{"guid": "1fd26560-fdbf-43d6-bbc8-6502bb2eb84e:13a0a015-0643-4eea-a1f5-cd3abc6e40d7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6012200079.1", "spisova_znacka": "3Sžhuv/4/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžhuv/4/2012 z 10. 10. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. októbra 2013, sp. zn. 3Sžhuv/4/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6012200079.1", "identifikacne_cislo": "6012200079", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2013-10-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/444", "nazov": "zákon č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/444", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/444-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250k", "nazov": "§ 250k OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250k", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250k"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250k"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/13a0a015-0643-4eea-a1f5-cd3abc6e40d7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200079.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200079.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200079.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžhuv/4/2012\n6012200079\n10. 10. 2013\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2013:6012200079.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov\nJUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci žalobcu: DELTA DEFENCE, a.s.,\nso sídlom Čapajevova 40, Prešov, IČO: 36 515 175, zastúpený: IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., so sídlom\nŠoltésovej 2, Bratislava, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so\nsídlom J. Švermu 43, Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka: VÝVOJ Martin, a.s., so sídlom\nKomenského 19, Martin, IČO: 36 381 829, zastúpený: Ing. J. X., X., XXX XX D., o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. PD 52-2009/D27621 II/135-2011 zo dňa 23. novembra\n2011 v spojení s opravným uznesením č. k. 24S/10/2012-65 zo dňa 19. septembra 2012, konajúc\no odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/10/2012-32 zo dňa\n18. júla 2012 a o odvolaní ďalšieho účastníka proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n24S/10/2012-32 zo dňa 18. júla 2012 v časti výroku o trovách konania, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/10/2012-32 zo\ndňa 18. júla 2012 v spojení s opravným uznesením č. k. 24S/10/2012-65 zo dňa 19. septembra 2012\np o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa ust. § 250j ods. 1 Občianskeho správneho\nporiadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia a postupu žalovaného č. PD 52-2009/D27621 II/135-2011 zo dňa 23. novembra 2011,\nktorým žalovaný podľa ust. § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších\npredpisov (správny poriadok) v spojení s ust. § 36 ods. 1 písm. b/ v nadväznosti na ust. § 4 ods. 1\na 2 zák. č. 444/2002 Z.z. o dizajnoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dizajnoch“)\nzamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. PD 52-2009/\nD27621-I/10-2011 z 22. februára 2011, ktorým bol dizajn č. 27621 s názvom „Rádioreleová stanicaRRS“ (v ďalšom texte aj „napadnutý dizajn“) vymazaný z registra dizajnov.\nRozsudok odôvodnil tým, že z obsahu administratívneho spisu, prednesov a podaní účastníkov zistil,\nže na základe žiadosti doručenej prvostupňovému správnemu orgánu dňa 28.10.2009 bol do registra\ndizajnov zapísaný dizajn č. 27621 s názvom „Rádioreleová stanica- RRS“. Predmetom dizajnu je\nRádioreleová stanica „RRS“ vo forme kontajnera, ktorá je členom prenosného komunikačného systému\nMOKYS s hlavnou úlohou zosiľovacej stanice, poskytujúc rozsah rozšírených kapacít transmisii medzi\nvozidlami MSU. Funkcia zosiľovacej úlohy RRS umožňuje prístup k MOKYSu pre užívateľov bojového\n\nrádia v rámci komunikačného dosahu umožňujúceho využitie hlasových a dátových služieb MOKYSu\nza účelom podelenia sa o informácie s inými pripojenými užívateľmi MOKYSu.\nNavrhovateľ výmazu, ďalší účastník v konaní VÝVOJ Martin, a.s. podaním, ktoré bolo doručené\nsprávnemu orgánu 30. apríla 2010 navrhol, aby bol uvedený dizajn z registra dizajnov vymazaný.\nÚrad priemyselného vlastníctva ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 22.02.2011 vymazal\nnapadnutý dizajn majiteľa (žalobcu) z registra dizajnu a rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní bol\nzistený výmazový dôvod podľa § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o dizajnoch. Žalovaný napadnutým\nrozhodnutím zo dňa 23.11.2011 rozklad žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku citoval ustanovenia § 2 písm. a/ zákona o dizajnoch, § 3 ods. 1, § 4\nods. 1 a 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, 3, § 30, § 36 ods. 1 písm. b/, ods. 6 a 7, § 38 ods. 2, ods. 5 a 7, § 45\nods. 1, 2 a 3 a § 47 ods. 2 zákona o dizajnoch, ďalej § 3 ods. 2 a 3, § 4 ods. 2, § 47 ods. 3 Správneho\nporiadku a uviedol, že pri skúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho postupu z dôvodu\nporušenia procesných predpisov sa zaoberal tým, či žalobcom namietaný postup správnych orgánov\nspočívajúci v nedoručení stanoviska k vyjadreniu žalobcu bol procesným pochybením a či takýto postup\nmohol mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nK uvedenej námietke žalobcu proti postupu správnych orgánov spočívajúcej v nedoručení stanoviska\nuviedol, že z § 30 zákona o dizajnoch vyplýva, že na konanie o výmaze zapísaného dizajnu sa vzťahujú\nzákladné pravidlá správneho konania, uvedené v § 3 ods. 1 až 6 správneho poriadku. Z obsahu\nsprávneho spisu je zrejmé, že správny orgán v súlade so zákonom o dizajnoch aplikujúc § 38 ods.\n2 doručil návrh na výmaz žalobcovi ako majiteľovi zapísaného dizajnu a vyzval ho na vyjadrenie. Na\nrozdiel od postupu správneho orgánu v správnom konaní je v konaní o dizajnoch postup podľa §\n32 správneho poriadku vylúčený. V konaní podľa zákona o dizajnoch, konkrétne v konaní o návrhu\nna výmaz zapísaného dizajnu podľa § 36, je podľa § 45 ods. 3 zákona o dizajnoch podkladom pre\nrozhodnutie skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené\nalebo navrhnuté a v zmysle § 38 ods. 7 tohoto zákona je vylúčené, aby správny orgán prihliadol na iné\nskutočnosti a dôkazy ako tie, ktoré boli obsiahnuté v podaniach účastníkov, ktorými sú návrh na výmaz\na vyjadrenie k návrhu. Rozšírenie, či doplnenie návrhu sa tak, ako aj rozšírenie, či doplnenie vyjadrenia\nk návrhu nepripúšťa, a správny orgán je povinný zo zákona na ne neprihliadnuť. Replika k vyjadreniu\nk návrhu pokiaľ obsahuje iné skutočnosti a argumentáciu, ktoré nie sú obsiahnuté v návrhu, je svojím\nobsahom doplnením alebo rozšírením návrhu a ako taká podaním, na ktoré správny orgán zo zákona\nneprihliada. Potom prípustnou replikou je len taká, ktorá je svojou podstatou opakovaním tvrdení a\nskutočností uvedených v návrhu. Ustanovenie § 