{"guid": "e1609a5e-5103-4c45-8e98-1bf135a8dd39:a7cb7148-b334-4bd6-b4d0-1e71cd51881b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6012200154.1", "spisova_znacka": "2Sžo/28/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/28/2012 z 27. 2. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2013, sp. zn. 2Sžo/28/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6012200154.1", "identifikacne_cislo": "6012200154", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Juhás", "datum_vydania": "2013-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327", "nazov": "zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a7cb7148-b334-4bd6-b4d0-1e71cd51881b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200154.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200154.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200154.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/28/2012\n6012200154\n27. 02. 2013\nJUDr. Alena Poláčková\nECLI:SK:NSSR:2013:6012200154.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci navrhovateľa:\nA. Q., nar. X.X.XXXX, bytom E., XXX XX S., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, so sídlom Nám.\nSlobody 12, P.O. BOX 125, 810 05 Bratislava 15, IČO: 30798841, vo veci Kancelárie Centra právnej\npomoci, Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp.\nzn. 1N 244/12 z 2. februára 2012, o odvolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici\nz 19. apríla 2012, č. k. 24Sp/2/2012-31, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. apríla 2012, č. k.\n24Sp/2/2012-31, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 19. apríla 2012, č. k. 24Sp/2/2012-31 zrušil rozhodnutie\nodporcu sp. zn. 1N 244/12 z 2. februára 2012, ktorým odporca nepriznal navrhovateľovi uplatnený nárok\nna poskytnutie právnej pomoci podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci\nosobám v materiálnej núdzi (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) z dôvodu, že na základe\núdajov uvedených v žiadosti a priložených listinných dôkazov mal odporca preukázané, že navrhovateľ\nnespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6 v spojení s § 8 zákona, keďže nie je\nmožné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, čím žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok\npre priznanie nároku na právnu pomoc a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250q ods. 2 v spojení\ns § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).\nV odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že odporca vec nesprávne právne posúdil v dôsledku\nnesprávneho výkladu a použitia ustanovenia § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci pri posudzovaní\nzrejmej bezúspešnosti sporu.\nKrajský súd poukázal na to, že pojem „zrejme bezúspešné“ uplatňovanie alebo bránenie práva bol v\nnašom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v § 138 ods. 1 OSP v súvislosti s posudzovaním\nžiadosti účastníka o oslobodenie od súdnych poplatkov. Čo treba rozumieť pod týmto pojmom, OSP\nkonkrétne neupravuje. Zákon o poskytovaní právnej pomoci uvádza príklady, na čo je potrebné prihliadať\npri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, pričom sa jedná o neukončený výpočet skutočností.\nPodľa ustálenej judikatúry najvyššieho súdu o zrejmú bezúspešnosť pri aplikácii § 138 OSP sa jedná\nnajmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené.\n\nPodľa názoru krajského súdu, „nepochybnosť“ je kritériom, ktoré musí byť splnené aj pri posudzovaní\nzrejmej bezúspešnosti sporu podľa § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Táto nepochybnosť musí\nvyplývať z jednoznačných skutočností daných zákonom, a nie zo skutočností zatiaľ nepreukázaných,\npredpokladajúcich ďalšie dokazovanie. Preto zákon o poskytovaní právnej pomoci príkladmo uvádza,\nna aké skutočnosti má odporca pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti prihliadať, a to uvedením takých\nskutočností ako je preklúzia práva, premlčanie, neschopnosť označenia dôkazov na preukázanie tvrdení\nžiadateľa. K záveru o zrejmej bezúspešnosti sporu možno dospieť tiež v prípadoch preukázaných\nprekážok vedenia konania ako napr. nedostatku právnej subjektivity účastníkov konania, nedostatku\nspôsobilosti byť účastníkom konania, litispedencie, rei iudicata, uplynutia lehoty na podanie opravných\nprostriedkov a neprípustnosť opravných prostriedkov (riadnych, mimoriadnych, tiež žalôb a odvolaní\npodľa piatej časti OSP), a podobne.