{"guid": "0adffcb9-d3ae-49c7-ac6e-8e5439009da5:f51e4515-103b-4024-8187-a72434cde073", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6012200175.1", "spisova_znacka": "3Sžhuv/11/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžhuv/11/2012 z 26. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. novembra 2013, sp. zn. 3Sžhuv/11/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6012200175.1", "identifikacne_cislo": "6012200175", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "datum_vydania": "2013-11-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-43.odsek-3", "nazov": "§ 43 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-43.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-34.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 34 ods. 1 písm. b) zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-34.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-35.odsek-1", "nazov": "§ 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-35"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/506#paragraf-43", "/SK/ZZ/2009/506#paragraf-34", "/SK/ZZ/2009/506#paragraf-35"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f51e4515-103b-4024-8187-a72434cde073", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200175.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200175.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200175.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžhuv/11/2012\n6012200175\n26. 11. 2013\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2013:6012200175.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov\nJUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci žalobcu: Der Grüne Punkt Duales\nSystem Deutschland GmbH, Frankfurter Strasse 720-726, 511 45 Köln, Nemecko, zastúpený JUDr.\nPetrom Arendackým, advokátom, Čapkova 2, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: Úrad priemyselného\nvlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom J. Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho\núčastníka: Halston Properties, s.r.o., Stavbárska 7, 821 07 Bratislava, IČO: 36 363 171, zastúpený:\nLEGAL ADVISORY GROUP, s.r.o., Stavbárska 7, 821 07 Bratislava, IČO: 35 967 081, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. MOZ 653450 II/147-2011 zo dňa 21. decembra 2011,\nkonajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 2 Scud/5/2012-61 zo\ndňa 03. augusta 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 2 Scud/5/2012-61\nzo dňa 03. augusta 2012 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal\npreskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. MOZ 653450 II/147-2011 zo dňa 21. decembra\n2011, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva\nSlovenskej republiky (ďalej aj „úrad“ alebo „prvostupňový správny orgán“) č. MOZ 653450-I/87-2009 zo\ndňa 08.10.2009, ktorý rozhodol o návrhu na výmaz obrazovej medzinárodne registrovanej ochrannej\nznámky „ DER GRÜNE PUNKT“ č. 653450 majiteľa Der Grüne Punkt Duales System Deutschland\nGmbH, Frankfurter Strasse 720-726, 511 45 Köln, Nemecko (žalobca), podanom navrhovateľom Halston\nProperties, s.r.o., Bratislava (ďalší účastník konania) dňa 06.12.2007.\nPrvostupňový správny orgán rozhodol o návrhu na výmaz podľa § 16 ods. 4 zákona č. 55/1997 Z.z. o\nochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 55/1997 Z.z.“) v spojení s čl.\n5 Madridskej dohody a Protokolu k Madridskej dohode o medzinárodnom zápise továrenských alebo\nobchodných známok (ďalej „Madridská dohoda“) tak, že:\nMedzinárodná ochranná známka č. 653450 (ďalej aj „napadnutá ochranná známka“) bola vyhlásená za\nčiastočne neúčinnú na území Slovenskej republiky pre všetky tovary v triedach 1 ,2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9,\n10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34 pre všetky\nslužby v triedach 35, 39 a pre službu „programmation pour ordinateurs'' (počítačové programovanie) v\ntriede 42 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Napadnutá ochranná známka zostala na území\nSlovenskej republiky v platnosti pre všetky služby v triede 40 a pre službu „elimination des déchets\n\nselon desprocédés chimiques, physiques et/ ou biologiques'' (roztriedenie odpadu chemickou, fyzickou\na/alebo biologickou cestou) v triede 42 medzinárodného triedenia tovarov a služieb.\nDôvodom rozhodnutia úradu bolo konštatovanie, že za používanie ochrannej známky právne významné\npre zachovanie ochrany možno považovať len také používanie, ktoré svojím kvalifikovaným rozsahom\nodôvodňuje predpoklad vytvorenia alebo udržania väzby medzi ochrannou známkou i jej majiteľom a na\nňu viazanými tovarmi a službami vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti alebo jej relevantnej časti.\nÚrad po vyhodnotení majiteľom predložených dokladov konštatoval, že napadnutá ochranná známka\nsa nepopierateľne používala na obaloch tovarov rôznych výrobcov či predajcov, ktorí boli zapojení\ndo systému „ZELENÝ BOD“ a získali tak súhlas na jej používanie. Avšak aj keď bola umiestnená na\nobale tovaru, nevzťahovala sa na konkrétny tovar a neoznačovala pôvod tovaru, pretože poukazovala\niba na skutočnosť, že výrobca participoval v určitom systéme zhodnocovania a recyklácie odpadov z\nobalov, a že daný obal môže byť určitým systémom zhodnotený. Z toho vyplynul záver, že napadnutá\nochranná známka bola majiteľom, resp. tretími osobami na základe súhlasu majiteľa v relevantnom\nobdobí používaná iba pre zabezpečenie recyklácie, zhodnotenie, zber odpadov z obalov, pričom majiteľ\npodporoval aj určitú osvetu medzi obyvateľmi týkajúcu sa separácie odpadu. Na podklade zistení vydal\nrozhodnutie o čiastočnej neúčinnosti medzinárodnej ochrannej známky č. 653450 na území Slovenskej\nrepubliky pre tovary a služby uvedené vo výroku.\nŽalovaný konajúci o rozklade po posúdení dôvodov uvádzaných účastníkmi a vzhľadom na to, že v\npriebehu konania o rozklade nadobudol účinnosť zákon č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach (podľa\nktorého je potrebné návrh na výmaz považovať za návrh na zrušenie ochrannej známky v zmysle § 34\nods. 1 písm. a/ zákona, a preto dať do súladu s novým zákonom), preskúmavaným rozhodnutím č. MOZ\n653450 II/147-2011 zo dňa 21. decembra 2011 rozhodol o podanom rozklade proti rozhodnutiu úradu\ntak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v\nspojení s § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach rozhodnutie zn. MOZ\n653450-I/87-2009 z 08. októbra 2009 zmenil.