{"guid": "ae34c693-9852-477d-bade-0df77c788aa7:748b4843-8f33-4981-96ac-4ffb55ea3154", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6012200174.1", "spisova_znacka": "3Sžhuv/7/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžhuv/7/2012 z 26. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. novembra 2013, sp. zn. 3Sžhuv/7/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6012200174.1", "identifikacne_cislo": "6012200174", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "datum_vydania": "2013-11-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-35.odsek-1", "nazov": "§ 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-34.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 34 ods. 1 písm. b) zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-34.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-43.odsek-3", "nazov": "§ 43 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-43.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-43"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/506#paragraf-35", "/SK/ZZ/2009/506#paragraf-34", "/SK/ZZ/2009/506#paragraf-43"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/748b4843-8f33-4981-96ac-4ffb55ea3154", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200174.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200174.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200174.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžhuv/7/2012\n6012200174\n26. 11. 2013\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2013:6012200174.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a\nsudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci žalobcu: Der Grüne Punkt\nDuales System Deutschland GmbH, Frankfurter Strasse 720-726, 511 45 Köln, Nemecko, zast. JUDr.\nPetrom Arendackým, advokátom, Čapkova 2, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: Úrad priemyselného\nvlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom J. Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho\núčastníka: Halston Properties, s.r.o., Stavbárska 7, 821 07 Bratislava, IČO: 36 363 171, zast.: LEGAL\nADVISORY GROUP, s.r.o., Stavbárska 7, 821 07 Bratislava, IČO: 35 967 081, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia a postupu žalovaného č. MOZ 585714 II/143-2011 zo dňa 21. decembra 2011, konajúc o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 2 Scud/4/2012-68 zo dňa 03.\naugusta 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 2 Scud/4/2012-68\nzo dňa 03. augusta 2012 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal\npreskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. MOZ 585714 II/143-2011 zo dňa 21. decembra\n2011, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva\nSlovenskej republiky (ďalej aj „úrad“ alebo „prvostupňový správny orgán“) č. MOZ 585714-I/83-2009 zo\ndňa 08.10.2009, ktorý rozhodol o návrhu na výmaz kombinovanej medzinárodne registrovanej ochrannej\nznámky „DER GRÜNE PUNKT“ č. 585714 majiteľa Der Grüne Punkt Duales System Deutschland\nGmbH, Frankfurter Strasse 720-726, 511 45 Köln, Nemecko (žalobca), podanom navrhovateľom Halston\nProperties, s.r.o., Bratislava (ďalší účastník konania) dňa 06.12.2007.\nPrvostupňový správny orgán rozhodol o návrhu na výmaz podľa § 16 ods. 4 zákona č. 55/1997 Z.z. o\nochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 55/1997 Z.z.“) v spojení s čl.\n5 Madridskej dohody a Protokolu k Madridskej dohode o medzinárodnom zápise továrenských alebo\nobchodných známok (ďalej „Madridská dohoda“) tak, že:\nMedzinárodný zápis ochrannej známky č. 585714 „DER GRUNE PUNKT“ na území SR vyhlásil za\nčiastočne neúčinný pre všetky tovary v triedach 01, 02, 03, 05, 06, 07, 08, 09, 11, 16, 20, 21, 24, 25, 29,\n30, 32, 34 pre všetky služby v triedach 35, 36 a pre služby poradenstvo v oblasti rozvoja, výberu a použitia\nobalov a ekologických obalových materiálov a úsporných obalov rovnako, ako aj ich označovania v triede\n42 medzinárodného triedenia tovarov a služieb.\n\nMedzinárodný zápis napadnutej ochrannej známky zostal na území SR v platnosti pre všetky služby v\ntriedach 39, 40 a pre služby triedenie odpadu a surovín za účelom opätovného využitia rovnako ako ich\nroztriedenie chemickou, fyzickou alebo biologickou cestou pre tretie osoby, poradenstvo a elimináciu\nv otázkach zameraných na životné prostredie odpadu v triede 42 medzinárodného triedenia tovarov a\nslužieb.\nVyhlásenie neúčinnosti nadobudlo účinnosť 06.12.2007.\nDôvodom rozhodnutia úradu bolo konštatovanie, že za používanie ochrannej známky právne významné\npre zachovanie ochrany možno považovať len také používanie, ktoré svojím kvalifikovaným rozsahom\nodôvodňuje predpoklad vytvorenia alebo udržania väzby medzi ochrannou známkou i jej majiteľom a na\nňu viazanými tovarmi a službami vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti alebo jej relevantnej časti.\nÚrad po vyhodnotení majiteľom predložených dokladov konštatoval, že napadnutá ochranná známka\nsa nepopierateľne používala na obaloch tovarov rôznych výrobcov či predajcov, ktorí boli zapojení\ndo systému „ZELENÝ BOD“ a získali tak súhlas na jej používanie. Avšak aj keď bola umiestnená na\nobale tovaru, nevzťahovala sa na konkrétny tovar a neoznačovala pôvod tovaru, pretože poukazovala\niba na skutočnosť, že výrobca participoval v určitom systéme zhodnocovania a recyklácie odpadov z\nobalov, a že daný obal môže byť určitým systémom zhodnotený. Z toho vyplynul záver, že napadnutá\nochranná známka bola majiteľom, resp. tretími osobami na základe súhlasu majiteľa v relevantnom\nobdobí používaná iba pre zabezpečenie recyklácie, zhodnotenie, zber odpadov z obalov, pričom majiteľ\npodporoval aj určitú osvetu medzi obyvateľmi týkajúcu sa separácie odpadu. Na podklade zistení vydal\nrozhodnutie o čiastočnej neúčinnosti medzinárodnej ochrannej známky č. 585714 na území SR pre\ntovary a služby uvedené vo výroku.\nŽalovaný konajúci o rozklade po posúdení dôvodov uvádzaných účastníkmi a vzhľadom na to, že v\npriebehu konania o rozklade nadobudol účinnosť nový zákon č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach\n(podľa ktorého je potrebné návrh na výmaz považovať za návrh na zrušenie ochrannej známky v zmysle\n§ 34 ods. 1 písm. a/ zákona, a preto dať do súladu s novým zákonom), preskúmavaným rozhodnutím\nč. MOZ 585714 II/143-2011 zo dňa 21. decembra 2011 rozhodol o podanom rozklade proti rozhodnutiu\núradu tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov\nv spojení s § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach sa rozhodnutie zn.\nMOZ 585714-I/83-2009 z 08. októbra 2009 mení takto:\nPlatnosť medzinárodnej ochrannej známky č. 585714 sa pre územie Slovenskej republiky čiastočne\nzrušuje pre všetky tovary v triedach 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 11, 16, 20, 21, 24, 25, 29, 30, 32, 34, pre všetky\nslužby v triede 36 a pre služby „relations publiques“ (vzťahy s verejnosťou) v triede 35 medzinárodného\ntriedenia tovarov a služieb.\nMedzinárodná ochranná známka č. 585714 ostáva v platnosti pre územie Slovenskej republiky pre\nvšetky služby v triedach 39, 40, 42 a pre služby „conseils aux consommateurs et aux entreprises sur\ndes questions relatives á l´environnement et aux déchets, á savoir la réduction de la production de\ndéchets, la collecte, le transport, le tri, le recyclage et ľ élimination des déchets et matiéres premiéres\nde récupération; conseils aux entreprises produisant ou utilisant des emballages et/ou des matériaux\nď emballage“ (poradenstvo pre spotrebiteľa a podniky v otázkach súvisiacich so životným prostredím\na odpadom, t.j. obmedzenie produkcie odpadov, zberu, prepravy, triedenia recyklovanývh materiálov a\neliminácia odpadu a surovín za účelom opätovného využitia, poradenstvo pre podniky produkujúce alebo\nvyužívajúce obaly a/alebo obalové materiály) v triede 35 medzinárodného triedenia tovarov a služieb.