{"guid": "dca301d7-4ddd-4068-930a-6cfea35f3dcf:c66a438e-16e8-4212-acfb-16225222fa80", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6012200058.1", "spisova_znacka": "1So/52/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/52/2012 z 14. 5. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 14. mája 2013, sp. zn. 1So/52/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6012200058.1", "identifikacne_cislo": "6012200058", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2013-05-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-207.odsek-1", "nazov": "§ 207 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-207.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-207"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-207"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c66a438e-16e8-4212-acfb-16225222fa80", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200058.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200058.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200058.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1So/52/2012\n6012200058\n14. 05. 2013\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2013:6012200058.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej\nveci navrhovateľa: H. X., nar. XX. G. XXXX, bytom U., XXX XX F., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa\n- ústredie, so sídlom Ulica 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí\nsprávneho orgánu v dávkovom konaní, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v\nBanskej Bystrici zo dňa 18. apríla 2012 č. k. 21Sd/12/2012-38, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18. apríla 2012 č.\nk. 21Sd/12/2012-38 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 18. októbra 2011 a\nrozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 13. septembra 2011 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\nRozhodnutie 1/:\n1. Rozhodnutím č.: XXX XXX XXXX X z 13. septembra 2011 odporkyňa ako prvostupňový správny orgán\nv zmysle § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej v texte rozsudku tiež „zák. č.\n461/2003 Z.z.“) uvoľnila výplatu predčasného starobného dôchodku v sume 281,10 €, a to od 0l.08.2011.\nPodľa § 112 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia\n(13.09.2011) výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej\nsume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.\n2. Svoje prvé rozhodnutie odporkyňa odôvodnila po citácii z hore uvedeného ustanovenia stručne tým,\nže nakoľko od 01. augusta 2011 zaniklo navrhovateľovi povinné dôchodkové poistenie zamestnanca\na súčasne navrhovateľ požiadal o vyplácanie predčasného starobného dôchodku, s odkazom na § 67\nods. 5 a § 109 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. podľa odporkyne vznikol navrhovateľovi nárok na výplatu\npredčasného starobného dôchodku od hore uvedeného dátumu v sume 281,10 € mesačne.\nPodľa § 67 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. v hore uvedenom znení nárok na výplatu predčasného\nstarobného dôchodku zaniká odo dňa jeho splátky splatnej po dni vzniku dôchodkového poistenia\n\nzamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a opätovne\nvzniká odo dňa nasledujúceho po dni zániku tohto dôchodkového poistenia.\nPodľa § 109 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v hore uvedenom znení nárok na výplatu dávky vzniká splnením\npodmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej\nvýplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.\nRozhodnutie 2/:\n3. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. októbra 2011 (č.l. 6) odporkyňa ako prvostupňový\nsprávny orgán v zmysle § 68 ods. 2 a § 293bt ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. zvýšila navrhovateľovi\ndoterajšiu sumu predčasného starobného dôchodku na čiastku 299, 80 € mesačne, a to od 0l.08.2011.