\nKrajský súd zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a úradu je založené na posúdení, že v správnom\nkonaní majiteľ napadnutej ochrannej známky (žalobca) nepreukázal jej skutočné - kvalifikované\npoužívanie pre vyššie uvedené tovary a služby počas rozhodného obdobia. Pri posúdení splnenia\npodmienok na výmaz v zmysle § 16 ods. 4 zák. č. 55/997 Zb. v prvostupňovom konaní, resp. na zrušenie\nochrannej známky v zmysle § 34 ods. 1 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. v druhostupňovom konaní\nsa správne orgány riadili ustanoveniami zákona o ochranných známkach, rozhodnutia obsahujú opis\nvykonaných dôkazov, ich hodnotenie a skutkové závery, ku ktorým po vyhodnotení dokazovania dospeli.\nZ týchto je zrejmé, ktoré skutočnosti a z ktorých dôkazov mali za preukázané, ako aj skutočnosti, ktoré\nv konaní preukázané neboli a dôkazy, ku ktorým správne orgány neprihliadli. Záver žalovaného, ktorý\npo vyhodnotení predložených dôkazov rozhodol o čiastočnom zrušení ochrannej známky s poukazom\nna § 34 ods. 1 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. v rozsahu uvedenom vo výroku napadnutého rozhodnutia\nje podľa názoru súdu správny, pretože jej majiteľ nepreukázal skutočné používanie ochrannej známky\npre tovary a služby špecifikované v napadnutom rozhodnutí.\nPodľa krajského súdu sa správne orgány dostatočne zaoberali a vysporiadali s otázkou „skutočného\nresp. kvalifikovaného používania“ napadnutej ochrannej známky pre zapísané tovary a služby a to\ntak z hľadiska kritérií stanovených v § 9 zák. č. 506/2009 Z.z., ktorý je transpozíciou čl. 10 Smernice\n2008/95/ES, ako aj s prihliadnutím na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Žalovaný\nposudzoval naplnenie požiadavky používania ochrannej známky pri zohľadnení všetkých okolností\nprípadu a konštatoval, že základným predpokladom zachovania existencie ochrannej známky ako\npredmetu práva je jej používanie vo vzťahu k tovarom alebo službám pre ktoré je zapísaná, pričom\njej používanie musí byť v súlade so základnou funkciou, ktorou je schopnosť odlíšiť tovary a služby\njej majiteľa od tovarov a služieb iných osôb. Na to je potrebné, aby spotrebiteľ mal možnosť prísť do\nkontaktu s tovarmi alebo službami označenými ochrannou známkou v takom rozsahu, aby si vytvoril\nväzbu medzi ochrannou známkou a jej majiteľom a na základe toho odlíšil tovary a služby majiteľa od\niných subjektov na trhu.\n\nV konaní o zrušení ochrannej známky podľa § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z.z. musí\nmajiteľ predložiť dôkazné prostriedky svedčiace o tom, že svoju ochrannú známku v rozhodnom období\npoužíval sám alebo poskytol súhlas s jej používaním tretej osobe (čo sa podľa § 9 ods. 4 zákona č.\n506/2009 Z.z. považuje za riadne používanie ochrannej známky majiteľom) a musí preukázať používanie\nochrannej známky v súvislosti s tovarmi a službami, pre ktoré je zapísaná, vo forme v akej je zapísaná\nv registri ochranných známok, prípadne odlišnej len v prvkoch nemeniacich jej rozlišovaciu spôsobilosť.\nPoužívanie ochrannej známky sa posudzuje s ohľadom na teritoriálny princíp a musí byť viazané k\núzemiu Slovenskej republiky, pričom predloženými dôkazmi musí byť preukázané, že spotrebiteľ na\núzemí Slovenskej republiky mal možnosť prísť s napadnutou ochrannou známkou do kontaktu.\nV zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok C-40/01 ANSUL) je ochranná známka skutočne\npoužívaná vtedy, pokiaľ je užívaná v súlade so svojou hlavnou funkciou, ktorou je zaručiť totožnosť\npôvodu tovarov a služieb, pre ktoré bola zapísaná a je používaná za účelom vytvorenia alebo zachovania\nodbytištia daných tovarov alebo služieb s výnimkou používania symbolickej povahy. Posúdenie, či\nje používanie ochrannej známky skutočné, je potrebné vykonať na základe všetkých skutočností a\nokolností, ktoré sú spôsobilé preukázať jej skutočné obchodné využívanie v obchodnom styku, najmä\npoužívanie, ktoré je v dotyčnom hospodárskom odvetví považované za odôvodnené za účelom udržania\nalebo získania podielu na trhu pre výrobky a služby chránené príslušnou ochrannou známkou, pričom\nsa skúma rozsah a početnosť používania danej ochrannej známky.\nZ odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že aj keď sa na tovare alebo jeho obale nachádza napadnutá\nochranná známka, táto má informačnú a identifikačnú funkciu ohľadom poskytovanej služby, avšak\nneplní rozlišovaciu funkciu vo vzťahu k tovarom, pretože jej účelom nie je odlíšiť rovnaké tovary rôznych\nsubjektov, a spotrebiteľ sa na trhu neorientuje podľa napadnutej ochrannej známky. Táto je zapísaná\npre veľmi širokú škálu rozličných tovarov a podľa dokladov predložených v konaní sa aj na obaloch\ntýchto tovarov vyskytuje. Vo vzťahu k nim však neplní rozlišovaciu funkciu. Môže byť umiestnená na\nakomkoľvek tovare alebo jeho obale, ale vždy len informuje o poskytovanej službe - systéme nakladania\ns odpadom, neumožňuje však spotrebiteľovi patrične sa zorientovať na príslušnom trhu.\nZ konania je zrejmé, a aj žalobca to pripustil, že napadnutá ochranná známka neplní v plnom rozsahu\nrozlišovaciu funkciu ochrannej známky (odlíšiť výrobcov týchto tovarov) vo vzťahu k tovarom, na ktorých\nje umiestnená. Záver žalovaného, že napadnutá ochranná známka nebola pre všetky zapísané tovary\nv triedach, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia majiteľom používaná, potom logicky\nvyplýva z vykonaného dokazovania.\nPokiaľ ide o námietku žalobcu vo vzťahu k preukázaniu používania napadnutej ochrannej známky pre\nslužby vzťahy s verejnosťou v triede 35, súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože jej používanie pre\ntakéto služby nebolo v konaní preukázané žiadnymi dokladmi. Žalovaný sa v rozhodnutí touto námietkou\n(uvedenou v rozklade) zaoberal a konštatoval, že žalobcom predložené materiály nepreukazujú\nposkytovanie tejto služby pre tretie osoby. Žalobca poukazoval na to, že v správnom konaní deklaroval\nvo vzťahu k svojim zákazníkom služby v triede 35 medzinárodného triedenia tovarov a služieb týkajúce\nsa poradenstva pre tretie osoby v otázkach súvisiacich so životným prostredím a odpadom, pričom\npre tieto služby napadnuté ochranné známky ostali v platnosti. Súd sa však stotožnil s argumentáciou\nžalovaného, že nejde o službu vzťahy s verejnosťou, kedy podnikateľský subjekt pre tretie osoby vyvíja\naktivity s cieľom presvedčiť verejnosť o kvalitách činnosti tretích osôb, napomáha pri zavádzaní ich\nnových výrobkov na trh, propaguje výrobky, o ktoré prestáva byť záujem, zverejňuje informácie pre\nmasmédiá, tvorí spravodajstvo v pozitívnom hodnotení a pod.