\nČiastočné zrušenie platnosti medzinárodnej ochrannej známky č. 585714 pre územie Slovenskej\nrepubliky je podľa § 34 ods. 5 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach účinné od 06. decembra\n2007.\n\nVzhľadom na § 250 ods. 1 O.s.p. súd uznesením č. k. 2Scud/4/2012-45 zo dňa 12.06.2012 pribral\ndo konania ďalšieho účastníka Halston Properties, s.r.o., Bratislava - navrhovateľa výmazu napadnutej\nochrannej známky z registra ochranných známok, ktorého práva a povinnosti ako účastníka správneho\nkonania by mohli byť v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného dotknuté.\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že žalobca napadol rozhodnutie žalovaného v časti, v ktorej bola\nplatnosť medzinárodnej ochrannej známky č. 585714 pre územie SR čiastočne zrušená a tie výroky,\nktorými sa jej platnosť čiastočne zrušila pre všetky tovary v triedach 1-3, 5-9, 11, 16, 20, 21, 24, 25, 29,\n30, 32, 34 pre všetky služby v triede 36 a pre služby vzťahy s verejnosťou v triede 35 medzinárodného\ntriedenia tovarov a služieb.\nKrajský súd zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a úradu je založené na posúdení, že v správnom\nkonaní majiteľ napadnutej ochrannej známky (žalobca) nepreukázal skutočné - kvalifikované používanie\nnapadnutej ochrannej známky pre vyššie uvedené tovary a služby počas rozhodného obdobia. Pri\nposúdení splnenia podmienok na výmaz v zmysle § 16 ods. 4 zák. č. 55/997 Zb. v prvostupňovom\nkonaní, resp. na zrušenie ochrannej známky v zmysle § 34 ods. 1 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z.\nv druhostupňovom konaní sa správne orgány riadili ustanoveniami zákona o ochranných známkach,\nrozhodnutia obsahujú opis vykonaných dôkazov, ich hodnotenie a skutkové závery, ku ktorým po\nvyhodnotení dokazovania dospeli. Z týchto je zrejmé, ktoré skutočnosti a z ktorých dôkazov mali za\npreukázané, ako aj skutočnosti, ktoré v konaní preukázané neboli a dôkazy, ku ktorým správne orgány\nneprihliadli. Záver žalovaného, ktorý po vyhodnotení predložených dôkazov rozhodol o čiastočnom\nzrušení ochrannej známky s poukazom na § 34 ods. 1 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. v rozsahu uvedenom\nvo výroku napadnutého rozhodnutia je podľa názoru súdu správny, pretože jej majiteľ nepreukázal\nskutočné používanie ochrannej známky pre tovary a služby špecifikované v napadnutom rozhodnutí.\nSprávne orgány sa dostatočne zaoberali a vysporiadali s otázkou „skutočného resp. kvalifikovaného\npoužívania“ napadnutej ochrannej známky pre zapísané tovary a služby a to tak z hľadiska kritérií\nstanovených v § 9 zák. č. 506/2009 Z.z., ktorý je transpozíciou čl. 10 Smernice 2008/95/ES, ako aj s\nprihliadnutím na relevantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ. Žalovaný posudzoval naplnenie požiadavky\npoužívania ochrannej známky pri zohľadnení všetkých okolností prípadu a konštatoval, že základným\npredpokladom zachovania existencie ochrannej známky ako predmetu práva je jej používanie vo vzťahu\nk tovarom alebo službám pre ktoré je zapísaná, pričom jej používanie musí byť v súlade so základnou\nfunkciou, ktorou je schopnosť odlíšiť tovary a služby jej majiteľa od tovarov a služieb iných osôb. Na\nto je potrebné, aby spotrebiteľ mal možnosť prísť do kontaktu s tovarmi alebo službami označenými\nochrannou známkou v takom rozsahu, aby si vytvoril väzbu medzi ochrannou známkou a jej majiteľom\na na základe toho odlíšil tovary a služby majiteľa od iných subjektov na trhu.\nV konaní o zrušení ochrannej známky podľa § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z.z. musí\nmajiteľ predložiť dôkazné prostriedky svedčiace o tom, že svoju ochrannú známku v rozhodnom období\npoužíval sám alebo poskytol súhlas s jej používaním tretej osobe (čo sa podľa § 9 ods. 4 zákona č.\n506/2009 Z.z. považuje za riadne používanie ochrannej známky majiteľom) a musí preukázať používanie\nochrannej známky v súvislosti s tovarmi a službami, pre ktoré je zapísaná, vo forme v akej je zapísaná\nv registri ochranných známok, prípadne odlišnej len v prvkoch nemeniacich jej rozlišovaciu spôsobilosť.\nPoužívanie ochrannej známky sa posudzuje s ohľadom na teritoriálny princíp a musí byť viazané k\núzemiu SR, pričom predloženými dôkazmi musí byť preukázané, že spotrebiteľ na území SR mal\nmožnosť prísť s napadnutou ochrannou známkou do kontaktu.\nV zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok C-40/01 ANSUL) je ochranná známka skutočne\npoužívaná vtedy, pokiaľ je užívaná v súlade so svojou hlavnou funkciou, ktorou je zaručiť totožnosť\npôvodu tovarov a služieb pre ktoré bola zapísaná, a je používaná za účelom vytvorenia alebo zachovania\nodbytištia daných tovarov alebo služieb s výnimkou používania symbolickej povahy. Posúdenie, či\nje používanie ochrannej známky skutočné, je potrebné vykonať na základe všetkých skutočností a\nokolností, ktoré sú spôsobilé preukázať jej skutočné obchodné využívanie v obchodnom styku, najmä\npoužívanie, ktoré je v dotyčnom hospodárskom odvetví považované za odôvodnené za účelom udržania\n\nalebo získania podielu na trhu pre výrobky a služby chránené príslušnou ochrannou známkou, pričom\nsa skúma rozsah a početnosť používania danej ochrannej známky.\nV odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že aj keď sa na tovare alebo jeho obale nachádza\nnapadnutá ochranná známka, táto má informačnú a identifikačnú funkciu ohľadom poskytovanej služby,\navšak neplní rozlišovaciu funkciu vo vzťahu k tovarom, pretože jej účelom nie je odlíšiť rovnaké tovary\nrôznych subjektov, a spotrebiteľ sa na trhu neorientuje podľa napadnutej ochrannej známky. Napadnutá\nochranná známka je zapísaná pre veľmi širokú škálu rozličných tovarov a podľa dokladov predložených\nv konaní sa aj na obaloch týchto tovarov vyskytuje, avšak neplní vo vzťahu k nim rozlišovaciu funkciu.\nMôže byť umiestnená na akomkoľvek tovare alebo jeho obale, ale vždy len informuje o poskytovanej\nslužbe - systéme nakladania s odpadom, neumožňuje však spotrebiteľovi patrične sa zorientovať na\npríslušnom trhu.\nPodľa krajského súdu aj žalobca pripustil, že napadnutá ochranná známka neplní v plnom rozsahu\nrozlišovaciu funkciu ochrannej známky (odlíšiť výrobcov týchto tovarov) vo vzťahu k tovarom, na ktorých\nje umiestnená. Záver žalovaného, že napadnutá ochranná známka nebola pre všetky zapísané tovary\nv triedach, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia majiteľom používaná, logicky vyplýva\nz vykonaného dokazovania.\nPokiaľ ide o námietku žalobcu vo vzťahu k preukázaniu používania napadnutej ochrannej známky pre\nslužby vzťahy s verejnosťou v triede 35, súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože jej používanie pre\ntakéto služby nebolo v konaní preukázané žiadnymi dokladmi. