{"guid": "296e0490-b248-4249-bdd8-4416edbb3512:16bb0fa2-cccc-4060-99fd-9411d7c915b3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6012200106.1", "spisova_znacka": "2Sžp/23/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/23/2012 z 27. 2. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2013, sp. zn. 2Sžp/23/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6012200106.1", "identifikacne_cislo": "6012200106", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "datum_vydania": "2013-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-28.odsek-3", "nazov": "§ 28 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-28.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/326-2005/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/326", "nazov": "zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/326-2005"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/326#paragraf-28"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/16bb0fa2-cccc-4060-99fd-9411d7c915b3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200106.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200106.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200106.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžp/23/2012\n6012200106\n27. 02. 2013\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2013:6012200106.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nŠtátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Tajovského 28B, Banská Bystrica, zastúpeného JUDr.\nMartinom Dianiškom, advokátom so sídlom Slnečná 42, Banská Bystrica proti žalovanému: Obvodný\nlesný úrad Banská Bystrica, Námestie Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí\nžalovaného č. 2011/00437 zo dňa 7. decembra 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu\nv Banskej Bystrici č. k. 23S/9/2012-85 zo dňa 25. apríla 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/9/2012-85 zo\ndňa 25. apríla 2012, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobný návrh žalobcu, ktorým sa domáhal zrušenia\nrozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný v odvolacom konaní zmenil výrok rozhodnutia Obvodného\nlesného úradu v Brezne č. OLÚ-A/2011/00075 zo dňa 19. augusta 2011, doplnením časového obdobia /\nrok 2011/, pričom ostatné časti rozhodnutia zostali nezmenené, ktorým rozhodnutím bola žalobcovi\nuložená pokuta vo výške 5000 € a to podľa § 64 písm. c/ zákona o lesoch č. 326/2005 Z. z. za\nnesplnenie povinností a opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území\ns 5. stupňom ochrany podľa ust. § 28 ods. 3 zákona o lesoch a § 41 vyhlášky č. 453/2006 Z. z.,\nv ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie\nnáhodnej ťažby v príslušných ochranných pásmach Prírodnej rezervácie Fabova hoľa, PR Martalúzka,\nNárodnej prírodnej rezervácie Skalka a NPR Pod Latiborskou hoľou. Krajský súd takto rozhodol, keď\ndospel k záveru, že žalobné dôvody žalobcu nekorešpondujú dôvodom uvedeným v odvolaní proti\nrozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu a v dôsledku tejto skutočnosti potom preskúmavacie\nkonanie nemôže nahrádzať inštitút odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu na podanie\nžaloby podľa V. časti hlavy II. O.s.p. I napriek tejto skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že tvrdenie\nžalobcu, že nedošlo k porušeniu § 28 ods. 3 zákona o lesoch, nezodpovedá zistenému skutkovému\nstavu. Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici nevydal súhlas na vykonanie náhodnej\nťažby v chránených oblastiach s 5. stupňom ochrany prírody a preto povinnosť na vykonanie ochranných\nopatrení v ochranných pásmach v zmysle § 28 ods. 3 zákona o lesoch prešla zo zákona na žalobcu.\nProti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nnapadnutý rozsudok zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel a priznal mu náhradu trov konania.\nPoukázal na citáciu ust. § 250i ods. 3 O.s.p., § 28 ods. 2 a 3 zákona o lesoch a uviedol, že Krajský\nsúd v Banskej Bystrici nevykonal žiadne dokazovanie, nakoľko sa stotožňuje so závermi správnych\n\norgánov, že v danom prípade u žalobcu došlo k porušeniu ustanovenia § 28 ods. 3 zákona o lesoch\na to tým, že nevykonal povinnosti a opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov za\nchránených území s 5. stupňom ochrany. Žalobca ďalej uviedol, že z dikcie ustanovenia § 28 ods. 3\nzákona o lesoch vyplýva, že tieto opatrenia nie je povinný vykonať ale len zabezpečiť a to môže\nv rámci svojich zákonných a aj finančných možností uskutočniť sám ako aj iným spôsobom, napr.