{"guid": "e531b522-e694-40c5-8f0c-39ddbef78752:e5ea5466-0a04-473a-853b-f3e3145e63e2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6012200172.1", "spisova_znacka": "3Sžhuv/8/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžhuv/8/2012 z 26. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. novembra 2013, sp. zn. 3Sžhuv/8/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6012200172.1", "identifikacne_cislo": "6012200172", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2013-11-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-35.odsek-1", "nazov": "§ 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-34.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 34 ods. 1 písm. b) zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-34.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-43.odsek-3", "nazov": "§ 43 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-43.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-43"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/506#paragraf-35", "/SK/ZZ/2009/506#paragraf-34", "/SK/ZZ/2009/506#paragraf-43"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e5ea5466-0a04-473a-853b-f3e3145e63e2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200172.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200172.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200172.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžhuv/8/2012\n6012200172\n26. 11. 2013\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2013:6012200172.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov\nJUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci žalobcu: Der Grüne Punkt Duales\nSystem Deutschland GmbH, Frankfurter Strasse 720-726, 511 45 Köln, Nemecko, zastúpený: JUDr.\nPetrom Arendackým, advokátom, Čapkova 2, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: Úrad priemyselného\nvlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom J. Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho\núčastníka: Halston Properties, s.r.o., Stavbárska 7, 821 07 Bratislava, IČO: 36 363 171, zast.: LEGAL\nADVISORY GROUP, s.r.o., Stavbárska 7, 821 07 Bratislava, IČO: 35 967 081, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia a postupu žalovaného č. MOZ 585713 II/141-2011 zo dňa 21. decembra 2011, konajúc o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 2 Scud/2/2012-59 zo dňa 03.\naugusta 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 2 Scud/2/2012-59\nzo dňa 03. augusta 2012 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal\npreskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. MOZ 585713 II/141-2011 zo dňa 21. decembra\n2011, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu a zmenil rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva\nSlovenskej republiky (ďalej aj „úrad“ alebo „prvostupňový správny orgán“) č. MOZ 585713-I/81-2009 zo\ndňa 08.10.2009, ktorý rozhodol o návrhu na výmaz kombinovanej medzinárodne registrovanej ochrannej\nznámky „DER GRÜNE PUNKT“ č. 585713 majiteľa Der Grüne Punkt Duales System Deutschland\nGmbH, Frankfurter Strasse 720-726, 511 45 Köln, Nemecko (žalobca), podanom navrhovateľom Halston\nProperties, s.r.o., Bratislava (ďalší účastník konania) dňa 06.12.2007.\nPrvostupňový správny orgán rozhodol o návrhu na výmaz podľa § 16 ods. 4 zákona č. 55/1997 Z.z. o\nochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 55/1997 Z.z.“) v spojení s čl.\n5 Madridskej dohody a Protokolu k Madridskej dohode o medzinárodnom zápise továrenských alebo\nobchodných známok (ďalej „Madridská dohoda“) tak, že:\nMedzinárodný zápis ochrannej známky č. 585713 „DER GRÜNE PUNKT“ na území SR vyhlásil za\nčiastočne neúčinný pre všetky tovary v triedach 01, 02, 03, 05, 06, 07, 08, 09, 11, 16, 20, 21, 24, 25,\n29, 30, 32, 34, pre všetky služby v triedach 35, 36 a pre služby poradenstvo v oblasti rozvoja, výberu a\npoužitia obalov a ekologických obalových materiálov a úsporných obalov rovnako ako aj ich označovania\nv triede 42 medzinárodného triedenia tovarov a služieb.\n\nMedzinárodný zápis napadnutej ochrannej známky zostal na území SR v platnosti pre všetky služby v\ntriedach 39, 40 a pre služby triedenie odpadu a surovín za účelom opätovného využitia rovnako ako ich\nroztriedenie chemickou, fyzickou alebo biologickou cestou pre tretie osoby, poradenstvo a elimináciu\nv otázkach zameraných na životné prostredie odpadu v triede 42 medzinárodného triedenia tovarov a\nslužieb.\nVyhlásenie neúčinnosti nadobudlo účinnosť 06.12.2007.\nDôvodom rozhodnutia úradu bolo konštatovanie, že za používanie ochrannej známky, právne významné\npre zachovanie ochrany možno považovať len také používanie, ktoré svojím kvalifikovaným rozsahom\nodôvodňuje predpoklad vytvorenia alebo udržania väzby medzi ochrannou známkou i jej majiteľom a na\nňu viazanými tovarmi a službami vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti alebo jej relevantnej časti.\nÚrad po vyhodnotení majiteľom predložených dokladov konštatoval, že napadnutá ochranná známka\nsa nepopierateľne používala na obaloch tovarov rôznych výrobcov, či predajcov, ktorí boli zapojení\ndo systému „ZELENÝ BOD“ a získali tak súhlas na jej používanie. Avšak aj keď bola umiestnená na\nobale tovaru, nevzťahovala sa na konkrétny tovar a neoznačovala pôvod tovaru, pretože poukazovala\niba na skutočnosť, že výrobca participoval v určitom systéme zhodnocovania a recyklácie odpadov z\nobalov, a že daný obal môže byť určitým systémom zhodnotený. Z toho vyplynul záver, že napadnutá\nochranná známka bola majiteľom, resp. tretími osobami na základe súhlasu majiteľa v relevantnom\nobdobí používaná iba pre zabezpečenie recyklácie, zhodnotenie, zber odpadov z obalov, pričom majiteľ\npodporoval aj určitú osvetu medzi obyvateľmi týkajúcu sa separácie odpadu. Na podklade zistení vydal\nrozhodnutie o čiastočnej neúčinnosti medzinárodnej ochrannej známky č. 585713 na území SR pre\ntovary a služby uvedené vo výroku.\nŽalovaný konajúci o rozklade po posúdení dôvodov uvádzaných účastníkmi a vzhľadom na to, že v\npriebehu konania o rozklade nadobudol účinnosť nový zákon č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach\n(podľa ktorého je potrebné návrh na výmaz považovať za návrh na zrušenie ochrannej známky v zmysle\n§ 34 ods. 1 písm. a/ zákona, a preto dať do súladu s novým zákonom), preskúmavaným rozhodnutím\nč. MOZ 585713 II/141-2011 zo dňa 21. decembra 2011 rozhodol o podanom rozklade proti rozhodnutiu\núradu podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v\nspojení s § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach a rozhodnutie zn. MOZ\n585713-I/81-2009 z 08. októbra 2009 zmenil tak, že:\nPlatnosť medzinárodnej ochrannej známky č. 585713 sa pre územie Slovenskej republiky čiastočne\nzrušuje pre všetky tovary v triedach 1 až 3, 5 až 9, 11, 16, 20, 21, 24, 25, 29, 30, 32, 34, pre všetky\nslužby v triede 36 a pre služby „relations publiques“ (vzťahy s verejnosťou) v triede 35 medzinárodného\ntriedenia tovarov a služieb.\nSúčasne zmenil rozsah zrušených služieb a služieb, ktoré zostali v platnosti pre územie SR tak, že oproti\nprvostupňovému rozhodnutiu zrušil platnosť medzinárodnej ochrannej známky č. 585713 v triede 35 len\npre služby vzťahy s verejnosťou, ostatné služby v triede 35 a všetky služby v triedach 39, 40, 42 zostali\nv platnosti.