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí\ntouto námietkou (uvedenou v rozklade) zaoberal a konštatoval, že žalobcom predložené materiály\nnepreukazujú poskytovanie tejto služby pre tretie osoby. Žalobca poukázal na to, že v správnom konaní\ndeklaroval vo vzťahu k svojim zákazníkom služby v triede 35 medzinárodného triedenia tovarov a\nslužieb týkajúce sa poradenstva pre tretie osoby v otázkach súvisiacich so životným prostredím a\nodpadom, pričom pre tieto služby napadnuté ochranné známky ostali v platnosti. Súd sa však stotožnil\ns argumentáciou žalovaného, že nejde o službu vzťahy s verejnosťou, kedy podnikateľský subjekt pre\ntretie osoby vyvíja aktivity s cieľom presvedčiť verejnosť o kvalitách činnosti tretích osôb, napomáha\npri zavádzaní ich nových výrobkov na trh, propaguje výrobky, o ktoré prestáva byť záujem, zverejňuje\ninformácie pre masmédiá, tvorí spravodajstvo v pozitívnom hodnotení a pod.\nK ďalšej námietke žalobcu vo vzťahu k službám, pomoc pri vyhľadávaní finančných prostriedkov na\ninvestovanie do podnikov, zariadení a poskytovania služieb zameraných na zber, prepravu, triedenie,\nrecykláciu a odstraňovanie odpadu a surovín za účelom opätovného využitia poradenstva vo financovaní\nslužieb alebo projektov uvedených v triedach 35, 39, 40 a 42, v triede 36 súd uviedol, že argumentácia\ntýkajúca sa služieb zapísaných v triede 36 sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nenachádza,\npreto je irelevantná, resp. zmätočná.\nKrajský súd zaoberajúc sa námietkou žalobcu (že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nedostatočne\nzohľadnil osobitné skutkové a právne okolnosti prípadu, keď nezobral do úvahy špecifiká vyplývajúce\nz tzv. obalovej legislatívy), konštatoval, že žalobcom označené rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci\nC-385/07 a Všeobecného súdu vo veci T-151/01 sú na prejednávaný prípad neaplikovateľné. Zhodne s\nargumentáciou žalovaného uviedol, že príslušná legislatíva v oblasti obalového hospodárstva vo vzťahu\nku konaniu a posudzovaniu podmienok na zrušenie ochrannej známky v zmysle § 34 ods. 1 písm.\na/ zák. č. 506/2009 Z.z. nie je relevantná, a nie je relevantné ani porovnanie skutkových okolností a\nlegislatívy na území SR a Nemecka. Keďže citované rozsudky (C-385/07 a T-151/01 neriešia otázku\npoužívania ochrannej známky na území SR vo vzťahu k § 34 ods.1 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z.,\nale iné skutkové podstaty (zneužitie dominantnej pozície), závery z nich vyplývajúce sú pre účely tohto\nkonania irelevantné.\nAni námietka nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho posúdenia (vyhodnotenie dôkazov), ako\naj nesprávneho právneho posúdenia veci podľa krajského súdu neobstojí. Skutkové zistenia správneho\norgánu sú výsledkom správnej úvahy a súd skúma, či predložené dôkazy boli vyhodnotené v súlade s\nich obsahom a § 52 ods. 2 zákona o ochranných známkach, či výsledky ich vyhodnotenia sú logické\n\na nevybočujú z medzí logického uvažovania. Ak žalovaný dospel po vyhodnotení účastníkmi konania\npredložených dôkazov k záveru, že napadnutá ochranná známka nebola majiteľom kvalifikovane\npoužívaná v rozhodnom období pre zapísané tovary a služby, zistený skutkový stav správne podriadil\npod citované ust. § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z.z., a pokiaľ čiastočne zrušil napadnutú\nochrannú známku v rozsahu uvedenom vo výroku rozhodnutia, takéto rozhodnutie je výsledkom\nsprávneho právneho posúdenia veci.\nNapokon súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho postupu\nžalovaného pri posúdení zákonnosti rozkladu podaného navrhovateľom (ďalším účastníkom konania)\nkeď tvrdil, že podaný rozklad (16.11.2009) nespĺňal podmienky stanovené v § 42 ods. 1 a 3 zákona\nč. 55/1997 Z.z. platného v čase podania rozkladu, keďže neobsahoval petit. Ustanovenie § 42 ods.\n1 zákona č. 55/1997 Z.z. upravuje zákonnú lehotu na podanie opravného prostriedku (rozklad) proti\nprvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, neupravuje však jeho náležitosti, t.j. neustanovuje, že\nuvedenie petitu by bolo podstatnou náležitosťou formálne podaného rozkladu. Podľa § 42 ods. 3 cit.\nzákona vecné odôvodnenie rozkladu musí byť úradu predložené v lehote 1 mesiaca odo dňa podania\nrozkladu, ktorú nemožno predĺžiť a jej zmeškanie odpustiť. Ak navrhovateľ (ďalší účastník konania)\npodal v zákonom stanovenej lehote (16.11.2009) rozklad, a následne v zákonom stanovenej lehote\n(16.12.2009) rozklad doplnil o vecné odôvodnenie, žalovaný ho správne posúdil ako riadne a včas\npodaný v súlade s § 42 ods. 1 a 3 zákona č. 55/1997 Z.z.\nProti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca a navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť\ntak, že najvyšší súd rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu zruší, vec vráti\nžalovanému na ďalšie konanie a prizná mu náhradu trov konania z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\nV dôvodoch rozsiahleho odvolania uviedol, že rozsudok krajského súdu považuje za nesprávny, v\nrozpore s ustanovením § 245 O.s.p. a § 34 ods. 1 písm. a/ zákona o ochranných známkach rovnako, ako\naj záver o nepreukázaní skutočného používania napadnutej ochrannej známky vo vzťahu k zapísaným\ntovarom. Argumentoval, že žalovaný sa v rámci hodnotiaceho postupu nevysporiadal so všetkými ním\nvznesenými argumentami a náležitým spôsobom ich nevyvrátil. Ak v napadnutom rozhodnutí uviedol\ncharakteristiky a kritériá, ktoré je potrebné brať do úvahy pri posúdení skutočného používania ochrannej\nznámky, pri vyhodnotení jednotlivých aspektov (kritérií) sa však nimi dôsledne neriadil a nesprávne ich\nposúdil (vyhodnotil), a neprihliadal na osobitosti kolektívnej ochrannej známky v zmysle § 43 a nasl.\nzákona o ochranných známkach, čo má za následok, že hodnotiaci posudok v napadnutom rozhodnutí\nvybočil z hľadísk ustanovených zákonom. K doterajším argumentom, na ktorých zotrváva žalobca dopĺňa\nnasledovné:\nPokiaľ ide o posúdenie používania ochrannej známky na základe všetkých skutočností a okolností\nprípadu má žalobca za to, že ak podnikateľskú činnosť (a tým aj používanie ochrannej známky v rámci\npodnikateľskej činnosti) určitého subjektu významnou mierou ovplyvňujú ekonomické a podnikateľské\nšpecifiká daného odvetvia, legislatívne prostredie upravujúce dané hospodárske odvetvie, rozhodnutia\npríslušných protimonopolných orgánov (Európskej komisie, Protimonopolného úradu SR) a rozsudky\nSúdneho dvora EÚ, tak predmetné skutočnosti musia byť vyhodnotené ako relevantné okolnosti prípadu\nmajúce vplyv aj na spôsob používania ochrannej známky. Posudzovanie skutočného používania\nochrannej známky v administratívnom konaní pred žalovaným musí vychádzať z reálnych podmienok\nna príslušnom trhu alebo v príslušnom odvetví v SR. Je neprípustné, aby posudzovanie skutočného\npoužívania ochrannej známky na základe dokladov opisujúcich reálne ekonomické transakcie (t.j. na\nzáklade účtovných a daňových dokladov, faktúr, katalógov, etikiet tovarov, reklamných a propagačných\nmateriálov, súvisiacich s realizáciou tovarov a služieb označených danou ochrannou známkou)\nneodrážalo reálne podmienky na trhu, ktoré podstatným spôsobom určujú spôsob fungovania systému\nZELENÝ BOD v SR.