\nK ďalšej námietke žalobcu vo vzťahu k službám, pomoc pri vyhľadávaní finančných prostriedkov na\ninvestovanie do podnikov, zariadení a poskytovania služieb zameraných na zber, prepravu, triedenie,\nrecykláciu a odstraňovanie odpadu a surovín za účelom opätovného využitia poradenstva vo financovaní\nslužieb alebo projektov uvedených v triedach 35, 39, 40 a 42, v triede 36, súd uviedol, že argumentácia\ntýkajúca sa služieb zapísaných v triede 36 sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nenachádza,\npreto je irelevantná, resp. zmätočná.\n\nKrajský súd zaoberajúc sa námietkou žalobcu, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nedostatočne\nzohľadnil osobitné skutkové a právne okolnosti prípadu, keď nezobral do úvahy špecifiká vyplývajúce\nz tzv. obalovej legislatívy konštatoval, že žalobcom označené rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci\nC-385/07 a Všeobecného súdu vo veci T-151/01 sú na prejednávaný prípad neaplikovateľné a zhodne s\nargumentáciou žalovaného uviedol, že príslušná legislatíva v oblasti obalového hospodárstva vo vzťahu\nku konaniu a posudzovaniu podmienok na zrušenie ochrannej známky v zmysle § 34 ods. 1 písm. a/ zák.\nč. 506/2009 Z.z. nie je relevantná, a nie je relevantné ani porovnanie skutkových okolností a legislatívy\nna území Slovenskej republiky a Nemecka. Keďže citované rozsudky (C-385/07 a T-151/01 neriešia\notázku používania ochrannej známky na území SR vo vzťahu k § 34 ods.1 písm. a/ zák. č. 506/2009\nZ.z., ale iné skutkové podstaty (zneužitie dominantnej pozície), závery z nich vyplývajúce sú pre účely\ntohto konania irelevantné.\nAni námietka nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho posúdenia (vyhodnotenie dôkazov), ako\naj nesprávneho právneho posúdenia veci podľa krajského súdu neobstojí. Skutkové zistenia správneho\norgánu sú výsledkom správnej úvahy a súd skúma, či predložené dôkazy boli vyhodnotené v súlade s\nich obsahom a § 52 ods. 2 zákona o ochranných známkach, či výsledky ich vyhodnotenia sú logické\na nevybočujú z medzí logického uvažovania. Ak žalovaný dospel po vyhodnotení účastníkmi konania\npredložených dôkazov k záveru, že napadnutá ochranná známka nebola majiteľom kvalifikovane\npoužívaná v rozhodnom období pre zapísané tovary a služby, zistený skutkový stav správne podriadil\npod citované ust. § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z.z., a pokiaľ čiastočne zrušil napadnutú\nochrannú známku v rozsahu uvedenom vo výroku rozhodnutia, takéto rozhodnutie je výsledkom\nsprávneho právneho posúdenia veci.\nNapokon súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho postupu\nžalovaného pri posúdení zákonnosti rozkladu podaného navrhovateľom (ďalším účastníkom konania)\nkeď tvrdil, že rozklad podaný navrhovateľom dňa 16.11.2009 nespĺňal podmienky stanovené v § 42 ods.\n1 a 3 zákona č. 55/1997 Z.z. platného v čase podania rozkladu, keďže neobsahoval petit. Poukázal\nna § 37 zákona č. 55/1997 Z.z. a dôvodil, že ustanovenie § 42 ods. 1 zákona č. 55/1997 Z.z.\nupravuje zákonnú lehotu na podanie opravného prostriedku (rozklad) proti prvostupňovému rozhodnutiu\nsprávneho orgánu, neupravuje však jeho náležitosti, t.j. neustanovuje, že uvedenie petitu by bolo\npodstatnou náležitosťou formálne podaného rozkladu. Podľa § 42 ods. 3 cit. zákona vecné odôvodnenie\nrozkladu musí byť úradu predložené v lehote 1 mesiaca odo dňa podania rozkladu, ktorú nemožno\npredĺžiť a jej zmeškanie odpustiť. Ak navrhovateľ (ďalší účastník konania) podal v zákonom stanovenej\nlehote (16.11.2009) rozklad, a následne v zákonom stanovenej lehote (16.12.2009) rozklad doplnil o\nvecné odôvodnenie, žalovaný ho správne posúdil ako riadne a včas podaný v súlade s ust. § 42 ods.\n1 a 3 zákona č. 55/1997 Z.z.\nProti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca a navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť\ntak, že najvyšší súd rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu zruší, vec vráti\nžalovanému na ďalšie konanie a prizná mu náhradu trov konania z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\nV dôvodoch rozsiahleho odvolania uviedol, že rozsudok krajského súdu považuje za nesprávny, v\nrozpore s ustanovením § 245 O.s.p. a § 34 ods. 1 písm. a/ zákona o ochranných známkach rovnako, ako\naj záver o nepreukázaní skutočného používania napadnutej ochrannej známky vo vzťahu k zapísaným\ntovarom. Namietal, že žalovaný sa v rámci hodnotiaceho postupu nevysporiadal so všetkými ním\nvznesenými argumentmi a náležitým spôsobom ich nevyvrátil. Ak v napadnutom rozhodnutí uviedol\ncharakteristiky a kritériá, ktoré je potrebné brať do úvahy pri posúdení skutočného používania ochrannej\nznámky, pri vyhodnotení jednotlivých aspektov (kritérií) sa však nimi dôsledne neriadil a nesprávne\nich posúdil (vyhodnotil), a neprihliadal na osobitosti kolektívnej ochrannej známky v zmysle § 43 a\nnasl. zákona o ochranných známkach, čo má za následok, že hodnotiaci posudok v napadnutom\nrozhodnutí vybočil z hľadísk ustanovených zákonom. K doterajším argumentom, na ktorých zotrváva,\ndopĺňa nasledovné:\n\nPokiaľ ide o posúdenie používania ochrannej známky má za to, že ak podnikateľskú činnosť (a tým\naj používanie ochrannej známky v rámci podnikateľskej činnosti) určitého subjektu významnou mierou\novplyvňujú ekonomické a podnikateľské špecifiká daného odvetvia, legislatívne prostredie upravujúce\ndané hospodárske odvetvie, rozhodnutia príslušných protimonopolných orgánov (Európskej komisie,\nProtimonopolného úradu SR) a rozsudky Súdneho dvora EÚ, tak predmetné skutočnosti musia byť\nvyhodnotené ako relevantné okolnosti prípadu majúce vplyv aj na spôsob používania ochrannej\nznámky. Posudzovanie skutočného používania ochrannej známky v administratívnom konaní pred\nžalovaným musí vychádzať z reálnych podmienok na príslušnom trhu alebo v príslušnom odvetví\nv SR. Je neprípustné, aby posudzovanie skutočného používania ochrannej známky na základe\ndokladov opisujúcich reálne ekonomické transakcie (t.j. na základe účtovných a daňových dokladov,\nfaktúr, katalógov, etikiet tovarov, reklamných a propagačných materiálov, súvisiacich s realizáciou\ntovarov a služieb označených danou ochrannou známkou) neodrážalo reálne podmienky na trhu, ktoré\npodstatným spôsobom určujú spôsob fungovania systému ZELENÝ BOD v Slovenskej republike.