{"guid": "526d23f9-ff0a-484e-a48d-d4007a914e62:a0875852-6c7d-4656-aab9-77db92872b4e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6012200184.1", "spisova_znacka": "3Sžhuv/5/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžhuv/5/2012 z 26. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. novembra 2013, sp. zn. 3Sžhuv/5/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6012200184.1", "identifikacne_cislo": "6012200184", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "datum_vydania": "2013-11-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-35.odsek-1", "nazov": "§ 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-34.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 34 ods. 1 písm. b) zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-34.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-43.odsek-3", "nazov": "§ 43 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-43.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-43"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/506#paragraf-35", "/SK/ZZ/2009/506#paragraf-34", "/SK/ZZ/2009/506#paragraf-43"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a0875852-6c7d-4656-aab9-77db92872b4e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200184.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200184.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200184.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžhuv/5/2012\n6012200184\n26. 11. 2013\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2013:6012200184.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a zo\nsudkýň JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci žalobcu: Halston Properties,\ns.r.o., Stavbárska 7, 821 07 Bratislava, IČO: 36 363 171, právne zastúpená: LEGAL ADVISORY\nGROUP, s.r.o. Stavbárska 7, 821 07 Bratislava, IČO: 35 967 081, proti žalovanému: Úrad priemyselného\nvlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom J. Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho\núčastníka: Der Grüne Punkt Duales System Deutschland GmbH, Frankfurter Strasse 720-726, 511 45\nKöln, Nemecko, zastúpený JUDr. Petrom Arendackým, advokátom, Advokátska kancelária Čapkova 2,\n811 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MOZ 585714 II/144-2011 zo\ndňa 21. decembra 2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici\nč. k. 24S/21/2012-73 zo dňa 03. augusta 2012, jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/21/2012-73 zo\ndňa 03. augusta 2012 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia\nrozhodnutia žalovaného č. MOZ 585714 II/144-2011 zo dňa 21. decembra 2011 a účastníkom náhradu\ntrov konania nepriznal.\nUvedeným rozhodnutím žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny\nporiadok) v zn. n. p. v spojení s § 34 ods. 1 písm. b/, § 35 ods. 1 a § 45 ods. 3 zákona č. 506/2009\nZ.z. o ochranných známkach (ďalej aj „zákon o ochranných známkach“) rozklad žalobcu podaný proti\nrozhodnutiu Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“ alebo „prvostupňový\nsprávny orgán“) zn. MOZ 585714-I/82-2009 zo dňa 08. októbra 2009 zamietol a rozhodnutie potvrdil.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že predmetom súdneho prieskumu bola zákonnosť\nrozhodnutia žalovaného vo veci návrhu na výmaz, resp. na zrušenie a na vyhlásenie neplatnosti\n(neúčinnosti) kombinovanej kolektívnej medzinárodnej ochrannej známky „DER GRÜNE PUNKT“\nč. 585714 na území Slovenskej republiky, ako aj zákonnosti postupu, ktorý vydaniu rozhodnutia\npredchádzal. Citoval ustanovenia § 34 ods. 1 písm. b/, § 35 ods. 1, § 45 ods. 3, § 51 ods. 5, § 52\nods. 3, 54 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z.z., ďalej § 7 ods. 3 zákona č. 174/1988 Zb., čl. 5 ods. 1, 2 a\n5 Madridského dohovoru (1), čl. 6 quinquies A. - (1), čl. 6 quinquies B., čl. 7 bis 1, 2 a 3, z ktorých\n\nvyplýva, že pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na výmaz ochrannej známky, podaného v zmysle § 16\nods. 9 zákona č. 55/1997 Z.z., ktorý sa považuje za návrh na zrušenie ochrannej známky v zmysle § 34\nods. 1 písm. b/ zákona č. 506/2009 Z.z. úrad skúma, či sa ochranná známka v dôsledku činnosti alebo\nnečinnosti majiteľa stala obvyklým pomenovaním pre tovary alebo služby, pre ktoré je zapísaná.\nRozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu je založené na posúdení, že navrhovateľ\nvýmazu predloženými dôkazmi nepreukázal splnenie podmienok na zrušenie napadnutej ochrannej\nznámky v zmysle § 34 ods. 1 písm. b/ zákona č. 506/2009 Z.z., keďže nebolo preukázané zdruhovenie\na strata rozlišovacej spôsobilosti napadnutej ochrannej známky a jej vnímanie zo strany príslušných\nspotrebiteľov len ako druhu tovaru alebo služby ako takej.\nKrajský súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v\nžalobe dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie i predchádzajúce konanie nie je z dôvodov uvedených\nv žalobe nezákonné a jednotlivé námietky podrobne odôvodnil.