\nPodľa § 68 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v hore uvedenom znení platí, že ak poistenec bol\npovinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba po priznaní\npredčasného starobného dôchodku, k sume predčasného starobného dôchodku vyplácaného ku dňu\nzániku nároku na jeho výplatu sa odo dňa zániku tohto dôchodkového poistenia pripočíta suma určená\nako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia a aktuálnej\ndôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku tohto dôchodkového poistenia. Na\nhodnotu osobného mzdového bodu podľa prvej vety prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada.\nPodľa § 293bt ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. v hore uvedenom znení platí, že ak poistenec, ktorému\nbol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2010, nedovŕši\ndôchodkový vek do 28. februára 2011, je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo\nsamostatne zárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010 a toto dôchodkové poistenie trvá po\n28. februári 2011, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká od najbližšej splátky\npredčasného starobného dôchodku splatnej po 28. februári 2011. Nárok na výplatu predčasného\nstarobného dôchodku poistenca uvedeného v prvej vete sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie\ndo najbližšej splátky dôchodku splatnej po 28. februári 2011 podľa zákona účinného do 31. decembra\n2010 a za obdobie po najbližšej splátke dôchodku splatnej po 28. februári 2011 podľa zákona účinného\nod 01. januára 2011.\n4. Svoje druhé rozhodnutie odporkyňa po citácii hore uvedených ustanovení § 68 ods. 2 a 5\n(určenie výšky všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2011) a § 293bt ods. 3\nzák. č. 461/2003 Z.z. odôvodnila tým, že za obdobia uvedené v rozhodnutí boli stanovené tomu\nzodpovedajúce vymeriavacie základy, a k nim odporkyňa priradila príslušné mzdové body vzhľadom na\nzistený všeobecný vymeriavací základ navrhovateľ ako poistenca.\n5. Nakoľko súčet osobných mzdových bodov navrhovateľa za obdobie jeho dôchodkového poistenia\npočas predčasného starobného dôchodku je 2,7375 a nakoľko súčet osobných mzdových bodov za\nobdobie dôchodkového poistenia bez poberania predčasného starobného dôchodku je 0,5798, tak\nodporkyňa stanovila aktuálnu dôchodkovú hodnotu platnú k 01. augustu 2011 na číslo 9,5756 €.\n6. Následne odporkyňa objasnila v odôvodnení, že zvýšenie predčasného starobného dôchodku pre\nnavrhovateľa za uvedené obdobie je 13,10660250 € mesačne (t.j. súčin 1 osobného mzdového bodu\n1,36875 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 9,5756 €). Obdobne bolo určené zvýšenie predčasného\nstarobného dôchodku patriace navrhovateľovi za obdobie dôchodkového poistenia bez poberania tohto\ndôchodku v čísle 5,55193288 € mesačne.\n7. Nakoľko sa navrhovateľovi k 01. augustu 2011 predčasný starobný dôchodok vyplácal v sume 281,10\n€ mesačne, tak sa suma jeho predčasného starobného dôchodku zvyšuje o hore uvedené čiastky (t.j.\n13,10660250 € + 5,55193288 €) po zaokrúhlení na sumu 299,80 euro mesačne.\n\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\n8. Proti hore citovaným rozhodnutiam odporkyne podal navrhovateľ na Krajský súd v Banskej Bystrici\nprostredníctvom odporkyne postupne opravné prostriedky z 02.11.2011 (č.l. 1) a z 28.11.2011 (č.l. 4).\n9. Krajský súd ako súd prvého stupňa po tom, čo v preskúmavanej veci vykonal dokazovanie\noboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi z\nadministratívneho spisu a zistil skutkový stav, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia odporkyne sú\nvecne správne a zákonné, a preto ich potvrdil.\n10. Krajský súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z nasledujúceho skutkového stavu. Navrhovateľ dňa\n23. augusta 2011 (predtým e-mailovým podaním zo dňa 22.08.2011) podal žiadosť o výpočet starobného\ndôchodku a o jeho vyplácanie. V nej uviedol, že dňa 21.08.2011 dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov a\nzároveň ku dňu 31.07.2011 bol s ním rozviazaný pracovný pomer, pričom v období od 01.08.2011 do\n21. 