{"guid": "b7af9b18-a711-4ad7-9667-8cf6a3d5f028:b4797616-2e48-4b4d-86cb-4face43a766d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6012200081.1", "spisova_znacka": "3Sžhuv/3/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžhuv/3/2012 z 26. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. novembra 2013, sp. zn. 3Sžhuv/3/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6012200081.1", "identifikacne_cislo": "6012200081", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2013-11-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/444", "nazov": "zákon č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/444", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/444-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250k", "nazov": "§ 250k OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250k", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250k"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250k"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b4797616-2e48-4b4d-86cb-4face43a766d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200081.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200081.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200081.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžhuv/3/2012\n6012200081\n26. 11. 2013\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2013:6012200081.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov\nJUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci žalobcu: DELTA DEFENCE, a.s.,\nso sídlom Čapajevova 40, Prešov, IČO: 36 515 175, zastúpený: IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., so sídlom\nŠoltésovej 2, Bratislava, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so\nsídlom J. Švermu 43, Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka: VÝVOJ Martin, a.s., so sídlom\nKomenského 19, Martin, IČO: 36 381 829, zastúpený: Ing. Róbert Porubčan, Puškinova 19, 900 28\nIvanka pri Dunaji, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. PD 54-2009/D27623\nII/137-2011 zo dňa 23. novembra 2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nBanskej Bystrici č. k. 24S/12/2012-30 zo dňa 18. júla 2012 a o odvolaní ďalšieho účastníka proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/12/2012-30 zo dňa 18. júla 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/12/2012-30 zo\ndňa 18.07.2012 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa ust. § 250j ods. 1 Občianskeho správneho\nporiadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia a postupu žalovaného č. PD 54-2009/D27623 II/137-2011 zo dňa 23. novembra 2011,\nktorým žalovaný podľa ust. § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších\npredpisov (správny poriadok) v spojení s ust. § 36 ods. 1 písm. b/ v nadväznosti na ust. § 4 ods. 1\na 2 zák. č. 444/2002 Z.z. o dizajnoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dizajnoch“)\nzamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. PD 54-2009/D\n27623-I/12-2011 z 22. februára 2011, ktorým bol dizajn č. 27623 s názvom „kontajner VŠRV-1 (v ďalšom\ntexte aj „napadnutý dizajn“) vymazaný z registra dizajnov.\nNavrhovateľ výmazu, ďalší účastník v konaní VÝVOJ Martin, a.s. podaním, ktoré bolo doručené\nsprávnemu orgánu 30. apríla 2010 navrhol, aby bol uvedený dizajn z registra dizajnov vymazaný.\nÚrad priemyselného vlastníctva ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 22.02.2011 vymazal\nnapadnutý dizajn majiteľa (žalobcu) z registra dizajnu a rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní bol\nzistený výmazový dôvod podľa § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o dizajnoch. Žalovaný napadnutým\nrozhodnutím zo dňa 23.11.2011 rozklad žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.\n\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku citoval ustanovenia § 2 písm. a/ zákona o dizajnoch, § 3 ods. 1, § 4\nods. 1 a 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, 3, § 30, § 36 ods. 1 písm. b/, ods. 6 a 7, § 38 ods. 2, ods. 5 a 7, § 45\nods. 1, 2 a 3 a § 47 ods. 2 zákona o dizajnoch, ďalej § 3 ods. 2 a 3, § 4 ods. 2, § 47 ods. 3 Správneho\nporiadku a uviedol, že pri skúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho postupu z dôvodu\nporušenia procesných predpisov sa zaoberal tým, či žalobcom namietaný postup správnych orgánov\nspočívajúci v nedoručení stanoviska k vyjadreniu žalobcu bol procesným pochybením a či takýto postup\nmohol mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nK uvedenej námietke žalobcu proti postupu správnych orgánov spočívajúcej v nedoručení stanoviska\nuviedol, že z § 30 zákona o dizajnoch vyplýva, že na konanie o výmaze zapísaného dizajnu sa vzťahujú\nzákladné pravidlá správneho konania, uvedené v § 3 ods. 1 až 6 správneho poriadku. Z obsahu\nsprávneho spisu je zrejmé, že správny orgán v súlade so zákonom o dizajnoch aplikujúc § 38 ods.