{"guid": "76483c1c-8dcf-4e9d-9a96-d4edbb9ffdc9:827546dc-830b-4bdd-a663-f905c3b9b30e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6012200185.1", "spisova_znacka": "3Sžhuv/6/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžhuv/6/2012 z 26. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. novembra 2013, sp. zn. 3Sžhuv/6/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6012200185.1", "identifikacne_cislo": "6012200185", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "datum_vydania": "2013-11-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-35.odsek-1", "nazov": "§ 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-34.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 34 ods. 1 písm. b) zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-34.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-43.odsek-3", "nazov": "§ 43 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-43.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-43"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/506#paragraf-35", "/SK/ZZ/2009/506#paragraf-34", "/SK/ZZ/2009/506#paragraf-43"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/827546dc-830b-4bdd-a663-f905c3b9b30e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200185.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200185.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200185.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžhuv/6/2012\n6012200185\n26. 11. 2013\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2013:6012200185.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a zo\nsudkýň JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci žalobcu: Halston Properties,\ns.r.o., Stavbárska 7, 821 07 Bratislava, IČO: 36 363 171, právne zastúpená: LEGAL ADVISORY\nGROUP, s.r.o. Stavbárska 7, 821 07 Bratislava, IČO: 35 967 081, proti žalovanému: Úrad priemyselného\nvlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom J. Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho\núčastníka: Der Grüne Punkt Duales System Deutschland GmbH, Frankfurter Strasse 720-726, 511 45\nKöln, Nemecko, zastúpený JUDr. Petrom Arendackým, advokátom, AK Čapkova 2, 811 04 Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MOZ 585713 II/142-2011 zo dňa 21. decembra\n2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/22/1012-88\n(správne č. k. 24S/22/2012-88) zo dňa 03. augusta 2012, jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/22/2012-88 zo\ndňa 03. augusta 2012 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia\nrozhodnutia žalovaného č. MOZ 585713 II/142-2011 zo dňa 21. decembra 2011.\nPreskúmavaným rozhodnutím žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v\nspojení s § 34 ods. 1 písm. b/, § 35 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných\nznámkach (ďalej aj „zákon č. 506/2009 Z.z.“) rozklad žalobcu podaný proti rozhodnutiu Úradu\npriemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“ alebo „prvostupňový správny orgán“)\nzn. MOZ 585713-I/80-2009 zo dňa 08. októbra 2009 zamietol a rozhodnutie potvrdil. Prvostupňový\nsprávny orgán podľa § 16 ods. 1, 3 a 9 a § 23 zákona č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v platnom\nznení (ďalej len „zákon č. 55/1997 Z.z.“) v nadväznosti na § 7 ods. 3 zákona č. 174/1988 Zb. o ochranných\nznámkach v znení platnom v rozhodnom čase, v spojení s článkom 5 Madridskej dohody a Protokolu k\nMadridskej dohode o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok zamietol návrh\nna vyhlásenie neúčinnosti medzinárodnej ochrannej známky č. 585713 pre územie Slovenskej republiky,\nktorý podala spoločnosť Halston Properties, s.r.o., Bratislava (žalobca).\nŽalovaný vzhľadom na to, že od 1. januára 2010 nadobudol účinnosť zákon č. 506/2009 Z.z. o\nochranných známkach (ktorý nahradil zákon č. 55/1997 Z.z.) postupoval podľa § 54 ods. 3 tohto zákona,\n\nkeď podmienky pre vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú posudzoval v zmysle § 35\nods. 1 a podmienky pre jej zrušenie v zmysle § 34 ods. 1 písm. b/ uvedeného zákona č. 506/2009 Z.z.\nRozhodnutie odôvodnil tiež tým, že pre zrušenie napadnutej ochrannej známky nebolo preukázané ani\nnaplnenie podmienok uvedených v § 45 ods. 3 zákona.\nKrajský súd citoval ustanovenia § 34 ods. 1 písm. b/, § 35 ods. 1, § 45 ods. 3, § 51 ods. 5, § 52 ods. 3, 54\nods. 3 zákona č. 506/2009 Z.z., ďalej § 7 ods. 3 zákona č. 174/1988 Zb., čl. 5 ods. 1, 2 a 5 Madridského\ndohovoru (1), čl. 6 quinquies A. - (1), čl. 6 quinquies B., čl. 7 bis 1, 2 a 3, a uviedol, že z uvedených\nustanovení zákona č. 506/2009 Z.z. vyplýva, že pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na výmaz ochrannej\nznámky podaného v zmysle § 16 zákona č. 55/1997 Z.z., ktorý sa s poukazom na § 54 ods. 3 zák. č.\n506/2009 Z.z. považuje za návrh na zrušenie ochrannej známky za neplatnú v zmysle § 35 ods. 1 zákona\nč. 506/2009 Z.z. úrad skúma, či boli alebo neboli splnené podmienky na zápis napadnutej ochrannej\nznámky do registra ochranných známok podľa predpisov platných v čase jej zápisu.\nPo preskúmaní veci krajský súd zistil, že žalobca napadol rozhodnutie v celom rozsahu, t.j. vo vzťahu\nku všetkým tovarom a službám, pre ktoré bola napadnutá ochranná známka zapísaná. Z napadnutého\nrozhodnutia žalovaného však vyplýva, že ochranná známka č. 585713 bola právoplatným rozhodnutím\nčiastočne zrušená podľa § 34 ods. 1 písm. a/ pre tovary a služby v triedach 1/ až 34/, pre všetky služby\nv triede 35 a 39, a pre službu počítačové programovanie v triede 42 medzinárodného triedenia tovaru a\nslužieb. Predmetná ochranná známka zostáva v platnosti pre územie SR len pre všetky v triede 40 a pre\nslužby roztriedenie odpadu chemickou, fyzickou alebo biologickou cestou v triede 42 medzinárodného\ntriedenia tovarov a služieb. Čiastočné zrušenie platnosti napadnutej ochrannej známky pre územie SR\nje účinné od 06. decembra 2007.