{"guid": "0646caff-ec47-4b79-85ab-25b60d71f810:3c6db242-9963-44d2-be98-3aa6c92f13fa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6012200173.1", "spisova_znacka": "3Sžhuv/9/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžhuv/9/2012 z 26. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. novembra 2013, sp. zn. 3Sžhuv/9/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6012200173.1", "identifikacne_cislo": "6012200173", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2013-11-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-35.odsek-1", "nazov": "§ 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-34.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 34 ods. 1 písm. b) zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-34.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-43.odsek-3", "nazov": "§ 43 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-43.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-43"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/506#paragraf-35", "/SK/ZZ/2009/506#paragraf-34", "/SK/ZZ/2009/506#paragraf-43"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c6db242-9963-44d2-be98-3aa6c92f13fa", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200173.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200173.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200173.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžhuv/9/2012\n6012200173\n26. 11. 2013\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2013:6012200173.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a\nsudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci žalobcu: Der Grüne Punkt\nDuales System Deutschland GmbH, Frankfurter Strasse 720-726, 511 45 Köln, Nemecko, zast. JUDr.\nPetrom Arendackým, advokátom, Čapkova 2, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: Úrad priemyselného\nvlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom J. Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho\núčastníka: Halston Properties, s.r.o., Stavbárska 7, 821 07 Bratislava, IČO: 36 363 171, zastúpený:\nLEGAL ADVISORY GROUP, s.r.o., Stavbárska 7, 821 07 Bratislava, IČO: 35 967 081, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. žalovaného č. MOZ 653449 II/145-2011 zo dňa 21.\ndecembra 2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 2\nScud/3/2012-66 zo dňa 03. augusta 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 2 Scud/3/2012-66\nzo dňa 03. augusta 2012 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal\npreskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. MOZ 653449 II/145-2011 zo dňa 21. decembra\n2011, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva\nSlovenskej republiky (ďalej aj „úrad“ alebo „prvostupňový správny orgán“) č. MOZ 653449-I/84-2009 zo\ndňa 08.10.2009, ktorý rozhodol o návrhu na výmaz obrazovej medzinárodne registrovanej ochrannej\nznámky „ DER GRÜNE PUNKT“ č. 653449 majiteľa Der Grüne Punkt Duales System Deutschland\nGmbH, Frankfurter Strasse 720-726, 511 45 Köln, Nemecko (žalobca), podanom navrhovateľom Halston\nProperties, s.r.o., Bratislava (ďalší účastník konania) dňa 06.12.2007.\nPrvostupňový správny orgán rozhodol o návrhu na výmaz podľa § 16 ods. 4 zákona č. 55/1997 Z.z. o\nochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 55/1997 Z.z.“) v spojení s čl.\n5 Madridskej dohody a Protokolu k Madridskej dohode o medzinárodnom zápise továrenských alebo\nobchodných známok (ďalej „Madridská dohoda“) tak, že:\nMedzinárodný zápis ochrannej známky č. 653449 sa na území Slovenskej republiky vyhlasuje za\nčiastočne neúčinný pre všetky tovary v triedach 01, 02, 03, 04, 05, 06, 07, 08, 09, 10, 11, 12, 13, 14, 15,\n16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34, pre všetky služby v triedach 35, 39\na pre službu „programmation pour ordinateurs“ [počítačové programovanie] v triede 42 medzinárodného\ntriedenia tovarov a služieb.\n\nMedzinárodný zápis ochrannej známky č. 653449 zostáva na území Slovenskej republiky v platnosti\npre všetky služby v triede 40 a pre službu „elimination des déchets selon des procédés chimiques,\nphysiques et/ou biologiques“ [roztriedenie odpadu chemickou, fyzickou a/alebo biologickou cestou] v\ntriede 42 medzinárodného triedenia tovarov a služieb.\nVyhlásenie neúčinnosti je podľa § 18 zákona č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení neskorších\npredpisov účinné od 06.12.2007.\nŽalovaný - predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva SR v Banskej Bystrici, o rozklade podanom\nnavrhovateľom výmazu Halston Properties, a.s., Bratislava dňa 16.11.2009 a o rozklade podanom\nžalobcom dňa 16.11.2009 rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/67 Zb. o správnom konaní\nv spojení s § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z.z. rozhodnutie zn. MOZ 653449 I/84-2009 z 08.\noktóbra 2009 zmenil takto:\nPlatnosť medzinárodnej ochrannej známky č. 653449 sa pre územie Slovenskej republiky čiastočne\nzrušuje pre všetky tovary v triedach 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22,\n23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34 pre všetky služby v triede 35, 39 a pre službu programmation\npour ordinateurs“ (počítačové programovanie) v triede 42 medzinárodného triedenia tovarov a služieb.\nMedzinárodná ochranná známka č. 653449 ostáva v platnosti pre územie Slovenskej republiky pre\nvšetky služby v triede 40 a pre službu „élimination des déchets selon des procédés chimiques, physiques\net/ou biologiques“ (roztriedenie odpadu chemickou, fyzickou a/alebo biologickou cestou) v triede 42\nmedzinárodného triedenia tovarov a služieb.