\nČiastočné zrušenie platnosti medzinárodnej ochrannej známky č. 585713 pre územie Slovenskej\nrepubliky je podľa § 34 ods. 5 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach účinné od 6. decembra\n2007.\nPredmetom súdneho prieskumu na krajskom súde bolo rozhodnutie žalovaného v časti, v ktorej bola\nplatnosť medzinárodnej ochrannej známky č. 585713 pre územie SR čiastočne zrušená.\nKrajský súd zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a úradu je založené na posúdení, že v správnom\nkonaní majiteľ napadnutej ochrannej známky (žalobca) nepreukázal skutočné - kvalifikované používanie\n\nnapadnutej ochrannej známky pre vyššie uvedené tovary a služby počas rozhodného obdobia. Pri\nposúdení splnenia podmienok na výmaz v zmysle § 16 ods. 4 zák. č. 55/997 Zb. v prvostupňovom\nkonaní, resp. na zrušenie ochrannej známky v zmysle § 34 ods. 1 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z.\nv druhostupňovom konaní sa správne orgány riadili ustanoveniami zákona o ochranných známkach,\nrozhodnutia obsahujú opis vykonaných dôkazov, ich hodnotenie a skutkové závery, ku ktorým po\nvyhodnotení dokazovania dospeli. Záver žalovaného, ktorý po vyhodnotení predložených dôkazov\nrozhodol o čiastočnom zrušení ochrannej známky s poukazom na § 34 ods. 1 písm. a/ zák. č. 506/2009\nZ.z. v rozsahu uvedenom vo výroku napadnutého rozhodnutia je podľa názoru súdu správny, pretože\njej majiteľ nepreukázal skutočné používanie ochrannej známky pre tovary a služby špecifikované v\nnapadnutom rozhodnutí.\nSprávne orgány sa dostatočne zaoberali a vysporiadali s otázkou „skutočného resp. kvalifikovaného\npoužívania“ napadnutej ochrannej známky pre zapísané tovary a služby a to tak z hľadiska kritérií\nstanovených v § 9 zák. č. 506/2009 Z.z., ktorý je transpozíciou čl. 10 Smernice 2008/95/ES, ako aj s\nprihliadnutím na relevantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ. Žalovaný posudzoval naplnenie požiadavky\npoužívania ochrannej známky pri zohľadnení všetkých okolností prípadu a konštatoval, že základným\npredpokladom zachovania existencie ochrannej známky ako predmetu práva je jej používanie vo vzťahu\nk tovarom alebo službám, pre ktoré je zapísaná, pričom jej používanie musí byť v súlade so základnou\nfunkciou, ktorou je schopnosť odlíšiť tovary a služby jej majiteľa od tovarov a služieb iných osôb. Na\nto je potrebné, aby spotrebiteľ mal možnosť prísť do kontaktu s tovarmi alebo službami označenými\nochrannou známkou v takom rozsahu, aby si vytvoril väzbu medzi ochrannou známkou a jej majiteľom\na na základe toho odlíšil tovary a služby majiteľa od iných subjektov na trhu.\nV konaní o zrušení ochrannej známky podľa § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z.z. musí\nmajiteľ predložiť dôkazné prostriedky svedčiace o tom, že svoju ochrannú známku v rozhodnom období\npoužíval sám alebo poskytol súhlas s jej používaním tretej osobe (čo sa podľa § 9 ods. 4 zákona č.\n506/2009 Z.z. považuje za riadne používanie ochrannej známky majiteľom) a musí preukázať používanie\nochrannej známky v súvislosti s tovarmi a službami, pre ktoré je zapísaná, vo forme v akej je zapísaná\nv registri ochranných známok, prípadne odlišnej len v prvkoch nemeniacich jej rozlišovaciu spôsobilosť.\nPoužívanie ochrannej známky sa posudzuje s ohľadom na teritoriálny princíp a musí byť viazané k\núzemiu SR, pričom predloženými dôkazmi musí byť preukázané, že spotrebiteľ na území SR mal\nmožnosť prísť s napadnutou ochrannou známkou do kontaktu.\nV zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok C-40/01 ANSUL) je ochranná známka skutočne\npoužívaná vtedy, pokiaľ je užívaná v súlade so svojou hlavnou funkciou, ktorou je zaručiť totožnosť\npôvodu tovarov a služieb pre ktoré bola zapísaná, a je používaná za účelom vytvorenia alebo zachovania\nodbytištia daných tovarov alebo služieb s výnimkou používania symbolickej povahy. Posúdenie, či je\npoužívanie ochrannej známky skutočné, je potrebné vykonať na základe všetkých skutočností, ktoré sú\nspôsobilé preukázať jej skutočné obchodné využívanie v obchodnom styku, najmä používanie, ktoré\nje v dotyčnom hospodárskom odvetví považované za odôvodnené za účelom udržania alebo získania\npodielu na trhu pre výrobky a služby chránené príslušnou ochrannou známkou, pričom sa skúma rozsah\na početnosť používania danej ochrannej známky.\nKrajský súd konštatoval, že aj keď sa na tovare alebo jeho obale nachádza napadnutá ochranná známka,\ntáto má informačnú a identifikačnú funkciu ohľadom poskytovanej služby, avšak neplní rozlišovaciu\nfunkciu vo vzťahu k tovarom, pretože jej účelom nie je odlíšiť rovnaké tovary rôznych subjektov.\nSpotrebiteľ sa na trhu neorientuje podľa napadnutej ochrannej známky, keďže táto interpretuje len\ninformáciu o likvidácii odpadu z obalu, ale neprezentuje informáciu o tovare ako takom, na základe ktorej\nby si spotrebiteľ vyberal tovar podľa svojich predchádzajúcich skúseností. Napadnutá ochranná známka\nje zapísaná pre veľmi širokú škálu rozličných tovarov vo vyššie uvedených triedach a podľa dokladov\npredložených v konaní sa aj na obaloch týchto tovarov vyskytuje, avšak podľa žalovaného neplní vo\nvzťahu k týmto tovarom rozlišovaciu funkciu ochrannej známky, ktorou je odlíšenie jednotlivých výrobcov,\nči predajcov tovarov tak, aby si spotrebiteľ dokázal vytvoriť väzbu medzi tovarom a jeho pôvodcom.\nMôže byť umiestnená na akomkoľvek tovare alebo jeho obale, ale vždy len informuje o poskytovanej\nslužbe - systéme nakladania s odpadom, neumožňuje však spotrebiteľovi patrične sa zorientovať na\npríslušnom trhu. Na základe predložených dôkazov bolo v konaní preukázané, že napadnutá ochranná\nznámka nebola majiteľom používaná pre všetky zapísané tovary v triedach 1-3, 5-9, 11, 16, 20, 21,\n24, 25, 29, 30, 32 a 34 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Podľa krajského súdu aj žalobca\n\npripustil, že napadnutá ochranná známka neplní v plnom rozsahu rozlišovaciu funkciu ochrannej známky\n(odlíšiť výrobcov týchto tovarov) vo vzťahu k tovarom, na ktorých je umiestnená. Preto záver žalovaného,\nže napadnutá ochranná známka nebola pre všetky zapísané tovary v triedach, ako je vyššie uvedené\nmajiteľom používaná, logicky vyplýva z vykonaného dokazovania.\nPokiaľ ide o námietku žalobcu vo vzťahu k preukázaniu používania napadnutej ochrannej známky\npre služby v triede 35, okrem služby vzťahy s verejnosťou, a v triede 42, v konaní o rozklade bolo\npreukázané, že majiteľ dostatočne preukázal používanie napadnutej ochrannej známky aj vo vzťahu\nk týmto službám. Pre služby v triede 35 používanie ochrannej známky nebolo preukázané, pretože\nmajiteľ žiadnymi dokladmi poskytovanie tejto služby pre tretie osoby nepreukázal. Ak žalobca namietal,\nže v správnom konaní deklaroval vo vzťahu k svojim zákazníkom služby v triede 35 medzinárodného\ntriedenia tovarov a služieb týkajúce sa poradenstva pre tretie osoby v otázkach súvisiacich so životným\nprostredím a odpadom, a pre tieto služby napadnuté ochranné známky ostali v platnosti, podľa krajského\nsúdu nejde o službu vzťahy s verejnosťou, kedy podnikateľský subjekt pre tretie osoby vyvíja aktivity\ns cieľom presvedčiť verejnosť o kvalitách činnosti tretích osôb, napomáha pri zavádzaní ich nových\nvýrobkov na trh, propaguje výrobky, o ktoré prestáva byť záujem, zverejňuje informácie pre masmédiá,\ntvorí spravodajstvo v pozitívnom hodnotení a pod.