“), nevyplýva pre tieto subjekty možnosť podávania záväzných stanovísk\nv zmysle § 140b ods. 1 stavebného zákona v kolaudačnom konaní pre predmetné stavby. V uvedených\nosobitných predpisoch taktiež nie je upravené ani postavenie týchto subjektov, ako dotknutých orgánov,\npre kolaudačné konanie daných stavieb, v § 8 ods. 1 písm. c/ zákona o ochrane prírody je vymedzený\norgán ochrany prírody za dotknutý orgán, iba pre konanie o vydanie stavebného povolenia na stavbu,\nalebo na zmenu stavby. V ustanovení § 5 zákona o energetike sa uvádza, tým, že povolenie podnikať\nv energetike sa nevyžaduje na výrobu elektriny do jedného megawatu, v § 11 zákona o energetike sa\ntaktiež uvádza, že osvedčenie na výstavbu sa nevyžaduje na výrobu elektrickej energie do jedného\nmegawatu, keď sa využíva slnečná energia. Podľa názoru krajského súdu stanovisko, vyjadrenie, súhlas\nalebo iný úkon dotknutého orgánu, by mohlo byť považovaný za záväzné stanovisko pre účely tejto\nčasti stavebného konania len vtedy, ak by bolo ako záväzné stanovisko upravené v osobitnom predpise,\nktorým sú v tomto prípade vyššie uvedené zákony. Navyše krajský súd uviedol, že dotknuté orgány\nna ktoré poukazoval žalobca, svoje písomné vyjadrenia zaslali stavebnému úradu v konaní o vydanie\nstavebného povolenia a stavebný úrad ich požiadavky - vyjadrenia v celom rozsahu zapracoval do\nstavebného povolenia, pričom ani z obsahu týchto vyjadrení zapracovaných do stavebného povolenia\nnevyplynula požiadavka týchto orgánov zúčastniť sa kolaudačného rozhodnutia, alebo podávať pre\nkolaudačné konanie nejaké stanovisko. Taktiež ani po vydaní kolaudačného rozhodnutia, tieto orgány\nnevzniesli proti jeho vydaniu žiadne námietky. Naopak, Stredoslovenská energetika, a. s., po kontrole\nnastavenia ochrán, kontrole prenosu dát, po kontrole pripojenia vydala povolenie pripojiť zariadenie na\nsústavu SSE - distribúcia.\nU dotknutých orgánov, ktoré boli k kolaudačnému konaniu prizvané a ktorých postavenie ako dotknutého\norgánu s možnosťou podávať záväzné stanoviská priamo vyplýva z ustanovení právnych predpisov\nkrajský súd zistil, že z obsahu spisu vyplýva, že dotknutým orgánom - Okresné riaditeľstvo hasičského\nzáchranného zboru, Regionálny úrad verejného zdravotníctva a Inšpektorátu práce, bolo zaslané\noznámenie kolaudačných konaní a nariadenie ústnych pojednávaní v deň 20. mája 2011. Vzhľadom na\nto, že s poukazom na ustanovenie § 80 ods. 2 stavebného zákona (koncentračná zásada), ako aj na\nto, že v podstate išlo o súhlasné stanoviská uvedený dotknutých orgánov súd považoval za nedôvodnú\nnámietku žalobcu, o neexistencii stanovísk týchto dotknutých orgánov v čase rozhodovania.\n\nPodľa názoru krajského súdu, výrok kolaudačných rozhodnutí bolo možné v danom prípade opraviť\nv súlade s ustanovením § 47 ods. 6 správneho poriadku a v kontexte so skutkovými skutočnosťami\nsúd považoval opravu takýchto chýb tak, ako to vykonal správny orgán (listami zo dňa 30. septembra\n2011), ktoré boli následne doručené účastníkom, za opravu vykonanú v súlade so zákonom. Za opravu\nvyplývajúcu z kontextu konania a žiadosti považoval súd aj opravu kolaudačných rozhodnutí listami, na\nzáklade ktorých bola vykonaná oprava názvu stavby.\nOhľadne námietky neprehľadnosti parcelných číslach pozemkov na, ktorých sú stavby postavené,\nkrajský súd zistil porovnaním parcelných čísiel uvedených stavebných povoleniach, ako aj parcelných\nčísiel pozemkov podľa listov vlastníctva predložených zástupcom ďalších účastníkov, že pozemky\nkolaudačnom rozhodnutí boli opravované v súlade so stavebným povolením, ako aj v súlade s\nvlastníctvom pozemkov. Uvedené pozemky preto po vykonanej oprave korešpondujú so stavebným\npovolením, ktoré je právoplatné, pričom sú v súlade aj so stavom vlastníctva a oprávneného užívania\njednotlivými stavebníkmi.