\nČiastočné zrušenie platnosti medzinárodnej ochrannej známky č. 653449 pre územie Slovenskej\nrepubliky je podľa § 34 ods. 5 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach účinné od 06. decembra\n2007.\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že žalobca s poukazom na § 249 ods. 2 O.s.p. určil rozsah, v akom\nrozhodnutie žalovaného napáda a to v rozsahu, v ktorom bola platnosť medzinárodnej ochrannej známky\nč. 653449 pre územie SR čiastočne zrušená pre všetky tovary v triedach 1-34, pre všetky služby v triede\n35, 39 a pre služby počítačové programovanie v triede 42 medzinárodného triedenia tovarov a služieb.\nNapadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu je založené na posúdení,\nže majiteľ napadnutej ochrannej známky (žalobca) v správnom konaní nepreukázal skutočné kvalifikované používanie napadnutej ochrannej známky pre vyššie uvedené tovary a služby počas\nrozhodného obdobia. Pre krajský súd z rozhodnutí správnych orgánov je zrejmé, ktoré skutočnosti a\nz ktorých dôkazov mali správne orgány za preukázané, ako i skutočnosti, ktoré v konaní preukázané\nneboli a dôkazy, ku ktorým správne orgány neprihliadli. Súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom\nžalovaného, ktorý dôkazy vyhodnotil v súlade s § 52 zákona č. 506/2009 Z.z. a na ich základe rozhodol\no čiastočnom zrušení ochrannej známky s poukazom na § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z.z.\nv rozsahu uvedenom vo výroku napadnutého rozhodnutia, pretože majiteľ ochrannej známky (žalobca)\nnepreukázal jej skutočné používanie pre tovary a služby špecifikované v napadnutom rozhodnutí.\nPodľa krajského súdu žalovaný posudzoval naplnenie požiadavky používania ochrannej známky pri\nzohľadnení všetkých okolností prípadu a správne konštatoval, že základným predpokladom zachovania\nexistencie ochrannej známky ako predmetu práva je jej používanie vo vzťahu k tovarom alebo službám,\npre ktoré je zapísaná, pričom jej používanie musí byť v súlade s jej základnou funkciou, ktorou je\nschopnosť odlíšiť tovary a služby jej majiteľa od tovarov a služieb iných osôb. Na to je potrebné, aby\nspotrebiteľ mal možnosť prísť do kontaktu s tovarmi alebo službami označenými ochrannou známkou v\ntakom rozsahu, aby si vytvoril väzbu medzi ochrannou známkou a jej majiteľom a na základe toho odlíšil\ntovary a služby majiteľa od iných subjektov na trhu.\nV konaní o zrušení ochrannej známky podľa § 34 ods. 1 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. musí majiteľ\npredložiť dôkazné prostriedky svedčiace o tom, že svoju ochrannú známku v rozhodnom období používal\nsám, alebo poskytol súhlas s jej používaním tretej osobe (čo sa podľa § 9 ods. 4 zák. č. 506/2009\nZ.z. považuje za riadne používanie ochrannej známky majiteľom). Majiteľ musí preukázať používanie\nochrannej známky v súvislosti s tovarmi a službami, pre ktoré je zapísaná, vo forme, v akej je zapísaná\nv registri ochranných známok, prípadne odlišnej len v prvkoch nemeniacich jej rozlišovaciu spôsobilosť.\n\nPoužívanie ochrannej známky sa posudzuje s ohľadom na teritoriálny princíp a musí byť viazané k\núzemiu SR, pričom predloženými dôkazmi musí byť preukázané, že spotrebiteľ na území SR mal\nmožnosť prísť s napadnutou ochrannou známkou do kontaktu.\nSprávne orgány vyhodnotili predložené doklady za účelom preukázania používania ochrannej známky\nmajiteľom, ktoré boli jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach vyhodnotené a konštatovali, že ochranná\nznámka „ZELENÝ BOD“ sa používala na obaloch tovarov rôznych výrobcov, či predajcov, ktorí získali\nsúhlas na jej používanie, pričom toto označenie je určené na označenie skutočností, že výrobcovia sú\nzapojení do určitého systému zhodnocovania odpadov.\nAj keď sa na tovare alebo jeho obale nachádza napadnutá ochranná známka, má táto informačnú\na identifikačnú funkciu ohľadom poskytovanej služby, avšak neplní rozlišovaciu funkciu vo vzťahu k\ntovarom, pretože jej účelom nie je odlíšiť rovnaké tovary rôznych subjektov. Ochranná známka je\nzapísaná pre veľmi širokú škálu rozličných tovarov vo vyššie uvedených triedach a podľa dokladov\npredložených v rámci konania sa aj na obaloch týchto tovarov vyskytuje. Vo vzťahu k nim však neplní\nrozlišovaciu funkciu. Môže byť umiestnená na akomkoľvek tovare alebo jeho obale, ale vždy len\ninformuje o poskytovanej službe - systéme nakladania s odpadom, neumožňuje však spotrebiteľovi\npatrične sa zorientovať na príslušnom trhu. Správnym uvážením z vykonaného dokazovania vyplynul\nlogicky záver, že napadnutá ochranná známka nebola pre všetky zapísané tovary v triedach, ako je\nuvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia majiteľom používaná.\nNámietky žalobcu vo vzťahu k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu posúdeniu\n(vyhodnoteniu dôkazov), ako aj nesprávnemu právnemu posúdeniu veci nie sú podľa krajského súdu\ntaké, ktoré boli spôsobilé napadnúť zákonnosť rozhodnutia žalovaného, pretože skutkové zistenia sú\nvýsledkom správnej úvahy a súd len skúma, či boli vyhodnotené v súlade s ich obsahom a § 52 ods.\n2 zákona o ochranných známkach, a či nevybočili z medzí logického uvažovania. Žalovaný správne\nvyhodnotil, že napadnutá ochranná známka nebola majiteľom kvalifikovane používaná v rozhodnom\nobdobí pre zapísané tovary a služby, skutkový stav správne podriadil pod ustanovenie § 34 ods. 1\npísm. a/ zákona č. 506/2009 Z.z. a pokiaľ čiastočne zrušil napadnutú ochrannú známku pre zapísané\ntovary a služby v rozsahu uvedenom vo výroku rozhodnutia, takéto rozhodnutie je výsledkom správneho\nposúdenia veci.