\n2 doručil návrh na výmaz žalobcovi ako majiteľovi zapísaného dizajnu a vyzval ho na vyjadrenie. Na\nrozdiel od postupu správneho orgánu v správnom konaní je v konaní o dizajnoch postup podľa §\n32 správneho poriadku vylúčený. V konaní podľa zákona o dizajnoch, konkrétne v konaní o návrhu\nna výmaz zapísaného dizajnu podľa § 36, je podľa § 45 ods. 3 zákona o dizajnoch podkladom pre\nrozhodnutie skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené\nalebo navrhnuté a v zmysle § 38 ods. 7 tohoto zákona je vylúčené, aby správny orgán prihliadol na iné\nskutočnosti a dôkazy ako tie, ktoré boli obsiahnuté v podaniach účastníkov, ktorými sú návrh na výmaz\na vyjadrenie k návrhu. Rozšírenie, či doplnenie návrhu sa tak, ako aj rozšírenie, či doplnenie vyjadrenia\nk návrhu nepripúšťa, a správny orgán je povinný zo zákona na ne neprihliadnuť. Replika k vyjadreniu\nk návrhu pokiaľ obsahuje iné skutočnosti a argumentáciu, ktoré nie sú obsiahnuté v návrhu, je svojím\nobsahom doplnením alebo rozšírením návrhu a ako taká podaním, na ktoré správny orgán zo zákona\nneprihliada. Potom prípustnou replikou je len taká, ktorá je svojou podstatou opakovaním tvrdení a\nskutočností uvedených v návrhu. Ustanovenie § 38 zákona o dizajnoch upravuje postup pri komunikácii s\núčastníkmi správneho konania a takouto úpravou je zabezpečené, aby mohli predložiť všetky dôkazy na\nsvoje tvrdenia. Zákon o dizajnoch pritom ukladá povinnosť správnemu orgánu doručiť vyjadrenie majiteľa\ndizajnu k návrhu navrhovateľovi v prípade, keď správny orgán nariadi vo veci pojednávanie. To však\nneznamená, že nie je povinný vyjadrenie zaslať navrhovateľovi aj v prípade keď nenariadi pojednávanie,\npričom táto povinnosť mu vyplýva z § 3 správneho poriadku, ktorý vyžaduje, aby správny orgán poskytol\núčastníkovi konania právo vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia. Keďže podkladom rozhodnutia je skutkový\nstav, ktorý správny orgán zistí z dôkazov navrhnutých v návrhu a vo vyjadrení k návrhu, je nevyhnutné\nnielen doručiť návrh majiteľovi dizajnu, ale aj vyjadrenie majiteľa dizajnu navrhovateľovi výmazu. Podať\nstanovisko a teda odpoveď k vyjadreniu k návrhu je síce uplatnením práva účastníka podať vyjadrenie\nk podkladu rozhodnutia, ale pokiaľ by takáto replika predstavovala svojím obsahom rozšírenie alebo\ndoplnenie návrhu či už v otázkach skutkových alebo zmeny, či doplnenia právnej argumentácie, nemôže\nbyť podkladom rozhodnutia, pretože v zmysle § 38 ods. 7 zákona o dizajnoch je neprípustné prihliadnuť\nna dôvody rozširujúce, či doplňujúce návrh.\nV tomto prípade navrhovateľ v replike k vyjadreniu výslovne uviedol, že ide o stanovisko súladné s\nnávrhom a v rozsahu návrhu a má za účel zdôrazniť rozhodné skutočnosti. Nešlo teda a ani nemohlo\nísť o podanie, ktoré by mohlo ovplyvniť rozsah a spôsob zisťovania skutkového stavu správnym\norgánom, nakoľko navrhovateľ výmazu môže navrhnúť dôkazy len v návrhu na výmaz. Neznamená\nto však, že by išlo o podanie právne bezvýznamné, pretože išlo o podanie, ktorým účastník uplatnil\nsvoje právo v zmysle § 3 ods. 2 správneho poriadku. Zákon o dizajnoch neukladá správnemu orgánu\npovinnosť v konaní o návrhu na výmaz doručovať všetky vzájomné podania účastníkom konania. Keďže\nosobitný zákon neupravuje komunikáciu medzi účastníkmi konania a Úradom osobitným spôsobom,\nsprávny orgán musí postupovať podľa ustanovení Správneho poriadku v rozsahu stanovenom v § 30\nZákona o dizajnoch a v zmysle §-u 3 ods. 2 Správneho poriadku musí dať účastníkovi vždy príležitosť,\nokrem iného aj na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia. Keďže v danom prípade nejde o podanie\nneprípustné, ale naopak o podanie, ktorým účastník konania uplatňuje svoje práva, správny orgán\nporušil základné pravidlá konania, keď neumožnil majiteľovi dizajnu oboznámiť sa s obsahom stanoviska\nk jeho vyjadreniu k návrhu na výmaz. Keďže však navrhovateľ v inom podaní ako v návrhu na výmaz\nnemôže navrhnúť iné dôkazy, ktoré by mohli byť podkladom rozhodnutia v zmysle § 45 ods. 3 zákona o\ndizajnoch, nemohla mať táto nesprávnosť v postupe správneho orgánu vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia. Tým, že zákon o dizajnoch koncentruje konanie o návrhu na výmaz dizajnu tak, že\npodkladom rozhodnutia sú skutočnosti zistené z dôkazov navrhnutých v jedinom podaní každého z\n\núčastníkov konania, navrhovateľa v návrhu na výmaz a majiteľa dizajnu vo vyjadrení k návrhu na výmaz,\nnemohla byť ani narušená rovnosť účastníkov v konaní tým, že navrhovateľovi bolo doručené vyjadrenie\nk návrhu (majiteľovi bol doručený návrh), ale majiteľovi nebolo doručené stanovisko navrhovateľa k\nmajiteľovmu vyjadreniu k návrhu.\nKrajský súd ďalej z obsahu administratívneho spisu zistil, že správne orgány nevykonali dôkaz\nnavrhnutý žalobcom vo vyjadrení k návrhu. Žalobca vo vyjadrení k návrhu na výmaz navrhol vypočuť\nsvedkov na svoje tvrdenie, že dizajn nebol v rozsahu jeho vrchnej časti zverejnený, konkrétne, aby\nzodpovedali otázku, či bola vrchná časť prototypov viditeľná a prístupná verejnosti s tým, že môžu byť\nvypočutí aj vo vzťahu k otázke osobitného charakteru dizajnov a celkového dojmu, ktoré vyvolávajú.\nAko svedkov navrhol vypočuť odborného pracovníka ministerstva obrany, osobu zabezpečujúcu\ntechnicko-administratívnu komunikáciu medzi ministerstvom obrany a dodávateľom systému MOKYS,\nspoločnosťou BAE Systems Information & Elektronic Systems Integration Inc. a výrobného riaditeľa\nDelta - Vývoj, s.r.o., podieľajúceho sa na výrobe prototypov DELTA DEFENCE, a.s., t.j. osoby pôsobiace\nv oblasti armádnej techniky, ktoré sa podieľali na procese vývoja systému MOKYS, a keďže majú znalosti\narmádnej techniky možno ich považovať za informovaných užívateľov.\nPodľa krajského súdu dôkaz výsluchom svedkov nebol navrhnutý na skutkové tvrdenia žalobcu, protože\nnebolo sporné, a z vyjadrenia k návrhu na výmaz to vyplýva, že výrobok kontajner VŠRV-1 bol verejne\nvystavený. Vyhodnotenie, či bola splnená podmienka sprístupnenia verejnosti je právnym a skutkovým\nzáverom vychádzajúcim zo skutkových zistení z vykonaných dôkazov. Skutkové závery sú výsledkom\nsprávnej úvahy, ktorá patrí výlučne do kompetencie správneho orgánu a ktorá je výsledkom hodnotenia\ndôkazov, ktoré vykonáva správny orgán. Svedecká výpoveď slúži ako dôkazný prostriedok k zisteniu\nskutečností, ktoré svedok vnímal vlastnými zmyslami a nemôže správnu úvahu ani právne hodnotenie\nnahradiť. Z týchto dôvodov nevykonanie navrhnutého výsluchu navrhnutých osôb nepovažoval súd za\ntakú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávnosť rozhodnutia.