\nPri posudzovaní dôvodnosti návrhu na výmaz ochrannej známky podaného v zmysle § 16 ods. 9 zák. č.\n55/1997 Z.z., ktorý sa považuje za návrh na zrušenie ochrannej známky v zmysle § 34 ods. 1 písm. b/\nzák. č. 506/2009 Z.z. úrad skúma, či sa ochranná známka v dôsledku činnosti alebo nečinnosti majiteľa\nstala obvyklým pomenovaním pre tovary alebo služby, pre ktoré je zapísaná.\nKrajský súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v\nžalobe dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie i predchádzajúce konanie nie je z dôvodov uvedených\nv žalobe nezákonné a jednotlivé námietky podrobne odôvodnil.\nK prvej námietke žalobcu, ak tvrdil, že úrad nepodmienil rozšírenie územnej platnosti napadnutej\nkolektívnej ochrannej známky predložením písomnej zmluvy a preto jej zápis (resp. územné rozšírenie)\nbol v rozpore s národnou legislatívou krajský súd uviedol, že ju vyhodnotil ako nedôvodnú. Z ustanovenia\n§ 7 zákona č. 174/1988 Zb. vyplýva, že kolektívna ochranná známka mala podľa vtedajšej úpravy\nosobitné podmienky ochrany stanovené zákonom. Hmotnoprávnou podmienkou ochrany kolektívnej\nochrannej známky bolo, aby príslušné subjekty uzatvorili písomnú zmluvu o prihláške a používaní\nkolektívnej ochrannej známky. V prejednávanom prípade išlo o medzinárodnú kolektívnu ochrannú\nznámku, ktorej podmienky územného rozšírenia ochrany na území SR boli upravené medzinárodnými\nzmluvami a pri zápise územného rozšírenia takejto kolektívnej ochrannej známky je úrad povinný\nvykonať zápis vždy, s výnimkou prípadov, keď sú splnené podmienky na odmietnutie ochrany. Pokiaľ\núrad oprávnenie na odmietnutie ochrany dané mu čl. 5 ods. 1 Madridskej dohody v lehote stanovenej v čl.\n5 ods. 5 Madridskej dohody nevyužije, toto oprávnenie mu zanikne. Z toho vyplýva, že v takom prípade sú\nsplnené všetky podmienky na zápis medzinárodnej ochrannej známky do registra. Z uvedeného dôvodu\nje správny záver žalovaného, že žalobca nepreukázal splnenie dôvodu na vyhlásenie ochrannej známky\nza neplatnú v zmysle § 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z. a takýto záver nie je výsledkom nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.\nZa nedôvodnú vyhodnotil krajský súd ďalšiu námietku žalobcu, že nedostatok rozlišovacej spôsobilosti\nalebo obvyklosť pomenovávania nie je možné zužovať len na druhovosť ochrannej známky, a ak\núrad skúmal aj druhovosť, ide o nesprávny postup žalovaného, ktorý viedol k nesprávnym záverom\na následne nezákonnému rozhodnutiu. Zhodne s argumentáciou žalovaného krajský súd konštatoval,\n\nže zo znenia ust. § 34 ods. l písm. b/ zák. č. 506/2009 Z.z. vyplýva, že jednou z nevyhnutných\npodmienok pre zrušenie ochrannej známky z tohto dôvodu je práve to, že sa ochranná známka stane\nuž len obvyklým pomenovaním pre tovary alebo služby, pre ktoré je zapísaná, teda tzv. „zdruhovenie\nochrannej známky“. V takomto prípade totiž ochranná známka nie je schopná plniť svoju základnú\nfunkciu a nie je ju možné považovať za takú, na základe ktorej spotrebiteľ dokáže identifikovať tovary\nalebo služby jej majiteľa a odlíšiť ich od tovarov a služieb iných subjektov pôsobiacich na trhu. Pokiaľ\nspotrebiteľ prestane ochrannú známku vnímať vo vzťahu k tovarom a službám konkrétneho subjektu,\nmožno hovoriť o strate rozlišovacej spôsobilosti, ktorá je základnou funkciou ochrannej známky. Možno\npreto súhlasiť so záverom žalovaného, že v prípade zdruhovenia ochrannej známky táto zároveň stratí\nrozlišovaciu spôsobilosť. Úrad v konaní správne skúmal, resp. zisťoval, či sa napadnutá ochranná\nznámka stala obvyklým pomenovaním pre tovary a služby, pre ktoré je zapísaná, t.j. či ochranná známka\nzdruhovela a či stratila rozlišovaciu spôsobilosť. Pokiaľ nazval „obvyklosť“ pomenovania „zdruhovením“,\nide podľa názoru súdu len o synonymum k obvyklosti pomenovania. Žalobca v žalobe netvrdil, že\nby napadnutá ochranná známka bola synonymom pre pomenovanie určitých tovarov, pre ktoré bola\nzapísaná alebo služieb, pre ktoré je zapísaná a naopak. Naplnenie zrušovacieho dôvodu podľa §\n35 ods. 1 písm. b/ zákona č. 506/2009 Z.z. odvodzuje z toho, že predmetná ochranná známka sa\nstala synonymom ekologickosti obalov a tovarov. Takéto tvrdenie nestačí, nakoľko dôvodom zrušenia\nochrannej známky nie je „zdruhovenie“ pre pomenovanie určitej charakteristiky, či vlastnosti tovaru alebo\nslužby, ale je potrebné aby zdruhovela, t.j. stala sa obvyklým pomenovaním pre pomenovanie tovaru,\nalebo služby ako takých. Aj v tom prípade, ak by sa ochranná známka stala obvyklým pomenovaním\npre určité tovary alebo služby, musela by byť táto skutočnosť v konaní z dôvodov predložených\nnavrhovateľom preukázaná. Keďže nebola, je právne bezvýznamné skúmať, či majiteľ ochrannej\nznámky vykonáva činnosti smerujúce k tomu, aby jeho ochranná známka nezdruhovela (nestala sa\nobvyklým pomenovaním).\nSkutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel z vykonaného dokazovania a správneho uváženia je\nvýsledkom logického uvažovania a nesúhlas žalobcu s hodnotením dôkazov nespôsobuje nezákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\nStanovisko žalobcu k uplatnenému dôvodu na zrušenie ochrannej známky podľa § 45 ods. 3 zákona\nč. 506/2009 Z.z. uvedené v žalobe nerozporuje záver žalovaného o neexistencii tohto dôvodu. Z\nuplatneného návrhu na výmaz predloženého navrhovateľom vyplýva, že k tomuto dôvodu absentujú tak\nskutkové tvrdenia, ako aj dôkazy o jeho naplnení.