\nOpakovane uvádza, že ekonomickým a právnym dôsledkom rozhodnutí Súdneho dvora EÚ č. T-151/01\na C-385/07 je povinnosť majiteľa napadnutej ochrannej známky ZELENÝ BOD poskytnúť licenciu (de\nfacto nútenú licenciu) na používanie ochranných známok ZELENÝ BOD tretím osobám na území\n\nkrajín EÚ a možnosť pre majiteľa tejto napadnutej ochrannej známky vyberať/účtovať poplatok za\numiestňovanie ochrannej známky ZELENÝ BOD na obaloch tovarov. Obdobne aj Protimonopolný úrad\nSR prikázal spoločnosti ENVI-PAK, a.s., poskytnúť licenciu na používanie ochranných známok ZELENÝ\nBOD tretím osobám na území SR a možnosť pre spoločnosť ENVI-PAK, a.s. vyberať/účtovať poplatok\nza umiestňovanie ochrannej známky ZELENÝ BOD na obaloch tovarov. Ak by Súdny dvor EÚ neumožnil\nžalobcovi účtovať licenčný poplatok za umiestňovanie napadnutej ochrannej známky ZELENÝ BOD\nna obaloch tovarov, pričom ochrannú známku ZELENÝ BOD umiestňujú tretie osoby na svoje výrobky\nalebo obaly svojich výrobkov dobrovoľne, tak by Súdny dvor EÚ nepovažoval používanie napadnutej\nochrannej známky na tovaroch za známkové použitie napadnutej ochrannej známky, ktoré je schopné\nekonomického ocenenia.\nZ hľadiska povinných osôb (výrobca, distribútor tovaru), ktorí používajú iný kolektívny systém alebo\npoužívajú individuálny systém zberu a zhodnocovania odpadov z obalov, uzavretie licenčnej zmluvy\nna používanie napadnutej ochrannej známky na svojich tovaroch predstavuje dodatočné náklady, ktoré\nmusí takáto povinná osoba znášať. Povinné osoby by nemali záujem získať odplatnú licenciu od\nžalobcu, ak by im umiestňovanie ochrannej známky ZELENÝ BOD na ich výrobky neprinieslo dodatočné\nekonomické výhody, nevylepšovalo ich trhovú pozíciu a nezvyšovalo by predajnosť ich výrobkov.\nNa základe uvedeného má za to, že krajský súd a žalovaný vo vzťahu k posúdeniu skutočného\npoužívania napadnutej ochrannej známky nesprávne vyhodnotili osobitné skutkové a právne okolnosti\nprípadu za irelevantné.\nKritérium používania ochrannej známky v spojení s tovarmi a službami (resp. vo vzťahu k tovarom a\nslužbám) je základným kritériom, ktoré priamo vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o ochranných\nznámkach. Krajský súd v odôvodnení uviedol iba citáciu § 9 ods. 2 zákona o ochranných známkach,\nktorý obsahuje exemplifikatívny (teda príkladmý) výpočet rôznych spôsobov použitia ochrannej známky,\npričom tento výpočet spôsobov použitia ochrannej známky nemožno považovať za výpočet taxatívny\n(teda úplný), a vo svojich rozhodnutia sa konkrétne nezaoberali splnením (ale ani nesplnením) použitia\nnapadnutej ochrannej známky vo vzťahu k § 9 ods. 1 citovaného zákona.\nPožiadavke používania „v spojení s tovarmi a službami“ zodpovedá tzv. priame aj nepriame používanie.\nPriamym použitím ochrannej známky je jej reálne, priamo použitie na tovaroch alebo na obaloch\ntovarov skutočne uvádzaných na trh a tiež jej použitie v súvislosti s tovarmi alebo službami, pokiaľ je\nuskutočňované v spojitosti s reálnou alebo pripravovanou obchodnou činnosťou. V prípade nepriameho\npoužívania ide o používanie ochrannej známky na reklamné účely v propagačných alebo inzertných\nmateriáloch alebo jej používanie v obchodnej korešpondencii, ktoré nie je podložené reálnym uvádzaním\ntovarov na trh alebo skutočným poskytovaním služieb (Komentár k zákonu o ochranných známkach,\nÚPV SR, Banská Bystrica, 2012, str. 142).\nKľúčovým pojmom pri výklade je právny pojem „používanie v spojení s tovarmi a službami“, ktorý sa\nvyskytuje vo viacerých ustanoveniach zákona o ochranných známkach aj ako „používanie pre tovary a\nslužby“. Právny pojem „používanie v spojení s tovarmi a službami“ je pojmom európskeho práva, ktorého\nvýklad podal Súdny dvor EÚ v rozsudku Celine (C-17/06), ktorý krajský súd rovnako ako žalovaný posúdil\nako neaplikovateľný v prejednávanej veci.\nUmiestnenie napadnutej ochrannej známky na obaloch tovarov má značnú marketingovú hodnotu pre\nvýrobcov a na základe predložených dokladov významne podporuje predaj takto označených tovarov. Z\nekonomického a marketingového hľadiska je neprijateľný záver, že by výrobcovia dlhodobo a sústavne\numiestňovali na svoje výrobky napadnutú ochrannú známku (takéto použitie napadnutej ochrannej\nznámky nie je bezplatné) bez toho, aby vznikla určitá spojitosť medzi takto označenými výrobkami\na napadnutou ochrannou známkou ZELENÝ BOD a aby sa vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti\nnevybudovala určitá spojitosť medzi ochrannou známkou a takýmto tovarom, keď práve takáto spojitosť\npodporuje predaj daného tovaru. Služba zhodnocovania odpadov z obalov ZELENÝ BOD je úzko\nspojená s vyrábaným a distribuovaným tovarom označeným ochrannou známkou ZELENÝ BOD v tom\n\nzmysle, že daný výrobok (spolu s obalom výrobku) predstavuje samotný predmet poskytovanej služby a\nnepredstavuje iba médium (priestor) na umiestnenie ochrannej známky, tak ako to vyplýva z rozhodnutí\nkrajského súdu a žalovaného.\nV ďalšej časti odvolania vytýkal krajskému súdu, ak v zhode so žalovaným konštatoval, že spotrebiteľ\nsa na trhu neorientuje podľa ochrannej známky, na základe ktorej by si vyberal tovar podľa svojich\npredchádzajúcich skúseností. Tento záver je v rozpore s obsahom spisu a výsledkom kvantitatívneho\nreprezentatívneho celoslovenského marketingového prieskumu, ktorý realizovala agentúra AKO, s.r.o. v\ndecembri 2009, a ktorý žalovaný nevyhodnotil, a prvýkrát ho posúdil až vo vyjadrení k žalobe. Výsledky\ntohto prieskumu potvrdzujú skutočnosť, že umiestňovanie ochrannej známky na obaloch výrobkov\ntretími osobami, ktoré získali súhlas na používanie ochrannej známky ZELENÝ BOD je treba považovať\nza skutočné používania ochrannej známky, nakoľko napomáha vytvárať a zachovávať odbytištia (trhový\npodiel) takto označených výrobkov. Preto preferovanie výrobkov takto označených pred výrobkami\nneoznačenými, je dôkazom toho, že umiestnením napadnutej ochrannej známky na obaloch výrobkov\nplní táto funkciu ochrannej známky aj vo vzťahu k tovarom, pretože spotrebitelia rozlišujú medzi\nvýrobkami, ktoré sú označené ochrannou známkou ZELENÝ BOD a tými, ktoré takto označené nie sú.\nKrajský súd a ani žalovaný pri posudzovaní skutočného použitia ochranných známok nevzal v plnom\nrozsahu do úvahy tú skutočnosť, že tri ochranné známky (č. MOZ 585713, 585714 a 653450) sú\nkolektívnymi ochrannými známkami, ktorých základná funkcia je definovaná odlišne od individuálnych\nznámok. Rozlišovacia spôsobilosť kolektívnej ochrannej známky je definovaná ako spôsobilosť rozlíšiť\ntovary alebo služby pochádzajúce od členov združenia od tovarov alebo služieb iných osôb. To\nznamená, že funkciou kolektívnej ochrannej známky nie je rozlíšiť jednotlivých výrobcov, ale rozlíšiť\nurčitú skupinu výrobcov. Z jej povahy vyplýva, že jednotliví používatelia môžu používať (a aj používajú)\nspolu s kolektívnou ochrannou známkou aj svoje individuálne ochranné známky. V takých prípadoch\nsa používanie kolektívnej ochrannej známky spolupodieľa na celkovom ovplyvňovaní spotrebiteľského\nsprávania a na výbere tovarov spotrebiteľmi a tým dochádza k naplneniu funkcie kolektívnej ochrannej\nznámky.\nZáver o podpornej rozlišovacej funkcii napadnutej kolektívnej ochrannej známky vo vzťahu k tovarom\nnie je potlačený prítomnosťou iných individuálnych ochranných známok tretích osôb, ktoré spotrebiteľ\nmôže vnímať prednostne. Avšak skutočnosť, že spotrebitelia rozlišujú medzi výrobkami označenými\nnapadnutou ochrannou známkou a výrobkami takto neoznačenými, a prijímajú spotrebiteľské\nrozhodnutia o kúpe konkrétneho výrobku aj na základe vnímania napadnutej ochrannej známky\numiestnenej na danom výrobku alebo jeho obale, nemôže byť vylúčená.