\nNámietku žalobcu, ak tvrdil, že úrad nepodmienil rozšírenie územnej platnosti napadnutej kolektívnej\nochrannej známky predložením písomnej zmluvy a preto jej zápis (resp. územné rozšírenie) bol v\nrozpore s národnou legislatívou považoval krajský súd za nedôvodnú a uviedol k nej, že z § 7\nzákona č. 174/1988 Zb. vyplýva, že kolektívna ochranná známka mala podľa vtedajšej úpravy osobitné\npodmienky ochrany stanovené zákonom. Hmotnoprávnou podmienkou ochrany kolektívnej ochrannej\nznámky bolo, aby príslušné subjekty uzatvorili písomnú zmluvu o prihláške a používaní kolektívnej\nochrannej známky. V prejednávanom prípade išlo o medzinárodnú kolektívnu ochrannú známku, ktorej\npodmienky územného rozšírenia ochrany na území SR boli upravené medzinárodnými zmluvami a\npri zápise územného rozšírenia takejto kolektívnej ochrannej známky je úrad povinný vykonať zápis\nvždy, s výnimkou prípadov, keď sú splnené podmienky na odmietnutie ochrany. Pokiaľ úrad oprávnenie\nna odmietnutie ochrany dané mu čl. 5 ods. 1 Madridskej dohody v lehote stanovenej v čl. 5 ods. 5\nMadridskej dohody nevyužije, toto oprávnenie mu zanikne. Z toho vyplýva, že v takom prípade sú\nsplnené všetky podmienky na zápis medzinárodnej ochrannej známky do registra. Z uvedeného dôvodu\nje správny záver žalovaného, že žalobca nepreukázal splnenie dôvodu na vyhlásenie ochrannej známky\nza neplatnú v zmysle § 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z. a takýto záver nie je výsledkom nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.\nZa nedôvodnú vyhodnotil krajský súd ďalšiu námietku žalobcu, že nedostatok rozlišovacej spôsobilosti\nalebo obvyklosť pomenovávania nie je možné zužovať len na druhovosť ochrannej známky, a ak\núrad skúmal aj druhovosť, ide o nesprávny postup žalovaného, ktorý viedol k nesprávnym záverom\na následne nezákonnému rozhodnutiu. Zhodne s argumentáciou žalovaného krajský súd konštatoval,\nže zo znenia ust. § 34 ods. l písm. b/ zák. č. 506/2009 Z.z. vyplýva, že jednou z nevyhnutných\npodmienok pre zrušenie ochrannej známky z tohto dôvodu je práve to, že sa ochranná známka stane\nuž len obvyklým pomenovaním pre tovary alebo služby, pre ktoré je zapísaná, teda tzv. „zdruhovenie\nochrannej známky“. V takomto prípade totiž ochranná známka nie je schopná plniť svoju základnú\nfunkciu a nie je ju možné považovať za takú, na základe ktorej spotrebiteľ dokáže identifikovať tovary\nalebo služby jej majiteľa a odlíšiť ich od tovarov a služieb iných subjektov pôsobiacich na trhu. Pokiaľ\nspotrebiteľ prestane ochrannú známku vnímať vo vzťahu k tovarom a službám konkrétneho subjektu,\nmožno hovoriť o strate rozlišovacej spôsobilosti, ktorá je základnou funkciou ochrannej známky. Možno\npreto súhlasiť so záverom žalovaného, že v prípade zdruhovenia ochrannej známky táto zároveň stratí\nrozlišovaciu spôsobilosť. Úrad v konaní správne skúmal, resp. zisťoval, či sa napadnutá ochranná\nznámka stala obvyklým pomenovaním pre tovary a služby pre ktoré je zapísaná, t.j. či ochranná známka\nzdruhovela a či stratila rozlišovaciu spôsobilosť. Pokiaľ nazval „obvyklosť“ pomenovania „zdruhovením“,\nide podľa názoru súdu len o synonymum k obvyklosti pomenovania. Žalobca v žalobe netvrdil, že\nby napadnutá ochranná známka bola synonymom pre pomenovanie určitých tovarov, pre ktoré bola\nzapísaná alebo služieb, pre ktoré je zapísaná a naopak. Naplnenie zrušovacieho dôvodu podľa §\n35 ods. 1 písm. b/ zákona č. 506/2009 Z.z. odvodzuje z toho, že predmetná ochranná známka sa\nstala synonymom ekologickosti obalov a tovarov. Takéto tvrdenie nestačí, nakoľko dôvodom zrušenia\nochrannej známky nie je „zdruhovenie“ pre pomenovanie určitej charakteristiky, či vlastnosti tovaru alebo\nslužby, ale je potrebné, aby zdruhovela, t.j. stala sa obvyklým pomenovaním pre pomenovanie tovaru,\n\nalebo služby ako takých. Aj v tom prípade, ak by sa ochranná známka stala obvyklým pomenovaním\npre určité tovary alebo služby, musela by byť táto skutočnosť v konaní z dôvodov predložených\nnavrhovateľom preukázaná. Keďže nebola, je právne bezvýznamné skúmať, či majiteľ ochrannej\nznámky vykonáva činnosti smerujúce k tomu, aby jeho ochranná známka nezdruhovela (nestala sa\nobvyklým pomenovaním).\nŽalobca navrhol dôkaz prieskumom verejnej mienky na tvrdenie, že ochranná známka sa stala obvyklým\npomenovaním pre vlastnosť výrobkov alebo obalov, na ktorých je umiestnená, konkrétne, že ide o\nekologické výrobky a obaly. Podľa krajského súdu nešlo o dôkaz, ktorého hodnotenie by mohlo mať za\nnásledok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Skutkové závery zistené z vykonaného dokazovania\nsú výsledkom správneho uváženia a súd skúmal, či ide o úvahu, ktorá je v súlade so základnými\npravidlami vykonávania dokazovania a súčasne, či nevybočuje z medzí logického uvažovania. V tomto\nprípade skutkový záver, že ani z prieskumu verejnej mienky nebolo zistené, že napadnutá ochranná\nznámka sa stala obvyklým pomenovaním pre niektoré tovary resp. služby, pre ktoré bola zapísaná,\nje výsledkom logického uvažovania pri hodnotení skutkových zistení a dôkazov obsiahnutých v spise.\nNesúhlas žalobcu s hodnotením dôkazov nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia.\nStanovisko žalobcu k uplatnenému dôvodu na zrušenie ochrannej známky podľa § 45 ods. 3 zákona\nč. 506/2009 Z.z. uvedené v žalobe nerozporuje záver žalovaného o neexistencii tohto dôvodu. Z\nuplatneného návrhu na výmaz vyplýva, že k tomuto dôvodu absentujú tak skutkové tvrdenia, ako aj\ndôkazy o jeho naplnení.\nProti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca, v dôvodoch ktorého navrhol, aby najvyšší súd\nrozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu, vec\nvráti na ďalšie konanie a prizná mu náhradu trov konania z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní namietal nesprávnosť dôvodov uvedených v\nrozsudku krajského súdu, ktorý konštatoval, cit. „ Pokiaľ Úrad oprávnenie na odmietnutie ochrany\ndané mu citovaným čl. 5 ods. 1 Madridskej dohody v lehote stanovenej čl. 5 ods. 5 Madridskej\ndohody nevyužije, toto oprávnenie mu zanikne. Z toho vyplýva, že v takom prípade sú splnené všetky\npodmienky na zápis medzinárodnej ochrannej známky do registra. Z uvedeného dôvodu je správny\nzáver žalovaného, že žalobca nepreukázal splnenie dôvodu na vyhlásenie ochrannej známky za\nneplatnú v zmysle § 35 ods. 1 zák. č. 506/2000 Z.z. a takýto záver teda nie je výsledkom nesprávneho\nprávneho posúdenia veci“.