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby najvyšší súd\nrozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu, vec\nvráti na ďalšie konanie a prizná mu náhradu trov konania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia\nveci.\nV písomných dôvodoch poukázal na odôvodnenie rozsudku, v ktorom krajský súd konštatoval, citácia:\n„ Pokiaľ Úrad oprávnenie na odmietnutie ochrany dané mu citovaným čl. 5 ods. 1 Madridskej dohody\nv lehote stanovenej čl. 5 ods. 5 Madridskej dohody nevyužije, toto oprávnenie mu zanikne. Z toho\nvyplýva, že v takom prípade sú splnené všetky podmienky na zápis medzinárodnej ochrannej známky\ndo registra. Z uvedeného dôvodu je správny záver žalovaného, že žalobca nepreukázal splnenie dôvodu\nna vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú v zmysle § 35 ods. 1 zák. č. 506/2000 Z.z. a takýto záver\nteda nie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci“.\nTento výrok súdu vníma žalobca ako významové jadro posúdenia otázky nesplnenia hmotnoprávnych\na procesných podmienok na zápis kolektívnej ochrannej známky a predstavuje nesprávne právne\nposúdenie veci.\nV ďalšej časti odvolania žalobca namietal, že na pojednávaní predložili viac ako desiatku výmerov a\nodmietnutí Európskeho Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu a tiež Poľského Úradu, ktoré majú vo\nvzťahu k rozhodnej medzinárodnej zmluve rovnaký vzťah a v príslušnom regionálnom (najmä nariadenie\n\nRady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva), resp. v národnom predpise o ochranných\nznámkach tiež požadujú pre kolektívne ochranné známky splnenie dodatočných kritérií. Tieto doklady\nlen ilustrujú, že výklad medzinárodnej zmluvy vo vzťahu k národnému predpisu, ako ho prezentoval\nžalovaný je nesprávny. Článok 6 quinquies Parížskej únijnej dohody definuje možnosť odmietnuť zápis v\nrôznych prípadoch, pričom tento článok definuje podmienky pre bežné ochranné známky, nevylučuje, že\nv prípade špeciálnych, kolektívnych, zväzových známok patriacich združeniam môže byť požadované\nsplnenie aj iných kritérií. To určuje článok 7 bis. Článok 6 quinquies je všeobecným ustanovením, ktoré\nje v prípade kolektívnych ochranných známok doplnené ešte špeciálnym článkom 7 bis. V zmysle článku\n7 bis nemal slovenský Úrad žiadnu povinnosť plynúcu z medzinárodných dohôd na to, aby zapísal\nkolektívnu ochrannú známku, ktorá nepatrí združeniu. Úrad neodmietol ochranu kolektívnej ochrannej\nznámky, napriek tomu, že zjavne nepatrila združeniu, ale patrila spoločnosti s ručením obmedzeným.\nAni v prípade iného výkladu ods. 1 článku 7bis nie je dôvod, prečo nemal úrad uplatniť odsek 2\nčlánku 7bis Parížskej únijnej dohody. Odmietnutie ochrany je tu podmienené odporom proti verejnému\nzáujmu. Verejný záujem bol pritom jasne definovaný v zákone, ktorý určoval funkciu kolektívnej\nochrannej známky a s tým spájal podmienky pre jej zápis, resp. pre akceptáciu medzinárodnej\nochrany. Verejný záujem vidí žalobca tiež v dodržaní zásady rovnosti účastníkov v konaní podľa §\n4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, podľa ktorej majú všetci rovnaké procesné práva a\npovinnosti. Postupom žalovaného zahraniční prihlasovatelia získavajú neoprávnené výhody a následne\naj nerovnaké postavenie na trhu. Sporná nie je skutočnosť, či úrad mal vyžadovať splnenie národných\npožiadaviek pre kolektívnu ochrannú známku, ale sporné je len to, či nečinnosťou a márnym uplynutím\nlehoty podľa článku 5 ods. 5 Madridskej dohody sa mohol medzinárodný zápis považovať za zákonný.\nUplynutím lehoty na oznámenie o zamietnutí zápisu sa neodstránil prvotný nedostatok a rozpor,\nneodstránil sa teda základný nesúlad predtým vykonaného zápisu s národným právom, nesúlad\nspočívajúci v nesplnení hmotnoprávnych podmienok zápisu kolektívnej ochrannej známky pre územie\nSlovenskej republiky.\nMárnym uplynutím lehoty stanovenej čl. 5 ods. 5 Madridskej dohody dochádza k zániku možnosti\nvyužiť právo úradu podľa čl. 5 ods. 1 Madridskej dohody, avšak tento odsek definuje len jednu z\nmnožstva procesných možností, ako môže úrad platnosť zápisu ex-offo napadnúť. Márnym uplynutím\npredmetnej lehoty nezanikli možnosti výmazového konania, resp. konania o vyhlásení neplatnosti\nochrannej známky.\nVýmazové konanie, resp. konanie o vyhlásení neplatnosti ochrannej známky má za úlohu napraviť\nchyby, ktoré vznikli pri jej zápise, keďže sa dá pri činnosti úradov vždy predpokladať určitý stupeň\npochybenia alebo zlého výkladu príslušným noriem. Tu je potrebné zdôrazniť, že všetky právne normy,\nktoré platili v rozhodnom čase od medzinárodného zápisu až do vydania druhoinštančného rozhodnutia\núradu definovali podmienky výmazu, resp. vyhlásenia neplatnosti bez toho, aby umožňovali premlčať\ndobu v prípade rozporu s podmienkami na zápis ochrannej známky do registra podľa predpisov platných\nv čase jej zápisu. Pri niektorých iných výmazových dôvodoch pritom bola stanovená lehota, po ktorej už\nnebolo možné zapísanú ochrannú známku vymazať (napr. 5 rokov podľa § 16 ods. 16 zákona č. 55/1997\nZ.z.). Skutočnosť, že v prípade nesplnenia podmienok na zápis zákonodarca nestanovil žiadnu dobu\npremlčania nás ubezpečuje v tom, že márne uplynutie lehoty na oznámenie o zamietnutí nie je možné\npovažovať za splnenie hmotnoprávnych podmienok zápisu alebo za dodatočné konvalidovanie stavu.