38 zákona o dizajnoch upravuje postup pri komunikácii s\núčastníkmi správneho konania a takouto úpravou je zabezpečené, aby mohli predložiť všetky dôkazy na\nsvoje tvrdenia. Zákon o dizajnoch pritom ukladá povinnosť správnemu orgánu doručiť vyjadrenie majiteľa\ndizajnu k návrhu navrhovateľovi v prípade, keď správny orgán nariadi vo veci pojednávanie. To však\nneznamená, že nie je povinný vyjadrenie zaslať navrhovateľovi aj v prípade keď nenariadi pojednávanie,\npričom táto povinnosť mu vyplýva z § 3 správneho poriadku, ktorý vyžaduje, aby správny orgán poskytol\núčastníkovi konania právo vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia. Keďže podkladom rozhodnutia je skutkový\nstav, ktorý správny orgán zistí z dôkazov navrhnutých v návrhu a vo vyjadrení k návrhu, je nevyhnutné\nnielen doručiť návrh majiteľovi dizajnu, ale aj vyjadrenie majiteľa dizajnu navrhovateľovi výmazu. Podať\nstanovisko a teda odpoveď k vyjadreniu k návrhu je síce uplatnením práva účastníka podať vyjadrenie\nk podkladu rozhodnutia, ale pokiaľ by takáto replika predstavovala svojím obsahom rozšírenie alebo\ndoplnenie návrhu či už v otázkach skutkových alebo zmeny, či doplnenia právnej argumentácie, nemôže\nbyť podkladom rozhodnutia, pretože v zmysle § 38 ods. 7 zákona o dizajnoch je neprípustné prihliadnuť\nna dôvody rozširujúce, či doplňujúce návrh.\nV tomto prípade navrhovateľ v replike k vyjadreniu výslovne uviedol, že ide o stanovisko súladné s\nnávrhom a v rozsahu návrhu a má za účel zdôrazniť rozhodné skutočnosti. Nešlo teda a ani nemohlo\nísť o podanie, ktoré by mohlo ovplyvniť rozsah a spôsob zisťovania skutkového stavu správnym\norgánom, nakoľko navrhovateľ výmazu môže navrhnúť dôkazy len v návrhu na výmaz. Neznamená\nto však, že by išlo o podanie právne bezvýznamné, pretože išlo o podanie, ktorým účastník uplatnil\nsvoje právo v zmysle § 3 ods. 2 správneho poriadku. Zákon o dizajnoch neukladá správnemu orgánu\n\npovinnosť v konaní o návrhu na výmaz doručovať všetky vzájomné podania účastníkom konania. Keďže\nosobitný zákon neupravuje komunikáciu medzi účastníkmi konania a Úradom osobitným spôsobom,\nsprávny orgán musí postupovať podľa ustanovení Správneho poriadku v rozsahu stanovenom v § 30\nZákona o dizajnoch a v zmysle §-u 3 ods. 2 Správneho poriadku musí dať účastníkovi vždy príležitosť,\nokrem iného aj na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia. Keďže v danom prípade nejde o podanie\nneprípustné, ale naopak o podanie, ktorým účastník konania uplatňuje svoje práva, správny orgán\nporušil základné pravidlá konania, keď neumožnil majiteľovi dizajnu oboznámiť sa s obsahom stanoviska\nk jeho vyjadreniu k návrhu na výmaz. Keďže však navrhovateľ v inom podaní ako v návrhu na výmaz\nnemôže navrhnúť iné dôkazy, ktoré by mohli byť podkladom rozhodnutia v zmysle § 45 ods. 3 zákona o\ndizajnoch, nemohla mať táto nesprávnosť v postupe správneho orgánu vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia. Tým, že zákon o dizajnoch koncentruje konanie o návrhu na výmaz dizajnu tak, že\npodkladom rozhodnutia sú skutočnosti zistené z dôkazov navrhnutých v jedinom podaní každého z\núčastníkov konania, navrhovateľa v návrhu na výmaz a majiteľa dizajnu vo vyjadrení k návrhu na výmaz,\nnemohla byť ani narušená rovnosť účastníkov v konaní tým, že navrhovateľovi bolo doručené vyjadrenie\nk návrhu (majiteľovi bol doručený návrh), ale majiteľovi nebolo doručené stanovisko navrhovateľa k\nmajiteľovmu vyjadreniu k návrhu.\nKrajský súd ďalej z obsahu administratívneho spisu zistil, že správne orgány nevykonali dôkaz\nnavrhnutý žalobcom vo vyjadrení k návrhu. Žalobca vo vyjadrení k návrhu na výmaz navrhol vypočuť\nsvedkov na svoje tvrdenie, že dizajn nebol v rozsahu jeho vrchnej časti zverejnený, konkrétne aby\nzodpovedali otázku, či bola vrchná časť prototypov viditeľná a prístupná verejnosti s tým, že môžu byť\nvypočutí aj vo vzťahu k otázke osobitného charakteru dizajnov a celkového dojmu, ktoré vyvolávajú.\nAko svedkov navrhol vypočuť odborného pracovníka ministerstva obrany, osobu zabezpečujúcu\ntechnicko-administratívnu komunikáciu medzi ministerstvom obrany a dodávateľom systému MOKYS,\nspoločnosťou BAE Systems Information & Elektronic Systems Integration Inc. a výrobného riaditeľa\nDelta - Vývoj, s.r.o., podieľajúceho sa na výrobe prototypov DELTA DEFENCE, a.s., t.j. osoby pôsobiace\nv oblasti armádnej techniky, ktoré sa podieľali na procese vývoja systému MOKYS, a keďže majú znalosti\narmádnej techniky možno ich považovať za informovaných užívateľov.\nPodľa krajského súdu dôkaz výsluchom svedkov nebol navrhnutý na skutkové tvrdenia žalobcu, protože\nnebolo sporné, a z vyjadrenia k návrhu na výmaz to vyplýva, že výrobok „Rádioreleová stanica RRS“ bol verejne vystavený. Vyhodnotenie, či bola splnená podmienka sprístupnenia verejnosti je\nprávnym a skutkovým záverom vychádzajúcim zo skutkových zistení z vykonaných dôkazov. Skutkové\nzávery sú výsledkom správnej úvahy, ktorá patrí výlučne do kompetencie správneho orgánu a ktorá je\nvýsledkom hodnotenia dôkazov, ktoré vykonáva správny orgán. Svedecká výpoveď slúži ako dôkazný\nprostriedok k zisteniu skutečností, ktoré svedok vnímal vlastnými zmyslami a nemôže správnu úvahu ani\nprávne hodnotenie nahradiť. Z týchto dôvodov nevykonanie navrhnutého výsluchu navrhnutých osôb\nnepovažoval súd za takú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávnosť rozhodnutia.\nK žalobcom vyjadrenému nesúhlasu s hodnotením dôkazov krajský súd uviedol, že hodnotenie dôkazov\nje v zmysle § 45 ods. 2 zákona o dizajnoch vecou správneho uváženia. V odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia je obsiahnutá úvaha, ktorou sa žalovaný spravoval a námietka žalobcu, že odôvodnenie\nneobsahuje logickú dedukciu k záveru správneho orgánu o tom, že ak je na výkrese rovnaké zobrazenie\nako na vyobrazení zapísaného dizajnu, musel mať žalobca v čase podania prihlášky výkres navrhovateľa\nvýmazu k dispozícii, je v rozpore s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré uvádza, cit.:\n„Na základe obsahu článkov v časopisoch, ako aj ročenky IDEB 2008, a s nimi súvisiacimi fotografiami\n(dôkazový materiál č. 5, str. 54, dôkazový materiál č. 7, str. 57) je možné s istotou konštatovať, že výrobok\noznačený ako rádioreleová stanica - RRS, ktorý je súčasťou mobilného komunikačného systému\nMOKYS, bol vystavený, a teda sprístupnený verejnosti už 29. januára 2008, t.z. pred dátumom práva\nprednosti napadnutého dizajnu. Orgán rozhodujúci o rozklade považuje ďalej za potrebné zdôrazniť,\nže je nedôvodné pripisovať dôkazovým materiálom č. 17 a 18 - výkresy výrobku č. E 24-000-9000 s\nnázvom „RRS“, typ MOKYS, nižšiu dôkaznú hodnotu, ako to požaduje majiteľ. Uvedený dokument je\nriadne označený evidenčným číslom, je z neho zrejmé, o aký výrobok ide, kto je jeho autorom, kedy\nvznikol a tiež to, že pochádza od navrhovateľa výmazu. Podľa orgánu rozhodujúceho o rozklade je ale\nlogické a legitímne, že subjekt, ktorý sa preukázateľne