\nTento výrok súdu vníma žalobca ako významové jadro posúdenia otázky nesplnenia hmotnoprávnych\na procesných podmienok na zápis kolektívnej ochrannej známky a predstavuje nesprávne právne\nposúdenie veci.\nV ďalšej časti odvolania uviedol, že na pojednávaní predložil viac ako desiatku výmerov a odmietnutí\nEurópskeho Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu a tiež Poľského Úradu, ktoré majú vo vzťahu\nk rozhodnej medzinárodnej zmluve rovnaký vzťah a v príslušnom regionálnom (najmä nariadenie\nRady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva), resp. v národnom predpise o ochranných\nznámkach tiež požadujú pre kolektívne ochranné známky splnenie dodatočných kritérií. Tieto doklady\nlen ilustrujú, že výklad medzinárodnej zmluvy vo vzťahu k národnému predpisu ako ho prezentoval\nžalovaný je nesprávny. Článok 6 quinquies Parížskej únijnej dohody definuje možnosť odmietnuť zápis v\nrôznych prípadoch, pričom tento článok definuje podmienky pre bežné ochranné známky a nevylučuje,\nže v prípade špeciálnych, kolektívnych, zväzových známok patriacich združeniam môže byť požadované\nsplnenie aj iných kritérií. To určuje článok 7 bis. (článok 6 quinquies je všeobecným ustanovením, ktoré\nje v prípade kolektívnych ochranných známok doplnené ešte špeciálnym článkom 7 bis.), v zmysle\nktorého nemal slovenský úrad žiadnu povinnosť plynúcu z medzinárodných dohôd na to, aby zapísal\nkolektívnu ochrannú známku, ktorá nepatrí združeniu. Úrad neodmietol ochranu kolektívnej ochrannej\nznámky napriek tomu, že zjavne nepatrila združeniu, ale spoločnosti s ručením obmedzeným.\n\nAni v prípade iného výkladu ods. 1 článku 7bis nie je dôvod, prečo nemal úrad uplatniť odsek 2\nčlánku 7bis Parížskej únijnej dohody. Odmietnutie ochrany je tu podmienené odporom proti verejnému\nzáujmu. Verejný záujem bol pritom jasne definovaný v zákone, ktorý určoval funkciu kolektívnej\nochrannej známky a s tým spájal podmienky pre jej zápis, resp. pre akceptáciu medzinárodnej\nochrany. Verejný záujem vidí žalobca tiež v dodržaní zásady rovnosti účastníkov v konaní podľa §\n4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, podľa ktorej majú všetci rovnaké procesné práva a\npovinnosti. Postupom žalovaného zahraniční prihlasovatelia získavajú neoprávnené výhody a následne\naj nerovnaké postavenie na trhu. Sporná nie je skutočnosť, či úrad mal vyžadovať splnenie národných\npožiadaviek pre kolektívnu ochrannú známku, ale sporné je len to, či nečinnosťou a márnym uplynutím\nlehoty podľa článku 5 ods. 5 Madridskej dohody sa mohol medzinárodný zápis považovať za zákonný.\nZdôraznil, že uplynutím lehoty na oznámenie o zamietnutí zápisu sa neodstránil prvotný nedostatok a\nrozpor, neodstránil sa teda základný nesúlad predtým vykonaného zápisu s národným právom, nesúlad\nspočívajúci v nesplnení hmotnoprávnych podmienok zápisu kolektívnej ochrannej známky pre územie\nSR.\nVýmazové konanie, resp. konanie o vyhlásení neplatnosti ochrannej známky má za úlohu napraviť\nchyby, ktoré vznikli pri jej zápise, keďže sa dá pri činnosti úradov vždy predpokladať určitý stupeň\npochybenia alebo zlého výkladu príslušným noriem. Všetky právne normy, ktoré platili v rozhodnom čase\nod medzinárodného zápisu až do vydania druhoinštančného rozhodnutia úradu definovali podmienky\nvýmazu, resp. vyhlásenia neplatnosti bez toho, aby umožňovali premlčať dobu v prípade rozporu s\npodmienkami na zápis ochrannej známky do registra podľa predpisov platných v čase jej zápisu. Pri\nniektorých iných výmazových dôvodoch pritom bola stanovená lehota, po ktorej už nebolo možné\nzapísanú ochrannú známku vymazať (napr. 5 rokov podľa § 16 ods. 16 zákona č. 55/1997 Z.z.).\nSkutočnosť, že v prípade nesplnenia podmienok na zápis zákonodarca nestanovil žiadnu dobu\npremlčania žalobcu ubezpečuje v tom, že márne uplynutie lehoty na oznámenie o zamietnutí nie je\nmožné považovať za splnenie hmotnoprávnych podmienok zápisu alebo za dodatočné konvalidovanie\nstavu.\nÚrad pochybil, keď zmluvu od majiteľa nevyžadoval a počas konania kolektívnu ochrannú známku\nnevymazal alebo nevyhlásil za neplatnú aj z vlastného podnetu. V započatom konaní by pritom majiteľ\nnapadnutej ochrannej známky mohol preukázať splnenie podmienok alebo inak účinne hájiť svoje\nzáujmy, teda nebol by ukrátený na svojich právach prvotným pochybením úradu.\nŽalovaný navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť a vo vyjadrení k odvolaniu\nuviedol, že odvolacie námietky žalobcu je možné rozdeliť do 2 okruhov- splnenie hmotnoprávnych\npodmienok na zápis kolektívnej ochrannej známky a spôsobilosť právnej formy GmbH byť majiteľom\nkolektívnej ochrannej známky. Poukázal na to, že podľa žalobcu dôvodom vyhlásenia neúčinnosti\nmedzinárodnej ochrannej známky MOZ 585714 podľa § 35 ods. l zákona o ochranných známkach\nje, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky na jej zápis do registra podľa predpisov platných v\nčase jej zápisu. Stotožnil sa so záverom krajského súdu v tom, že žalobca nevidel rozpor zápisu,\nresp. územného rozšírenia platnosti medzinárodnej kolektívnej ochrannej známky s hmotnoprávnymi\npodmienkami zápisnej spôsobilosti v zmysle národnej legislatívy v neexistencii, resp. absencii písomnej\nzmluvy o používaní kolektívnej ochrannej známky, ale v procesnom pochybení žalovaného, ktorý\ndanú zmluvu od majiteľa medzinárodnej kolektívnej ochrannej známky nevyžadoval. Žalobcom tvrdené\nprocesné pochybenie nie je možné automaticky stotožniť, resp. označiť za nesplnenie hmotnoprávnej\npodmienky existencie písomnej zmluvy o prihláške a používaní kolektívnej ochrannej známky. Žalobca\nnepreukázal splnenie dôvodu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú v zmysle § 35 ods. 1 zákona\no ochranných známkach a tento záver žalovaného nie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia\nveci.