\nNa námietku žalobcu, v súvislosti so zmenou konštrukcií stavieb súd neprihliadol, pretože táto bola\nuplatnená po zákonnej dvojmesačnej lehote. Taktiež neprihliadol ani na námietku s poukazom na\nvykonané dokazovanie v trestnom konaní orgánmi policajného zboru, pretože toto konanie nebolo ešte\nukončené\nKrajský súd sa však nestotožnil ani s námietkou zástupcu ďalších účastníkov o nesplnenie zákonom\nstanovených podmienok na podanie žaloby v súlade s ustanovením § 35 ods. 1 písm. b/ OSP. V tejto\nsúvislosti poukázal na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Snj\n124/00, podľa ktorého žalobný návrh treba podať proti rozhodnutia správneho orgánu v poslednom\nstupni správneho konania, ktorým sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických\na právnických osôb. Rozhodnutie o proteste prokurátora, ktorým správny orgán protestu nevyhovel, nie\nje samo o sebe rozhodnutím vo veci samej, pretože ak správny orgán protestu nevyhovie, pôvodné\nprávoplatné rozhodnutie, a teda aj práva a povinnosti ním založené, zostávajú nedotknuté.\n\nO náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní\núspech nemal a ani si trovy neuplatňoval, právo na ich náhradu nepriznal.\n\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca - okresný prokurátor v zákonnej lehote odvolanie\nnamietajúc, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a\nvychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPodľa jeho názoru súd žalobné dôvody nesprávne interpretoval, pretože za ne považoval len nekonanie\nso všetkými dotknutými orgánmi, nesprávne opravenie zrejmých chýb a nesprávností správnych\nrozhodnutí a neprehľadnosti v uvádzaní parcelných čísiel pozemkov, na ktorých sú elektrárne postavené,\na pochybnosti či stavby stoja na pozemkoch vo vlastníctve stavebníkov.\nNekonanie so všetkými dotknutými orgánmi je podľa žalobcu len zľahčujúcím, procesne vyjadreným,\npochybením stavebného úradu. Žalobca nesprávnosť v postupe a rozhodovaní stavebného úradu\nformuloval najmä ako pochybenie spočívajúce na nesprávnej interpretácii a následnej aplikácii\nustanovenia § 81 ods. 1, v nadväznosti na § 126 ods. 1 stavebného zákona. Hlavnou úlohou\nstavebného úradu bolo totiž skúmať, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie schválenej stavebným\núradom v stavebnom konaní, či sa dodržali podmienky určené v stavebnom povolení a či skutočné\nrealizovanie stavby alebo jej užívanie, nebude ohrozovať verejný záujem z hľadiska životného\nprostredia. Opomenutím dotknutých orgánov vystupujúcich v predchádzajúcich štádiách stavebného\nkonania, si stavebný úrad svoju základnú povinnosť v kolaudačnom konaní nesplnil a nezohľadnil tým\npožiadavku ochrany verejných záujmov na základe odbornosti, ktorú stavebný zákon podporuje vo\nviacerých ustanoveniach. Stavebný úrad si nemôže urobiť úsudok o splnení podmienok ustanovených\ninými odbornými orgánmi verejnej správy v rámci samostatnej pôsobnosti. Požiadavka zákona čo\nnajúplnejšie, napresnejšie zistiť skutočný stav veci, je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy.\nStavebný úrad bol s použitím správnych výkladových pravidiel pri kolaudačnom rozhodnutí, povinný\nskúmať najmä z vyjadrení dotknutých orgánov, a to hlavne tých ktoré si dodržanie konkrétnych\n\npodmienok vymienili v stavebnom povolení, či tieto podmienky boli skutočne dodržané. Vyjadrenia\ndotknutých orgánov je potrebné vnímať ako podklady pre vydanie kolaudačného rozhodnutia, ktoré si bol\nsprávny orgán (stavebný úrad) povinný zabezpečiť. Uvedeným spôsobom mal stavebný úrad postupovať\nbez ohľadu na to, že ustanovenia osobitných predpisov to výslovne neustanovujú, avšak spolupôsobenie\nv kolaudačnom konaní ani nevylučujú. Ak by bola prijateľná argumentácia súdu, mohli by nastať prípady,\nže by stavebný úrad skolaudoval stavby bez akýchkoľvek vyjadrení, napríklad na základe nečinnosti\ndotknutých orgánov, čo nie je nezvyčajný jav. Uvedené organizácie mali byť v kolaudačnom konaní\nstavebným úradom oslovené so žiadosťou o stanovisko, pretože sa považujú podľa § 140 a ods. 1 písm.