\nKrajský súd zaoberajúc sa námietkou žalobcu, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nedostatočne\nzohľadnil osobitné skutkové a právne okolnosti prípadu, keď nezobral do úvahy špecifiká vyplývajúce\nz tzv. obalovej legislatívy konštatoval, že žalobcom označené rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci\nC-385/07 a Všeobecného súdu vo veci T-151/01 sú na prejednávaný prípad neaplikovateľné a zhodne s\nargumentáciou žalovaného uviedol, že príslušná legislatíva v oblasti obalového hospodárstva vo vzťahu\nku konaniu a posudzovaniu podmienok na zrušenie ochrannej známky v zmysle § 34 ods. 1 písm.\na/ zák. č. 506/2009 Z.z. nie je relevantná, a nie je relevantné ani porovnanie skutkových okolností a\nlegislatívy na území SR a Nemecka. Keďže citované rozsudky (C-385/07 a T-151/01 neriešia otázku\npoužívania ochrannej známky na území SR vo vzťahu k § 34 ods. 1 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z.,\nale iné skutkové podstaty (zneužitie dominantnej pozície), závery z nich vyplývajúce sú pre účely tohto\nkonania irelevantné.\nAni námietka nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho posúdenia (vyhodnotenie dôkazov), ako\naj nesprávneho právneho posúdenia veci podľa krajského súdu neobstojí. Skutkové zistenia správneho\norgánu sú výsledkom správnej úvahy a súd skúma, či predložené dôkazy boli vyhodnotené v súlade s\nich obsahom a § 52 ods. 2 zákona o ochranných známkach, či výsledky ich vyhodnotenia sú logické\na nevybočujú z medzí logického uvažovania. Ak žalovaný dospel po vyhodnotení účastníkmi konania\npredložených dôkazov k záveru, že napadnutá ochranná známka nebola majiteľom kvalifikovane\npoužívaná v rozhodnom období pre zapísané tovary a služby, zistený skutkový stav správne podriadil\npod citované ust. § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z.z., a pokiaľ čiastočne zrušil napadnutú\nochrannú známku v rozsahu uvedenom vo výroku rozhodnutia, takéto rozhodnutie je výsledkom\nsprávneho právneho posúdenia veci.\nNapokon súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho postupu\nžalovaného pri posúdení zákonnosti rozkladu podaného navrhovateľom (ďalším účastníkom konania)\nkeď tvrdil, že podaný rozklad dňa 16.11.2009 nespĺňal podmienky stanovené v § 42 ods. 1 a 3 zákona\nč. 55/1997 Z.z. platného v čase podania rozkladu, keďže neobsahoval petit.\nK tomu uviedol, že ustanovenie § 42 ods. 1 zákona č. 55/1997 Z.z. upravuje zákonnú lehotu na podanie\nopravného prostriedku (rozklad) proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, neupravuje\nvšak jeho náležitosti, t.j. neustanovuje, že uvedenie petitu by bolo podstatnou náležitosťou formálne\npodaného rozkladu. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia zákona, vecné odôvodnenie rozkladu musí byť úradu\npredložené v lehote 1 mesiaca odo dňa podania rozkladu, pričom lehotu na podanie odôvodnenia\nrozkladu nemožno predĺžiť a jej zmeškanie odpustiť. Pokiaľ navrhovateľ (ďalší účastník konania) podal v\nzákonom stanovenej lehote (16.11.2009) rozklad a následne v zákonom stanovenej lehote (16.12.2009)\ntento rozklad doplnil o vecné odôvodnenie, žalovaný ho správne posúdil ako riadne a včas podaný v\nsúlade s ust. § 42 ods. 1 a 3 zákona č. 55/1997 Z.z.\n\nKrajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z\ndôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie i predchádzajúce správne\nkonanie nie je z dôvodov uvedených v žalobe nezákonné a žalobu ako nedôvodnú s poukazom na §\n250j ods. 1 O.s.p. zamietol.\nProti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca a navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť\ntak, že najvyšší súd rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu zruší, vec vráti\nžalovanému na ďalšie konanie a prizná mu náhradu trov konania z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\nV dôvodoch rozsiahleho odvolania uviedol, že rozsudok krajského súdu považuje za nesprávny, v\nrozpore s ustanovením § 245 O.s.p. a § 34 ods. 1 písm. a/ zákona o ochranných známkach, rovnako ako\naj záver o nepreukázaní skutočného používania napadnutej ochrannej známky vo vzťahu k zapísaným\ntovarom. Argumentoval, že žalovaný sa v rámci hodnotiaceho postupu nevysporiadal so všetkými\nvznesenými argumentmi žalobcu a náležitým spôsobom ich nevyvrátil. Ak v napadnutom rozhodnutí\nuviedol charakteristiky a kritériá, ktoré je potrebné brať do úvahy pri posúdení skutočného používania\nochrannej známky, pri vyhodnotení jednotlivých aspektov (kritérií) sa však nimi dôsledne neriadil a\nnesprávne ich posúdil (vyhodnotil), a neprihliadal na osobitosti kolektívnej ochrannej známky v zmysle\n§ 43 a nasl. zákona o ochranných známkach, čo má za následok, že hodnotiaci posudok v napadnutom\nrozhodnutí vybočil z hľadísk ustanovených zákonom. K doterajším argumentom, na ktorých zotrváva\nžalobca dopĺňa nasledovné:\nPokiaľ ide o posúdenie používania ochrannej známky na základe všetkých skutočností a okolností\nprípadu má za to, že ak podnikateľskú činnosť (a tým aj používanie ochrannej známky v rámci\npodnikateľskej činnosti) určitého subjektu významnou mierou ovplyvňujú ekonomické a podnikateľské\nšpecifiká daného odvetvia, legislatívne prostredie upravujúce dané hospodárske odvetvie, rozhodnutia\npríslušných protimonopolných orgánov (Európskej komisie, Protimonopolného úradu SR) a rozsudky\nSúdneho dvora EÚ, tak predmetné skutočnosti musia byť vyhodnotené ako relevantné okolnosti\nprípadu majúce vplyv aj na spôsob používania ochrannej známky. Posudzovanie skutočného používania\nochrannej známky v administratívnom konaní pred žalovaným musí vychádzať z reálnych podmienok\nna príslušnom trhu alebo v príslušnom odvetví v SR. Je neprípustné, aby posudzovanie skutočného\npoužívania ochrannej známky na základe dokladov opisujúcich reálne ekonomické transakcie (t.j. na\nzáklade účtovných a daňových dokladov, faktúr, katalógov, etikiet tovarov, reklamných a propagačných\nmateriálov, súvisiacich s realizáciou tovarov a služieb označených danou ochrannou známkou)\nneodrážalo reálne podmienky na trhu, ktoré podstatným spôsobom určujú spôsob fungovania systému\nZELENÝ BOD v Slovenskej republike.\nOpakovane uvádza, že ekonomickým a právnym dôsledkom rozhodnutí Súdneho dvora EÚ č. T-151/01\na C-385/07 je povinnosť majiteľa napadnutej ochrannej známky ZELENÝ BOD poskytnúť licenciu (de\nfacto nútenú licenciu) na používanie ochranných známok ZELENÝ BOD tretím osobám na území\nkrajín EÚ a možnosť pre majiteľa tejto napadnutej ochrannej známky vyberať/účtovať poplatok za jej\numiestňovanie na obaloch tovarov. Obdobne aj Protimonopolný úrad SR prikázal spoločnosti ENVI-PAK,\na.s. poskytnúť licenciu na používanie ochranných známok ZELENÝ BOD tretím osobám na území SR a\nmožnosť pre spoločnosť ENVI-PAK, a.s. vyberať/účtovať poplatok za umiestňovanie ochrannej známky\nZELENÝ BOD na obaloch tovarov. Ak by Súdny dvor EÚ neumožnil žalobcovi účtovať licenčný poplatok\nza umiestňovanie tejto ochrannej známky na obaloch tovarov, pričom ochrannú známku ZELENÝ BOD\numiestňujú tretie osoby na svoje výrobky alebo obaly svojich výrobkov dobrovoľne, tak by Súdny dvor\nEÚ nepovažoval jej používanie na tovaroch za známkové použitie napadnutej ochrannej známky, ktoré\nje schopné ekonomického ocenenia.