{"guid": "7e5e0a72-c8c0-4dea-993e-3b3f41a8fe24:74c22cc9-a706-4092-87bf-0143dd053349", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6012200226.1", "spisova_znacka": "10Sžr/171/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/171/2012 z 25. 9. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2013, sp. zn. 10Sžr/171/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6012200226.1", "identifikacne_cislo": "6012200226", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2013-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/503#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/74c22cc9-a706-4092-87bf-0143dd053349", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200226.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200226.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200226.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžr/171/2012\n6012200226\n25. 09. 2013\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2013:6012200226.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu v právnej veci navrhovateľa:\nSlovenský pozemkový fond Bratislava, regionálny odbor, Petöfiho 16, 984 01 Lučenec, proti odporcovi:\nObvodný pozemkový úrad v Lučenci, Nám. Republiky č. 26, 984 01 Lučenec, za účasti: 1/ Ing. B. N., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom Q., 2/ Ing. S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. a 3/ N. T., rod. U., nar. XX.XX.XXXX,\nC., všetci ďalší účastníci zastúpení JUDr. Ladislavom Kováčom, advokátom, Advokátska kancelária\nso sídlom T.G. Masaryka č. 4, 984 01 Lučenec, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.\nLC/2012/00068-RE-29 z 23. februára 2012, o odvolaní zúčastnených osôb v 1. až 3. rade proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 27Sp/5/2012-31 zo dňa 12. septembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 27Sp/5/2012-31\nzo dňa 12. septembra 2012 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodnutie odporcu č. LC/2012/00068-RE-29 zo dňa 23.02.2012\na vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odporca týmto rozhodnutím rozhodol, že žiadateľ A. U., ktorý zomrel X.\nZ. XXXX, bol oprávnenou osobou a spĺňal podmienky podľa § 2 ods. 2 písm. e) zákona č. 503/2003 Z.z.\no navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky\n180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z.z.“), pričom preberateľmi uplatnených nárokov sú dedičia Ing.\nB. N., Ing. S. U., rod. U. a N. T., rod. U. (ďalší účastníci konania) s tým, že oprávnené osoby spĺňajú\nreštitučný titul podľa § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. Týmto v zmysle § 6 ods. písm. a) a d) zákona č.\n503/2003 Z.z. priznal právo na náhradu v primeranej výmere a bonite za pozemky v k. ú. F.pecifikované\nv napadnutom rozhodnutí, a to Ing. B. N. priznal právo na náhradu v podiele 1 z jednej polovice, Ing. S.\nU. v podiele 2/4 z jednej polovice a N. T. v podiele 1 z jednej polovice. Odporca považoval za dostatočne\npreukázané, že majetok odňatý vlastníkovi Dr. N. K. v zmysle nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR spadá\ndo rozhodného obdobia a teda je splnené ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z.\nV odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že v prvom rade skúmal dôvodnosť odvolacej námietky\nnavrhovateľa, že žiadateľom uplatnený reštitučný nárok nemožno subsumovať pod zákon č. 503/2003\nZ.z. vzhľadom k tomu, že predmetné konfiškačné rozhodnutie vo vzťahu k právnemu predchodcovi\nžiadateľa resp. jeho právnych nástupcov Dr. N. K. bolo vydané dňa 19. júla 1946, teda pred 25. februárom\n1948, a následne, či oprávnené osoby spĺňajú reštitučný titul podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona.\n\nV konaní nebolo sporné, že k strate vlastníctva predmetných nehnuteľností zapísaných v PKV č. 2260 k.