\nTvrdenie, že majiteľ napadnutej ochrannej známky MOZ 585714 nie je združením a teda ani\nbyť spôsobilým majiteľom kolektívnej ochrannej známky žalovaný odmieta, pretože nie je možné\nstotožňovať právnu formu združenia (žalobca môže mať na mysli zrejme len združenie založené podľa\nzákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov alebo záujmové združenie právnických osôb založené\npodľa § 20f a nasl. Občianskeho zákonníka) s pojmom, resp. legislatívnou skratkou združenie, použitou\n\nv § 43 ods. 1 zákona o ochranných známkach. Ustanovenie § 43 ods. l zákona o ochranných známkach\nbez bližšej špecifikácie (nie je použitý ani odkaz na prípadný relevantný právny predpis) uvádza, resp.\nz neho vyplýva, že majiteľom kolektívnej ochrannej známky môže byť združenie fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ktoré má právnu subjektivitu (ďalej len „združenie“). Vzhľadom na to, že zákon o\nochranných známkach presnejšie nevymedzuje pojem združenie (jedinou podmienkou je jeho právna\nsubjektivita), je dôvodné považovať za združenie v zmysle legislatívnej skratky použitej v § 43 ods. 1 aj\nobchodné spoločnosti, konkrétne aj spoločnosť s ručením obmedzeným (GmbH). Podporne poukázal\nžalovaný aj na skutočnosť, že v čase rozširovania územnej platnosti medzinárodných kolektívnych\nochranných známok „ZELENÝ BOD“ bol platný a účinný zákon č. 174/1998 Zb. o ochranných známkach,\npodľa ktorého majiteľom kolektívnej ochrannej známky bola právnická osoba (čomu iste zodpovedá\nprávna forma GmbH) alebo fyzická osoba, alebo pluralita právnických či fyzických osôb. Nasledujúci\nzákon č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach definoval v § 1 ods. 2 ako majiteľa kolektívnej ochrannej\nznámky právnickú osobu založenú na ochranu záujmov jej členov alebo na iný účel, a to taktiež\nza použitia legislatívnej skratky „združenie“. Ustanovenie bolo navyše bližšie špecifikované pomocou\nodkazu a v poznámke pod čiarou k tomuto odkazu bol príkladmo uvedený práve § 56 a nasl. Obchodného\nzákonníka.\nĎalší účastník konania sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\na konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta\nprvá, § 212 ods. l O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a\npo tom, ako bol deň vyhlásenia rozhodnutia zverejnený na úradnej tabuli Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>, najmenej päť dní vopred,\nrozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).\nPredmetom prieskumu v tomto súdnom konaní je rozhodnutie o výmaze (návrhu o zrušení ochrannej\nznámky v zmysle § 34 ods. 1 písm. b/ zákona č. 506/2009 Z.z.) medzinárodne registrovanej ochrannej\nznámky. Z hľadiska námietok žalobcu je pre riadne zistenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia a\npre rozhodnutie vo veci potrebné skúmať správnosť procesného postupu žalovaného a jednak aspekty\nhmotnoprávneho posúdenia, či boli naplnené skutočnosti podľa § 16 ods. 1, 3, 9 zákona č. 506/2009\nZ.z. pre výmaz predmetnej ochrannej známky z dôvodov nedostatku rozlišovacej spôsobilosti.\nTreba pripomenúť, že vzhľadom na skutočnosť, že od 01.01.2010 nadobudol účinnosť zákon č. 506/2009\nZ.z. o ochranných známkach, ktorý nahradil zákon č. 55/1997 Z.z., žalovaný ako druhostupňový správny\norgán postupoval podľa § 54 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z.z., keď podmienky pre vyhlásenie napadnutej\nochrannej známky za neplatnú posudzoval v zmysle § 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z.(v nadväznosti\nna § 7 ods. 3 zákona č. 174/1988 Zb.) a podmienky pre zrušenie napadnutej ochrannej známky\nposudzoval v zmysle § 34 ods. 1 písm. b/ zákona č. 506/2009 Z.z. Podľa žalovaného nebolo preukázané\nani naplnenie podmienok pre zrušenie napadnutej ochrannej známky uvedených v § 45 ods. 3 zákona\nč. 506/2009 Z.z.\nZmyslom a účelom používania ochranných známok je rozlíšenie výrobkov a služieb rôznych výrobcov,\nresp. poskytovateľov, pričom rozlišovacia spôsobilosť nespočíva len v spôsobilosti odlíšiť jeden\nkonkrétny výrobok (službu) od iného, ale i v zameniteľnosti výrobcov (poskytovateľov) výrobkov (služieb)\nrovnakého druhu.\n\nRozlišovacia spôsobilosť je vo svojej podstate schopnosť označenia svojou formou a obsahom umožniť\nspotrebiteľovi rozlíšiť tovary alebo služby pochádzajúce od rôznych subjektov, inak povedané, zaručiť\nidentitu pôvodu tovarov alebo služieb pre ktoré je zapísaná.\nZa označenia alebo ochranné známky nemajúce rozlišovaciu spôsobilosť, t.j. za zameniteľné sa\npovažujú také, ktorých slovné, obrazové, alebo aj kombinované prevedenie môže vo vedomí\nspotrebiteľskej verejnosti vyvolať nebezpečenstvo zámeny označenia alebo ochranných známok\npochádzajúcich od rôznych subjektov alebo nebezpečenstvo vzniku mylnej predstavy o vzájomnej\nspojitosti s označením alebo ochrannou známkou so skorším právom prednosti. Pri posudzovaní\nrozlišovacej spôsobilosti označenia alebo ochranných známok je predmetom hodnotenia jednak celkový\ndojem, ktorý označenie u spotrebiteľa môže vyvolať a ďalej jeho jednotlivé vizuálne, fonetické a\nsémantické podobnosti s ohľadom na prípadné farebné prevedenie, grafické usporiadanie, ako aj s\nohľadom na dominantné prvky, pričom označenia alebo ochranné známky sa vždy posudzujú v takej\npodobe, v akej sú prihlásené, resp. zapísané v registri ochranných známok.