08. 2011 bol práceneschopný.\nO tejto jeho žiadosti odporkyňa rozhodla napadnutým 1/ rozhodnutím z 13.09.2001 s odôvodnením,\nže keď mu od 01.08.2011 zaniklo povinné dôchodkové poistenie zamestnanca a požiadal o vyplácanie\npredčasného starobného dôchodku, vznikol mu nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku od\n01.08.2011 v sume 281,10 € mesačne.\n11. Na základe podkladov získaných od posledných zamestnávateľov navrhovateľa odporkyňa 2/\nnapadnutým rozhodnutím zvýšila navrhovateľovi jeho predčasný starobný dôchodok za príslušné\nobdobie na sumu 299,80 € mesačne.\n12. Krajský súd ďalej konštatoval, že odporkyňa postupovala v súlade s úpravou zakotvenou v\nustanoveniach § 293bt ods. 3, § 67 ods. 5 a 1, 2, § 109 ods. 2, § 112 ods. 4 a § 68 ods. 2 zák. č.\n461/2003 Z.z., čím začal produkovať závery, ktoré sa najmä v rozhodnutí 1. odporkyne nenachádzali.\nPredovšetkým krajský súd zdôraznil, že navrhovateľovi bol priznaný predčasný starobný dôchodok dňa\n20. augusta 2007.\nHoci navrhovateľ vo svojej žiadosti použil formuláciu, že žiada o výplatu starobného dôchodku a o jeho\nvyplácanie, ďalej, že žiada o prepočet starobného dôchodku, a navyše uviedol, že dovŕšil dôchodkový\nvek 62 rokov, tak, najmä vzhľadom na to, že navrhovateľovi bol priznaný predčasný starobný dôchodok,\nodporkyňa podľa krajského súdu správne posúdila žiadosť podľa obsahu (§ 186 ods. 2 zák. č. 461/2003\nZ.z.), tzn. že žiada o výpočet predčasného starobného dôchodku a jeho výplatu.\n13. Z okolností, právnej úpravy, ako aj údajov uvádzaných navrhovateľom nevznikol podľa krajského\nsúdu dôvod na to, aby odporkyňa vyvodila záver, že navrhovateľ žiadal o priznanie starobného\ndôchodku. Pritom krajský súd zdôraznil predovšetkým to, že priznanie starobného dôchodku v prípade\nuž právoplatne priznaného predčasného starobného dôchodku je vylúčené podľa § 69 ods. 1 zák. č.\n463/2003 Z.z.\nPodľa § 69 ods. 1 zák. č. 463/2003 Z.z. v hore citovanom znení poistenec, ktorému bol priznaný\npredčasný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok.\nIII.\nOdvolanie navrhovateľa/odporkyne/ stanoviská\nA)\n\n14. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 15.06.2012 (č.l. 43) proti rozsudku prvostupňového súdu\nnavrhovateľ poukázal na to, že nielen odporkyňa, ale aj krajský súd pri svojom rozhodovaní vychádzali\nz ustanovenia novely zák. č. 463/2003 Z.z., ktorá zmenila podmienky pre výplatu predčasného\ndôchodku týkajúcich sa predčasných dôchodkov priznaných pred účinnosťou tejto novely. Podľa mienky\nnavrhovateľa stanovením nových podmienok novelou pre nárok na výplatu predčasného starobného\ndôchodku, ktoré sa vzťahujú aj na dôchodky už priznané, vzniklo zakázané spätné (retroaktívne)\npôsobenie predpisov do minulosti.\n15. Ďalej navrhovateľ poukázal na prioritné úlohy v oblasti sociálnej politiky Európskej únie, ako aj na\nzákon č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou\na o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ďalej uviedol, že jedna skupina obyvateľstva, t.j. skupina\npredčasných dôchodcov, bola nútená sa rozhodnúť, či chce alebo nechce naďalej pracovať, a iná\nskupina poberateľov dôchodkov (t.j. starobných, výsluhových alebo invalidných) tomuto tlaku vystavená\nnebola.\nPritom v čase rozhodovania odchode do predčasného dôchodku navrhovateľom vychádzal aj z toho, že\nprávo pracovať popri nízkom príjme z predčasného dôchodku, mu nebude odňaté.\n16. Nielen s prihliadnutím na tieto skutočnosti, ale aj s dôverou v základné znaky právneho štátu (t.j.\nprincíp právnej istoty spolu so zákazom spätnej časovej pôsobnosti právnych predpisov a zákazom\ndiskriminácie) si navrhovateľ zobral pôžičku za účelom nutnej opravy jeho rodinného domu. V súčasnej\nsituácii, v ktorej sa nachádza, mu suma odporkyňou priznaného predčasného dôchodku nepostačuje\nnielen na splácanie pôžičky, ale ani inkasa, resp. jedla, a hrozí mu exekúcia.