\nZ hľadiska povinných osôb (výrobca, distribútor tovaru), ktorí používajú iný kolektívny systém alebo\npoužívajú individuálny systém zberu a zhodnocovania odpadov z obalov, uzavretie licenčnej zmluvy\nna používanie napadnutej ochrannej známky na svojich tovaroch predstavuje dodatočné náklady, ktoré\nmusí takáto povinná osoba znášať. Povinné osoby by nemali záujem získať odplatnú licenciu od\n\nžalobcu, ak by im umiestňovanie ochrannej známky ZELENÝ BOD na ich výrobky neprinieslo dodatočné\nekonomické výhody, nevylepšovalo ich trhovú pozíciu a nezvyšovalo by predajnosť ich výrobkov.\nZ týchto dôvodov krajský súd a žalovaný vo vzťahu k posúdeniu skutočného používania napadnutej\nochrannej známky nesprávne vyhodnotili osobitné skutkové a právne okolnosti prípadu za irelevantné.\nKritérium používania ochrannej známky v spojení s tovarmi a službami (resp. vo vzťahu k tovarom\na službám) je základným kritériom, ktoré priamo vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o\nochranných známkach. Krajský súd v odôvodnení uviedol iba citáciu § 9 ods. 2 zákona, ktorý obsahuje\nexemplifikatívny (teda príkladmý) výpočet rôznych spôsobov použitia ochrannej známky, pričom tento\nvýpočet spôsobov použitia ochrannej známky nemožno považovať za výpočet taxatívny (teda úplný).\nSprávne orgány sa vo svojich rozhodnutiach konkrétne nezaoberali splnením (ale ani nesplnením)\npoužitia napadnutej ochrannej známky vo vzťahu k § 9 ods. 1 zákona o ochranných známkach.\nPožiadavke používania „v spojení s tovarmi a službami“ zodpovedá tzv. priame aj nepriame používanie.\nPriamym použitím ochrannej známky je jej reálne, priame použitie na tovaroch alebo na obaloch\ntovarov skutočne uvádzaných na trh a tiež jej použitie v súvislosti s tovarmi alebo službami, pokiaľ je\nuskutočňované v spojitosti s reálnou alebo pripravovanou obchodnou činnosťou. V prípade nepriameho\npoužívania ide o používanie ochrannej známky na reklamné účely v propagačných alebo inzertných\nmateriáloch alebo jej používanie v obchodnej korešpondencii, ktoré nie je podložené reálnym uvádzaním\ntovarov na trh alebo skutočným poskytovaním služieb (Komentár k zákonu o ochranných známkach,\nÚPV SR, Banská Bystrica, 2012, str. 142).\nKľúčovým pojmom pri výklade predmetného ustanovenia zákona o ochranných známkach je právny\npojem „používanie v spojení s tovarmi a službami“, ktorý sa vyskytuje vo viacerých ustanoveniach\nzákona o ochranných známkach aj ako „používanie pre tovary a služby“. Právny pojem „používanie\nv spojení s tovarmi a službami“ je pojmom európskeho práva, ktorého výklad podal Súdny dvor EÚ\nv rozsudku Celine (C-17/06), ktorý krajský súd rovnako ako žalovaný posúdil ako neaplikovateľný v\nprejednávanej veci.\nUmiestnenie napadnutej ochrannej známky na obaloch tovarov má značnú marketingovú hodnotu pre\nvýrobcov a na základe predložených dokladov významne podporuje predaj takto označených tovarov. Z\nekonomického a marketingového hľadiska je neprijateľný záver, že by výrobcovia dlhodobo a sústavne\numiestňovali na svoje výrobky napadnutú ochrannú známku (takéto použitie napadnutej ochrannej\nznámky nie je bezplatné) bez toho, aby vznikla určitá spojitosť medzi takto označenými výrobkami\na napadnutou ochrannou známkou ZELENÝ BOD. Je proti logike veci, aby výrobcovia investovali\ndodatočné finančné prostriedky do používania napadnutej ochrannej známky na svojich výrobkoch\nbez toho, aby sa vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti nevybudovala určitá spojitosť medzi ochrannou\nznámkou a takýmto tovarom, pričom práve takáto spojitosť podporuje predaj daného tovaru. Služba\nzhodnocovania odpadov z obalov ZELENÝ BOD je úzko spojená s vyrábaným a distribuovaným tovarom\noznačeným ochrannou známkou ZELENÝ BOD v tom zmysle, že daný výrobok (spolu s obalom\nvýrobku) predstavuje samotný predmet poskytovanej služby a nepredstavuje iba médium (priestor) na\numiestnenie ochrannej známky, tak ako to vyplýva z rozhodnutí krajského súdu a žalovaného.\nV ďalšej časti odvolania vytýkal krajskému súdu, ak v zhode so žalovaným konštatoval, že spotrebiteľ\nsa na trhu neorientuje podľa ochrannej známky, na základe ktorej by si vyberal tovar podľa svojich\npredchádzajúcich skúseností. Tento záver je v rozpore s obsahom spisu a výsledkom kvantitatívneho\nreprezentatívneho celoslovenského marketingového prieskumu, ktorý realizovala agentúra AKO, s.r.o. v\ndecembri 2009, a ktorý žalovaný nevyhodnotil, a prvýkrát ho posúdil až vo vyjadrení k žalobe. Výsledky\ntohto prieskumu potvrdzujú skutočnosť uvádzanú žalobcom (majiteľom napadnutej ochrannej známky)\npočas celého správneho konania, že umiestňovanie ochrannej známky na obaloch výrobkov tretími\nosobami, ktoré získali súhlas na používanie ochrannej známky ZELENÝ BOD, je treba považovať za\nskutočné používanie ochrannej známky, nakoľko takéto používanie napomáha vytvárať a zachovávať\nodbytištia (trhový podiel) takto označených výrobkov. Preferovanie výrobkov takto označených pred\n\nvýrobkami neoznačenými je dôkazom toho, že umiestnením napadnutej ochrannej známky na obaloch\nvýrobkov plní táto funkciu ochrannej známky aj vo vzťahu k tovarom, pretože spotrebitelia rozlišujú medzi\nvýrobkami, ktoré sú označené ochrannou známkou ZELENÝ BOD, a tými, ktoré takto označené nie sú.\nKrajský súd a ani žalovaný pri posudzovaní skutočného použitia ochranných známok nevzal v plnom\nrozsahu do úvahy tú skutočnosť, že tri ochranné známky (č. MOZ 585713, 585714 a 653450) sú\nkolektívnymi ochrannými známkami, ktorých základná funkcia je definovaná odlišne od individuálnych\nznámok. Rozlišovacia spôsobilosť kolektívnej ochrannej známky je definovaná ako spôsobilosť rozlíšiť\ntovary alebo služby pochádzajúce od členov združenia od tovarov alebo služieb iných osôb. To\nznamená, že funkciou kolektívnej ochrannej známky nie je rozlíšiť jednotlivých výrobcov, ale rozlíšiť\nurčitú skupinu výrobcov. Z jej povahy vyplýva, že jednotliví používatelia môžu používať (a aj používajú)\nspolu s kolektívnou ochrannou známkou aj svoje individuálne ochranné známky. V takých prípadoch\nsa používanie kolektívnej ochrannej známky spolupodieľa na celkovom ovplyvňovaní spotrebiteľského\nsprávania a na výbere tovarov spotrebiteľmi a tým dochádza k naplneniu funkcie kolektívnej ochrannej\nznámky.\nZáver o podpornej rozlišovacej funkcii napadnutej kolektívnej ochrannej známky vo vzťahu k tovarom\nnie je potlačený prítomnosťou iných individuálnych ochranných známok tretích osôb, ktoré spotrebiteľ\nmôže vnímať prednostne. Avšak skutočnosť, že spotrebitelia rozlišujú medzi výrobkami označenými\nnapadnutou ochrannou známkou a výrobkami takto neoznačenými, a prijímajú spotrebiteľské\nrozhodnutia o kúpe konkrétneho výrobku aj na základe vnímania napadnutej ochrannej známky\numiestnenej na danom výrobku alebo jeho obale, nemôže byť vylúčená.