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť. K obsahu\nodvolacích námietok žalobcu, ktoré považuje za nedôvodné a zavádzajúce, poukázal na judikatúru\nSúdneho dvora EÚ, ktorá už ustálila, že „skutočným používaním ochrannej známky je jej používanie v\nsúlade s jej základnou funkciou, ktorou je garantovať pôvod tovarov alebo služieb, pre ktoré je zapísaná,\nza účelom vytvorenia alebo udržania odbytu pre tieto tovary alebo služby, s výnimkou symbolického\npoužívania, ktorého účelom je len zachovanie práv z ochranne známky. Pri hodnotení, či je používanie\nochrannej známky skutočné, musia byť zohľadnené všetky relevantné fakty a okolnosti ktoré určia,\nči obchodné využitie známky je reálne, zvlášť, či ide o také používanie, ktoré je schopné zaručiť v\nekonomickom sektore udržanie alebo vytvorenie podielu na trhu tovarov alebo služieb chránených\nochrannou známkou, povahu tovarov alebo služieb, charakter predmetného trhu a rozsah a frekvenciu\npoužitia ochrannej známky“ (C-40/01 Ansul).\nĎalej uviedol, že ako opakovane uvádza Súdny dvor EÚ, základnou funkciou ochrannej známky\nje zabezpečiť spotrebiteľovi alebo konečnému užívateľovi označenie pôvodu výrobku alebo služby\noznačenej ochrannou známkou a umožniť mu tak odlíšiť bez akejkoľvek zámeny tento výrobok alebo\nslužbu od tých, ktoré majú iný pôvod. Totiž na to, aby ochranná známka mohla mať postavenie\nzákladného prvku systému nenarušenej hospodárskej súťaže, musí zabezpečovať, že všetky výrobky\nalebo služby, ktoré sú ňou označené, boli vyrobené alebo poskytnuté pod kontrolou jediného podniku,\n\nktorému možno pripísať zodpovednosť za ich kvalitu (napr. C-206/01 Arsenal Fotball Club, C-102/77\nHoffmann-La Roche, C-299/99 Philips, C-17/06 Céline).\nŽalovaný zotrváva na stanovisku, že aj keď sa na tovare alebo jeho obale nachádzala napadnutá\nochranná známka, táto mala informačnú a identifikačnú funkciu ohľadom poskytovanej služby, avšak\nneplnila rozlišovaciu funkciu vo vzťahu k tovarom, pretože jej účelom nebolo odlíšiť rovnaké tovary\nrôznych subjektov. Príslušný spotrebiteľ sa na trhu neorientoval podľa napadnutej ochrannej známky,\nlebo táto interpretovala len informáciu o likvidácii odpadu z obalu, ale neprezentovala informáciu o tovare\nako takom, na základe ktorej by si spotrebiteľ vyberal tovar podľa svojich predchádzajúcich skúseností, či\nuž pozitívnych alebo negatívnych. Napadnutá ochranná známka neplnila však vo vzťahu k týmto tovarom\nrozlišovaciu funkciu ochrannej známky, ktorou je odlíšiť jednotlivých výrobkov, či predajcov tovarov tak,\naby si spotrebiteľ dokázal vytvoriť väzbu medzi tovarom a jeho pôvodcom. Sám žalobca v správnej\nžalobe pripustil „že napadnutá ochranná známka neplní v plnom rozsahu rozlišovaciu funkciu ochrannej\nznámky vo vzťahu k tovarom (na ktorých je umiestnená), ktorou je odlíšiť výrobcov týchto tovarov“. Ak\nochranná známka neplnila vo vzťahu k tovarom rozlišovaciu funkciu, nie je možné hovoriť o jej používaní\nza účelom vytvorenia alebo odbytu pre tieto tovary alebo služby.\nK odvolacej námietke žalobcu, že prvostupňový súd aj žalovaný vo vzťahu k posúdeniu skutočného\npoužívania napadnutej ochrannej známky nesprávne vyhodnotili osobitné skutkové a právne okolnosti\nprípadu (konkrétne tzv. obalovú legislatívu, rozhodnutia príslušných protimonopolných orgánov a\nrozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C-385/07 a T-151/01) za irelevantné, resp. že neboli zohľadnené\nvšetky skutočnosti a okolnosti prípadu žalovaný uvádza, sa plne stotožňuje so záverom súdu, že\nžalobcom vyššie označené rozsudky sú na prejednávaný prípad neaplikovateľné. Príslušná legislatíva\nv oblasti obalového hospodárstva nie je vo vzťahu ku konaniu a posudzovaniu podmienok na zrušenie\nochrannej známky v zmysle § 34 ods. 1 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. relevantná a nie je relevantné\nani porovnanie skutkových okolností a legislatívy na území SR a Nemecka. Keďže citované rozsudky\nneriešia otázku používania ochranných známok na území SR vo vzťahu § 34 ods. 1 písm. a/ zák. č.\n506/2009 a riešia iné skutkové podstaty (zneužitie dominantnej pozície), závery z nich vyplývajúce sú\npre účely tohto konania irelevantné.\nK námietkam nezohľadnenia osobitných skutkových a právnych okolností prípadu žalovaný zdôraznil, že\nv prípade, na ktorý žalobca poukazuje, nešlo o posudzovanie skutočného používania ochrannej známky\nv zmysle § 34 ods. 1 písm. a/ zákona o ochranných známkach, posudzovaná bola existencia absolútnych\nprekážok zápisnej spôsobilosti označenia v zmysle ustanovení § 5 ods. 1 písm. f/ a g/ tohto zákona.\nObsahom ďalšej odvolacej námietky žalobcu je rozbor „používania ochrannej známky v spojení s tovarmi\na službami“, ktoré žalobca stotožňuje s „používaním pre tovary a služby“ (podľa žalobcu sa právny pojem\n„používanie v spojení s tovarmi a službami“ vyskytuje vo viacerých ustanoveniach zákona o ochranných\nznámkach aj ako „používanie pre tovary a služby“), pričom následne nelogicky, nezrozumiteľne a podľa\nnázoru žalovaného účelovo aplikuje záver Súdneho dvora EÚ obsiahnutý v rozhodnutí C-17/06 Céline.\nZ ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o ochranných známkach, ktoré označuje žalobca za nosné, vyplýva\npožiadavka používania ochrannej známky v spojení s tovarmi a službami, pre ktoré je zapísaná.\nŽalovaný na tomto mieste uvádza celú relevantnú časť: „ - používanie ochrannej známky v spojení\ns tovarmi a službami, pre ktoré je zapísaná. Požadované je používanie\n„v spojení“\ns tovarmi a službami - tejto požiadavke zodpovedá tzv. priame aj nepriame používanie (v odbornej\nliteratúre sa stretávame aj s pojmami používanie faktické, t.j. priame a fiktívne, t.j. nepriame). Priamym\npoužitím ochrannej známky je jej reálne, priame použitie na tovaroch alebo na obaloch tovarov skutočne\nuvádzaných na trh a tiež jej použitie v súvislosti s tovarmi alebo službami, pokiaľ je uskutočňované\nv spojitosti s reálnou alebo pripravovanou obchodnou činnosťou. V prípade nepriameho používania\nide o používanie ochrannej známky na reklamné účely v propagačných alebo inzertných materiáloch\nalebo jej používanie v obchodnej korešpondencii, ktoré nie je podložené reálnym uvádzaním tovarov\nna trh alebo skutočným poskytovaním služieb. Na udržanie práv z ochrannej známky je dostatočné aj\npoužitie ochrannej známky na území Slovenskej republiky výlučne pri vývoze tovaru, ale zákon v tomto\nprípade výslovne požaduje jej priame použitie, a to konkrétne jej umiestnenie na tovaroch alebo ich\n\nobaloch. Používanie ochrannej známky v spojení s tovarmi alebo službami podobnými s tými, pre ktoré\nje ochranná známka zapísaná, nie je dostatočné“.\nŽalovaný dôrazne namieta žalobcom uvádzané stotožňovanie pojmov „používanie v spojení s tovarmi\na službami“ a „používanie pre tovary a služby“, pretože zákon o ochranných známkach obidva „pojmy“\ndôsledne rozlišuje, a rovnako odmieta aplikovateľnosť záverov rozsudku C-17/06 na prejednávaný\nprípad s tým, že aj žalobca musí rozlišovať tam, kde rozlišuje samotný zákon o ochranných známkach.\nPoužívanie v spojení s tovarmi a službami je použité v § 8 ods. 1 a § 9 ods. l, pričom slovný obrat „v\nspojení“ znamená konkrétny spôsob použitia ochrannej známky na tovare alebo v spojitosti s tovarom\nalebo službou.\nS používaním pre tovary a služby sa stretávame v § 8 ods. 2 (výkladu tohto ustanovenia vymedzujúceho\nporušovanie práv z ochrannej známky sa týka žalobcom uvádzaný rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci\nC-17/06 Céline) a § 34 ods. 1 písm. a/ zákona o ochranných známkach.\nK argumentácii žalobcu a výsledkom kvantitatívneho reprezentatívneho celoslovenského\nmarketingového prieskumu realizovaného agentúrou AKO, s.r.o. (že podstatnú časť spotrebiteľov\nmotivuje umiestnenie napadnutej ochrannej známky na výrobku, aby takýto výrobok uprednostnili pri\nkúpe pred iným výrobkom rovnakého druhu, ktorý nie je takto označený) žalovaný konštatuje, že\nochranná známka len sprostredkováva dodatočnú informáciu o obale daného výrobku, resp. jeho\nzhodnotení, pričom viaceré tovary rovnakého druhu môžu byť nositeľom tejto informácie na obale.