\nOpakovane uvádza, že ekonomickým a právnym dôsledkom rozhodnutí Súdneho dvora EÚ č. T-151/01\na C-385/07 je povinnosť majiteľa napadnutej ochrannej známky ZELENÝ BOD poskytnúť licenciu (de\nfacto nútenú licenciu) na používanie ochranných známok ZELENÝ BOD tretím osobám na území\nkrajín Európskej únie a možnosť pre majiteľa tejto ochrannej známky vyberať/účtovať poplatok za jej\numiestňovanie na obaloch tovarov. Obdobne aj Protimonopolný úrad SR prikázal spoločnosti ENVIPAK, a.s. poskytnúť licenciu na používanie ochranných známok ZELENÝ BOD tretím osobám na\núzemí SR a možnosť pre spoločnosť ENVI-PAK, a.s. vyberať/účtovať poplatok za umiestňovanie tejto\nochrannej známky na obaloch tovarov. Ak by Súdny dvor EÚ neumožnil žalobcovi účtovať licenčný\npoplatok za umiestňovanie napadnutej ochrannej známky ZELENÝ BOD na obaloch tovarov, pričom\nochrannú známku ZELENÝ BOD umiestňujú tretie osoby na svoje výrobky alebo obaly svojich výrobkov\ndobrovoľne, tak by Súdny dvor EÚ nepovažoval používanie napadnutej ochrannej známky na tovaroch\nza známkové použitie ochrannej známky, ktoré je schopné ekonomického ocenenia.\nZ hľadiska povinných osôb (výrobca, distribútor tovaru), ktoré používajú iný kolektívny systém alebo\npoužívajú individuálny systém zberu a zhodnocovania odpadov z obalov, uzavretie licenčnej zmluvy\nna používanie napadnutej ochrannej známky na svojich tovaroch predstavuje dodatočné náklady, ktoré\nmusí takáto povinná osoba znášať. Povinné osoby by nemali záujem získať odplatnú licenciu od\nžalobcu, ak by im umiestňovanie ochrannej známky ZELENÝ BOD na ich výrobky neprinieslo dodatočné\nekonomické výhody, nevylepšovalo ich trhovú pozíciu a nezvyšovalo by predajnosť ich výrobkov.\nNa základe uvedeného krajský súd a žalovaný vo vzťahu k posúdeniu skutočného používania\nnapadnutej ochrannej známky nesprávne vyhodnotili osobitné skutkové a právne okolnosti prípadu za\nirelevantné.\nKritérium používania ochrannej známky v spojení s tovarmi a službami (resp. vo vzťahu k tovarom\na službám) je základným kritériom, ktoré priamo vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o\nochranných známkach. Krajský súd v odôvodnení uviedol iba citáciu § 9 ods. 2 zákona, ktorý obsahuje\nexemplifikatívny (teda príkladmý) výpočet rôznych spôsobov použitia ochrannej známky, pričom tento\nvýpočet spôsobov použitia ochrannej známky nemožno považovať za výpočet taxatívny (teda úplný),\na správne orgány sa vo svojich rozhodnutiach konkrétne nezaoberali splnením (ale ani nesplnením)\npoužitia napadnutej ochrannej známky vo vzťahu k § 9 ods. 1 tohto zákona.\nPožiadavke používania „v spojení s tovarmi a službami“ zodpovedá tzv. priame aj nepriame používanie.\nPriamym použitím ochrannej známky je jej reálne, priamo použitie na tovaroch alebo na obaloch\ntovarov skutočne uvádzaných na trh a tiež jej použitie v súvislosti s tovarmi alebo službami, pokiaľ je\nuskutočňované v spojitosti s reálnou alebo pripravovanou obchodnou činnosťou. V prípade nepriameho\npoužívania ide o používanie ochrannej známky na reklamné účely v propagačných alebo inzertných\nmateriáloch alebo jej používanie v obchodnej korešpondencii, ktoré nie je podložené reálnym uvádzaním\ntovarov na trh alebo skutočným poskytovaním služieb (Komentár k zákonu o ochranných známkach,\nÚPV SR, Banská Bystrica, 2012, str. 142).\n\nKľúčovým pojmom pri výklade predmetného ustanovenia zákona o ochranných známkach je podľa\nžalobcu právny pojem „používanie v spojení s tovarmi a službami“, ktorý sa vyskytuje vo viacerých\nustanoveniach zákona o ochranných známkach aj ako „používanie pre tovary a služby“. Právny pojem\n„používanie v spojení s tovarmi a službami“ je pojmom európskeho práva, ktorého výklad podal\nSúdny dvor EÚ v rozsudku Celine (C-17/06), ktorý krajský súd rovnako ako žalovaný posúdil ako\nneaplikovateľný v prejednávanej veci.\nUmiestnenie napadnutej ochrannej známky na obaloch tovarov má značnú marketingovú hodnotu pre\nvýrobcov a na základe predložených dokladov významne podporuje predaj takto označených tovarov. Z\nekonomického a marketingového hľadiska je neprijateľný záver, že by výrobcovia dlhodobo a sústavne\numiestňovali na svoje výrobky napadnutú ochrannú známku (takéto použitie napadnutej ochrannej\nznámky nie je bezplatné) bez toho, aby vznikla určitá spojitosť medzi takto označenými výrobkami a\nochrannou známkou ZELENÝ BOD. Je proti logike veci, aby výrobcovia investovali dodatočné finančné\nprostriedky do používania napadnutej ochrannej známky na svojich výrobkoch bez toho, aby sa vo\nvedomí spotrebiteľskej verejnosti nevybudovala určitá spojitosť medzi ochrannou známkou a takýmto\ntovarom, pričom práve takáto spojitosť podporuje predaj daného tovaru. Služba zhodnocovania odpadov\nz obalov ZELENÝ BOD je úzko spojená s vyrábaným a distribuovaným tovarom označeným ochrannou\nznámkou ZELENÝ BOD v tom zmysle, že daný výrobok (spolu s obalom výrobku) predstavuje samotný\npredmet poskytovanej služby a nepredstavuje iba médium (priestor) na umiestnenie ochrannej známky,\ntak ako to vyplýva z rozhodnutí krajského súdu a žalovaného.\nV ďalšej časti odvolania vytýkal krajskému súdu, ak v zhode so žalovaným konštatoval, že spotrebiteľ\nsa na trhu neorientuje podľa ochrannej známky, na základe ktorej by si vyberal tovar podľa svojich\npredchádzajúcich skúseností. Tento záver je v rozpore s obsahom spisu a výsledkom kvantitatívneho\nreprezentatívneho celoslovenského marketingového prieskumu, ktorý realizovala agentúra AKO, s.r.o. v\ndecembri 2009, a ktorý žalovaný nevyhodnotil, a prvýkrát ho posúdil až vo vyjadrení k žalobe. Výsledky\ntohto prieskumu potvrdzujú skutočnosť uvádzanú žalobcom (majiteľom napadnutej ochrannej známky)\npočas celého správneho konania, že umiestňovanie ochrannej známky na obaloch výrobkov tretími\nosobami, ktoré získali súhlas na používanie ochrannej známky ZELENÝ BOD, je treba považovať\nza skutočné používanie, nakoľko napomáha vytvárať a zachovávať odbytištia (trhový podiel) takto\noznačených výrobkov. Preto preferovanie výrobkov takto označených pred výrobkami neoznačenými je\ndôkazom toho, že umiestnením napadnutej ochrannej známky na obaloch výrobkov plní táto funkciu\nochrannej známky aj vo vzťahu k tovarom, pretože spotrebitelia rozlišujú medzi výrobkami, ktoré sú\noznačené ochrannou známkou ZELENÝ BOD, a tými, ktoré takto označené nie sú.\nKrajský súd a ani žalovaný pri posudzovaní skutočného použitia ochranných známok nevzal v plnom\nrozsahu do úvahy tú skutočnosť, že tri ochranné známky (č. MOZ 585713, 585714 a 653450) sú\nkolektívnymi ochrannými známkami, ktorých základná funkcia je definovaná odlišne od individuálnych\nznámok. Rozlišovacia spôsobilosť kolektívnej ochrannej známky je definovaná ako spôsobilosť rozlíšiť\ntovary alebo služby pochádzajúce od členov združenia od tovarov alebo služieb iných osôb. To\nznamená, že funkciou kolektívnej ochrannej známky nie je rozlíšiť jednotlivých výrobcov, ale rozlíšiť\nurčitú skupinu výrobcov. Z jej povahy vyplýva, že jednotliví používatelia môžu používať (a aj používajú)\nspolu s kolektívnou ochrannou známkou aj svoje individuálne ochranné známky. V takých prípadoch\nsa používanie kolektívnej ochrannej známky spolupodieľa na celkovom ovplyvňovaní spotrebiteľského\nsprávania a na výbere tovarov spotrebiteľmi a tým dochádza k naplneniu funkcie kolektívnej ochrannej\nznámky.