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť. K obsahu\nodvolacích námietok žalobcu, ktoré považuje za nedôvodné a zavádzajúce, poukázal na judikatúru\nSúdneho dvora EÚ, ktorá už ustálila, že „skutočným používaním ochrannej známky je jej používanie v\nsúlade s jej základnou funkciou, ktorou je garantovať pôvod tovarov alebo služieb, pre ktoré je zapísaná,\nza účelom vytvorenia alebo udržania odbytu pre tieto tovary alebo služby, s výnimkou symbolického\npoužívania, ktorého účelom je len zachovanie práv z ochranne známky. Pri hodnotení, či je používanie\nochrannej známky skutočné, musia byť zohľadnené všetky relevantné fakty a okolnosti ktoré určia,\nči obchodné využitie známky je reálne, zvlášť, či ide o také používanie, ktoré je schopné zaručiť v\nekonomickom sektore udržanie alebo vytvorenie podielu na trhu tovarov alebo služieb chránených\nochrannou známkou, povahu tovarov alebo služieb, charakter predmetného trhu a rozsah a frekvenciu\npoužitia ochrannej známky“ (C-40/01 Ansul).\nĎalej uviedol, že ako opakovane uvádza Súdny dvor EÚ, základnou funkciou ochrannej známky\nje zabezpečiť spotrebiteľovi alebo konečnému užívateľovi označenie pôvodu výrobku alebo služby\noznačenej ochrannou známkou a umožniť mu tak odlíšiť bez akejkoľvek zámeny tento výrobok alebo\nslužbu od tých, ktoré majú iný pôvod. Totiž na to, aby ochranná známka mohla mať postavenie\nzákladného prvku systému nenarušenej hospodárskej súťaže, musí zabezpečovať, že všetky výrobky\nalebo služby, ktoré sú ňou označené, boli vyrobené alebo poskytnuté pod kontrolou jediného podniku,\nktorému možno pripísať zodpovednosť za ich kvalitu (napr. C-206/01 Arsenal Fotball Club, C-102/77\nHoffmann-La Roche, C-299/99 Philips, C-17/06 Céline).\nŽalovaný zotrváva na stanovisku, že aj keď sa na tovare alebo jeho obale nachádzala napadnutá\nochranná známka, táto mala informačnú a identifikačnú funkciu ohľadom poskytovanej služby, avšak\nneplnila rozlišovaciu funkciu vo vzťahu k tovarom, pretože jej účelom nebolo odlíšiť rovnaké tovary\nrôznych subjektov. Príslušný spotrebiteľ sa na trhu neorientoval podľa napadnutej ochrannej známky,\nlebo táto interpretovala len informáciu o likvidácii odpadu z obalu, ale neprezentovala informáciu o tovare\nako takom, na základe ktorej by si spotrebiteľ vyberal tovar podľa svojich predchádzajúcich skúseností, či\nuž pozitívnych alebo negatívnych. Napadnutá ochranná známka neplnila však vo vzťahu k týmto tovarom\nrozlišovaciu funkciu ochrannej známky, ktorou je odlíšiť jednotlivých výrobkov, či predajcov tovarov tak,\naby si spotrebiteľ dokázal vytvoriť väzbu medzi tovarom a jeho pôvodcom. Sám žalobca v správnej\nžalobe pripustil „že napadnutá ochranná známka neplní v plnom rozsahu rozlišovaciu funkciu ochrannej\nznámky vo vzťahu k tovarom (na ktorých je umiestnená), ktorou je odlíšiť výrobcov týchto tovarov“. Ak\n\nochranná známka neplnila vo vzťahu k tovarom rozlišovaciu funkciu, nie je možné hovoriť o jej používaní\nza účelom vytvorenia alebo odbytu pre tieto tovary alebo služby.\nŽalovaný sa plne stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že žalobcom označené rozsudky\nSúdneho dvora EÚ vo veci C-385/07 a Všeobecného súdu vo veci T-151/01 sú na prejednávaný\nprípad neaplikovateľné. Príslušná legislatíva v oblasti obalového hospodárstva nie je vo vzťahu ku\nkonaniu a posudzovaniu podmienok na zrušenie ochrannej známky v zmysle § 34 ods. 1 písm. a/ zák.\nč. 506/2009 Z.z. relevantná a nie je relevantné ani porovnanie skutkových okolností a legislatívy na\núzemí Slovenskej republiky a Nemecka. Keďže rozsudky, na ktoré sa odvoláva žalobca neriešia otázku\npoužívania ochrannej známky na území SR vo vzťahu § 34 ods. 1 písm. a/ zák. č. 506/2009, ale iné\nskutkové podstaty (zneužitie dominantnej pozície), závery vyplývajúce z predmetných rozsudkov sú pre\núčely tohto konania irelevantné.\nK námietkam nezohľadnenia osobitných skutkových a právnych okolností prípadu žalovaný zdôraznil,\nže v prípade, na ktorý žalobca poukazuje, nešlo o posudzovanie skutočného používania ochrannej\nznámky v zmysle § 34 ods. 1 písm. a/ zákona o ochranných známkach, posudzovaná bola existencia\nabsolútnych prekážok zápisnej spôsobilosti označenia v zmysle ustanovení § 5 ods. 1 písm. f/ a g/\nzákona o ochranných známkach.\nObsahom ďalšej odvolacej námietky žalobcu je rozbor „používania ochrannej známky v spojení s tovarmi\na službami“, ktoré žalobca stotožňuje s „používaním pre tovary a služby“ (podľa žalobcu sa právny pojem\n„používanie v spojení s tovarmi a službami“ vyskytuje vo viacerých ustanoveniach zákona o ochranných\nznámkach aj ako „používanie pre tovary a služby“), pričom žalobca následne nelogicky, nezrozumiteľne\na podľa názoru žalovaného účelovo aplikuje záver Súdneho dvora EÚ obsiahnutý v rozhodnutí C-17/06\nCéline. Z ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o ochranných známkach, ktoré označuje žalobca za nosné\nvyplýva požiadavka používania ochrannej známky v spojení s tovarmi a službami, pre ktoré je zapísaná.\nŽalovaný na tomto mieste uvádza celú relevantnú časť z Komentára k zákonu o ochranných známkach,\nBanská Bystrica, ÚPV SR, 2012, str. 142, (z ktorej žalobca, zrejme účelovo, uviedol len časť): „ používanie ochrannej známky v spojení s tovarmi a službami, pre ktoré je zapísaná. Požadované je\npoužívanie „v spojení“ s tovarmi a službami - tejto požiadavke zodpovedá tzv. priame aj nepriame\npoužívanie (v odbornej literatúre sa stretávame aj s pojmami používanie faktické, t.j. priame a fiktívne,\nt.j. nepriame). Priamym použitím ochrannej známky je jej reálne, priame použitie na tovaroch alebo na\nobaloch tovarov skutočne uvádzaných na trh a tiež jej použitie v súvislosti s tovarmi alebo službami,\npokiaľ je uskutočňované v spojitosti s reálnou alebo pripravovanou obchodnou činnosťou. V prípade\nnepriameho používania ide o používanie ochrannej známky na reklamné účely v propagačných alebo\ninzertných materiáloch alebo jej používanie v obchodnej korešpondencii, ktoré nie je podložené reálnym\nuvádzaním tovarov na trh alebo skutočným poskytovaním služieb. Na udržanie práv z ochrannej známky\nje dostatočné aj použitie ochrannej známky na území Slovenskej republiky výlučne pri vývoze tovaru, ale\nzákon v tomto prípade výslovne požaduje jej priame použitie, a to konkrétne jej umiestnenie na tovaroch\nalebo ich obaloch. Používanie ochrannej známky v spojení s tovarmi alebo službami podobnými s tými,\npre ktoré je ochranná známka zapísaná, nie je dostatočné“.\nŽalovaný dôrazne namieta žalobcom uvádzané stotožňovanie pojmov „používanie v spojení s tovarmi\na službami“ a „používanie pre tovary a služby“, pretože zákon o ochranných známkach obidva „pojmy“\ndôsledne rozlišuje a rovnako odmieta aplikovateľnosť záverov rozsudku C-17/06 na prejednávaný prípad\ns tým, že aj žalobca musí rozlišovať tam, kde rozlišuje samotný zákon o ochranných známkach.\nPoužívanie v spojení s tovarmi a službami je použité v § 8 ods. 1 a § 9 ods. l, pričom slovný obrat „v\nspojení“ znamená konkrétny spôsob použitia ochrannej známky na tovare alebo v spojitosti s tovarom\nalebo službou.\n\nS používaním pre tovary a služby sa stretávame v § 8 ods. 2 (výkladu tohto ustanovenia vymedzujúceho\nporušovanie práv z ochrannej známky sa týka žalobcom uvádzaný rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci\nC-17/06 Céline) a § 34 ods. 1 písm. a/ zákona o ochranných známkach.