\nú. F. došlo rozhodnutím Konfiškačnej komisie v sídle Okresného národného výboru v Lučenci č. 21/16/\nB-l 946 zo dňa 19. júla 1946, teda pred rozhodným obdobím v zmysle § 2 ods. 1 citovaného zákona\n(od 25.02.1948 do 01.01.1990), nebola teda splnená základná podmienka stanovená v citovanom § 2\nods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. Z ustanovenia § 3 ods. 2 veta druhá zákona č. 503/2003 Z.z., z ktorého\nodporca odvodil existenciu reštitučného nároku Dr. N. K. ako oprávnenej osoby, vyplýva zaradenie aj\nďalšieho okruhu osôb, ktorým vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa\nosobitných predpisov (vrátane odňatia majetku na základe Nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR), ale\niba za podmienky, že ich majetok bol skonfiškovaný rozhodnutím Konfiškačnej komisie alebo Zboru\npovereníkov po 25. februári 1948 (s výnimkou prípadov, ak by išlo o osoby súdne postihnuté podľa\nosobitných predpisov), čo však nie je prípad pôvodného vlastníka Dr. N. K.. Ustanovenie § 3 ods. 2\nzákona č. 503/2003 Z. z. len rozširuje okruh subjektov a definuje stanovením kritérií ďalšiu skupinu\noprávnených osôb na vydanie nehnuteľností, avšak za predpokladu, že im vznikol nárok na jeho vyňatie\npodľa osobitných predpisov, samotné však nezakladá nárok vyňatia majetku spod konfiškácie z hľadiska\nvecného, časového alebo z iných hľadísk, preto ho nemožno aplikovať bez použitia ďalších ustanovení\nzákona a osobitných predpisov, na ktoré zákon odkazuje. Vzhľadom na uvedené, bez toho, aby sa\nzaoberal ďalšími námietkami odvolateľa, považoval krajský súd rozhodnutie odporcu za vydané na\nzáklade nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. s poukazom na §\n250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.\nÚspešný navrhovateľ si neuplatnil trovy konania, preto súd o nich nerozhodoval.\nProti rozsudku krajského súdu podali zúčastnené osoby v 1. až 3. rade v zákonnej lehote odvolanie\ns návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a rozhodnutie odporcu potvrdil. Podstatou\npodaného odvolania je námietka, že oprávnenou osobou z reštitučného nároku nebol Dr. N. K., ale A.\nU., preto rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V pozemkovej knihe\nzapísaný vlastník dr. N. K. bol v čase vojny zavlečený do koncentračného tábora, kde v roku 1944\nzahynul. Podľa vtedy platného obyčajového práva dedič nadobudol dedičstvo dňom smrti poručiteľa,\ntakže A. U. sa stal vlastníkom predmetných reštituovaných nehnuteľností dňom vyhlásenia dr.N. K.\nOkresným súdom v Lučenci za mŕtveho, t. j. dňom XX.XX.XXXX, teda v rozhodnom období bol\nvýlučným vlastníkom reštituovanej nehnuteľnosti. Rozhodnutie konfiškačnej komisie teda smerovalo nie\nproti vlastníkovi predmetných pozemkov, ale proti už nežijúcej osobe. Uvedené vyplýva z písomných\ndokladov, ktoré sú súčasťou správneho spisu, preto nedostatok argumentácie v odôvodnení rozhodnutia\nnie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 250j ods.2 O.s.p., keďže bolo vydané v súlade so\nzákonom.\nOdporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v preskúmavanom rozhodnutí č. LC/2012/00068RE-29 uvádza Dr. N. K. ako pôvodného vlastníka a žiadateľa o reštitúciu A. U. ako jedinú oprávnenú\nosobu, čo vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia. Ako reštitučný titul použil ustanovenie § 3 ods. 2 zákona\nč. 503/2003 Z.z., keďže pôvodnému vlastníkovi bol odňatý majetok podľa uvedeného ustanovenia a\npreto bola v rozhodnutí preskúmavaná osoba Dr. N. K. a nie žiadateľa A. U.. Dr. N. K. bol vyhlásený za\nmŕtveho uznesením súdu č. M 241/46/7, ktoré nadobudlo právoplatnosť pravdepodobne v roku 1946, ak\nnie neskôr a dovtedy treba podľa práva každú fyzickú osobu považovať za osobu žijúcu. Nemožno preto\njednoznačne uzavrieť, že konfiškačné rozhodnutie č. 21/16-h-1946 zo dňa 19. júla 1946 proti Dr. N. K.\nbolo rozhodnutie proti už nežijúcej osobe. Napriek tomu odporca trvá na potvrdení svojho rozhodnutia\na zrušení rozsudku krajského súdu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu\nnemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods.\n2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej\ntabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok\nbol verejne vyhlásený dňa 25.09.2013 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\n\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci je rozsudok krajského súdu, ktorým bolo zrušené\nrozhodnutie odporcu podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p., teda z dôvodu, že rozhodnutie správneho\norganu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Týmto rozhodnutím správny orgán\nrozhodol, že 1. žiadateľ A. U. bol oprávnenou osobou - spĺňal podmienky § 2 ods. 2 písm. e) zákona a\nIng. B. N., Ing. S. U., N. T., rod. U. sú preberateľmi uplatnených nárokov v rozsahu 1, resp. Ing. S. U.