\nNapokon za nedôvodnú vyhodnotil súd aj námietku týkajúcu sa nesprávneho postupu žalovaného\npri posúdení zákonnosti rozkladu podaného ďalším účastníkom konania, pretože podaný rozklad bol\nv zákonnej lehote 1 mesiaca doplnený o vecné odôvodnenie. Ustanovenie § 42 ods. 1 zákona č.\n55/1997 Z.z. upravuje zákonnú lehotu na podanie opravného prostriedku (rozklad), avšak uvedenie\npetitu neustanovuje ako podstatnú náležitosť formálne podaného rozkladu.\nNa tomto mieste dáva najvyšší súd do pozornosti, že z obsahu administratívneho spisu žalovaného\na súdneho spisu vyplýva, že predmetný návrh na výmaz ochrannej známky č. 653449 je zhodný aj\ns návrhom na výmaz ochranných známok č. 653450 (v konaní na najvyššom súde pod sp. zn. 3\nSžhuv/11/2012), č. 585713 (sp. zn. 3 Sžhuv/8/2012), č. 585714 (sp. zn.3 Sžhuv/7/2012) zhodného\nmajiteľa ochranných známok - žalobcu, ako aj s dôvodmi uvedenými v žalobách a odvolaniach\nproti rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 2Scud/3/2012-66, 2Scud/4/2012-68,\n2Scud/2/2012-59 a 2Scud/5/2012-61.\nProti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca a navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť\ntak, že najvyšší súd rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu zruší, vec vráti\nžalovanému na ďalšie konanie a prizná mu náhradu trov konania z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\nV dôvodoch rozsiahleho odvolania uviedol, že rozsudok krajského súdu považuje za nesprávny, v\nrozpore s ustanovením § 245 O.s.p. a § 34 ods. 1 písm. a/ zákona o ochranných známkach, rovnako ako\naj záver o nepreukázaní skutočného používania napadnutej ochrannej známky vo vzťahu k zapísaným\ntovarom. Argumentoval, že žalovaný sa v rámci hodnotiaceho postupu nevysporiadal so všetkými\nvznesenými argumentami žalobcu a náležitým spôsobom ich nevyvrátil. Ak v napadnutom rozhodnutí\nuviedol charakteristiky a kritériá, ktoré je potrebné brať do úvahy pri posúdení skutočného používania\n\nochrannej známky, pri vyhodnotení jednotlivých aspektov (kritérií) sa však nimi dôsledne neriadil a\nnesprávne ich posúdil (vyhodnotil), a neprihliadal na osobitosti kolektívnej ochrannej známky v zmysle\n§ 43 a nasl. zákona o ochranných známkach, čo má za následok, že hodnotiaci posudok v napadnutom\nrozhodnutí vybočil z hľadísk ustanovených zákonom. K doterajším argumentom, na ktorých zotrváva\nžalobca doplnil nasledovné:\nPokiaľ ide o posúdenie používania ochrannej známky na základe všetkých skutočností a okolností\nprípadu má žalobca za to, že ak podnikateľskú činnosť (a tým aj používanie ochrannej známky v rámci\npodnikateľskej činnosti) určitého subjektu významnou mierou ovplyvňujú ekonomické a podnikateľské\nšpecifiká daného odvetvia, legislatívne prostredie upravujúce dané hospodárske odvetvie, rozhodnutia\npríslušných protimonopolných orgánov (Európskej komisie, Protimonopolného úradu SR) a rozsudky\nSúdneho dvora EÚ, tak predmetné skutočnosti musia byť vyhodnotené ako relevantné okolnosti\nprípadu majúce vplyv aj na spôsob používania ochrannej známky. Posudzovanie skutočného používania\nochrannej známky v administratívnom konaní pred žalovaným musí vychádzať z reálnych podmienok\nna príslušnom trhu alebo v príslušnom odvetví v SR. Je neprípustné, aby posudzovanie skutočného\npoužívania ochrannej známky na základe dokladov opisujúcich reálne ekonomické transakcie (t.j. na\nzáklade účtovných a daňových dokladov, faktúr, katalógov, etikiet tovarov, reklamných a propagačných\nmateriálov, súvisiacich s realizáciou tovarov a služieb označených danou ochrannou známkou)\nneodrážalo reálne podmienky na trhu, ktoré podstatným spôsobom určujú spôsob fungovania systému\nZELENÝ BOD v Slovenskej republike.\nOpakovane uvádza, že ekonomickým a právnym dôsledkom rozhodnutí Súdneho dvora EÚ č. T-151/01\na C-385/07 je povinnosť majiteľa napadnutej ochrannej známky ZELENÝ BOD poskytnúť licenciu (de\nfacto nútenú licenciu) na používanie ochranných známok ZELENÝ BOD tretím osobám na území\nkrajín EÚ a možnosť pre majiteľa tejto napadnutej ochrannej známky vyberať/účtovať poplatok za\numiestňovanie ochrannej známky ZELENÝ BOD na obaloch tovarov. Obdobne aj Protimonopolný úrad\nSR prikázal spoločnosti ENVI-PAK, a.s. poskytnúť licenciu na používanie ochranných známok ZELENÝ\nBOD tretím osobám na území SR a možnosť pre spoločnosť ENVI-PAK, a.s. vyberať/účtovať poplatok\nza umiestňovanie ochrannej známky ZELENÝ BOD na obaloch tovarov. Ak by Súdny dvor EÚ neumožnil\nžalobcovi účtovať licenčný poplatok za umiestňovanie napadnutej ochrannej známky ZELENÝ BOD\nna obaloch tovarov, pričom ochrannú známku ZELENÝ BOD umiestňujú tretie osoby na svoje výrobky\nalebo obaly svojich výrobkov dobrovoľne, tak by Súdny dvor EÚ nepovažoval používanie napadnutej\nochrannej známky na tovaroch za známkové použitie napadnutej ochrannej známky, ktoré je schopné\nekonomického ocenenia.\nZ hľadiska povinných osôb (výrobca, distribútor tovaru), ktorí používajú iný kolektívny systém alebo\npoužívajú individuálny systém zberu a zhodnocovania odpadov z obalov, uzavretie licenčnej zmluvy\nna používanie napadnutej ochrannej známky na svojich tovaroch predstavuje dodatočné náklady, ktoré\nmusí takáto povinná osoba znášať. Povinné osoby by nemali záujem získať odplatnú licenciu od\nžalobcu, ak by im umiestňovanie ochrannej známky ZELENÝ BOD na ich výrobky neprinieslo dodatočné\nekonomické výhody, nevylepšovalo ich trhovú pozíciu a nezvyšovalo by predajnosť ich výrobkov.\nNa základe uvedeného má za to, že krajský súd a žalovaný vo vzťahu k posúdeniu skutočného\npoužívania napadnutej ochrannej známky nesprávne vyhodnotili osobitné skutkové a právne okolnosti\nprípadu za irelevantné.