\nPríslušný spotrebiteľ sa na trhu neorientuje podľa ochrannej známky (táto interpretuje len informáciu o\nlikvidácii odpadu z obalu, ale neprezentovala informáciu o tovare ako takom), na základe ktorej by si\nvyberal tovar podľa svojich predchádzajúcich skúseností, či už pozitívnych alebo negatívnych. Ochranná\nznámka teda vo vzťahu k tovarom v triedach 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 11, 16, 20, 21, 24, 25, 29, 30, 32,\n34 medzinárodného triedenia tovarov a služieb neplnila rozlišovaciu funkciu ochrannej známky, a túto\nskutočnosť nie je spôsobilý vyvrátiť ani výsledok kvantitatívneho reprezentatívneho celoslovenského\nmarketingového prieskumu, ktorý realizovala agentúra AKO, s.r.o. Žalovaný upresnil, že prieskum\nrealizovaný agentúrou AKO, s.r.o. bol predložený majiteľom ako súčasť vyjadrenia k rozkladu podanému\nnavrhovateľom zrušenia Halston Properties, s.r.o., ale nebol súčasťou rozkladu majiteľa podaného proti\nprvostupňovému rozhodnutiu žalovaného. Zároveň uviedol, že v odvolaní sa po prvýkrát stretávame aj\ns námietkou, že prvostupňový súd ani žalovaný nezobrali v plnom rozsahu do úvahy skutočnosť, že\nochranná známka MOZ 585714 je kolektívnou ochrannou známkou.\nV reakcii na žalobcom v odvolaní uvedenú argumentáciu žalovaný uvádza, že v zmysle § 43 ods.\nl zákona o ochranných známkach je kolektívnou ochrannou známkou ochranná známka spôsobilá\nrozlíšiť tovary alebo služby pochádzajúce od členov združenia od tovarov a služieb iných osôb.\nPredmetné ustanovenie zákona zachytáva podstatu základnej funkcie kolektívnych ochranných známok\na aj pri zohľadnení kolektívnej povahy je dôvodné konštatovanie, že napadnutá ochranná známka,\nktorá sa na tovare alebo jeho obale nachádzala, mala len informačnú a identifikačnú funkciu ohľadom\nposkytovanej služby, avšak neplnila rozlišovaciu funkciu vo vzťahu k tovarom, pretože jej účelom nebolo\nodlíšiť rovnaké tovary pochádzajúce od rôznych subjektov, resp. pochádzajúce od členov združenia a\npochádzajúce od iných osôb; umiestnenie ochrannej známky na tovare alebo jeho obale len informovalo\no skutočnosti, že výrobcovia sú zapojení do určitého systému zhodnocovania odpadov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\na konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta\nprvá, § 212 ods. l O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a\npo tom, ako bol deň vyhlásenia rozhodnutia zverejnený na úradnej tabuli Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>, najmenej päť dní vopred,\nrozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\n\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a\npostupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nPredmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu o preskúmanie\na zrušenie rozhodnutia žalovaného, ktorý zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu - úradu, vo veci\nnávrhu na výmaz, resp. na zrušenie platnosti obrazovej medzinárodnej ochrannej známky žalobcu „DER\nGRÜNE PUNKT“ č. 585714 na území SR, ako aj zákonnosti postupu, ktorý vydaniu týchto rozhodnutí\npredchádzal. Z toho dôvodu odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa a konanie mu\npredchádzajúce najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami\nuvedenými v žalobe, a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\nÚlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej\nčasti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil skutočný stav, či konal v súčinnosti\ns účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a\nči obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v\nsúlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.\nZ obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis správnych orgánov\nnajvyšší súd zistil skutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, a z ktorého\nvyberá nasledovné.\nÚrad priemyselného vlastníctva SR o návrhu na výmaz kombinovanej medzinárodne registrovanej\nochrannej známky „DER GRÜNE PUNKT“ č. 585714 podanom navrhovateľom Halston Properties,\ns.r.o., Bratislava (ďalší účastník konania) dňa 06.12.2007 rozhodnutím č. MOZ 585714-I/83-2009 z\n08.10.2009 s poukazom na § 16 ods. 4 zák. č. 55/1997 Z.z. v spojení s čl. 5 Madridskej dohody a\nProtokolu k Madridskej dohode o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok (ďalej\n„Madridská dohoda“) rozhodol tak, že medzinárodný zápis ochrannej známky č. 585714 na území SR\nvyhlásil za čiastočne neúčinný pre všetky tovary v triedach 01, 02, 03, 05, 06, 07, 08, 09, 11, 16, 20,\n21, 24, 25, 29, 30, 32, 34, pre všetky služby v triedach 35, 36 a pre služby poradenstvo v oblasti\nrozvoja, výberu a použitia obalov a ekologických obalových materiálov a úsporných obalov rovnako,\nako aj ich označovania v triede 42 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Medzinárodný zápis\nnapadnutej ochrannej známky zostal na území SR v platnosti pre všetky služby v triedach 39, 40 a\npre služby triedenie odpadu a surovín za účelom opätovného využitia rovnako ako ich roztriedenie\nchemickou, fyzickou alebo biologickou cestou pre tretie osoby, poradenstvo a elimináciu v otázkach\nzameraných na životné prostredie odpadu v triede 42 medzinárodného triedenia tovarov a služieb.\nVyhlásenie neúčinnosti nadobudlo účinnosť 06.12.2007.\nVo výmazovom konaní správny orgán zistil, že napadnutá kombinovaná ochranná známka č. 585714\nbola s právom prednosti od 11.05.1991 zapísaná s platnosťou na území SR 06.11.1991 pre tovary a\nslužby 1-3, 5-9, 11, 16, 20, 21, 24, 25, 29, 30, 32, 34-36, 39, 40, 42 medzinárodného triedenia tovarov a\nslužieb. Navrhovateľ v návrhu na výmaz uviedol, že napadnutá ochranná známka nie je v SR používaná\njej majiteľom nepretržite najmenej 5 po sebe idúcich rokov pred podaním návrhu na výmaz a nie je\nmajiteľom používaná ani v čase podania návrhu. V registri WIPO je pre územie SR zapísaná licencia\npre spoločnosť ENVI - PAK, a.s., avšak táto napadnutú ochrannú známku nepoužíva kvalifikovaným\nspôsobom, t.j. vo forme v akej je zapísaná v registri. Označenie, ktoré je predmetom ochrannej známky\n\nsa na území SR používa výhradne pre obaly osobami odlišnými od osoby majiteľa alebo nadobúdateľa\nlicencie k napadnutej ochrannej známke a bez ich súhlasu.\nMajiteľ ochrannej známky vo vyjadrení k návrhu na výmaz tvrdil, že napadnutá ochranná známka sa\npoužíva a predložil dôkazy podrobne špecifikované v prvostupňovom rozhodnutí. Ich posúdením úrad\nkonštatoval, že označenie „ZELENÝ BOD“ sa nepopierateľne používalo na obaloch tovarov rôznych\nvýrobcov či predajcov, ktorí získali súhlas na používanie ochranných známok „ZELENÝ BOD“, je určené\nna označenie skutočností, že výrobcovia sú zapojení do určitého systému zhodnocovania obalov a\nuzavrel, že napadnutá ochranná známka sa používala v rozhodnom časovom období iba v súvislosti\nso zberom, zhodnocovaním a recykláciou obalov, prípadne na určitú osvetu zameranú na podporu\nseparovaného zberu. I keď je ochranná známka umiestnená na obale tovaru, toto označenie sa na\nkonkrétny tovar nevzťahuje a neoznačuje pôvod tovaru, pretože poukazuje iba na poskytnutie služby,\nt.j. že majiteľ participuje v určitom systéme zhodnocovania a recyklácie odpadov z obalov, a že daný\nobal môže byť určitým systémom zhodnotený. Úrad zdôraznil, že v súvislosti s uplatnením návrhu na\nvýmaz v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 55/1997 Z.z. je dôležité pojem používania vykladať ako používanie\nvo vzťahu k tovarom, či službám, pre ktoré bola zapísaná. V tomto prípade nie je možné hovoriť o\ntom, že by ochranná známka „ZELENÝ BOD“ označovala samotné tovary a ich výrobcov, čo nepopiera\nani samotný majiteľ ktorý uviedol, že ochranná známka „ZELENÝ BOD“ nevyjadruje ani nenaznačuje\nspotrebiteľskej verejnosti kto je výrobcom predmetných tovarov alebo kto nesie zodpovednosť za tovary\nako také a ich umiestnenie na trh, naopak jej úlohou je informovať spotrebiteľa, že osoba zodpovedná\nza umiestnenie daného výrobku alebo obalu označeného ochrannou známkou „ZELENÝ BOD“ na trh\nje členom a finančne sa podieľa na prevádzkovaní systému zberu a zhodnotenia predajných obalov\n„ZELENÝ BOD“.