\n17. Ďalej navrhovateľ namietal, že podľa jeho mienky neexistuje právny predpis, ktorý by oprávňoval\nodporkyňu na krátenie o 0,5% za obdobie nepoberania predčasného dôchodku, t.j. v jeho prípade za\nobdobie od 01.03.2011 do 30.08.2011. Navyše s touto otázkou sa krajský súd v odôvodnení vôbec\nnevysporiadal a podľa navrhovateľa ju nezaznamenal ani v zápisnici z pojednávania.\n18. Tiež navrhovateľ poukázal aj na to, že podľa jeho mienky sa odporkyňa nevyplatením predčasného\ndôchodku od 01.03.2001 obohatila na jeho úkor celkom o sumu 5 x 281,10 € s alikvotnou časťou za 21\ndní do dovŕšenia dôchodkového veku. Uvedené krátenie dôchodku je podľa navrhovateľa v rozpore s §\n37 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že neakceptuje všeobecne známy stav, hoci je zrejmé, že takéto\nkonanie odporkyni nielen a zákon obchádza a zákonu odporuje, ale sa prieči aj dobrým mravom.\n19. Okrem porušenia zákazu retroaktivity trpí podľa navrhovateľa rozsudok krajského súdu nepravdivým\nkonštatovaním, a to, že v čase rozhodovania o uvoľnenie výplaty dôchodku navrhovateľ nemal\ndôchodkový vek.\n20. Ďalej navrhovateľ namietal neprípustnosť súbehu vyplácania dávky nemocenského poistenia a\nvýplaty dôchodku v čase od 01.08.2001 do 21.08.2011. Vyslovil svoju domnienku, že ak existuje nárok na\nnemocenskú dávku, tak nie je daný nárok na dôchodkovú dávku a naopak, t.j. ak je nárok na dôchodok,\ntak je neprípustné vyplácanie nemocenskej dávky.\n21. Záverom navrhovateľ požiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V prílohe pripojil žiadosť o priznanie starobného dôchodku\nzo dňa 23.08.2011.\nB)\n22. Z vyjadrenia odporkyne zo dňa 10.07.2012 (č.l. 50) vyplýva, že krajský súd mal správne zistiť\nskutkový stav veci, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporkyne. Ďalej\nodporkyňa v širšom rozsahu prezentovala svoju právnu argumentáciu z napadnutého rozhodnutia.\n\nK námietke navrhovateľa týkajúcej sa porušenia jeho občianskych práv a právnych istôt z titulu\nretroaktivity odporkyňa uviedla, že právna úprava týkajúca sa predčasného starobného dôchodku z\n(účinného od 01.01.2011) má účinky do budúcna.\n23. Vo vzťahu k námietke diskriminácie odporkyňa poukázala na ustálenú judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva, ktorý chápe porušenie práv zaručených v čl. 14 Dohovoru o ochrane základných\npráv a ľudských slobôd len vtedy, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú\nodlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie\nsa citeľne líšia.\n24. Na základe uvedeného preto odporkyňa požadovala potvrdiť rozsudok napadnutý odvolaním ako\nvecne správny.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n25. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 subsidiárne\n§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po\nzistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide\no rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250s veta druhá O.s.p. odvolanie\nprípustné, bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p.) jednomyseľne (§ 3\nods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože napadnuté\nrozhodnutie 1/ je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (viď § 250j ods. 2 písm. d/ v spoj. s § 250l\nods. 2 O.s.p.), a preto postupom podľa § 220 v spoj. s § 250l ods. 2 a § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok\nkrajského súdu zmenil tak, že podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného\nspolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie\nv zmysle nasledujúcich záverov.\n26. Najvyšší súd sa nestotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil\nzo zistení uvedených odporkyňou. Na druhej strane podstatou súdneho odvolania, ako aj opravného\nprostriedku, ktorým sa navrhovateľ domáha preskúmania rozhodnutia odporkyne, je právna otázka\ntýkajúca sa dostatku argumentov na vykonanie súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia. Práve\ntento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n27. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je rozsudok\nkrajského súdu o nevyhovení opravnému prostriedku navrhovateľa a o potvrdení rozhodnutí odporkyne,\npreto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods.\n1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v\nrámci odvolacieho konania preskúmal aj napadnuté rozhodnutia odporkyne, najmä z toho pohľadu, či\nsa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa a z takto vymedzeného rozsahu, či\nsprávne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých rozhodnutí odporkyne.\n28. Z odvolania navrhovateľa Najvyššiemu súdu vyplýva, že mnohé argumenty krajského súdu, ktorými\ndoplnil pomerne strohú argumentáciu odporkyne, sú mu nejasné.\nZa účelom riadneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd primárne\nvysporiadať s námietkami, ktoré navrhovateľ využil na spochybnenie preskúmateľnosti rozhodnutia\nsprávneho orgánu. Až po vyslovení ich nedôvodnosti súdom vzniká právo navrhovateľovi na prieskum\nzákonnosti samotného rozhodnutia (meritórne námietky).\n\n29. Najvyšší súd v súvislosti s uvedeným zdôrazňuje zákonnosť ako neopomenuteľnú vlastnosť\nrozhodnutia správneho orgánu, ktorá sa prejavuje v jeho preskúmateľnosti. Tiež, aby mohol byť postup\nsprávneho orgánu vyhodnotený ako zákonný, musí splniť všetky podmienky postupu stanovených\nprostredníctvom zák. č. 461/2003 Z.z. Jednou zo základných požiadaviek, čo napríklad zdôraznil\nNajvyšší súd v rozsudku sp. zn. 3 So/136/06 zo dňa 06.09.2007, je vykonať v postačujúcom rozsahu\nvšetky úkony predpokladané v ustanovení § 201 zák. č. 461/2003 Z.z.\nPodľa § 201 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. organizačné zložky Sociálnej poisťovne vykonávajú procesné\núkony v obvode svojej pôsobnosti.\nPodľa § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej\npoisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri\nhodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.\n30. Je nepochybné, že rozhodnutie 1/ z 13.09.2011 je pre hodnotenie zákonnosti žiadosti navrhovateľa\nnaj podstatné, nakoľko rozhodnutie 2/ z 18.10.2011 má iba charakter derivatívneho rozhodnutia, lebo\niba upravuje výšku práva priznaného prostredníctvom rozhodnutia 1/.\n31. Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, že krajský súd nevychádzal z argumentov, ktoré by\nsa mali v zmysle hore cit. ustanovenia § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. v napadnutom rozhodnutí\n1/ odporkyne logicky nachádzať, ale pri osvojovaní si skutkových zistení a právnych názorov si\nvytváral vlastné, v napadnutom rozhodnutí 1/ nenachádzajúce sa právne závery a východiská. Uvedené\nprávne zistenia si potom krajský súd osvojil a vyslovil svoju právnu subsumáciu jednotlivých podkladov\nrozhodnutia, ktoré v napadnutom rozhodnutí 1/ správneho orgánu absentovali.\n32. Najvyšší súd musí charakterizovať postup súdu v správnom súdnictve, kedy skutkové zistenia\nvyplývajúce z podkladov rozhodnutia krajský súd vysloví namiesto správneho orgánu, a následne vysloví\nsvoju právnu subsumáciu týchto podkladov rozhodnutia, ktoré v napadnutom rozhodnutí správneho\norgánu absentovali, že takýto postup je nežiaducim suplovaním výkonnej moci. Preto je v rozpore so\nzásadou kasačného princípu (§ 250q ods. 1 veta druhá, resp. § 250i ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2\nO.s.p), ktorý dominuje v správnom súdnictve, ak nejde prieskum rozhodnutí správnych orgánov, ktorý\nsi vyžaduje uprednostniť apelačný princíp (rozhodovanie o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej\nz občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov /§ 7 ods. 1/ alebo rozhodovanie o\nuložení sankcie - viď § 250i ods. 2 O.s.p.).\n33. Na tomto mieste Najvyšší súd zdôrazňuje napadnuté rozhodnutie 1/ odporkyne ako celok, ktoré\nobsahuje v odôvodnení iba strohý záver o zániku povinného dôchodkového poistenia navrhovateľa\nako zamestnanca od 01. augusta 2011 s odkazmi na vybrané ustanovenia zák. č. 461/2003 Z.z.