podieľal na tvorbe výkresov výrobkov MOKYS\nako projektant, takéto výkresy v konaní môže predložiť ako dôkazné materiály. Okrem toho v konaní je\nmožné prihliadnuť aj na dôkazné prostriedky interného charakteru, pokiaľ ich vypovedacia hodnota a\n\ndôkazná sila je podporená aj ďalšími dôkazmi predloženými v konaní, ktoré boli sprístupnené relevantnej\nverejnosti. Tak je to aj v tomto prípade, kedy je potrebné posúdiť obsah výkresov nielen samostatne,\nale aj v spojení s ostatnými dôkazmi predloženými v konaní. Ďalej články v ročenke IDEB 2008 a\nčasopise „Dopravné noviny - TRANSPORT“ potvrdzujú, že práve spoločnosť navrhovateľa VÝVOJ\nMartin a. s., bola tým subjektom, ktorý pripravil konštrukčnú dokumentáciu, teda výkresy pre zhotoviteľa\nsamotného výrobku pod označením „RRS“ - spoločnosť DELTA DEFENCE, a.s. Táto spoločnosť\nnásledne, na základe výkresovej dokumentácie zhotovila výrobok pre objednávateľa - spoločnosť BAE\nSystems, ktorá ho predviedla verejnosti. Napriek tomu, že na navrhovateľom predložených dôkazoch\njednotlivo (ročenka IDEB 2008, časopisy) nie je úplne viditeľné vrchné prevedenie vystavených\nexponátov mobilného komunikačného systému MOKYS, konkrétne rádioreleovej stanice „RRS“, na\nzáklade predložených výkresov (dôkazové materiály č. 17 a 18)\na po vyhodnotení dôkazových\nmateriálov vo vzájomných súvislostiach je zrejmé, že práve výrobok, ktorého vonkajšia úprava je zhodná\ns napadnutým dizajnom, bol sprístupnený verejnosti tak na Ministerstve obrany SR, ako i na výstave\nIDEB 2008.“\nPodľa krajského súdu citovaná úvaha nie je vybočením zo zákonných pravidiel dokazovania a skutkový\nzáver, ku ktorému žalovaný dospel je výsledkom logického uvažovania, vychádza z vykonaných dôkazov\nobsiahnutých v spise a súd v rámci prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia nemôže hodnotiť\nvykonané dôkazy svojou vlastnou úvahou. Navyše, žalobca v správnom konaní ani netvrdil, že ním\nvyrobená vystavená „Rádioreleová stanica - RRS“ nebola vyrobená na základe predložených výkresov\nnavrhovateľa výmazu.\nNámietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov krajský súd vyhodnotil ako\nnedôvodnú konštatujúc, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia môže byť spôsobená okrem jeho\nnezrozumiteľnosti aj tým, že chýbajú dôvody. Buď rozhodnutie dôvody neobsahuje vôbec, alebo\nabsentujú skutkové zistenia, na základe ktorých správny orgán rozhodol. Môže ísť aj o prípad, ako\nuvádza žaloba, kedy je rozhodnutie nepreskúmateľné preto, že je založené na skutočnostiach v\nkonaní nezisťovaných, avšak takouto vadou preskúmavané rozhodnutie netrpí. Podľa žaloby žalovaný\nneuviedol, na ktorých relevantných dôkazoch identifikoval vrchnú časť dizajnu tak, že by umožňovala\nbez pochybností konštatovať, že vrchná časť dizajnu bola skutočne identická so skôr sprístupneným\nvýrobkom, a že bola aj viditeľná. Napadnuté rozhodnutie v odôvodnení obsahuje označenie vykonaných\ndôkazov a úvahy správneho orgánu pri ich hodnotení. Skutkové závery žalovaného nevybočujú z\nrámca logického uvažovania a vyplývajú zo skutočností v konaní zisťovaných. Správny orgán jasne a\nzrozumiteľne vysvetlil, ako dospel k záveru o zhodnosti zapísaného dizajnu s verejnosti predstaveným\nprototypom výrobku „Rádioreleová stanica - RRS“ a nesúhlas žalobcu s takýmto odôvodnením\nnespôsobuje nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia.\nZáverom krajský súd uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu\nžalobných dôvodov dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie i predchádzajúce správne konanie nie je\nz dôvodov uvedených v žalobe nezákonné, námietky žalobcu nepovažoval za relevantné pre zrušenie\nrozhodnutia žalovaného, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca aj ďalší účastník konania\nVÝVOJ Martin, a.s., a to v časti výroku o trovách konania.\nŽalobca v odvolaní žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutia\nsprávnych orgánov oboch stupňov zruší, vec vráti žalovanému na ďalšie konanie a prizná mu náhradu\ntrov konania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a pre nedostatok dôvodov. Nestotožnil\nsa s právnym záverom krajského súdu o tom, že porušenie základných pravidiel správneho konania,\nktorých sa výslovne domáhal, nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia a takýto záver považuje za zjavne\nnesprávny a arbitrárny. Zdôraznil, že činnosť orgánov verejnej moci je vedená prísnou ústavnou zásadou\nlegality, obzvlášť pri základných zásadách a pravidlách konania, a preto nie je možné vyhodnotiť, aby\nkonanie vedené v rozpore so základnými zákonnými pravidlami bolo, resp. by mohlo byť zákonné.\nTvrdil, že rozhodnutie vydané v konaní, v ktorom správny orgán bránil plnému uplatneniu všetkých\nprocesných práv nemôže byť zákonné a na tomto závere nemení podľa jeho názoru ani tá skutočnosť,\n\nže účastníci nemohli v týchto podaniach navrhovať nové dôkazy s poukazom na to, že majú k dispozícií\naj iné nástroje ako navrhovanie nových dôkazov, najmä prostriedky argumentácie. Za úplne nesprávnu\npovažoval argumentáciu krajského súdu ohľadne porušenia zásady rovnosti účastníkov a namietal, že\npokiaľ správny orgán zasielal jednému účastníkovi všetky podania, zatiaľ čo druhému dokonca aj napriek\njeho žiadosti rovnakú realizáciu práv odoprel, jednoznačne ich tým postavil do rozdielneho postavenia,\nčím porušil zásadu vyjadrenú v ust. § 4 ods. 2 správneho poriadku.\nTaktiež za nelogický a nesprávny považoval žalobca záver krajského súdu týkajúci sa jeho námietky o\nodmietnutí vykonania jediného dostupného dôkazu, ktorý navrhol keď konštatoval, že v danom prípade\nmal žalobca právo na vykonanie tohto dôkazu, avšak nevykonanie tohto dôkazu nemalo vplyv na\nzákonnosť rozhodnutia. Namietal, že medzi účastníkmi bola daná práve spornosť novosti, sprístupnenia\na osobitného charakteru zapísanej vrchnej časti dizajnov a dôvodil, že výpoveď svedkov treba považovať\nza potrebnú najmä s ohľadom na potrebu získania dostatočných podkladov pre správnu úvahu a\nkvalifikované rozhodnutie žalovaného. Bez vykonania týchto dôkazov správny orgán nezabezpečil\ndostatočný podklad pre svoje rozhodnutie a jeho rozhodnutia nie sú v súlade so zákonom.\nNakoniec žalobca namietal nesprávne posúdenie otázky nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí\nvo vzťahu k ním navrhovanému čiastočnému výmazu. Zotrval na názore, že v rozhodnutiach\nabsentuje zdôvodnenie prečo jeho návrhu v tejto časti nebolo vyhovené. Správny orgán sa nezaoberal\nspornosťou v otázke podmienok na zachovanie zápisu vo vrchnej časti dizajnov, zrejme vychádzajúc\nz nepreukázaného predpokladu, že zapísané dizajny a vystavené exponáty boli identické aj vo vrchnej\nčasti a sprístupnené verejnosti na predmetnej výstave, a vytýkal krajskému súdu, že pokiaľ vyhodnotil\nodôvodnenie rozhodnutí v tomto smere ako dostatočné, vec nesprávne právne posúdil. Súčasne\nodôvodnenie rozhodnutia krajského súdu v tejto časti považuje za nedostatočné.