\n2/4 podielu podľa citovaných dedičských rozhodnutí, 2. oprávnené osoby spĺňajú reštitučný titul podľa §\n3 ods. 2 zákona a 3. priznáva sa im právo na náhradu za špecifikované pozemky v k. ú. F. v zmysle § 6\nods. 1 písm. a) a d) zákona. Podstatou odôvodnenia tohto rozhodnutia je záver, že k strate vlastníctva\nnehnuteľností došlo rozhodnutím Konfiškačnej komisie v sídle ONV v Lučenci číslo: 21/16-5-1946 zo\ndňa 19. júla 1946, v ktorom konfiškačná komisia rozhodla o skonfiškovaní pôdohospodárskeho majetku\nN. K. v zmysle nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR s tým, že obdržané podklady preukazujú, že majetok\nv čase konfiškácie bol vlastníctvom Dr. N. K.. Pri svojom rozhodnutí odporca vychádzal z právneho\nnázoru, že majetok odňatý v zmysle nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR spadá do rozhodného obdobia\na teda je splnené ustanovenie § 2 ods. 1 zákona 503/2003 Z.z. Tento právny názor nepovažoval krajský\nsúd za správny, preto rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vyčerpávajúcim spôsobom právne vyargumentoval svoj\nzáver, prečo rozhodnutie konfiškačnej komisie zo dňa 19. júla 1946, aj keď bolo vydané podľa nariadenia\nč. 104/1945 Sb.n. SNR, nespadá do rozhodného obdobia, vymedzeného zákonom v ustanovení § 2 ods.\n1 zákona ako obdobie od 25. februára 1948 do 1. januára 1990. Odvolací súd sa s jeho právnym názorom\nv tejto otázke stotožňuje s tým, že ide v tomto smere už o ustálenú judikatúru najvyššieho súdu. Napokon\nani odvolatelia s týmto právnym názorom nepolemizujú. Odvolací súd preto iba na doplnenie odkazuje\nna rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžr/58/2011, ktoré síce riešilo reštitučný nárok uplatnený ešte\npodľa zákona č. 229/1991 Zb., ale odpoveď na právnu otázku, či je možné vykladať ustanovenie § 6 ods.\n2 tohto zákona ako osobitné ustanovenie, ktoré rozširuje časovú pôsobnosť zákona aj pred rozhodné\nobdobie, platí aj vo vzťahu ustanovenia § 3 ods. 2 a § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. V tomto rozhodnutí\nsa najvyšší súd vyjadroval aj k stanovisku č. 45/1998 Správneho kolégia publikovaného v Zbierke\nrozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky so záverom, že „predmetné stanovisko sa\nnezaoberá otázkou rozhodujúceho obdobia, ani tým, či je pri posudzovaní reštitučného titulu možné ísť aj\npred zákonom ohraničené rozhodujúce obdobie, ale naopak rieši otázku rozsahu poľnohospodárskeho\nmajetku.“ Za spresňujúcu považoval argumentáciu vyslovenú v rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn.\nM-Sždov 3/03, ktorého podstatné myšlienky sú obsiahnuté aj v odôvodnení napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, preto nie je potrebné ich opakovať.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, viazaný rozsahom odvolania, preskúmal rozsudok krajského súdu,\npričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych\nzáverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v jeho odôvodnení,\nktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Krajský súd sa v\nodôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami navrhovateľa, ktoré\nboli relevantné pre rozhodnutie vo veci samej a - ako už bolo povedané - odvolací súd sa s ním stotožňuje\nv celom rozsahu. Z uvedeného teda vyplýva, že rozhodnutie odporcu je založené na nesprávnom\nprávnom posúdení, preto jeho rozhodnutie nemožno považovať za zákonné a takéto rozhodnutie, keďže\nvýrok a jeho odôvodnenie tvoria neoddeliteľný celok, nie je možné potvrdiť, ako sa mylne domnievajú\nodvolatelia.\nPodstatou podaného odvolania je námietka nesprávneho právneho posúdenia, keďže odvolatelia majú\nza to, že konfiškačné rozhodnutie bolo vydané v čase, keď už dr. N. K. nežil, s čím sa vlastne odporca\nvzhľadom na svoj právny názor podrobne nezaoberal, takže možno dospieť k záveru, že zistenie\nskutkového stavu bolo na posúdenie veci nedostačujúce, resp. - podľa odvolateľov - je v rozpore\ns obsahom spisov, čo ale zakladá ďalší zákonný dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia\nodporcu.\nPreto po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo\nvzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu odvolací súd s prihliadnutím na ust.\n§ 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od\n\nprávneho názoru vysloveného v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu. Preto napadnutý\nrozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods.\n1, § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože odvolatelia\nneboli úspešní, navrhovateľovi trovy nevznikli a odporca na ich náhradu nemá zákonný nárok.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27Sp/5/2012", "guid": "d1b01d53-25fe-4e56-ba13-209ea235eb20:fff1ccab-020a-4c64-bce0-9a861e1579f5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}