\nc/ stavebného zákona za dotknuté orgány. Keďže sa tak nestalo, ich úlohou nebolo posudzovať vplyvy\nstavieb na záujmy chránené stavebným zákonom, preto pri vyjadrení sledovali výhradne technické\nokolnosti pripojenia. Uvedeným právnickým osobám zákon priznáva postavenie dotknutých orgánov,\navšak ich poslaním, ako obchodných spoločností je hlavne vytváranie zisku. Ich štruktúru, spôsob\nkonania a presadzovanie záujmov, teda nemožno stotožňovať s postupmi vlastným orgánov verejnej\nsprávy, preto je potrebné vnímať ich postavenie s poukázaním na fakt, že im nebolo stavebným úradom\noznámené začatie kolaudačného konania. Na zreteľ je napokon nutné vziať i to, že ich úlohou nebolo\na nie je dohliada na zákonnosť stavebného konania. Je potrebné poukázať aj na to, že vyjadrenia\ntýchto dotknutých orgánov v stavebnom konaní neobsahovali zmienku o tom, že nahrádzajú vyjadrenia\nv následnom v kolaudačnom konaní.\n\nK postupu stavebného úradu, vo vzťahu k dotknutým orgánom, ktoré boli ku kolaudačnému konaniu\nprizvané žalobca poukázal na to, že procesná zásada koncentrácie stavebného konania nemôže byť\nvykladaná tak formálne, aby popierala samotný účel stavebného alebo kolaudačného konania. Na\njednej strane stojí potreba koncentrácie konania, zameraná predovšetkým na zamedzenie prieťahov v\nstavebnom konaní, na druhej strane je však oveľa dôležitejšia úloha, ktorou nepochybne je rozhodnutie\no kolaudácii stavby, zohľadňujúce dokumentáciu overenú stavebným úradom v stavebnom konaní,\nsplnenie všetkých podmienok určených v stavebnom povolení a taktiež záver, že skutočné zrealizovanie\nstavby, alebo jej užívanie, nebude ohrozovať verejný záujem z hľadiska životného prostredia. Z\ntoho je možné sa domnievať, že práve načasovanie kolaudácie stavieb mohlo byť dôvodom vydania\nkolaudačných rozhodnutí bez vyjadrenia stanovísk príslušných orgánov. S použitím výkladových\npravidiel možno dospieť k záveru, že postup podľa § 80 ods. 2 stavebného zákona môže stavebný úrad\nv kolaudačnom rozhodnutí uplatniť bez ďalšieho len vtedy, ak so zreteľom na všetky okolnosti prípadu\nnemožno uvažovať o predchádzajúcej potrebe zabezpečenia ďalších odborných, alebo iných stanovísk,\nči vyjadrení orgánov do pôsobnosti ktorých, určitá odborná otázka vecne patrí.\nĎalej žalobca namietal, že súd neprihliadol na zmenu konštrukcií stavby, čo odôvodnil tým, že nebola\nuplatnená v zákonnej dvojmesačnej lehote. S týmto záverom súdu nesúhlasí, pretože námietka\nnesprávnej aplikácie § 81 ods. 1 stavebného zákona podľa, ktorého stavebný úrad z úradnej povinnosti\nskúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie schválenej stavebným úradom v stavebnom\nkonaní, bola obsahom podanej žaloby na strane 7 a 8. Takisto zotrval na názore uvedenom v žalobe,\nže povaha rozsahu opráv kolaudačných rozhodnutí vykonaných podľa § 47 ods. 6 správneho poriadku,\nich robili nezákonnými. Kolaudačné rozhodnutia obsahujú aj ďalšie nesprávne údaje, napríklad vo\nvýroku odkazujú na geometrický plán č. XX/XXXX, ktorý mal byť neoddeliteľnou súčasťou, pričom\nvšak ňou nebol, čím nebola zabezpečená technická jednota rozhodnutia, ktorá mala za následok, že\nrozhodnutia nespôsobili zamýšľané právne účinky pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Takisto naďalej\ntrvá neprehľadnosť v uvádzaní parcelných čísiel pozemkov, na ktorých sú elektrárne postavené, a to\naj napriek úkonom súdu, odporcu a zúčastnených osôb v súdnom konaní. Ukladaním dodatočných\nvysvetlení a zadokumentovaní spisov žalovaným a zúčastnenými účastníkmi stavebného konania, súd\nv podstate pokračoval v stavebnom konaní. Pochybnosť, či stavby stoja na pozemkoch vo vlastníctve\nstavebníkov, nebola nijako vyvrátená ani postupom súdu, keďže sám uvádza, že súhlas vlastníka parcely\nč. XXXX/X sa v spisoch nenachádza.\nPodľa žalobcu krajský súd neprihliadol na natoľko závažnú skutočnosť, ako je správa prezídia\npolicajného zboru o obvinení konkrétnej osoby z obzvlášť závažného zločinu spáchaného priamej\nsúvislosti s kolaudáciou predmetný stavieb a tiež neprihliadal na výpovede svedkov svedčiace o tom,\nže miestne zisťovanie ohľadom predmetných kolaudačných konaní bolo pravdepodobne zmarené.