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že žalobca netvrdil, že neboli splnené osobitné podmienky\na tvrdí len to, že úrad pochybil, keď zmluvu od majiteľa nevyžadoval. V tejto súvislosti žalobca poukazuje\nna dôvody uvedené v návrhu na výmaz, v rozklade a na pojednávaní a uvádza, že úrad počas\ncelého konania mohol predmetnú kolektívnu ochrannú známku vymazať alebo vyhlásiť za neplatnú\naj z vlastného podnetu. V započatom konaní by pritom majiteľ napadnutej ochrannej známky mohol\npreukázať splnenie podmienok, alebo inak účinne hájiť svoje záujmy, určite by teda nebol ukrátený na\nsvojich právach prvotným pochybením úradu. V tejto súvislosti poukázal tiež na rozsudok NS SR sp. zn.\n5 Sžh/1/2010, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24 S 56/2009, a\nz ktorého citoval ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach, podľa ktorého\nsprávny organ rozhodne o výmaze ochrannej známky v každom prípade, kedy zistí, že sa ako ochranná\n\nznámka zapísalo označenie, ktoré je zo známkoprávnej ochrany vylúčené. Je potom nepodstatné, či k\nuvedenému zisteniu dospeje v konaní na návrh tretej osoby alebo v konaní bez návrhu. Podstatné je,\nže k takému zisteniu správny orgán musí prihliadať ex offo.\nŽalovaný navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť a vo vyjadrení k odvolaniu\nuviedol, že odvolacie námietky žalobcu je možné rozdeliť do 2 okruhov- splnenie hmotnoprávnych\npodmienok na zápis kolektívnej ochrannej známky a spôsobilosť právnej formy GmbH byť majiteľom\nkolektívnej ochrannej známky. Poukázal na to, že podľa žalobcu dôvodom vyhlásenia neúčinnosti\nmedzinárodnej ochrannej známky MOZ 585713 podľa § 35 ods. l zákona o ochranných známkach\nje, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky na jej zápis do registra podľa predpisov platných v\nčase jej zápisu. Stotožnil sa so záverom krajského súdu v tom, že žalobca nevidel rozpor zápisu,\nresp. územného rozšírenia platnosti medzinárodnej kolektívnej ochrannej známky s hmotnoprávnymi\npodmienkami zápisnej spôsobilosti v zmysle národnej legislatívy v neexistencii, resp. absencii písomnej\nzmluvy o používaní kolektívnej ochrannej známky, ale v procesnom pochybení žalovaného, ktorý\ndanú zmluvu od majiteľa medzinárodnej kolektívnej ochrannej známky nevyžadoval. Žalobcom tvrdené\nprocesné pochybenie nie je možné automaticky stotožniť, resp. označiť za nesplnenie hmotnoprávnej\npodmienky existencie písomnej zmluvy o prihláške a používaní kolektívnej ochrannej známky. Žalobca\nnepreukázal splnenie dôvodu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú v zmysle § 35 ods. 1 zákona\no ochranných známkach a tento záver žalovaného nie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia\nveci.\nTvrdenie, že majiteľ napadnutej ochrannej známky MOZ 585713 nie je združením a teda ani\nbyť spôsobilým majiteľom kolektívnej ochrannej známky žalovaný odmieta, pretože nie je možné\nstotožňovať právnu formu združenia (žalobca môže mať na mysli zrejme len združenie založené podľa\nzákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov alebo záujmové združenie právnických osôb založené\npodľa § 20f a nasl. Občianskeho zákonníka) s pojmom, resp. legislatívnou skratkou združenie, použitou\nv § 43 ods. 1 zákona o ochranných známkach. Ustanovenie § 43 ods. l zákona o ochranných známkach\nbez bližšej špecifikácie (nie je použitý ani odkaz na prípadný relevantný právny predpis) uvádza, resp.\nz neho vyplýva, že majiteľom kolektívnej ochrannej známky môže byť združenie fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ktoré má právnu subjektivitu (ďalej len „združenie“). Vzhľadom na to, že zákon o\nochranných známkach presnejšie nevymedzuje pojem združenie (jedinou podmienkou je jeho právna\nsubjektivita), je dôvodné považovať za združenie v zmysle legislatívnej skratky použitej v § 43 ods. 1 aj\nobchodné spoločnosti, konkrétne aj spoločnosť s ručením obmedzeným (GmbH). Podporne poukázal\nžalovaný aj na skutočnosť, že v čase rozširovania územnej platnosti medzinárodných kolektívnych\nochranných známok „ZELENÝ BOD“ bol platný a účinný zákon č. 174/1998 Zb. o ochranných známkach,\npodľa ktorého majiteľom kolektívnej ochrannej známky bola právnická osoba (čomu iste zodpovedá\nprávna forma GmbH) alebo fyzická osoba, alebo pluralita právnických či fyzických osôb. Nasledujúci\nzákon č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach definoval v § 1 ods. 2 ako majiteľa kolektívnej ochrannej\nznámky právnickú osobu založenú na ochranu záujmov jej členov alebo na iný účel, a to taktiež\nza použitia legislatívnej skratky „združenie“. Ustanovenie bolo navyše bližšie špecifikované pomocou\nodkazu a v poznámke pod čiarou k tomuto odkazu bol príkladmo uvedený práve § 56 a nasl. Obchodného\nzákonníka.\nĎalší účastník konania sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\na konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta\nprvá, § 212 ods. l O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a\npo tom, ako bol deň vyhlásenia rozhodnutia zverejnený na úradnej tabuli Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>, najmenej päť dní vopred,\nrozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\n\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a\npostupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nPredmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného č. MOZ 585713 II/142-2011\nzo dňa 21. decembra 2011, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku v spojení s § 34 ods.