\nKritérium používania ochrannej známky v spojení s tovarmi a službami (resp. vo vzťahu k tovarom\na službám) je základným kritériom, ktoré priamo vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o\nochranných známkach. Krajský súd v odôvodnení uviedol iba citáciu § 9 ods. 2 zákona, ktorý obsahuje\nexemplifikatívny (teda príkladmý) výpočet rôznych spôsobov použitia ochrannej známky, pričom tento\nvýpočet spôsobov použitia ochrannej známky nemožno považovať za výpočet taxatívny (teda úplný), a\nvo svojich rozhodnutiach sa konkrétne nezaoberali splnením (ale ani nesplnením) použitia napadnutej\nochrannej známky vo vzťahu k § 9 ods. 1 zákona o ochranných známkach.\n\nPožiadavke používania „v spojení s tovarmi a službami“ zodpovedá tzv. priame aj nepriame používanie.\nPriamym použitím ochrannej známky je jej reálne, priamo použitie na tovaroch alebo na obaloch\ntovarov skutočne uvádzaných na trh a tiež jej použitie v súvislosti s tovarmi alebo službami, pokiaľ je\nuskutočňované v spojitosti s reálnou alebo pripravovanou obchodnou činnosťou. V prípade nepriameho\npoužívania ide o používanie ochrannej známky na reklamné účely v propagačných alebo inzertných\nmateriáloch alebo jej používanie v obchodnej korešpondencii, ktoré nie je podložené reálnym uvádzaním\ntovarov na trh alebo skutočným poskytovaním služieb (Komentár k zákonu o ochranných známkach,\nÚPV SR, Banská Bystrica, 2012, str. 142).\nKľúčovým pojmom pri výklade predmetného ustanovenia zákona o ochranných známkach je právny\npojem „používanie v spojení s tovarmi a službami“, ktorý sa vyskytuje vo viacerých ustanoveniach\nzákona o ochranných známkach aj ako „používanie pre tovary a služby“. Právny pojem „používanie\nv spojení s tovarmi a službami“ je pojmom európskeho práva, ktorého výklad podal Súdny dvor EÚ\nv rozsudku Celine (C-17/06), ktorý krajský súd rovnako ako žalovaný posúdil ako neaplikovateľný v\nprejednávanej veci.\nUmiestnenie napadnutej ochrannej známky na obaloch tovarov má značnú marketingovú hodnotu\npre výrobcov a na základe predložených dokladov významne podporuje predaj takto označených\ntovarov. Z ekonomického a marketingového hľadiska je neprijateľný záver, že by výrobcovia dlhodobo\na sústavne umiestňovali na svoje výrobky napadnutú ochrannú známku (takéto použitie napadnutej\nochrannej známky nie je bezplatné) bez toho, aby vznikla určitá spojitosť medzi takto označenými\nvýrobkami a napadnutou ochrannou známkou ZELENÝ BOD. Je proti logike veci, aby výrobcovia\ninvestovali dodatočné finančné prostriedky do používania napadnutej ochrannej známky na svojich\nvýrobkoch bez toho, aby sa vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti nevybudovala určitá spojitosť medzi\nochrannou známkou a takýmto tovarom, keď práve takáto spojitosť podporuje predaj daného tovaru.\nSlužba zhodnocovania odpadov z obalov ZELENÝ BOD je úzko spojená s vyrábaným a distribuovaným\ntovarom označeným ochrannou známkou ZELENÝ BOD v tom zmysle, že daný výrobok (spolu s obalom\nvýrobku) predstavuje samotný predmet poskytovanej služby a nepredstavuje iba médium (priestor) na\numiestnenie ochrannej známky, tak ako to vyplýva z rozhodnutí krajského súdu a žalovaného.\nV ďalšej časti odvolania vytýkal krajskému súdu, ak v zhode so žalovaným konštatoval, že spotrebiteľ\nsa na trhu neorientuje podľa ochrannej známky, na základe ktorej by si vyberal tovar podľa svojich\npredchádzajúcich skúseností. Tento záver je v rozpore s obsahom spisu a výsledkom kvantitatívneho\nreprezentatívneho celoslovenského marketingového prieskumu, ktorý realizovala agentúra AKO, s.r.o. v\ndecembri 2009, a ktorý žalovaný nevyhodnotil, a prvýkrát ho posúdil až vo vyjadrení k žalobe. Výsledky\ntohto prieskumu potvrdzujú skutočnosť uvádzanú žalobcom (majiteľom napadnutej ochrannej známky)\npočas celého správneho konania, že umiestňovanie ochrannej známky na obaloch výrobkov tretími\nosobami, ktoré získali súhlas na používanie ochrannej známky ZELENÝ BOD, je treba považovať za\nskutočné používania ochrannej známky, nakoľko takéto používanie napomáha vytvárať a zachovávať\nodbytištia (trhový podiel) takto označených výrobkov. Preto preferovanie výrobkov takto označených\npred výrobkami neoznačenými je dôkazom toho, že umiestnením napadnutej ochrannej známky na\nobaloch výrobkov plní táto funkciu ochrannej známky aj vo vzťahu k tovarom, pretože spotrebitelia\nrozlišujú medzi výrobkami, ktoré sú označené ochrannou známkou ZELENÝ BOD a tými, ktoré takto\noznačené nie sú.\nKrajský súd a ani žalovaný pri posudzovaní skutočného použitia ochranných známok nevzal v plnom\nrozsahu do úvahy tú skutočnosť, že tri ochranné známky (č. MOZ 585713, 585714 a 653450) sú\nkolektívnymi ochrannými známkami, ktorých základná funkcia je definovaná odlišne od individuálnych\nznámok. Rozlišovacia spôsobilosť kolektívnej ochrannej známky je definovaná ako spôsobilosť rozlíšiť\ntovary alebo služby pochádzajúce od členov združenia od tovarov alebo služieb iných osôb. To\nznamená, že funkciou kolektívnej ochrannej známky nie je rozlíšiť jednotlivých výrobcov, ale rozlíšiť\nurčitú skupinu výrobcov. Z jej povahy vyplýva, že jednotliví používatelia môžu používať (a aj používajú)\nspolu s kolektívnou ochrannou známkou aj svoje individuálne ochranné známky. V takých prípadoch\nsa používanie kolektívnej ochrannej známky spolupodieľa na celkovom ovplyvňovaní spotrebiteľského\n\nsprávania a na výbere tovarov spotrebiteľmi a tým dochádza k naplneniu funkcie kolektívnej ochrannej\nznámky.