\n\nArbitrárnosť napadnutého rozsudku podľa žalobcu spôsobuje to, že prvostupňový súd sa nezaoberal\nvšetkými riadne uplatnenými žalobnými dôvodmi, čím porušil právo na spravodlivý proces.\nVzhľadom na uvedené, žalobca navrhol rozhodnutie krajského súdu v zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.\nK odvolaniu žalobcu sa podaním zo dňa 06. augusta 2012 vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení okrem toho,\nže sa pridržal svojich doterajších prednesov, ďalej uviedol, že v zmysle § 140 b ods. 1 stavebného\nzákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo\niný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúc jeho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je\nako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Táto situácia je presne aplikovateľná aj na\ntvrdenie žalobcu, ktorý zámerne neuvádza ustanovenia týchto osobitných predpisov, na základe, ktorých\nby takéto postavenie spomenutým právnickým osobám pri kolaudácii stavieb patrilo. Opačnou situáciou\nje postavenie dotknutých orgánov s ktorými žalovaný v konaní jednal. Ich postavenie je dané práve\nosobitnou úpravou. Tieto orgány preto boli dotknutými orgánmi tak, ako to vyplýva zo stavebného zákona\na osobitných predpisov. V opačnom prípade by bolo možné extenzívnym výkladom rozširovať v rozpore\nso znením § 140a a § 140b stavebného zákona, výpočet dotknutých orgánov a ich stanovísk, čo by malo\nza následok nezákonný postup správneho orgánu. Žalobcom spomenuté subjekty nemali postavenie\ndotknutého orgánu.\nV odvolaní sa podľa názoru žalovaného uvádzali aj nové dôvody vo vzťahu k už riešeným otázkam\nokruhu dotknutých orgánov, čím sa žalobca snažil nahradiť nedostatok žalobných dôvodov, resp.\nskutočnosť, že s nimi konajúci súd sa už vysporiadal.\nTakisto podľa žalovaného neobstojí tvrdenie žalobcu v odvolaní o tom, že súčasťou rozhodnutia mal\nbyť geometrický plán. Takáto povinnosť pre žalovaného nevyplýva zo žiadneho ustanovenia, a preto ju\nneuvádza ani žalobca, naviac by znamenala, že by sa týkala každého kolaudačného rozhodnutia, kde\ndochádza k porealizačnému k zameraniu stavby.\nPoukázal na to, že predmetom preskúmavania nie je územné konanie o umiestnení stavby alebo\nstavebné konanie, preto námietka uvádzaná až v odvolaní žalobcu, (súhlas vlastníka pozemku a pod.)\nje podmienkou, ktorá sa skúma v iných konaniach v dôsledku čoho, je táto námietka nedôvodná.\nŽalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici\npotvrdil.\nÚčastníci konania odvolací návrh nepodali.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu prechádzalo v medziach podaného\nodvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia verejného rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2\nOSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.\nPodľa § 142 ods. 1 veta za bodkočiarkou Ústavy Slovenskej republiky súdy preskúmavajú aj zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení, alebo iných zásahov orgánov\nverejnej moci, ak tak ustanoví zákon.\nPodľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak\nzákon nestanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich\nsa základných práv a slobôd.\n\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nŽalobu v správnom súdnictve môže podať aj prokurátor, ak využije svoje návrhové oprávnenie podľa\n§ 35 ods. 1 písm. b/ OSP. Oprávnenie prokurátora podať žalobu v správnom súdnictve vyplýva aj z\nustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o prokuratúre“), v zmysle ktorého pri plnení úloh vyplývajúcich zo zákona č. 153/2001 Z.\nz. o prokuratúre je prokurátor oprávnený podať žalobu proti rozhodnutiu o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutí správnych orgánov, ak sa protestu, podanému proti tomuto rozhodnutiu, nevyhovelo.\n\nZákonnou podmienkou podania žaloby prokurátorom teda je, že nebolo vyhovené jeho protestu (§ 35\nods. 1 písm. b/, § 250b ods. 5 OSP). Ak žalobu podáva prokurátor, náležitosťou žaloby je aj tvrdenie,\nže práva nadobudnuté v dobrej viere, ak súvisia s napadnutým rozhodnutím správneho orgánu, sú čo\nnajmenej dotknuté (§ 249 ods. 3 OSP).