\nK žalobcom vyjadrenému nesúhlasu s hodnotením dôkazov krajský súd uviedol, že hodnotenie dôkazov\nje v zmysle § 45 ods. 2 zákona o dizajnoch vecou správneho uváženia. V odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia je obsiahnutá úvaha, ktorou sa žalovaný spravoval a námietka žalobcu, že odôvodnenie\nneobsahuje logickú dedukciu k záveru správneho orgánu o tom, že ak je na výkrese rovnaké zobrazenie\nako na vyobrazení zapísaného dizajnu, musel mať žalobca v čase podania prihlášky výkres navrhovateľa\nvýmazu k dispozícii, je v rozpore s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré uvádza, cit.:\n„Na základe obsahu článkov v časopisoch, ako aj ročenky IDEB 2008, a s nimi súvisiacimi fotografiami\n(dôkazový materiál č. 5, str. 53 a 56) je možné s istotou konštatovať, že výrobok označený ako\nkontajner VŠRV-1, ktorý je súčasťou mobilného komunikačného systému MOKYS, bol vystavený, a\nteda sprístupnený verejnosti už 29. januára 2008, t.z. pred dátumom práva prednosti napadnutého\ndizajnu. Orgán rozhodujúci o rozklade považuje ďalej za potrebné zdôrazniť, že je nedôvodné pripisovať\ndôkazovým materiálom č. 13 a 14 - výkresy výrobku č. E 20-000-9000 s názvom „VŠRV-1“, typ MOKYS,\nnižšiu dôkaznú hodnotu, ako to požaduje majiteľ. Uvedený dokument je riadne označený evidenčným\nčíslom, je z neho zrejmé, o aký výrobok ide, kto je jeho autorom, kedy vznikol a tiež to, že pochádza\nod navrhovateľa výmazu. Podľa orgánu rozhodujúceho o rozklade je ale logické a legitímne, že subjekt,\nktorý sa preukázateľne podieľal na tvorbe výkresov výrobkov MOKYS ako projektant, takéto výkresy\nv konaní môže predložiť ako dôkazné materiály. Okrem toho v konaní je možné prihliadnuť aj na\ndôkazné prostriedky interného charakteru, pokiaľ ich vypovedacia hodnota a dôkazná sila je podporená\naj ďalšími dôkazmi predloženými v konaní, ktoré boli sprístupnené relevantnej verejnosti. Tak je to\naj v tomto prípade, kedy je potrebné posúdiť obsah výkresov nielen samostatne, ale aj v spojení s\nostatnými dôkazmi predloženými v konaní. Ďalej články v ročenke IDEB 2008 a časopise „Dopravné\nnoviny - TRANSPORT“ potvrdzujú, že práve spoločnosť navrhovateľa VÝVOJ Martin a. s., bola tým\nsubjektom, ktorý pripravil konštrukčnú dokumentáciu, teda výkresy pre zhotoviteľa samotného výrobku\npod označením „VŠRV-1“ - spoločnosť DELTA DEFENCE, a.s. Táto spoločnosť následne, na základe\nvýkresovej dokumentácie zhotovila výrobok pre objednávateľa - spoločnosť BAE Systems, ktorá ho\npredviedla verejnosti. Napriek tomu, že na navrhovateľom predložených dôkazoch jednotlivo (ročenka\nIDEB 2008, časopisy) nie je úplne viditeľné vrchné prevedenie vystavených exponátov mobilného\nkomunikačného systému MOKYS, konkrétne kontajnera VŠRV-1, na základe predložených výkresov\n(dôkazové materiály č. 13 a 14) a po vyhodnotení dôkazových materiálov vo vzájomných súvislostiach je\n\nzrejmé, že práve výrobok, ktorého vonkajšia úprava je zhodná s napadnutým dizajnom, bol sprístupnený\nverejnosti tak na Ministerstve obrany SR, ako i na výstave IDEB 2008.“\nPodľa krajského súdu citovaná úvaha nie je vybočením zo zákonných pravidiel dokazovania a skutkový\nzáver, ku ktorému žalovaný dospel je výsledkom logického uvažovania, vychádza z vykonaných dôkazov\nobsiahnutých v spise a súd v rámci prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia nemôže hodnotiť\nvykonané dôkazy svojou vlastnou úvahou. Navyše, žalobca v správnom konaní ani netvrdil, že ním\nvyrobený vystavený kontajner VŠRV-1 nebol vyrobený na základe predložených výkresov navrhovateľa\nvýmazu.\nNámietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov krajský súd vyhodnotil ako\nnedôvodnú konštatujúc, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia môže byť spôsobená okrem jeho\nnezrozumiteľnosti aj tým, že chýbajú dôvody. Buď rozhodnutie dôvody neobsahuje vôbec, alebo\nabsentujú skutkové zistenia, na základe ktorých správny orgán rozhodol. Môže ísť aj o prípad, ako\nuvádza žaloba, kedy je rozhodnutie nepreskúmateľné preto, že je založené na skutočnostiach v\nkonaní nezisťovaných, avšak takouto vadou preskúmavané rozhodnutie netrpí. Podľa žaloby žalovaný\nneuviedol, na ktorých relevantných dôkazoch identifikoval vrchnú časť dizajnu tak, že by umožňovala\nbez pochybností konštatovať, že vrchná časť dizajnu bola skutočne identická so skôr sprístupneným\nvýrobkom, a že bola aj viditeľná. Napadnuté rozhodnutie v odôvodnení obsahuje označenie vykonaných\ndôkazov a úvahy správneho orgánu pri ich hodnotení. Skutkové závery žalovaného nevybočujú z\nrámca logického uvažovania a vyplývajú zo skutočností v konaní zisťovaných. Správny orgán jasne a\nzrozumiteľne vysvetlil, ako dospel k záveru o zhodnosti zapísaného dizajnu s verejnosti predstaveným\nprototypom výrobku kontajnera VŠRV-1 a nesúhlas žalobcu s takýmto odôvodnením nespôsobuje\nnepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca aj ďalší účastník konania\nVÝVOJ Martin, a.s., a to v časti výroku o trovách konania.