\n1 písm. b/, § 35 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach rozklad\nžalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Úradu priemyselného vlastníctva\nSlovenskej republiky č. MOZ 585713-I/80-2009 zo dňa 08. októbra 2009, ktorým bol návrh na vyhlásenie\nneúčinnosti kombinovanej medzinárodnej ochrannej známky č. 585713 pre územie Slovenskej republiky,\nktorý podala spoločnosť Halston Properties, s.r.o. (žalobca) zamietnutý, potvrdil.\nZ obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že dňa 04.03.2008\nbol Úradu priemyselného vlastníctva SR Banská Bystrica doručený návrh na výmaz kombinovanej\nmedzinárodnej ochrannej známky „DER GRÜNE PUNKT“ z registra ochranných známok platnej na\núzemí Slovenskej republiky. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že návrh na výmaz podáva v zmysle § 16\nods. l, 3 a ods. 9 a § 23 zákona č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov a\nžiadal vyhlásiť neúčinnosť zápisu napadnutej ochrannej známky na našom území pre všetky zapísané\ntovary a služby v celom rozsahu. Ďalej uviedol, že napadnutej ochrannej známke bola priznaná ochrana\nna území SR v rozpore so zákonom č. 174/1988 Zb., ktorý platil v Slovenskej republike v roku 1995 a tiež,\nže je zapísaná v medzinárodnom registri ako kolektívna ochranná známka a podľa tohto zákona malo\nbyť úradom obligatórne požadované predloženie písomnej zmluvy o prihláške a používaní kolektívnej\nochrannej známky v zmysle § 7 ods. 3 citovaného zákona. Keďže sa tak nestalo, považoval územné\nrozšírenie napadnutej ochrannej známky za rozporné s národnou legislatívou. Ďalej argumentoval, že\nlicencia poskytnutá ku kolektívnej ochrannej známke pre spoločnosť ENVI - PAK, a.s. na území SR v\nroku 2005 je vecne aj procesne neplatná, nakoľko v čase zápisu licencie do medzinárodného registra\nnárodná legislatíva zakazovala poskytnutie licencie na kolektívnu ochrannú známku. Ďalším dôvodom\nnávrhu na výmaz je ustanovenie § 23 zákona č. 55/1997 Z.z., v zmysle ktorého úrad vymaže z registra\nochrannú známku v prípade, ak členovia združenia zásadným spôsobom porušujú zmluvu o používaní\nkolektívnej ochrannej známky. Vyjadril názor, že nakoľko v príslušnom spise na národnom úrade nie je\nuložená zmluva o používaní kolektívnej ochrannej známky tak, ako úrad vyžaduje pri podaní národnej\nprihlášky kolektívnej ochrannej známky, daný stav poukazuje na skutočnosť, že napadnutá ochranná\nznámka používa ochranu na území SR v rozpore s národnou legislatívou. Pokiaľ ide o ustanovenie §\n16 ods. 3 a § 16 ods. 9 zákona č. 55/1997 Z.z. napadnutá ochranná známka je v súčasnosti chápaná\nako vyjadrenie ekologických vlastností tovaru. Takáto pozitívna vlastnosť je chápaná ako súčasť kvality,\nakosti alebo tiež aj povahy tovaru alebo služieb. Majiteľ v licenčných podmienkach však nestanovil\nžiadne kvalitatívne kritéria, ktoré by obmedzovali používanie jeho ochrannej známky len na ekologické\ntovary alebo služby.\nMajiteľ ochrannej známky navrhol návrh na výmaz zamietnuť a vo vyjadrení k tomuto návrhu okrem iného\nuviedol, že strata rozlišovacej spôsobilosti je veľmi ojedinelý a mimoriadny dôvod na výmaz ochrannej\nznámky, preto jeho posúdenie a komplexné zhodnotenie musí byť dôkladné a založené na prísnych\nkritériách. V opačnom prípade by známky, ktoré sú veľmi úspešné (ako výsledok aktivít ich majiteľov,\nkvality tovarov a poskytovania služieb, dôvery spotrebiteľov, uskutočnených reklamných kampaní a\npod.), a z toho dôvodu veľmi rozšírené a všeobecne známe, boli v nebezpečenstve expropriácie len\nna základe sklonu spotrebiteľskej verejnosti zovšeobecňovať. Spoločnosť ENVI-PAK, a.s., ktorá je v\nSlovenskej republike prevádzkovateľom systému zberu, recyklácie a zhodnotenia odpadov z obalov\n„ZELENÝ BOD“ uskutočnila a uskutočňuje informačné kampane týkajúce sa ochranných známok\n„ZELENÝ BOD“, ktorých cieľovou skupinou sú spotrebitelia, zákazníci, výrobcovia, predajcovia a\nproducenti spotrebných obalov. Rovnako spoločnosť ENVI-PAK, a.s. vyvíja činnosť smerujúcu k ochrane\npráv z ochranných známok „ZELENÝ BOD“ voči osobám, ktoré ich neoprávnene používajú, a činnosť\nsmerujúcu k potlačeniu ich neoprávneného používania.\n\nPrvostupňový správny orgán rozhodnutím č. MOZ 585713-I/80-2009 zo dňa 08.10.2009 návrh na\nvyhlásenie neúčinnosti medzinárodného zápisu ochrannej známky č. 585713 na území Slovenskej\nrepubliky zamietol po tom, čo všetky skutočnosti týkajúce sa návrhu vyhodnotil.\nProti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ rozklad, v ktorom namietal, že sa prvostupňový orgán\nnedostatočne zaoberal dokladmi, ktoré poukazovali na používanie napadnutej ochrannej známky\nosobami odlišnými od majiteľa, ďalej poukázal na nevhodnú licenčnú politiku majiteľa, keďže spoločnosť\nENVI - PAK, a.s. hromadným spôsobom udeľuje sublicencie, pričom systém licencií k napadnutej\nochrannej známke sleduje len platenie licenčných poplatkov, čo vedie k vyčerpaniu podstatných\nvlastností ochrannej známky. Namietal tiež, že prvostupňový orgán nezohľadnil všetky jeho argumenty\na dostatočne nevyhodnotil predložené dôkazy, ktorými sú výsledky prieskumov agentúry MVK, z ktorých\npodľa jeho názoru vyplýva, že napadnutá ochranná známka neplní rozlišovaciu funkciu, nakoľko až\n85% respondentov pripustilo, že označenie predstavujúce vyobrazenie napadnutej ochrannej známky\nje symbolom obalu z recyklovanej suroviny, čiže považuje napadnutú ochrannú známku za ekosymbol\na nie za ochrannú známku, ktorá odlišuje tovary a služby takto označené od tovarov a služieb iných\npodnikateľov. Vyjadril názor, že prvostupňový orgán pochybil, keď v rámci priznania ochrany napadnutej\nochrannej známke na území Slovenskej republiky prehliadol skutočnosť, že táto medzinárodná ochranná\nznámka je zapísaná ako kolektívna ochranná známka.