\nĎalší účastník konania VÝVOJ Martin, a.s., podal odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu iba v časti\nvýroku o trovách konania a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti\nzmenil tak, že mu prizná náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že ich vyčísli najneskôr do troch\npracovných dní odo dňa vyhlásenia rozhodnutia alebo od doručenia výzvy. Vo výroku napadnutého\nrozsudku v časti náhrady trov konania sa súd nezaoberal trovami konania ďalšieho účastníka hoci ten bol\nprizvaný do konania súdom, nakoľko mal oprávnený a dôležitý záujem na priebehu a výsledku konania.\nVyjadril presvedčenie, že by nemal mať len pasívne postavenie, ale mal by mať rovnocenné postavenie\nako žalovaný a žalobca, pretože súd konal aj o jeho právach. Poukazom na právnu úpravu § 250k ods. 1\nO.s.p. a § 246c ods. 1 O.s.p. vyslovil názor, že pri posudzovaní jeho nárokov na trovy konania Občiansky\nsúdny poriadok treba vykladať extenzívne, v ktorej súvislosti dal do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 1Sžr/64/2011, 1Sžr/52/2011, 1Sžr/22/2011 a 1Sžr/46/2011 a nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky III. ÚS 212/2009.\nK odvolaniu žalobcu podal žalovaný a ďalší účastník písomne vyjadrenie.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako vecne\nsprávne potvrdiť a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznať. Vyjadril nesúhlas s námietkami\nžalobcu, ktoré sú rozdelené do 3 oblastí a nesúhlasil ani s argumentáciou žalobcu uvedenou v jeho\nodvolaní. K tvrdeniu žalobcu ohľadne nedoručenia mu vyjadrenia navrhovateľa výmazu uviedol, že\nskresľuje závery krajského súdu, ktorý sa v odôvodnení zmieňuje o konkrétnom podaní, a to replike\nnavrhovateľa výmazu k vyjadreniu majiteľa dizajnu k návrhu na výmaz, pričom zdôraznil koncentračnú\nzásadu vyjadrenú v ust. § 38 ods. 7 zákona o dizajnoch s poukazom na to, že týmto podaním\núčastník realizuje svoje právo v zmysle ust. § 3 ods. 2 správneho poriadku, konkrétne právo vyjadriť\nsa k podkladu rozhodnutia správneho orgánu. V súlade s koncentračnou zásadou boli podkladom\npre rozhodnutie len dve podania účastníkov - návrh na výmaz dizajnu a vyjadrenie majiteľa dizajnu.\nŽalobcovi (ako majiteľovi dizajnu) bolo (rovnako ako navrhovateľovi), umožnené realizovať jeho právo\nvyplývajúce z § 3 ods. 2 správneho poriadku, ktoré aj realizoval prostredníctvom vyjadrenia k návrhu\nna výmaz.\n\nVo vzťahu k názoru krajského súdu a jeho konštatovaniu, že boli porušené základné pravidlá konania\nžalovaný zdôraznil a v súlade s odbornou literatúrou uviedol, že nerešpektovanie alebo opomenutie\nzákladných pravidiel konania predstavuje vadu konania, ktorá podľa svojej závažnosti môže viesť\naž k zrušeniu rozhodnutia (citácia Sobihard, J.: Komentár k správnemu poriadku, Košičiarová, S.:\nSprávny poriadok, Komentár, Heuréka 2004, str. 17), čo vážne oslabuje kategorické tvrdenie žalobcu,\nže akékoľvek porušenie základných pravidiel konania sa rovná nezákonnosť. Porušenie základných\npravidiel konania by síce predstavovalo závažnú procesnú chybu v konaní, avšak súčasne je potrebné\nmať na zreteli, že v zmysle ust. § 250i ods. 3 O.s.p. súd nemôže prihliadať na tie vady konania, ktoré\nnie sú žalobcovi na ujmu, a je nepochybné, že ďalšie vyjadrenie majiteľa dizajnu nebolo vzhľadom na\nkoncentráciu konania o výmaze spôsobilé privodiť vecné iné, resp. pre majiteľa dizajnu výhodnejšie\nrozhodnutie. Na podporu uvedeného poukázal žalovaný na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Sž 98-102/02\n(R 122/2003) a rozhodnutie NSS ČR 1 As 41/2009, 7 Afs 205/2006.\nŽalovaný sa vo vyjadrení stotožnil so záverom krajského súdu, že nevykonanie žalobcom navrhnutého\ndôkazu výsluchom navrhovaných osôb nepredstavuje v konkrétnom prípade takú vadu konania, ktorá\nby mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia a odkázal na právnu vetu obsiahnutú v rozhodnutí\nR 122/2003, ktorú citoval. Vykonanie navrhovaného dôkazu nebolo potrebné, nakoľko by nijakým\nspôsobom neprispelo k objasneniu veci. Pri vykonávaní dokazovania správny orgán postupoval tak,\naby konanie zbytočne nezaťažovalo účastníkov a prebehlo hospodárne. Pokiaľ žalobca argumentuje\nzákladným právom na spravodlivé konanie v súvislosti s povinnosťou správneho orgánu odôvodniť v\nrozhodnutí, z akých dôvodov navrhovaný dôkaz nevykonal je toho názoru, že prvostupňové rozhodnutie\nna str. 8 ods. 4, aj druhostupňové rozhodnutie na str. 7 ods. 4, obsahovalo v tomto ohľade dostatočné\nodôvodnenie. Námietka žalobcu o nesprávnom posúdení veci prvostupňovým súdom týkajúca sa otázky\nnepreskúmateľnosti preskúmavaných rozhodnutí je vzhľadom na uvedené nedôvodná.\nÚčastník konania - VÝVOJ Martin, a.s., vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol odvolanie zamietnúť,\nrozhodnutie krajského súdu potvrdiť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania. Vyslovil názor, že\nprvostupňový správny orgán nemá povinnosť zasielať následné vyjadrenia alebo stanoviská protistrane\na pokiaľ by tak aj urobil, bolo by to v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania a hrubým\nvybočením z rozhodovacej praxe prvostupňového správneho orgánu. Súhlasil s postupom krajského\nsúdu keď uvedené posúdil tak, že došlo k porušeniu pravidiel správneho konania, avšak toto porušenie\nnemalo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Dokazovanie novosti a osobitého charakteru\ndizajnu má špecifickú povahu a pre sprístupnenie v prípade dizajnov je výslovne postačujúce vystavenie\ndizajnu, čo je podstatným rozdielom oproti skúmaniu novosti pri patentoch a úžitkových vzoroch.\nNepovažoval za rozhodné subjektívne hľadisko, či tretie osoby využili možnosť zoznámiť sa s dizajnom.\nPodľa jeho názoru podstatným je, či mali možnosť sa s dizajnom zoznámiť s poukazom na to, že\nmajiteľ dizajnu vo svojom pôvodnom vyjadrení spochybnil len sprístupnenie dizajnov na prezentácii pred\nMinisterstvom obrany SR dňa 29. januára 2008, a vo vzťahu k ostatným sprístupneniam uznal, že sú\npreukázané avšak len sčasti. Už len toto jedno vystavenie, ktoré nebolo v konaní sporné, je dostatočné\nna výmaz dizajnu. Pokiaľ by mali byť svedkovia vypočutí k otázke osobitého charakteru dizajnov, tak by\nsa jednalo o vyjadrenie k právnej veci, k čomu nemajú žiadnu kompetenciu a jedine by mohli prezentovať\nsvoj osobný názor. Krajský súd sa uvedenými skutočnosťami podrobne zaoberal, vyhodnotil ich vo\nvzájomnej súvislosti a výsledok tohto posúdenia nie je možné vnímať ako vychádzajúci z nesprávneho\nprávneho posúdenia.