\nZáver o podpornej rozlišovacej funkcii napadnutej kolektívnej ochrannej známky vo vzťahu k tovarom\nnie je potlačený prítomnosťou iných individuálnych ochranných známok tretích osôb, ktoré spotrebiteľ\nmôže vnímať prednostne. Avšak skutočnosť, že spotrebitelia rozlišujú medzi výrobkami označenými\nnapadnutou ochrannou známkou a výrobkami takto neoznačenými, a prijímajú spotrebiteľské\nrozhodnutia o kúpe konkrétneho výrobku aj na základe vnímania napadnutej ochrannej známky\numiestnenej na danom výrobku alebo jeho obale, nemôže byť vylúčená.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť. K obsahu\nodvolacích námietok žalobcu, ktoré považuje za nedôvodné a zavádzajúce, poukázal na judikatúru\nSúdneho dvora EÚ, ktorá už ustálila, že „skutočným používaním ochrannej známky je jej používanie v\nsúlade s jej základnou funkciou, ktorou je garantovať pôvod tovarov alebo služieb, pre ktoré je zapísaná,\nza účelom vytvorenia alebo udržania odbytu pre tieto tovary alebo služby, s výnimkou symbolického\npoužívania, ktorého účelom je len zachovanie práv z ochranne známky. Pri hodnotení, či je používanie\nochrannej známky skutočné, musia byť zohľadnené všetky relevantné fakty a okolnosti ktoré určia,\nči obchodné využitie známky je reálne, zvlášť, či ide o také používanie, ktoré je schopné zaručiť v\nekonomickom sektore udržanie alebo vytvorenie podielu na trhu tovarov alebo služieb chránených\nochrannou známkou, povahu tovarov alebo služieb, charakter predmetného trhu a rozsah a frekvenciu\npoužitia ochrannej známky“ (C-40/01 Ansul).\nĎalej uviedol, že ako opakovane uvádza Súdny dvor EÚ, základnou funkciou ochrannej známky\nje zabezpečiť spotrebiteľovi alebo konečnému užívateľovi označenie pôvodu výrobku alebo služby\noznačenej ochrannou známkou a umožniť mu tak odlíšiť bez akejkoľvek zámeny tento výrobok alebo\nslužbu od tých, ktoré majú iný pôvod. Totiž na to, aby ochranná známka mohla mať postavenie\nzákladného prvku systému nenarušenej hospodárskej súťaže musí zabezpečovať, že všetky výrobky\nalebo služby, ktoré sú ňou označené, boli vyrobené alebo poskytnuté pod kontrolou jediného podniku,\nktorému možno pripísať zodpovednosť za ich kvalitu (napr. C-206/01 Arsenal Fotball Club, C-102/77\nHoffmann-La Roche, C-299/99 Philips, C-17/06 Céline).\nŽalovaný zotrváva na stanovisku, že aj keď sa na tovare alebo jeho obale nachádzala napadnutá\nochranná známka, táto mala informačnú a identifikačnú funkciu ohľadom poskytovanej služby, avšak\nneplnila rozlišovaciu funkciu vo vzťahu k tovarom, pretože jej účelom nebolo odlíšiť rovnaké tovary\nrôznych subjektov. Príslušný spotrebiteľ sa na trhu neorientoval podľa napadnutej ochrannej známky,\nlebo táto interpretovala len informáciu o likvidácii odpadu z obalu, ale neprezentovala informáciu o tovare\nako takom, na základe ktorej by si spotrebiteľ vyberal tovar podľa svojich predchádzajúcich skúseností, či\nuž pozitívnych alebo negatívnych. Napadnutá ochranná známka neplnila však vo vzťahu k týmto tovarom\nrozlišovaciu funkciu ochrannej známky, ktorou je odlíšiť jednotlivých výrobkov, či predajcov tovarov tak,\naby si spotrebiteľ dokázal vytvoriť väzbu medzi tovarom a jeho pôvodcom. Sám žalobca v správnej\nžalobe pripustil „že napadnutá ochranná známka neplní v plnom rozsahu rozlišovaciu funkciu ochrannej\nznámky vo vzťahu k tovarom (na ktorých je umiestnená), ktorou je odlíšiť výrobcov týchto tovarov“. Ak\nochranná známka neplnila vo vzťahu k tovarom rozlišovaciu funkciu, nie je možné hovoriť o jej používaní\nza účelom vytvorenia alebo odbytu pre tieto tovary alebo služby.\nK odvolacej námietke žalobcu, že prvostupňový súd, ako aj žalovaný vo vzťahu k posúdeniu skutočného\npoužívania napadnutej ochrannej známky nesprávne vyhodnotili osobitné skutkové a právne okolnosti\nprípadu (konkrétne tzv. obalovú legislatívu, rozhodnutia príslušných protimonopolných orgánov a\nrozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C-385/07 a T-151/01) za irelevantné, resp. že pri posúdení\npoužívania ochrannej známky neboli zohľadnené všetky skutočnosti a okolnosti prípadu žalovaný\nuvádza, že sa plne stotožňuje so záverom súdu, že žalobcom označené rozsudky Súdneho dvora EÚ\nvo veci C-385/07 a Všeobecného súdu vo veci T-151/01 sú na prejednávaný prípad neaplikovateľné.\nPríslušná legislatíva v oblasti obalového hospodárstva nie je vo vzťahu ku konaniu a posudzovaniu\npodmienok na zrušenie OZ v zmysle § 34 ods. 1 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. relevantná a nie je\nrelevantné ani porovnanie skutkových okolností a legislatívy na území SR a Nemecka. Keďže vyššie\n\ncitované rozsudky, na ktoré poukázal žalobca, neriešia otázku používania OZ na území SR vo vzťahu\n§ 34 ods. 1 písm. a/ zák. č. 506/2009 a riešia iné skutkové podstaty (zneužitie dominantnej pozície),\nzávery vyplývajúce z predmetných rozsudkov sú pre účely tohto konania irelevantné.\nK námietkam nezohľadnenia osobitných skutkových a právnych okolností prípadu žalovaný zdôraznil, že\nv prípade, na ktorý žalobca poukazuje nešlo o posudzovanie skutočného používania ochrannej známky\nv zmysle § 34 ods. 1 písm. a/ zákona o ochranných známkach, posudzovaná bola existencia absolútnych\nprekážok zápisnej spôsobilosti označenia v zmysle ustanovení § 5 ods. 1 písm. f/ a g/ tohto zákona.\nObsahom ďalšej odvolacej námietky žalobcu je rozbor „používania ochrannej známky v spojení s tovarmi\na službami“, ktoré žalobca stotožňuje s „používaním pre tovary a služby“ (podľa žalobcu sa právny pojem\n„používanie v spojení s tovarmi a službami“ vyskytuje vo viacerých ustanoveniach zákona o ochranných\nznámkach aj ako „používanie pre tovary a služby“), pričom žalobca následne nelogicky, nezrozumiteľne\na podľa názoru žalovaného účelovo aplikuje záver Súdneho dvora EÚ obsiahnutý v rozhodnutí C-17/06\nCéline. Z ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o ochranných známkach, ktoré označuje žalobca za nosné\nvyplýva požiadavka používania ochrannej známky v spojení s tovarmi a službami, pre ktoré je zapísaná.