\nŽaloba prokurátora podľa § 35 ods. 1 písm. b/ OSP predstavuje v správnom súdnictve osobitný\nprostriedok preskúmavania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, najmä z hľadiska toho, ak sám\núčastník sa necíti byť ukrátený na svojich právach a takúto žalobu nepodal.\nAk prokurátor podáva podľa § 35 ods. 1 písm. b/ OSP žalobu na začatie konania na preskúmanie\nrozhodnutia správneho orgánu v právnej veci, v ktorej sa nevyhovelo protestu prokurátora, takýto návrh\ntreba podať proti rozhodnutiu správneho orgánu v poslednom stupni správneho konania, ktoré zakladalo,\nmenilo alebo zrušovalo oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb (Stanovisko správneho\nkolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Snj 124/00-66/2005 ZSP). V danej veci týmto\nrozhodnutím boli vyššie označené rozhodnutia žalovaného.\nPodľa § 245 ods. 2 OSP pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej\nvoľnej úvahy (správne uváženie) preskúmava súd, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk\nstanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). Podľa\nustanovení tejto Hlavy postupuje súd aj v prípade ak žalobu podá prokurátor proti rozhodnutiu, ktorým\nnebolo vyhovené protestu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) po oboznámení sa s obsahom a dôvodmi\nodvolania proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, po preskúmaní odvolaním\nnapadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, vychádzajúc\nz ustanovenia § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP nezistil žiaden dôvod na\nto, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odvolaní\nnapadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú\ndostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s tým najvyšší\nsúd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc správne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby\nnadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi\nkrajského súdu, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam žalobcu uvedených v\nodvolaní dopĺňa nasledovné:\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\n\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na s inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotno-právnymi, ako aj procesno-právnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nSprávny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa\nobmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza nie sú pochybné, najmä kvôli\nprameňu, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania\na ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ktorému správny\norgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho\norgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.\n\nÚčelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným\nrozhodnutím. Ak také rozhodnutie na základe zistení krajského súdu bolo vydané v konaní, ktoré netrpí\nvadou, spôsobilou ovplyvniť jeho zákonnosť a krajský súd svoje zistenie presvedčivo a s poukazom na\nprocesné ustanovenia náležite odôvodní, niet dôvodu, aby sa odvolací súd zaoberal námietkami, ktoré\nsú len vysvetleniami doterajších postojov žalobcu.\nNajvyšší súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že zo znenia § 140a a § 140b stavebného\nzákona, ktorý definuje postavenie dotknutých orgánov v stavebnom konaní, nie je možné vyvodiť\nmožnosť podávania záväzných stanovísk v zmysle § 140b ods. 1 stavebného zákona pokiaľ v žiadnom\nustanovení konkrétneho osobitného predpisu nie je výslovne upravené postavenie týchto subjektov,\nako dotknutých orgánov pre kolaudačné rozhodnutie daných stavieb.\nOsobitne treba poukázať aj na ustanovenie § 11 zákona o energetike, ktoré uvádza, že osvedčenie na\nvýstavbu sa nevyžaduje na výrobu elektrickej energie do jedného megawatu, keď sa využíva slnečná\nenergia. Nakoľko v danom prípade sa jedná o rozhodnutia, ktoré každé samo osebe sa týka výroby\nelektrickej energie do 0,99 megawatu, prostredníctvom slnečnej energie, nie je možné ani iným výkladom\nvyvodiť, že by dotknutým orgánom mohol byť orgán, ktorý vydával osvedčenie na výstavbu takejto\nelektrárne.