\nŽalobca v odvolaní žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutia\nsprávnych orgánov oboch stupňov zruší, vec vráti žalovanému na ďalšie konanie a prizná mu náhradu\ntrov konania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a pre nedostatok dôvodov. Nestotožnil\nsa s právnym záverom krajského súdu o tom, že porušenie základných pravidiel správneho konania,\nktorých sa výslovne domáhal, nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia a takýto záver považuje za zjavne\nnesprávny a arbitrárny. Zdôraznil, že činnosť orgánov verejnej moci je vedená prísnou ústavnou zásadou\nlegality, obzvlášť pri základných zásadách a pravidlách konania, a preto nie je možné vyhodnotiť, aby\nkonanie vedené v rozpore so základnými zákonnými pravidlami bolo, resp. by mohlo byť zákonné.\nTvrdil, že rozhodnutie vydané v konaní, v ktorom správny orgán bránil plnému uplatneniu všetkých\nprocesných práv nemôže byť zákonné a na tomto závere nemení podľa jeho názoru ani tá skutočnosť,\nže účastníci nemohli v týchto podaniach navrhovať nové dôkazy s poukazom na to, že majú k dispozícií\naj iné nástroje ako navrhovanie nových dôkazov, najmä prostriedky argumentácie. Za úplne nesprávnu\npovažoval argumentáciu krajského súdu ohľadne porušenia zásady rovnosti účastníkov a namietal, že\npokiaľ správny orgán zasielal jednému účastníkovi všetky podania, zatiaľ čo druhému dokonca aj napriek\njeho žiadosti rovnakú realizáciu práv odoprel, jednoznačne ich tým postavil do rozdielneho postavenia,\nčím porušil zásadu vyjadrenú v ust. § 4 ods. 2 správneho poriadku.\nTaktiež za nelogický a nesprávny považoval žalobca záver krajského súdu týkajúci sa jeho námietky o\nodmietnutí vykonania jediného dostupného dôkazu, ktorý navrhol keď konštatoval, že v danom prípade\nmal žalobca právo na vykonanie tohto dôkazu, avšak nevykonanie tohto dôkazu nemalo vplyv na\nzákonnosť rozhodnutia. Namietal, že medzi účastníkmi bola daná práve spornosť novosti, sprístupnenia\na osobitného charakteru zapísanej vrchnej časti dizajnov a dôvodil, že výpoveď svedkov treba považovať\nza potrebnú najmä s ohľadom na potrebu získania dostatočných podkladov pre správnu úvahu a\nkvalifikované rozhodnutie žalovaného. Bez vykonania týchto dôkazov správny orgán nezabezpečil\ndostatočný podklad pre svoje rozhodnutie a jeho rozhodnutia nie sú v súlade so zákonom.\n\nNakoniec žalobca namietal nesprávne posúdenie otázky nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí\nvo vzťahu k ním navrhovanému čiastočnému výmazu. Zotrval na názore, že v rozhodnutiach\nabsentuje zdôvodnenie prečo jeho návrhu v tejto časti nebolo vyhovené. Správny orgán sa nezaoberal\nspornosťou v otázke podmienok na zachovanie zápisu vo vrchnej časti dizajnov, zrejme vychádzajúc\nz nepreukázaného predpokladu, že zapísané dizajny a vystavené exponáty boli identické aj vo vrchnej\nčasti a sprístupnené verejnosti na predmetnej výstave, a vytýkal krajskému súdu, že pokiaľ vyhodnotil\nodôvodnenie rozhodnutí v tomto smere ako dostatočné, vec nesprávne právne posúdil. Súčasne\nodôvodnenie rozhodnutia krajského súdu v tejto časti považuje za nedostatočné.\nĎalší účastník konania VÝVOJ Martin, a.s. podal odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu iba v časti\nvýroku o trovách konania a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti\nzmenil tak, že mu prizná náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že ich vyčísli najneskôr do troch\npracovných dní odo dňa vyhlásenia rozhodnutia alebo od doručenia výzvy. Vo výroku napadnutého\nrozsudku v časti náhrady trov konania sa súd nezaoberal trovami konania ďalšieho účastníka hoci ten bol\nprizvaný do konania súdom, nakoľko mal oprávnený a dôležitý záujem na priebehu a výsledku konania.\nVyjadril presvedčenie, že by nemal mať len pasívne postavenie, ale mal by mať rovnocenné postavenie\nako žalovaný a žalobca, pretože súd konal aj o jeho právach. Poukazom na právnu úpravu § 250k ods. 1\nO.s.p. a § 246c ods. 1 O.s.p. vyslovil názor, že pri posudzovaní jeho nárokov na trovy konania Občiansky\nsúdny poriadok treba vykladať extenzívne, v ktorej súvislosti dal do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 1 Sžr/64/2011, 1 Sžr/52/2011, 1 Sžr/22/2011 a 1 Sžr/46/2011 a nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky III. ÚS 212/2009.\nK odvolaniu žalobcu podal žalovaný a ďalší účastník písomne vyjadrenie.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako vecne\nsprávne potvrdiť a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznať. Vyjadril nesúhlas s námietkami\nžalobcu, ktoré sú rozdelené do 3 oblastí a nesúhlasil ani s argumentáciou žalobcu uvedenou v jeho\nodvolaní. K tvrdeniu žalobcu ohľadne nedoručenia mu vyjadrenia navrhovateľa výmazu uviedol, že\nskresľuje závery krajského súdu, ktorý sa v odôvodnení zmieňuje o konkrétnom podaní, a to replike\nnavrhovateľa výmazu k vyjadreniu majiteľa dizajnu k návrhu na výmaz, pričom zdôraznil koncentračnú\nzásadu vyjadrenú v ust. § 38 ods. 7 zákona o dizajnoch s poukazom na to, že týmto podaním\núčastník realizuje svoje právo v zmysle ust. § 3 ods. 2 správneho poriadku, konkrétne právo vyjadriť\nsa k podkladu rozhodnutia správneho orgánu. V súlade s koncentračnou zásadou boli podkladom\npre rozhodnutie len dve podania účastníkov - návrh na výmaz dizajnu a vyjadrenie majiteľa dizajnu.\nŽalobcovi (ako majiteľovi dizajnu) bolo (rovnako ako navrhovateľovi), umožnené realizovať jeho právo\nvyplývajúce z § 3 ods. 2 správneho poriadku, ktoré aj realizoval prostredníctvom vyjadrenia k návrhu\nna výmaz.