\nVo vzťahu k čiastočnému výmazu dizajnu, v súvislosti s tým, že napadnutý dizajn na výstave IDEB 2008\nbol zverejnený, avšak bol výškovo obmedzený (od čoho chcel žalobca odvodiť nutnosť len čiastočného\nvýmazu) uviedol, že inštitút čiastočného výmazu je použiteľný pri hromadných dizajnoch nie pri dizajne s\njedným variantom a s jedným vyobrazením. Výkresová dokumentácia nebola dôkazom o sprístupnení a\non netvrdil, že tento výkres sprístupnil verejnosti, ale tvrdil, že predmet znázornený na výkrese sprístupnil\nna výstavách a tiež aj v časopisoch s poukazom na to, že výkresová dokumentácia vo vzájomnej\nspojitosti s ostatnými dôkazmi podporila zistenie, že identifikačný názov a skratka skôr sprístupnených\ndizajnov sa zhodujú s označením ako si ho pre prihlášku zvolil žalobca, čím len podporil predstavu o\núplnej zhodnosti skúmaných dizajnov, považujúc spochybňovanie identifikácie vystavovaných dizajnov\nzo strany žalobcu za účelové. Krajský súd sa zaoberal všetkými skutočnosťami, vec správne právne\nposúdil a rozhodnutie neobsahuje žiadnu chybu, ktorá by bola relevantným odvolacím dôvodom.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaniach (§ 246c\nods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.,\na po tom, ako bol deň vyhlásenia rozhodnutia zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>\nrozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nZ obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného najvyšší\nsúd zistil skutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto pre účastníkov\nznáme fakty a skutočnosti nebude nadbytočne opakovať a len v stručnosti z neho vyberá nasledovné.\nNa základe žiadosti doručenej prvostupňovému správnemu orgánu 28.10.2009 bol do registra dizajnov\nzapísaný dizajn č. 27621 s názvom „Rádioreleová stanica - RRS“. Predmetom dizajnu je Rádioreleová\nstanica RRS vo forme kontajnera, ktorá je členom prenosného komunikačného systému MOKYS s\nhlavnou úlohou zosiľovacej stanice, poskytujúc rozsah rozšírených kapacít transmisii medzi vozidlami\nMSU. Funkcia zosiľovacej úlohy RRS umožňuje prístup k MOKYSu pre užívateľov bojového rádia v\nrámci komunikačného dosahu umožňujúceho využitie hlasových a dátových služieb MOKYSu za účelom\npodelenia sa o informácie s inými pripojenými užívateľmi MOKYSu. Ďalší účastník podaním doručeným\nsprávnemu orgánu 30. apríla 2010 navrhol, aby bol uvedený dizajn z registra dizajnov vymazaný.\nÚrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky vydal 22.02.2011 rozhodnutie zn. PD 52-2009/D\n27621-I/10-2011, ktorým bol dizajn č. 27621 s názvom „Rádioreleová stanica - RRS“ vymazaný z registra\ndizajnov v zmysle § 36 zákona č. 444/2002 Z.z. o dizajnoch v znení neskorších predpisov. Napadnutý\ndizajn č. 27621 s dátumom prednosti 28.10.2009 bol do registra priemyselných vzorov zapísaný\n12.01.2010, pričom dňa 08.03.2011 bol zápis dizajnu zverejnený vo Vestníku úradu. Prvostupňový\nsprávny orgán po posúdení všetkých dôkazov zistil, že predmet napadnutého dizajnu bol verejne\nvystavený už v čase pred podaním prihlášky napadnutého dizajnu a preto nespĺňa základnú podmienku\nstanovenú v § 36 ods. 1 písm. b/ Zákona o dizajnoch, konkrétne podmienku novosti. Do registra bol\nnapadnutý dizajn teda zapísaný v rozpore s podmienkami na jeho zápis.\nKontajner Rádioreleovej stanice RRS bol ako súčasť mobilného komunikačného systému MOKYS\nspoločnosti BAE SYSTEMS sprístupnený verejnosti na výstave IDEB 2008 konanej na výstavisku\nINCHEBA EXPO Bratislava v dňoch 28.-30.04.2008. Špeciálna ročenka IDEB 2008 obsahuje\nfotodokumentáciu a informácie o výstave vojenskej obrannej techniky, pričom na str. 100-103 opisuje\nvojenský mobilný komunikačný systém MOKYS. Z fotografií uverejnených napr. v záverečnej správe\nIDEB 2008 vyplýva, že exponáty komunikačného systému MOKYS boli umiestnené na voľne prístupnom\npriestranstve tak, že návštevníci výstavy mali k vystaveným exponátom neobmedzený prístup, z čoho\njednoznačne vyplýva, že bola naplnená podmienka sprístupnenia výrobku zhodného s napadnutým\ndizajnom verejnosti v súlade s § 6 ods. 1 zákona o dizajnoch, keďže možnosť oboznámiť sa s celým\ndizajnom vystavených exponátov reálne existovala. Ďalšie predložené dokumenty, ktorými sú projektová\ndokumentácia - výkresy vytvorené navrhovateľom výmazu, sami osebe nepredstavujú námietku proti\nnovosti, preukazujú však zobrazený kontajner Rádioreleovej stanice „RRS“ vytvorený zamestnancami\nnavrhovateľa výmazu v projekte MOKYS, ktorého dizajn je zhodný s napadnutým dizajnom tak, ako bol\nspolu s vyobrazením prihlásený. Aj názov kontajnera tvoriaceho systém MOKYS je zhodný s názvom\npoužitým v napadnutom dizajne.\nProti rozhodnutiu Úradu priemyselného vlastníctva SR podal žalobca rozklad, v ktorom namietal,\nže dôkazné materiály predložené navrhovateľom výmazu nie sú dostatočné pre posúdenie novosti\nnapadnutého dizajnu a nepreukazujú, že na výstave IDEB 2008 bol verejnosti sprístupnený exponát,\nktorý sa zhoduje s napadnutým dizajnom. Podľa majiteľa napadnutého vzoru (žalobcu) sú splnené\npodmienky len podľa § 36 ods. 7 zákona o dizajnoch - t.j. len na vykonanie čiastočného výmazu dizajnu.\nŽalobca spochybnil dôkaznú hodnotu navrhovateľom predložených výkresov a namietal porušenie\n\nustanovení zák. č. 71/1967 Zb., pretože žalovaný nenariadil ústne pojednávanie, neboli vypočutí\nnavrhnutí svedkovia a nebolo mu doručené vyjadrenie navrhovateľa výmazu.\nPredsedníčka úradu rozhodnutím z 23.11.2011 zn. PD 52-2009/D 27621 II/135-2011 žalobcom podaný\nrozklad zamietla a rozhodnutie prvostupňového orgánu o výmaze napadnutého dizajnu potvrdila, keďže\nboli naplnené podmienky na výmaz v zmysle § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o dizajnoch v nadväznosti\nna § 4 ods. 1 a 2 tohto zákona. Z odôvodnenia vyplýva, že žalovaný sa zameral na preskúmanie\nnavrhovateľom predložených dôkazných materiálov (ktorých dôkaznú hodnotu žalobca v rozklade\nspochybnil) vo vzťahu k prijatému záveru prvostupňového orgánu o tom, že nimi bolo preukázané, že\nobidva kolízne dizajny sú zhodné, a že vonkajšia úprava napadnutého dizajnu bola zapísaná do registra\nv rozpore so zákonom o dizajne, pretože nespĺňala podmienku novosti. Podrobne špecifikoval vonkajšie\ncharakteristické znaky dizajnu č. 27621 vyplývajúce z jeho vyobrazenia a vyhodnotil navrhovateľom\npredložené dôkazné materiály preukazujúce nedostatok novosti napadnutého dizajnu (špecifikované\npod bodom 1 až 22). Žalovaný dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán správne vyhodnotil\nnavrhovateľom predložené dôkazové materiály, ktorými bolo preukázané, že pred dátumom vzniku\npráva prednosti napadnutého dizajnu bola sprístupnená verejnosti vonkajšia úprava výrobku, ktorá je s\nním zhodná. Konštatoval, že z článku v časopise „Dopravné noviny Transport“ a špeciálnej ročenky k\nvýstave IDEB 2008 „IDEB EXCLUSIVE“ vyplýva, že spoločnosť BAE Systems je hlavným kontraktorom\na integrátorom mobilného komunikačného systému MOKYS, táto spolupracovala na realizácii systému\nso spoločnosťami žalobcu i ďalšieho účastníka, a tiež z neho vyplýva, z akých podsystémov pozostáva\nsystém MOKYS. Navrhovateľ výmazu (ďalší účastník) ako projektant konštrukčnej dokumentácie\nsystému MOKYS predložil výkresy č. E 24-000-9000 (dôkazy č. 17 a 18), na ktorých je zobrazený\nkontajner s názvom „RRS“ typ MOKYS, ktorý sa presne zhoduje s napadnutým dizajnom, a to nielen\nv tom, že