\nZrozumiteľná argumentácia odporkyne, prečo nie je možné vyhovieť žiadosti navrhovateľa o priznanie\nstarobného dôchodku, ako bola určený výška jeho dávky, ako aj odkaz na prechodné ustanovenia neskôr\nodporkyňou citované, sa v napadnutom rozhodnutí 1/ nenachádzajú.\nAvšak takýto postup nezodpovedá požiadavke na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia správneho\norgánu podľa § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z., t.j. najmä uvedenie úvah, ktorými bola vedená pri\nhodnotení dôkazov, a objasnenie, prečo aplikovala citované ustanovenia právnych predpisov, na ktorých\nzáklade rozhodovala.\nPodľa § 195 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a\nvyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo\nznáme organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.\n34. Zákonnou úlohou odporkyne je potom sa zaoberať dôsledne s každou požiadavkou žiadateľa.\nNie je preto možné - Najvyšší súd tu vychádza z aplikácie logickej interpretačnej zásady „reductio ad\nabsurdum“, ktorá by v takomto prípade viedla k negácii úlohy orgánu verejnej správy plnohodnotne\nvykonávať vrchnostenskú právomoc v rozhodovacom procese, lebo by sa zúžila iba na rozhodovanie\nvo forme výroku a ponúknutia právneho inštrumentária s odkazom, aby si účastník na zvyšok urobil\n\nsvoj vlastný úsudok - ponechať na subjektívnej predstavivosti účastníka konania, aby túto úlohu (ktorá\nje prinajmenej založená na odbornej erudovanosti, hlbokej znalosti interpretačných techník a bohatej\nskúsenosti pracovníkov odporkyne) zvládol každý účastník sociálno-poistných vzťahov sám.\n35. Navyše, k nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu vo forme nedostatočného\nodôvodnenia sa Najvyšší súd smerom k odporkyni viackrát vyjadroval. Napríklad v rozsudku sp. zn. 1\nSo/111/2010 Najvyšší súd vyjadril nasledujúce myšlienky (citované v príslušnom rozsahu podľa § 250ja\nods. 7 O.s.p.):\n„Najvyšší súd na tomto mieste zdôrazňuje, že správne súdnictvo najmä vzhľadom na ústavnú garanciu\nzakotvenú v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zabezpečuje jej realizáciu súdnou mocou formou\nsúdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí a postupu správnych orgánov pri rozhodovacej činnosti.\nUvedené ústavné právo jednotlivca na súdny prieskum je založené na dominantnom postavení súdnej\nmoci pri posudzovaní správnosti aplikácie a výkladu právnych noriem (ustanovení) na skutočnosti\nzistené v správnom alebo v inom osobitnom konaní. Citované dominantné postavenie súdnej\nmoci je však použiteľné iba na rozhodnutia správnych orgánov, ktoré spĺňajú základné podmienky\npreskúmateľnosti argumentov vedúcich správny orgán k právnemu záveru vyslovenom vo výrokovej\nčasti rozhodnutia.\nJedným z dôvodov nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu súdna judikatúra spája s\nnedostatkom dôvodov. Aj konštantná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nastolila trvalú\npožiadavku vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníka konania (Garcia Ruiz v.\nŠpanielsku‚ rozsudok z 21.01.1999, sťažnosť č. 30544/96), ktorej dodržiavanie starostlivo preveruje.\nZa nedostatok dôvodov, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v odôvodnení rozhodnutia správneho\norgánu, nie je možné považovať čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, ale\niba taký nedostatok dôvodov, ktoré majú skutkovo a právne objasniť právne názory vedúce konajúci\nsprávny orgán k prijatiu výrokovej časti rozhodnutia, tzn. že existuje stav „absencie“ rozhodovacích\ndôvodov.\nIde teda o také vady skutkových zistení a na to nadväzujúcej aplikácie príslušnej právnej normy, ktoré\nsú neodmysliteľným základom pre rozhodnutie samotné.