\nŽalovaný na tomto mieste uvádza celú relevantnú časť: „ - používanie ochrannej známky v spojení s\ntovarmi a službami, pre ktoré je zapísaná. Požadované je používanie „v spojení“ s tovarmi a službami\n- tejto požiadavke zodpovedá tzv. priame aj nepriame používanie (v odbornej literatúre sa stretávame\naj s pojmami používanie faktické, t.j. priame a fiktívne, t.j. nepriame). Priamym použitím ochrannej\nznámky je jej reálne, priame použitie na tovaroch alebo na obaloch tovarov skutočne uvádzaných\nna trh a tiež jej použitie v súvislosti s tovarmi alebo službami, pokiaľ je uskutočňované v spojitosti s\nreálnou alebo pripravovanou obchodnou činnosťou. V prípade nepriameho používania ide o používanie\nochrannej známky na reklamné účely v propagačných alebo inzertných materiáloch alebo jej používanie\nv obchodnej korešpondencii, ktoré nie je podložené reálnym uvádzaním tovarov na trh alebo skutočným\nposkytovaním služieb. Na udržanie práv z ochrannej známky je dostatočné aj použitie ochrannej známky\nna území Slovenskej republiky výlučne pri vývoze tovaru, ale zákon v tomto prípade výslovne požaduje\njej priame použitie, a to konkrétne jej umiestnenie na tovaroch alebo ich obaloch. Používanie ochrannej\nznámky v spojení s tovarmi alebo službami podobnými s tými, pre ktoré je ochranná známka zapísaná,\nnie je dostatočné“.\nŽalovaný dôrazne namieta žalobcom uvádzané stotožňovanie pojmov „používanie v spojení s tovarmi\na službami“ a „používanie pre tovary a služby“, pretože zákon o ochranných známkach obidva „pojmy“\ndôsledne rozlišuje, a rovnako odmieta aplikovateľnosť záverov rozsudku C-17/06 na prejednávaný\nprípad s tým, že aj žalobca musí rozlišovať tam, kde rozlišuje samotný zákon o ochranných známkach..\nPoužívanie v spojení s tovarmi a službami je použité v § 8 ods. 1 a § 9 ods. l, pričom slovný obrat „v\nspojení“ znamená konkrétny spôsob použitia ochrannej známky na tovare alebo v spojitosti s tovarom\nalebo službou.\nS používaním pre tovary a služby sa stretávame v § 8 ods. 2 (výkladu tohto ustanovenia vymedzujúceho\nporušovanie práv z ochrannej známky sa týka žalobcom uvádzaný rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci\nC-17/06 Céline) a § 34 ods. 1 písm. a/ zákona o ochranných známkach.\nK argumentácii žalobcu a výsledkom kvantitatívneho reprezentatívneho celoslovenského\nmarketingového prieskumu, ktorý realizovala agentúra AKO, s.r.o., (že výsledky realizovaného\nprieskumu preukazujú, že podstatnú časť spotrebiteľov motivuje umiestnenie napadnutej ochrannej\nznámky na výrobku, aby takýto výrobok uprednostnili pri kúpe pred iným výrobkom rovnakého druhu,\nktorý nie je takto označený), žalovaný konštatuje, že napadnutá ochranná známka len sprostredkováva\ndodatočnú informáciu o obale daného výrobku, resp. o jeho zhodnotení, pričom viaceré tovary rovnakého\ndruhu môžu byť nositeľom tejto informácie na obale a spotrebiteľ hľadajúc väzbu medzi tovarom a\njeho pôvodcom sa zorientuje podľa označenia konkrétneho tovaru a nie podľa informácie ohľadom\n\nrecyklovania obalu príslušného tovaru. Príslušný spotrebiteľ sa na trhu neorientuje podľa napadnutej\nochrannej známky, lebo táto interpretuje len informáciu o likvidácii odpadu z obalu, ale neprezentovala\ninformáciu o tovare ako takom, na základe ktorej by si spotrebiteľ vyberal tovar podľa svojich\npredchádzajúcich skúseností, či už pozitívnych alebo negatívnych. Ochranná známka teda vo vzťahu k\ntovarom v triedach 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 11, 16, 20, 21, 24, 25, 29, 30, 32, 34 medzinárodného triedenia\ntovarov a služieb neplnila rozlišovaciu funkciu ochrannej známky, a túto skutočnosť nie je spôsobilý\nvyvrátiť ani výsledok kvantitatívneho reprezentatívneho celoslovenského marketingového prieskumu,\nktorý realizovala agentúra AKO, s.r.o.\nŽalovaný upresnil, že kvantitatívny reprezentatívny celoslovenský marketingový prieskum, ktorý\nrealizovala agentúra AKO, s.r.o. bol predložený majiteľom ako súčasť vyjadrenia k rozkladu podanému\nnavrhovateľom zrušenia Halston Properties, s.r.o. proti prvostupňovému rozhodnutiu, ale nebol súčasťou\nrozkladu majiteľa podaného proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného. Zároveň uviedol, že v\nodvolaní sa po prvýkrát stretávame aj s námietkou, že prvostupňový súd ani žalovaný nezobrali v plnom\nrozsahu do úvahy tú skutočnosť, že ochranná známka č. 653449 je kolektívnou ochrannou známkou.\nV reakcii na žalobcom v odvolaní uvedenú argumentáciu žalovaný uvádza, že v zmysle § 43 ods. l\nzákona o ochranných známkach je kolektívnou ochrannou známkou ochranná známka spôsobilá rozlíšiť\ntovary alebo služby pochádzajúce od členov združenia od tovarov a služieb iných osôb. Predmetné\nustanovenie zákona o ochranných známkach zachytáva podstatu základnej funkcie kolektívnych\nochranných známok. Aj pri zohľadnení kolektívnej povahy ochrannej známky je dôvodné konštatovanie,\nže napadnutá ochranná známka, ktorá sa na tovare alebo jeho obale nachádzala, mala len informačnú\na identifikačnú funkciu ohľadom poskytovanej služby, avšak neplnila rozlišovaciu funkciu vo vzťahu k\ntovarom, pretože jej účelom nebolo odlíšiť rovnaké tovary pochádzajúce od rôznych subjektov, resp.