\nVo vzťahu k názoru krajského súdu a jeho konštatovaniu, že boli porušené základné pravidlá konania\nžalovaný zdôraznil a v súlade s odbornou literatúrou uviedol, že nerešpektovanie alebo opomenutie\nzákladných pravidiel konania predstavuje vadu konania, ktorá podľa svojej závažnosti môže viesť\naž k zrušeniu rozhodnutia (citácia Sobihard, J.: Komentár k správnemu poriadku, Košičiarová, S.:\nSprávny poriadok, Komentár, Heuréka 2004, str. 17), čo vážne oslabuje kategorické tvrdenie žalobcu,\nže akékoľvek porušenie základných pravidiel konania sa rovná nezákonnosť. Porušenie základných\npravidiel konania by síce predstavovalo závažnú procesnú chybu v konaní, avšak súčasne je potrebné\nmať na zreteli, že v zmysle ust. § 250i ods. 3 O.s.p. súd nemôže prihliadať na tie vady konania, ktoré\nnie sú žalobcovi na ujmu, a je nepochybné, že ďalšie vyjadrenie majiteľa dizajnu nebolo vzhľadom na\nkoncentráciu konania o výmaze spôsobilé privodiť vecné iné, resp. pre majiteľa dizajnu výhodnejšie\nrozhodnutie. Na podporu uvedeného poukázal žalovaný na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Sž 98-102/02\n(R 122/2003) a rozhodnutie NSS ČR 1 As 41/2009, 7 Afs 205/2006.\nŽalovaný sa vo vyjadrení stotožnil so záverom krajského súdu, že nevykonanie žalobcom navrhnutého\ndôkazu výsluchom navrhovaných osôb nepredstavuje v konkrétnom prípade takú vadu konania, ktorá\nby mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia a odkázal na právnu vetu obsiahnutú v rozhodnutí\nR 122/2003, ktorú citoval. Vykonanie navrhovaného dôkazu nebolo potrebné, nakoľko by nijakým\n\nspôsobom neprispelo k objasneniu veci. Pri vykonávaní dokazovania správny orgán postupoval tak,\naby konanie zbytočne nezaťažovalo účastníkov a prebehlo hospodárne. Pokiaľ žalobca argumentuje\nzákladným právom na spravodlivé konanie v súvislosti s povinnosťou správneho orgánu odôvodniť v\nrozhodnutí, z akých dôvodov navrhovaný dôkaz nevykonal je toho názoru, že prvostupňové rozhodnutie\nna str. 8 ods. 4, aj druhostupňové rozhodnutie na str. 7 ods. 4, obsahovalo v tomto ohľade dostatočné\nodôvodnenie. Námietka žalobcu o nesprávnom posúdení veci prvostupňovým súdom týkajúca sa otázky\nnepreskúmateľnosti preskúmavaných rozhodnutí je vzhľadom na uvedené nedôvodná.\nÚčastník konania - VÝVOJ Martin, a.s. vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol odvolanie zamietnúť,\nrozhodnutie krajského súdu potvrdiť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania. Vyslovil názor, že\nprvostupňový správny orgán nemá povinnosť zasielať následné vyjadrenia alebo stanoviská protistrane\na pokiaľ by tak aj urobil, bolo by to v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania a hrubým\nvybočením z rozhodovacej praxe prvostupňového správneho orgánu. Súhlasil s postupom krajského\nsúdu keď uvedené posúdil tak, že došlo k porušeniu pravidiel správneho konania, avšak toto porušenie\nnemalo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Dokazovanie novosti a osobitého charakteru\ndizajnu má špecifickú povahu a pre sprístupnenie v prípade dizajnov je výslovne postačujúce vystavenie\ndizajnu, čo je podstatným rozdielom oproti skúmaniu novosti pri patentoch a úžitkových vzoroch.\nNepovažoval za rozhodné subjektívne hľadisko, či tretie osoby využili možnosť zoznámiť sa s dizajnom.\nPodľa jeho názoru podstatným je, či mali možnosť sa s dizajnom zoznámiť s poukazom na to, že\nmajiteľ dizajnu vo svojom pôvodnom vyjadrení spochybnil len sprístupnenie dizajnov na prezentácii pred\nMinisterstvom obrany SR dňa 29. januára 2008, a vo vzťahu k ostatným sprístupneniam uznal, že sú\npreukázané avšak len sčasti. Už len toto jedno vystavenie, ktoré nebolo v konaní sporné, je dostatočné\nna výmaz dizajnu. Pokiaľ by mali byť svedkovia vypočutí k otázke osobitého charakteru dizajnov, tak by\nsa jednalo o vyjadrenie k právnej veci, k čomu nemajú žiadnu kompetenciu a jedine by mohli prezentovať\nsvoj osobný názor. Krajský súd sa uvedenými skutočnosťami podrobne zaoberal, vyhodnotil ich vo\nvzájomnej súvislosti a výsledok tohto posúdenia nie je možné vnímať ako vychádzajúci z nesprávneho\nprávneho posúdenia.\nVo vzťahu k čiastočnému výmazu dizajnu, v súvislosti s tým, že napadnutý dizajn na výstave IDEB 2008\nbol zverejnený, avšak bol výškovo obmedzený (od čoho chcel žalobca odvodiť nutnosť len čiastočného\nvýmazu) uviedol, že inštitút čiastočného výmazu je použiteľný pri hromadných dizajnoch nie pri dizajne s\njedným variantom a s jedným vyobrazením. Výkresová dokumentácia nebola dôkazom o sprístupnení a\non netvrdil, že tento výkres sprístupnil verejnosti, ale tvrdil, že predmet znázornený na výkrese sprístupnil\nna výstavách a tiež aj v časopisoch s poukazom na to, že výkresová dokumentácia vo vzájomnej\nspojitosti s ostatnými dôkazmi podporila zistenie, že identifikačný názov a skratka skôr sprístupnených\ndizajnov sa zhodujú s označením ako si ho pre prihlášku zvolil žalobca, čím len podporil predstavu o\núplnej zhodnosti skúmaných dizajnov, považujúc spochybňovanie identifikácie vystavovaných dizajnov\nzo strany žalobcu za účelové. Krajský súd sa zaoberal všetkými skutočnosťami, vec správne právne\nposúdil a rozhodnutie neobsahuje žiadnu chybu, ktorá by bola relevantným odvolacím dôvodom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaniach (§ 246c\nods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.,\na po tom, ako bol deň vyhlásenia rozhodnutia zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>\nrozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nZ obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného najvyšší\nsúd zistil skutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto pre účastníkov\nznáme fakty a skutočnosti nebude nadbytočne opakovať a len v stručnosti z neho vyberá nasledovné.