\nK argumentácii žalobcu a výsledkom kvantitatívneho reprezentatívneho celoslovenského\nmarketingového prieskumu, ktorý realizovala agentúra AKO, s.r.o., (že výsledky realizovaného\nprieskumu preukazujú, že podstatnú časť spotrebiteľov motivuje umiestnenie napadnutej ochrannej\nznámky na výrobku, aby takýto výrobok uprednostnili pri kúpe pred iným výrobkom rovnakého druhu,\nktorý nie je takto označený), žalovaný konštatuje, že napadnutá ochranná známka len sprostredkováva\ndodatočnú informáciu o obale daného výrobku, resp. o jeho zhodnotení, pričom viaceré tovary rovnakého\ndruhu môžu byť nositeľom tejto informácie na obale a spotrebiteľ hľadajúc väzbu medzi tovarom a\njeho pôvodcom sa zorientuje podľa označenia konkrétneho tovaru a nie podľa informácie ohľadom\nrecyklovania obalu príslušného tovaru. Príslušný spotrebiteľ sa na trhu neorientuje podľa napadnutej\nochrannej známky, lebo táto interpretuje len informáciu o likvidácii odpadu z obalu, ale neprezentovala\ninformáciu o tovare ako takom, na základe ktorej by si spotrebiteľ vyberal tovar podľa svojich\npredchádzajúcich skúseností, či už pozitívnych alebo negatívnych. Ochranná známka teda vo vzťahu k\ntovarom v triedach 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 11, 16, 20, 21, 24, 25, 29, 30, 32, 34 medzinárodného triedenia\ntovarov a služieb neplnila rozlišovaciu funkciu ochrannej známky, a túto skutočnosť nie je spôsobilý\nvyvrátiť ani výsledok kvantitatívneho reprezentatívneho celoslovenského marketingového prieskumu,\nktorý realizovala agentúra AKO, s.r.o.\nŽalovaný upresnil, že kvantitatívny reprezentatívny celoslovenský marketingový prieskum, ktorý\nrealizovaný agentúrou AKO, s.r.o. bol predložený majiteľom ako súčasť vyjadrenia majiteľa ochrannej\nznámky k rozkladu podanému navrhovateľom zrušenia Halston Properties, s.r.o., proti prvostupňovému\nrozhodnutiu, ale nebol súčasťou rozkladu majiteľa. Zároveň uviedol, že v odvolaní sa po prvýkrát\nstretávame aj s námietkou, že prvostupňový súd ani žalovaný nezobrali v plnom rozsahu do úvahy tú\nskutočnosť, že ochranná známka MOZ 585713 je kolektívnou ochrannou známkou.\nV reakcii na žalobcom v odvolaní uvedenú argumentáciu žalovaný uvádza, že v zmysle § 43 ods. l\nzákona o ochranných známkach je kolektívnou ochrannou známkou ochranná známka spôsobilá rozlíšiť\ntovary alebo služby pochádzajúce od členov združenia od tovarov a služieb iných osôb. Predmetné\nustanovenie zákona o ochranných známkach zachytáva podstatu základnej funkcie kolektívnych\nochranných známok. Aj pri zohľadnení kolektívnej povahy ochrannej známky je dôvodné konštatovanie,\nže napadnutá ochranná známka, ktorá sa na tovare alebo jeho obale nachádzala, mala len informačnú\na identifikačnú funkciu ohľadom poskytovanej služby, avšak neplnila rozlišovaciu funkciu vo vzťahu k\ntovarom, pretože jej účelom nebolo odlíšiť rovnaké tovary pochádzajúce od rôznych subjektov, resp.\npochádzajúce od členov združenia a pochádzajúce od iných osôb; umiestnenie ochrannej známky na\ntovare alebo jeho obale len informovalo o skutočnosti, že výrobcovia sú zapojení do určitého systému\nzhodnocovania odpadov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\na konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta\nprvá, § 212 ods. l O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a\npo tom, ako bol deň vyhlásenia rozhodnutia zverejnený na úradnej tabuli Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>, najmenej päť dní vopred,\nrozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a\npostupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\n\nPredmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu o preskúmanie\na zrušenie rozhodnutia žalovaného ktorý zmenil rozhodnutie Úradu vo veci návrhu na výmaz, resp. na\nzrušenie platnosti kombinovanej medzinárodnej ochrannej známky žalobcu „DER GRÜNE PUNKT“ č.\n585713 na území SR, ako aj zákonnosti postupu, ktorý vydaniu týchto rozhodnutí predchádzal. Z toho\ndôvodu odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa a konanie mu predchádzajúce najmä z\ntoho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe, a z\ntakto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.\nÚlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej\nčasti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil skutočný stav, či konal v súčinnosti\ns účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a\nči obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v\nsúlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Z obsahu predloženého súdneho spisu,\nktorého súčasťou je administratívny spis správnych orgánov najvyšší súd zistil skutkový stav tak, ako je\npodrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, a z ktorého vyberá nasledovné.\nÚrad priemyselného vlastníctva SR o návrhu na výmaz kombinovanej medzinárodne registrovanej\nochrannej známky č. 585713 podanom navrhovateľom Halston Properties, s.r.o., Bratislava (ďalší\núčastník konania) rozhodnutím č. MOZ 585713-I/81-2009 z 08.10.2009 s poukazom na § 16 ods.\n4 zák. č. 55/1997 Z.z. v spojení s čl. 5 Madridskej dohody a Protokolu k Madridskej dohode o\nmedzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok (ďalej „Madridská dohoda“) rozhodol\ntak, že medzinárodný zápis ochrannej známky č. 585714 na území SR vyhlásil za čiastočne neúčinný\npre všetky tovary v triedach 01, 02, 03, 05, 06, 07, 08, 09, 11, 16, 20, 21, 24, 25, 29, 30, 32, 34, pre\nvšetky služby v triedach 35, 36 a pre služby v triede 42 medzinárodného triedenia tovarov a služieb.\nMedzinárodný zápis napadnutej ochrannej známky zostal na území SR v platnosti pre všetky služby\nv triedach 39, 40 a pre služby v triede 42 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Vyhlásenie\nneúčinnosti nadobudlo účinnosť 06.12.2007.\nVo výmazovom konaní správny orgán zistil, že napadnutá kombinovaná ochranná známka č. 585713\nbola s právom prednosti od 11.05.1991 zapísaná s platnosťou na území SR 02.11.1991 pre tovary a\nslužby 1-3, 5-9, 11, 16, 20, 21, 24, 25, 29, 30, 32, 34-36, 39, 40, 42 medzinárodného triedenia tovarov a\nslužieb. Navrhovateľ v návrhu na výmaz uviedol, že napadnutá ochranná známka nie je v SR používaná\njej majiteľom nepretržite najmenej 5 po sebe idúcich rokov pred podaním návrhu na výmaz a nie je\nmajiteľom používaná ani v čase podania návrhu. V registri WIPO je pre územie SR zapísaná licencia\npre spoločnosť ENVI - PAK, a.s., avšak táto podľa zistenia navrhovateľa napadnutú ochrannú známku\nnepoužíva kvalifikovaným spôsobom, t.j. vo forme v akej je zapísaná v registri, nepoužíva sám priamo\nna žiadnych tovaroch alebo službách. Označenie, ktoré je predmetom ochrannej známky sa na území\nSR používa výhradne pre obaly osobami odlišnými od osoby majiteľa alebo nadobúdateľa licencie k\nnapadnutej ochrannej známke a bez ich súhlasu.