\na to prostredníctvom svojich zamestnancov, ďalej prostredníctvom oblastných lesných hospodárov,\nktorým dodatočne uhradí finančné prostriedky vynaložené na vykonanie opatrení, alebo zabezpečením\nvykonania opatrení prostredníctvom výberu dodávateľa prác formou verejného obstarávania. Taktiež v\nzmysle platnej právnej úpravy má žalobca zabezpečiť výber dodávateľa materiálu a prác, ak sa tieto\nbudú realizovať dodávateľským spôsobom a následne uzavrieť dodávateľské zmluvy len v prípade, ak\nby orgán štátnej správy ochrany prírody a krajiny svojím rozhodnutím nepovolil výnimku na vykonanie\nnáhodnej ťažby na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s 5. stupňom\nochrany v ochranných pásmach území s 5. stupňom ochrany. Ak Krajský súd v Banskej Bystrici dôvodí,\nže príslušným štátnym orgánom ochrany životného prostredia nebol daný súhlas na uskutočnenie\nnáhodnej ťažby na územiach s 5. stupňom ochrany, avšak aj v prípade nevydania takéhoto rozhodnutia,\nbyť aj neexistujúce rozhodnutie naplnilo zákonný predpoklad \"ne povolenia výnimky na vykonanie\nnáhodnej ťažby\" pre konštatovanie povinnosti žalobcu v dotknutých územiach zabezpečiť opatrenia na\nzabránenia šírenia a premnoženia škodcov. Krajský súd argumentuje tým, že v tomto prípade na žalobcu\nv zmysle zákona prešla príslušná povinnosť v zmysle ustanovenia § 28 ods. 3 zákona o lesoch priamo,\nhoci nebola udelená výnimka na uskutočnenie náhodnej ťažby na územiach s 5. stupňom ochrany\n(alebo, ak neexistovalo takéto rozhodnutie) príslušným štátnym orgánom ochrany životného prostredia\na v tomto prípade je zodpovednosť žalobcu za nevykonanie týchto opatrení objektívneho charakteru.\nŽalobca s týmto právnym posúdením veci krajským súdom nesúhlasí a má za to, že uvedená skutočnosť\nz ust. § 28 ods. 3 zákona o lesoch pre žalobcu nevyplýva automaticky zo zákona a, že pokiaľ by to tak\nmalo byť ako tvrdí krajský súd, bol by to zákonodarca pri tvorbe ustanovenia § 28 ods. 3 zákona o lesoch\nzakotvil priamo do znenia zákona, čo však neurobil. Krajský súd nesprávne právne posúdil vec, keď\nstotožnil neexistenciu rozhodnutia o nepovolení výnimky s účinkami rozhodnutia o nepovolení výnimky\nna náhodnú ťažbu. Žalovaný poukazuje vo svojom rozhodnutí v NPR Skalka a NPR Pod Latiborskou\nhoľou na rozhodnutie MŽP SR č. 8288/2009-2.1 zo dňa 25. novembra 2009, ktorým nebola povolená\nvýnimka na spracovanie kalamity v týchto dvoch chránených územiach, pričom podľa názoru žalobcu\nvýroková časť tohto správneho rozhodnutia explicitne obsahuje časové obdobie, pre ktoré je toto\nrozhodnutie platné, a to do 31. decembra 2010, a teda žalobca nebol povinný v roku 2011 realizovať\nopatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia podkôrneho hmyzu v týchto ochranných pásmach.\nŽalovaný v prípade PR Martalúzka sa odvoláva na rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia v\nBanskej Bystrici č. 2011/00281-Ko zo dňa 19. januára 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť až dňa 8.\nfebruára 2011, ktorým nebola povolená výnimka na spracovanie kalamity v tejto prírodnej rezervácii, a\nteda za takejto situácie by už v čase vydania rozhodnutia Krajského úradu životného prostredia Banská\nBystrica, t.j. 8. februára 2011 musel byť žalobca v omeškaní s plnením povinností uvedených v zákone\no lesoch v roku 2011, aj keď do času vydania tohto rozhodnutia žalobca nebol povinný zabezpečiť\nvykonanie opatrení na ochranu lesa. Žalobca má za to, že vzhľadom na tieto skutočnosti neporušil\nsvoju povinnosť pri plnení opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území\ns 5. stupňom ochrany, nakoľko nebol povinný vykonať opatrenia v zmysle ustanovenia § 28 ods. 3\nzákona o lesoch a v tejto súvislosti krajský súd nezistil riadne skutkový stav. Žalobca taktiež namietal,\nže v dôvodoch rozsudku krajský súd riadne nevyhodnotil odôvodnenie výšky sankcie avšak vzhľadom\nna výšku uloženej sankcie zaujal názor, že \"len v prípade uloženia sankcie v hornej hranici pásma\"\nby bolo možné akceptovať námietku nedostatočného odôvodnenia výšky pokuty. Taktiež krajský súd\npodľa žalobcu mal zistiť, že rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\nalebo pre nedostatok dôvodov a v tejto súvislosti poukázal na rozdielnu rozhodovaciu činnosť krajských\nsúdov v obdobných veciach, keď Krajský súd v Žiline zrušil a vrátil rozhodnutie správneho orgánu\nna ďalšie konanie z dôvodu, že výrok prvostupňového rozhodnutia nebol dostatočne určitý, nakoľko v\nňom neboli konkrétne špecifikované opatrenia, ktoré mal zrealizovať v zmysle návrhu opatrení žalobca.\nPreto potom aj rozhodnutie žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa bolo\nrovnako nezákonné aj, keď čiastočne zmenil rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa avšak neodstránil\nvady 1. stupňového konania. Podľa žalobcu krajský súd nedostatočne a presvedčivo zdôvodnil svoje\nrozhodnutie, pretože neponúkol žalobcovi žiadne argumenty, aby žalobca zistil dôvody, že prečo jeho\nargumenty a výklad sporného ustanovenia § 28 ods. 3 zákona o lesoch nie sú presvedčivé a správne.