\n\nNa základe žiadosti doručenej prvostupňovému správnemu orgánu 28.10.2009 bol do registra dizajnov\nzapísaný dizajn č. 27623 s názvom „Kontajner VŠRV-1“. Predmetom dizajnu je konštrukcia rádiového\nvozidla velitelského stanovišťa, ktoré je súčasťou bojového rádiového systému MOKYS, ktorý umožňuje\nvelenie a kontrolu podriadených poľných jednotiek formou VHF, HF a VHF-NET ako súčasť tranzitného\nkomunikačného systému vozidel určených armáde s využitím pri uskutočňovaní bojových, ale aj\nmierových zákrokov. Ďalší účastník podaním doručeným správnemu orgánu 30. apríla 2010 navrhol,\naby bol uvedený dizajn z registra dizajnov vymazaný.\nÚrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky vydal 22.02.2011 rozhodnutie zn. PD 54-2009/D\n27623-I/12-2011, ktorým bol dizajn č. 27623 s názvom „Kontajner VŠRV-1“ vymazaný z registra dizajnov\nv zmysle § 36 zákona č. 444/2002 Z.z. o dizajnoch v znení neskorších predpisov. Napadnutý dizajn\nč. 27623 s dátumom prednosti 28.10.2009 bol do registra priemyselných vzorov zapísaný 12.01.2010,\npričom dňa 08.03.2011 bol zápis dizajnu zverejnený vo Vestníku úradu. Prvostupňový správny orgán\npo posúdení všetkých dôkazov zistil, že predmet napadnutého dizajnu bol verejne vystavený už v čase\npred podaním prihlášky napadnutého dizajnu a preto nespĺňa základnú podmienku stanovenú v § 36\nods. 1 písm. b/ Zákona o dizajnoch, konkrétne podmienku novosti. Do registra bol napadnutý dizajn teda\nzapísaný v rozpore s podmienkami na jeho zápis.\nKontajner VŠRV-1 bol ako súčasť mobilného komunikačného systému MOKYS spoločnosti BAE\nSYSTEMS sprístupnený verejnosti na výstave IDEB 2008 konanej na výstavisku INCHEBA EXPO\nBratislava v dňoch 28.-30.04.2008. Špeciálna ročenka IDEB 2008 obsahuje fotodokumentáciu a\ninformácie o výstave vojenskej obrannej techniky, pričom na str. 100-103 opisuje vojenský mobilný\nkomunikačný systém MOKYS. Z fotografií uverejnených napr. v záverečnej správe IDEB 2008 vyplýva,\nže exponáty komunikačného systému MOKYS boli umiestnené na voľne prístupnom priestranstve\ntak, že návštevníci výstavy mali k vystaveným exponátom neobmedzený prístup, z čoho jednoznačne\nvyplýva, že bola naplnená podmienka sprístupnenia výrobku zhodného s napadnutým dizajnom\nverejnosti v súlade s § 6 ods. 1 zákona o dizajnoch, keďže možnosť oboznámiť sa s celým\ndizajnom vystavených exponátov reálne existovala. Ďalšie predložené dokumenty, ktorými sú projektová\ndokumentácia - výkresy vytvorené navrhovateľom výmazu, sami osebe nepredstavujú námietku proti\nnovosti, preukazujú však zobrazený kontejner VŠRV-1 vytvorený zamestnancami navrhovateľa výmazu\nv projekte MOKYS, ktorého dizajn je zhodný s napadnutým dizajnom tak, ako bol spolu s vyobrazením\nprihlásený. Aj názov kontajnera tvoriaceho systém MOKYS je zhodný s názvom použitým v napadnutom\ndizajne.\nProti rozhodnutiu Úradu priemyselného vlastníctva SR podal žalobca rozklad, v ktorom namietal,\nže dôkazné materiály predložené navrhovateľom výmazu nie sú dostatočné pre posúdenie novosti\nnapadnutého dizajnu a nepreukazujú, že na výstave IDEB 2008 bol verejnosti sprístupnený exponát,\nktorý sa zhoduje s napadnutým dizajnom. Podľa majiteľa napadnutého vzoru (žalobcu) sú splnené\npodmienky len podľa § 36 ods. 7 zákona o dizajnoch - t.j. len na vykonanie čiastočného výmazu dizajnu.\nŽalobca spochybnil dôkaznú hodnotu navrhovateľom predložených výkresov a namietal porušenie\nustanovení zák. č. 71/1967 Zb., pretože žalovaný nenariadil ústne pojednávanie, neboli vypočutí\nnavrhnutí svedkovia a nebolo mu doručené vyjadrenie navrhovateľa výmazu.\nPredsedníčka úradu rozhodnutím z 23.11.2011 zn. PD 54-2009/D 27623 II/137-2011 žalobcom podaný\nrozklad zamietla a rozhodnutie prvostupňového orgánu o výmaze napadnutého dizajnu potvrdila, keďže\nboli naplnené podmienky na výmaz v zmysle § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o dizajnoch v nadväznosti\nna § 4 ods. 1 a 2 tohto zákona. Z odôvodnenia vyplýva, že žalovaný sa zameral na preskúmanie\nnavrhovateľom predložených dôkazných materiálov (ktorých dôkaznú hodnotu žalobca v rozklade\nspochybnil) vo vzťahu k prijatému záveru prvostupňového orgánu o tom, že nimi bolo preukázané, že\nobidva kolízne dizajny sú zhodné, a že vonkajšia úprava napadnutého dizajnu bola zapísaná do registra\nv rozpore so zákonom o dizajne, pretože nespĺňala podmienku novosti. Podrobne špecifikoval vonkajšie\ncharakteristické znaky dizajnu č. 27623 vyplývajúce z jeho vyobrazenia a vyhodnotil navrhovateľom\npredložené dôkazné materiály preukazujúce nedostatok novosti napadnutého dizajnu (špecifikované\npod bodom 1 až 22). Žalovaný dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán správne vyhodnotil\nnavrhovateľom predložené dôkazové materiály, ktorými bolo preukázané, že pred dátumom vzniku\n\npráva prednosti napadnutého dizajnu bola sprístupnená verejnosti vonkajšia úprava výrobku, ktorá je s\nním zhodná. Konštatoval, že z článku v časopise „Dopravné noviny Transport“ a špeciálnej ročenky k\nvýstave IDEB 2008 „IDEB EXCLUSIVE“ vyplýva, že spoločnosť BAE Systems je hlavným kontraktorom\na integrátorom mobilného komunikačného systému MOKYS, táto spolupracovala na realizácii systému\nso spoločnosťami žalobcu i ďalšieho účastníka, a tiež z neho vyplýva, z akých podsystémov pozostáva\nsystém MOKYS. Navrhovateľ výmazu (ďalší účastník) ako projektant konštrukčnej dokumentácie\nsystému MOKYS predložil výkresy č. E 20-000-9000 (dôkazy č. 13 a 14), na ktorých je zobrazený\nkontajner s názvom „VŠRV-1“ typ MOKYS, ktorý sa presne zhoduje s napadnutým dizajnom, a to\nnielen v tom, že ide zjavne o ten istý dizajn, ale v prípade dôkazového materiálu č. 13 sa jedná\no ten