\nMajiteľ ochrannej známky vo vyjadrení k návrhu na výmaz tvrdil, že napadnutá ochranná známka sa\npoužíva a na svoje tvrdenie predložil dôkazy podrobne špecifikované v prvostupňovom rozhodnutí. Ich\nposúdením úrad konštatoval, že označenie „ZELENÝ BOD“ sa nepopierateľne používalo na obaloch\ntovarov rôznych výrobcov či predajcov, ktorí získali súhlas na používanie ochranných známok „ZELENÝ\nBOD“ a na základe predložených dokladov je určené na označenie skutočností, že výrobcovia sú\nzapojení do určitého systému zhodnocovania obalov. Preto konštatoval, že napadnutá ochranná známka\nsa používala v rozhodnom časovom období iba v súvislosti so zberom, zhodnocovaním a recykláciou\nobalov, prípadne na určitú osvetu zameranú na podporu separovaného zberu. I keď je ochranná známka\n„ZELENÝ BOD“ umiestnená na obale tovaru, toto označenie sa na konkrétny tovar nevzťahuje a\nneoznačuje pôvod tovaru, pretože poukazuje iba na poskytnutie služby, t.j. že majiteľ participuje v určitom\nsystéme zhodnocovania a recyklácie odpadov z obalov a že daný obal môže byť určitým systémom\nzhodnotený. Úrad zdôraznil, že v súvislosti s uplatnením návrhu na výmaz v zmysle § 16 ods. 4 zákona\nč. 55/1997 Z.z. je dôležité pojem používania vykladať ako používanie vo vzťahu k tovarom či službám,\npre ktoré bola zapísaná. V tomto prípade nie je možné hovoriť o tom, že by ochranná známka „ZELENÝ\n\nBOD“ označovala samotné tovary a ich výrobcov, čo nepopiera ani samotný majiteľ, ktorý uviedol,\nže ochranná známka „ZELENÝ BOD“ nevyjadruje ani nenaznačuje spotrebiteľskej verejnosti kto je\nvýrobcom predmetných tovarov alebo kto nesie zodpovednosť za tovary ako také a ich umiestnenie na\ntrh, naopak jej úlohou je informovať spotrebiteľa, že osoba zodpovedná za umiestnenie daného výrobku\nalebo obalu označeného ochrannou známkou „ZELENÝ BOD“ na trh je členom a finančne sa podieľa\nna prevádzkovaní systému zberu a zhodnotenia predajných obalov „ZELENÝ BOD“.\nZ majiteľom predložených zmlúv vyplýva, že objednávateľ je oprávnený používať toto označenie ako\nznak toho, že je zapojený v integrovanom systéme spätného zberu obalov a odpadov z obalov a že platí\npríspevky do tohto systému. Úrad dospel k záveru, že napadnutá ochranná známka bola majiteľom, resp.\ntretími osobami na základe súhlasu majiteľa (5 po sebe idúcich rokov predchádzajúcich začatiu konania\no výmaze napadnutej ochrannej známky) používaná iba pre zabezpečenie recyklácie (zhodnotenie\nodpadov), zber odpadov z obalov, pričom samotný majiteľ podporoval aj určitú osvetu medzi obyvateľmi\ntýkajúcu sa separácie odpadu. Vzhľadom na zoznam tovarov a služieb, pre ktorý je napadnutá ochranná\nznámka zapísaná v registri, je podľa úradu zrejmé, že majiteľ nepreukázal používanie napadnutej\nochrannej známky pre všetky tovary a služby. Majiteľovi sa nepodarilo preukázať používanie napadnutej\nochrannej známky vo vzťahu k všetkým tovarom a niektorým službám počas piatich po sebe idúcich\nrokov predchádzajúcich začatiu konania o jej výmaze, používanie napadnutej ochrannej známky vo\nvzťahu k týmto tovarom a službám majiteľ ani neodôvodnil, a tak úrad konštatoval, že sú splnené\npodmienky pre čiastočný výmaz napadnutej ochrannej známky.\nNavrhovateľ výmazu (ďalší účastník konania) navrhol napadnutú ochrannú známku vyhlásiť za neúčinnú\nna území SR pre všetky tovary a služby.\nProti rozhodnutiu úradu podal rozklad aj majiteľ napadnutej ochrannej známky (žalobca), ktorý navrhol\nrozhodnutie zrušiť z dôvodu nesprávneho posúdenia predložených dokladov o používaní ochrannej\nznámky a návrh na vyhlásenie neúčinnosti napadnutej ochrannej známky na území Slovenskej republiky\nzamietnuť.\nO podanom rozklade navrhovateľa i majiteľa napadnutej ochrannej známky žalovaný rozhodol\nnapadnutým rozhodnutím č. MOZ 585713 II/141-2011 z 21. decembra 2011.\nVo vzťahu k navrhovateľovej námietke, ktorou spochybnil preukázanie a uznanie používania napadnutej\nochrannej známky vo vzťahu k niektorým službám, pre ktoré v prvostupňovom rozhodnutí nebola\nvyhlásená neúčinnosť napadnutej ochrannej známky, keďže úrad bral do úvahy aj doklady predložené od\nspoločnosti ENVI - PAK, a.s. žalovaný uviedol, že predložené doklady o používaní napadnutej ochrannej\nznámky, ako aj právomoci vyplývajúce z licenčných zmlúv v konaní akceptoval (zhodne s prvostupňovým\nsprávnym orgánom) ako dôkazy o používaní napadnutej ochrannej známky treťou osobou so súhlasom\nmajiteľa a poukázal na postupy úradu pri zisťovaní „skutočného používania“ ochrannej známky vo vzťahu\nk triedam a službám, pre ktoré je zapísaná a to s prihliadnutím na funkciu ochrannej známky. V prípade\npodľa § 34 ods. 1 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. dôkazné bremeno nesie majiteľ ochrannej známky, ktorý\nmusí predložiť dôkazné prostriedky svedčiace o tom, že svoju ochrannú známku v rozhodnom období\npoužíval sám, alebo poskytol súhlas jej používaním tretej osobe a jej používanie musí majiteľ preukázať\nv súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré je zapísaná. Používanie ochrannej známky sa posudzuje\ns ohľadom na teritoriálny princíp a musí byť viazané na územie SR.\nŽalovaný v tejto súvislosti poukázal na judikatúru súdneho dvora EÚ (rozsudok C-40/01 ANSUL)\na na platnú právnu úpravu (zák. č. 506/2009 Z.z.), v ktorej je zohľadnená Smernica Európskeho\nparlamentu a Rady 2008/95/ES z 22.10.2008 a Nariadenie Rady ES č. 207/2009 o ochranných\nznámkach Spoločenstva a na posudzovanie pojmu „používanie ochrannej známky treťou osobou“,\npričom postačuje súhlas majiteľa k používaniu ochrannej známky treťou osobou. Podľa európskej\njudikatúry súhlas majiteľa ochrannej známky s jej užívaním treťou osobou pre účely udržania zápisu\nvyplýva aj z toho, že sa majiteľ ochrannej známky na toto užívanie v konaní odvoláva (napr. rozsudok\nsúdu prvého stupňa ES č. T-203/2 vo veci „Vitafruit“).\n\nŽalovaný sa stotožnil so závermi prvostupňového správneho orgánu pokiaľ konštatoval, že predloženými\ndokladmi bolo preukázané používanie napadnutej ochrannej známky len vo vzťahu k niektorým službám\ntýkajúcim sa likvidácie obalov a tiež v tom, že i keď je napadnutá ochranná známka umiestnená na obale\ntovaru, toto označenie sa na konkrétny tovar nevzťahuje a neoznačuje jeho pôvod, poukazuje len na\nposkytnutie služby a to, že majiteľ participuje v určitom systéme zhodnocovania a recyklácie odpadov\nz obalov a daný obal môže byť v tomto systéme zhodnotený. Z predložených dôkazov vyplynulo, že\nnapadnutá ochranná známka nebola majiteľom používaná pre všetky tovary v zapísaných triedach a po\nich opätovnom vyhodnotení (doklady špecifikované podrobne v napadnutom rozhodnutí) vo vzťahu k\nslužbám v triede 35 (okrem služby vzťahy s verejnosťou) a v triede 42 dospel žalovaný na rozdiel od\nprvostupňového správneho orgánu k záveru, že majiteľ dostatočne preukázal používanie napadnutej\nochrannej známky aj vo vzťahu k týmto službám. Pre služby „vzťahy s verejnosťou v triede 35 nebolo\npoužívanie napadnutej ochrannej známky preukázané, pretože majiteľ nepreukázal poskytovanie tejto\nslužby pre tretie osoby.\nPodľa § 54 ods. 3 zák. č. 506/2009 Z.z. ak bol pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona podaný\nnávrh na výmaz ochrannej známky podľa doterajšieho zákona, považuje sa za návrh na zrušenie\nochrannej známky alebo za návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú podľa tohto zákona.\nNa posúdenie splnenia podmienok návrhu na zrušenie ochrannej známky alebo návrhu na vyhlásenie\nochrannej známky za neplatnú, na konanie o tomto návrhu a jeho účinkoch sa vzťahujú ustanovenia\ntohto zákona.\nZmyslom a účelom ochranných známok je rozlíšenie výrobkov a služieb rôznych výrobcov, resp.\nposkytovateľov služby.\nMajiteľ ochrannej známky má výlučné právo používať ochrannú známku v spojení s tovarmi alebo so\nslužbami, pre ktoré je zapísaná. Majiteľ ochrannej známky je oprávnený používať spolu s ochrannou\nznámkou značku r. (§ 8 ods. 1 zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v platnom znení (ďalej\nlen „zákon“).