\nZ obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil skutkový stav tak, ako ho\npodrobne uviedol krajský súd, a z ktorého vyberá nasledovné.\nDňa 04.03.2008 bol Úradu priemyselného vlastníctva SR Banská Bystrica doručený návrh žalobcu na\nvýmaz kombinovanej medzinárodnej ochrannej známky „DER GRÜNE PUNKT“ z registra ochranných\nznámok platnej na území Slovenskej republiky v zmysle § 16 ods. l, 3 a ods. 9 a § 23 zákona č. 55/1997\nZ.z. o ochranných známkach. Navrhovateľ výmazu žiadal vyhlásiť neúčinnosť zápisu na našom území\npre všetky zapísané tovary a služby v celom rozsahu z dôvodu, že napadnutej ochrannej známke bola\npriznaná ochrana na území SR v rozpore so zákonom č. 174/1988 Zb. o ochranných známkach platným\nv Slovenskej republike v roku 1995 a tiež, že je zapísaná v medzinárodnom registri ako kolektívna\nochranná známka, a preto podľa zákona č. 174/1988 Zb. malo byť úradom obligatórne požadované\npredloženie písomnej zmluvy o prihláške a používaní kolektívnej ochrannej známky v zmysle § 7 ods.\n3 citovaného zákona. Licencia poskytnutá ku kolektívnej ochrannej známke pre spoločnosť ENVIPAK, a.s., na území SR v roku 2005 je vecne aj procesne neplatná, lebo v čase zápisu licencie do\nmedzinárodného registra národná legislatíva zakazovala poskytnutie licencie na kolektívnu ochrannú\nznámku.\nAko ďalší dôvod návrhu na výmaz žalobca uviedol ustanovenie § 23 zákona č. 55/1997 Z.z., v\nzmysle ktorého úrad vymaže z registra ochrannú známku v prípade, ak členovia združenia zásadným\nspôsobom porušujú zmluvu o používaní kolektívnej ochrannej známky. Preto ak v príslušnom spise\nna národnom úrade nie je uložená zmluva o používaní kolektívnej ochrannej známky tak, ako úrad\nvyžaduje, napadnutá ochranná známka používa ochranu na území SR v rozpore s národnou legislatívou.\nPokiaľ ide o ustanovenie § 16 ods. 3 a § 16 ods. 9 zákona č. 55/1997 Z.z., napadnutá ochranná\nznámka je v súčasnosti chápaná ako vyjadrenie ekologických vlastností tovaru. Takáto pozitívna\nvlastnosť je chápaná ako súčasť kvality, akosti alebo tiež aj povahy tovaru alebo služieb. Majiteľ v\nlicenčných podmienkach však nestanovil žiadne kvalitatívne kritéria, ktoré by obmedzovali používanie\njeho ochrannej známky len na ekologické tovary alebo služby.\nK návrhu na výmaz podal majiteľ ochrannej známky vyjadrenie, v ktorom žiadal návrh zamietnuť a\nokrem iného uviedol, že strata rozlišovacej spôsobilosti je veľmi ojedinelý a mimoriadny dôvod na výmaz\nochrannej známky, preto jeho posúdenie a komplexné zhodnotenie musí byť dôkladné a založené na\nprísnych kritériách. V opačnom prípade by boli veľmi úspešné známky (ako výsledok aktivít ich majiteľov,\nkvality tovarov a poskytovania služieb, dôvery spotrebiteľov, uskutočnených reklamných kampaní a pod.,\na z toho dôvodu rozšírené a všeobecne známe) v nebezpečenstve expropriácie len na základe sklonu\nspotrebiteľskej verejnosti zovšeobecňovať. Spoločnosť ENVI-PAK, a.s., ktorá je v SR prevádzkovateľom\nsystému zberu, recyklácie a zhodnotenia odpadov z obalov „ZELENÝ BOD“ uskutočnila a uskutočňuje\ninformačné kampane týkajúce sa ochranných známok „ZELENÝ BOD“, ktorých cieľovou skupinou sú\nspotrebitelia, zákazníci, výrobcovia, predajcovia a producenti spotrebných obalov. Táto spoločnosť\nvyvíja činnosť smerujúcu k ochrane práv z ochranných známok „ZELENÝ BOD“ voči osobám, ktoré ich\nneoprávnene používajú a činnosť smerujúcu k potlačeniu ich neoprávneného používania.\n\nPrvostupňový správny orgán - Úrad, rozhodnutím zo dňa 08.10.2009 návrh na vyhlásenie neúčinnosti\nmedzinárodného zápisu ochrannej známky na území Slovenskej republiky zamietol po tom, čo všetky\nskutočnosti týkajúce sa návrhu na výmaz vyhodnotil.\nProti rozhodnutiu úradu podal navrhovateľ výmazu rozklad, v ktorom namietal, že správny orgán sa\nnedostatočne zaoberal dokladmi poukazujúcimi na používanie napadnutej ochrannej známky osobami\nodlišnými od majiteľa, poukázal na nevhodnú licenčnú politiku majiteľa, keďže spoločnosť ENVI-PAK,\na.s. hromadným spôsobom udeľuje sublicencie, a tiež namietal, že správny orgán nezohľadnil jeho\nargumenty a dostatočne nevyhodnotil predložené dôkazy, ktorými sú výsledky prieskumov agentúry\nMVK. Z týchto podľa jeho názoru vyplýva, že napadnutá ochranná známka neplní rozlišovaciu funkciu,\nnakoľko až 85% respondentov pripustilo, že označenie predstavujúce vyobrazenie napadnutej ochrannej\nznámky je symbolom obalu z recyklovanej suroviny, čiže napadnutú ochrannú známku považuje za\nekosymbol a nie za ochrannú známku, ktorá odlišuje tovary a služby takto označené od tovarov a\nslužieb iných podnikateľov. Správny orgán pochybil, keď v rámci priznania ochrany napadnutej ochrannej\nznámke na území SR prehliadol skutočnosť, že táto je zapísaná ako kolektívna ochranná známka.\nŽalovaný, predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky v Banskej Bystrici,\nnavrhovateľom výmazu podaný rozklad rozhodnutím zo dňa\n21. decembra 2011, zamietol a\nrozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil, pretože v konaní o rozklade neboli zistené dôvody, pre\nktoré by bolo nutné prvostupňové rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.