istý výkres. Pritom je zrejmé, že majiteľ (žalobca) mal k dispozícii konštrukčnú dokumentáciu\nvyhotovenú navrhovateľom výmazu, keďže medzi nimi existovala pracovná spolupráca a obidva subjekty\nsa zúčastňovali na realizácii toho istého projektu MOKYS pre spoločnosť BAE Systems. Predložené\ndôkazy potvrdzujú, že spoločnosť navrhovateľa výmazu pripravila konštrukčnú dokumentáciu - výkresy\npre zhotoviteľa (žalobca) samotného výrobku pod označením „VŠRV-1, ktorý následne na základe\nvýkresovej dokumentácie zhotovil výrobok pre objednávateľa - spoločnosť BAE Systems, ktorá ho\npredviedla verejnosti. Podľa žalovaného je nedôvodné pripisovať namietaným dôkazným materiálom\n- výkresom č. E 20-000-9000 nižšiu dôkaznú hodnotu, protože uvedené výkresy sú riadne označené\nevidenčným číslom, je z nich zrejmé o aký výrobok ide, kto je jeho autorom, kedy vznikol a tiež to, že\npochádza od navrhovateľa výmazu. K takým dôkazným prostriedkom, i keď sú interného charakteru,\nsprávny orgán prihliadal, pretože ich vypovedacia hodnota a dôkazná sila je podporená aj ďalšími\ndôkazmi predloženými v konaní, ktoré boli sprístupnené relevantnej verejnosti. Správny orgán preto\npredmetné výkresy (ich obsah) posúdil nielen samostatne, ale aj v spojení s ostatnými dôkazmi\npredloženými v konaní, a z týchto bolo preukázané, že výrobok označený ako kontajner „VŠRV-1“, ktorý\nje súčasťou mobilného komunikačného systému MOKYS bol vystavený, a teda sprístupnený verejnosti\npred dátumom práva prednosti napadnutého dizajnu, a to 29. januára 2008 na Ministerstve obrany\nSR, ako aj na výstave IDEB 2008, konanej v dňoch 28. až 30. apríla 2008 na výstavisku INCHEBA\nEXPO Bratislava. Napriek tomu, že na navrhovateľom predložených dôkazoch jednotlivo (ročenka\nIDEB 2008, časopisy) nie je úplne viditeľné vrchné prevedenie vystavených exponátov mobilného\nkomunikačného systému MOKYS, konkrétne kontajnera ,,VŠRV-1“, na základe predložených výkresov\n(dôkazné materiály č. 13 a 14) a po vyhodnotení ostatných dôkazných materiálov vo vzájomných\nsúvislostiach je zrejmé, že práve výrobok, ktorého vonkajšia úprava je zhodná s napadnutým dizajnom,\nbol sprístupnený. K námietke žalobcu uvedenej v rozklade ohľadne porušenia ust. § 3 ods. 2 správneho\nporiadku tým, že správny orgán majiteľovi (žalobcovi) nezaslal vyjadrenie navrhovateľa zo 06. decembra\n2010 žalovaný poukázal na to, že ani zo zákona o dizajnoch, ani zo správneho poriadku mu nevyplýva\npovinnosť zaslať opakovane podania účastníkov konania navzájom. Navrhovateľovi výmazu správny\norgán zaslal vyjadrenie majiteľa z dôvodu, že ho o zaslanie výslovne požiadal. Naopak, majiteľ o\nzaslanie vyjadrenia navrhovateľa nepožiadal a navyše mal možnosť počas konania nahliadať do spisu.\nK námietke majiteľa o nenariadení ústneho pojednávania žalovaný uviedol, že správny orgán nemá\npovinnosť, ale len možnosť nariadiť ústne pojednávanie (§ 38 ods. 5 zákona o dizajnoch). Správny orgán\nnepovažoval nariadenie ústneho pojednávania za dôvodné, nakoľko dôkazy predložené účastníkmi\nkonania vyhodnotil ako dostatočné pre rozhodnutie vo veci a v zmysle § 38 ods. 7 zákona o dizajnoch\nnie je prípustné predkladať nové dôkazové materiály. Prvostupňový správny orgán rozhodol správne,\nkeď konštatoval naplnenie podmienok na výmaz predmetného dizajnu v zmysle § 36 ods. 1 zákona\no dizajnoch, pretože napadnutý dizajn č. 27623 nespĺňal v čase podania prihlášky dizajnu podmienku\nnovosti.\nUznesením č. k. 24S/12/2012-20 zo dňa 15.06.2012 pribral krajský súd do konania ďalšieho účastníka\nVÝVOJ Martin, a.s., Martin, ktorý bol v správnom konaní navrhovateľom výmazu napadnutého dizajnu,\nktorého práva a povinnosti ako účastníka správneho konania by mohli byť v prípade zrušenia\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného dotknuté (§ 250 ods. 1 O.s.p.).\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).\n\nNajvyšší súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a právnych záverov spolu so\nsprávnou citáciou príslušných zákonných ustanovení a k úplným a vyčerpávajúcim dôvodom uvedeným\nv rozsudku krajského súdu v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 2 O.s.p. na zdôraznenie správnosti\ndôvodov dodáva.\nPredmetom odvolacieho konania je rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PD 54-2009/D27623 II/137-2011 zo dňa 23.11.2011, ktorým bol\nzamietnutý rozklad a bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. PD 54-2009/\nD27623-I/12-2011 zo dňa 22.02.2011 vo veci návrhu na výmaz dizajnu č. 27623 s názvom „Kontajner\nVŠRV-1“, ako aj zákonnosť postupu, ktorý vydaniu týchto rozhodnutí predchádzal.\nNajvyšší súd konštatuje, že ide o obdobnú vec, ktorá bola predmetom konania pred odvolacím súdom\n(v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Sžhuv/3/2012, sp. zn. 5 Sžhuv/3/2012, sp. zn. 5 Sžhuv/4/2012 ) a\nžalobca i žalovaný je v uvedených veciach totožný.\nZásadnou otázkou v danom prípade bolo preukázanie, či predmet posúdenia spĺňa podmienku novosti,\nna ktorú skutočnosť žalovaný svoju pozornosti v rámci dokazovania zameral a skúmal, či a akým\nspôsobom bol predmet posúdenia sprístupnený verejnosti, ktorá skutočnosť vyplývala z listinných\ndôkazov.\nNajvyšší súd nezistil ani opodstatnenosť ďalšej odvolacej námietky žalobcu, keď tvrdil, že krajský súd\nsa v dôvodoch nedostatočne zaoberal a vysporiadal s námietkou nepreskúmateľnosti napadnutých\nrozhodnutí vo vzťahu k čiastočnému výmazu. Z dôvodov rozsudku krajského súdu vyplýva, že sa\ntouto námietkou zaoberal, skutkový a právny záver v odôvodnení uviedol a skonštatoval, že absenciou\nskutkových zistení rozhodnutie správneho orgánu netrpí, keďže je z neho zrejmé označenie vykonaných\ndôkazov, úvahy pri ich hodnotení, ktoré nevybočujú z rámca logického uvažovania a vyplývajú zo\nskutočností, ktoré boli v konaní zisťované.