\nZáver o podpornej rozlišovacej funkcii napadnutej kolektívnej ochrannej známky vo vzťahu k tovarom\nnie je potlačený prítomnosťou iných individuálnych ochranných známok tretích osôb, ktoré spotrebiteľ\nmôže vnímať prednostne. Avšak skutočnosť, že spotrebitelia rozlišujú medzi výrobkami označenými\nnapadnutou ochrannou známkou a výrobkami takto neoznačenými, a prijímajú spotrebiteľské\nrozhodnutia o kúpe konkrétneho výrobku aj na základe vnímania napadnutej ochrannej známky\numiestnenej na danom výrobku alebo jeho obale, nemôže byť vylúčená.\n\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť. K obsahu\nodvolacích námietok žalobcu, ktoré považuje za nedôvodné a zavádzajúce, poukázal na judikatúru\nSúdneho dvora EÚ, ktorá už ustálila, že „skutočným používaním ochrannej známky je jej používanie v\nsúlade s jej základnou funkciou, ktorou je garantovať pôvod tovarov alebo služieb, pre ktoré je zapísaná,\nza účelom vytvorenia alebo udržania odbytu pre tieto tovary alebo služby, s výnimkou symbolického\npoužívania, ktorého účelom je len zachovanie práv z ochranne známky. Pri hodnotení, či je používanie\nochrannej známky skutočné, musia byť zohľadnené všetky relevantné fakty a okolnosti ktoré určia,\nči obchodné využitie známky je reálne, zvlášť, či ide o také používanie, ktoré je schopné zaručiť v\nekonomickom sektore udržanie alebo vytvorenie podielu na trhu tovarov alebo služieb chránených\nochrannou známkou, povahu tovarov alebo služieb, charakter predmetného trhu a rozsah a frekvenciu\npoužitia ochrannej známky“ (C-40/01 Ansul).\nĎalej uviedol, že ako opakovane uvádza Súdny dvor EÚ, základnou funkciou ochrannej známky\nje zabezpečiť spotrebiteľovi alebo konečnému užívateľovi označenie pôvodu výrobku alebo služby\noznačenej ochrannou známkou a umožniť mu tak odlíšiť bez akejkoľvek zámeny tento výrobok alebo\nslužbu od tých, ktoré majú iný pôvod. Totiž na to, aby ochranná známka mohla mať postavenie\nzákladného prvku systému nenarušenej hospodárskej súťaže, musí zabezpečovať, že všetky výrobky\nalebo služby, ktoré sú ňou označené, boli vyrobené alebo poskytnuté pod kontrolou jediného podniku,\nktorému možno pripísať zodpovednosť za ich kvalitu (napr. C-206/01 Arsenal Fotball Club, C-102/77\nHoffmann-La Roche, C-299/99 Philips, C-17/06 Céline).\nŽalovaný zotrváva na stanovisku, že aj keď sa na tovare alebo jeho obale nachádzala napadnutá\nochranná známka, táto mala informačnú a identifikačnú funkciu ohľadom poskytovanej služby, avšak\nneplnila rozlišovaciu funkciu vo vzťahu k tovarom, pretože jej účelom nebolo odlíšiť rovnaké tovary\nrôznych subjektov. Príslušný spotrebiteľ sa na trhu neorientoval podľa napadnutej ochrannej známky,\nlebo táto interpretovala len informáciu o likvidácii odpadu z obalu, ale neprezentovala informáciu o tovare\nako takom, na základe ktorej by si spotrebiteľ vyberal tovar podľa svojich predchádzajúcich skúseností,\nči už pozitívnych alebo negatívnych. Sám žalobca v správnej žalobe pripustil „že napadnutá ochranná\nznámka neplní v plnom rozsahu rozlišovaciu funkciu ochrannej známky vo vzťahu k tovarom (na ktorých\nje umiestnená), ktorou je odlíšiť výrobcov týchto tovarov“. Ak ochranná známka neplnila vo vzťahu k\ntovarom rozlišovaciu funkciu, nie je možné hovoriť o jej používaní za účelom vytvorenia alebo odbytu\npre tieto tovary alebo služby.\nK námietke žalobcu, že prvostupňový súd a aj žalovaný vo vzťahu k posúdeniu skutočného používania\nnapadnutej ochrannej známky nesprávne vyhodnotili osobitné skutkové a právne okolnosti prípadu\n(konkrétne tzv. obalovú legislatívu, rozhodnutia príslušných protimonopolných orgánov a rozsudky\nSúdneho dvora EÚ vo veci C-385/07 a T-151/01) za irelevantné, resp. že pri posúdení používania\nochrannej známky neboli zohľadnené všetky skutočnosti a okolnosti prípadu žalovaný uviedol, že sa\nplne stotožňuje so záverom súdu, ktorý považoval žalobcom označené rozsudky Súdneho dvora EÚ\nvo veci C-385/07 a Všeobecného súdu vo veci T-151/01 na prejednávaný prípad ako neaplikovateľné.\nPríslušná legislatíva v oblasti obalového hospodárstva nie je vo vzťahu ku konaniu a posudzovaniu\npodmienok na zrušenie OZ v zmysle § 34 ods. 1 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. relevantná a nie je\nrelevantné ani porovnanie skutkových okolností a legislatívy na území Slovenskej republiky a Nemecka.\nKeďže rozsudky, na ktoré poukázal žalobca, neriešia otázku používania ochrannej známky na území\nSlovenskej republiky vo vzťahu § 34 ods. 1 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. a riešia iné skutkové podstaty\n(zneužitie dominantnej pozície), závery z nich vyplývajúce sú pre účely tohto konania irelevantné.\nK námietkam nezohľadnenia osobitných skutkových a právnych okolností prípadu žalovaný zdôraznil, že\nv prípade, na ktorý žalobca poukazuje, nešlo o posudzovanie skutočného používania ochrannej známky\nv zmysle § 34 ods. 1 písm. a/ zákona o ochranných známkach, posudzovaná bola existencia absolútnych\nprekážok zápisnej spôsobilosti označenia v zmysle ustanovení § 5 ods. 1 písm. f/ a g/ tohto zákona.\nObsahom ďalšej odvolacej námietky žalobcu je rozbor „používania ochrannej známky v spojení s tovarmi\na službami“, ktoré žalobca stotožňuje s „používaním pre tovary a služby“ (podľa žalobcu sa právny pojem\n„používanie v spojení s tovarmi a službami“ vyskytuje vo viacerých ustanoveniach zákona o ochranných\n\nznámkach aj ako „používanie pre tovary a služby“), pričom žalobca následne nelogicky, nezrozumiteľne\na podľa názoru žalovaného účelovo aplikuje záver Súdneho dvora EÚ obsiahnutý v rozhodnutí C-17/06\nCéline. Z ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o ochranných známkach, ktoré označuje žalobca za nosné\nvyplýva požiadavka používania ochrannej známky v spojení s tovarmi a službami, pre ktoré je zapísaná.