\nŽalovaný, predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky v Banskej Bystrici,\nnavrhovateľom výmazu podaný rozklad rozhodnutím č. MOZ 585713 II/142-2011 zamietol a rozhodnutie\nprvostupňového orgánu potvrdil, pretože v konaní o rozklade neboli zistené dôvody, pre ktoré by bolo\nnutné prvostupňové rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.\nVzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti orgán rozhodujúci o rozklade konštatoval, že\nprvostupňový orgán rozhodol správne, na základe skutkového stavu, pričom dokazovanie vykonal a\ndôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, každý dôkaz osobitne a aj všetky vo vzájomnej súvislosti. Orgán\nrozhodujúci o rozklade má za to, že nemožno navrhovateľom predložené doklady považovať za dôkazy,\nktoré by preukázali, že napadnutá ochranná známka bola zapísaná v rozpore so zákonom, a tak nebolo\npreukázané naplnenie uplatneného dôvodu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú podľa § 35\nods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v spojení s ustanovením § 7 ods. 3 zákona\nč. 174/1988 Zb. o ochranných známkach v znení platnom v čase územného rozšírenia napadnutej\nochrannej známky. Rovnako predložené dôkazy nestačili na preukázanie naplnenia podmienok pre\nzrušenie napadnutej ochrannej známky v zmysle § 34 ods. 1 písm. b/ zákona č. 506/2009 Z.z.\no ochranných známkach, keďže nebolo preukázané zdruhovenie a strata rozlišovacej spôsobilosti\nnapadnutej ochrannej známky a jej vnímanie zo strany príslušných spotrebiteľov len ako druhu tovaru\nalebo služby ako takej, a naplnenie ustanovenia § 45 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z.z nebolo taktiež\npreukázané.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219\nods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a\nrelevantných právnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nuvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne\nposúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom a aby nadbytočne\nneopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, vo svojom\nodôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.\n\nPodľa § 51 ods. 5 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach sa na konanie pred úradom vzťahujú\nvšeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nv znení neskorších predpisov, s výnimkou ustanovení § § 19, 28, 29, 32 až 34, 39, 49, 50, § 59 ods.\n1 a § 60.\nSprávnym konaním sa nazýva postup správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb pri\nvydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny predpis. Zmyslom všetkých procesných predpisov je\nzabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a\nprávnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie prostriedkami,\nktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci.\n\nRozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne\norgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali\nneodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 4 správneho poriadku).\nPodľa prechodných ustanovení zákona č. 506/2009 Z.z. (§ 54 ods. 2 veta prvá), práva a vzťahy z\nochranných známok zapísaných do registra pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa riadia\nustanoveniami tohto zákona.\nAk bol pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona podaný návrh na výmaz ochrannej známky\npodľa doterajšieho zákona, považuje sa za návrh na zrušenie ochrannej známky alebo za návrh na\nvyhlásenie ochrannej známky za neplatnú podľa tohto zákona. Na posúdenie splnenia podmienok\nnávrhu na zrušenie ochrannej známky alebo návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú, na\nkonanie o tomto návrhu a jeho účinkoch sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona (§ 54 ods. 3 zákona).\nZákon č. 506/2009 Z.z. v § 1 ods. 1 upravuje práva a povinnosti súvisiace s právnou ochranou\nochranných známok a konania vo veciach ochranných známok pred Úradom priemyselného vlastníctva\nSlovenskej republiky (ďalej len „úrad“).\nOznačenie, ktoré môže tvoriť ochrannú známku, je akékoľvek označenie, ktoré možno graficky znázorniť\na ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar tovaru alebo jeho obal,\nprípadne ich vzájomné kombinácie, ak takéto označenie je spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej\nosoby od tovarov alebo služieb inej osoby (§ 2 tohto zákona).\nUstanovenie § 2 zákona o ochranných známkach v podstate preberá ustanovenie čl. 7 nariadenia\nRady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva. Kritéria nevyhnutné pre kvalifikované používanie\nochrannej známky vymedzuje § 9 zákona o ochranných známkach, ktorý je transpozíciou čl. 10 smernice\n2008/95/ES a neoprávnené používanie tretími osobami je upravené v ustanovení § 8 ods. 2 zákona o\nochranných známkach (ako právnej normy, ktorá predstavuje implementáciu európskeho práva ), ktorý\nje transpozíciou čl. 5 ods. 1 a 2 smernice 2008/95/ES.\nSúdny dvor Európskej únie (predtým Európsky súdny dvor) už viackrát zaujal stanovisko k pojmu\nrozlišovacej spôsobilosti (napr. rozhodnutie ESD C-329/02 (SAT.1 SatellitenFernsehen GmbH v. Office\nfor Harmonisation in the Inretnational Market) a tiež používaniu ochrannej známky (napr. aj v rozhodnutí\nC-40/01 Ansul).\nŽalobca v návrhu na vyhlásenie neplatnosti (neúčinnosti) ochrannej známky na území SR tvrdí, že jej\nbola poskytnutá ochrana (resp. rozšírená ochrana) pre územie SR v rozpore s vtedy platným zákonom\nč. 174/1988 Zb. Ochranná známka bola zapísaná na medzinárodnom úrade WIPO ako kolektívna a\nžalovaný mal odmietnuť poskytnúť jej ochranu pre územie SR, keďže jej majiteľ nepreukázal špecifické\n\npožiadavky, ktoré zákon vyžadoval, alebo mal podmieniť poskytnutie ochrany predložením písomnej\nzmluvy podľa § 7 ods. 3 zákona č. 174/1988 Zb.