\nPodľa § 9 ods. 4 toho istého zákona používanie ochrannej známky so súhlasom majiteľa a používanie\nkolektívnej ochrannej známky (§ 43) osobou, ktorá má oprávnenie ju používať, sa považuje za\npoužívanie majiteľom.\nPodľa § 34 ods. 1 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. úrad na návrh tretej osoby zruší ochrannú známku,\nak na území SR nebola skutočne používaná pre tovary alebo služby, pre ktoré je zapísaná počas\nnepretržitého obdobia najmenej piatich rokov; ak majiteľ ochrannej známky nepreukáže opak alebo\nnemá na jej nepoužívanie oprávnené dôvody platí, že ochranná známka sa na území SR nepoužívala\npočas piatich po sebe idúcich rokov. Úrad ochrannú známku nezruší, ak sa ochranná známka medzi\nuplynutím tohto päťročného obdobia a podaním návrhu na jej zrušenie začala skutočne používať alebo\nsa jej používanie obnovilo; na používanie ochrannej známky, ktoré sa začalo alebo obnovilo v lehote\ntroch mesiacov pred podaním návrhu na zrušenie ochrannej známky, pričom táto lehota začala plynúť\naž po uplynutí nepretržitého päťročného obdobia nepoužívania, sa však neprihliada, ak prípravy na toto\npoužívanie začali až potom, ako sa majiteľ ochrannej známky dozvedel, že môže byť podaný návrh na\njej zrušenie.\nPodľa § 16 ods. 4 zákona č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach úrad vymaže ochrannú známku\nz registra, ak v konaní začatom na návrh tretej osoby zistí, že sa v Slovenskej republike nepoužívala\nnajmenej päť po sebe idúcich rokov predchádzajúcich začatiu konania o výmaze, a ak majiteľ ochrannej\nznámky jej nepoužívanie náležite neodôvodní. Ak nebol preukázaný opak, platí, že ochranná známka\nnebola na území Slovenskej republiky používaná počas piatich po sebe idúcich rokov. Ochrannú známku\nnemožno vymazať, ak majiteľ po uplynutí piatich po sebe idúcich rokov začal ochrannú známku používať\nv dobrej viere, pričom začatie používania ochrannej známky v lehote troch mesiacov predchádzajúcich\npodaniu návrhu na výmaz sa nepovažuje za začatie používania v dobrej viere, ak nie je preukázaný\nopak.\n\nZákonodarca vo vyššie citovanej právnej norme (§ 16 ods. 4 zákona č. 55/1997 Z.z.) teda ustanovil\npovinnosť úradu vymazať ochrannú známku zapísanú v registri ochranných známok po preukázaní a\nzistení, že sa ochranná známka nepoužívala najmenej päť po sebe idúcich rokov.\nPoužívanie ochrannej známky (či už priamou alebo nepriamou komerčnou aktivitou), tak ako to uviedol\nžalovaný, je treba chápať v zmysle vyššie cit. ustanovení tak, že výsledkom uvedených aktivít by\nmalo byť používanie ochrannej známky vo vzťahu k tovarom a službám, pre ktoré je zapísaná, na\núrovni kvalifikovaného používania. Za používanie, právne významné pre zachovanie ochrany potom\nmožno považovať len také používanie, ktoré svojím kvalifikovaným rozsahom odôvodňuje predpoklad\nvytvorenia alebo udržania väzby medzi ochrannou známkou a na ňu viazanými tovarmi a službami vo\nvedomí spotrebiteľskej verejnosti alebo jej relevantnej časti.\nPri posudzovaní dôvodnosti návrhu na výmaz ochrannej známky podaného v zmysle § 16 ods. 4 zák.\nč. 55/1997 Z.z., ktorý sa považuje za návrh na zrušenie ochrannej známky v zmysle § 34 ods. 1\npísm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. platí domnienka, že ochranná známka sa na území SR nepoužívala v\nrozhodnom období a dôkazné bremeno na preukázanie opaku leží na majiteľovi napadnutej ochrannej\nznámky. Tento musí relevantným spôsobom preukázať, že zapísaná ochranná známka bola skutočne v\nrozhodnom období (počas nepretržitého obdobia najmenej piatich rokov) používaná, pričom v prípade\nneunesenia dôkazného bremena hrozí, že Úrad na návrh tretej osoby napadnutú ochrannú známku\nzruší a toto zrušenie je účinné odo dňa podania návrhu na jej zrušenie.\nVzhľadom na to, že majiteľovi sa nepodarilo preukázať používanie napadnutej ochrannej známky\nvo vzťahu ku všetkým tovarom a niektorým službám (konkrétne ku všetkým tovarom v triedach 01,\n02, 03, 05, 06, 07, 08, 09, 11, 16, 20, 21, 24, 25, 29, 30, 32, 34, službám v triede 35 a 36 a\nslužbám „poradenstvo v oblasti rozvoja, výberu a použitia obalov a ekologických obalových materiálov\na úsporných obalov rovnako, ako aj ich označovania“, zaradených v triede 42), pre ktoré je táto\nplatná na našom území, počas piatich po sebe idúcich rokov predchádzajúcich začatiu konania o jej\nvýmaze, a majiteľ nepoužívanie napadnutej ochrannej známky vo vzťahu k týmto tovarom a službám\nani neodôvodnil, je možné konštatovať, že sú splnené podmienky pre čiastočný výmaz napadnutej\nochrannej známky.\nŽalobné a odvolacie námietky smerovali k postupu žalovaného, ním hodnotených dôkazov a\nnesprávnemu posúdeniu veci. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že\nnamiesto hodnotenia správneho orgánu nemôže postaviť hodnotenie vlastné, ale môže žalobou\nnapadnuté rozhodnutie posúdiť iba z hľadiska jeho súladu či rozporu so zákonom.\nV prejednávanej veci krajský súd dokazovanie nevykonával, stotožnil sa so závermi žalovaného a v\nodôvodnení svojho rozhodnutia uviedol a vyhodnotil všetky námietky, ktoré vzniesol žalobca v podanej\nžalobe.\nNajvyšší súd nezistil, že by úsudok žalovaného, ktorý vychádzal z hodnotenia riadne zistených\nskutkových okolností, spočíval na mylnom pochopení zákona alebo na skutkovej podstate odporujúcej\nspisu a zásadám logického myslenia, alebo že by bol inak chybný. Žalovaný komplexne vyhodnotil\na presvedčivo odôvodnil svoj záver, reagoval na všetky námietky, ktoré majú pre vec zásadný\nvýznam, a tiež zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil skutočnosti, na základe ktorých zmenil rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu v konaní o návrhu na výmaz ochrannej známky. Tomuto zodpovedá,\na podľa odvolacieho súdu je aj postačujúce, hodnotenie dokladov predložených navrhovateľom a\nstanovisko žalovaného k spochybneniu jeho záveru.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\n\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).\nNajvyšší súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia považujúc za\nnadbytočné opakovať pre účastníkov známe fakty a skutkové okolnosti prejednávanej veci spolu s\nprávnymi závermi krajského súdu a vzhľadom na to, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne nové\ntvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť rozsudku krajského súdu, napadnutý\nrozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 vety druhej O.s.p.\npotvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery posúdil námietky žalobcov v\nodvolaní proti rozsudku krajského súdu ako nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť rozhodnutie správneho\norgánu ani prvostupňového súdu v danej veci.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.\n1 O.s.p. a § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobca v\nodvolacom konaní nemal úspech a žalovanému zo zákona ich náhrada neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o\nsúdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Scud/2/2012", "guid": "0d2481b6-816d-40bd-bc30-6d106477698a:712941dc-85b3-4c9c-a50b-71a1a23f2cde", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}