\nŽalovaný na tomto mieste uvádza celú relevantnú časť z Komentára k zákonu o ochranných známkach,\nBanská Bystrica, ÚPV SR, 2012, str. 142 (z ktorej žalobca zrejme len účelovo, uviedol časť): „ používanie ochrannej známky v spojení s tovarmi a službami, pre ktoré je zapísaná. Požadované je\npoužívanie „v spojení“ s tovarmi a službami - tejto požiadavke zodpovedá tzv. priame aj nepriame\npoužívanie (v odbornej literatúre sa stretávame aj s pojmami používanie faktické, t.j. priame a fiktívne,\nt.j. nepriame). Priamym použitím ochrannej známky je jej reálne, priame použitie na tovaroch alebo na\nobaloch tovarov skutočne uvádzaných na trh a tiež jej použitie v súvislosti s tovarmi alebo službami,\npokiaľ je uskutočňované v spojitosti s reálnou alebo pripravovanou obchodnou činnosťou. V prípade\nnepriameho používania ide o používanie ochrannej známky na reklamné účely v propagačných alebo\ninzertných materiáloch alebo jej používanie v obchodnej korešpondencii, ktoré nie je podložené reálnym\nuvádzaním tovarov na trh alebo skutočným poskytovaním služieb. Na udržanie práv z ochrannej známky\nje dostatočné aj použitie ochrannej známky na území Slovenskej republiky výlučne pri vývoze tovaru, ale\nzákon v tomto prípade výslovne požaduje jej priame použitie, a to konkrétne jej umiestnenie na tovaroch\nalebo ich obaloch. Používanie ochrannej známky v spojení s tovarmi alebo službami podobnými s tými,\npre ktoré je ochranná známka zapísaná, nie je dostatočné“.\nŽalovaný dôrazne namieta žalobcom uvádzané stotožňovanie pojmov „používanie v spojení s tovarmi\na službami“ a „používanie pre tovary a služby“, pretože zákon o ochranných známkach obidva „pojmy“\ndôsledne rozlišuje, a rovnako odmieta aplikovateľnosť záverov rozsudku C-17/06 na prejednávaný\nprípad s tým, že aj žalobca musí rozlišovať tam, kde rozlišuje samotný zákon o ochranných známkach..\nPoužívanie v spojení s tovarmi a službami je použité v § 8 ods. 1 a § 9 ods. l, pričom slovný obrat „v\nspojení“ znamená konkrétny spôsob použitia ochrannej známky na tovare alebo v spojitosti s tovarom\nalebo službou.\nS používaním pre tovary a služby sa stretávame v § 8 ods. 2 (výkladu tohto ustanovenia vymedzujúceho\nporušovanie práv z ochrannej známky sa týka žalobcom uvádzaný rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci\nC-17/06 Céline) a § 34 ods. 1 písm. a/ zákona o ochranných známkach.\nÚlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej\nčasti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil skutočný stav, či konal v súčinnosti\ns účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a\nči obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v\nsúlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.\nZ obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis správnych orgánov\nnajvyšší súd zistil skutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, a z ktorého\nvyberá nasledovné.\nÚrad priemyselného vlastníctva SR o návrhu na výmaz kombinovanej medzinárodne registrovanej\nochrannej známky „DER GRÜNE PUNKT“ č. 653450 podanom navrhovateľom Halston Properties, s.r.o.,\nBratislava (ďalší účastník konania) dňa 06.12.2007 rozhodnutím č. MOZ 585714-I/83-2009 z 08.10.2009\ns poukazom na § 16 ods. 4 zák. č. 55/1997 Z.z. v spojení s čl. 5 Madridskej dohody a Protokolu k\nMadridskej dohode o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok (ďalej „Madridská\ndohoda“) rozhodol tak, že medzinárodný zápis ochrannej známky č. 653450 na území SR vyhlásil za\nčiastočne neúčinný pre všetky tovary v triedach 01, 02, 03, 05, 06, 07, 08, 09, 11, 16, 20, 21, 24, 25,\n29, 30, 32, 34, pre všetky služby v triedach 35, 36 a pre služby poradenstvo v oblasti rozvoja, výberu a\n\npoužitia obalov a ekologických obalových materiálov a úsporných obalov rovnako ako aj ich označovania\nv triede 42 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Medzinárodný zápis napadnutej ochrannej\nznámky zostal na území SR v platnosti pre všetky služby v triedach 39, 40 a pre služby triedenie\nodpadu a surovín za účelom opätovného využitia rovnako ako ich roztriedenie chemickou, fyzickou\nalebo biologickou cestou pre tretie osoby, poradenstvo a elimináciu v otázkach zameraných na životné\nprostredie odpadu v triede 42 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Vyhlásenie neúčinnosti\nnadobudlo účinnosť 06.12.2007.\nVo výmazovom konaní správny orgán zistil, že napadnutá kombinovaná ochranná známka č. 653450\nbola s právom prednosti od 11.05.1991 zapísaná s platnosťou na území SR 06.11.1991 pre tovary a\nslužby 1-3, 5-9, 11, 16, 20, 21, 24, 25, 29, 30, 32, 34-36, 39, 40, 42 medzinárodného triedenia tovarov a\nslužieb. Navrhovateľ v návrhu na výmaz uviedol, že napadnutá ochranná známka nie je v SR používaná\njej majiteľom nepretržite najmenej 5 po sebe idúcich rokov pred podaním návrhu na výmaz a nie je\nmajiteľom používaná ani v čase podania návrhu. V registri WIPO je pre územie SR zapísaná licencia\npre spoločnosť ENVI - PAK, a.s., avšak táto napadnutú ochrannú známku nepoužíva kvalifikovaným\nspôsobom, t.j. vo forme v akej je zapísaná v registri. Označenie, ktoré je predmetom ochrannej známky\nsa na území SR používa výhradne pre obaly osobami odlišnými od osoby majiteľa alebo nadobúdateľa\nlicencie k napadnutej ochrannej známke a bez ich súhlasu.\nMajiteľ ochrannej známky vo vyjadrení k návrhu na výmaz tvrdil, že napadnutá ochranná známka sa\npoužíva a predložil dôkazy podrobne špecifikované v prvostupňovom rozhodnutí. Ich posúdením úrad\nkonštatoval, že označenie „ZELENÝ BOD“ sa nepopierateľne používalo na obaloch tovarov rôznych\nvýrobcov či predajcov, ktorí získali súhlas na používanie ochranných známok „ZELENÝ BOD“, je určené\nna označenie skutočností, že výrobcovia sú zapojení do určitého systému zhodnocovania obalov a\nuzavrel, že napadnutá ochranná známka sa používala v rozhodnom časovom období iba v súvislosti\nso zberom, zhodnocovaním a recykláciou obalov, prípadne na určitú osvetu zameranú na podporu\nseparovaného zberu. I keď je ochranná známka umiestnená na obale tovaru, toto označenie sa na\nkonkrétny tovar nevzťahuje a neoznačuje pôvod tovaru, pretože poukazuje iba na poskytnutie služby, t.j.\nže majiteľ participuje v určitom systéme zhodnocovania a recyklácie odpadov z obalov, a že daný obal\nmôže byť určitým systémom zhodnotený. Úrad zdôraznil, že v súvislosti s uplatnením návrhu na výmaz\nv zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 55/1997 Z.z. je dôležité pojem používania vykladať ako používanie vo\nvzťahu k tovarom či službám, pre ktoré bola zapísaná. V tomto prípade nie je možné hovoriť o tom,\nže by ochranná známka „ZELENÝ BOD“ označovala samotné tovary a ich výrobcov, čo nepopiera ani\nsamotný majiteľ.\nZ majiteľom predložených zmlúv vyplýva, že objednávateľ je oprávnený používať toto označenie ako\nznak toho, že je zapojený v integrovanom systéme spätného zberu obalov a odpadov z obalov a že platí\npríspevky do tohto systému. Úrad dospel k záveru, že napadnutá ochranná známka bola majiteľom, resp.