\nTreba zdôrazniť, že pre posúdenie naplnenia podmienok pre vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú\nje potrebné zohľadniť legislatívu platnú v čase poskytnutia ochrany pre územie SR (v roku 1995),\nt.j. zákon č. 174/1988 Zb. a medzinárodné zmluvy - Madridská dohoda o medzinárodnom zápise\ntovárenských a obchodných známok a Parížsky dohovor na ochranu priemyselného vlastníctva, ktorými\nje Slovenská republika viazaná, a ktoré ustanovujú podmienky pre zápis medzinárodnej ochrannej\nznámky.\nOdvolací súd súhlasí s názorom žalovaného, že národné a medzinárodné ochranné známky predstavujú\ndva odlišné systémy podliehajúce odlišným právnym predpisom, a preto nie je možné všetky\nustanovenia týkajúce sa národných ochranných známok aplikovať na medzinárodné ochranné známky\na naopak, tak ako to urobil žalobca. Splnenie podmienok na zápis medzinárodnej ochrannej známky\nposudzuje úrad krajiny, v ktorej bola známka prihlásená - úrad krajiny pôvodu). Slovenskú právnu úpravu\no kolektívnych ochranných známkach preto nie je možné vztiahnuť na poskytnutie ochrany pre územie\nSR.\nVýmaz ochrannej známky z registra je konaním, ktoré môže začať na základe podnetu (návrhu) tretej\nosoby, alebo ho môže úrad začať sám z vlastného podnetu keď zistí, že bola zapísaná v rozpore s\npodmienkami na jej zápis do registra ustanovenými zákonom.\nPodľa § 34 ods. 1 písm. b/ zákona č. 506/2009 Z.z. úrad na návrh tretej osoby zruší ochrannú známku,\nak sa ochranná známka v dôsledku činnosti alebo nečinnosti jej majiteľa stala obvyklým pomenovaním\npre tovary alebo služby, pre ktoré je zapísaná.\nPodľa § 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z. úrad vyhlási ochrannú známku za neplatnú, ak v konaní\nzačatom na návrh tretej osoby alebo v konaní z vlastného podnetu zistí, že neboli splnené podmienky\nna zápis ochrannej známky do registra podľa predpisov platných v čase jej zápisu.\nŽalobca v odvolaní predovšetkým namietal, že výmazové konanie, resp. konanie o vyhlásení neplatnosti\nochrannej známky má za úlohu napraviť chyby, ktoré vznikli pri jej zápise, keďže sa dá vždy predpokladať\nurčité pochybenie alebo zlý výklad právnych noriem, ďalej tvrdil, že úrad pochybil, ak nevyžadoval\npísomnú zmluvu od majiteľa (ktorý stav chápe nielen ako procesný nedostatok) a tiež to, že z identifikácie\nmajiteľa ochrannej známky vyplýva, že nie je združením a jeho ochranná známka nemôže plniť\nrozlišovaciu funkciu podľa § 1 ods. 2 zákona o ochranných známkach. Upozornil aj na to, že úrad počas\ncelého konania mohol predmetnú ochrannú známku vymazať alebo vyhlásiť za neplatnú aj z vlastného\npodnetu a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok KS v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/56/2009 potvrdený\nrozsudkom NS SR sp. zn. 5Sžh/1/2010, z ktorého citoval ust. § 16 ods. 1 zák. č. 55/1997 Z.z., podľa\nktorého „správny orgán rozhodne o výmaze ochrannej známky v každom prípade, kedy zistí, že sa\nako ochranná známka zapísalo označenie, ktoré je zo známkovoprávnej ochrany vylúčené. Je potom\nnepodstatné, či k uvedenému zisteniu dospeje v konaní na návrh tretej osoby alebo v konaní bez návrhu.\nPodstatné je, že k takému zisteniu správny orgán musí prihliadať ex offo“.\nPre vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú v zmysle vyššie citovaného ustanovenia je treba vziať do\núvahy nielen legislatívu platnú v čase poskytnutia ochrany napadnutej ochrannej známke pre územie\nSR (v roku 1995 zákon č. 174/1988 Zb.), ale aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika\nviazaná, a ktoré ustanovujú podmienky pre zápis medzinárodných ochranných známok, t.j. už vyššie\nspomínanú Madridskú dohodu o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok (čl. 5)\na Parížsky dohovor na ochranu priemyslového vlastníctva (čl. 6 quinquies písm. A ods. 1, čl. 6 písm. B).\nV tomto prípade sa odvolací súd plne stotožnil s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí žalovaného (a\nprvostupňového orgánu) v tom, že boli zohľadnené odlišnosti postupu vyplývajúce z § 7 ods. 3 zák.\nč. 174/1988 Zb. v nadväznosti na vyhlášku o konaní vo veciach národných ochranných známok a\npostupu založeného Madridskou dohodou vo vzťahu k medzinárodným zápisom ochranných známok,\n\nktoré podrobne rozviedol prvostupňový správny orgán, a tiež s tým, že ochrana zväzových ochranných\nznámok sa nemôže odmietnuť žiadnemu združeniu, ktorého existencia neodporuje zákonu krajiny\npôvodu z dôvodu, že združenie nemá sídlo v krajine, kde sa ochrana požaduje alebo že nie je ustanovené\npodľa zákonodarstva tejto krajiny.\nVzhľadom na uvedené je návrh na vyhlásenie neúčinnosti napadnutej ochrannej známky na území SR\nv zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 55/1997 Z.z. nedôvodný.\nPokiaľ ide o návrh na vyhlásenie neúčinnosti podľa § 16 ods. 3 zákona č. 55/1997 Z.z., aj tento\ntreba považovať za nedôvodný, pretože v konaní bolo preukázané, že napadnutá ochranná známka\nnebola a nie je určená na označenie skutočnosti, že predmetný výrobok je ekologický, ale poukazuje\nna zhodnotenie a recykláciu daného obalu v určitom systéme zberu a nemôže vypovedať o obsahu či\nkvalitatívnych vlastnostiach daného tovaru.\nNavrhovateľ výmazu predloženými dokladmi (prieskum verejnej mienky k symbolom a problematike\n„ZELENÉHO BODU“, návrh zmluvy o používaní ochrannej známky „ZELENÝ BOD“, výpisy z ochranných\nznámok, fotografie spotrebiteľských obalov, etikiet, papierových tašiek, nábytkových dielov IKEA, ...