\n\nŽalovaný správny orgán sa k odvolaniu žalobcu vyjadril a dospel k záveru, že dôvody žalobcu uvedené\nv odvolaní sú neopodstatnené a zavádzajúce a žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. a §\n214 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné\nvyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. februára 2013 podľa § 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podanej žaloby posudzoval, či správne orgány pri\nrozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a s ohľadom na námietku žalobcu\nohľadne hodnotenia dôkazov zisťoval, či konanie o správnom delikte bolo vedené takým procesným\npostupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim\npravidlám spravodlivého procesu.\nPodľa § 28 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia\nškodcov z chránených území s 5. stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánov\nštátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby, zabezpečí v ochranných\npásmach územie s 5. stupňom ochrany organizácia ochrany prírody a krajiny. Vlastník, správca a\nobhospodarovateľ lesa je povinný strpieť vykonanie týchto opatrení.\nZ pripojeného administratívneho spisu a z dôkazov v ňom zhromaždených vyplýva a medzi účastníkmi\nkonania je nesporné, že Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici nevydal súhlas na\nvykonanie náhodnej ťažby v chránených oblastiach s 5. stupňom ochrany prírody.\nZ uvedeného dôvodu i podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky preto povinnosť na\nvykonanie ochranných opatrení v ochranných pásmach územia s 5. stupňom ochrany v zmysle ust. §\n28 ods. 3 zákona o lesoch, prešla skutočne na žalobcu.\nOdvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v danom prípade neobstojí námietka žalobcu, že\nzákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch príslušné opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov\nz chránených území s 5. stupňom ochrany z hľadiska zodpovednosti žalobcu nekonkretizuje, pretože\nzodpovednosť žalobcu je v danom prípade objektívneho charakteru a nastupuje priamo zo zákona vo\nvzťahu k žalobcovi v zmysle ust. § 28 ods. 3 zákona o lesoch v prípade, keď nebola orgánom štátnej\nsprávy ochrany prírody a krajiny povolená výnimka na vykonanie náhodnej ťažby (v danom prípade\nKrajským úradom životného prostredia v Banskej Bystrici).\nPokiaľ sa žalobca v konaní pred správnym orgánom bránil okrem iného i tým, že vyvíjal maximálne úsilie\na napriek tomu systém financovania a s ním spojené legislatívne pozadie mu neumožňovali v reálnom\nčase zabezpečiť efektívne a účinné opatrenia, tak sú to určité dôvody, ktoré však bolo možné zohľadniť\nz hľadiska správneho uváženia v rozhodovacej činnosti správneho orgánu pri výške uloženej sankcie,\navšak nemôžu byť z hľadiska zákonnej úpravy (§ 28 ods. 3, § 64 písm. c/ v spojení s § 65 ods. 1 zákona\nč. 326/2005 Z. z. o lesoch) dôvodom pre absolútne zbavenie sa zodpovednosti žalobcu za príslušný\nsprávny delikt, ale nanajvýš môžu byť podnetom žalobcu pre príslušný ústredný orgán štátnej správy\nza účelom skvalitnenia príslušných činností na úseku lesného hospodárstva ako i ochrany životného\nprostredia de lege ferenda.\n\nTaktiež neobstojí ani obrana žalobcu, že rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné a\nnezrozumiteľné. Odvolací súd totiž podrobil prieskumu príslušné rozhodnutia správnych orgánov pričom\nzistil, že rozhodnutia správnych orgánov vydané v inštančnom postupe spĺňajú náležitosti ust. § 47\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a z výrokových častí tiež vyplýva konkretizácia príslušných\nsprávnych deliktov, na ktoré skutočnosti nesporne nadväzuje i dôvodová časť predmetných správnych\nrozhodnutí, kde správny orgán uvádza transparentným spôsobom konanie, či nekonanie žalobcu v\ndôsledku ktorého došlo k naplneniu skutkovej podstaty príslušného správneho deliktu.\nTaktiež i výška pokuty vzhľadom na zistený skutkový stav a jeho okolnosti bola podľa názoru Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky uložená v súlade s ust. § 65 ods. 1 zákona o lesoch na spodnej hranici\njej výšky. Taktiež zdôvodnenie výšky uloženej sankcie žalobcovi krajským súdom, vychádza zo zásad\nlogického uvažovania, keďže výška uloženej sankcie bola uložená na spodnej hranici a preto ani\npríslušné námietky žalobcu by mu nemohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie.\nOdvolací súd taktiež poukazuje na svoje obdobné rozhodnutie medzi účastníkmi konania, kde bola\nriešená prakticky rovnaká skutková a právna problematika /sp.zn. 2Sžp/21/2011/ a je potrebné, aby\nobdobné veci boli posudzované rovnako, pretože v opačnom prípade by súd vytvoril stav právnej\nneistoty, ktorá skutočnosť by bola z hľadiska aplikačnej praxe nežiaduca.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského\nsúdu ako súladný so zákonom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.\n§ 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní úspech\nnemal a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}