ide zjavne o ten istý dizajn, ale v prípade dôkazového materiálu č. 17 sa jedná o ten istý\nvýkres. Pritom je zrejmé, že majiteľ (žalobca) mal k dispozícii konštrukčnú dokumentáciu vyhotovenú\nnavrhovateľom výmazu, keďže medzi nimi existovala pracovná spolupráca a obidva subjekty sa\nzúčastňovali na realizácii toho istého projektu MOKYS pre spoločnosť BAE Systems. Predložené dôkazy\npotvrdzujú, že spoločnosť navrhovateľ výmazu pripravila konštrukčnú dokumentáciu - výkresy pre\nzhotoviteľa (žalobca) samotného výrobku pod označením „RRS“, ktorý následne na základe výkresovej\ndokumentácie zhotovil výrobok pre objednávateľa - spoločnosť BAE Systems, ktorá ho predviedla\nverejnosti. Podľa žalovaného je nedôvodné pripisovať namietaným dôkazným materiálom - výkresom\nč. E 24-000-9000 nižšiu dôkaznú hodnotu, protože uvedené výkresy sú riadne označené evidenčným\nčíslom, je z nich zrejmé o aký výrobok ide, kto je jeho autorom, kedy vznikol a tiež to, že pochádza\nod navrhovateľa výmazu. K takým dôkazným prostriedkom, i keď sú interného charakteru, správny\norgán prihliadal, pretože ich vypovedacia hodnota a dôkazná sila je podporená aj ďalšími dôkazmi\npredloženými v konaní, ktoré boli sprístupnené relevantnej verejnosti. Správny orgán preto predmetné\nvýkresy (ich obsah) posúdil nielen samostatne, ale aj v spojení s ostatnými dôkazmi predloženými v\nkonaní, a z týchto bolo preukázané, že výrobok označený ako „Rádioreleová stanica - RRS“, ktorý je\nsúčasťou mobilného komunikačného systému MOKYS bol vystavený, a teda sprístupnený verejnosti\npred dátumom práva prednosti napadnutého dizajnu, a to 29. januára 2008 na Ministerstve obrany SR,\nako aj na výstave IDEB 2008, konanej v dňoch 28. až 30. apríla 2008 na výstavisku INCHEBA EXPO\nBratislava. Napriek tomu, že na navrhovateľom predložených dôkazoch jednotlivo (ročenka IDEB 2008,\nčasopisy) nie je úplne viditeľné vrchné prevedenie vystavených exponátov mobilného komunikačného\nsystému MOKYS, konkrétne rádioreleovej stanice „RRS“, na základe predložených výkresov (dôkazné\nmateriály č. 17 a 18) a po vyhodnotení ostatných dôkazných materiálov vo vzájomných súvislostiach\nje podľa zrejmé, že práve výrobok, ktorého vonkajšia úprava je zhodná s napadnutým dizajnom, bol\nsprístupnený. K námietke žalobcu uvedenej v rozklade ohľadne porušenia ust. § 3 ods. 2 správneho\nporiadku tým, že správny orgán majiteľovi (žalobcovi) nezaslal vyjadrenie navrhovateľa zo 6. decembra\n2010 žalovaný poukázal na to, že ani zo zákona o dizajnech, ani zo správneho poriadku mu nevyplýva\npovinnosť zaslať opakovane podania účastníkov konania navzájom. Navrhovateľovi výmazu správny\norgán zaslal vyjadrenie majiteľa z dôvodu, že ho o zaslanie výslovne požiadal. Naopak, majiteľ o\nzaslanie vyjadrenia navrhovateľa nepožiadal a navyše mal možnosť počas konania nahliadať do spisu.\nK námietke majiteľa o nenariadení ústneho pojednávania žalovaný uviedol, že správny orgán nemá\npovinnosť, ale len možnosť nariadiť ústne pojednávanie (§ 38 ods. 5 Zákona o dizajnoch). Správny orgán\nnepovažoval nariadenie ústneho pojednávania za dôvodné, nakoľko dôkazy predložené účastníkmi\nkonania vyhodnotil ako dostatočné pre rozhodnutie vo veci a v zmysle § 38 ods. 7 zákona o dizajnoch\nnie je prípustné predkladať nové dôkazové materiály. Prvostupňový správny orgán rozhodol správne,\n\nkeď konštatoval naplnenie podmienok na výmaz predmetného dizajnu v zmysle § 36 ods. 1 zákona\no dizajnoch, pretože napadnutý dizajn č. 27621 nespĺňal v čase podania prihlášky dizajnu podmienku\nnovosti.\nUznesením č. k. 24S/10/2012-20 zo dňa 15.06.2012 pribral krajský súd do konania ďalšieho účastníka\nVÝVOJ Martin, a.s., Martin, ktorý bol v správnom konaní navrhovateľom výmazu napadnutého dizajnu,\nktorého práva a povinnosti ako účastníka správneho konania by mohli byť v prípade zrušenia\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného dotknuté (§ 250 ods. 1 O.s.p.).\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).\nNajvyšší súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a právnych záverov spolu so\nsprávnou citáciou príslušných zákonných ustanovení a k úplným a vyčerpávajúcim dôvodom uvedeným\nv rozsudku krajského súdu v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 2 O.s.p. na zdôraznenie správnosti\ndôvodov dodáva.\nPredmetom odvolacieho konania je rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PD 52-2009/D27621 II/135-2011 zo dňa 23.11.2011, ktorým bol\nzamietnutý rozklad a bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. PD 52-2009/\nD27621-I/10-2011 zo dňa 22.02.2011 vo veci návrhu na výmaz dizajnu č. 27621 s názvom „Rádioreleová\nstanica - RRS“, ako aj zákonnosť postupu, ktorý vydaniu týchto rozhodnutí predchádzal.\nZákon č. 444/2002 Z.z. o dizajnoch v znení neskorších predpisov v ustanovení § 1 ods. 1 upravuje\nprávne vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením, právnou ochranou a uplatnením dizajnu.\nPodľa ust. 2 písm. a/ zákona č. 444/2002 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie dizajnom vonkajšia\núprava výrobku alebo jeho časti spočívajúca v znakoch, ktorými sú najmä línie, obrysy, farby, tvar,\nštruktúra alebo materiál samého výrobku alebo jeho zdobenia.\nDizajn je spôsobilý na ochranu, ak je nový a má osobitý charakter (§ 3 ods. 1 zákona).\nPodľa ust. § 4 ods. 1 a 2 citovaného zákona, dizajn sa považuje za nový, ak nebol zhodný dizajn\nsprístupnený verejnosti pred dňom vzniku práva prednosti (§ 32). Dizajny sa považujú za zhodné, ak sa\nich znaky odlišujú iba v nepodstatných detailoch.\nDizajn má osobitý charakter, ak sa celkový dojem, ktorý vyvoláva u informovaného užívateľa, odlišuje\nod celkového dojmu, ktorý u takého užívateľa vyvoláva dizajn sprístupnený verejnosti pred dňom vzniku\npráva prednosti (§ 32) (§ 5 ods. 1 citovaného zákona).\nPodľa ust. § 6 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona, dizajn sa považuje za sprístupnený verejnosti, ak bol\nzverejnený po zápise do registra dizajnov (ďalej len „register“) alebo vystavený, použitý v obchode, alebo\ninak sprístupnený verejnosti pred dňom vzniku práva prednosti. To neplatí, ak sa takéto sprístupnenie\nnemohlo pri bežnom obchodnom styku stať známym špecialistom v príslušnom odvetví pred dňom\nvzniku práva prednosti (§ 32).\n\nDizajn sa nepovažuje za sprístupnený verejnosti, ak bol tretej osobe sprístupnený pod podmienkou\ndôvernosti.\nDizajn, na ktorý sa požaduje ochrana podľa tohto zákona, sa nepovažuje za sprístupnený verejnosti,\nak bol sprístupnený verejnosti pôvodcom dizajnu, jeho právnym nástupcom alebo treťou osobou ako\ndôsledok poskytnutia informácie alebo konania pôvodcu dizajnu alebo jeho právneho nástupcu počas\n12 mesiacov pred dňom vzniku práva prednosti (§ 32); to platí aj v prípade, ak bol dizajn sprístupnený\nverejnosti ako dôsledok zneužitia vzťahu k pôvodcovi alebo jeho právnemu nástupcovi.\nNa konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon\nč. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov o správnom konaní) s výnimkou ustanovení § 19, § 23, §\n28 až 30, § 32, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 61 ods. 1 (§ 30 zákona o dizajnoch).\nPodľa ust. § 36 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona, úrad vymaže zapísaný dizajn z registra (ďalej len\n„výmaz“), ak zistí, že bol zapísaný v rozpore s podmienkami na jeho zápis do registra podľa § 3 až 7,\n§ 9 alebo § 10.\nPodľa ust. § 36 ods. 6, 7 citovaného zákona, úrad môže vymazať zapísaný dizajn z registra podľa odseku\n1 písm. a/ a b/ aj z vlastného podnetu.\nZapísaný dizajn možno podľa odseku 1 písm. b/, d/, e/ alebo f/ vymazať aj čiastočne, ak bude po takomto\nvýmaze aj v pozmenenej forme spĺňať podmienky ochrany.\nPodľa ust. § 38 ods. 2, 5 a 7 citovaného zákona, ak konanie nebolo zastavené podľa odseku 1, úrad\ndoručí návrh na výmaz majiteľovi zapísaného dizajnu a zároveň ho vyzve, aby sa k návrhu v určenej\nlehote vyjadril.\nAk to vyžaduje povaha veci, môže úrad nariadiť ústne pojednávanie. Úrad určí deň ústneho\npojednávania a zároveň doručí navrhovateľovi vyjadrenie majiteľa zapísaného dizajnu k návrhu na\nvýmaz.\nRozšírenie, či doplnenie návrhu na výmaz, ako aj rozšírenie, či doplnenie vyjadrenia majiteľa zapísaného\ndizajnu nie je prípustné a na takéto rozšírenie alebo doplnenie úrad v rámci konania a rozhodovania\nvo veci neprihliada.\nPodľa ust. § 45 ods. 1, 2 a 3 citovaného zákona, účastník konania pred úradom je povinný predložiť\nalebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.\nÚrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\nÚrad rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi\nkonania predložené alebo navrhnuté.\nZákladné pravidlá konania sú upravené v upravené v § 3 správneho poriadku.\nNajvyšší súd konštatuje, že ide o obdobnú vec, ktorá bola predmetom konania pred odvolacím súdom\n(v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Sžhuv/3/2012, sp. zn. 5 Sžhuv/3/2012, sp. zn. 5 Sžhuv/4/2012 ) a\nžalobca i žalovaný je v uvedených veciach totožný.\n\nJe potrebné zdôrazniť, že povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci je svojou činnosťou napĺňať\nlegitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna\nistota, a s princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach\nrovnako.\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že vo všetkých vyššie uvedených veciach bolo podstatnou odvolacou\nnámietkou porušenie procesných predpisov a nesprávne posúdenie veci.\nV zmysle § 250i ods. 3 O.s.p. je povinnosťou súdu skúmať, či porušenie procesných predpisov malo,\nalebo mohlo mať za následok ujmu na právach účastníkov konania. Na vady, ktoré nie sú žalobcovi\nna ujmu, alebo ktoré žalobca sám zavinil, súd neprihliada. V súlade s uvedenou právnou úpravou\nkrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia správne konštatoval, že došlo k porušeniu základného\npravidla správneho konania upraveného v § 3 ods. 2 správneho poriadku žalovaným, keď neumožnil\nžalobcovi oboznámiť sa s obsahom stanoviska k jeho vyjadreniu k návrhu na výmaz, avšak táto\nvada postupu správneho orgánu skutočne nemohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nKrajský súd poukazom na koncentračnú zásadu a na § 45 ods. 3 zákona o dizajnech (v zmysle ktorého\npodkladom pre rozhodnutie je skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania\npredložené alebo navrhnuté) zdôraznil, že v zmysle § 38 ods. 7 zákona o dizajnoch je vylúčené, aby\nsprávny orgán prihliadol na iné skutočnosti a dôkazy ako na tie, ktoré boli obsiahnuté v podaniach\núčastníkov, ktorými sú návrh na výmaz a vyjadrenie k návrhu.\nK uvedenému najvyšší súd uvádza, že opomenutím doručenia vyjadrenia navrhovateľa na výmaz\n(ďalšieho účastníka) žalobcovi sa nejedná o tak závažný zásah do práv žalobcu, ktorý by spôsoboval\nnezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu.\nPokiaľ ide o ďalšiu námietku žalobcu, že správny orgán tým, že nezasielal všetky podania obom\núčastníkom, ale iba navrhovateľovi výmazu, odoprel rovnakú realizáciu práv a jednoznačne tým\npostavil účastníkov konania do rozdielneho postavenia (porušenie zásady rovnosti upravenej v § 4\nods. 2 správneho poriadku), aj túto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Obsahom práva rovnosti\n(všeobecná procesná rovnosť, zakotvené v čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky a obdobne čl. 37 Listiny\nzákladných práv a slobôd), ako jedného z ústavnoprávnych princípov súdneho procesu spočíva v tom,\nže všetci účastníci konania majú rovnaké práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnaných\npodmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán.\nZ právnej úpravy v zákone o dizajnoch ani zo správneho poriadku nevyplýva správnemu orgánu\npovinnosť zasielať opakované podania účastníkom konania navzájom, čo žalovaný považoval za\nsúladné so zásadami hospodárnosti a rýchlosti konania. Na základe výslovnej žiadosti žalobcu došlo\nk zaslaniu vyjadrenia (repliky) na vyjadrenie žalobcu navrhovatelovi, čo vyplýva z administratívneho\nspisu. Povinnosťou správneho orgánu je postupovať v súlade so správnym poriadkom a pri absencii\nosobitnej úpravy v zákone o dizajnoch, nemožno túto miernu nerovnováhu v postavení oboch účastníkov\npovažovať za dôvod zrušenia rozhodnutia pre jeho nezákonnosť.\nPri posudzovaní ujmy na právach žalobcu, a to aj v spojitosti s jeho povinnosťou v konaní vystupovať\naktívne, táto nie je natoľko významná, aby odôvodňovala zrušenie rozhodnutia. Zaslaním vyjadrenia\n(repliky) na vyjadrenie žalobcu k návrhu na výmaz by sa žalobca s uvedeným iba oboznámil a nemalo by\nto vplyv na samotnú rozhodovaciu činnosť správneho orgánu, resp. v prípade zrušenia rozhodnutia pre\nnapravenie uvedeného procesného pochybenia, nepredstavovalo by reálnu možnosť dosiahnutia pre\nžalobcu priaznivejšieho rozhodnutia. Zo skutkových okolností daného prípadu najvyšší súd vyhodnotil\nako nedôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že krajský súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu\nveci keď porušenie procesných zásad a procesných pochybení žalovaného nepovažoval za dôvod\nnezákonnosti rozhodnutia.\n\nČo sa týka námietky žalobcu - odmietnutie vykonania dôkazu, výsluchu navrhnutých svedkov, je treba\nuviesť, že žalovaný vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz\njednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Účastníci konania navrhujú alebo predkladajú\ndôkazy, pričom dokazovanie v správnom konaní vykonáva správny orgán (§ 45 ods. 2 zákona o\ndizajnoch).\nV danom prípade, vzhľadom na koncentračnú zásadu, je správny orgán v rámci vykonávania\ndokazovania viazaný návrhmi na vykonanie dokazovania alebo predloženými dôkazmi účastníkmi\nkonania, na základe ktorých v procese hodnotenia dospeje k skutkovým záverom. V rámci dokazovania\nje správny orgán oprávnený rozhodovať o tom, ktorý dôkaz vykoná a ktorý nepovažuje za potrebné\nvykonať, pričom dôvod pre ktorý navrhnutý dôkaz nevykonal je povinný v rozhodnutí odôvodniť. Súhrné\nzistenie skutkového stavu v rozhodnutí je dôležité pre záver a rozhodujúce pre právne posúdenie veci.