\npochádzajúce od členov združenia a pochádzajúce od iných osôb; umiestnenie ochrannej známky na\ntovare alebo jeho obale len informovalo o skutočnosti, že výrobcovia sú zapojení do určitého systému\nzhodnocovania odpadov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\na konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta\nprvá, § 212 ods. l O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a\npo tom, ako bol deň vyhlásenia rozhodnutia zverejnený na úradnej tabuli Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>, najmenej päť dní vopred,\nrozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a\npostupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nPredmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu o preskúmanie\na zrušenie rozhodnutia žalovaného, ktorý zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu - úradu, vo veci\nnávrhu na výmaz, resp. na zrušenie platnosti obrazovej medzinárodnej ochrannej známky žalobcu „DER\nGRÜNE PUNKT“ č. 653449 na území SR, ako aj zákonnosti postupu, ktorý vydaniu týchto rozhodnutí\npredchádzal. Z toho dôvodu odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa a konanie mu\npredchádzajúce najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami\nuvedenými v žalobe, a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\n\nÚlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej\nčasti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil skutočný stav, či konal v súčinnosti\ns účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a\nči obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v\nsúlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.\nZ obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis správnych orgánov\nnajvyšší súd zistil skutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto pre\núčastníkov známe fakty a skutočnosti nebude nadbytočne opakovať a len na doplnenie dodáva.\nPodľa majiteľa ochrannej známky sa napadnutá ochranná známka používa a na svoje tvrdenie k tomu\npredložil dôkazy podrobne špecifikované v prvostupňovom rozhodnutí. Ich posúdením úrad konštatoval,\nže označenie „ZELENÝ BOD“ sa nepopierateľne používalo na obaloch tovarov rôznych výrobcov\nči predajcov, ktorí získali súhlas na používanie ochranných známok „ZELENÝ BOD“, je určené na\noznačenie skutočností, že výrobcovia sú zapojení do určitého systému zhodnocovania obalov a uzavrel,\nže napadnutá ochranná známka sa používala v rozhodnom časovom období iba v súvislosti so zberom,\nzhodnocovaním a recykláciou obalov, prípadne na určitú osvetu zameranú na podporu separovaného\nzberu. I keď je ochranná známka umiestnená na obale tovaru, toto označenie sa na konkrétny tovar\nnevzťahuje a neoznačuje pôvod tovaru, pretože poukazuje iba na poskytnutie služby, t.j. že majiteľ\nparticipuje v určitom systéme zhodnocovania a recyklácie odpadov z obalov, a že daný obal môže byť\nurčitým systémom zhodnotený. Úrad zdôraznil, že v súvislosti s uplatnením návrhu na výmaz v zmysle\n§ 16 ods. 4 zákona č. 55/1997 Z.z. je dôležité pojem používania vykladať ako používanie vo vzťahu\nk tovarom, či službám, pre ktoré bola zapísaná. V tomto prípade nie je možné hovoriť o tom, že by\nochranná známka „ZELENÝ BOD“ označovala samotné tovary a ich výrobcov, čo nepopiera ani samotný\nmajiteľ, ktorý uviedol, že ochranná známka „ZELENÝ BOD“ nevyjadruje ani nenaznačuje spotrebiteľskej\nverejnosti kto je výrobcom predmetných tovarov, alebo kto nesie zodpovednosť za tovary ako také a ich\numiestnenie na trh, naopak jej úlohou je informovať spotrebiteľa, že osoba zodpovedná za umiestnenie\ndaného výrobku alebo obalu označeného ochrannou známkou „ZELENÝ BOD“ na trh je členom a\nfinančne sa podieľa na prevádzkovaní systému zberu a zhodnotenia predajných obalov „ZELENÝ BOD“.\nPodľa § 54 ods. 3 zák. č. 506/2009 Z.z. ak bol pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona podaný\nnávrh na výmaz ochrannej známky podľa doterajšieho zákona, považuje sa za návrh na zrušenie\nochrannej známky alebo za návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú podľa tohto zákona.\nNa posúdenie splnenia podmienok návrhu na zrušenie ochrannej známky alebo návrhu na vyhlásenie\nochrannej známky za neplatnú, na konanie o tomto návrhu a jeho účinkoch sa vzťahujú ustanovenia\ntohto zákona.\nZmyslom a účelom ochranných známok je rozlíšenie výrobkov a služieb rôznych výrobcov, resp.\nposkytovateľov služby.\nMajiteľ ochrannej známky má výlučné právo používať ochrannú známku v spojení s tovarmi alebo so\nslužbami, pre ktoré je zapísaná. Majiteľ ochrannej známky je oprávnený používať spolu s ochrannou\nznámkou značku r. (§ 8 ods. 1 zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v platnom znení (ďalej\nlen „zákon“).\nPodľa § 9 ods. 2 toho istého zákona používanie ochrannej známky podľa odseku 1 je najmä\na/ umiestňovanie ochrannej známky na tovaroch prípadne na ich obaloch,\nb/ ponuka alebo uvádzanie na trh takto označených tovarov alebo skladovanie na tieto účely, alebo\nponuka či poskytovanie takto označených služieb,\nc/ dovoz alebo vývoz takto označených tovarov,\n\nd/ používanie ochrannej známky v obchodnej korešpondencii alebo v reklame.\nPodľa § 9 ods. 3 toho istého zákona za používanie ochrannej známky podľa odseku 1 sa považuje aj\na/ používanie ochrannej známky v podobe, ktorá sa od podoby, v ktorej bola ochranná známka zapísaná,\nodlišuje len v prvkoch nemeniacich jej rozlišovaciu spôsobilosť,\nb/ umiestňovanie ochrannej známky na tovaroch alebo ich obaloch na území SR výlučne na účel vývozu.\nPoužívanie ochrannej známky so súhlasom majiteľa a používanie kolektívnej ochrannej známky (§ 43)\nosobou, ktorá má oprávnenie ju používať, sa považuje za používanie majiteľom (§ 9 ods. 4 zákona).