\nNapadnutá kombinovaná ochranná známka č. 585714 „DER GRUNE PUNKT“ majiteľa Der Grune\nPunkt Duales System Deutschland GmbH, Frankfurter Strasse 720-726, 511 45 Koln, Nemecko, bola\nmedzinárodne zapísaná v registri ako kolektívna, certifikačná a garančná ochranná známka, pričom pre\núzemie Slovenskej republiky bola dodatočne územne rozšírená 20. februára 1995 pre tovary a služby v\ntriedach 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 11, 16, 20, 21, 24, 25,29, 30, 32, 34, 35, 36, 39, 40, 42 medzinárodného\ntriedenia tovarov a služieb, konkrétne pre služby „vzťahy s verejnosťou, poradenstvo pre spotrebiteľa\na podniky v otázkach súvisiacich so životným prostredím a odpadom, t.j. obmedzenie produkcie\nodpadov, zberu, prepravy, triedenia recyklovaných materiálov a eliminácia odpadu a surovín za účelom\nopätovného využitia, poradenstvo pre podniky produkujúce alebo využívajúce obaly a/alebo obalové\nmateriály“ v triede 35, pre služby „pomoc pri vyhľadávaní finančných prostriedkov na investovanie\ndo podnikov, zariadení a poskytovania služieb zameraných na zber, prepravu, triedenie, recykláciu a\nodstraňovanie odpadu a surovín za účelom opätovného využitia, poradenstvo vo financovaní služieb\nalebo projektov uvedených v triedach 35, 39, 40 a 42“ v triede 36, pre služby „zber a doprava\nodpadu a surovín za účelom opätovného využitia pre tretie osoby“ v triede 39, pre služby „recyklácia\nodpadov a surovín za účelom opätovného využitia pre tretie osoby“ v triede 40 a pre služby „triedenie\nodpadov a surovín za účelom opätovného využitia, rovnako ako ich eliminácia chemickou, fyzickou alebo\nbiologickou cestou pre tretie osoby, poradenstvo v oblasti rozvoja, výberu a použitia obalov, ekologických\nobalových materiálov a úsporných obalov rovnako, ako aj ich označovania, poradenstvo v otázkach\nzameraných na životné prostredie a elimináciu odpadu“ v triede 42 medzinárodného triedenia tovarov\na služieb.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle vyššie citovaného\nustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých\nprávnych noriem uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú\ndostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu\n\npovažuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom,\na aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského\nsúdu, vo svojom odôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia.\nUstanovenie § 51 ods. 5 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach (účinného od 01.01.2010)\nvýslovne upravuje rozsah použitia všeobecných predpisov o správnom konaní (správneho poriadku) na\nkonanie vo veciach ochrannej známky tak, že tieto sa použijú na všetky druhy konaní podľa zákona o\nochranných známkach s výnimkou ustanovení §§ 19, 28, 29, 32 až 34, 39, 49, 50, § 59 ods. 1 a § 60.\nSprávnym konaním sa nazýva postup správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb pri\nvydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny predpis. Zmyslom všetkých procesných predpisov je\nzabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a\nprávnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie prostriedkami,\nktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci.\nRozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne\norgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali\nneodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 4 správneho poriadku).\nPodľa prechodných ustanovení zákona č. 506/2009 Z.z. (§ 54 ods. 2 veta prvá), práva a vzťahy z\nochranných známok zapísaných do registra pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa riadia\nustanoveniami tohto zákona.\nAk bol pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona podaný návrh na výmaz ochrannej známky\npodľa doterajšieho zákona, považuje sa za návrh na zrušenie ochrannej známky alebo za návrh na\nvyhlásenie ochrannej známky za neplatnú podľa tohto zákona. Na posúdenie splnenia podmienok\nnávrhu na zrušenie ochrannej známky alebo návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú, na\nkonanie o tomto návrhu a jeho účinkoch sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona (§ 54 ods. 3 zákona).\nZákon č. 506/2009 Z.z. v § 1 ods. 1 upravuje práva a povinnosti súvisiace s právnou ochranou\nochranných známok a konania vo veciach ochranných známok pred Úradom priemyselného vlastníctva\nSlovenskej republiky (ďalej len „úrad“).\nOznačenie, ktoré môže tvoriť ochrannú známku je akékoľvek označenie, ktoré možno graficky znázorniť\na ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar tovaru alebo jeho obal,\nprípadne ich vzájomné kombinácie, ak takéto označenie je spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej\nosoby od tovarov alebo služieb inej osoby (§ 2 tohto zákona).\nUstanovenie § 2 zákona o ochranných známkach v podstate preberá ustanovenie čl. 7 nariadenia\nRady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva. Kritéria nevyhnutné pre kvalifikované používanie\nochrannej známky vymedzuje § 9 zákona o ochranných známkach, ktorý je transpozíciou čl. 10 smernice\n2008/95/ES a neoprávnené používanie tretími osobami je upravené v ustanovení § 8 ods. 2 zákona o\nochranných známkach (ako právnej normy, ktorá predstavuje implementáciu európskeho práva), ktorý\nje transpozíciou čl. 5 ods. 1 a 2 smernice 2008/95/ES.\nSúdny dvor Európskej únie (predtým Európsky súdny dvor) už viackrát zaujal stanovisko k pojmu\nrozlišovacej spôsobilosti (napr. rozhodnutie ESD C-329/02 (SAT.1 SatellitenFernsehen GmbH v. Office\nfor Harmonisation in the Inretnational Market) a tiež používaniu ochrannej známky (napr. aj v rozhodnutí\nC-40/01 Ansul).\n\nŽalobca v návrhu na vyhlásenie neplatnosti (neúčinnosti) ochrannej známky na území SR tvrdí, že jej\nbola poskytnutá ochrana (resp. rozšírená ochrana) pre územie SR v rozpore s vtedy platným zákonom\nč. 174/1988 Zb. Ochranná známka bola zapísaná na medzinárodnom úrade WIPO ako kolektívna a\nžalovaný mal odmietnuť poskytnúť jej ochranu pre územie SR, keďže jej majiteľ nepreukázal špecifické\npožiadavky, ktoré zákon vyžadoval, alebo mal podmieniť poskytnutie ochrany predložením písomnej\nzmluvy podľa § 7 ods. 3 zákona č. 174/1988 Zb.