\nPojem „zrejmá“ bezúspešnosť sporu podľa názoru krajského súdu znamená nepochybná, istá\nbezúspešnosť. Zákon o poskytovaní právnej pomoci nepredpokladaná len bezúspešnosť sporu, ale\npredpokladá jeho zrejmú bezúspešnosť, t.j. musí sa jednať o nepochybnú, takmer istú bezúspešnosť\nsporu. O takýto prípad sa nemôže jednať vtedy, keď rozhodnutie o budúcom spore závisí od dokazovania\na vyhodnotenia vykonaných dôkazov za účelom ustálenia skutkového stavu veci, ktorý sa stane\npodkladom právneho posúdenia veci. Zrejmú bezúspešnosť nemožno konštatovať ani v prípadoch, kde\nrozhodnutie súd vydáva na náklade uváženia. Rozhodovaním odporcu nemôže ísť o prejudikovanie\npráva pri posudzovaní určitého sporu.\nV danom prípade krajský súd poukázal na to, že navrhovateľ k žiadosti predložil listinné dôkazy na\npreukázanie svojich tvrdení. Zákon o poskytovaní právnej pomoci v ustanovení § 8 predpokladá,\nže žiadateľ je schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie\nskutkového stavu. Podľa názoru krajského súdu si navrhovateľ svoju povinnosť splnil, keďže doložil\nk žiadosti listinné dôkazy, z ktorých podľa navrhovateľa má vyplývať skutkový stav preukazujúci jeho\ntvrdenia. Otázkou inou, nad rámec konania odporcu, ale aj súdu konajúceho podľa piatej časti OSP,\nje vykonanie dokazovania na preukázanie tej skutočnosti, či predložené dôkazy, ktoré môžu byť len\noznačené, sú skutočne relevantné preukázať správnosť tvrdení žiadateľa, čo by znamenalo jeho úspech\nv konaní o budúcom spore. Toto podľa názoru krajského súdu presahuje konanie odporcu, pretože táto\nskutočnosť môže byť právne korektne preukázaná len v občianskom súdnom konaní pred všeobecným\nsúdom, a to postupom podľa § 120 a nasl. OSP.\nPosúdiť, či predložené dôkazy budú svedčiť v prospech navrhovateľa, či preukážu správnosť jeho\ntvrdení, a či v konečnom dôsledku po ich vykonaní bude navrhovateľ úspešný, patrí do právomoci\nvšeobecného súdu, a nie správneho orgánu.\nUstanovenie § 8 je potrebné vykladať a aplikovať tak, že k splneniu podmienky vylúčenia zrejmej\nbezúspešnosti sporu (pre priznanie nároku) postačuje označenie dôkazov na preukázanie tvrdení\nžiadateľa, a to súvisiacich so skutkovým stavom. Len ak by žiadateľ nebol schopný, nedisponoval\nby žiadnymi dôkazmi, žiadne dôkazy by nevedel označiť (dôvodné by bolo predpokladať neunesenie\ndôkazného bremena), mohla by byť splnená podmienka zrejmej bezúspešnosti sporu pre nepriznanie\nprávnej pomoci.\nKrajský súd zdôraznil, že súdy v konaní podľa piatej časti OSP posudzujú zákonnosť rozhodnutí a\npostupov správnych orgánov, t.j. či viedli konanie v súlade s procesnými predpismi, či aplikovali správny\nhmotnoprávny predpis. Súdy však nenahrádzajú činnosť správnych orgánov a ani všeobecných súdov,\npreto nemôžu prejudikovať rozhodnutie všeobecného súdu ani vo veci nároku, ktorého sa chce domáhať\nnavrhovateľ na všeobecnom súde a pre uplatňovanie ktorého žiada právnu pomoc. Tak správny orgán,\nako aj súd konajúci podľa piatej časti OSP, nemá možnosť vzhľadom na upravený proces týchto orgánov\ndať jednoznačnú odpoveď, či navrhovateľ bude alebo nebude s návrhom na určenie vlastníctva (resp.\ns návrhom inej povahy) úspešný v konaní pred všeobecným súdom.\nZáver odporcu o nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie\nnároku na právnu pomoc podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci považoval krajský\nsúd za správny. Za nesprávny však považoval postup odporcu pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti\nsporu, ako aj záver, k akému odporca dospel.\n\nKrajský súd nepovažoval za správne konštatovanie v odôvodnení rozhodnutia, že ak „nie je možné\nvylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, nemožno žiadosti vyhovieť, ale z dôvodov vyššie uvedených krajský\nsúd zastával stanovisko, že žiadosti nemožno vyhovieť, len ak je preukázaná zrejmá bezúspešnosť\nsporu, t.j. nestačí možnosť jej vylúčenia, ale bezúspešnosť sporu musí byť nepochybná. V prípade\npripustenia akejkoľvek minimálnej možnosti úspešnosti budúceho sporu (čo v prípade budúcich sporov,\nkde sa predpokladá občianske súdne konanie s vykonávaním dokazovania na základe označených\ndôkazov žiadateľom, je takmer vždy) nemožno konštatovať zrejmú bezúspešnosť sporu a v dôsledku\ntoho nepriznať právnu pomoc. Takýmto postupom by bol zabránený žiadateľovi prístup k súdu.