\n\nK námietke žalobcu, že bola nesystematicky a nelogicky uprednostnená zásada koncentrácie\nstavebného (kolaudačného konania), čo viedlo k nepochopeniu a následne k blokovaniu reálnej a vecnej\nfunkčnosti inštitútu kolaudácie stavieb, a že takýto postup môže stavebný úrad v kolaudačnom konaní\nuplatniť najmä vtedy ak so zreteľom na všetky okolnosti prípadu nemožno uvažovať o predchádzajúcej\npotrebe zabezpečenia ďalších odborných alebo iných stanovísk, je treba uviesť, že žalobca žiadnym\nspôsobom nezdôvodnil prečo bolo potrebné uvažovať o potrebe zabezpečenia ďalších odborných alebo\niných stanovísk, a na základe čoho mal sám správny orgán dospieť k takémuto záveru, keď samé\norgány, ktoré žalobca považoval za dotknuté, sa vyjadrili alebo mohli vyjadriť stavebnom konaní, pričom\nmohli takto postupovať aj v kolaudačnom konaní, avšak pre svoju pasivitu respektíve názor, že ďalšie\nvyjadrenia nie sú potrebné, tak neučinili. Žalobcom citované ustanovenie § 81 ods. 1 stavebného zákona\nnie je možné vykladať tak, že v prípade že sa oprávnené dotknuté orgány v stanovenej lehote nevyjadria\nnapriek tomu, že o takejto možnosti majú vedomosť, má stavebný úrad ich (bez ďalších vonkajších\nfaktorov na základe ktorých by sám získal pochybnosť) k vyjadreniu nútiť, alebo napriek ich neaktivite,\nvyjadrenie od nich vyžadovať. Je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že celé stavebné a kolaudačné\nkonanie prebiehalo v podstate v zhode všetkých zúčastnených osôb a stavebný úrad nemal žiadne\nindície na iný postup, nakoľko žiaden účastník stavebného a kolaudačného konania, nejavil žiadnu\nkonfrontáciu záujmov, pričom všetky vznesené požiadavky dotknutých orgánov boli zapracované do\nstavebného rozhodnutia.\n\nŽalobca neuviedol, na základe akých skutočností zistil, že splnenie podmienok vymienených dotknutými\norgánmi, neboli stavebným úradom v kolaudačnom rozhodnutí skúmané.\nTakisto sa najvyšší súd stotožnil s konštatovaním prvostupňového súdu o tom, že žalobca neskoro\nuplatnil námietku, že stavebný úrad neprihliadol na zmenu konštrukcií stavby. Žalobca síce v odvolaní\nnamietal, že túto námietku uplatnil už pri podaní žaloby na strane 7 a 8, avšak na označených stranách,\nani v celej v žalobe sa žiadna takáto námietka nenachádza. Žalobca tu iba konštatuje, že povinnosťou\nstavebného úradu je skúmať, či stavba bola uskutočnená podľa dokumentácie overenej stavebným\núradom.\nS prihliadnutím na § 249 OSP najvyšší súd musí konštatovať, že takéto všeobecné tvrdenie uvedené v\nžalobe je nedostatočné na to, aby žalobca splnil povinnosť uvedenia dôvodov, z ktorých dospel k záveru,\nže postup správneho orgánu bol nezákonný. Žalobca pri takomto tvrdení musí poukázať na konkrétne\nskutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona, (t. j. v danom prípade uviesť, ako sa stavebník\nodchýlil pri uskutočnení stavby od dokumentácie overenej stavebným úradom). Súd nemôže z vlastnej\niniciatívy za žalobcu nahradiť žalobné dôvody, ani sám nevyhľadáva ďalšie možné vady napadnutého\nrozhodnutia.\nNajvyšší súd takto potom nedospel ani k záveru, že by krajský súd vyhodnotil skutkový stav jednostranne\na vo veci urobil len formalistický výklad zákonných ustanovení, a že by jeho postupom boli porušené\nprávne predpisy.\nKeďže podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom na podanie žaloby\nnerozhodol svojvoľne a nezákonne a keďže najvyšší súd nezistil dôvod na zmenenie alebo zrušenie\nnapadnutého rozsudku, považujúc jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v tomto\nrozhodnutí žiaden rozpor so zákonom, rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP\na § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal, žalovaným ani účastníkom konania náhrada trov konania neprináleží zo zákona.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok\n\nnie\n\nj e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Sk/38/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}