\nTreba zdôrazniť, že pre posúdenie naplnenia podmienok pre vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú\nje potrebné zohľadniť legislatívu platnú v čase poskytnutia ochrany pre územie SR (v roku 1995),\nt.j. zákon č. 174/1988 Zb. a medzinárodné zmluvy - Madridská dohoda o medzinárodnom zápise\ntovárenských a obchodných známok a Parížsky dohovor na ochranu priemyselného vlastníctva, ktorými\nje Slovenská republika viazaná, a ktoré ustanovujú podmienky pre zápis medzinárodnej ochrannej\nznámky.\nOdvolací súd súhlasí s názorom žalovaného, že národné a medzinárodné ochranné známky predstavujú\ndva odlišné systémy podliehajúce odlišným právnym predpisom, a preto nie je možné všetky\nustanovenia týkajúce sa národných ochranných známok aplikovať na medzinárodné ochranné známky\na naopak tak, ako to urobil žalobca. Splnenie podmienok na zápis medzinárodnej ochrannej známky\nposudzuje úrad krajiny, v ktorej bola známka prihlásená - úrad krajiny pôvodu). Slovenskú právnu úpravu\no kolektívnych ochranných známkach preto nie je možné vztiahnuť na poskytnutie ochrany pre územie\nSR.\nVýmaz ochrannej známky z registra je konaním, ktoré môže začať na základe podnetu (návrhu) tretej\nosoby, alebo ho môže úrad začať sám z vlastného podnetu keď zistí, že bola zapísaná v rozpore s\npodmienkami na jej zápis do registra ustanovenými zákonom.\nPodľa § 34 ods. 1 písm. b/ zákona č. 506/2009 Z.z. úrad na návrh tretej osoby zruší ochrannú známku,\nak sa ochranná známka v dôsledku činnosti alebo nečinnosti jej majiteľa stala obvyklým pomenovaním\npre tovary alebo služby, pre ktoré je zapísaná.\nPodľa § 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z. úrad vyhlási ochrannú známku za neplatnú, ak v konaní\nzačatom na návrh tretej osoby alebo v konaní z vlastného podnetu zistí, že neboli splnené podmienky\nna zápis ochrannej známky do registra podľa predpisov platných v čase jej zápisu.\nŽalobca v odvolaní predovšetkým namietal, že výmazové konanie, resp. konanie o vyhlásení neplatnosti\nochrannej známky má za úlohu napraviť chyby, ktoré vznikli pri jej zápise, keďže sa dá vždy predpokladať\nurčité pochybenie alebo zlý výklad právnych noriem, ďalej tvrdil, že úrad pochybil ak nevyžadoval\npísomnú zmluvu od majiteľa (ktorý stav chápe nielen ako procesný nedostatok) a tiež to, že z\nidentifikácie majiteľa ochrannej známky vyplýva, že nie je združením a jeho ochranná známka nemôže\nplniť rozlišovaciu funkciu podľa § 1 ods. 2 zákona o ochranných známkach. Upozornil aj na to, že úrad\npočas celého konania mohol predmetnú ochrannú známku vymazať alebo vyhlásiť za neplatnú aj z\nvlastného podnetu a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok KS v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/56/2009\npotvrdený rozsudkom NS SR sp. zn. 5Sžh/1/2010, z ktorého citoval ust. § 16 ods. 1 zák. č. 55/1997\nZ.z., podľa ktorého „správny orgán rozhodne o výmaze ochrannej známky v každom prípade, kedy zistí,\nže sa ako ochranná známka zapísalo označenie, ktoré je zo známkovoprávnej ochrany vylúčené. Je\npotom nepodstatné, či k uvedenému zisteniu dospeje v konaní na návrh tretej osoby alebo v konaní bez\nnávrhu. Podstatné je, že k takému zisteniu správny orgán musí prihliadať ex offo“.\nPre vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú v zmysle vyššie citovaného ustanovenia je treba vziať do\núvahy nielen legislatívu platnú v čase poskytnutia ochrany napadnutej ochrannej známke pre územie\nSR (v roku 1995 zákon č. 174/1988 Zb.), ale aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika\nviazaná, a ktoré ustanovujú podmienky pre zápis medzinárodných ochranných známok, t.j. už vyššie\nspomínanú Madridskú dohodu o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok (čl. 5)\na Parížsky dohovor na ochranu priemyslového vlastníctva (čl. 6 quinquies písm. A ods. 1, čl. 6 písm. B).\n\nV tomto prípade sa odvolací súd plne stotožnil s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí žalovaného (a\nprvostupňového orgánu) v tom, že boli zohľadnené odlišnosti postupu vyplývajúce z § 7 ods. 3 zák.\nč. 174/1988 Zb. v nadväznosti na vyhlášku o konaní vo veciach národných ochranných známok a\npostupu založeného Madridskou dohodou vo vzťahu k medzinárodným zápisom ochranných známok,\nktoré podrobne rozviedol prvostupňový správny orgán, a tiež s tým, že ochrana zväzových ochranných\nznámok sa nemôže odmietnuť žiadnemu združeniu, ktorého existencia neodporuje zákonu krajiny\npôvodu z dôvodu, že združenie nemá sídlo v krajine, kde sa ochrana požaduje, alebo že nie je\nustanovené podľa zákonodarstva tejto krajiny.\nVzhľadom na uvedené je návrh na vyhlásenie neúčinnosti napadnutej ochrannej známky na území SR\nv zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 55/1997 Z.z. nedôvodný.\nPokiaľ ide o návrh na vyhlásenie neúčinnosti podľa § 16 ods. 3 zákona č. 55/1997 Z.z., aj tento\ntreba považovať za nedôvodný, pretože v konaní bolo preukázané, že napadnutá ochranná známka\nnebola a nie je určená na označenie skutočnosti, že predmetný výrobok je ekologický, ale poukazuje\nna zhodnotenie a recykláciu daného obalu v určitom systéme zberu a nemôže vypovedať o obsahu či\nkvalitatívnych vlastnostiach daného tovaru.\nNavrhovateľ výmazu predloženými dokladmi (prieskum verejnej mienky k symbolom a problematike\n„ZELENÉHO BODU“, návrh zmluvy o používaní ochrannej známky „ZELENÝ BOD“, výpisy z ochranných\nznámok, fotografie spotrebiteľských obalov, etikiet, papierových tašiek, nábytkových dielov IKEA, ...