\nHodnotenie dôkazov ako myšlienkový proces správneho orgánu sa musí odzrkadľovať v odôvodnení\nrozhodnutia.\nArgumentácia žalobcu, ktorá sa vzťahovala k potrebe vykonať navrhované dôkazy nie je relevantným\ndôvodom spochybňujúcim zákonnosť postupu žalovaného, ktorý by mal za následok nezákonnosť\nrozhodnutia. Žalovaný nevyhovenie návrhu na vykonanie dôkazu výsluchom svedkov náležite odôvodnil\na nevykonanie tohoto dôkazu nemá za následok nedostatočne zistený skutkový stav danej veci.\nZásadnou otázkou v danom prípade bolo preukázanie, či predmet posúdenia spĺňa podmienku novosti,\nna ktorú skutočnosť žalovaný svoju pozornosti v rámci dokazovania zameral a skúmal, či a akým\nspôsobom bol predmet posúdenia sprístupnený verejnosti, ktorá skutočnosť vyplývala z listinných\ndôkazov.\nNajvyšší súd nezistil ani opodstatnenosť ďalšej odvolacej námietky žalobcu, keď tvrdil, že krajský súd\nsa v dôvodoch nedostatočne zaoberal a vysporiadal s námietkou nepreskúmateľnosti napadnutých\nrozhodnutí vo vzťahu k čiastočnému výmazu. Z dôvodov rozsudku krajského súdu vyplýva, že sa\ntouto námietkou zaoberal, skutkový a právny záver v odôvodnení uviedol a skonštatoval, že absenciou\nskutkových zistení rozhodnutie správneho orgánu netrpí, keďže je z neho zrejmé označenie vykonaných\ndôkazov, úvahy pri ich hodnotení, ktoré nevybočujú z rámca logického uvažovania a vyplývajú zo\nskutočností, ktoré boli v konaní zisťované.\nNeopodstatnené je tiež tvrdenie žalobcu týkajúce sa nedostatočného zdôvodnenia, prečo nie je možné\nvykonať len čiastočný výmaz dizajnu. Z obsahu rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že splnenie zákonnej\npodmienky podmieňujúcej výmaz predmetného dizajnu správne orgány skúmali a posudzovali ako celok,\nvychádzajúc z charakteru a účelu predmetu posudzovania, čo vyplýva aj z administratívneho spisu.\nPredmet posudzovania bol sprístupnený verejnosti tak na Ministerstve obrany Slovenskej republiky, ako\ni na výstave IDEB 2008, a preto treba považovať za právne bezvýznamné, či verejnosť sa oboznámila\ni so všetkými jej časťami.\nSprávny orgán jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ako dospel k záveru o zhodnosti zapísaného dizajnu\nverejnosti predstaveným prototypom výrobku „Releová stanica - RRS“. Nesúhlas žalobcu s takýmto\nodôvodnením nespôsobuje jeho nepreskúmateľnosť.\nZ vyššie uvedených dôvodov odvolacie námietky žalobcu nepovažoval najvyšší súd za také, ktoré by\nmohli byť dôvodom na zmenu rozhodnutia krajského súdu.\nK odvolaniu ďalšieho účastníka v časti výroku o náhrade trov konania najvyšší súd uvádza nasledovné.\nPodľa § 250ja ods. 7 O.s.p. ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej\nveci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na\npodobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.\n\nNa základe vyššie citovaného ustanovenia senát najvyššieho súdu poukazuje na dôvody uvedené v\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžhuv/3/2012 zo dňa 19. júna 2013, s ktorými\nsa v plnom rozsahu stotožňuje a zároveň v súlade s ustanovením § 250ja ods. 7 O.s.p. uvádza text jeho\nodôvodnenia nasledovne:\n„Odvolací súd odvolanie ďalšieho účastníka konania proti rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej\nčasti týkajúcej sa náhrady trov konania taktiež nepovažoval za dôvodné.\nUstanovenie § 250k O.s.p. je osobitným ustanovením, ktoré upravuje právo na náhradu trov konania iba\núspešného žalobcu a v podstate vylučuje priznanie náhrady trov konania inému i pribratému účastníkovi.\nZ citovaného ustanovenia explicitne vyplýva, že náhrada trov konania patrí len žalobcovi, ktorý má\núspech celkom alebo sčasti.\nUvedená problematika (priznanie náhrady trov konania pribratému účastníkovi) bola už predmetom\njudikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžp/8/2012 zo dňa 30. januára 2013, sp. zn. 2Sžp/25/2011 zo dňa\n30. mája 2012 a pod sp. zn. 8Sžp/11/2012 zo dňa 19. marca 2013, z ktorých znenie právneho názoru\nvzťahujúceho sa k náhrade trov konania pribratého účastníka cituje.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení vo veci sp. zn. 8Sžp/11/2013 vyslovil právny názor, že\n„nemožnosť priznania náhrady trov konania úspešnému žalovanému, resp. účastníkom konania, ktorých\nsúd pribral do konania podľa § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p by síce mohla byť chápaná ako narušenie\nzásady rovnosti účastníkov konania, avšak na druhej strane za súčasnej právnej úpravy nemožno od\nžalobcu spravodlivo žiadať, aby nahradil trovy vzniknuté účastníkovi, ktorého súd musí podľa § 250 ods.\n1 veta druhá O.s.p. pribrať do konania, hoci žalobca jeho pribratie do konania sám ovplyvniť nemohol“.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 2Sžp/25/2011 konštatoval, že „(pribratý) účastník\nkonania nie je povinný byť právne zastúpený a v prípade, ak realizuje svoje právo na právne zastúpenie\nv tomto postavení, je povinný náklady spojené s takýmto zastúpením znášať sám“.\nS poukazom na uvedenú konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odvolací senát\ntaktiež považoval za správny výrok krajského súdu o trovách konania, keď prvostupňový súd v súlade\ns ust. § 250k ods. 1 O.s.p. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalobcovi náhradu trov konania\nnepriznal z dôvodu jeho neúspechu v tomto konaní.\nOdvolací súd súčasne v danej súvislosti dáva do pozornosti, že úprava trov konania v správnom\nsúdnictve, najmä pokiaľ ide o konanie podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\nsa vyznačuje osobitosťou, pričom zúžený výklad nemusí reflektovať na všetky situácie, najmä keď\naplikáciou ust. § 246c ods. 1 sa nedá úplne vylúčiť možnosť priznať náhradu účelne vynaložených trov\nkonania samotnému žalovanému správnemu orgánu z dôvodu jeho úspechu v konaní. Vychádzajúc\nz ust. § 250 ods. 1 O.s.p. možno za účastníka konania v konaní o žalobe považovať aj účastníka\nsprávneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.\nJe síce nepochybné, že ďalší účastník má právo vystupovať v konaní aktívne, avšak pri zohľadnení\nosobitností konania podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a osobitnej úpravy\ntrov konania, jeho argumentáciu nie je možné považovať za podmieňujúcu pre prijatie záveru krajského\nsúdu o zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené dôvody napadnutý rozsudok krajského\nsúdu ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v\nspojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. Žalobcovi náhradu trov tohto konania\nnepriznal, pretože v konaní nebol úspešný, žalovanému z dôvodu, že mu ich náhradu zákonodarca v\ntomto konaní nepriznáva a ďalšiemu účastníkovi z dôvodov v zmysle názoru prezentovanému vyššie.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24S/10/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}