\nKrajský súd sa stotožnil s vyjadrením odporcu, že odporca ako štátna rozpočtová organizácia pri\nhospodárení s finančnými prostriedkami štátu sa riadi rozpočtovými pravidlami a musí prihliadať na\nhospodárnosť a účelovosť použitia finančných prostriedkov. Znamená to, že odporca musí dôsledne\nposudzovať splnenie podmienok pre priznanie bezplatnej právnej pomoci. Avšak nestotožnil sa s\npostupom odporcu, ktorý nad rámec zákona o poskytovaní právnej pomoci posudzujúc splnenie jednej\nz podmienok pre priznanie na základe navrhovateľom predložených listín dospel k záveru o jeho\nbezúspešnosti, pričom sa ale nezaoberal všetkými označenými dôkazmi. Z postupu odporcu sa javí, ako\nkeby zastával názor, že priznanie nároku na bezplatnú právnu pomoc prichádza do úvahy len v prípade\npreukázania skutočnosti, že žiadateľ bude s budúcim sporom určite úspešný, ktorá podmienka ale zo\nzákona nevyplýva. Zákon o poskytovaní právnej pomoci podmieňuje poskytnutie právnej pomoci bez\nfinančnej účasti tým, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Ako bolo už vyššie uvedené, krajský súd\nzastával stanovisko, že dôvody pre konštatovanie zrejmej bezúspešnosti sporu musia byť evidentné,\njednoznačné, vedúce k nepochybnosti o bezúspešnosti sporu, a nie také, ktoré závisia od ďalšieho\ndokazovania súdom.\nKrajský súd preto dospel k záveru, že odporca prekročil rozsah svojej právomoci, keď akoby v postavení\nvšeobecného súdu vyhodnocoval predložené listinné dôkazy navrhovateľom a rozhodol o zrejmej\nbezúspešnosti budúceho sporu. Odporca ako príslušný správny orgán rozhodujúci o nároku žiadateľa\nna poskytnutie právnej pomoci nedisponuje takým vybavením, ani v zákone upraveným postupom,\naby mohol vykonávať rozsiahle dokazovanie na preukázanie často krát spornej otázky úspešnosti, či\nneúspešnosti budúceho sporu.\nNavyše odporca v zmysle § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci má povinnosť o žiadosti\nrozhodnúť do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá skutočnosť už sama o sebe nasvedčuje tomu, že zákon\nnepredpokladá na objasňovanie skutkového stavu vykonávanie nejakého rozsiahlejšieho dokazovania,\nčo však neznamená, že by odporca nemal vykonávať dokazovanie v zmysle § 32 a nasl. Správneho\nporiadku. Nie však podľa § 120 a nasl. OSP.\nVčas podaným odvolaním sa odporca domáhal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil,\nnakoľko podľa jeho názoru krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že podľa\nust. § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, pri posudzovaní zrejmej\nbezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo\nnepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité\nna zistenie skutkového stavu. Odporca má preto vyplývajúc z dikcie zákona za to, že žiadateľ je\npovinný preukázať tvrdenia pre zistenie skutkového stavu. Dikciu zákona podľa názoru odporcu nie\nje možné vnímať reštriktívne, a to len pokiaľ ide o schopnosť označiť akékoľvek dôkazy. A contrario\nakýkoľvek pochybný dôkaz nemôže zakladať žiadateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci. Podľa\nnázoru odporcu je potrebné brať do úvahy aj tú skutočnosť, aby dôkaz plnil preukazovaciu funkciu,\na preto nesúhlasí s tým, že čo i len jeden dôkaz žiadateľa oprávňuje k tomu, aby mu bol priznaný\nnárok na poskytnutie právnej pomoci. Výsledkom takto nastaveného postupu by podľa názoru odporcu\nbolo šikanózne uplatňovanie návrhov a zvýšené zaťaženie súdov. Právne veci žiadateľov posudzuje\nzamestnanec centra s právnickým vzdelaním, a teda odporca sa domnieva, že prípadné nesprávne\nposúdenie právnej veci by mohlo oprávňovať žiadateľa domáhať sa nároku na náhradu škody na základe\nnesprávneho úradného postupu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú\npri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, a to pri prípadnom neúspechu v súdnom konaní\na následnom zaviazaní žiadateľa trovami súdneho konania.\n\nNavrhovateľ sa k odvolaniu odporcu vyjadril listom zo 14. júna 2012, v ktorom žiadal rozhodnutie\nkrajského súdu ako vecne správne potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214\nOSP v spojení s § 250l ods. 2, § 250s a § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk <http://www.supcourt.gov.sk>, a dospel k\nzáveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 27. februára 2013 podľa § 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá OSP.\nPodľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP ).\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo\nv správnom konaní, pričom ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť\nrozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu\na vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude\núčastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP).\nÚlohou krajského súdu bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti OSP preskúmať\nzákonnosť postupu a rozhodnutia odporcu, ktorým podľa ustanovenia § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní\nprávnej pomoci účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia, odporca nepriznal navrhovateľovi\nnárok na poskytnutie právnej pomoci.\nPodľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia\nfyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak\na) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a\nnemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,\nb) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a\nc) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu\nsporu vyčísliť v peniazoch.\nPodľa § 8 pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo\nnezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na\npreukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.\nOdvolací súd sa stotožnil s preskúmavaným rozhodnutím krajského súdu v celom rozsahu a na jeho\ndoplnenie považuje za potrebné uviesť len toľko, že z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že\n\ndôvodom jeho vydania bola skutočnosť, že odporca mal na základe priložených listinných dokladov\nza preukázané, že navrhovateľ ako žiadateľ nesplnil podmienku vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu,\nktorá je nevyhnutným predpokladom na poskytnutie právnej pomoci v zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona o\nposkytovaní právnej pomoci.\nOdporca v odôvodnení rozhodnutia argumentoval tým, že úspešným žiadateľom v konaní o priznanie\nnároku na právnu pomoc môže byť len ten, kto súčasne preukáže splnenie všetkých troch podmienok\nv zmysle citovaného § 6 ods. 1 cit. zákona.\nUstanovenie § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na\nktoré musí odporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať, avšak na konkrétne\nskutočnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu, má\nodporca prihliadať vždy. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu a\nzávisí od okolností konkrétneho prípadu.\nZa stavu, keď odporca v predmetnej veci posudzoval otázku zrejmej bezúspešnosti sporu aj z hľadiska\nposúdenia schopnosti navrhovateľa označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení postupoval v súlade\ns cit. zák. ustanovením.\nAvšak, pri posudzovaní schopnosti žiadateľa je správny orgán oprávnený posúdiť len schopnosť\nžiadateľa tieto dôkazy označiť, bez ich následného vyhodnotenia v tom smere, či by navrhovateľ uniesol\ndôkazné bremeno v konkrétnom konaní, nakoľko právne posúdenie veci - kvôli ktorej sa domáha práva\nna poskytnutie právnej pomoci - patrí výlučne do právomoci všeobecného súdu.\nPostup, ktorý v napadnutom rozhodnutí zvolil odporca by prichádzal do úvahy v tom prípade, ak by\nnavrhovateľ neoznačil žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení.\nPreto záver krajského súdu o tom, že odporcovi neprináleží vyhodnocovať dôkazy podľa § 120 OSP\npovažoval aj odvolací súd za správny.\nPo preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd\ndospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa s\nrelevantnými námietkami účastníkov konania.\nSkutočnosti, ktorými odporca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli\nzistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré odporca namietal už v\nprvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu odporcu nevyhovel a s prihliadnutím\nna všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako vecne\nsprávny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu\nnepriznal, nakoľko úspešnému navrhovateľovi v konaní žiadne trovy nevznikli a odporcovi náhrada\ntrov zo zákona neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}