\nNeopodstatnené je tiež tvrdenie žalobcu týkajúce sa nedostatočného zdôvodnenia, prečo nie je možné\nvykonať len čiastočný výmaz dizajnu. Z obsahu rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že splnenie zákonnej\npodmienky podmieňujúcej výmaz predmetného dizajnu správne orgány skúmali a posudzovali ako celok,\nvychádzajúc z charakteru a účelu predmetu posudzovania, čo vyplýva aj z administratívneho spisu.\nPredmet posudzovania bol sprístupnený verejnosti tak na Ministerstve obrany Slovenskej republiky, ako\ni na výstave IDEB 2008, a preto treba považovať za právne bezvýznamné, či verejnosť sa oboznámila\ni so všetkými jej časťami.\nSprávny orgán jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ako dospel k záveru o zhodnosti zapísaného dizajnu\nverejnosti predstaveným prototypom výrobku „kontajner VŠRV-1“. Nesúhlas žalobcu s takýmto\nodôvodnením nespôsobuje jeho nepreskúmateľnosť.\nZ vyššie uvedených dôvodov odvolacie námietky žalobcu nepovažoval najvyšší súd za také, ktoré by\nmohli byť dôvodom na zmenu rozhodnutia krajského súdu.\nK odvolaniu ďalšieho účastníka v časti výroku o náhrade trov konania najvyšší súd uvádza nasledovné.\nPodľa § 250ja ods. 7 O.s.p. ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej\nveci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na\npodobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.\n\nNa základe vyššie citovaného ustanovenia senát najvyššieho súdu poukazuje na dôvody uvedené v\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžhuv/3/2012 zo dňa 19. júna 2013, s ktorými\nsa v plnom rozsahu stotožňuje a zároveň v súlade s ustanovením § 250ja ods. 7 O.s.p. uvádza text jeho\nodôvodnenia nasledovne:\n„Odvolací súd odvolanie ďalšieho účastníka konania proti rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej\nčasti týkajúcej sa náhrady trov konania taktiež nepovažoval za dôvodné.\nUstanovenie § 250k O.s.p. je osobitným ustanovením, ktoré upravuje právo na náhradu trov konania iba\núspešného žalobcu a v podstate vylučuje priznanie náhrady trov konania inému i pribratému účastníkovi.\nZ citovaného ustanovenia explicitne vyplýva, že náhrada trov konania patrí len žalobcovi, ktorý má\núspech celkom alebo sčasti.\nUvedená problematika (priznanie náhrady trov konania pribratému účastníkovi) bola už predmetom\njudikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Sžp/8/2012 zo dňa 30. januára 2013, sp. zn. 2 Sžp/25/2011 zo\ndňa 30. mája 2012 a pod sp. zn. 8 Sžp/11/2012 zo dňa 19. marca 2013, z ktorých znenie právneho\nnázoru vzťahujúceho sa k náhrade trov konania pribratého účastníka cituje.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení vo veci sp. zn. 8 Sžp/11/2013 vyslovil právny názor, že\n„nemožnosť priznania náhrady trov konania úspešnému žalovanému, resp. účastníkom konania, ktorých\nsúd pribral do konania podľa § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p. by síce mohla byť chápaná ako narušenie\nzásady rovnosti účastníkov konania, avšak na druhej strane za súčasnej právnej úpravy nemožno od\nžalobcu spravodlivo žiadať, aby nahradil trovy vzniknuté účastníkovi, ktorého súd musí podľa § 250 ods.\n1 veta druhá O.s.p. pribrať do konania, hoci žalobca jeho pribratie do konania sám ovplyvniť nemohol“.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 2 Sžp/25/2011 konštatoval, že „(pribratý) účastník\nkonania nie je povinný byť právne zastúpený a v prípade, ak realizuje svoje právo na právne zastúpenie\nv tomto postavení, je povinný náklady spojené s takýmto zastúpením znášať sám“.\nS poukazom na uvedenú konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odvolací senát\ntaktiež považoval za správny výrok krajského súdu o trovách konania, keď prvostupňový súd v súlade\ns ust. § 250k ods. 1 O.s.p. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalobcovi náhradu trov konania\nnepriznal z dôvodu jeho neúspechu v tomto konaní.\nOdvolací súd súčasne v danej súvislosti dáva do pozornosti, že úprava trov konania v správnom\nsúdnictve, najmä pokiaľ ide o konanie podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\nsa vyznačuje osobitosťou, pričom zúžený výklad nemusí reflektovať na všetky situácie, najmä keď\naplikáciou ust. § 246c ods. 1 sa nedá úplne vylúčiť možnosť priznať náhradu účelne vynaložených trov\nkonania samotnému žalovanému správnemu orgánu z dôvodu jeho úspechu v konaní. Vychádzajúc\nz ust. § 250 ods. 1 O.s.p. možno za účastníka konania v konaní o žalobe považovať aj účastníka\nsprávneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.\nJe síce nepochybné, že ďalší účastník má právo vystupovať v konaní aktívne, avšak pri zohľadnení\nosobitností konania podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a osobitnej úpravy\ntrov konania, jeho argumentáciu nie je možné považovať za podmieňujúcu pre prijatie záveru krajského\nsúdu o zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené dôvody napadnutý rozsudok krajského\nsúdu ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v\nspojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. Žalobcovi náhradu trov tohto konania\n\nnepriznal, pretože v konaní nebol úspešný, žalovanému z dôvodu, že mu ich náhradu zákonodarca v\ntomto konaní nepriznáva a ďalšiemu účastníkovi z dôvodov v zmysle názoru prezentovanému vyššie.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}