\nvyhláška MŽP SR z 18.12.2002) namietal a preukazoval stratu rozlišovacej schopnosti podľa § 16 ods.\n9 zákona č. 55/1997 Z.z. v zn. n. p.\nSprávny orgán po vyhodnotení dokladov samostatne a v ich vzájomnej súvislosti konštatoval, že z\ndôkazných materiálov nevyplynulo používanie ochrannej známky ako označenia obvyklého v súvislosti\ns konkrétnym druhom tovaru či službou medzi bežnými spotrebiteľmi, a už vôbec nie medzi relevantnou\nodbornou verejnosťou, ktorú tvoria povinné osoby v zmysle platnej legislatívy v obalovom a odpadovom\nhospodárstve. Majiteľ vyvíja činnosť na území SR prostredníctvom oprávnenej spoločnosti ENVI-PAK,\na.s., ktorá svojimi aktivitami informuje povinné osoby o danom systéme a komunikuje s povinnými\nosobami, už začlenenými do daného systému prostredníctvom uzatvorenia zmluvy so spoločnosťou\nENVI-PAK, a.s. Relevantná spotrebiteľská verejnosť vníma a spája napadnutú ochrannú známku s\ninformáciou o určitom systéme zberu (a nie na označenie tovaru ako takého), recyklácie a zhodnotenia\nodpadov z obalov, do ktorého sa je možné zapojiť. Títo spotrebitelia sú buď priamo zapojení do\nsystému „ZELENÝ BOD“, alebo zhodnocujú odpad prostredníctvom inej oprávnenej organizácie, alebo\ntak robia individuálne. Navrhovateľom výmazu predložený prieskum verejnej mienky nezohľadnil v rámci\nvzorky respondentov vyššie uvedené špecifiká daného prípadu, pretože skúmaná vzorka respondentov\nbola podmienená len vekom nad 18 rokov a nie odbornosťou v oblasti odpadového hospodárstva.\nVýsledky tohto prieskumu nemožno považovať za smerodajné v posúdení tvrdenej straty rozlišovacej\nspôsobilosti napadnutej ochrannej známky. Naviac, výsledky prieskumu predložené jednou stranou\n(navrhovateľom) bez zohľadnenia všetkých okolností prípadu, nestačia na preukázanie zdruhovenia\nnapadnutej ochrannej známky.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný konštatoval, že úrad rozhodol správne, dôkazy hodnotil\npodľa svojej úvahy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a má za to, že navrhovateľom výmazu predložené\ndoklady nemožno považovať za dôkazy preukazujúce zápis napadnutej ochrannej známky v rozpore so\nzákonom. V konaní nebolo preukázané naplnenie dôvodu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú\npodľa § 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z. v spojení s § 7 ods. 3 zákona č. 174/1988 Zb. v znení\nplatnom v čase územného rozšírenia napadnutej ochrannej známky. Predložené dôkazy nestačili ani\nna preukázanie naplnenia podmienok pre zrušenie ochrannej známky v zmysle § 34 ods. 1 písm. b/\nzákona č. 506/2009 Z.z., keďže nebolo preukázané zdruhovenie a strata rozlišovacej spôsobilosti a jej\nvnímanie zo strany príslušných spotrebiteľov len ako druhu tovaru alebo služby ako takej, a ani naplnenie\nustanovenia § 45 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z.z.\nOdvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích námietok a žalobných dôvodov dospel k záveru,\nže prvostupňový správny orgán postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážil\n\ndostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, a vo veci rozhodol vecne a\nprávne správne, z ktorých dôvodov žalovaný rozhodnutie potvrdil.\nŽalovaný a prvostupňový správny orgán skúmali navrhovateľom výmazu uplatnené dôvody a z\nrozhodnutia vo veci a ani z predloženého spisu nevyplýva, že by v prejednávanej veci svojou úvahou\nprekročili zákonom ustanovené medze pre voľnú úvahu. Správny orgán nepochybil ani pri právnom\nhodnotení zisteného skutkového stavu a jeho záver sa zakladá na zákonne a dostatočne vykonanom\ndokazovaní a vlastné hodnotenie dôkazov je jasne, podrobne a zrozumiteľne rozvedené v odôvodnení\npreskúmavaného rozhodnutia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky súhlasí s vecnými argumentami žalovaného v danej veci. Svoje\nnázory v tomto smere prvostupňový orgán ako i žalovaný odôvodnili logickými úvahami, ktoré\nvychádzajú z príslušných podkladov a dokumentov, ktoré sú taktiež v rozhodnutiach správnych orgánov\nrozumnými úvahami a argumentmi rozsiahle a precíznym spôsobom aj odôvodnené, a preto ich odvolací\nsúd po preskúmaní považuje za vecne správne, a v podrobnostiach na ne odkazuje.\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej\nrozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov §§ 247 a nasl. O.s.p.)\nje posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci\nsprávneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenie správneho orgánu a či je takou vadou konania\npred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods.\n3 O.s.p.).\nVychádzajúc zo skutkových okolností daného prípadu a vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd\nSlovenskej republiky nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že krajský súd dospel\nk nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Krajský súd v Banskej Bystrici postupoval správne,\nkeď preskúmavané rozhodnutie potvrdil. V jeho konaní neboli zistené ani procesné pochybenia\nodôvodňujúce zrušenie rozsudku a jeho vrátenie na ďalšie konanie, preto Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 a § 219 ods. 1, 2 O.s.p.\npotvrdil.\nSpôsob, akým žalovaný a prvostupňový orgán vykonali dokazovanie a vyhodnotili dôkazy je plne v\nsúlade s riadnym konaním tak, ako ho predpokladajú správny poriadok a zákon o ochranných známkach.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní nemal úspech, preto mu súd\nnáhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}