\nZ majiteľom predložených zmlúv vyplýva, že objednávateľ je oprávnený používať toto označenie ako\nznak toho, že je zapojený v integrovanom systéme spätného zberu obalov a odpadov z obalov a že platí\npríspevky do tohto systému. Úrad dospel k záveru, že napadnutá ochranná známka bola majiteľom, resp.\ntretími osobami na základe súhlasu majiteľa (5 po sebe idúcich rokov predchádzajúcich začatiu konania\no výmaze napadnutej ochrannej známky) používaná iba pre zabezpečenie recyklácie (zhodnotenie\nodpadov), zber odpadov z obalov, pričom samotný majiteľ podporoval aj určitú osvetu medzi obyvateľmi\ntýkajúcu sa separácie odpadu. Vzhľadom na zoznam tovarov a služieb, pre ktorý je napadnutá ochranná\nznámka zapísaná v registri je zrejmé, že majiteľ nepreukázal používanie napadnutej ochrannej známky\npre všetky tovary a služby, a úrad preukázanie jej používania uznal iba pre služby zber a doprava\nodpadu a surovín za účelom opätovného využitia pre tretie osoby v triede 39, pre služby recyklácia\nodpadu a surovín za účelom opätovného využitia pre tretie osoby v triede 40 a pre služby triedenie\nodpadu a surovín za účelom opätovného využitia rovnako, ako ich roztriedenie chemickou, fyzickou\nalebo biologickou cestou pre tretie osoby, poradenstvo v otázkach zameraných na životné prostredie a\nelimináciu odpadu v triede 42 medzinárodného triedenia tovarov a služieb.\nVzhľadom na to, že majiteľovi sa nepodarilo preukázať používanie napadnutej ochrannej známky vo\nvzťahu k všetkým tovarom a niektorým službám počas piatich po sebe idúcich rokoch predchádzajúcich\nzačatiu konania o jej výmaze, a majiteľ používanie napadnutej ochrannej známky vo vzťahu k týmto\ntovarom a službám ani neodôvodnil, úrad konštatoval, že sú splnené podmienky pre čiastočný výmaz\nnapadnutej ochrannej známky, preto návrhu čiastočne vyhovel a napadnutú ochrannú známku čiastočne\nvymazal z registra ochranných známok.\nNavrhovateľ výmazu (ďalší účastník konania) v rozklade navrhol aby bola napadnutá ochranná známka\nvyhlásená za neúčinnú na území SR pre všetky tovary a služby. Vyjadril nesúhlas s tým, že prvostupňový\nsprávny orgán pre časť zapísaných služieb uznal doklady pochádzajúce od osôb odlišných od majiteľa\na poukázal na skutočnosť, že napadnutá ochranná známka je zapísaná ako kolektívna, a preto licenčné\nzmluvy predložené majiteľom nemohli nadobudnúť účinky vzhľadom na ust. § 22 zák. č. 55/1997 Z.z.\nÚrad mal do úvahy brať len také používanie napadnutej ochrannej známky, ktoré priamo pochádza od jej\nmajiteľa, prípadne od iných členov združenia určený v zmluve o používaní kolektívnej ochrannej známky.\n\nProti rozhodnutiu úradu podal v zákonom stanovenej lehote rozklad aj majiteľ (žalobca) a navrhol\nrozhodnutie zrušiť z dôvodu nesprávneho posúdenia predložených dokladov o používaní ochrannej\nznámky a návrh na vyhlásenie neúčinnosti napadnutej ochrannej známky na území SR zamietnuť.\nO podanom rozklade navrhovateľa i majiteľa napadnutej ochrannej známky žalovaný rozhodol\nnapadnutým rozhodnutím č. MOZ 585714 II/143-2011 z 21. decembra 2011.\nV rozklade vo vzťahu k navrhovateľovej námietke, ktorou spochybnil preukázanie a uznanie používania\nnapadnutej ochrannej známky vo vzťahu k niektorým službám, pre ktoré v prvostupňovom rozhodnutí\nnebola vyhlásená neúčinnosť napadnutej ochrannej známky, žalovaný uviedol, že predložené doklady\no používaní napadnutej ochrannej známky, ako aj právomoci vyplývajúce z licenčných zmlúv v konaní\nakceptoval (zhodne s prvostupňovým orgánom) ako dôkazy o používaní napadnutej ochrannej známky\ntreťou osobou so súhlasom majiteľa. Poukázal na postupy úradu pri zisťovaní „skutočného používania“\nochrannej známky vo vzťahu k triedam a službám, pre ktoré je zapísaná s prihliadnutím na funkciu\nochrannej známky, t.j. schopnosť odlíšiť tovary a služby jej majiteľa od tovarov a služieb iných osôb.\nV prípade podľa § 34 ods. 1 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. dôkazné bremeno nesie majiteľ ochrannej\nznámky, ktorý musí predložiť dôkazné prostriedky. Používanie ochrannej známky sa posudzuje s\nohľadom na teritoriálny princíp a musí byť viazané na územie SR.\nŽalovaný poukázal na judikatúru súdneho dvora EÚ, konkrétne rozsudok C-40/01 ANSUL, a nestotožnil\nsa s námietkou navrhovateľa ohľadne dokladov predložených spoločnosťou ENVI - PAK a.s., a ich\nzohľadnenia v konaní. V platnej právnej úprave (zák. č. 506/2009 Z.z.) je zohľadnená Smernica\nEurópskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22.10.2008 a Nariadenie Rady ES č. 207/2009 o\nochranných známkach Spoločenstva. Na posudzovanie pojmu „používanie ochrannej známky treťou\nosobou“ postačuje súhlas majiteľa k používaniu ochrannej známky treťou osobou. Podľa európskej\njudikatúry súhlas majiteľa ochrannej známky s jej užívaním treťou osobou pre účely udržania zápisu\nvyplýva aj z toho, že sa majiteľ ochrannej známky na toto užívanie v konaní odvoláva (napr. rozsudok\nsúdu prvého stupňa ES č. T-203/2 vo veci „Vitafruit“).\nNámietku navrhovateľa ohľadne nedodržania ustanovenia § 19 Správneho poriadku majiteľom pri\npodaní rozkladu žalovaný považoval za nerelevantnú a rozklad vyhodnotil ako v súlade s § 42 ods. 1\na 3 zák. č. 55/1997 Z.z. s tým, že ustanovenie § 19 Správneho poriadku je z konania o ochranných\nznámkach vylúčené.\nVo vzťahu k námietkam majiteľa ochrannej známky uvedeným v rozklade sa žalovaný stotožnil so\nzávermi prvostupňového orgánu, že predloženými dokladmi bolo preukázané používanie napadnutej\nochrannej známky len vo vzťahu k niektorým službám týkajúcim sa likvidácie obalov a tým, že i keď\nje napadnutá ochranná známka umiestnená na obale tovaru, toto označenie sa na konkrétny tovar\nnevzťahuje a neoznačuje jeho pôvod, poukazuje len na poskytnutie služby a to, že majiteľ participuje v\nurčitom systéme zhodnocovania a recyklácie odpadov z obalov a daný obal môže byť v tomto systéme\nzhodnotený. Keďže majiteľom napadnutej ochrannej známky citované rozsudky Súdneho dvora neriešia\njej používanie na území SR s ohľadom na podmienky § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z.z.,\nvýsledky vyplývajúce z nich žalovaný považoval pre účely konania za neaplikovateľné.\nPodľa § 54 ods. 3 zák. č. 506/2009 Z.z. ak bol pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona podaný\nnávrh na výmaz ochrannej známky podľa doterajšieho zákona, považuje sa za návrh na zrušenie\nochrannej známky alebo za návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú podľa tohto zákona.