\nPodľa výkladu Najvyššieho súdu (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky) potom takto nedostatočne\nodôvodnené rozhodnutie odporkyne negatívne ovplyvňuje ústavné právo navrhovateľa na súdny\nprieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko\nsa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach alebo právom chránených záujmoch\nodopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, lebo samotný účastník môže iba odhadovať\nprávne dôvody (čo aj zo samotného odvolania navrhovateľa evidentne vyplýva), na základe ktorých by\nmal úspešne uplatňoval svoje subjektívne právo na ochranu ústavného práva na primerané hmotné\nzabezpečenie v starobe v medziach vykonávacie zákona (čl. 39 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky).\nZ uvedeného dôvodu odporkyňa nenaplnila legitímne očakávanie navrhovateľa (ako jeden zo\nštandardov správneho konania v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva), čím\nmu odoprela právo na súdnu a inú právnu ochranu, a preto nie je možné napadnuté rozhodnutie označiť\nako vydané v súlade so zákonom.\nRovnako z uvedeného dôvodu navrhovateľ, ako aj vyslovil vo svojom opravnom prostriedku k odvolaniu\nodporkyne, nemohol byť objektívne pripravený vykonať svoju nesúhlasnú argumentáciu a konkrétne\ndôvody vedúce k nevyhoveniu jeho žiadosti mohol iba odhadovať. Preto nie je možné napadnuté\nrozhodnutie označiť ako súdneho prieskumu schopné a tiež, že je spravodlivé.“\n(koniec citácie rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 1 So/111/2010).\n36. Vzhľadom na konštatovanú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne Najvyšší súd\nsa nemohol zaoberať ďalšími odvolacími námietkami navrhovateľa, nakoľko tieto sa alebo odvíjali od\n\ndomnienok navrhovateľa z dôvodu nedostatočných argumentov odporkyne, alebo sledovali polemiku s\nargumentmi dodatočne produkovanými krajským súdom.\nV.\n37. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcu, ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä\nuž v citovanom rozhodnutí sp. zn. 1 So/111/2010, pri ktorom Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný\ndôvod, aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného\nskutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), postupom podľa § 250ja\nods. 3 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. rozhodol v tom duchu, že rozsudok súdu prvého stupňa zmenil\ntak, že zrušil napadnuté rozhodnutie odporkyne a vrátil jej vec na ďalšie konanie.\nBude preto ďalšou úlohou odporkyne, aby v medziach hore uvedených právnych názorov (§ 250j ods.\n7 O.s.p.) rozhodla o žiadosti podanej navrhovateľom.\n38. Najvyšší súd Slovenskej republiky neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie,\npodľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko\ndôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady\npre posúdenie prípustnosti možného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam\nNajvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246 c ods. 1 O.s.p.), ale aj\nšpeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) prípustné opravné prostriedky, potom nie je možné ust. § 250j ods. 4\nO.s.p. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.\n39. O práve na náhradu trov súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 2 v spojitosti\ns § 250k ods. 1 subsidiárne § 250l ods. 2 O.s.p., podľa ktorého úspešnému navrhovateľovi právo na\nnáhradu trov tohto konania vzniklo.\nNakoľko navrhovateľ nemal právneho zástupcu, odvolací súd rozhodoval iba o náhrade iných trov\nkonania. V prípade iných trov konania úspešného navrhovateľa sa mu prizná náhrada trov konania\nvyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozsudku. Nakoľko však navrhovateľ si svoje trovy konania\nnevyčíslil, konanie nevyvoláva trovy spojené so zaplatením súdnych poplatkov, a ani ďalšie výdavky\nnavrhovateľa neboli zistené zo súdneho spisu, ich náhradu konajúci súd nepriznal.\n40. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne\npojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i\nods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno-poistných vzťahov vychádza z verejnoprávnych\nvzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných\ndôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}