\nPodľa § 34 ods. 1 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v platnom znení úrad na návrh\ntretej osoby zruší ochrannú známku, ak na území SR nebola skutočne používaná pre tovary alebo služby,\npre ktoré je zapísaná počas nepretržitého obdobia najmenej piatich rokov; ak majiteľ ochrannej známky\nnepreukáže opak alebo nemá na jej nepoužívanie oprávnené dôvody, platí, že ochranná známka sa\nna území SR nepoužívala počas piatich po sebe idúcich rokov. Úrad ochrannú známku nezruší, ak sa\nochranná známka medzi uplynutím tohto päťročného obdobia a podaním návrhu na jej zrušenie začala\nskutočne používať alebo sa jej používanie obnovilo; na používanie ochrannej známky, ktoré sa začalo\nalebo obnovilo v lehote troch mesiacov pred podaním návrhu na zrušenie ochrannej známky, pričom táto\nlehota začala plynúť až po uplynutí nepretržitého päťročného obdobia nepoužívania, sa však neprihliada,\nak prípravy na toto používanie začali až potom, ako sa majiteľ ochrannej známky dozvedel, že môže\nbyť podaný návrh na jej zrušenie.\nZákonodarca vo vyššie citovanej právnej norme (§ 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 55/1997 Z.z.) teda\nustanovil povinnosť úradu vymazať ochrannú známku zapísanú v registri ochranných známok po\npreukázaní a zistení, že sa ochranná známka nepoužívala najmenej päť po sebe idúcich rokov.\nPoužívanie ochrannej známky, tak ako uviedol žalovaný (či už priamou alebo nepriamou komerčnou\naktivitou) je treba chápať v zmysle vyššie cit. ustanovení tak, že výsledkom uvedených aktivít by\nmalo byť používanie ochrannej známky vo vzťahu k tovarom a službám, pre ktoré je zapísaná, na\núrovni kvalifikovaného používania. Za používanie, právne významné pre zachovanie ochrany potom\nmožno považovať len také používanie, ktoré svojím kvalifikovaným rozsahom odôvodňuje predpoklad\nvytvorenia alebo udržania väzby medzi ochrannou známkou a na ňu viazanými tovarmi a službami vo\nvedomí spotrebiteľskej verejnosti alebo jej relevantnej časti.\nPri posudzovaní dôvodnosti návrhu na výmaz ochrannej známky podaného v zmysle § 16 ods. 4 zák.\nč. 55/1997 Z.z., ktorý sa považuje za návrh na zrušenie ochrannej známky v zmysle § 34 ods. 1\npísm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. platí domnienka, že ochranná známka sa na území SR nepoužívala v\nrozhodnom období a dôkazné bremeno na preukázanie opaku leží na majiteľovi napadnutej ochrannej\nznámky. Tento musí relevantným spôsobom preukázať, že zapísaná ochranná známka bola skutočne v\nrozhodnom období (počas nepretržitého obdobia najmenej piatich rokov) používaná, pričom v prípade\nneunesenia dôkazného bremena hrozí, že Úrad na návrh tretej osoby napadnutú ochrannú známku\nzruší a toto zrušenie je účinné odo dňa podania návrhu na jej zrušenie.\nŽalobné a odvolacie námietky smerovali k postupu žalovaného, ním hodnotených dôkazov a\nnesprávnemu posúdeniu veci. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že\nnamiesto hodnotenia správneho orgánu nemôže postaviť hodnotenie vlastné, ale môže žalobou\nnapadnuté rozhodnutie posúdiť iba z hľadiska jeho súladu či rozporu so zákonom.\nV prejednávanej veci krajský súd dokazovanie nevykonával, stotožnil sa so závermi žalovaného a v\nodôvodnení svojho rozhodnutia uviedol a vyhodnotil všetky námietky, ktoré vzniesol žalobca v podanej\nžalobe.\n\nVzhľadom na to, že majiteľovi sa nepodarilo preukázať skutočné používanie napadnutej ochrannej\nznámky vo vzťahu k zapísaným službám (v triedach 35, 39 a 42), keď bolo rozhodnuté o zrušení\nnapadnutej ochrannej známky pre služby reklamná činnosť v triede 35, preprava, balenie a skladovanie\ntovarov v triede 39 a počítačové programovanie v triede 42 medzinárodného triedenia tovarov a služieb,\nje možné konštatovať, že sú splnené podmienky pre čiastočný výmaz napadnutej ochrannej známky.\nNajvyšší súd nezistil, že by úsudok žalovaného, ktorý vychádzal z hodnotenia riadne zistených\nskutkových okolností, spočíval na mylnom pochopení zákona alebo na skutkovej podstate odporujúcej\nspisu a zásadám logického myslenia, alebo že by bol inak chybný. Žalovaný komplexne vyhodnotil\na presvedčivo odôvodnil svoj záver, reagoval na všetky námietky, ktoré majú pre vec zásadný\nvýznam, a tiež zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil skutočnosti, na základe ktorých zmenil rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu v konaní o návrhu na výmaz ochrannej známky. Tomuto zodpovedá,\na podľa odvolacieho súdu je aj postačujúce, hodnotenie dokladov predložených navrhovateľom a\nstanovisko žalovaného k spochybneniu jeho záveru.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).\nNajvyšší súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia považujúc za\nnadbytočné opakovať pre účastníkov známe fakty a skutkové okolnosti prejednávanej veci spolu s\nprávnymi závermi krajského súdu, na ktoré v podrobnostiach odkazuje a vzhľadom na to, že odvolanie\nžalobcu neobsahuje žiadne nové tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť rozsudku\nkrajského súdu, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s §\n250ja ods. 3 vety druhej O.s.p. potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery posúdil námietky žalobcov v\nodvolaní proti rozsudku krajského súdu ako nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť rozhodnutie správneho\norgánu ani prvostupňového súdu v danej veci.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.\n1 O.s.p. a § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobca v\nodvolacom konaní nemal úspech a žalovanému zo zákona ich náhrada neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o\nsúdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Scud/3/2012", "guid": "8de906fc-f50d-47bd-8b35-2bc7a3ad5fb7:1296de53-7f70-41ae-bb80-28abfc294a38", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}