\nNa posúdenie splnenia podmienok návrhu na zrušenie ochrannej známky alebo návrhu na vyhlásenie\nochrannej známky za neplatnú, na konanie o tomto návrhu a jeho účinkoch sa vzťahujú ustanovenia\ntohto zákona.\nZmyslom a účelom ochranných známok je rozlíšenie výrobkov a služieb rôznych výrobcov, resp.\nposkytovateľov služby.\n\nMajiteľ ochrannej známky má výlučné právo používať ochrannú známku v spojení s tovarmi alebo so\nslužbami, pre ktoré je zapísaná. Majiteľ ochrannej známky je oprávnený používať spolu s ochrannou\nznámkou značku r. (§ 8 ods. 1 zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v platnom znení (ďalej\nlen „zákon“).\nPodľa § 9 ods. 2 toho istého zákona používanie ochrannej známky podľa odseku 1 je najmä\na/ umiestňovanie ochrannej známky na tovaroch prípadne na ich obaloch,\nb/ ponuka alebo uvádzanie na trh takto označených tovarov alebo skladovanie na tieto účely, alebo\nponuka či poskytovanie takto označených služieb,\nc/ dovoz alebo vývoz takto označených tovarov,\nd/ používanie ochrannej známky v obchodnej korešpondencii alebo v reklame.\nPodľa § 9 ods. 3 toho istého zákona za používanie ochrannej známky podľa odseku 1 sa považuje aj\na/ používanie ochrannej známky v podobe, ktorá sa od podoby, v ktorej bola ochranná známka zapísaná,\nodlišuje len v prvkoch nemeniacich jej rozlišovaciu spôsobilosť,\nb/ umiestňovanie ochrannej známky na tovaroch alebo ich obaloch na území SR výlučne na účel vývozu.\nPoužívanie ochrannej známky so súhlasom majiteľa a používanie kolektívnej ochrannej známky (§ 43)\nosobou, ktorá má oprávnenie ju používať, sa považuje za používanie majiteľom (§ 9 ods. 4 zákona).\nPodľa § 34 ods. 1 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v platnom znení úrad na návrh\ntretej osoby zruší ochrannú známku, ak na území SR nebola skutočne používaná pre tovary alebo služby,\npre ktoré je zapísaná počas nepretržitého obdobia najmenej piatich rokov; ak majiteľ ochrannej známky\nnepreukáže opak alebo nemá na jej nepoužívanie oprávnené dôvody, platí, že ochranná známka sa\nna území SR nepoužívala počas piatich po sebe idúcich rokov. Úrad ochrannú známku nezruší, ak sa\nochranná známka medzi uplynutím tohto päťročného obdobia a podaním návrhu na jej zrušenie začala\nskutočne používať alebo sa jej používanie obnovilo; na používanie ochrannej známky, ktoré sa začalo\nalebo obnovilo v lehote troch mesiacov pred podaním návrhu na zrušenie ochrannej známky, pričom táto\nlehota začala plynúť až po uplynutí nepretržitého päťročného obdobia nepoužívania, sa však neprihliada,\nak prípravy na toto používanie začali až potom, ako sa majiteľ ochrannej známky dozvedel, že môže\nbyť podaný návrh na jej zrušenie.\nZákonodarca vo vyššie citovanej právnej norme (§ 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 55/1997 Z.z.) teda\nustanovil povinnosť úradu vymazať ochrannú známku zapísanú v registri ochranných známok po\npreukázaní a zistení, že sa ochranná známka nepoužívala najmenej päť po sebe idúcich rokov.\nPoužívanie ochrannej známky, tak ako uviedol žalovaný (či už priamou alebo nepriamou komerčnou\naktivitou) je treba chápať v zmysle vyššie cit. ustanovení tak, že výsledkom uvedených aktivít by\nmalo byť používanie ochrannej známky vo vzťahu k tovarom a službám, pre ktoré je zapísaná, na\núrovni kvalifikovaného používania. Za používanie, právne významné pre zachovanie ochrany potom\nmožno považovať len také používanie, ktoré svojím kvalifikovaným rozsahom odôvodňuje predpoklad\nvytvorenia alebo udržania väzby medzi ochrannou známkou a na ňu viazanými tovarmi a službami vo\nvedomí spotrebiteľskej verejnosti alebo jej relevantnej časti.\nPri posudzovaní dôvodnosti návrhu na výmaz ochrannej známky podaného v zmysle § 16 ods. 4 zák.\nč. 55/1997 Z.z., ktorý sa považuje za návrh na zrušenie ochrannej známky v zmysle § 34 ods. 1\npísm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. platí domnienka, že ochranná známka sa na území SR nepoužívala v\n\nrozhodnom období a dôkazné bremeno na preukázanie opaku leží na majiteľovi napadnutej ochrannej\nznámky. Tento musí relevantným spôsobom preukázať, že zapísaná ochranná známka bola skutočne v\nrozhodnom období (počas nepretržitého obdobia najmenej piatich rokov) používaná, pričom v prípade\nneunesenia dôkazného bremena hrozí, že Úrad na návrh tretej osoby napadnutú ochrannú známku\nzruší a toto zrušenie je účinné odo dňa podania návrhu na jej zrušenie.\nVzhľadom na to, že majiteľovi sa nepodarilo preukázať používanie napadnutej ochrannej známky vo\nvzťahu ku všetkým tovarom a niektorým službám (konkrétne ku všetkým tovarom v triedach 01, 02, 03,\n05, 06, 07, 08, 09, 11, 16, 20, 21, 24, 25, 29, 30, 32, 34, službám v triede 35 a 36 a službám „poradenstvo\nv oblasti rozvoja, výberu a použitia obalov a ekologických obalových materiálov a úsporných obalov\nrovnako, ako aj ich označovania“, zaradených v triede 42), pre ktoré je táto platná na našom území počas\npiatich po sebe idúcich rokov predchádzajúcich začatiu konania o jej výmaze, a majiteľ nepoužívanie\nnapadnutej ochrannej známky vo vzťahu k týmto tovarom a službám ani neodôvodnil, je možné\nkonštatovať, že sú splnené podmienky pre čiastočný výmaz napadnutej ochrannej známky.\nŽalobné a odvolacie námietky smerovali k postupu žalovaného, ním hodnotených dôkazov a\nnesprávnemu posúdeniu veci. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že\nnamiesto hodnotenia správneho orgánu nemôže postaviť hodnotenie vlastné, ale môže žalobou\nnapadnuté rozhodnutie posúdiť iba z hľadiska jeho súladu či rozporu so zákonom.\nV prejednávanej veci krajský súd dokazovanie nevykonával, stotožnil sa so závermi žalovaného a v\nodôvodnení svojho rozhodnutia uviedol a vyhodnotil všetky námietky, ktoré vzniesol žalobca v podanej\nžalobe.\nNajvyšší súd nezistil, že by úsudok žalovaného, ktorý vychádzal z hodnotenia riadne zistených\nskutkových okolností, spočíval na mylnom pochopení zákona alebo na skutkovej podstate odporujúcej\nspisu a zásadám logického myslenia, alebo že by bol inak chybný. Žalovaný komplexne vyhodnotil\na presvedčivo odôvodnil svoj záver, reagoval na všetky námietky, ktoré majú pre vec zásadný\nvýznam, a tiež zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil skutočnosti, na základe ktorých zmenil rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu v konaní o návrhu na výmaz ochrannej známky. Tomuto zodpovedá,\na podľa odvolacieho súdu je aj postačujúce, hodnotenie dokladov predložených navrhovateľom a\nstanovisko žalovaného k spochybneniu jeho záveru.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).\nNajvyšší súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia považujúc za\nnadbytočné opakovať pre účastníkov známe fakty a skutkové okolnosti prejednávanej veci spolu s\nprávnymi závermi krajského súdu a vzhľadom na to, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne nové\ntvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť rozsudku krajského súdu, napadnutý\nrozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 vety druhej O.s.p.\npotvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery posúdil námietky žalobcov v\nodvolaní proti rozsudku krajského súdu ako nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť rozhodnutie správneho\norgánu ani prvostupňového súdu v danej veci.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.\n1 O.s.p. a § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobca v\nodvolacom konaní nemal úspech a žalovanému zo zákona ich náhrada neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o\nsúdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}