\ntretími osobami na základe súhlasu majiteľa (5 po sebe idúcich rokov predchádzajúcich začatiu konania\no výmaze napadnutej ochrannej známky) používaná iba pre zabezpečenie recyklácie (zhodnotenie\nodpadov), zber odpadov z obalov, pričom samotný majiteľ podporoval aj určitú osvetu medzi obyvateľmi\ntýkajúcu sa separácie odpadu. Vzhľadom na zoznam tovarov a služieb, pre ktorý je napadnutá ochranná\nznámka zapísaná v registri je zrejmé, že majiteľ nepreukázal jej používanie pre všetky tovary a služby,\na úrad preukázanie jej používania uznal iba pre služby zber a doprava odpadu a surovín za účelom\nopätovného využitia pre tretie osoby v triede 39, pre služby recyklácia odpadu a surovín za účelom\nopätovného využitia pre tretie osoby v triede 40 a pre služby triedenie odpadu a surovín za účelom\nopätovného využitia rovnako, ako ich roztriedenie chemickou, fyzickou alebo biologickou cestou pre\ntretie osoby, poradenstvo v otázkach zameraných na životné prostredie a elimináciu odpadu v triede 42\nmedzinárodného triedenia tovarov a služieb.\nVzhľadom na to, že majiteľovi sa nepodarilo preukázať používanie napadnutej ochrannej známky vo\nvzťahu k všetkým tovarom a niektorým službám počas piatich po sebe idúcich rokoch predchádzajúcich\nzačatiu konania o jej výmaze, a majiteľ používanie napadnutej ochrannej známky vo vzťahu k týmto\ntovarom a službám ani neodôvodnil, úrad konštatoval, že sú splnené podmienky pre čiastočný výmaz\nnapadnutej ochrannej známky.\n\nNavrhovateľ výmazu (ďalší účastník konania) v rozklade navrhol ochrannú známku vyhlásiť za neúčinnú\nna území SR pre všetky tovary a služby a nesúhlasil s tým, že prvostupňový správny orgán pre časť\nzapísaných služieb uznal doklady pochádzajúce od osôb odlišných od majiteľa. Namietal, že napadnutá\nochranná známka je zapísaná ako kolektívna a preto licenčné zmluvy predložené majiteľom nemohli\nnadobudnúť účinky vzhľadom na ust. § 22 zák. č. 55/1997 Z.z. Správny orgán mal do úvahy brať len\ntaké používanie napadnutej ochrannej známky, ktoré priamo pochádza od jej majiteľa, prípadne od iných\nčlenov združenia určený v zmluve o používaní kolektívnej ochrannej známky.\nProti rozhodnutiu úradu podal v zákonom stanovenej lehote rozklad aj majiteľ (žalobca) a navrhol\nrozhodnutie zrušiť z dôvodu nesprávneho posúdenia predložených dokladov o používaní ochrannej\nznámky a návrh na vyhlásenie neúčinnosti napadnutej ochrannej známky na území SR zamietnuť.\nO podanom rozklade žalovaný rozhodol\nII/147-2011 z 21. decembra 2011.\n\ndňa 21. decembra 2011 rozhodnutím č. MOZ 653450\n\nK námietke spochybnenia preukázania a uznania používania napadnutej ochrannej známky vo vzťahu\nk niektorým službám, pre ktoré v prvostupňovom rozhodnutí nebola vyhlásená neúčinnosť napadnutej\nochrannej známky, žalovaný uviedol, že predložené doklady, ako aj právomoci vyplývajúce z licenčných\nzmlúv v konaní akceptoval (zhodne s úradom) ako dôkazy o používaní napadnutej ochrannej známky\ntreťou osobou so súhlasom majiteľa. Poukázal na postupy úradu pri zisťovaní „skutočného používania“\nochrannej známky vo vzťahu k triedam a službám, pre ktoré je zapísaná s prihliadnutím na funkciu\nochrannej známky, t.j. schopnosť odlíšiť tovary a služby jej majiteľa od tovarov a služieb iných osôb\na zdôraznil, že v prípade podľa § 34 ods. 1 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. dôkazné bremeno nesie\nmajiteľ ochrannej známky, ktorý musí predložiť dôkazné prostriedky. Používanie ochrannej známky sa\nposudzuje s ohľadom na teritoriálny princíp a musí byť viazané na územie SR.\nNámietku navrhovateľa ohľadne nedodržania ust. § 19 Správneho poriadku majiteľom pri podaní\nrozkladu žalovaný považoval za nerelevantnú a podaný rozklad vyhodnotil ako podaný v súlade s § 42\nods. 1 a 3 zák. č. 55/1997 Z.z. s tým, že ustanovenie § 19 Správneho poriadku je z konania o ochranných\nznámkach vylúčené. Stotožnil so závermi prvostupňového orgánu, že predloženými dokladmi bolo\npreukázané používanie napadnutej ochrannej známky len vo vzťahu k niektorým službám týkajúcim\nsa likvidácie obalov a tým, že i keď je napadnutá ochranná známka umiestnená na obale tovaru, toto\noznačenie sa na konkrétny tovar nevzťahuje a neoznačuje jeho pôvod, poukazuje len na poskytnutie\nslužby a to, že majiteľ participuje v určitom systéme zhodnocovania a recyklácie odpadov z obalov a daný\nobal môže byť v tomto systéme zhodnotený. Keďže majiteľom napadnutej ochrannej známky citované\nrozsudky Súdneho dvora neriešia jej používanie na území SR s ohľadom na podmienky § 34 ods. 1\npísm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z., výsledky vyplývajúce z nich žalovaný považoval pre účely konania za\nneaplikovateľné.\nŽalovaný opätovne vyhodnotil majiteľom predložené doklady špecifikované v rozhodnutí a vo vzťahu\nk službám v triede 35 (okrem služby vzťahy s verejnosťou) a v triede 42 dospel na rozdiel od\nprvostupňového správneho orgánu k záveru, že majiteľ dostatočne preukázal používanie napadnutej\nochrannej známky aj vo vzťahu k týmto službám. Pre služby „vzťahy s verejnosťou v triede 35 nebolo\npoužívanie napadnutej ochrannej známky preukázané, pretože majiteľ nepreukázal poskytovanie tejto\nslužby pre tretie osoby.\nPodľa § 54 ods. 3 zák. č. 506/2009 Z.z. ak bol pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona podaný\nnávrh na výmaz ochrannej známky podľa doterajšieho zákona, považuje sa za návrh na zrušenie\nochrannej známky alebo za návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú podľa tohto zákona.\nNa posúdenie splnenia podmienok návrhu na zrušenie ochrannej známky alebo návrhu na vyhlásenie\nochrannej známky za neplatnú, na konanie o tomto návrhu a jeho účinkoch sa vzťahujú ustanovenia\ntohto zákona.\n\nZmyslom a účelom ochranných známok je rozlíšenie výrobkov a služieb rôznych výrobcov, resp.\nposkytovateľov služby.\nMajiteľ ochrannej známky má výlučné právo používať ochrannú známku v spojení s tovarmi alebo so\nslužbami, pre ktoré je zapísaná. Majiteľ ochrannej známky je oprávnený používať spolu s ochrannou\nznámkou značku r. (§ 8 ods. 1 zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v platnom znení (ďalej\nlen „zákon“).\nPodľa § 9 ods. 2 toho istého zákona používanie ochrannej známky podľa odseku 1 je najmä\na/ umiestňovanie ochrannej známky na tovaroch prípadne na ich obaloch,\nb/ ponuka alebo uvádzanie na trh takto označených tovarov alebo skladovanie na tieto účely, alebo\nponuka či poskytovanie takto označených služieb,\nc/ dovoz alebo vývoz takto označených tovarov,\nd/ používanie ochrannej známky v obchodnej korešpondencii alebo v reklame.