\nvyhláška MŽP SR z 18.12.2002) namietal a preukazoval stratu rozlišovacej schopnosti podľa § 16 ods.\n9 zákona č. 55/1997 Z.z. v zn. n. p.\nSprávny orgán po vyhodnotení dokladov samostatne a v ich vzájomnej súvislosti konštatoval, že z\ndôkazných materiálov nevyplynulo používanie ochrannej známky ako označenia obvyklého v súvislosti\ns konkrétnym druhom tovaru či službou medzi bežnými spotrebiteľmi, a už vôbec nie medzi relevantnou\nodbornou verejnosťou, ktorú tvoria povinné osoby v zmysle platnej legislatívy v obalovom a odpadovom\nhospodárstve. Majiteľ vyvíja činnosť na území SR prostredníctvom oprávnenej spoločnosti ENVI-PAK,\na.s., ktorá svojimi aktivitami informuje povinné osoby o danom systéme a komunikuje s povinnými\nosobami už začlenenými do daného systému prostredníctvom uzatvorenia zmluvy so spoločnosťou\nENVI-PAK, a.s. Relevantná spotrebiteľská verejnosť vníma a spája napadnutú ochrannú známku s\ninformáciou o určitom systéme zberu (a nie na označenie tovaru ako takého), recyklácie a zhodnotenia\nodpadov z obalov, do ktorého sa je možné zapojiť. Títo spotrebitelia sú buď priamo zapojení do\nsystému „ZELENÝ BOD“, alebo zhodnocujú odpad prostredníctvom inej oprávnenej organizácie alebo\ntak robia individuálne. Navrhovateľom výmazu predložený prieskum verejnej mienky nezohľadnil v rámci\nvzorky respondentov vyššie uvedené špecifiká daného prípadu, pretože skúmaná vzorka respondentov\nbola podmienená len vekom nad 18 rokov a nie odbornosťou v oblasti odpadového hospodárstva.\nVýsledky tohto prieskumu nemožno považovať za smerodajné v posúdení tvrdenej straty rozlišovacej\nspôsobilosti napadnutej ochrannej známky. Naviac výsledky prieskumu predložené jednou stranou\n(navrhovateľom) bez zohľadnenia všetkých okolností prípadu, nestačia na preukázanie zdruhovenia\nnapadnutej ochrannej známky.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný konštatoval, že úrad rozhodol správne, dôkazy hodnotil\npodľa svojej úvahy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a má za to, že navrhovateľom výmazu predložené\ndoklady nemožno považovať za dôkazy preukazujúce zápis napadnutej ochrannej známky v rozpore so\nzákonom. V konaní nebolo preukázané naplnenie dôvodu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú\npodľa § 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z. v spojení s § 7 ods. 3 zákona č. 174/1988 Zb. v znení\nplatnom v čase územného rozšírenia napadnutej ochrannej známky. Predložené dôkazy nestačili ani\nna preukázanie naplnenia podmienok pre zrušenie ochrannej známky v zmysle § 34 ods. 1 písm. b/\nzákona č. 506/2009 Z.z., keďže nebolo preukázané zdruhovenie a strata rozlišovacej spôsobilosti a jej\nvnímanie zo strany príslušných spotrebiteľov len ako druhu tovaru alebo služby ako takej, a ani naplnenie\nustanovenia § 45 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z.z.\nOdvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích námietok a žalobných dôvodov dospel k záveru,\nže prvostupňový správny orgán postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, a vo veci rozhodol vecne a právne\nsprávne, z ktorých dôvodov žalovaný rozhodnutie potvrdil.\nŽalovaný a prvostupňový správny orgán skúmali navrhovateľom výmazu uplatnené dôvody a z\nrozhodnutia vo veci a ani z predloženého spisu nevyplýva, že by v prejednávanej veci svojou úvahou\n\nprekročili zákonom ustanovené medze pre voľnú úvahu. Správny orgán nepochybil ani pri právnom\nhodnotení zisteného skutkového stavu a jeho záver sa zakladá na zákonne a dostatočne vykonanom\ndokazovaní a vlastné hodnotenie dôkazov je jasne, podrobne a zrozumiteľne rozvedené v odôvodnení\npreskúmavaného rozhodnutia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky súhlasí s vecnými argumentami žalovaného v danej veci. Svoje\nnázory v tomto smere prvostupňový orgán ako i žalovaný odôvodnili logickými úvahami, ktoré\nvychádzajú z príslušných podkladov a dokumentov, ktoré sú taktiež v rozhodnutiach správnych orgánov\nrozumnými úvahami a argumentmi rozsiahle a precíznym spôsobom aj odôvodnené, a preto ich odvolací\nsúd po preskúmaní považuje za vecne správne, a v podrobnostiach na ne odkazuje.\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej\nrozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov §§ 247 a nasl. O.s.p.)\nje posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi,\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci\nsprávneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenie správneho orgánu a či je takou vadou konania\npred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods.\n3 O.s.p.).\nVychádzajúc zo skutkových okolností daného prípadu a vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd\nSlovenskej republiky nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že krajský súd dospel\nk nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Krajský súd v Banskej Bystrici postupoval správne,\nkeď preskúmavané rozhodnutie potvrdil. V jeho konaní neboli zistené ani procesné pochybenia\nodôvodňujúce zrušenie rozsudku a jeho vrátenie na ďalšie konanie, preto Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 a § 219 ods. 1, 2 O.s.p.\npotvrdil.\nSpôsob, akým žalovaný a prvostupňový orgán vykonali dokazovanie a vyhodnotili dôkazy je plne v\nsúlade s riadnym konaním tak, ako ho predpokladajú správny poriadok a zákon o ochranných známkach.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní nemal úspech, preto mu súd\nnáhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}