\nPodľa § 9 ods. 3 toho istého zákona za používanie ochrannej známky podľa odseku 1 sa považuje aj\na/ používanie ochrannej známky v podobe, ktorá sa od podoby, v ktorej bola ochranná známka zapísaná,\nodlišuje len v prvkoch nemeniacich jej rozlišovaciu spôsobilosť,\nb/ umiestňovanie ochrannej známky na tovaroch alebo ich obaloch na území SR výlučne na účel vývozu.\nPoužívanie ochrannej známky so súhlasom majiteľa a používanie kolektívnej ochrannej známky (§ 43)\nosobou, ktorá má oprávnenie ju používať, sa považuje za používanie majiteľom (§ 9 ods. 4 zákona).\nPodľa § 34 ods. 1 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v platnom znení úrad na návrh\ntretej osoby zruší ochrannú známku, ak na území SR nebola skutočne používaná pre tovary alebo služby,\npre ktoré je zapísaná počas nepretržitého obdobia najmenej piatich rokov; ak majiteľ ochrannej známky\nnepreukáže opak alebo nemá na jej nepoužívanie oprávnené dôvody, platí, že ochranná známka sa\nna území SR nepoužívala počas piatich po sebe idúcich rokov. Úrad ochrannú známku nezruší, ak sa\nochranná známka medzi uplynutím tohto päťročného obdobia a podaním návrhu na jej zrušenie začala\nskutočne používať alebo sa jej používanie obnovilo; na používanie ochrannej známky, ktoré sa začalo\nalebo obnovilo v lehote troch mesiacov pred podaním návrhu na zrušenie ochrannej známky, pričom táto\nlehota začala plynúť až po uplynutí nepretržitého päťročného obdobia nepoužívania, sa však neprihliada,\nak prípravy na toto používanie začali až potom, ako sa majiteľ ochrannej známky dozvedel, že môže\nbyť podaný návrh na jej zrušenie.\nZákonodarca vo vyššie citovanej právnej norme (§ 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 55/1997 Z.z.) teda\nustanovil povinnosť úradu vymazať ochrannú známku zapísanú v registri ochranných známok po\npreukázaní a zistení, že sa ochranná známka nepoužívala najmenej päť po sebe idúcich rokov.\nPoužívanie ochrannej známky, tak ako uviedol žalovaný (či už priamou alebo nepriamou komerčnou\naktivitou) je treba chápať v zmysle vyššie cit. ustanovení tak, že výsledkom uvedených aktivít by\nmalo byť používanie ochrannej známky vo vzťahu k tovarom a službám, pre ktoré je zapísaná, na\núrovni kvalifikovaného používania. Za používanie, právne významné pre zachovanie ochrany potom\nmožno považovať len také používanie, ktoré svojím kvalifikovaným rozsahom odôvodňuje predpoklad\nvytvorenia alebo udržania väzby medzi ochrannou známkou a na ňu viazanými tovarmi a službami vo\nvedomí spotrebiteľskej verejnosti alebo jej relevantnej časti.\n\nPri posudzovaní dôvodnosti návrhu na výmaz ochrannej známky podaného v zmysle § 16 ods. 4 zák.\nč. 55/1997 Z.z., ktorý sa považuje za návrh na zrušenie ochrannej známky v zmysle § 34 ods. 1\npísm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. platí domnienka, že ochranná známka sa na území SR nepoužívala v\nrozhodnom období a dôkazné bremeno na preukázanie opaku leží na majiteľovi napadnutej ochrannej\nznámky. Tento musí relevantným spôsobom preukázať, že zapísaná ochranná známka bola skutočne v\nrozhodnom období (počas nepretržitého obdobia najmenej piatich rokov) používaná, pričom v prípade\nneunesenia dôkazného bremena hrozí, že Úrad na návrh tretej osoby napadnutú ochrannú známku\nzruší a toto zrušenie je účinné odo dňa podania návrhu na jej zrušenie.\nVzhľadom na to, že majiteľovi sa nepodarilo preukázať používanie napadnutej ochrannej známky\nvo vzťahu ku všetkým tovarom a niektorým službám (konkrétne ku všetkým tovarom v triedach\n01, 02, 03, 05, 06, 07, 08, 09, 11,16, 20,21, 24,25, 29, 30, 32, 34, službám v triede. 35 a 36 a\nslužbám „poradenstvo v oblasti rozvoja, výberu a použitia obalov a ekologických obalových materiálov\na úsporných obalov rovnako, ako aj ich označovania“, zaradených v triede 42), pre ktoré je táto\nplatná na našom území, počas piatich po sebe idúcich rokov predchádzajúcich začatiu konania o jej\nvýmaze, a majiteľ nepoužívanie napadnutej ochrannej známky vo vzťahu k týmto tovarom a službám\nani neodôvodnil, je možné konštatovať, že sú splnené podmienky pre čiastočný výmaz napadnutej\nochrannej známky.\nŽalobné a odvolacie námietky smerovali k postupu žalovaného, ním hodnotených dôkazov a\nnesprávnemu posúdeniu veci. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že\nnamiesto hodnotenia správneho orgánu nemôže postaviť hodnotenie vlastné, ale môže žalobou\nnapadnuté rozhodnutie posúdiť iba z hľadiska jeho súladu či rozporu so zákonom.\nV prejednávanej veci krajský súd dokazovanie nevykonával, stotožnil sa so závermi žalovaného a v\nodôvodnení svojho rozhodnutia uviedol a vyhodnotil všetky námietky, ktoré vzniesol žalobca v podanej\nžalobe.\nNajvyšší súd nezistil, že by úsudok žalovaného, ktorý vychádzal z hodnotenia riadne zistených\nskutkových okolností, spočíval na mylnom pochopení zákona alebo na skutkovej podstate odporujúcej\nspisu a zásadám logického myslenia, alebo že by bol inak chybný. Žalovaný komplexne vyhodnotil\na presvedčivo odôvodnil svoj záver, reagoval na všetky námietky, ktoré majú pre vec zásadný\nvýznam, a tiež zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil skutočnosti, na základe ktorých zmenil rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu v konaní o návrhu na výmaz ochrannej známky. Tomuto zodpovedá,\na podľa odvolacieho súdu je aj postačujúce, hodnotenie dokladov predložených navrhovateľom a\nstanovisko žalovaného k spochybneniu jeho záveru.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).\nNajvyšší súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia považujúc za\nnadbytočné opakovať pre účastníkov známe fakty a skutkové okolnosti prejednávanej veci spolu s\nprávnymi závermi krajského súdu, na ktoré v podrobnostiach odkazuje a vzhľadom na to, že odvolanie\nžalobcu neobsahuje žiadne nové tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť rozsudku\nkrajského súdu, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s §\n250ja ods. 3 vety druhej O.s.p. potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery posúdil námietky žalobcov v\nodvolaní proti rozsudku krajského súdu ako nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť rozhodnutie správneho\norgánu ani prvostupňového súdu v danej veci.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.\n1 O.s.p. a § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobca v\nodvolacom konaní nemal úspech a žalovanému zo zákona ich náhrada neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o\nsúdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}